V súčasnej dobe, keď sa spoločnosť neustále vyvíja a technológie dominujú každodennému životu, sa stáva motivácia detí k športu čoraz väčšou výzvou. Ak sa v minulosti chcel niekto prezentovať, alebo sa len jednoducho ukázať pred kamarátmi, začal športovať. Dnešnému dieťaťu stačí na prezentáciu mobilný telefón, točí sa pri umývaní zubov, rozbaľovaní nákupu a ostatní na to pozerajú. Keď má pätnásť lajkov, tak už má pocit zadosťučinenia. Tento posun v správaní a hodnotách detí si vyžaduje nový prístup k pestovaniu lásky k pohybu. Viesť dieťa k športu a pohybu je určite správna cesta, ale aj to má svoje špecifiká, ktoré je dobré dodržať. V tomto komplexnom sprievodcovi sa pozrieme na to, ako efektívne motivovať deti k športu, s ohľadom na ich vývojové fázy, psychologické aspekty a dôležitú úlohu rodičov a trénerov.
Súčasné výzvy a hodnota diskomfortu v detskom športe
Spoločnosť sa mení a s ňou aj prístup detí k aktivite. Keď sa aj nájde niekto, kto chce dostať deti z ich komfortnej zóny, zvyčajne si vypočuje, že sa to nesmie. Hovoria o tom skúsenosti trénerov, ktorí sa venujú detským a juniorským kategóriám. Pritom práve istý diskomfort naučí dieťa spoliehať sa na seba a veriť si, že niektoré prekážky dokáže zvládnuť samo. „Šport stanovuje deťom hranice,“ vysvetľuje trénerka Naďa Bendová.
Nedostatok pohybu v detskom veku sa v dospelosti nahrádza už len veľmi ťažko. Obezita je prezývaná pandémiou 21. storočia, a to nielen u dospelých, ale aj u detí. Rozvoj obezity v mladom veku však predstavuje ešte väčšie riziko ako pri rozvoji v dospelosti. Preto je kľúčové včasne a správne viesť deti k pohybu. Napriek tomu, že deti milujú vodu a dokázali by v nej stráviť hodiny, s plávaním to nemusí mať nič spoločné. Detské a juniorské bicykle, kolobežky a iné športové pomôcky pre detí sú dôležité, no ak chýba motivácia, je to zlé.
Fundamentálne benefity športu pre deti
Pravidelné športovanie hrá v detskom veku kľúčovú úlohu nielen pre fyzickú kondíciu, ale aj pre zdravý motorický vývoj, ktorý deťom pomáha zdokonaliť koordináciu či schopnosť sústrediť sa. Zároveň napomáha socializácii - deti sa pri ňom učia spolupracovať a fungovať v kolektíve. Vďaka športu sa deti naučia dodržiavať pravidlá a osvoja si návyky, ktoré im takisto môžu v budúcnosti pomôcť. Ide pritom o jednoduché zvyky, ktoré v nich posilňujú zodpovednosť. Ak totiž súťažia aspoň na klubovej úrovni, rýchlo zistia, že dodržiavanie pravidiel im pomôže. Pre drobné prehrešky, ako je napríklad párty pred súťažou alebo vynechaný tréning, môžu prísť o preteky alebo nepodať výkon, aký očakávali.
FYZICKÉ CVIČENIE pre deti 🏃♂️ Výhody ŠPORTU pre deti 🏋️ Telesná výchova
Šport tiež pôsobí preventívne proti ortopedickým poruchám, posilňuje kardiovaskulárne zdravie a prispieva k pevnosti kostí. V neposlednom rade učí deti vnímať pohyb ako prirodzenú a celoživotnú súčasť ich životného štýlu. Športové úspechy sú motivujúce a prinášajú veľkú radosť z vlastného zdokonaľovania sa. Pravidelná a vhodná fyzická aktivita má pre deti význam z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska. Benefity sú zrejmé - pohybom sa získava lepšia fyzická aj psychická pohoda, minimalizuje riziko vzniku nadváhy, podporuje zdravý vývoj kostí, šliach, svalov a celého pohybového aparátu, zlepšuje činnosť kardiovaskulárneho systému. Deti by sa mali hýbať a športovať - na tom sa asi všetci zhodneme. Či už ide o tímové športy, tanec, kontaktné športy (napr. judo) alebo len o hranie futbalu na dvore, všetky aktivity majú na deti veľmi pozitívny vplyv: posilňujú fyzickú zdatnosť a psychickú pohodu. Práve športom a pohybovou aktivitou sa deti učia novým zručnostiam a schopnostiam, z ktorých budú čerpať celý život.
Kľúčové role: Rodičia a tréneri
Tréner a rodič majú významný vplyv na prístup a vzťah detí k športu. Ich vplyv môže byť skvelou motiváciou a podporou, alebo naopak môže napáchať viac škody ako úžitku. Našou úlohou ako trénerov a rodičov je poskytnúť im optimálne prostredie pre tento rozvoj, a to bez zbytočného tlaku na výkon.
