Výchova dieťaťa je jednou z najnáročnejších, no zároveň najobohacujúcejších úloh v živote. Keď sa však do tohto procesu zapojí syndróm deficitu pozornosti spojený s hyperaktivitou (ADHD), nároky sa môžu mnohonásobne zvýšiť. Je dôležité si uvedomiť, že ADHD nie je poruchou, ktorá by bola primárne zapríčinená nesprávnou alebo nedostatočnou výchovou. Ide o neurovývinovú poruchu, ktorá ovplyvňuje schopnosť sústrediť sa, regulovať správanie a emócie. Prítomnosť ADHD každopádne výchovu dieťaťa značne komplikuje a rodičia sú často okolím obviňovaní z toho, že svoje dieťa nevedia vychovávať. Často podliehajú pocitu beznádeje, obviňujú sa, že sú zlými rodičmi, a výchova dieťaťa je pre nich veľmi únavná a náročná už od jeho útleho veku. Rodičia často výchovne zlyhávajú napriek tomu, že pri ostatných svojich deťoch sú úspešní.
Deti s ADHD nechcú robiť veci zle - často jednoducho nedokážu robiť veci inak bez podpory dospelých. Porucha má dopad na vzájomné vzťahy medzi jednotlivými členmi rodiny, na súrodenecké vzťahy a často je príčinou významných manželských problémov. Predpokladom úspešnej výchovy dieťaťa s ADHD sú harmonické vzťahy v rodine, kde obaja rodičia majú vo výchove svojho dieťaťa nenahraditeľnú úlohu a dieťa ich intenzívne potrebuje oboch. Rodičia musia postupovať vo výchove jednotne, bok po boku spoločne „ťahať za jeden povraz“. Je tiež kľúčové pamätať na to, že aj rodičia dieťaťa s ADHD potrebujú podporu, často väčšiu ako dieťa samotné.
Čo je ADHD a ako sa prejavuje?
ADHD je skratka z anglického pomenovania poruchy pozornosti kombinovanej s hyperaktivitou (Attention Deficit Hyperactivity Disorder). Možno sa stretnúť aj s inými označeniami ako ľahké detské encefalopatie, hyperkinetický či hypokinetický syndróm. Táto porucha patrí do skupiny porúch správania. Okrem klasických príznakov sa u týchto detí môžu vyskytovať aj poruchy učenia, depresívne, nutkavé či autistické správanie a tiež tiky. Ide často o deti s priemernou až nadpriemernou inteligenciou, ktoré trpia poruchami učenia a správania v rozsahu od miernych po ťažké. Vznikajú väčšinou drobným minimálnym poškodením centrálneho nervového systému (CNS) v raných vývinových štádiách alebo vplyvom odchýlok získaných geneticky. Tieto drobné poruchy zapríčiňujú isté odlišnosti v správaní a konaní dieťaťa. Ide teda o prejavy zväčša vrodené, za ktoré dieťa nemôže a ktoré spočiatku i ťažko môže samo ovplyvniť. Prejavy možno vhodným výchovným postupom ovplyvniť a korigovať. Čiastočne napomáha aj vývin dieťaťa; jeho vývinom a dospievaním dozrieva aj CNS a niektoré negatívne prejavy strácajú na intenzite, či dokonca vymiznú.
Literatúra rozlišuje dva typy porúch v tejto súvislosti: ADD ako poruchu pozornosti a ADHD ako poruchu pozornosti s hyperaktivitou. Žiaci s ADHD majú problémy so sústredením, s impulzivitou a sú hyperaktívni. V porovnaní s nimi sa žiaci s ADD javia ako pomalí, dokonca niekedy sú až výrazne pomalí, ich práca si vyžaduje niekoľkokrát dlhší čas. U nich nie je prítomná hyperaktivita, ale sú u nich problémy s pozornosťou, sústredením a impulzivitou. Väčšinou ale nevyrušujú, nijako na seba nepútajú pozornosť, ticho sedia. Pre žiaka je ADD závažný problém, pretože zhoršuje jeho prospech a zvyčajne je to aj príčina nízkeho sebavedomia. Žiak s ADD sa môže niekomu javiť ako lajdák alebo leňoch.
