V spoločnosti, kde sa často stretávame s predsudkami a nepochopením, občas vyjdú na svetlo príbehy mimoriadnej odvahy a nezištnej pomoci, ktoré prekonávajú hranice národností a kultúr. Tieto momenty hrdinstva nám pripomínajú, že ľudskosť a solidarita nepoznajú etnické ani geografické bariéry. Hoci tituly a mediálne označenia môžu niekedy zjednodušovať realitu, samotné činy zostávajú svedectvom o sile ľudského ducha. Príbehy mladíka, ktorý sa bez váhania vyšplhal po fasáde budovy, aby zachránil visiace dieťa, a iného, ktorý obetoval vlastný život v snahe pomôcť topiacim sa turistom, rezonujú v mysliach ľudí a vyvolávajú široké diskusie o migrácii, integrácii a vnímaní „iných“ v Európe.
Hrdinský čin Mamoudoua Gassamu: „Spiderman“ z Paríža
Jeden takýto príbeh sa odohral v PARÍŽI 28. mája, kedy mladý malijský migrant, ktorý v sobotu zachránil dieťa visiace z balkóna na štvrtom poschodí obytnej budovy v parížskom 18. obvode, dostal francúzske občianstvo. Oznámila to prezidentská kancelária po tom, ako sa 22-ročný Mamoudou Gassama v pondelok predpoludním stretol s Emmanuelom Macronom. Mladý prisťahovalec sa tak dočkal pochvaly od parížskej starostky aj pozvánky do Elyzejského paláca na stretnutie s prezidentom. Prezident mladíkovi, ktorý žije vo Francúzsku bez povolenia, odovzdal za jeho odvážny čin certifikát a zlatú medailu. Gassama tiež dostal ponuku práce od parížskeho hasičského zboru, uviedla prezidentská kancelária.
Gassama zachránil štvorročného chlapca v sobotu večer. Keď sa vracal z reštaurácie, kde si bol pozrieť futbalový zápas, uvidel rozruch pred budovou a zbadal, ako dieťa visí z balkóna. Následne sa vyšplhal po priečelí domu, čo mu trvalo asi pol minúty, zachytil ho a preložil do bezpečia. Všetko sa odohralo okolo ôsmej hodiny večer, kedy okoloidúci, ktorí videli dieťa visiace z balkóna na štvrtom poschodí domu na severe francúzskeho hlavného mesta, upozornili hasičov. Tí na mieste zistili, že asi štvorročnému dieťaťu už pomohol z ťažkostí mladý muž.
Úžasnú akciu natočili ohromení svedkovia, ktorí sa zhlukli pri budove. Video zachytáva, ako sa muž holými rukami asi za 30 sekúnd vyšplhá cez štyri balkóny, aby schmatol visiace dieťa a vtiahol ho do bezpečia. Na sociálnych sieťach sa záznam rýchlo stal virálnym, s viac ako štyrmi miliónmi zhliadnutí na konci nedele. Zábery Gassamovho činu obleteli sociálne médiá a jeho odvaha mu vyniesla chválu od verejnosti i francúzskych predstaviteľov. Mladík sa švihom vyšplhal po balkónoch na štvrté poschodie a dieťa zachránil. Celá akcia trvala asi 30 sekúnd. Videozáznam si na internete prezreli už viac ako štyri milióny ľudí. Hold a obdiv mladíkovi za záchranu dieťaťa vyjadrilo na sociálnych sieťach mnoho ľudí vrátane niekoľkých politikov za krajne pravicový Národný front, ktorý vystupuje proti ilegálnej migrácii. Parížska primátorka Anne Hidalgová v nedeľu s mladíkom hovorila telefonicky, pričom ho ubezpečila, že v snahe oceniť jeho obetavosť a rýchlu reakciu v záujme záchrany ľudského života mesto podporí jeho snahu o legalizáciu pobytu vo Francúzsku.
Hovorca francúzskej vlády Benjamin Griveaux v nedeľu vo svojom tweete ubezpečil, že "tento čin nesmiernej statočnosti, ktorý je verný hodnotám solidarity našej republiky, musí" Mamoudouovi Gassamovi "otvoriť brány do našej komunity". Gassama, ktorý žije vo Francúzsku od jesene minulého roku a nemá tam povolenie na trvalý pobyt, získal medzičasom na sociálnych sieťach - vzhľadom na spôsob, akým dieťa zachránil - prezývku Spiderman.
