Placenta, nazývaná aj plodový koláč alebo plodové lôžko, je dočasný orgán, ktorý hrá kľúčovú úlohu počas celého tehotenstva. Funguje ako životne dôležité spojenie medzi matkou a vyvíjajúcim sa dieťaťom, zabezpečuje mu všetko potrebné pre rast a vývoj a zároveň chráni pred škodlivými vplyvmi. Tento fascinujúci orgán je zodpovedný za látkovú výmenu, dodávanie kyslíka a živín, odvod splodín metabolizmu a produkciu hormónov nevyhnutných na udržanie tehotenstva.
Vznik a vývoj placenty
Tvorba placenty sa začína už krátko po oplodnení vajíčka, približne 7 až 10 dní po počatí. Vzniká kombináciou tkaniva matky a plodu. Časť buniek budúceho embrya sa špecializuje na tvorbu placenty, pričom zároveň sa prispôsobuje aj sliznica maternice matky, aby umožnila pevné uchytenie a dobré prekrvenie tohto nového orgánu. Po uhniezdení oplodneného vajíčka v sliznici maternice sa začína proces jeho rozvoja. Približne na 4. deň po oplodnení sa bunky embrya delia na embryoblast a trofoblast, pričom z trofoblastu sa neskôr vyvinie placenta, pupočná šnúra a plodové obaly. Už 10. deň po oplodnení trofoblast prilieha na stenu maternice a začína produkovať ľudský choriový gonadotropín (hCG), ktorý sa dá zistiť v tehotenských testoch.
V prvých týždňoch tehotenstva sa placenta rozvíja rýchlo, aby pripravila všetko potrebné pre rastúci plod. Počas 4. až 5. mesiaca tehotenstva je placenta už plne zrelá a dosahuje veľkosť niekoľko centimetrov. V tomto štádiu je jej vývoj dokončený. V neskorších fázach tehotenstva, približne do 26. až 38. týždňa, placenta rastie spolu s plodom a zaberá približne 15 až 30 % povrchu maternice. Jej hrúbka sa zväčšuje do 8. mesiaca, po ktorom sa začína stenčovať.
Ako placenta vyzerá a kde sa nachádza?
Placenta je hrboľatý tkanivový kotúč, ktorý je husto pretkaný krvnými cievami. Z materskej strany, ktorá bola pripojená k stene maternice, má tmavočervenú farbu a hubovitú štruktúru. Z plodovej strany je naopak skôr sivá, lesklá a pokrytá plodovými blanami. Z tejto strany vychádza pupočník, ktorý spája placentu s plodom. Tento pupočník, ľudovo nazývaný aj pupočná šnúra, je elastický povrazec obsahujúci dve tepny a jednu žilu, ktorými prúdi krv medzi matkou a dieťaťom. V plnej zrelosti, na konci tehotenstva, má placenta priemer približne 15 až 20 centimetrov, v strede je hrubá asi 2 až 3 centimetre a váži zhruba pol kilogramu (približne 500 - 600 gramov).
Placenta sa zvyčajne prichytáva na stenu maternice, najčastejšie na jej zadnú stranu, mierne smerom nahor. Môže sa však nachádzať aj na prednej, bočnej alebo hornej časti. V zriedkavých prípadoch sa môže uložiť v dolnej časti maternice, čo môže predstavovať komplikáciu.
Kľúčové funkcie placenty
Hlavnou úlohou placenty je zabezpečiť život a zdravý vývoj dieťaťa počas celého tehotenstva. Plní niekoľko zásadných funkcií:
- Výmena kyslíka a oxidu uhličitého: Placenta funguje ako dočasné pľúca plodu. Kyslík z krvi matky prechádza cez placentu do krvi plodu, zatiaľ čo oxid uhličitý z krvi plodu sa odvádza späť do krvi matky, ktorá ho následne vydýchne. Táto výmena prebieha bez zmiešania krvi matky a dieťaťa.
- Výživa plodu: Placenta zabezpečuje prísun základných živín pre rast a vývoj plodu, ako sú cukry (glukóza), aminokyseliny, tuky, vitamíny a minerály. Tieto látky prechádzajú z krvi matky do krvi plodu cez placentárnu bariéru.
- Odvádzanie splodín metabolizmu: Odpadové látky vznikajúce pri metabolizme plodu, ako sú močovina či kyselina močová, prechádzajú cez placentu do krvi matky a matkin organizmus ich následne vylúči prostredníctvom svojich vylučovacích orgánov (obličky, pečeň).
- Hormonálna funkcia: Placenta funguje ako žľaza s vnútorným vylučovaním a produkuje dôležité hormóny nevyhnutné na udržanie tehotenstva. Medzi ne patria:
- hCG (ľudský choriový gonadotropín): Tento hormón signalizuje začiatok tehotenstva a je zisťovaný v tehotenských testoch. Potláča produkciu ďalších folikulov vo vaječníkoch a stimuluje rast žltého telieska, ktoré produkuje estrogény a progesterón.
- Estrogény: Podporujú rast maternice a prsníkov, ako aj rast plodu.
- Progesterón: Znižuje napätie maternice, čím zabraňuje predčasným kontrakciám a pôrodu, a tiež stimuluje rast mliečnych žliaz v prsníkoch.
- Placentárny laktogén (hCS): Ovplyvňuje metabolizmus živín, stimuluje anabolizmus bielkovín a katabolizmus lipidov. Podporuje rast prsnej žľazy a prípravu na laktáciu.
- Kortikoliberín (CRH): Hrá úlohu v regulácii dĺžky tehotenstva a pôrodu.
