Rodina predstavuje základnú bunku spoločnosti a jej ochrana je zakotvená v najvyšších právnych normách. Jedným z kľúčových aspektov fungovania rodiny a vzťahov medzi jej členmi je vyživovacia povinnosť. Táto povinnosť zabezpečuje, že tí, ktorí sa nedokážu sami živiť, dostanú potrebnú podporu od svojich najbližších. V slovenskom právnom poriadku je základným právnym predpisom, ktorý komplexne upravuje vyživovaciu povinnosť, Zákon o rodine. Tento zákon detailne definuje podmienky, rozsah a spôsoby plnenia vyživovacej povinnosti, a to nielen rodičov k deťom, ale aj detí k rodičom, ako aj medzi inými príbuznými. Ciele tohto článku je podrobne objasniť tieto aspekty, vrátane súdneho procesu, určovania výšky výživného a špecifických situácií, ktoré môžu v praxi nastať.
Základné princípy a právny rámec vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť, hoci sa často spája výhradne s platením peňažných súm, predstavuje oveľa širší koncept, ktorý je hlboko zakotvený v právnom systéme Slovenskej republiky. Jej primárnym cieľom je zabezpečiť životné potreby osôb, ktoré si ich z rôznych dôvodov nedokážu zabezpečiť samy.
Ústavné a medzinárodné zakotvenie ochrany rodiny a detí
Ustanovenia Ústavy SR týkajúce sa výživného a ochrany rodiny nachádzame najmä v článku 41. Tento článok v odseku 1 jasne deklaruje, že manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zároveň zaručuje osobitnú ochranu detí a mladistvých, čím podčiarkuje spoločenskú prioritu ich blaha a rozvoja. Nemenej dôležitý je odsek 3 rovnakého článku, ktorý stanovuje, že deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva. Toto ustanovenie je kľúčové pre rovné zaobchádzanie s deťmi a zabezpečenie ich potrieb bez ohľadu na rodinný stav ich rodičov.
Podstata vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
Ústredným právnym predpisom, ktorý túto povinnosť podrobne upravuje, je Zákon o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je špecifikovaná v § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, kde sa uvádza, že súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Toto ustanovenie zdôrazňuje komplexnosť rodičovskej zodpovednosti, ktorá presahuje len finančné zabezpečenie. Na toto ustanovenie priamo nadväzuje ustanovenie § 62 ods. 1, ktoré stanovuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto povinnosť je bezpodmienečná a trvá, dokedy dieťa nie je samostatné.
Ďalšie podrobnosti o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sa ďalej spravujú ustanoveniami § 62-65 a § 75-81 Zákona o rodine. Tieto sekcie zákona tvoria detailný rámec pre pochopenie rozsahu, podmienok a procesov súvisiacich s výživným. Napriek tomu, že Zákon o rodine pojem „výživné“ explicitne nedefinuje, jeho obsah a rozsah sú jasne vymedzené prostredníctvom kritérií a podmienok pre jeho určenie a plnenie.
V súlade s § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Tento princíp zdôrazňuje spravodlivé rozdelenie finančného zaťaženia medzi rodičov. Dôležitou súčasťou tohto ustanovenia je aj explicitné právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. To znamená, že výška výživného by mala odrážať nielen základné potreby dieťaťa, ale aj životný štandard, ktorý si rodičia sami užívajú. Výživné má v hierarchii výdavkov rodičov špecifické postavenie, keďže § 62 ods. 5 stanovuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd dokonca neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Tento princíp chráni záujmy dieťaťa a zabezpečuje, že rodičia uprednostňujú plnenie vyživovacej povinnosti.
Formy plnenia vyživovacej povinnosti
Je dôležité si uvedomiť, že plnenie vyživovacej povinnosti možno realizovať rôznymi formami, pričom platenie výživného v peňažnej podobe je len jednou z nich. Ako vyplýva z ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, vyživovaciu povinnosť možno plniť aj formou osobnej starostlivosti o dieťa. Ak rodičia žijú spolu, prihliada sa aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Tento aspekt uznáva, že nefinančné príspevky rodiča k výchove a rozvoju dieťaťa majú rovnako dôležitú hodnotu.