Rola a vplyv rodiča
Rodičia majú na športovú cestu svojich detí podobne silný vplyv ako tréneri - len s inou úlohou. Ideálny rodič je oporou, ktorá dodáva istotu a radosť z hry, nie zdroj zbytočného tlaku. V dobrej viere však niekedy rodičia skĺznu k výkonovému „tlačeniu na pílu“, čím deťom spôsobujú stres a znižujú ich sebavedomie. Hodnotenie výsledkov a technických detailov by preto vždy malo byť v réžii trénerov. To neznamená, že sa s deťmi nemáme o športe rozprávať a diskutovať. Otázky zamerané na zážitok: „Bavila ťa dnešná hra?“ alebo „Čo sa ti najviac podarilo?“ sú úplne v poriadku. Vetám typu „Musíš vyhrať“, „Prečo si to pokazil?“ či neustále upozorňovanie na chyby, ktoré zbytočne zvyšuje napätie a môže v ranom veku zanechať hlbšie psychické stopy, by sme sa však mali vyhnúť. Buďme pre svoje deti predovšetkým stabilným zázemím, ktoré ich podporuje v objavovaní radosti z pohybu.
Viesť deti od malička k zdravému životnému štýlu a pohybu je pre ich zdravý vývin nevyhnutné. Viaceré výskumy potvrdzujú, že deti nemajú dostatok pohybu a silno ich v tom ovplyvňujú práve ich rodičia. Rodič svojim správaním a prístupom k pohybu dokáže svoje dieťa úžasne motivovať a to aj v prípade, že dieťa nie je športovo nadané. Rovnako však môže svojim nátlakom a tvrdým prístupom znechutiť pohyb aj dieťaťu, ktoré je plné energie a malo by si pohyb a šport užívať. Podľa najnovšej fínskej štúdie rodičia, ktorí u svojich 7 až 10 ročných tlačili na to, aby sa ich deti viac hýbali dosahovali presný opak, u detí rástol odpor k pohybu. Ak chcete mať aktívneho športovca, okrem toho, že by to mala byť aj jeho túžba, nestačí, aby makal na technike, kondičke, výkone či rýchlosti. Mal by makať aj psychicky.
Rola a vplyv trénera
Forma a štýl vedenia určujú, či si deti šport zamilujú, alebo v ňom uvidia stresujúcu povinnosť. Tréner, a do značnej miery aj rodič, je v tejto oblasti kľúčovou autoritou a vzorom. Mal by preto oplývať empatiou, schopnosťou adekvátne komunikovať a mať tiež patričné znalosti o špecifikách, ako je vývoj dieťaťa, princípy zaťažovania, atď. V praxi však často stretávame na pozícii trénera bývalých športovcov či zapálených rodičov, ktorí síce majú dobré úmysly, ale môže im chýbať hlbšie porozumenie tréningovým a vývojovým špecifikám. Platí jednoduché pravidlo: výborný športovec nemusí byť zároveň výborným trénerom - a to, čo kedysi fungovalo im, nemusí byť ideálnou cestou pre dnešné deti.
Naďa Bendová, trénerka úspešného šprintéra Jána Volka, zdôrazňuje dôležitosť prostredia a pochopenia. Halový majster Európy je síce známy svojou pokorou, no zároveň patrí k športovcom, ktorí analyzujú každý detail tréningu. Pre trénera to preto nemusí byť vždy jednoduché. „Od začiatku našej spolupráce Janko potrebuje všetko vedieť a pochopiť. Súvisí to s tým, že je veľmi logický typ človeka. Niekedy je únavné mu všetko vysvetľovať. Boli tréningy, keď som mu povedala, či by naozaj nemohol urobiť niečo len tak, pretože to ja poviem. V tomto je to náročné, naozaj potrebuje vedieť do hĺbky, do detailov, prečo robí to, čo robí. Zvykla som si však na to, rozoberáme to a myslím si, že aj tým športovec rastie. Pre Janka sme sa snažili vytvoriť prostredie, ktoré je konkurenčné. Snažíme sa mať v tíme ľudí, ktorí každý tréning premenia na menšiu súťaž. Ak sa chceme posúvať ďalej, potrebovali sme prostredie, ktoré dokáže športovca aj na tréningu vyprovokovať k výkonom, ktoré ho posúvajú ďalej,“ vysvetľuje trénerka Bendová a pokračuje: „Popri Jankovi vyrástlo viacero reprezentantov v jednotlivých vekových kategóriách a ešte nám stále rastú. Som na nich veľmi pyšná. Napriek tomu, že sme individuálny šport, ak atlét trénuje sám, nemá sa kam posúvať. V kolektíve každú chvíľu ťahá partiu niekto iný. Ak je zlá nálada, vždy niekto pomôže úsmevom, vždy sa tam nájde rovnováha a to je dôležité. Čo sa týka tréningov, raz jeden, raz druhý chalan dokáže Janka vyprovokovať a potlačiť k perfektným výkonom.“ Pre deti je dôležité zvládnuť nároky (nielen) silového tréningu fyzicky aj psychicky, preto platí, že by ste mali pre dieťa nájsť trénera, ktorý pri práci zároveň pochopí osobnosť dieťaťa. Rodičia riešia túto otázku niekedy až príliš zanietene. Deti totiž majú problém poradiť si so stresom, ktorý ich ovládne, keď zrazu prídu na tréning, kde sú desiatky cudzích ľudí, či na preteky, kde sú ich pokojne stovky a zároveň čelia namakaným rovesníkom. Ak nie sú pripravené psychicky, je prirodzené, že ich ovládnu pochybnosti a strach.
Pochopenie detského vývoja v športe
Tréning detí by mal vychádzať z reálnych schopností a zručností mladých športovcov, ktoré úzko súvisia s ich vekom a stupňom rastu. Preto v detskom športe rozlišujeme tri základné veky, ktoré určujú, na aké požiadavky a schopnosti by sme sa mali zamerať.
