Úvod do problematiky interrupcií: Hodnota života a právo na rozhodovanie
Otázka potratov je zložitá a emocionálne nabitá téma, ktorá sa dotýka etických, morálnych, náboženských a osobných presvedčení. V kontexte mladých žien je táto problematika ešte citlivejšia, pretože sa spája s otázkami sexuálnej výchovy, antikoncepcie, dospievania a budúcnosti. Cieľom tohto článku je poskytnúť prehľad o výskume a štatistikách potratov u mladých žien, ako aj preskúmať rôzne aspekty tejto problematiky, pričom zdôrazňuje rozmanitosť názorov a prístupov.
Každý človek má právo slobodne sa rozhodnúť, či a kedy bude mať deti. S tým súvisí aj právo na prístup k interrupcii poskytovanej s rešpektom a úctou. Nik nesmie byť vystavený ubližujúcemu správaniu alebo nátlaku. Avšak existuje aj hlboký etický pohľad na hodnotu existencie a počatia. Koncepcia je úžasný moment, začiatok nového ľudského života. Každý človek má dôstojnosť ľudskej osoby a jeho existencia je jedinečnou hodnotou. Z určitého uhla pohľadu, byť je lepšie ako nebyť. Podľa niektorých definícií je embryo do 8. týždňa a od 8. týždňa plod, pričom vždy je to dieťa. Tieto perspektívy tvoria základ pre širšiu diskusiu o právach, zodpovednosti a morálnych dilemách spojených s interrupciami.
Typy a postupy interrupcií: Bezpečnosť a riziká
Potrat (abort - z lat. „aborior“ - zomrieť pred narodením) je predčasná smrť embrya alebo plodu počas jeho prenatálneho vývoja. Rozoznávame spontánny a umelý potrat. Spontánny potrat je bez úmyselného zavinenia, bez zásahu človeka a nie je tam morálna vina. Napriek tomu môže rodina po spontánnom potrate prežívať bolesť a smútok. Príčiny sú často nepredvídateľné, niekedy vychádzajú z anomálií embrya alebo iných neznámych porúch matky. Matka má dbať o svoje zdravie, nemá užívať alkohol, drogy, ktoré by mohli vyvolať spontánny potrat. Poznáme aj tzv. nepriamy potrat, keď je matka chorá, a pri liečbe nechcene dôjde k potratu (liečba nechcene spôsobí aj potrat). Vtedy to nie je morálne pripočítateľné, to znamená, že liečba matky je morálne prípustná. Lekár môže liečiť matku, ale nemôže priamo zabiť dieťa, aby zachránil život matky (napr. onkologické ochorenie). Umelý alebo úmyselný potrat je násilné ukončenie života človeka počas prenatálneho vývoja a nie je nikdy morálne povolené, aj keď to svetské zákony umožňujú. Na Slovensku sa môže zabiť dieťa v prenatálnom vývoji do 12. týždňa tehotenstva.
Interrupcia je jedným z najbezpečnejších lekárskych zákrokov, pokiaľ je vykonaná správne, a teda vyškoleným personálom, s použitím správnych zdravotníckych techník a liekov a v hygienických podmienkach. Interrupcie bez zdravotných dôvodov, vykonané riadne a počas prvého trimestra, sú v skutočnosti bezpečnejšie než pôrod. Neexistuje dokázaná súvislosť medzi interrupciou a následnou neplodnosťou. Toto tvrdenie podporujú organizácie ako Svetová zdravotnícka organizácia (WHO, 2012), FIGO (2015) a Kráľovská akadémia pôrodníkov a gynekológov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.
