Obdobie nástupu do základnej školy patrí medzi najvýznamnejšie medzníky v živote dieťaťa. Dieťa v tejto etape opúšťa svet hier a musí sa prispôsobiť novým povinnostiam a pravidlám. „Na dobrém počátku všechno záleží,“ hovorieval J. A. Komenský a toto motto platí aj pri vstupe dieťaťa do vzdelávacieho procesu. Zápis do základnej školy je spojený s vekom 6 rokov. Hranica šiestich rokov je podstatná, avšak len orientačná. Veľmi dôležité sú ďalšie charakteristiky, ktoré podmieňujú úspešný štart malého školáčika. V tejto súvislosti hovoríme o pripravenosti na školu alebo školskej zrelosti dieťaťa.
Definícia a podstata školskej zrelosti
Školská zrelosť znamená dosiahnutie takého stupňa vývinu (telesného, rozumového, emocionálneho a sociálneho), ktorý umožňuje dieťaťu úspešne si osvojovať školské vedomosti a zručnosti. Znamená takú zrelosť centrálnej nervovej sústavy, ktorá predstavuje odolnosť voči záťaži, schopnosť sústrediť sa a emocionálnu stabilitu. Zrelosť CNS je predpokladom úspešnej adaptácie na školský režim.
Školská zrelosť vs. školská pripravenosť:
- Školská zrelosť je biologický predpoklad organizmu zvládnuť školskú záťaž bez ujmy.
- Školská spôsobilosť (pripravenosť) je úroveň predchádzajúcej prípravy z hľadiska schopností dieťaťa získaných vplyvom prostredia a výchovy.
Telesný a zdravotný stav ako základný pilier
Posúdenie telesnej pripravenosti dieťaťa na nástup do školy je v kompetencii obvodného lekára pre deti a dorast. Telesná vyspelosť však nie je prvoradým ukazovateľom celkovej zrelosti, ale je potrebné ju brať do úvahy. Niekedy je veľmi užitočné podrobnejšie psychologické alebo neurologické vyšetrenie. Špeciálne dôležité je overiť školskú zrelosť u predčasne narodených detí alebo detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou, u ktorých sú časté poruchy pozornosti alebo aktivity. Pri zmyslových alebo telesných chybách je potrebné zvážiť ich vplyv na psychický stav dieťaťa. Nepriaznivá býva aj častá chorobnosť dieťaťa, ktorá bráni v plynulej adaptácii dieťaťa na nové prostredie a vo vytváraní nových priateľstiev.
Rozumové schopnosti a kognitívne funkcie
Rozumové schopnosti na určitej úrovni a rovnomerný vývin v jednotlivých oblastiach poznávania sú základom pre zvládnutie písania, čítania a počítania. Stáva sa, že majú deti rozumové schopnosti na dostatočnej úrovni, no zaostávajú v jednej z oblastí, napr. v grafomotorike. Vtedy je potrebné motivovať dieťa k činnostiam, ktoré špeciálne podporujú túto oblasť.
Význam reči a sluchového vnímania
Na reč predškoláka sú kladené v škole pomerne vysoké nároky: dieťa musí rozumieť výkladu, vedieť zdieľať vlastné myšlienkové pochody a komunikovať v kolektíve. Prax hovorí, že deti s oneskoreným vývinom reči majú i problémy s písaním a čítaním. Predškolské obdobie je pre vývin reči zásadným, preto je potrebné sa rozprávať sa s dieťaťom, obohacovať jeho slovnú zásobu, čítať si alebo spievať. Sluch má v ranom veku zásadný vplyv na rozvoj reči, ktorá súvisí s písaním a čítaním. Pri sluchovom vnímaní sa zameriavame najmä na schopnosti načúvania, rozlíšenia figúry a pozadia, sluchovej diferenciácie, sluchovej analýzy a syntézy, sluchovej pamäti a vnímanie rytmu.
Zrakové vnímanie a orientácia v priestore
Vnímanie okolitého sveta zrakom je od narodenia nenahraditeľným zdrojom informácií. Ovplyvňuje rozvoj reči a myslenia, koordinácie oko-ruka, priestorovej orientácie a základnej matematickej predstavivosti. V školskom veku je dôležitá schopnosť rozoznávať písmená, číslice, farby a ich odtiene a tiež figúry a pozadia obrazov. Vnímanie priestoru sa týka nielen pojmov hore, dole, doprava, doľava, vpredu, vzadu, ale patrí sem aj chápanie a používanie predložkových väzieb a pojmov ako ďaleko, blízko, prvý, posledný.
Matematické predstavy
Vytvoreniu matematických číselných predstáv predchádzajú predčíselné predstavy. Najskôr dieťa dokáže porovnávať (malý-veľký, krátky-dlhý), neskôr je schopné triediť podľa druhu (ovocie, oblečenie), podľa tvaru alebo veľkosti. Postupne sa dieťa učí triediť aj podľa viacerých kritérií a vie určiť, ktorý z objektov do skupiny nepatrí.