Druhy veku a ich význam
- Kalendárny vek: vek, ktorý zodpovedá dátumu narodenia. V praxi sa najčastejšie využíva na zaradenie do jednotlivých vekových kategórií (základný vek, mladší žiaci, starší atď.).
- Biologický vek: ukazuje, v akej fáze zrenia dieťa skutočne je - zahŕňa rastové vlny (obdobia zrýchleného rastu), nástup puberty alebo dozrievanie nervovej sústavy.
- Tréningový vek: udáva, koľko rokov sa dieťa venuje systematickému pohybu alebo danému športu.
V samotnej praxi je komplikáciou fakt, že biologický vek často nezodpovedá tomu kalendárnemu, a preto dve rovnako staré deti môžu mať rozdielne motorické zručnosti, toleranciu na záťaž a schopnosť sústrediť sa. Tréner by mal tieto rozdiely vnímať a prispôsobiť tréning tak, aby rešpektoval individuálne tempo vývoja každého mladého športovca, čo je v praxi často ťažko realizovateľné. Jednou z možností, ako túto problematiku riešiť, je tzv. bio‑banding, kedy deti v danej kategórii rozdeľuje do skupín práve podľa biologického veku, vývoja a ich schopností. U detí rozlišujeme viac „vekov“ než len tých kalendárnych. Tieto rozdielne veky nám pomáhajú riadiť tréning a odhadovať schopnosti a zručnosti dieťaťa.
Senzitívne obdobia
Senzitívne obdobia sú tzv. „okná príležitosti“, keď sú deti citlivé na rozvíjanie určitých pohybových schopností. Vývoj dieťaťa sprevádzajú aj „citlivé obdobia“, kedy telo aj nervová sústava reagujú na určité podnety obzvlášť priaznivo. V puberte napríklad stúpa hladina testosterónu, chlapci prirodzene silnejú, preto je ideálny čas začať s cielenejším silovým tréningom. Naopak okolo ôsmeho roku života prežívajú deti takzvaný „zlatý vek motoriky“, kedy nervový systém dozrieva, a preto vynikajú v učení nových pohybov a koordinácii. Má to však svoje háčiky a obmedzenia. Tréneri by mali tieto obdobia využiť a voliť cvičenia, ktoré dané schopnosti maximálne rozvíjajú, namiesto toho, aby tlačili na výkon v nevhodnej chvíli. Je však potrebné si uvedomiť, že tieto obdobia sa budú vždy riadiť skôr biologickým vekom (tým spojeným s vývojom), než tým kalendárnym.
Charakteristika vekových kategórií
V predchádzajúcom odstavci sme si vysvetlili základné rozdiely, ktoré sa s vekom detí spájajú. Teraz sa pozrieme na špecifiká a charakteristiky jednotlivých vekových období. Je potrebné si uvedomiť, že ide o zovšeobecnené informácie, ktoré sa stále môžu líšiť nielen podľa veku, ale aj pohlavia, individuálnych aspektov a prístupov, z ktorých vychádzame:
Mladší školský vek (6 - 11 rokov)
- Telo: Kostra ešte dozrieva, zakrivenie chrbtice ešte nie je fixované.
- Psyche a pozornosť: Myslenie je skôr konkrétne, bez vyššej schopnosti rozumieť abstraktným pojmom, impulzívnosť víťazí nad vôľou = schopnosť dlhodobého sústredenia je zatiaľ znížená, pozornosť deti udržia cca. 5 minút v kuse.
- Motorika: Deti už bezpečne zvládajú základné pohyby (beh, skok, hod), v tomto období je ideálny čas na rozvoj koordinácie.
- Tréning: Základom by mala byť hra. Prílišná kritika či tlak na výkon môže dieťa demotivovať, tréner musí dostatočne chváliť, nie zhadzovať. Cieľom je prejsť od spontánneho vyvádzania k prvým športovým návykom.
Starší školský vek (11 - 15 rokov)
- Telo: Puberta štartuje zrýchlený rast (rastový spurt) - najmä u chlapcov nastáva akcelerácia sily a rýchlosti, objavuje sa prechodná nemotornosť spojená so zmenou pákových pomerov.
- Psyche: Prítomná emočná búrlivosť, objavuje sa logické aj abstraktné myslenie. Dôležitý je citlivý prístup od trénerov, keďže v tomto období sa často objavujú poruchy príjmu potravy spojené s vnímaním vlastného tela.
- Výkon: Výkon rastie aj bez samotného tréningu (vďaka akcelerovanému rastu a vývoju), rozdiely medzi chlapcami a dievčatami sa zvýrazňujú.
- Tréning: Citlivé obdobie pre silu a rýchlosť. Väčší dôraz na taktické aspekty v športe.
Dorast (15 - 18 rokov)
- Telo: Ku koncu tejto fázy sa završuje vývoj orgánov a kostí.
- Psyche: Schopnosť abstrakcie je plne rozvinutá, dospievajúci už rozumejú zložitejším taktickým konceptom spojeným so športom.
- Tréning: V tomto období možno záťaž citeľne zvýšiť, viac sa zaraďujú anaeróbne intervaly (krátka intenzívna práca) a systematický silový tréning spolu so špecifickými metódami. Rastú nároky spojené s výkonom a súťažením.