Gassama sa v rozhovore pre televíziu BFM vyjadril, že pri záchrane dieťaťa konal takmer reflexívne, nemysliac na nebezpečenstvo. „Podarilo sa mi zachytiť sa balkóna, tak som sa takto vyšplhal a, vďakabohu, som ho zachránil,“ uviedol mladík. Strach dostal, až keď dieťa bolo v bezpečí. Povedal tiež, že prišiel pred niekoľkými mesiacmi z Mali so snom, že si tu vybuduje život. Podľa prvých poznatkov z vyšetrovania sa dieťa nachádzalo na balkóne samo, rodičia v tom čase neboli doma. Otec dieťaťa bol údajne v čase incidentu na nákupoch. Podľa francúzskych médií ho polícia zatkla pre údajné zanedbanie rodičovských povinností. Bránil sa tým, že odišiel iba na chvíľu na nákup. Jeho prípad v pondelok prevzala prokuratúra. Matka dieťaťa nebola v čase incidentu v Paríži. O dieťa sa teraz stará sociálne zariadenie.
Tragické hrdinstvo Aymana Ed-Dafaliho: Obetavosť v talianskom kanáli
Tragédia a hrdinstvo sa stretli aj v talianskom kanáli Logonovo, kde mladý Maročan Aymane Ed-Dafali (16) neváhal skočiť do zakázaných vôd, aby zachránil život dvom turistom, ktorých unášal silný prúd. Jeho obetavý čin, žiaľ, skončil tragicky, no navždy zostane symbolom odvahy a sebaobetovania.
Zaplatila jednu minci za muže s pytlem na hlavě, aniž tušila, že je to Alfa král.
Letný deň, ktorý sa zmenil na tragédiu. Aymane trávil leto v Severnom Taliansku so skupinou priateľov. Spoločne sa prevážali na šliapacom člne po kanáli Logonovo, kde je kúpanie prísne zakázané kvôli nebezpečným prúdom. Počas ich plavby sa dvaja turisti dostali do problémov a silný prúd ich začal unášať.
Nezištná pomoc v nebezpečnej situácii. Kým ostatní chlapci kričali o pomoc, Aymane neváhal ani sekundu a skočil do vody, aby bol pri topiacich sa ako prvý. „Chlapci sa snažili privolať plavčíka krikom. Aymane, v návale odvahy, skočil do vody ako prvý, aby im pomohol.“ Svojím hrdinským činom sa mu podarilo zachrániť život dvom turistom. Tragický koniec hrdinského činu nastal po záchrane turistov, keď sa Aymane stratil pod hladinou. Potápači ho hľadali ešte hodinu, no žiaľ, bezúspešne. „Aymane sa rozhodol riskovať vlastný život, aby zachránil iných. A takto oň aj prišiel - v najvyššom možnom prejave obetavosti,“ vyhlásil taliansky poslanec Marco Furfato.
Vyšetrovanie a reakcie na tragédiu. Podľa informácií portálu Hespress úrady začali vyšetrovanie incidentu. Zarážajúce je, že turisti, ktorých Aymane zachránil, po zásahu záchranárov z miesta ušli. Aymaneho čin je príkladom skutočnej obetavosti a odvahy. Riskoval svoj vlastný život, aby zachránil životy iných, a týmto hrdinským činom sa navždy zapísal do pamäti ľudí. Jeho príbeh je inšpiráciou pre nás všetkých, aby sme neváhali pomôcť druhým v núdzi, aj keď to znamená riskovať vlastné pohodlie alebo bezpečie.
Morálne posolstvo a zamyslenie. Aymaneho príbeh nás núti zamyslieť sa nad hodnotami, ktoré sú v živote skutočne dôležité. V dobe, keď je často na prvom mieste osobný prospech a pohodlie, je Aymaneho čin jasným dôkazom toho, že obetavosť a pomoc druhým sú hodnoty, ktoré by sme mali pestovať a ctiť si. Zároveň nás príbeh turistov, ktorí ušli z miesta činu, nabáda k zamysleniu nad vďačnosťou a morálnou zodpovednosťou. Nech je Aymaneho príbeh inšpiráciou pre mladých ľudí na celom svete. Ukazuje nám, že aj mladý človek môže urobiť veľký rozdiel a svojím konaním ovplyvniť životy iných.