Pomoc malým deťom pri rozvíjaní predmatematických zručností
Pracovné predpoklady a návyky
Základom pre rozvoj každej oblasti poznávacích schopností je záujem o učenie. U dieťaťa musí byť vyvinutá schopnosť koncentrovať sa, zmysel pre povinnosť a zodpovednosť. Aj keď niektoré deti vedia celkom dlho udržať pozornosť pri hre, ktorá ich zaujala, problémom býva zámerná pozornosť. Dieťa sa rýchlo unaví, stráca záujem, odbieha, strieda rôzne činnosti a pritom sa poriadne nesústredí na nič z toho, čo robí. Od školáka sa pri prechode od jednej činnosti k druhej a pri vypracovávaní úloh vyžaduje určitá miera samostatnosti. Práceschopnosť žiaka súvisí s jeho centrálnou nervovou sústavou, zrelosťou osobnosti a spôsobom výchovy.
Osobnostná a sociálna zrelosť
Osobnosť dieťaťa zrelú na nástup do školy ťažko presne vyjadriť, pretože každé dieťa je iné. Po príchode do školy sú na dieťa kladené vysoké nároky, ako v oblasti emocionálnej, tak i v sociálnej. Od dieťaťa sa očakáva istá miera emocionálnej stability, veku primerané zvládanie emócií, sebaovládanie, odolnosť voči frustrácii. Sociálna vyspelosť sa prejavuje najmä v schopnosti začleniť sa do kolektívu a komunikovať v ňom, odlúčiť sa od rodiny, rešpektovať cudziu autoritu a spolupracovať s ostatnými.
Indikátory rozdielov v pripravenosti
Rozdiel medzi dobrou a nedostatočnou pripravenosťou, či zrelosťou na prácu v škole možno naznačiť na nasledujúcich príkladoch:
- Rečový prejav: Dieťa správne vyslovuje všetky hlásky a vyjadruje sa vo vetách verzus nesprávna výslovnosť a dorozumievanie sa len jednoduchými slovami.
- Sociálna orientácia: Dieťa pozná svoje meno, adresu a orientuje sa v okolí verzus neznalosť základných identifikačných údajov.
- Koncentrácia: Dostatočná pozornosť pri riadenej činnosti verzus tendencia neustále striedať činnosti a nesústredenosť.
- Emocionálna stabilita: Schopnosť ovládať city a potlačiť impulzívne reakcie verzus precitlivenosť, plačlivosť, vzdorovitosť alebo agresivita.
- Samostatnosť: Samostatnosť v sebaobslužných činnostiach (obliekanie, viazanie šnúrok, narábanie s príborom) verzus potreba asistencie pri každom úkone.
- Grafomotorika: Správne držanie ceruzky, schopnosť obkresliť predlohu verzus nesprávny úchop, neobratnosť pri kreslení a striedanie rúk.
Zásady úspešnej prípravy
Väčšina rodičov sa vopred informuje, čo konkrétna škola na zápise požaduje od dieťaťa a na základe toho sa ho snaží čo najlepšie pripraviť. Problémom býva, že tieto znalosti nie sú skutočným odrazom školskej zrelosti, ale sú len mechanicky naučené. Autorky knihy Školní zralost: Co by mělo umět díte před vstupem do školy majú z praxe overené, že forma a obsah zápisu do základnej školy sú pre rodičov a materské školy základným návodom, v akom smere dieťa rozvíjať.
Podľa Golemana (1997), autora knihy Emočná inteligencia, pripravenosť dieťaťa na nástup do školy závisí od najzákladnejšej zo všetkých znalostí - ako sa učiť. Táto pripravenosť zahŕňa sedem aspektov: sebavedomie, zvedavosť, schopnosť smerovať k cieľu, sebaovládanie, schopnosť pracovať s ostatnými, schopnosť komunikovať a schopnosť spolupracovať.
Zo skúseností vieme, že deti sa v predškolskom veku vyvíjajú individuálne, svojím tempom a ich zrelosť v jednotlivých oblastiach sa môže meniť veľmi rýchlo. Preto nie je vhodné deti navzájom porovnávať. Je potrebné citlivo vnímať konkrétne dieťa, poskytovať mu podnety a klásť naň také nároky, ktoré sú v súlade s jeho možnosťami a zároveň požiadavkami školy. Ak máte podozrenie, že niektoré z prejavov vášho dieťaťa by mohli komplikovať jeho prispôsobovanie alebo výkony v škole, môžete sami alebo v spolupráci s materskou školou požiadať o posúdenie školskej spôsobilosti a navštíviť centrum poradenstva a prevencie a poradiť sa s odborníkom. V rámci komplexného odborného vyšetrenia psychológ zistí a pomôže rodičom orientovať sa, v ktorých oblastiach je potrebné dieťaťu venovať zvýšenú pozornosť a ako ho treba pripravovať a stimulovať v konkrétnych zručnostiach a mentálnych schopnostiach.
tags: #ako #viem #ze #dieta #je #zrele