Prístupy k mládežníckemu športu: Skorá špecializácia vs. tréning primeraný veku
V mládežníckom športe sa obvykle stretávame s dvoma odlišnými prístupmi, ktoré určujú, kedy a ako deti zaťažíme špecifickými metódami, kedy začnú pravidelne súťažiť, prípadne kedy a či sa zamerajú iba na jeden šport. Medzi tieto prístupy zaraďujeme:
Tréning skorej špecializácie
Tento smer prináša deťom vysokú výkonnosť už v útlom veku. Najčastejšie ho vidíme v koordinačno‑estetických disciplínach, napríklad v gymnastike či krasokorčuľovaní, kde vrcholná forma nastáva pomerne skoro (okolo 16 - 18 rokov). Deti však platia daň v podobe jednostranného zaťaženia: ich pohybový aparát sa ešte vyvíja a jednostranný pohyb často vedie k svalovým dysbalanciám, preťaženiu alebo úrazom. Nároky sú vysoké aj na psychiku, preto kariéra týchto detí často končí už v mladom veku, a to buď kvôli zdravotným problémom, alebo vyhoreniu po viac ako desiatich rokoch intenzívneho tréningu.
Koncepcia tréningu primeraného veku
Tento prístup sa spolieha na postupnú špecializáciu. Deti môžu súčasne skúšať viacero športov; dôraz na výkon a súťaženie je menší, tréning stavia na hrách a pestrosti podnetov. Špičková výkonnosť prichádza neskôr, čo môže byť nakoniec výhoda - chceme predsa, aby vrchol dosahovali až v dospelosti. Pri väčšine športov by mal práve tento model prevážiť.
Koncepcia dlhodobej športovej prípravy (LTAD) nám môže pomôcť s plánovaním a orientáciou športového tréningu detí. Koncepcia dlhodobej športovej prípravy (Long‑Term Athlete Development, teda LTAD) je prístup, ktorý nám pomáha zorientovať sa v dlhodobej príprave detí a mládeže. Jeho úlohou je previesť mladých športovcov jednotlivými obdobiami rastu a vývoja tak, aby:
- sa v pravý čas rozvíjali kľúčové schopnosti (pozri kapitolu o senzitívnych obdobiach),
- sa pohyb stal prirodzenou súčasťou života - či už z dieťaťa vyrastie vrcholový športovec, alebo len aktívny dospelý, ktorý v pohybe nachádza radosť.
Radosť z pohybu by totiž mala byť cieľovou stanicou pre 99 % z nás. Nižšie si uvedieme niektoré z desiatich základných pravidiel a princípov, na ktorých LTAD stojí:
- Fyzická gramotnosť: Deti by si mali osvojiť základné pohyby, ktoré položia základy pre všetky ostatné športy a umožnia vykonávať celoživotné športové aktivity.
- Vývojový vek: Tréning by mal zohľadňovať úroveň biologickej zrelosti, pretože deti rovnakého kalendárneho veku môžu byť fyzicky rozdielne vyvinuté.
- Mentálny, kognitívny a emočný rast: Psychická stránka športovca je rovnako dôležitá ako tá fyzická. Dieťa by sa malo učiť zvládať emócie, stres a vedieť pracovať s tlakom prostredia.
- Súťaženie: Schopnosť zvládať súťaže sa rozvíja postupne. U detí by malo mať súťaženie primeraný význam a byť nástrojom motivácie, nie hlavným cieľom.
- Systémová spolupráca: Rozvoj športovca by mal byť koordinovaný medzi klubmi, trénermi, ale aj rodičmi. Spolupráca a jednotný prístup zabezpečujú efektívnu podporu.
Praktický sprievodca pre rodičov: Ako pestovať lásku k pohybu
Ak chceme deti viesť k pohybu, musíme vložiť viac energie do vnútornej motivácie. Každý z nás, vrátane detí, sa správa na základe rôznych motivácií. Psychológovia zvyknú hovoriť o dvoch základných zdrojoch motivácie - vonkajších a vnútorných. Pokiaľ naša motivácia prichádza z nášho vnútra, býva stabilnejšia a dlhodobejšia. Väčšinou sme vnútorne motivovaní k takým činnostiam, ktoré vnímame ako zábavné a príjemné. Vnútorne motivovať sa vieme aj k nepríjemným činnostiam, pokiaľ ich považujeme za zmysluplné alebo sú v súlade s našimi hodnotami (to sa často týka práve zdravého stravovania či športu). Vonkajšia motivácia je taká, ktorá vzniká tlakom z vonka - či už pozitívnym (napr. dieťa dostane vreckové) alebo negatívnym (rôzne formy trestu). Pohyb detí je silno prepojený práve na vnútornú motiváciu.
FYZICKÉ CVIČENIE pre deti 🏃♂️ Výhody ŠPORTU pre deti 🏋️ Telesná výchova
Tri piliere vnútornej motivácie:
- Autonómia: vnútorná motivácia je silná v oblastiach, kde môžeme rozhodovať sami o sebe a zažívame pocit slobody.
- Pocit užitočnosti a kompetencie: vnútorná motivácia je silná, pokiaľ máme možnosť cítiť, že daná aktivita napĺňa náš potenciál, vnímame ju ako zábavnú, užitočnú a zmysluplnú. Motivácia rastie, ak cítime, že v aktivite rozvíjame svoje schopnosti a talent.
- Pocit spolupatričnosti: vnútorná motivácia rastie, ak nám činnosť umožňuje napojiť sa na druhých ľudí.
Rodičia podporujú vnútornú motiváciu detí napríklad tým, že im umožnia vybrať si šport, ktorý ich baví. Vonkajšiu motiváciu stimulujú väčšinou odmenami alebo trestami: ak dieťa odmietne ísť na tréning, zakážeme mu počítač alebo mu za pobyt vonku sľúbime koláč. Mnoho rodičov sa uchyľuje skôr na vonkajšiu motiváciu svojich detí - výsledky totiž vidia takmer okamžite. Problém je, že takáto motivácia je nestála, musíme do nej neustále investovať a zvyšovať ako odmeny, tak aj tresty. Nevytvárame v dieťati zdravý návyk športovať a v istom veku si dieťa vyráta, že mu už nevieme ponúknuť nič, čo by ho k pohybu motivovalo.