Rozporuplné vnímanie a realita: Život Maročanov v Európe
Príbehy ako tie Mamoudoua Gassamu a Aymana Ed-Dafaliho ukazujú svetlú stránku ľudskosti, ktorá často kontrastuje s predsudkami a stereotypmi, ktorým čelia komunity migrantov a ľudí z arabského sveta v Európe. Arabský svet je pre mnoho našincov zahalený rúškom tajomstva a trochu sa ho obávajú. Katku Maruškinovú naopak vždy priťahoval a túžila mu porozumieť. Usmievavá Slovenka, ktorá žila v Egypte, Sýrii i Jordánsku, sa až nechtiac ocitla v Maroku, kde napokon zostala. V meste Fez žije s manželom a dcérou a popritom stále sprevádza turistov z Česka i Slovenska. Na svojich sociálnych sieťach zdieľa okamihy z tamojšieho života, ako aj užitočné tipy pri spoznávaní krajiny.
Jej fascinácia arabským svetom začala počas štúdia na vysokej škole. 11. septembra 2001, keď spadli Dvojičky v New Yorku, sa práve balila na sústredenie pred prvým ročníkom štúdia na univerzite. Vedľa angličtiny ako hlavného predmetu si mala ešte vybrať „doplnok". Všetci vtedy riešili Arabov a islam a ju to paradoxne neodradzovalo, ale priťahovalo - ten tajomný svet bradatých mužov v dlhých habitoch so štekavým jazykom, vyhrážajúcim sa západnému svetu - chcela sa prosto dozvedieť viac a celé to pochopiť. Už predtým navštívila Latinskú Ameriku a iné kultúry ju fascinovali. Nakoniec popri angličtine študovala perzštinu, teda jazyk dnešného Iránu. Katka Maruškinová ovláda arabčinu a v arabskom svete sa pohybuje už od vysokej školy. Práve Irán je krajinou Peržanov a tí teda nie sú radi, keď ich označíme za Arabov. Sama sa venuje krajinám od Maroka po Irán a okrem rôznych jazykov alebo aspoň dialektov arabčiny má každá z týchto krajín svoju vlastnú špecifickú históriu, kuchyňu, kultúru. Maroko je úplne iné než Egypt a ten je zase úplne iný než napríklad Jordánsko. Tento rozdiel najviac vnímala, keď prišla prvýkrát do Maroka, kde napriek svojej znalosti arabčiny vôbec na začiatku nerozumela.
Jedným z miest v Európe, ktoré najviac formovalo vnímanie komunít z Maroka, je bruselská štvrť Molenbeek, o ktorej sa najviac hovorí v súvislosti s teroristickými útokmi. Redaktor TV JOJ Martin Krpač sa vybral nakrúcať práve tam - do oblasti, o ktorej sa hovorí, že tam pre prílišné riziko nechodia ani policajti. Molenbeek je štvrť známa ako smetisko Bruselu či liaheň teroristov. Chudobnú štvrť, ako v Indii, či niekde v Afrike, ale nečakajte. Na uliciach však je neporiadok, omietky domov sú obitejšie viac, ako inde, ženy tu nosia džiháby, detské ihriská nežiaria novotou a je tu cítiť nervozitu. Pre teroristické útoky nemá Molenbeek dobrú povesť a kamera na miestnych pôsobí ako červená farba na rozzúreného býka. Hovoriť veľmi nechcú. "Hľadáte senzáciu,že?" pýta sa jedna z miestnych žien.
Žijú tu najmä Alžírčania a Maročania. Každý tretí nemá prácu, kriminalita je tu na dennom poriadku. Julian je 55-ročný Maročan. "Bývam tu osem rokov, som zvyknutý. Večer von nevychádzam, je to príliš riskantné," hovorí. Iná miestna žena však hovorí: "Je tu niekoľko zlých ľudí, ale štvrť je inak veľmi bezpečná a ľudia sú veľmi milí." Na ulici Quatre vents sú televízne štáby, pred domom, v ktorom sa skrýval Salah Abdeslam a kde ho zadržali. "Mladí tu nemajú prácu, myslia si že nemajú žiadnu budúcnosť a preto robia zlé veci," myslí si miestny obyvateľ. ""Väčšina z nás sú dobrí, pokorní moslimovia. Nehádžte nás do jedného vreca!" vyzýva obyvateľka štvrte.