Okrem peňažných platieb a osobnej starostlivosti možno vyživovaciu povinnosť plniť aj poskytnutím naturálnych plnení. Patria sem konkrétne materiálne a servisné zabezpečenia, ako napríklad bývanie, ošatenie, strava a podobne. Tieto naturálne plnenia priamo uspokojujú základné životné potreby dieťaťa a sú rovnocennou súčasťou plnenia vyživovacej povinnosti, najmä v prípadoch, keď rodičia žijú spolu a spoločne zabezpečujú domácnosť.
100. Ako prežiť v tomto svete? Michal Vašečka
Určovanie výšky výživného na dieťa
Stanovenie výšky výživného je často najcitlivejším a najdiskutovanejším bodom v súdnych konaniach. Zákon o rodine sa snaží o čo najväčšiu objektivitu a spravodlivosť pri tomto procese.
Kritériá pre stanovenie výšky výživného
Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritériá dané Zákonom o rodine, ktoré sú podrobne upravené v § 75 ods. 1. Súdy pri rozhodovaní prihliadajú na:
- Odôvodnené potreby oprávneného: Tieto potreby zahŕňajú nielen základné životné náklady ako strava, ošatenie a bývanie, ale aj náklady na vzdelanie, záujmové krúžky, zdravotnú starostlivosť a voľnočasové aktivity, ktoré zodpovedajú veku a schopnostiam dieťaťa.
- Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného: Súd posudzuje nielen aktuálny príjem povinného, ale aj jeho potenciál. Ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, súd na to prihliadne. Rovnako tak súd zohľadní aj neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie, a to v neprospech dieťaťa.
- Právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov: Tento princíp zabezpečuje, že dieťa nie je ekonomicky znevýhodnené v porovnaní s životným štandardom svojich rodičov.
- Osobná starostlivosť rodiča o dieťa: Súd zohľadňuje, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Tento aspekt je dôležitý najmä v prípadoch, keď rodičia žijú oddelene, alebo pri striedavej osobnej starostlivosti.
- Starostlivosť o domácnosť: Ak rodičia dieťaťa spolu žijú, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť ako na formu plnenia vyživovacej povinnosti.
- Najlepší záujem dieťaťa: Tento všeobecný princíp slúži ako zastrešujúce kritérium pre všetky rozhodnutia týkajúce sa dieťaťa a zabezpečuje, že jeho blaho je vždy na prvom mieste.
Minimálna výška výživného
Zákon o rodine určitým spôsobom objektivizuje minimálnu výšku výživného rodičov k deťom, keď v ustanovení § 62 ods. 3 stanovuje, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Toto ustanovenie zabezpečuje základné existenčné potreby dieťaťa aj v prípade, ak by majetkové pomery povinného rodiča boli veľmi nízke. Sumy životného minima sú pritom ustanovené zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a upravujú sa vždy k 1. júlu.
Proces zisťovania príjmov a majetkových pomerov súdom
V konaní o určení výživného postupujú súdy v súlade s vyšetrovacím princípom a princípom materiálnej pravdy, ktoré sú zakotvené napríklad v článku 6 Civilného mimosporového poriadku (CMP). V súlade s týmto princípom sú súdy povinné zisťovať skutočný stav veci vo vzťahu k všetkým uvedeným kritériám rozhodujúcim pre určenie výšky vyživovacej povinnosti a za týmto účelom vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Táto aktívna úloha súdu chráni záujmy dieťaťa, ktoré samo nie je schopné navrhovať dôkazy.
- zasielanie dopytov priamo zamestnávateľovi rodičov ohľadom výšky ich čistého mesačného príjmu; prípadne môžu požiadať aj o uvedenie dôvodov skončenia pracovného pomeru za posledných 12 mesiacov, a o informáciu z koho iniciatívy sa pracovný pomer ukončil;
- žiadanie od rodičov - podnikateľov, ktorí zahmlievajú svoje reálne príjmy a druhý rodič na to osobitne upozorňuje, aj presný rozpis výdavkov spolu s odôvodnením od účtovníka, peňažné denníky;
- pri fyzických osobách - podnikateľoch s paušálnou daňou žiadanie aj výpisy z účtu za obdobie posledných 12 mesiacov pred podaním návrhu na súd;
- žiadanie ošetrujúcich lekárov oznámiť, aký druh práce môže rodič vykonávať vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav; rovnako dopytujú lekára, či pri trvajúcej práceneschopnosti má rodič povolené vychádzky (prípadne súdy dajú termín pojednávania na čas vychádzky);
- dopytovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kolízneho opatrovníka alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, aby šetrením v domácnosti rodiča zistili jeho životnú úroveň.