Napriek bezpečnosti zákroku existujú aj riziká a komplikácie. Chirurgický potrat sa na Slovensku vykonáva dvoma spôsobmi. Pri oboch sa najprv násilne rozšíri kŕčok maternice. Následne sa ľudský zárodok odsaje pomocou odsávačky alebo vyškrabe pomocou ostrej kovovej lyžičky - kyrety. Po potrate majú ženy kŕčovité sťahy maternice a krvácanie. Riziká zákroku sú spojené so samotnou anestézou pacientky. Okrem toho hrozí žene krvácanie, infekcia, zriedkavé je prederavenie maternice, výnimočne je nutné vybrať celú maternicu (hysterectomia). K možným neskorým komplikáciám patrí neplodnosť, nechcené spontánne potraty a predčasné pôrody ďalšieho dieťaťa (pre poškodenie funkcie krčka maternice).
Interrupce: Načasování, cena, kyretáž i potratová pilulka | #potrat
Chemický potrat, ktorý na Slovensku nie je zákonom povolený, sa najčastejšie vykonáva kombináciou dvoch látok. Prvá látka - mifepriston (RU 486) - blokuje pôsobenie prirodzeného ženského hormónu progesterónu, čím spôsobuje odumretie vyvíjajúceho sa ľudského plodu v maternici. Podľa príbalového letáka sa môžu tieto potratové preparáty používať do 63. dňa tehotenstva. Podľa Evy Grey nie je chemický potrat bezpečnejší ako chirurgický. Z medicínskeho hľadiska je dôležité rozlišovať medzi týmito metódami a ich dopadmi na zdravie ženy.
Ektopické, alebo mimomaternicové tehotenstvo, je priamym ohrozením života matky, keďže sa plod vyvíja mimo maternice a môže spôsobiť krvácanie v brušnej dutine. V takýchto prípadoch je medicínsky zákrok nevyhnutný na záchranu života ženy.
Čo sa týka finančných aspektov, Ministerstvo zdravotníctva SR stanovilo maximálnu cenu za interrupciu na 248,95 eur. Tá sa nie vždy dodržiava, pričom v niektorých prípadoch cena dosiahla až 414 eur, navýšená napríklad poplatkami za vyšetrenia či vypísanie žiadosti. Kým potrat na žiadosť si žena platí sama, potrat zo zdravotných dôvodov je hradený zo zdravotného poistenia.
Legislatívny a ústavný rámec interrupcií na Slovensku
Potrat na žiadosť ženy je na Slovensku legálny, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak vykonaniu potratu nebránia zdravotné dôvody na strane ženy. Okrem toho náš zákon (Zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva) pozná aj potrat z tzv. zdravotných dôvodov, ktorý je taktiež možné vykonať počas prvých 12 týždňov tehotenstva. V prípadoch ohrozenia života matky, ťažkého poškodenia plodu alebo ak sa zistilo, že plod nie je schopný života, je v zmysle Vyhlášky č. 74/1986 Zb. možné potrat uskutočniť bez ohľadu na trvanie tehotenstva. V praxi sa u nás umelé potraty realizujú maximálne do 24. týždňa tehotenstva. Začiatok tehotenstva sa počíta od prvého dňa poslednej menštruácie. Reálne majú ženy teda menej času ako dvanásť týždňov, pričom je potrebné zohľadniť aj dobu, ktorú budú musieť absolvovať po poučení lekárom. Dievčatá, ktoré nemajú 16 rokov, potrebujú súhlas rodičov alebo zákonného zástupcu.
Historicky bol u nás potrat legalizovaný postupne, neraz na základe inštrukcií zo Sovietskeho zväzu. Prvým krokom bolo prijatie nového Trestného zákona v roku 1950. V roku 1957 bol prijatý Zákon o umelom prerušení tehotenstva, na základe ktorého bolo možné potrat vykonať zo zdravotných dôvodov alebo z iných dôvodov hodných osobitného zreteľa. O povolení potratu rozhodovala na to zriadená interrupčná komisia, ktorá mala tiež pomáhať pri odstraňovaní problémov, ktoré viedli ženu k žiadosti o potrat. V roku 1986 bol prijatý už spomínaný Zákon o umelom prerušení tehotenstva, ktorý úplne legalizoval potraty do 12. týždňa a ktorý platí až dodnes. Kto by však potrat vykonal v rozpore s platnými právnymi predpismi, dopustí sa trestného činu. Trestné je tiež vykonať potrat bez súhlasu tehotnej ženy, ako aj naviesť tehotnú ženu, aby si sama umelo ukončila tehotenstvo, alebo aby iného požiadala alebo mu dovolila spraviť potrat v rozpore s právnymi predpismi.