K tejto problematike sa pridávajú aj obavy z kriminality. Napríklad, mladíci z Maroka v Španielsku hromadne znásilnili 13-ročné dievča. Potom si vyhliadli ďalšiu neplnoletú obeť. Druhý sexuálne motivovaný útok však vyrušil otec napadnutej, ktorý na útočníkov zavolal políciu. Skupina mladíkov z Maroka hromadne znásilnila 13-ročné dievča na pláži v španielskom Alicante, ktoré je vyhľadávanou lokalitou turistov. V čase útoku bolo na mieste veľa ľudí, ktorí prišli na tradičný festival San Juan, aby oslávili príchod leta. Mladíci si vyhliadli svoju obeť na pláži. Dievča znásilnili, z festivalu však potom neodišli. O niečo neskôr zaútočili na inú neplnoletú, jej otec ale zasiahol a útoku na dcéru zabránil. Potom informoval políciu. "Polícia prišla a mladíkov zatkla. Boli vo veku od 13 do 15 rokov. "Videl som, ako na policajti zadržali niekoľko detí," opísal ďalší. Ďalší ľudia vypovedali, že mladíci sa dopustili aj iných trestných činov. Niektorých návštevníkov pripravili o mobilný telefón.
V online diskusiách sa v súvislosti s týmito témami objavujú aj názory, ktoré reflektujú obavy z príchodu migrantov a ich dopadu na spoločnosť. Niektorí diskutéri vyjadrili presvedčenie, že "migrantov - utečencov nikto nekontroluje. Teda preklzne každý. Doklady sfalsuje / zahodi, alebo mu Turecko vyda falosne oficialne." a dodávajú: "A ty mu nesmies krive slovko povedat. Dostanu nas nasimi vlastnymi zbranami na nasich vlastnych chybach so slnieckarstvom a ideologiou tolerancie." Tieto názory často poukazujú na situácie, ktoré vnímajú ako zlyhanie systému, pýtajúc sa, "ake hovna ma v hlave 'umierneny' moslim zijuci v europe (!!!), ktory kvôli obleceniu prebodne 8rocne dievcatko????????? Zachranil ho len prevoz vrtulnikom do specializovanej nemocnice."
Otázka diskriminácie sa rieši aj v kontexte poskytovania služieb. Napríklad, ak penzión odmietne ubytovať určitú skupinu ľudí. V rámci debaty o tom, či je takéto konanie diskriminačné, sa diskutéri rozchádzajú. Jeden argumentoval: "Nie je normálne vnucovať podnikateľom akýchkoľvek, ešte raz akýchkoľvek hostí." S tým súhlasil iný názor: "sudruhpupešprasknutáguma … biznis si robí každý majiteľ dľa svojho uváženia … NIKDE v zákone som nenašiel príkaz, že nemôžeš na svoj súkromný majetok zakázať prístup komukoľvek koho tam mať nechceš." A ďalej pokračoval v príkladoch: "Ak založíš nočný klub a pustíš tam len ľudí so vstupenkou tak NIKTO nemôže vykrikovať, že diskriminuješ tých bez vstupenky. Ak založíš nočný gay klub a nepustíš tam heterosexuála, tak ti nik nemôže vykrikovať, že porušuješ práva heterosexuálov na vstup do gay klubu. Ak ako svoje podnikanie založíš profesionálnu džezovú kapelu kde budeš chcieť mať len samých černochov žiaden beloch sa nemôže chcieť dožadovať aby si ho tam prijal len preto aby si nediskriminoval belochov." Iný názor potvrdil: "Majiteľ neporušil žiaden zákon. Chráni svoj majetok a životy svojich hostí."