Ako spoznať ADHD u detí?
ADHD sa u detí typicky začína prejavovať už pred dosiahnutím 7. roku života, avšak diagnóza je v rukách lekára. Je dôležité mať na pamäti, že pre deti je normálne, že veľa behajú a neudržia dlho pozornosť. Len to, že je dieťa stále v pohybe alebo odmieta nami pripravené aktivity, ešte neznamená, že má ADHD. ADHD rozhodne nemá ročné dieťa, ktoré veľa behá, pretože pre ne je to prirodzené. ADHD tiež nemá dvojročné dieťa, ktoré často odbieha od činností, pretože ešte nemá schopnosť sa tak dlho sústrediť. Pozornosť sa vekom zlepšuje, rovnako tak schopnosť obsedieť pri nejakej činnosti. Väčšinou je to kombinácia viacerých nasledujúcich symptómov, ktoré pretrvávajú dlhodobo a sú neprimerané veku dieťaťa:
- Nepozornosť:
- Nevšíma si detaily.
- Stráca veci.
- Zabúda na úlohy, ktoré má splniť.
- Nevie si zorganizovať činnosti.
- Má problém s dokončením aktivít.
- Nesústredí sa na zadávané inštrukcie a nevie, čo má robiť.
- Pôsobí, že nepočúva, keď na neho rozprávame.
- Nevydrží dlho pri jednej činnosti.
- Je ľahko vyrušiteľné vonkajšími vplyvmi.
- Hyperaktivita:
- Sa vrtí v stoličke, hojdá nohami, nevie pokojne sedieť.
- Neobsedí pri činnostiach, ktoré si vyžadujú byť v kľude.
- Behá aj tam, kde to nie je vhodné.
- Je neustále v pohybe.
- Impulzivita:
- Veľmi veľa a rýchlo rozpráva.
- Neuvedomuje si nebezpečenstvo.
- Skáče do reči.
- Rieši úlohy bez premyslenia.
- Má problém počkať, kým príde na rad.
- Vykrikuje odpovede.
- Robenie unáhlených a nepremyslených rozhodnutí.
Prejavy detí v rôznych vekových obdobiach
V útlom veku niekedy bývajú deti s ADHD nepokojnejšie, mávajú poruchy biorytmu - spánku a bdenia, zdanlivo bez príčiny plačú. Už len skutočnosť, že dieťa s ADHD má často od narodenia nižšiu potrebu spánku ako ostatní, býva často príčinou chronickej únavy rodičov a z toho vyplývajúcej nervozity a hádok v rodine. Najmä v kojeneckom období porucha spánkového biorytmu dieťaťa narušuje aj biorytmus rodičov - so všetkými negatívnymi následkami. Všeobecne deti s ADHD majú pomerne často rôzne poruchy spánku až približne do 10. - 12. roku. Taktiež častejšie sa u nich vyskytuje aj nočné pomočovanie a v stravovaní sklon k nechutenstvu, vyberavosti v jedle či sklon k zažívacím ťažkostiam.
V batolivom veku sú zvýšene pohyblivé, zdanlivo bez zábran, vydržia dlho bez spánku, nedokážu sa sústrediť na hru. Možné sú aj prejavy menšej obratnosti s následnými výbuchmi afektivity - na svoje neúspechy začínajú reagovať zlosťou. Neadekvátne silno reagujú na menšie podnety. Býva aj oneskorovaný vývin reči a nerovnomerný vývin (niektoré prejavy zodpovedajú veku aj predbiehajú, v niečom zaostávajú).
U detí v predškolskom a školskom veku sa prejavy ADHD zvyčajne zintenzívňujú a ovplyvňujú rôzne oblasti života:
- poruchy motoriky,
- emočné poruchy a poruchy správania,
- poruchy koncentrácie pozornosti a pamäti,
- poruchy reči, vnímania a myslenia.
Dopad ADHD na rodinný život
Život s dieťaťom s ADHD prináša špecifické výzvy, ktoré môžu značne ovplyvniť dynamiku celej rodiny. Nižšia potreba spánku dieťaťa, už spomínaná, je často prvým a chronickým zdrojom únavy pre rodičov. To vedie k nervozite a hádkam, narušujúc spánkový biorytmus nielen dieťaťa, ale aj rodičov.