Ako rodič môže podporiť chuť športovať a mať viac pohybu?
- Výber športu: Čo nám ide, to nás aj väčšinou baví - a práve tak by sme mali pristupovať k výberu športov u detí. V mladšom školskom veku (zhruba 6 - 10 rokov) je najlepšie nechať ich vyskúšať čo najviac rôznych športov. Zistíme tak, čo ich naozaj chytí a kde sa rysuje potenciál. Aj keď doma možno nemáme budúceho Ronalda, môže sa z dieťaťa vykľuť talent napríklad na atletiku, judo alebo plávanie, teda športy stavajúce na iných zručnostiach a dispozíciách. Ak sa v domácnosti pravidielne využívajú plavecké pomôcky, bicykle či lyže, o to väčší bude predpoklad, že ho budú prirodzene viesť k pohybu a zdravému životnému štýlu a ono ich bude napodobňovať. Ako rodič samozrejme viete, čo je pre vaše deti dobré. Ešte lepšie ale niekedy môže byť, keď ich necháte vybrať si. Platí to hlavne v oblasti trávenia voľného času a výberu srdcového športu. Pokiaľ s nimi prediskutujete, aký pohyb by ich bavil najviac a prečo, ľahšie nájdete ten pravý koníček alebo jeho vhodnú alternatívu. „Naslúchať deťom, keď prejavia záujem o nejaký šport, a prebrať to s nimi, to je tá správna cesta. Dobré je tiež pobaviť sa o motívoch, prečo by chceli tráviť odpoludnie práve tak či onak, v čom to bude pre nich príjemné a užitočné.“ deti si postupne aj samy začnú vyberať pohybové aktivity, ktoré ich zaujímajú. Rodičia by mali záujmy svojich potomkov podporiť a umožniť im ich rozvíjať. „Keď mi dcéra povie, že chce ísť na tanečnú, lebo tam má kolektív a páči sa jej, že tam má sukničku, tak ju v tom podporujem," uvádza príklad Hanáková.
- Tréning = radosť: Šport má byť predovšetkým zdrojom radosti. Keď trénerské či rodičovské ambície sklznú k honbe za trofejami, býva to problém. Súťaženie dokáže skvele motivovať a vyhraná medaila vždy poteší. Ak však mladý športovec v nižších kategóriách „zbiera všetko“ a všade počúva, aký je talent, môže nadobudnúť dojem, že už vlastne trénovať nemusí. Prechod do vyššej kategórie, kde je konkurencia výraznejšia, potom často bolí - zrazu nestojí na stupni víťazov a sebavedomie dostáva zabrať. Deti v predškolskom veku (3 - 6 rokov) treba viesť k športu a cvičeniu predovšetkým formou hry. V tomto veku dieťa ešte nemá vybudovaný zmysel pre disciplínu či dosahovanie cieľa a ani trpezlivosť, aby sa dlhší čas venovalo jednej aktivite. Malé deti majú športovať predovšetkým pre zábavu.
- Šport ako celoživotná aktivita: Priznajme si to, predstava profesionálnej kariéry je lákavá, ale štatisticky mizivá. Pre drvivú väčšinu detí by mal šport zostať aktivitou, ktorú robia preto, že ich baví, nie kvôli diplomom a medailám. Radosť z pohybu je preto pre väčšinu z nás oveľa cennejší cieľ. Základom je naučiť dieťa, aby malo rado kolektív, s ktorým sa stretáva, čo mu môže pomôcť aj v budúcnosti v práci. „Ľahšie sa mu prekonávajú prvé nezhody, prvý neúspech, keď má niečo rád, keď je do toho citovo zaangažovaný.“
- Buďme vzorom a príkladom: Šport a cvičenie sú skvelá príležitosť, ako byť deťom bližšie. Najväčšou motiváciou sme im totiž my sami. Hovoriť z gauča „choď niečo robiť“ nefunguje. Zdvihnime sa, vyrazme s nimi von a ukážme, že pohyb patrí aj do nášho života - spoločný zážitok je tá najlepšia motivácia. Nie je žiadnym tajomstvom, že deti sú už od útleho veku veľmi všímavé a doslova nasávajú informácie a podnety okolo seba. A keďže každé dieťa trávi najviac času so svojimi rodičmi, práve tí sú mu častokrát najväčším vzorom. Ideálom teda je, ak má dieťatko aktívnych a športujúcich rodičov. Malé deti chcú prirodzene robiť všetko to, čo vidia robiť svojich rodičov a blízke okolie. Pre dieťa, ktorého rodičia sú aktívni, je pohyb a šport prirodzenou súčasťou života. Nemusí to síce automaticky znamenať, že syn každého bežca sa stane maratóncom, no je veľmi pravdepodobné, že dieťa, ktoré vidí rodičov pravidelne športovať (prípadne je do týchto aktivít od malička v rámci možností zapájané), bude mať kladný vzťah k pohybu. Na tomto základe je ideálne stavať - spoločne tak prídete na to, čo vašich potomkov baví a v čom sa im darí.