V roku 2009 sa podarilo dosiahnuť určité zlepšenia právneho stavu, najmä v oblasti informovaného súhlasu. Pred zákrokom musí byť žena najskôr informovaná o povahe zákroku, fyzických a psychických rizikách, aktuálnom vývojovom štádiu embrya/plodu a o alternatívach k umelému potratu. V prípade potratu na žiadosť sa zaviedla 48-hodinová lehota na premyslenie.
Otázka ochrany života je riešená aj v Ústave SR, ktorá v Čl. 15 ods. 1 hovorí: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ Napriek tomu, že naša ústava považuje za človeka už človeka pred narodením, ústavný súd dospel (v pomere hlasov 7:6) v roku 2007 k záveru, že nenarodené deti nemajú právo na život, a že potrat je právom ženy. Predpisy umožňujúce umelý potrat teda zostali naďalej účinné.
Interrupce: Načasování, cena, kyretáž i potratová pilulka | #potrat
Psychologické a emocionálne dopady interrupcií
Pre väčšinu žien a dievčat nie je rozhodnutie ísť na interrupciu jednoduché. Vaša reakcia bude závisieť od situácie, v akej sa v čase interrupcie nachádzate. Môžete cítiť úľavu alebo smútok, a tieto pocity sa môžu v rôznych fázach striedať. Ženy, ktoré nechcene otehotneli a už predtým mali duševné problémy, by mali vedieť, že tieto problémy môžu pretrvávať bez ohľadu na to, či sa rozhodnú pre interrupciu alebo pokračovanie tehotenstva.
V minulosti padol zo strany SNS aj návrh, že ženám, ktoré sa pre interrupciu rozhodli, treba ukazovať obrázky nenarodeného dieťaťa, či dať jej odpočuť tlkot srdca jej dieťaťa v snahe takémuto činu zabrániť. Všetky tieto sprievodné navrhované javy však boli absolútne zbytočné a obmedzujúce slobodné rozhodnutie ženy. Začiatkom decembra bol parlamentom odmietnutý návrh SNS o interrupciách.
Existuje teória „postabortívneho syndrómu“ (alebo „popotratového syndrómu“), ktorá tvrdí, že mnohé ženy po potrate vykazujú znaky depresie a iných ťažkostí, vrátane pocitu viny, straty sebaúcty, myšlienok na samovraždu, úzkosti, nespavosti, hnevu, sexuálnych problémov a nočných môr týkajúcich sa ich dieťaťa. Žena, ktorá bola na potrate, neraz tieto symptómy nespája s tým, čo sa stalo. Tieto dôsledky, ktoré sa môžu objaviť hneď alebo aj neskôr, sú dnes dobre známe. Postabortívny syndróm sa netýka len matky, ale môže sa týkať aj jej blízkych: otca dieťaťa, súrodencov, atď. Spúšťačom alebo dôvodom zintenzívnenia popotratových psychických problémov môžu byť podnety - ako vypočutie správ, prednášok či informácií o deťoch, o potratoch, o zabitom či nájdenom dieťati, ale aj zhliadnutie dieťatka v kočíku či dátum potratu alebo možného narodenia. Psychické problémy po potrate sa môžu aj somatizovať. Súčasný liberálny mainstream však spochybňuje postabortívny syndróm a stále viac sa objavujú články o tom, že postabortívny syndróm neexistuje.