Špecifiká príjmov z inej než závislej činnosti
Osobitnú pozornosť venuje zákon rodičom, ktorí majú príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. Podľa § 63 ods. 1 je takýto rodič povinný preukázať svoje príjmy súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Toto ustanovenie slúži ako sankcia za neochotu spolupracovať so súdom a zabezpečuje, aby sa rodičia nesnažili zatajovať svoje skutočné príjmy.
Ďalej, § 63 ods. 2 spresňuje, že u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou. Možnosti a schopnosti povinného posudzuje súd podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Týmto spôsobom sa zabraňuje znižovaniu základu pre výpočet výživného umelým vytváraním nadmerných alebo neodôvodnených nákladov.
Tvorba úspor pre dieťa
V Zákone o rodine je zakotvená aj možnosť tvorby úspor pre dieťa, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú. Podľa § 63 ods. 3 možno za odôvodnené potreby dieťaťa považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd pri určení výživného uvedie sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Dôležité je, že na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu, čím je zabezpečená ochrana týchto úspor pre budúce potreby dieťaťa.
100. Ako prežiť v tomto svete? Michal Vašečka
Striedavá osobná starostlivosť a výživné
Striedavá osobná starostlivosť, ktorá sa stáva čoraz bežnejšou formou starostlivosti o deti po rozvode rodičov, má tiež svoje špecifiká vo vzťahu k výživnému. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča. Súd môže dokonca rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje, ak sú obaja rodičia schopní rovnomerne zabezpečovať potreby dieťaťa.
Metodika pre určovanie výšky výživného
Jedným z identifikovaných problémov efektivity slovenského súdnictva boli rozdiely v rozhodovacej činnosti súdov, najmä pri určovaní výšky výživného. Aby sa aspoň z časti tento problém odstránil, bola vytvorená Metodika pre určovanie výšky výživného. Táto metodika má však odporúčací charakter, a preto ju nemožno použiť na všetky prípady. Slúži skôr ako pomôcka pre súdy na dosiahnutie väčšej konzistentnosti a predvídateľnosti rozhodnutí, pričom rešpektuje potrebu individuálneho posúdenia každého prípadu.
Realizácia a zmeny vyživovacej povinnosti
Po určení výživného súdom nastupuje fáza jeho plnenia, ktorá má jasne stanovené pravidlá, ako aj mechanizmy pre prípadné zmeny.
Pravidlá platenia výživného a úroky z omeškania
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Táto forma zabezpečuje pravidelný príjem pre oprávneného na pokrytie jeho mesačných potrieb. Započítanie vzájomných pohľadávok proti pohľadávkam na výživné je prípustné len dohodou, ako uvádza § 76 ods. 2. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné vôbec, čím sa chránia finančné záujmy dieťaťa.
V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva, čo je stanovené v § 76 ods. 3. Tento mechanizmus slúži ako sankcia pre povinného a kompenzácia pre oprávneného za omeškanie. Dôležité je aj to, že plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania, ako vyplýva z § 76 ods. 4.
Premlčanie práva na výživné
Právo na výživné sa nepremlčuje, čo znamená, že základný nárok na výživné trvá po celú dobu existencie vyživovacej povinnosti. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výnimkou je výživné pre maloleté dieťa, ktoré možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1). Avšak práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú (§ 77 ods. 2). To znamená, že aj keď samotné právo na výživné nezaniká, nárok na konkrétne splátky po určitom čase premlčania už nemusí byť uplatniteľný.
Zmena pomerov a úprava výživného
Životné okolnosti sa menia a s nimi sa môžu meniť aj pomery rodičov a detí. Preto dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery (§ 78 ods. 1). Takouto zmenou môže byť napríklad zvýšenie alebo zníženie príjmov rodiča, zmena zdravotného stavu dieťaťa, nástup na štúdium alebo jeho ukončenie, či zmena životných nákladov. Súd opätovne posúdi všetky rozhodujúce kritériá a prispôsobí výšku výživného aktuálnej situácii. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť vykonávať prácu, majetkové pomery a pod.
Zánik vyživovacej povinnosti úmrtím
Špecifickým prípadom je zánik vyživovacej povinnosti úmrtím povinného. Je dôležité poznamenať, že úmrtím otca ako povinného platiť výživné, vyživovacia povinnosť zo zákona zaniká a neprechádza na inú osobu, lebo je viazaná na osobu povinného. Teda neprechádza na dedičov poručiteľa. V takomto prípade je potrebné riešiť situáciu s nárokom na sirotský dôchodok, pričom informáciu o tom podá Sociálna poisťovňa.