Ďalším typickým obrázkom rodinného života s dieťaťom s ADHD je ničenie a strácanie vecí. Rodičia zväčša opisujú ničenie hračiek, strácanie školských pomôcok, poškodzovanie oblečenia, pokazenie rôznych prístrojov či ničenie cenných vecí. Dieťa často nevie, kde odložilo dôležité školské pomôcky či domáce cennosti, stráca peniaze, málokedy má svoje veci na poriadku, niekedy nemá ani jednu nepoškodenú hračku. Stáva sa, že v škole okrem svojich osobných vecí obyčajne v návale impulzivity alebo z nepozornosti poškodí či zničí aj veci svojho spolužiaka alebo školský majetok.
Súrodenecká rivalita, problém, ktorý sa vyskytuje v každej rodine aj pri bežných deťoch, sa v rodine s dieťaťom s ADHD môže výrazne vystupňovať a stať sa vážnym problémom. Neustála zvýšená pozornosť zo strany rodičov tomuto dieťaťu môže byť príčinou toho, že ostatné deti v rodine sa s takouto skutočnosťou len ťažko vyrovnávajú. Súrodenecká rivalita môže mať rôzny charakter a podoby a zväčša prináša dôsledky na správaní sa všetkých zúčastnených strán. Neraz sa stáva, že rodičia z obavy, aby starší súrodenec s ADHD neublížil fyzicky mladšiemu, prechádzajú do vysoko ochranárskej pozície voči mladšiemu súrodencovi a trestajúcej pozície voči dieťaťu s ADHD.
ADHD 101 - Prečo deti s ADHD potrebujú odlišné rodičovské stratégie
Sociálna izolácia rodiny je tiež častým javom. Rodinné návštevy, nákup v obchode, správanie sa v dopravnom prostriedku, čakanie v čakárni u lekára - to sú všetko štandardné sociálne situácie, v ktorých správanie dieťaťa s ADHD býva zväčša neštandardné. Deti obyčajne bez rozmýšľania hovoria nevhodné veci, skáču do reči, zlostia sa, neustále vyrušujú, kričia, trucujú, vynucujú si bezpodmienečnú pozornosť. Často to vyzerá tak, že dieťa si v schválnostiach a nežiaducom správaní doslova hovie, čo niekedy prerastá do opozičného až antisociálneho správania. Dospelí z rodiny aj blízkeho okolia dieťaťa postupom času takéto negatívne správanie v podstate už aj očakávajú a zväčša naň neustále upozorňujú. Neraz sa stáva, že takéto správanie dieťaťa je po čase dôvodom toho, že návštevy - aj z blízkej rodiny - napokon radšej prestanú chodiť, a ak aj prídu, dávajú najavo svoju nespokojnosť a často obviňujú rodičov z neschopnosti vychovávať svoje dieťa.
Neustále ponosy na správanie dieťaťa z jeho okolia (často už od materskej škôlky), časté poznámky v žiackej knižke alebo znížené známky zo správania v základnej škole majú za následok videnie dieťaťa „v zlom svetle“. Rodičia po čase len ťažko nachádzajú na vlastnom dieťati akúkoľvek pozitívnu vlastnosť. Skôr majú tendenciu „podľahnúť“ tlaku okolia a na svoje dieťa sa pozerajú prevažne očami kritika, ktorý napokon viac karhá ako chváli, viac trestá ako odmeňuje. Rodič do svojho dieťaťa obyčajne vkladá pomerne vysoké nádeje a dieťa s ADHD nie je schopné tieto rodičovské ambície adekvátnym spôsobom naplniť. Rodič zažíva sklamanie a mnohokrát toto sklamanie dáva jasne najavo, prezentuje takýto svoj postoj pred príbuznými alebo aj širším okolím, často za priamej „asistencie“ dieťaťa. Deti s ťažkosťami majú sklon byť vnímavejšie k pocitom ostatných a ľahko toto rodičovské sklamanie aj sami vycítia. Ak sú si vedomé toho, ako hlboko rodičov sklamali, prejavia svoju frustráciu ešte nevhodnejším správaním. Medzi tým, ako sa dieťa prejavuje, a tým, čo od neho rodičia očakávajú, je veľmi silná väzba.