Štúdia, ktorá trvala 5 rokov a bola uskutočnená na 667 ženách z 21 amerických krajín, informuje britský denník The Guardian. Po piatich rokoch sa až 95 % žien na rozhodnutie podstúpiť potrat pozerá pozitívne. Opakované skúmanie emócií žien spojených s interrupciou bolo zaznamenávané a sledované. Účastníčok sa pýtali, či následne po zákroku pociťovali emócie ako smútok, vinu, úľavu, ľútosť alebo hnev. Otázkou ďalej bolo, či tieto negatívne emócie prevládali nad tými pozitívnymi. „Roky sa tvrdí, že potrebujeme chrániť ženy pred emocionálnym poškodením, ktoré pri interrupciách mnohé z nich utrpia. Predošlé prieskumy zamerané na mentálne zdravie žien následne po umelom prerušení tehotenstva ukazujú, že emócie, ktoré zažíva, sa postupne zmierňujú. Preto bolo hodnotenie po piatich rokoch len potvrdením toho predošlého. Negatívne aj pozitívne emócie, akými sú pocit viny, strach, ale následne aj pocit uvoľnenia približne do dvoch rokov, vyprchajú. Záleží od konkrétnej osoby, no dva roky sú podľa štúdie absolútnym maximom.“ Rozhodnutie ženy - matky o tom, čo chce absolvovať umelé prerušenie tehotenstva, je stále v kompetencii jej samej.
Na Slovensku ženám po potrate pomáha niekoľko organizácií, ako napríklad Poradňa Alexis, Centrum pre rodinu v Banskej Bystrici duchovnými obnovami Ráchelina vinica, Zachráňme životy, Kontaktné infocentrum FEMINA, Áno pre život, n.o. Tieto organizácie poskytujú rôznu formu podpory, či už psychologickú, duchovnú alebo materiálnu.
Štatistiky a trendy potratovosti na Slovensku
Umelé prerušenie tehotenstva vlani podstúpilo na Slovensku 5 201 žien, čo predstavovalo 1,6 percentný medziročný pokles. Najviac ich zaznamenali v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji, najmenej v Prešovskom kraji. Zdravotnícke zariadenia Slovenskej republiky nahlásili v minulom roku 11 241 potratov, z toho 254 sa týkalo žien, ktoré nemali trvalý pobyt v SR. Oproti predchádzajúcemu roku 2022 (11 526 potratov) klesol počet potratov o 2,5 %. V roku 2023 bolo hlásených 10 987 potratov žien s trvalým pobytom v SR s medziročným poklesom o 2,3 %, avšak pri porovnaní s rokom 1997 klesol ich počet (27 798 potratov) až o 60,5 %. Všeobecná miera potratovosti klesla v roku 2023 na hodnotu 9,0 potratov na 1 000 žien v reprodukčnom veku (15 - 49-rokov), čo je zároveň najnižšia hodnota od roku 1997 (19,4/1 000).
U žien s trvalým pobytom v SR bolo hlásených 5 077 spontánnych potratov. Takmer 41 % spontánnych potratov bolo hlásených u bezdetných žien. V minulom roku bolo v zdravotníckych zariadeniach vykonaných 5 201 umelých prerušení tehotenstva (UPT) u žien s trvalým pobytom v SR, čo bolo o 1,6 % menej ako v roku 2022. Podľa územia trvalého pobytu ženy bolo najviac umelých prerušení tehotenstva vykonaných v zdravotníckych zariadeniach Banskobystrického (6,4 UPT na 1 000 žien v reprodukčnom veku daného kraja) a Nitrianskeho kraja (5,2/1 000), najmenej ich bolo v Prešovskom kraji (2,9/1 000).
Štatistiky potratovosti na Slovensku však existujú zatiaľ len z roku 2018, uvádza sa v jednom z podkladov, aj keď sú k dispozícii aj aktuálnejšie údaje pre rok 2023. Zaujímavým zistením je, že 43,54 % slovenských potratov je u 30-39 ročných žien. Navyše, vyše 48 % interrupcií na Slovensku bolo u žien, ktoré už majú viac ako 2 deti. Preto nemôžeme tvrdiť, že na Slovensku sú potraty podstupované najmä u mladých bezdetných žien a dievčat. Tieto údaje naznačujú, že problematika interrupcií je komplexnejšia a týka sa rôznych vekových a rodinných skupín žien.