Náhradné výživné ako sociálna podpora
V situáciách, keď si povinná osoba neplní svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas, vstupuje do hry systém náhradného výživného, ktorý je upravený zákonom č. 201/2008 Z. z.
Podmienky vzniku nároku na náhradné výživné
Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu. Taktiež sa poskytuje sirote, ktorej nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, respektíve ak je suma takéhoto dôchodku nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom.
Výška a jej prepojenie na životné minimum
Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Toto prepojenie na životné minimum zabezpečuje, že výška náhradného výživného je aspoň čiastočne indexovaná s rastom životných nákladov a poskytuje základnú úroveň podpory.
Povinnosti oprávnenej osoby a úradu
Oprávnená osoba, ktorá poberá náhradné výživné, má zákonom stanovené povinnosti. Medzi ne patrí informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností. Zároveň je povinná na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom.
Úrady a iné inštitúcie tiež majú svoje povinnosti v procese náhradného výživného. Pokiaľ súdny exekútor vymôže pohľadávku na výživnom, je povinný v zmysle § 59 ods. 4 exekučného poriadku túto sumu oznámiť úradu. Rovnako pokiaľ Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže vymôže pohľadávku na výživnom, je povinné podľa § 15 ods. 4 písm. c) bod 1 zákona o náhradnom výživnom oznámiť úradu ukončenie vymáhania výživného z cudziny.
Medzinárodné vymáhanie výživného
V dnešnom globalizovanom svete nie je neobvyklé, že jeden z rodičov žije v zahraničí, čo môže značne skomplikovať vymáhanie výživného. Na riešenie takýchto situácií existujú medzinárodné mechanizmy a špecializované inštitúcie.
100. Ako prežiť v tomto svete? Michal Vašečka
Proces a výzvy pri vymáhaní zo zahraničia
Proces začína prvotným kontaktom, kde žiadateľ opíše svoj problém a následne zašle Centru žiadosť o pomoc pri vymáhaní výživného z cudziny a rozsudok o určení výživného. Referent Centra následne vysvetlí žiadateľovi postup vymáhania zo zahraničia, ktorý sa líši v závislosti od konkrétnej krajiny, kde sa nachádza povinná osoba. Žiadateľovi je podrobne vysvetlené, aké dokumenty je potrebné pripraviť a akým spôsobom si ich môže zabezpečiť.
Keď je žiadosť kompletná a všetky potrebné podklady sú zhromaždené, Centrum ju postúpi do zahraničia na ďalšie konanie. Toto konanie prebieha podľa právneho poriadku daného štátu, a preto má Centrum obmedzené možnosti toto konanie ovplyvniť alebo urýchliť. Úspešnosť vymáhania výživného zo zahraničia závisí od viacerých skutočností, najmä od postupov danej krajiny, ekonomickej situácie a ochoty povinného, pružnosti rozhodovania súdov a iných orgánov, a v neposlednom rade aj od iných okolností konkrétneho prípadu.
Centrum zároveň žiadateľov poučí o možnosti požiadať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska oprávneného o náhradné výživné, ak výživné nie je povinným riadne platené. Pre dané konanie vydáva Centrum potrebné potvrdenie. Žiadateľ je v priebehu celého procesu povinný s Centrom náležite spolupracovať, priebežne predkladať vyžadované doklady a poskytovať pravdivé informácie. Centrum poskytuje žiadateľom pomoc a asistenciu v priebehu celého konania. Ak žiadateľ potrebuje konzultovať dodatočné informácie, môže sa obrátiť aj na svojho právneho zástupcu.
Vyživovacia povinnosť detí k rodičom
Zákon o rodine neupravuje len vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, ale aj opačný vzťah - vyživovaciu povinnosť detí k rodičom. Hoci je to menej časté téma, v praxi nastávajú situácie, keď rodičia potrebujú pomoc od svojich dospelých detí.