Na druhej strane však zazneli aj kritické hlasy: "Zbytočne sa snažíš … ak je niekto neúctiví k hosťom .. je to jeho problém …..zachovali sa ako primitívi …." A rovnako sa objavila zmienka o tom, že "Stella vraj uznala diskrimináciu. To neviem, či urobili dobre. Môžu z nich urobiť exemplárnych vinníkov. Zase tu máme inkvizíciu." V takejto situácii, "ked uz spolupracujem s takym monopolom ako je booking.com a nechcem prijmat hosti z rizikovych krajin, kde naozaj ten terorizmud existuje, tak je potrebne odpisovat diplomaticky. 'Bohuzial, z technickych pricin nemozeme akceptovat vasu objednavku: pokazena toaleta, vodovod, kurenie atd. Budeme sa snazit najst vam alternativne ubytovanie, avsak tuto moznost nevieme garantovat.'" Tieto názory odrážajú zložitosť nájdenia rovnováhy medzi ochranou majetku, osobným názorom a dodržiavaním antidiskriminačných zákonov, ktoré sú zakotvené napríklad v článku 21 Charty Základných práv EU: "je zakázaná akákoľvek diskriminácia z akéhokoľvek dôvodu…" z hľadiska rasy, náboženstva, jazyka, veku, sociálneho postavenia, sexuality … pričom článok 20 obsahuje jedinú vetu: "každý je rovný pred zákonom." To viedlo k úvahám, že "Takže preložené do slovenčiny, diskriminovaný môže byť úplne každý, na ktorého ukáže niekto prstom, pretože sa vždy nejaký dôvod z tohto rozsiahleho zoznamu možností nájde."
Bohatstvo marockej identity: Jazyky, kultúra a premostenie rozdielov
Popri polarizovaných názoroch a stereotypoch existuje aj hlboká a rozmanitá realita marockej identity, ktorá často uniká pozornosti. Jona Elfásí, ktorý vyrastal v marockom meste Fez, si bol vždy vedomý histórie tohto mesta, ktoré je od 9. storočia centrom kultúry, vzdelania a spirituality. Mesto bolo domovom veľkých mysliteľov, ako boli filozof a právnik Ibn Rušd (Averroes) z 12. storočia a jeho súčasník Maimonides, lekár, ktorý ako prvý ucelene systematizoval židovské náboženské právo. Tieto vplyvy zanechali v 37-ročnom Elfásim silnú stopu.
"V mojej rodine sa hovorilo mnohými rôznymi jazykmi - marockou arabčinou, francúzštinou a v synagóge hebrejčinou. Môj otec hovorí aj amazighsky, teda berbersky," povedal Elfásí. "Hudba bola neoddeliteľnou súčasťou nášho života - od andalúzskej cez flamenco, marockú klasiku, marockú ľudovú hudbu až po tú berberskú," povedal. Ako židovský obyvateľ Maroka patrí Elfásí k malej demografickej skupine, pretože 99 percent Židov marockého pôvodu dnes žije inde. Po veľkých emigráciách v 20. storočí zostalo v krajine, kde kedysi tvorili päť percent populácie, iba okolo 2500 Židov. Dnes ich podľa odhadov žije 50-tisíc vo Francúzsku, 25-tisíc v Kanade a 25-tisíc v Spojených štátoch.
Jeho vášeň pre hudbu a jazyky zaviedla Elfáziho na cestu do francúzskeho Bordeaux a izraelského Beer Ševa, kde napísal dizertačnú prácu o židovskej identite medzi marockými židmi. "Ako sociológa ma poháňalo presvedčenie, že akademický výskum by mal nadväzovať spojenie a prehlbovať porozumenie aj mimo akademickú sféru," povedal Elfásí. Keď skončila pandémia covidu-19, spustil Limud Daridža, vzdelávaciu a multimediálnu jazykovú platformu. Inšpirovali ich marockí Židia, ktorí sa snažia zachovať jazyk ich spoločnej vlasti. Moslimovia podľa Elfásího prejavili záujem o výučbu hebrejčiny.
"Vďaka tomuto spoločnému základu sa rozdiely začínajú vytrácať," povedal Elfásí. "Izraelci, s ktorými sa marockí moslimovia stretávajú, sú vnímaní ako Maročania. Hovoria spoločným jazykom, zdôrazňujú to, čo ich spája, a ľudia tak začínajú byť vnímaní ako jednotlivci. Moslimovia a Židia dostávajú príležitosť nadviazať vzťah prostredníctvom hudby, dedičstva a jazyka, nie cez politické či vojnové témy." Tieto iniciatívy ukazujú, že kultúrne dedičstvo a spoločný jazyk môžu slúžiť ako mosty medzi rôznymi komunitami, prekračujúc politické a ideologické prekážky. V kontraste s obavami a radikálnymi názormi, ktoré sa objavujú v diskusii, tieto príbehy potvrdzujú komplexnosť a mnohovrstevnosť identity a prínosu ľudí z Maroka a širšieho arabského sveta.
tags: #ako #zachranil #marocan #dieta