Neustály strach o dieťa je ďalším faktorom. Impulzívne chovanie dieťaťa je faktorom, ktorý drží rodičov vo výnimočnej ostražitosti a neustálom strachu, aby sa mu niečo nestalo. Stojí ich často enormné úsilie ustrážiť dieťa pred nehodami a úrazmi. Klasickým príkladom je bezpečnosť dieťaťa na ulici. U mnohých detí s ADHD sa veľmi dlho rodičia nemôžu spoľahnúť na to, že dieťa napríklad bezpečne prejde samo cez cestu či rušnú križovatku, alebo sa vo väčších mestách z nepozornosti nezatúla. Dieťa nevníma nebezpečenstvo, koná impulzívne a správa sa často tak, že hazarduje so svojím zdravím - skáče z veľkej výšky, lezie po nebezpečných miestach, alebo v staršom veku riskuje len preto, aby si získalo kamarátov či bolo niečím zaujímavé.
Rodičovské výzvy a adaptačné stratégie
Výchova dieťaťa s ADHD môže byť pre rodičov mimoriadne náročná a viesť k rôznym problémom vo výchovných prístupoch a osobnej pohode.
Cyklus trestania a jeho dôsledky
V prípade straty kontroly nad sebou samým („praskli mi nervy“) rodič môže reagovať aj na drobnejšie a banálnejšie „prečiny“ dieťaťa krikom, ale aj hrubým trestaním, či už psychickým alebo fyzickým. Tresty začne používať viac ako odmeny, a tým v podstate negatívne správanie u dieťaťa iba posilňuje a roztáča špirálu a bludný kruh ADHD. Je dôležité si zapamätať, že dieťa je len nositeľom problému, nie je problémovým dieťaťom; nemôžeme ho trestať za niečo, čo nedokáže, alebo nevykoná vedome zle.
Fenomén „víkendového“ rodiča
Špecifickým prípadom sú rodiny, v ktorých jeden z rodičov pracuje v tzv. dlhodobejších pracovných turnusoch a je teda doma obyčajne len cez víkendy. Takýmto „víkendovým rodičom“ častejšie býva otec rodiny a výchova tak ostáva na pleciach matky samotnej. Tento fenomén sa javí ako výraznejší tam, kde je v rodine poruchou ADHD postihnutý mužský potomok, ktorý vo všetkých fázach svojho dozrievania potrebuje mužský vzor. Matka veľmi rýchlo - často už v ranom detstve dieťaťa - výchovu sama nezvláda, dostáva sa do fázy únavy a rezignácie, niekedy sa môže dostaviť syndróm vyhoreného rodiča. Mnohokrát zažíva frustráciu zo sebaobviňovania, ale aj z obviňovania manželom zo zlyhávania vo výchove dieťaťa.
Striedanie výchovných štýlov a jeho vplyv
Zásadný vplyv na správanie dieťaťa má tiež spôsob rodičovskej výchovy - výchovný štýl. U rodičov detí s ADHD sa pomerne často stáva, že rodičia pod vplyvom pocitu neúspešnosti vo výchove dieťaťa často menia svoje výchovné štýly, skúšajú rôzne možnosti a zabiehajú niekedy do výrazných extrémov. Od použitia príliš benevolentného, zhovievavého, tzv. „demokratického“ povoľného alebo až ľahostajného prístupu k dieťaťu, až do príliš striktného, direktívneho, nepripúšťajúceho žiadnu diskusiu. Často svoje reakcie podriaďujú aktuálnej nálade a nie je ojedinelá ani nejednotnosť rodičov v otázkach výchovného štýlu, keď každý z rodičov ide vlastnou „líniou“, presadzuje svoje výchovné postupy a nie je ochotný akceptovať výchovné postupy partnera (otec zakáže, matka dovolí alebo naopak).