Zákonný základ a podmienky vzniku
Vyživovaciu povinnosť detí k rodičom upravuje § 66 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 66 platí, že deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. V tomto ustanovení možno vidieť dve základné podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, aby sa vyživovacia povinnosť detí k rodičom mohla realizovať:
- Deti sú schopné samy sa živiť: To znamená, že deti dosiahli takú úroveň samostatnosti a príjmu, ktorá im umožňuje pokrývať svoje vlastné životné potreby bez cudzej pomoci. Ak sa teda osoba živí sama, jednu z dvoch podmienok spĺňa.
- Rodičia výživu potrebujú: Rodičia musia byť v situácii, keď si sami nedokážu zabezpečiť primeranú výživu, či už z dôvodu nízkeho príjmu, zdravotného stavu, veku alebo iných okolností. Ak rodičia vašu pomoc nepotrebujú, t.j. majú dostatočný zdroj príjmu, či z práce alebo dôchodku, nevzniká deťom do daného okamihu vyživovacia povinnosť k rodičom.
Kritériá pre určovanie primeranej výšky výživného
Podľa § 67 ods. 1 platí, že každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. Výška výživného sa určuje na základe § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. To znamená, že súd bude zisťovať odôvodnené potreby rodiča, ale tiež schopnosti, možnosti a majetkové pomery všetkých detí.
V prípade, ak má rodič viacero detí, každé dieťa sa má na výžive rodičov podieľať v takom rozsahu, ktorý zodpovedá ich pomerom. Nie je teda vylúčené, že by sa výživné žiadalo len od jedného dieťaťa, avšak musí sa skúmať, či sú schopné sa sami živiť aj ostatné deti a aké majú majetkové pomery. Ak sú schopné sa sami živiť aj ostatné deti a ich pomery sú dobré, potom by povinné dieťa mohlo namietať, že uhradí len svoju časť (podiel) a zvyšok nech si žiadajú od ostatných detí.
Prednosť iných vyživovacích povinností
Dôležité je pripomenúť, že súd zamietne návrh na určenie vyživovacej povinnosti, ak vyživovaciu povinnosť detí k rodičom predíde vyživovacia povinnosť, ktorá má prednosť. Jedná sa o vyživovaciu povinnosť medzi manželmi alebo vyživovacia povinnosť rodiča ako rozvedeného manžela. Vyššie uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 67 ods. 2 Zákona o rodine. To znamená, že ak rodič môže získať výživné od manžela alebo bývalého manžela, táto možnosť má prednosť pred nárokom voči deťom.
Zohľadnenie dobrých mravov a zavinenia rodiča
Zákon o rodine obsahuje aj ustanovenie, ktoré môže hrať kľúčovú úlohu pri posudzovaní vyživovacej povinnosti detí k rodičom. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Toto ustanovenie sa týka situácií, keď sa rodič v minulosti voči dieťaťu nesprával tak, ako sa od rodiča očakáva. Napríklad, ak sa matka o dieťa nestarala, ale venovala sa konzumácii alkoholu a narobila dlhy, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby jej dieťa teraz prispievalo na výživu. V takomto prípade, ak by sa matka začala výživného domáhať súdne, súd by jej ho po vznesení námietok nemal priznať.
Podobne, ak rodič svojím konaním (napr. alkoholizmom, neužívaním liekov) sám spôsobuje svoj zdravotný stav a potrebu starostlivosti, je možné, že by súd pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol aj na túto skutočnosť. Mohol by ju primerane znížiť alebo dokonca vylúčiť, ak by išlo o hrubé zavinenie zo strany rodiča. Zákon neukladá deťom povinnosť ukončiť pracovný pomer alebo sa vzdať zamestnania, aby sa osobne starali o rodiča, ktorý je schopný samostatného života, ale zanedbáva svoje zdravie vlastným konaním. Ak by došlo k súdnemu sporu, môžete sa brániť tým, že osobná starostlivosť nie je vašou zákonnou povinnosťou a že rodič svoj stav zavinil vlastným konaním.
100. Ako prežiť v tomto svete? Michal Vašečka
Finančná vs. osobná starostlivosť o rodičov
Dôležité je rozlíšiť medzi finančným plnením vyživovacej povinnosti a osobnou starostlivosťou. Vyživovacia povinnosť detí k rodičom sa spravidla realizuje finančne, teda prispievaním na výživu rodiča, nie osobnou starostlivosťou, pokiaľ sa rodina nedohodne inak. Zákon o rodine síce stanovuje povinnosť rodičov živiť svoje deti, kým tieto nie sú schopné samy sa živiť, ale nestanovuje rovnakým spôsobom povinnosť detí doopatrovať svojich rodičov. To znamená, že aj keby zarobkové pomery detí boli lepšie, nie sú povinné "dorovnávať" príjem rodiča alebo jeho partnerky z dôvodu, že ich spoločný príjem nepostačuje na pokrytie nimi vyžadovaných nákladov a súd ich nemôže k doplateniu výživného alebo osobnej starostlivosti nútiť, ak nie sú splnené zákonné podmienky.