Antikoncepcia: Účinnosť, riziká a širšie súvislosti
Antikoncepcia je často vnímaná ako riešenie na predchádzanie neželaným tehotenstvám. Diskusia na tému antikoncepcie je polarizujúca a mnohí mladí ľudia sa nechcú vzdať predstavy, že si reguláciu plodnosti formou antikoncepcie ponechajú vo svojich rukách. Je však dôležité si uvedomiť, že žiadna forma antikoncepcie nie je stopercentná.
Hormonálna antikoncepcia má rôzne mechanizmy účinku, vrátane zabránenia ovulácie, zmeny hlienu ženy a spomalenia presunu embrya do maternice. Niektoré účinky hormonálnej antikoncepcie môžu byť abortívne. Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska sa vyjadrila k predaju hormonálnej antikoncepcie. Existuje aj názor kresťanského gynekológa, podľa ktorého nie je z medicínskeho hľadiska potrebné používať hormonálnu antikoncepciu na liečbu žiadneho ochorenia.
Výskum profesora Jamesa Trussela z Princetonskej univerzity skúmal účinnosť antikoncepcie. Pri dokonalom užívaní hormonálnej antikoncepcie by počas prvého roka malo otehotnieť len 0,3 percenta žien, pri skutočnom (typickom) užívaní ich otehotnie až 9 percent. Kondóm je na tom ešte horšie, pretože pri jeho dokonalom používaní za prvý rok otehotnejú 2 percentá žien, ale pri typickom používaní je to až 18 percent žien. Antikoncepcia môže vytvárať v mysli ľudí dojem, že sa správajú zodpovedne, a preto ak otehotnejú, majú väčší sklon ísť na potrat, ako keby antikoncepciu vôbec nepoužili. Ľudia vďaka antikoncepcii získajú pocit bezpečia, že ich tabletka ochráni, a následne sú ochotní sa rizikovému správaniu vystaviť na dlhé roky.
Orálna antikoncepcia zvyšuje riziko psychických problémov, zvlášť depresie. Zo štúdie na takmer pol milióna žien z Dánska vyplýva, že u užívateliek hormonálnej antikoncepcie je dvojnásobne zvýšené riziko pokusu o samovraždu a trojnásobne zvýšené riziko spáchania samovraždy. Hormonálna antikoncepcia spôsobuje trombózu a rôzne srdcovo-cievne ochorenia vrátane infarktu, ale aj mozgovú príhodu, čo má neraz za následok smrť mladých žien a dospievajúcich dievčat. Hormonálna antikoncepcia ovplyvňuje rakovinu, niektoré formy zmierňuje, iné vyvoláva. Ak dôjde k otehotneniu aj napriek užívaniu antikoncepcie, dieťa je tak vystavené dávkam syntetických hormónov a zvyšuje sa u neho riziko vrodených vývinových chýb a rakoviny.
Hormonálna antikoncepcia tiež narúša plodnosť ženy. Ženy dlhodobo užívajúce antikoncepciu majú zníženú hrúbku sliznice maternice, ktorá je dôležitá pre uhniezdenie embrya. Pri užívaní antikoncepcie sa tiež zmenšuje objem vaječníkov. Antikoncepcia však môže spôsobiť neplodnosť aj imunologickými mechanizmami. Z ekologického hľadiska je dôležité poznamenať, že syntetické hormóny sa v prírode rozkladajú oveľa pomalšie ako prírodné hormóny. A tieto syntetické hormóny sa dostávajú do riek aj spodných vôd, kde vplývajú na iné živé organizmy.