Únavový syndróm rodičov a napätie v partnerských vzťahoch
U rodičov, ale aj u ostatných členov rodiny sa môže dlhodobá chronická únava prejavovať celkovým zvýšeným napätím v rodine. Vážne psychické vyčerpanie rodičov alebo iných členov rodiny môže prejsť až do fyzickej vyčerpanosti organizmu s následnými poruchami spánku či nespavosťou rodičov, neurózami, depresiami, zlyhaním psychiky alebo stratou kontroly nad sebou samým. Rodičia v takomto prípade môžu sami siahnuť po liekoch, alkohole alebo iných podporných látkach. Takýto vážny stav vyčerpania môže viesť k rezignácii, emočnému „stiahnutiu sa do seba“, k pocitom viny a osobného zlyhania vo výchove dieťaťa (som zlá matka, zlý otec…). Navyše takéto stavy sa v dlhodobom kontexte nemôžu neodraziť aj na pracovnom výkone rodiča v zamestnaní a v jeho vzťahoch k ostatným svojim deťom a často aj širšej rodine.
Aj tí najtrpezlivejší rodičia sú po rokoch napätia unavení a aj zničení z neustálych sťažností na správanie dieťaťa, dôsledkom čoho je vyššia frekvencia partnerských hádok. Tieto pomerne často neostávajú len v rovine hádky týkajúcej sa aktuálneho správania dieťaťa, ale prerastajú do vzájomného obviňovania sa a nesúladu v náhľadoch na možné spôsoby výchovy dieťaťa. Štatistiky ukazujú, že v rodinách s hyperaktívnymi deťmi dochádza k manželským hádkam a rozchodom trikrát častejšie ako v ostatných rodinách.
ADHD 101 - Prečo deti s ADHD potrebujú odlišné rodičovské stratégie
Praktické tipy pre rodičov na výchovu dieťaťa s ADHD
Výchova dieťaťa s ADHD si vyžaduje trpezlivosť a porozumenie, ale s vhodnými prístupmi a stratégiami sa môžete cítiť istejšie. Každý malý pokrok je dôležitý a ocenenie úspechov, aj tých najmenších, môže posilniť sebavedomie vášho dieťaťa.
Jasná a účinná komunikácia: Keď chcete dieťaťu niečo povedať, presvedčte sa, že vás počúva. Pomôže, ak sa ho dotknete na ramene. Hovorte krátko a k veci. Ak budete hovoriť príliš dlho, ľahko stratíte jeho pozornosť. Používajte čo najjednoduchšie a jasne formulované vety. Mali by byť krátke a zrozumiteľné.
- Overte si pozornosť: dotknite ramena, nadviažte očný kontakt.
- Stručnosť: nehovorte príliš dlho, ľahko stratíte jeho pozornosť.
- Jednoduchosť: povedzte len to, čo potrebujete.
- Vizualizácia: ak má dieťa problém si zapamätať veci, tak si ich vizualizovať, napríklad pomocou obrázkov alebo zoznamov.
Štruktúra a denná rutina: V každodenných aktivitách si vytvorte zoznam. Pre deti s ADHD je veľmi dôležitá zavedená pevná denná rutina. Keď majú usporiadaný deň, ich mozog sa nemusí preťažovať, pretože vedia, čo sa bude kedy diať. Pomáha im to predchádzať zbytočnému chaosu a nestíhaniu.
- Zoznam úloh: Ak je úloha príliš náročná alebo dlhá, rozdeľte ju na menšie kroky, aby ju dieťa nedokončí. Keď si tak poradí, môže si odškrtávať zo zoznamu.
- Denný rozvrh: Dodržiavajte ho, pokiaľ je to možné, i keď ho dieťa stále porušuje.
- Pravidelné prestávky: Do dennej rutiny by ste mali zaradiť aj pravidelné prestávky, ktoré dieťaťu umožnia uvoľniť energiu a môžu mu pomôcť zlepšiť sústredenie. Je optimálne, ak sú prestávky krátke a časté.
- Vhodné prostredie: Aby sa dieťa s ADHD dokázalo lepšie sústrediť, vytvorte pre neho priestor, ktorý bude organizovaný a prehľadný.
Pozitívna motivácia a oceňovanie: Oceňujte dobré správanie. Deti s ADHD potrebujú okamžitú spätnú väzbu. Je to pre ne často veľmi frustrujúce, ak len upozorňujeme na nevhodné správanie. Nezabúdajte oceňovať dobré správanie, aj maličkosti. Snažte sa si každý deň nájsť niečo, za čo môžete dieťa pochváliť.