- Pohyb ako odmena: Naučte dieťa, aby pohyb a šport nebralo ako nutné zlo. Nesmie vnímať negatívne, že idete niekam pešo namiesto toho, aby ste sa tam odviezli autom. Pôsobte na dieťa spôsobom, aby pohyb a aktivity preň boli prirodzenou súčasťou života a nie ako niečo, čo ho obmedzuje a prináša mu nepohodlie. Skúste zo športu spraviť formu odmeny! Dostalo vaša ratolesť v škole jednotku? Je práve Deň detí? Super, kúpte mu trebárs nové športové oblečenie a obuv pre deti, prípadne to choďte osláviť výletom na bicykli alebo korčuľovaním!
- Buďte láskaví, ale zachovajte pevnú ruku: Nikto učený z neba nespadol a aj tie najväčšie športové hviezdy museli začínať od nuly. V tomto to má každá generácia detí rovnaké. Možno ani pre vášho potomka nebude šport zo začiatku prechádzkou ružovou záhradou. Možno bude smutný a nervózny, že sa mu nedarí. V týchto momentoch by práve rodič mal byť tým, kto zachová a nastolí pokoj. Vysvetľujte, no nekričte. Ak sa prejavia výsledky, je to výborné, ale na tých by v tejto fáze nemalo záležať. Oveľa dôležitejšia je snaha a tú treba oceniť v prvom rade. Skvelou motiváciou je nielen pochvala, ale aj vyzdvihnutie vydarených momentov počas zápasu či preteku. Pozitívna motivácia, napríklad v podobe odmeny, je v poriadku a môže byť efektívna.
- Ponuka lepšia ako príkaz: Ak je dieťa k niečomu nútené, prirodzene sa bráni a odporuje. Nemôžete mu prikázať športovať, ak nechcete, aby sa dostavil efekt odmietania. Choďte na vec sofistikovane. Cielene vyberajte svoje slová tak, aby ste dieťaťu dali možnosť voľby, no zároveň dosiahli svoje. Nechajte ho vybrať si, či s vami pôjde von hneď alebo za desať minút, či si pôjdete zastrieľať s loptou na bránu alebo vytiahnete svoje detské kolieskové korčule a pôjdete sa niekam povoziť.
- Spoločne: Spoločne. Tak znie ďalšie heslo, ktoré je potrebné dodržiavať. Vybehnite na ihrisko a natrénujte spolu prvý baseballový odpal, než podáte prihlášku do krúžku. Bežte sa spolu pozrieť na vystúpenie tanečnej školy, ktorú začne váš potomok skoro navštevovať. Bude to príjemnejšie, ako keď príde školák na prvý tréning ako úplne nezasvätený nováčik. Spoločný šport sú taktiež emócie. Užite si spolu zábavu, pretože aj to je spôsob, ako si vytvoriť k pravidelnému pohybu pevný vzťah. Nemusíte nutne vystupovať v roli kouča, ktorý vedie vždy len k správnej technike a k precíznemu výkonu.
- Atmosféra podpory napriek neúspechom: Naučte svoje dieťa, že neúspech a chyby patria k učeniu. Vyjadrujte mu podporu, aj keď prehralo zápas a vyzdvihnite okrem výsledkov aj iné svetlé stránky pohybových aktivít ako je zábava, spoločne strávený čas či kondička a zdravie. Neskĺzavajte však ani do extrému, kedy budete popierať, že dieťa zápas prehralo. Vaše dieťa najlepšie vie, aký výkon podalo, od vás potrebuje predovšetkým cítiť, že ho máte stále radi nezávisle od športových výsledkov.
- Celkový záujem o dieťa: O svoje dieťa sa pravidelne zaujímajte. Zisťujte, ako sa má, čo ho trápi, čo ho baví, teší, hnevá. Pokiaľ máte vybudovaný silný vzťah, dieťa cíti z vašej strany záujem a dôverujem vám, je veľká šanca, že ho do pohybu nebudete musieť nútiť. Pamätajte, najlepšie, čo môžu rodičia pre svoje deti urobiť je ísť im príkladom. Pokiaľ rodičia minimalizujú nátlak na svoje deti, ale pokúsia sa motivovať deti tak, aby bol pre ne pohyb spoločnou zábavou celou pre celú rodinu, budete mať vyhrané. Deti dokážu následne lepšie zvládať aj nároky, ktoré pohyb a šport prinášajú.
Čomu sa vyhnúť ako rodič? Znaky vyžadujúceho rodiča:
Ukázalo sa, že podporujúce správanie rodičov pozitívne vplýva na množstvo pohybu u detí. Jeden výskum zistil, že podpora zo strany matky väčšinou podporuje fyzickú aktivitu u dievčat aj u chlapcov, pričom dievčatá vďaka podpore matky zvládnu športovať dlhší čas a chlapci sa zas venujú rôznorodým pohybovým aktivitám. Naopak, existujú praktiky, ktoré môžu detskú chuť hýbať sa a športovať zničiť:
- Rodičia vyvíjajú nátlak: Nemýľme si nátlak s pozitívnym motivovaním. Nátlak vyvíjame vtedy, keď dieťaťu nedáme na výber, čo a kedy bude robiť, musí sa správať presne podľa našich predstáv. Hanáková zároveň upozorňuje, že deti sa v súčasnosti hýbu menej. Vo svojej praxi sa stretáva najmä s dvomi kategóriami detí. Prvá kategória sú deti príliš motivovaných rodičov, ktorí si takto môžu kompenzovať určitý problém z minulosti. „Napríklad mamina mala v minulosti nadváhu a nechce, aby dieťa malo nadváhu tiež, tak ho prihlási do týždňa na 6 krúžkov.“
- Veľa kontroly zo strany rodičov: Ak máte ako rodičia tendenciu sledovať, koľko sa dieťa hýbe, neustále ho s tým konfrontovať, dieťaťu pohyb znechucujete.