- Ochranná (bariérová) funkcia: Placenta tvorí tzv. placentárnu bariéru, ktorá prepúšťa dôležité látky ako kyslík, živiny a materské protilátky, no zároveň obmedzuje prienik niektorých škodlivín. Je však dôležité si uvedomiť, že nie všetky škodlivé látky sú blokované. Niektoré lieky, alkohol, nikotín, drogy, vírusy a toxické látky môžu prejsť cez placentu a poškodiť plod. Z tohto dôvodu je v tehotenstve kladený dôraz na zdravý životný štýl.
- Prenos protilátok: Placenta odovzdáva plodu materské protilátky, ktoré posilňujú jeho imunitu a poskytujú mu ochranu pred infekciami počas prvých mesiacov života.
Placenta: jej vývoj a funkcia
Placenta a viacplodové tehotenstvo
V prípade viacplodového tehotenstva sa môžu vyvinúť samostatné placenty pre každý plod, alebo sa môže vytvoriť jedna spoločná placenta. Počet placenty nie je vždy jednoznačným indikátorom zygozity (či dvojčatá pochádzajú z jedného alebo viacerých vajíčok). Jednovaječné aj dvojvaječné dvojčatá môžu mať oddelené alebo spoločnú placentu. Avšak, približne 70 % jednovaječných dvojčiat zdieľa spoločnú placentu a plodový obal.
Komplikácie spojené s placentou
Hoci je placenta dočasným orgánom, pri jej vývine alebo fungovaní sa môžu vyskytnúť rôzne komplikácie, ktoré môžu ohroziť priebeh tehotenstva a pôrodu. Nie všetky problémy s placentou je možné odhaliť vopred.
- Nízko položená placenta (placenta praevia): Problémy nastávajú, ak je placenta uložená príliš nízko v maternici, menej ako 2 cm od krčka maternice, alebo ak prekrýva krčok maternice. Táto situácia, známa ako vcestná placenta, môže zablokovať cestu dieťaťa pri pôrode a zvyšuje riziko silného krvácania počas tehotenstva aj pri pôrode. Pri tejto komplikácii, ktorá sa vyskytuje približne pri 1 z 200 pôrodov, je často odporúčaný cisársky rez. Poloha placenty sa monitoruje počas ultrazvukových vyšetrení, najmä v 18. až 21. týždni a opätovne okolo 32. týždňa tehotenstva.
- Predčasné odlúčenie placenty (abrupcia placenty): Ide o pomerne zriedkavý, no vážny stav, pri ktorom sa placenta predčasne odlepí od vnútornej steny maternice. Môže spôsobiť bolesti, krvácanie a častejšie kontrakcie. Abrupcia placenty zvyšuje riziko problémov s rastom plodu a predčasného pôrodu. Medzi faktory zvyšujúce riziko patria poranenia brucha, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak. V prípade abrupcia placenty môže byť odporučený cisársky rez.
- Zadržanie placenty (placenta adherens): Po pôrode dieťaťa môže časť placenty zostať v maternici. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania. Podpora dojčenia ihneď po pôrode môže pomôcť stimulovať vylučovanie oxytocínu a pôrod placenty. V prípade potreby lekár môže placentu odstrániť manuálne alebo chirurgicky.
- Hlboko vrastené cievy placenty do maternice (placenta accreta, increta, percreta): Tieto stavy znamenajú abnormálne zrastenie placenty s maternicovou stenou, pričom cievy môžu vrastať do svaloviny maternice alebo až do okolitých orgánov. Môžu spôsobiť silné krvácanie pri pôrode a často si vyžadujú chirurgický zákrok, v extrémnych prípadoch až odstránenie maternice.
- Nedostatočnosť placenty (insuficiencia placenty): Nastáva, keď placenta nie je schopná dostatočne zásobovať plod kyslíkom a živinami. Môže viesť k predčasnému pôrodu, obmedzenému rastu plodu alebo v závažných prípadoch až k odumretiu plodu. Príčiny môžu zahŕňať gestózy, prenášanie plodu, diabetes mellitus alebo poškodenie placenty.
Placenta po pôrode
Po narodení dieťaťa nasleduje tretia pôrodná doba, ktorá je pôrodom placenty. Tento proces zvyčajne trvá niekoľko minút až pol hodiny po pôrode dieťaťa. Maternica sa po pôrode dieťaťa sťahuje, čo spôsobuje odlúčenie placenty od jej steny. Po vylúčení placenty sa vykoná jej dôkladná kontrola, aby sa zabezpečilo, že v maternici nezostali žiadne časti, ktoré by mohli spôsobiť komplikácie ako infekcie alebo krvácanie.
V minulosti aj v súčasnosti sa placenta využíva rôznymi spôsobmi. Existujú kultúry a tradície, kde sa placenta považuje za liečivý prostriedok alebo symbol, ktorý sa po pôrode zakopáva. V modernej dobe sa skúmajú jej regeneračné a liečivé účinky, využíva sa v kozmetickom priemysle na prípravky pre pleť a vlasy, a dokonca aj na výrobu výživových doplnkov s cieľom zmierniť popôrodnú depresiu alebo podporiť produkciu mlieka. Výskum kmeňových buniek z placenty otvára nové možnosti v liečbe rôznych ochorení.
Placenta je skutočne zázračným orgánom, ktorý počas tehotenstva spája matku a dieťa a zabezpečuje mu bezpečný vývoj v maternici. Jej správne fungovanie je základom pre zdravé tehotenstvo a pôrod.