- Pochvala za snahu: Chváľte nielen za dobrý výkon, ale predovšetkým za snahu. Konkrétne ocenenie („Páčilo sa mi, že si začal hneď“) buduje sebavedomie.
- Systém odmien: Používajte systém odmien (nálepky, body, extra čas na obľúbenú činnosť).
- Vyhnite sa trestom bez vysvetlenia: Tresty bez vysvetlenia často vedú len k frustrácii a zníženému sebavedomiu. Namiesto ironizovania, zhadzovania alebo opakovania výziev zvýšeným hlasom, či porovnávania so spolužiakmi, sústreďte sa na konštruktívnu spätnú väzbu.
- Trpezlivosť a podpora sebaovládania: Výchova dieťaťa s ADHD môže byť náročná a vyčerpávajúca. Aj napriek tomu sa snažte byť trpezliví. Aby ste podporili sebaovládanie svojho dieťaťa, usilujte sa ho naučiť jednoduché techniky, ktoré mu pomôžu zastaviť sa a premyslieť ďalšie kroky.
Podpora fyzickej aktivity a relaxácie: Deti s ADHD potrebujú dostatok pohybu. Pohyb pomáha mozgu lepšie sa sústrediť - nie je to rozptyľovanie, ale podpora pozornosti. Pre upokojenie a lepšiu koncentráciu pomáhajú rôzne činnosti ako stláčanie loptičky, pohojdávanie sa na fitlopte, gumičky na nohy. Dôležité je, aby sa jeho telo k tomu prispôsobilo. Na ovplyvnenie aktivity dobre pôsobí striedanie činností (interval 5 - 10 až 15 minút). Pri striedaní nesmie nasledovať činnosť podobného druhu, dlhšie práce rozdeliť a vložiť inú činnosť, potom sa vrátiť k pôvodnej na dokončenie. Využívajte relaxáciu veľmi často. Chvíľka uvoľnenia v sede na stoličke a hlavou položenou na stole, s počúvaním kľudnej tlmenej hudby, ak u detí pozorujeme nekľud, nesústredenosť, pohyblivosť, únavu. Dlhý, či násilne vynucovaný kľud neprinesie očakávaný efekt.
- Uvoľňovacie cvičenia: Dychové a uvoľňujúce cvičenia, dostatok priestoru venovať aj odpočinku, relaxácii (položiť hlavu, zavrieť oči, ľahnúť si na koberec..).
- Zmena polohy: Odporúča sa dovoliť zmeniť polohu tela pri práci, striedať sed a stoj, aj kľak.
Podpora silných stránok a sebavedomia: Nájdite, v čom je dieťa úspešné a povzbudzujte ho v tom. To posilňuje jeho sebavedomie. Deti s ADHD sú často kreatívne, energické, spontánne a plné nápadov. Ak majú možnosť rozvíjať svoje silné stránky, rastie ich sebavedomie aj motivácia spolupracovať. Nezabúdajte, že majú ťažkosti aj so sociálnymi kontaktmi, preto je podpora úspechu veľmi dôležitá.
- Realistické ciele: Klásť dieťaťu reálne ciele, ktoré je schopné splniť. Prežívanie radosti z úspechu je kľúčové.
- Fyzický kontakt: Pohladenie, objatie pomáha dieťaťu prežívať kladné pocity a pocit prijatia.
ADHD dieťa v škôlke a škole: Sprievodca pre učiteľov a rodičov
Deti s ADHD sú dnes bežnou súčasťou tried. ADHD je dnes u detí pomerne často diagnostikovaná porucha. Tieto deti sú súčasťou bežných tried, no mnohí učitelia stále nevedia, ako s nimi pracovať. Zladiť vyučovanie s deťmi, ktoré im často rušia hodinu, je pre nich jedna z náročnejších úloh.