- Porovnávanie výkonu dieťaťa s druhými deťmi: Dieťa potrebuje mať z pohybu a športu radosť, potrebuje zažívať úspech, vidieť svoj posun a v súťaži prekonávať samé seba. Ak však začnete výkon vášho dieťaťa porovnávať s druhými, kto bol lepší a horší, začne byť súťaž pre dieťa stresujúca.
- Vytváranie dvoch nezlučiteľných svetov obrazovky a pohybu: Už ste sa niekedy počuli povedať: „Vypni tú telku a choď sa von trochu hýbať.“? Snažte sa vyhnúť tomu, aby ste z času pred obrazovkou a pohybom urobili nezlučiteľné protiklady a obmedzovali čas pred obrazovkou za účelom pohybových aktivít. Pokiaľ rodičia čas pred obrazovkou definujú ako niečo zlé a fyzickú aktivitu ako dobrú, ktorú by mali robiť, u detí to spôsobuje väčšinou opačnú reakciu. Idú do odporu. Aj keď je váš zámer dobrý, uznajte, že dieťa môže mať rovnako rado aj pohyb, aj občasné leňošenie s digitálnymi technológiami. Obrazovka a pohyb nemusia byť opozitá, ktoré sa vylučujú. Pokiaľ vaše deti milujú čas pred obrazovkou, buďte kreatívni a ich záľubu spojte s pohybom.
- Prehnané chválenie: Deti potrebujú pochvalu a uznanie. Aj tieto slová však musia byť adekvátne. Spomínaná fínska štúdia zistila, že aj nadmerné chválenie vytvára u 7 až 10-ročných detí tlak, začnú sa báť očakávaní svojich rodičov.
- Nenecháme dieťa skúšať a robiť chyby: Deti väčšinou negatívne vnímajú, keď ich rodič diriguje v tom, ako byť v danej pohybovej aktivite lepší. Nechajte preto deti samy skúšať, ako najlepšie kopnúť do lopty či aké rôznorodé kúsky je možné robiť na bicykli.
- Sami ste pre deti zlým príkladom: Ak vyženiete dieťa od obrazovky a následne vás vidí celé poobedie pred televízorom, či v parku vyhľadáte hneď prvú lavičku, vysielate dieťaťu zmiešané signály.
Podporujme deti v ich slobodnom výbere a spolurozhodovaní
Podporujte pohybové aktivity dieťaťa cez jeho vnútornú motiváciu, iba tak si nájde cestu k športu. Nechajte dieťa, aby si samo vybralo, akým pohybovým aktivitám sa chce venovať. Dajte mu možnosť, aby vymyslelo program aj pre zvyšok rodiny. To platí aj v prípade, že chcete, aby sa vaše dieťa nejakému športu venovalo pravidelnejšie. Umožnite mu, aby si športový krúžok vybralo samo, otestovalo si, či ho daný šport baví. Už samotná možnosť výberu zvyšuje šancu, že dieťa bude mať k danej aktivite pozitívny vzťah a zotrvá pri nej.
Podporujme deti v slobodnom pohybe
Ak chcete, aby sa vaše dieťa viac hýbalo, dajte mu slobodu aj v tom, ako (a koľko) sa bude hýbať. Zbytočne ho budete motivovať, aby išlo na kolieskové korčule, keď potom od vás neustále počuje, aby si dávalo pozor, okrikujete ho, napomínate, či nútite spomaľovať. Pohyb bude dieťa napĺňať iba vtedy, ak v ňom nájde aj trochu adrenalínu z nových situácií či drobných nebezpečenstiev. Druhým extrémom je nútenie dieťaťa do väčších výkonov. Nemyslíme tým povzbudzovanie v zápale hry, aby bežalo rýchlejšie, také povzbudenie dieťaťu neublíži. Vyhnite sa však poznámkam, že je pomalé, lenivé a podobne.
Pohyb ako hobby
Ak vaše dieťa nemá vzťah k športu, hľadajte také pohybové aktivity, ktoré ho bavia. Dieťa predsa nemusí byť vrcholovým športovcom, dostatok pohybu získa aj pri venčení psa (ak nemáte vlastného, môžete chodiť pravidelne venčiť psíkov do útulku), spoločnými tvorivými aktivitami alebo súťažami na preliezačkách. Hľadajte také záujmy, kde strávite aktívne čas všetci spolu ako rodina.
Špecifické športy a vekové hľadiská
Deti by sa mali s jednotlivými športovými aktivitami zoznamovať postupne, adekvátne veku. Pri najmenších deťoch stačí, ak pri aktivite vydržia aj krátkodobo. Dôležité je, aby k tomu rodič pristupoval s mierou. Viesť dieťa k športu sa dá od útleho detstva.
Plávanie
Je dobré zoznamovať dieťa s vodou už od obdobia bábätka. Taktiež je možné naučiť už dojčatá základné motorické zručnosti vo vode (aj keď sa nedajú označiť za plávanie). Väčšina detí je pripravená na hodiny plávania zhruba okolo 4. narodenín. Na tom môžete so svojím malým plavcom začať pracovať zhruba od 6 rokov. V tomto veku má dieťa fyzickú silu i mentálne schopnosti na zvládanie koordinovaných opakujúcich sa pohybov potrebných pri plávaní a aj schopnosť nasledovať pokyny.