Interrupce: Načasování, cena, kyretáž i potratová pilulka | #potrat
Sexuálna výchova: Ciele, kontroverzie a rodová identita
V poslednom období vyvolala na Slovensku polemiky téma zavádzania sexuálnej výchovy na školy. Táto téma má svojich odporcov aj zástancov. Vo svete existuje niekoľko modelov sexuálnej výchovy. Niektoré sa prikláňajú k programom, ktoré sa primárne alebo výhradne sústredia na sexuálnu abstinenciu pred manželstvom, druhou skupinou sú programy, kde je abstinencia jednou z možností, ale pozornosť je tiež venovaná antikoncepcii a praktikám bezpečného sexu, a treťou skupinou sú programy tzv. „ucelenej sexuálnej výchovy“. Na Slovensku nemáme jednotnú definíciu a ani náplň predmetu. Každý si pod týmto pojmom predstavuje niečo iné. Niektorí prevenciu pohlavne prenosných ochorení, iní prevenciu neželaného tehotenstva, ďalší výchovu k manželstvu a rodičovstvu, iní biológiu človeka.
Regionálna kancelária WHO pre Európu vydala Štandardy pre sexuálnu výchovu v Európe, ktoré boli preložené do 14 jazykov. Slovensko zatiaľ do tejto iniciatívy zapojené nebolo. Ako sa uvádza v štandardoch, tento projekt začal v roku 2005 a bol iniciatívou k siete IPPF (International Planned Parenthood Federation) a jeho 26 členských asociácií, spolu s Lundskou univerzitou vo Švédsku a Regionálnou kanceláriou WHO pre Európu. Finančne bol podporený Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre zdravie a ochranu spotrebiteľov. Toto partnerstvo má za cieľ obhajovať záujmy mladých ľudí v Európe v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a súvisiacich práv. V roku 2009 UNESCO (spolu s ostatnými organizáciami OSN) vydalo „Odborné smernice sexuálnej výchovy“. Tieto dva dokumenty sa čiastočne prekrývajú, dokument UNESCO však prezentuje globálne odporúčanie, zatiaľ čo Štandardy regionálnej kancelárie WHO sú regionálne špecifické. Na UNESCO štandardy sa odvolávajú aj autorky kníh vydaných na Slovensku, na ktoré Ministerstvo školstva nevydalo doložku.
Definícia sexuálnej výchovy podľa spomínaných štandardov zdôrazňuje, že sexualita je v strede ľudského bytia a nie je obmedzená na vekové skupiny, úzko súvisí s pohlavím a pohlavnou identitou, zahŕňa rôzne sexuálne orientácie a je to oveľa širší pojem ako reprodukcia. Ak má byť dosiahnuté a udržiavané sexuálne zdravie, musia byť podľa týchto štandardov rešpektované, chránené a napĺňané sexuálne práva osôb. Jedným z výstupov sexuálnej výchovy je rešpektovať sexuálnu rozmanitosť a pohlavnú odlišnosť a byť si vedomý pohlavnej identity a rodových rolí.
Napríklad vo veku 0-4 rokov by im mali byť poskytnuté informácie o potešení z dotýkania sa vlastného tela, o povedomí o rodovej identite a práve skúmať svoju pohlavnú identitu. Vo veku 4-6 rokov majú byť deti informované o skorej detskej masturbácii, o homosexuálnych vzťahoch, deti majú vedieť rozprávať o sexuálnych otázkach, rešpektovať rodovú rovnosť a rôzne normy ohľadom sexuality. Vo veku 6-9 rokov sa k predchádzajúcim pridávajú informácie o antikoncepcii, priateľstve a láske k ľuďom rovnakého pohlavia a o sexuálnych právach dieťaťa. Vo veku 9-12 rokov majú deti dostať informácie o rôznych typoch antikoncepcie, o rodovej orientácii a rozdieloch medzi rodovou identitou a biologickým pohlavím, informácie o potešení, masturbácii a orgazme. Vo veku 12-15 rokov sa im majú poskytnúť informácie, ako si užívať sexualitu vhodným spôsobom, mať prvé sexuálne zážitky a umožniť im získať a efektívne používať kondómy a antikoncepciu. Taktiež majú deti vedieť rozpoznať príznaky sexuálne prenosných ochorení. A vo veku nad 15 rokov majú získať informácie o príčinách neúčinnosti antikoncepcie, o tehotenstve - aj v homosexuálnom vzťahu, o neplodnosti, potratoch, sexuálnych právach, vrátane práva na potrat, informácie o náhradnom materstve, možnostiach genetických modifikácií embrya. Tiež majú získať kritický pohľad na rôzne kultúrne/náboženské normy súvisiace s tehotenstvom/rodičovstvom, ďalej umožniť im získať a efektívne používať kondómy a vedome si zvoliť antikoncepciu a používať ju efektívne.