Kľúčová je spolupráca a informovanosť
Detský psychoterapeut s viac ako 20-ročnou praxou Wolfdieter Jenett spísal rôzne rady, ktoré by mohli pomôcť učiteľom. Aby učiteľ dokázal s týmto dieťaťom čo najlepšie pracovať, dôležití sú preňho rodičia dieťaťa. Sú jedným z najcennejších zdrojov informácií o dieťati. Okrem rodičov sa učiteľ môže obrátiť kvôli informáciám o svojom žiakovi aj na detského lekára, informácie zo škôlky, ktorú dieťa navštevovalo, alebo aj na školské poradenské centrá mestskej časti, kde má dieťa trvalý pobyt. Snažte sa teda získať o dieťati čo najviac informácií. Všetky uvedené zdroje informácii sú pre učiteľov významné z hľadiska predpovedania správania takého dieťaťa v školskom prostredí. Väčšinou platí, že ako sa dieťa správa doma, tak sa bude správať aj v škole.
Jenett vo svojej knihe píše: „Z rodičov sa v priebehu života s dieťaťom stali doslova experti. Avšak aj napriek tomu sa stále obracajú na školu s požiadavkou profesionality.“ Rodičia škole dôverujú, že to s ich dieťaťom zvládne napriek poruche, ktorou trpí. Dôležité je o informáciách, ktoré učitelia zistia, oboznámiť aj svojich kolegov, ktorí s dieťaťom prídu počas vyučovania do kontaktu. Vynechávať netreba ani spolužiakov, ktorí by mali rozumieť diagnóze, ktorou ich spolužiak trpí, bez toho, aby ho akokoľvek osočovali, vyčleňovali z kolektívu. Autor vo svojej knihe odporúča zamerať sa na štyri oblasti, ktoré môže učiteľ ovplyvniť, aby dieťa s ADHD dosahovalo v škole čo najlepšie výsledky.
Atmosféra v triede a postoj učiteľa
Pre celkovú atmosféru je najdôležitejší postoj jednak učiteľa, ale aj celej školy. Hoci sa niektoré veci môžu zdať ako maličkosti, pre vyučovací proces s ADHD žiakmi sú kľúčovými. Najväčšiu úlohu zohráva práve samotný učiteľ. Jeho postoj, aktivita, pripravenosť a tiež osobné nasadenie. Tým, ako sa učiteľ správa k dieťaťu trpiacemu ADHD, dáva príklad pre ostatné deti v triede, aby jeho správanie voči tomuto dieťaťu napodobnili. Práve takýmto spôsobom dochádza k vytváraniu priateľskej a kooperatívnej atmosféry v triede. Rešpekt, podpora a pochopenie majú teda vplyv nielen pre dieťa s ADHD, ale aj na ostatných, ktorí sa s týmto dieťaťom dostávajú do kontaktu.
Ďalším krokom k vytvoreniu prijateľnej atmosféry pre dieťa je, aby bol kladený dostatočne veľký dôraz na jeho potreby. Je prirodzené, že deti s vrodenou alebo získanou odchýlkou vo vývine či správaní majú potreby, ktoré sa od tých bežných odlišujú. Potreba ocenenia je na prvom mieste. Pochvala dieťaťa pred celou triedou, vyzdvihnutie toho, v čom bolo úspešné. Pri častej kritike zo strany učiteľa má tento názor vplyv aj na ostatných spolužiakov. To znamená, že ostatní spolužiaci by tiež posudzovali dieťa podľa učiteľovho názoru. A keďže šlo o kritiku, správali by sa k nemu negatívne. Ako učiteľ sa k dieťaťu správajte pozitívne, nezosmiešňujte ho, neupozorňujte na jeho nedostatky počas vyučovania. Pridelením funkcie dieťaťu v triednom kolektíve sa zvyšuje jeho sebaúcta.
K dieťaťu s ADHD sa treba stavať otvorene. Dôležité je ale neprekročiť pomyselnú hranicu, istá miera diskrétnosti je na mieste. V praxi to znamená, že ostatným deťom v triede nemusíte stále vysvetľovať, prečo sa ich spolužiak zachoval tak alebo tak. Dôležité je udržiavať dobrý vzťah s rodičmi; napríklad čo sa týka dôležitých rozhodnutí, ktoré sa týkajú dieťaťa, sú práve oni dobrým konštruktívnym základom. Ak sa vyskyt
tags: #ako #vychovavat #dieta #s #adhd