Cyklistika
Dieťa je pripravené zvládnuť jazdu na bicykli, pochopiť, čo má robiť, a udržať rovnováhu zhruba vo veku 3 rokov, pričom za výhodu sa považuje predchádzajúca skúsenosť s odrážadlom. Ani tá však nie je zárukou toho, že váš malý cyklista bude hneď šliapať do pedálov ako drak. Chce to jednoducho trpezlivosť. „Cyklovýchovu“ môžete spojiť s výletmi, napríklad po „hravej“ cyklotrase (jej súčasťou sú náučné tabule so zvieratami, prekážky rôznej náročnosti - ide o spojenie spomínanej zábavy a aktivity). Aj týmto spôsobom sa dá postupne vzbudiť záujem o aktívnu cyklistiku. Ak chcete mať z potomka úspešného cyklistu, musí ním chcieť byť hlavne on sám. Cyklistika je jeden z najťažších športov, čo sa týka odriekania, sebazaprenia a fungovania na hranici svojich možností. V cyklistike sa nedá presadiť rýchlo, za úspechom nie sú mesiace, ale roky driny.
Beh
Beh je pre človeka veľmi prirodzený pohyb a ako súčasť hry je s deťmi počas celého detstva. Podstatné však je rozlišovať beh ako hru a beh ako tréning. V rámci tréningu je najdôležitejšie určiť jeho trvanie a intenzitu námahy. Tréning pre deti od 6 do 10 rokov má byť krátky - s ohľadom na to, že dieťa v tomto veku zabehne maximálne 1 až 2 km pomalým tempom. Deti do 10 rokov by mali brať beh stále ako hru, a ak aj súťažia, tak len na krátke vzdialenosti. Neodporúča sa ani zameriavať pozornosť dieťaťa na zlepšovanie konkrétneho výkonu. Približne od 10 rokov môžu deti začať so systematickým bežeckým tréningom, pričom vždy treba mať na pamäti, že cvičenie by malo byť v miernej intenzite a relatívne krátke (v závislosti od kondície dieťaťa). Deti v tomto veku môžu trénovať trikrát týždenne po 30 až 45 minút v tempe, ktoré nepresiahne 7 až 9 km/h. Prvé bežecké tréningy dieťaťa od 10 rokov, ktoré má o beh záujem, môžu mať trvanie 15 až 20 minút, počas ktorých sa bude striedať chôdza a beh.
Silový tréning
Aj keď predstava, že deti vykonávajú silový tréning, i dnes vyvoláva predsudky, posilňovacie cvičenia nemajú za následok zastavenie rastu dieťaťa. Ide o nepotvrdenú teóriu, pričom mnohí odborníci upozorňujú na to, že deti by posilňovať vyslovene mali. Treba však uviesť na pravú mieru, že pod dohľadom trénera, aby si osvojili správnu techniku cvikov. Samozrejme, začať „valiť“ ťažké váhy je hlúposť, avšak cvičením s vlastnou váhou si môžu vybudovať skvelý základ aj na iné športové aktivity. Okrem toho platí, že tréningy musia obsahovať komplexné cviky na celé telo, aby deti precvičovali všetky hlavné svalové skupiny. S budovaním svalovej hmoty môžu začať už od 8. roka života. Strašiak rodičov, že môže dôjsť k poškodeniu rastovej chrupavky alebo k zraneniu, je opodstatnený vtedy, ak sú tréningy nesprávne vedené, resp. cviky robené nesprávnou technikou a s maximálnymi váhami. Prehliadka u lekára, ktorý potvrdí vhodnosť tréningov, je opodstatnená. Deti môžu silovo cvičiť cca 2- až 3-krát do týždňa, pričom cvikov by malo byť spočiatku menej (do 10), aby chápali, na čo sú orientované, aby si pamätali, ako sa volajú, ale najmä aby ich robili správne. Tréning a výživa detí sa totiž oproti dospelým v mnohom odlišujú.
Nástroje pre motiváciu: Detské fitness hodinky
Ak im dáte nástroj na sledovanie pokroku, motivácia na seba nenechá dlho čakať. Deti si spočiatku len ťažko vedia predstaviť vzdialenosti v metroch či kilometroch. Tieto údaje im nič nehovoria. Keď však uvidia, koľko krokov urobia počas jedného behu, je to pre ne zábava. Detské fitnes hodinky monitorujú spánok a merajú mieru aktívneho pohybu počas dňa. Zistíte tak napríklad počet aktívnych minút za určitý deň či celý týždeň a počet spálených kalórií. Detské inteligentné hodinky pomocou aplikácie, ku ktorej majú, samozrejme, prístup aj rodičia, nabádajú deti k pohybu a aktívnemu životu, a to aj cez rôzne rozprávkové postavičky a ich dobrodružstvá. Dieťa k nim dostane prístup až po splnení určitého cieľa, ktorý súvisí s pohybom (napr. denne prejsť určitý počet krokov alebo venovať 60 minút aktívnemu pohybu). Vymýšľať môžete aj vlastné výzvy či súťaže na základe povinností, ktoré chcete deťom zadať. Po ich splnení dieťa získa virtuálne mince, ktoré môže zbierať. Po nazbieraní určitého počtu mincí dostane odmenu. O tom, akú a za koľko mincí, rozhodujete vy ako rodičia. Športové hodinky sa tak pre vás stanú užitočným nástrojom na vytvorenie určitej rutiny v rámci povinností dieťaťa.
tags: #ako #viest #dieta #k #sportu