Pohľad lekárky a verejnej zdravotníčky prekvapuje vyjadrenie, že „primárnym cieľom je pozerať sa na sexualitu ako na pozitívny ľudský potenciál a zdroj uspokojenia a potešenia a že zreteľná potreba rozvíjať znalosti a zručnosti na to, aby sa predišlo sexuálnym chorobám, je v tomto celkovo pozitívnom prístupe na druhom mieste!!!“ Podľa tohto dokumentu majú deti získať vedomosti, ako rozpoznať sexuálne prenosné ochorenia, ale tým by sa predsa v prvom rade malo predchádzať. Táto kritika poukazuje na možnú nevyváženosť v prioritách.
Navyše, vzniká otázka, či existujú nezávislé štúdie, ktoré by potvrdili, že zavedenie sexuálnej výchovy predstavuje benefit väčší ako riziko. To znamená, že by sa porovnali výsledky dlhoročného sledovania minimálne dvoch skupín detí s jasným zadefinovaním cieľov výskumu - napr. úroveň psychického, fyzického zdravia, počet potratov, užívanie antikoncepcie, výskyt pohlavne prenosných ochorení, výskyt neplodnosti, stabilita vzťahov, striedanie partnerov, atď. Treťou skupinou by mohla byť skupina, ktorá žiadnu edukáciu nedostane. A toto sa považuje za skreslenie štúdií, ktoré tvrdia, že deti, ktoré absolvovali sexuálnu výchovu, sa správajú zodpovednejšie, nakoľko porovnanie bolo robené so skupinou detí bez akejkoľvek edukácie. Ak chceme jasnú odpoveď, musia mať všetky skupiny zadefinované rovnaké vstupné kritériá. Z uvedeného je zrejmé, že takýto výskum by trval desiatky rokov.
Jednou z kľúčových priorít „progresívnych“ programov sexuálnej výchovy sú snahy viesť deti od najútlejšieho veku k spochybňovaniu svojej identity, svojho biologického pohlavia, prezentovať im „nové vzorce sexuálneho správania.“ Každý človek má na Slovensku podľa Zákona č. 355/2007 Z. z. Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia právo na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia.
Interrupce: Načasování, cena, kyretáž i potratová pilulka | #potrat
Transsexualizmus a medicína dôkazov: Dôsledky a etika
Nepopierame výskyt primárneho transsexualizmu, štatistiky však poukazujú na minimálny výskyt. Príčiny jeho vzniku nie sú známe, dôkazy o genetickej poruche alebo zmenách na mozgu sa nepotvrdili. Čo je však dôležité podotknúť, enormne narastajúci trend u detí žiadajúcich o tranzíciu nesvedčí o primárnej, ale o sekundárnej, t.j. vonkajšími vplyvmi podmienenej, „umelo potencovanej“ poruche. Tieto vonkajšie vplyvy je potrebné dlhodobo skúmať, výsledky vyhodnotiť a až potom pristúpiť k návrhu opatrení. Je jasné, že to môže trvať desiatky rokov, ale v tejto situácii je ich prijatie obrovským rizikom. Ako významný vonkajší vplyv sa ukazuje vzdelávanie detí od najútlejšieho veku.
Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu nadobudol platnosť 1. augusta 2014. Európska únia už Istanbulský dohovor ratifikovala, napriek nesúhlasu viacerých krajín, vrátane Slovenska. Podľa tohto dohovoru je chápaný „rod“ osoby ako sociálno-spoločenský konštrukt, ktorý v zásade vôbec nesúvisí s biologickou realitou (muž, žena). Táto definícia je postavená na viere, že človek sa rodí ako osoba bez „rodu“, pričom „rod“ sa vytvára postupne vplyvom spoločnosti, výchovy a procesom sebaurčenia. Jedným zo záväzkov, ktorý na seba vzali štáty pri ratifikácii tohto Dohovoru, je prijatie „potrebných opatrení na účel podpory zmien v spoločenských a kultúrnych modeloch správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na stereotypných rolách žien a mužov“ (čl. 12 ods.). Nové dokumenty, ako už bolo uvedené, zaväzujú zmluvné strany začleniť do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania študijné materiály týkajúce sa problematiky nestereotypných rodových rolí s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na stereotypných rolách žien a mužov.
V roku 2014 okolo 350 lekárov, psychológov, psychiatrov, biológov, sociológov, pedagógov varovalo pred zavádzaním rodovej ideológie do predškolských a školských zariadení. Upozorňovali na to, že významnú úlohu pri vzniku rodovej dysfórie hrajú práve rodové vzory a podnety v období kritických fáz vývoja mozgu (vpečaťovanie, imprinting) počas detstva a dospievania, kde primárnym cieľom rodového scitlivovania sú predovšetkým deti a mládež, a to od čo možno najnižšieho veku. Podľa tohto prístupu má škola poskytovať priestor, kde dieťa môže a má slobodne skúmať svoju sexualitu a rôzne formy sexuálneho prejavu - bez posudzujúceho a „neurotizujúceho“ vplyvu rodičov!!! Vedci sa záverom vyjadrili, že „Navrhovaný sociálny experiment rodového v podstate neprekračuje metódu vedecky najrizikovejšieho experimentovania „pokusom a omylom“, kde až budúcnosť môže ukázať, že išlo o omyl, ktorý podľa stáročnej ľudskej skúsenosti a evolučnej histórie života bude takmer s istotou omylom tragickým.“ Výzva vyvolala búrlivé diskusie a predstavitelia SAV žiadali ministerstvá o vyjadrenie. Jedným z nich bolo vyjadrenie, že „Obsahom politiky rodovej rovnosti a s ňou spojeného rodovo citlivého vzdelávania nie je snaha o možnosť meniť pohlavnú identitu muža a ženy, ale odstraňovanie stereotypného vnímania a predsudkov voči schopnostiam a úlohám mužov a žien v spoločnosti“. Situácia na niekoľko rokov utíchla a dnes sme postavení pred reálne zavedenie týchto postupov do praxe. Učebnice sexuálnej výchovy sú vydané, prebiehajú diskusie o ich vhodnosti, ale takmer žiadne diskusie o tom, či zavedenie sexuálnej výchovy má vedecký podklad.
Svedčia o tom aj príklady zo zahraničia, kedy v Anglicku bola zakázaná hormonálna liečba u detí pod 18 rokov a u adolescentov je proces tranzície ohraničený na účasť na výskume všetkými prísnymi pravidlami. Doterajší predpoklad, že rodovo dysforická mládež <18 rokov potrebuje špeciálnu „transgender zdravotnú starostlivosť“, bola nahradená vývojovo informovanou pozíciou, ktorá najviac potrebuje psychoedukáciu a psychoterapiu. Vo svete pribúdajú žaloby ľudí, ktorí podstúpili tranzíciu a žalujú psychiatrov, ale aj vlády za nedostatočnú informovanosť pred týmito zásahmi. Svoje rozhodnutie pre zmenu pohlavia považujú za obrovskú chybu a tiež varujú pred nedostatočnou informovanosťou a tiež celoživotnými dôsledkami.
O procese schvaľovania štandardného postupu týkajúceho sa transsexualizmu sa písalo v iných článkoch. Podstatnou je skutočnosť, že štandardný postup, ktorý nie je podložený medicínou dôkazov, sa vôbec nemal dostať do schvaľovacieho procesu. Ale ako vidíme, politická vôľa otvára dvere. Nepomohli argumenty, že chý
tags: #vyskum #potrat #u #mladych #zien