Ak vám na úrade práce povedali, že sa musíte o rodiča postarať ako rodina, ide skôr o morálnu výzvu než o právnu povinnosť. Právne ste povinní prispievať na výživu na základe súdneho rozhodnutia, nie poskytovať osobnú starostlivosť na úkor vlastného života a zamestnania. Ak by ste sa rozhodli o rodiča starať, môžete požiadať o príspevok na opatrovanie, avšak nie ste povinní dať výpoveď v práci. Ak rodič nie je schopný sa o seba postarať, je možné obrátiť sa na obec alebo mesto, ktoré má podľa zákona o sociálnych službách povinnosť zabezpečiť sociálne služby osobám, ktoré to potrebujú a nemajú nikoho, kto by im túto starostlivosť poskytol.
Špecifické aspekty súdneho konania o výživnom pre rodičov
V súdnom konaní o výživnom pre rodičov súd nezisťuje, aký majú deti a rodičia vzťah. Rozhodujúce je, či je rodič na takéto výživné odkázaný. Nakoľko súd rozhoduje na základe odôvodnených potrieb oprávneného a schopností, možností a majetkových pomerov povinného, je potrebné dokazovanie sústrediť na tieto veci. Je potrebné namietať skutočnosť, či je na toto výživné odkázaný, aké výdavky na svoju osobu preukázal, prípadne iba tvrdil. V súdnom konaní bude potrebné preukázať, že vzhľadom na zdravotný stav rodič nie je schopný si zabezpečiť dostatočný príjem na hradenie všetkých svojich odôvodnených potrieb, napríklad predložením lekárskej správy. Zároveň bude potrebné čo najdôkladnejšie uviesť všetky odôvodnené potreby (t.j. mesačné výdavky).Konanie o určenie výživného začína iba na základe návrhu oprávnenej osoby (prípadne povinnej, ak ide o jeho zníženie alebo zrušenie). Tento návrh sa má podľa ustanovenia § 154 Civilného mimosporového poriadku podať na okresný súd, určený podľa miesta trvalého pobytu navrhovateľa. Každá strana v konaní sa môže dať pred súdom zastúpiť zástupcom. Týmto zástupcom môže byť ktokoľvek, kto má spôsobilosť na právne úkony (tzn. že sa nemusíte dať zastúpiť iba advokátom, ale v konaní vás môže zastupovať i tzv. občiansky zástupca). Podľa ustanovenia § 89 ods. (1) Strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Výsluch účastníkov konania však patrí v nesporových konaniach medzi základné dôkazy, a preto sa môže stať, že sudca nebude chcieť o návrhu rozhodnúť bez vypočutia účastníka. Napriek tomu, ak sa účastník dá zastúpiť advokátom, ten dokáže zabezpečiť priebeh celého konania od podania návrhu až po právoplatné ukončenie.Pokiaľ je vlastníkom bytu rodič, nie je na predaj bytu potrebný súhlas jeho detí. Pokiaľ je zdravotný stav rodiča natoľko zlý, že nie je schopný uskutočniť právny úkon, akým je predaj bytu, prichádza do úvahy podanie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V takomto prípade by súd ustanovil opatrovníka, ktorý by ho následne mohol zastupovať vo veciach nakladania s jeho majetkom. Ak je vlastníkom nehnuteľnosti jedno z detí ako jediný vlastník, nehnuteľnosť môže predať aj keď na nehnuteľnosti viazne vecné bremeno, ktoré predajom nehnuteľnosti nezanikne. Ak by otec bol v sociálnom zariadení a mal by tam hlásený trvalý pobyt viac ako 10 rokov, potom by sa vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania domu mohlo premlčať v zmysle § 109 Občianskeho zákonníka.Je možné sa s deťmi dohodnúť na tom, že budú mesačne platiť výživné, resp. prispievať na výživu. Ak s tým deti súhlasiť nebudú, tak možnosťou zostáva už len podanie návrhu na súd.
tags: #zakon #o #rodine #vyzivne #na #dieta