Všetci rodičia sa niekedy dostali do situácie, keď sa ich dieťa nechce učiť. Radšej dokonca aj hodinu sedí a hľadí do steny. Občas je to len zlý deň, inokedy to môže byť závažnejší problém. Ak chcete problém vyriešiť, najprv musíte vedieť, čo dieťa trápi. Desaťročné dieťa sa nachádza na prahu dospievania, kedy sa začína prejavovať snaha o autonómiu. Čo sa zdá ako vzdor, je v skutočnosti len snaha dieťaťa uplatniť svoju autonómiu a zistiť, čo smie a čo nie. To rozhodne nie je zlá vlastnosť, pretože sa učí prostredníctvom príčiny a následku, pokusu a omylu. Niektoré vybrané predmety deti jednoducho až tak nezaujímajú. Spomeňte si na svoje školské roky, tiež vás pravdepodobne nebavil každý predmet. Možno je na vine matematika kvôli tomu, že je príliš mätúca. Deti majú pocit, že ju nezvládnu úplne na jednotku, a tak to ani neskúsia.
Analýza príčin neochoty a straty motivácie
V tomto veku je strata motivácie častá. Žiaci jednoducho nevedia, na čo im to bude a kedy tú látku, ktorú sa práve učia, použijú. Toto je aj vecou učiteľov, povedať deťom cieľ výučby a dôvody, prečo sa niečo učíme. Ďalším dôvodom je vek - puberta. Úlohy, skúšky, projekty - to všetko môže vytvoriť na deti obrovský tlak. Deti majú často pocit, že nemôžu zvládnuť všetko, čo sa od nich očakáva. Ak si všimnete, že sa vaše dieťa vyhýba škole alebo domácim úlohám, skúste sa s ním porozprávať o tom, čo ho najviac trápi. Ak sa dieťa cíti byť preťažené úlohami a požiadavkami, ktoré sa naň zo školy hrnú, mali by rodičia vo svojich požiadavkách zvoľniť.
Rozprávala sa o tom, aký ma dôvod na odmietanie domácich úloh, hľadala riešenia, robila dohody, nastolila pravidlá. Neviem, ako je možné donútiť dieťa učiť sa. Len vyvíjať tlak, hroziť, podplácať a to prináša ešte väčší protitlak, strach, alebo očakávania čoraz väčších odmien. Namiesto toho by som mu vytvorila priestor, čas na učenie, ponúkla pomoc. Dôležité je zachovať pokoj. Skúste s dieťaťom hovoriť o pocitoch a výzvach, ktoré zažíva. Povzbuďte ho, aby slobodne zdieľalo svoje myšlienky a obavy. Pýtajte sa a zároveň prejavte túžbu počúvať. Keď toto všetko urobíte, vytvoríte preň bezpečné prostredie, kde sa vám s väčšou pravdepodobnosťou otvorí.
Psychologička Mária Vargová: Dieťa, ktoré šikanuje iné deti, taktiež zažíva bolesť (Ľudskosť)
Prispôsobenie metód individuálnemu štýlu učenia
Ak vášmu dieťaťu robí problémy čítanie s porozumením, sústredenie sa alebo nedokáže uprene 10 minút v kuse počúvať výklad, možno mu aktuálny spôsob učenia nesedí. Každému vyhovuje niečo iné. Keď rozpoznáte štýl učenia svojho dieťaťa, môžete oslavovať malé víťazstvo! Podľa toho je vhodné voliť pomôcky.
🎨 Vizuálny typ - Najlepšie sa učí pomocou obrázkov, grafov, farebných poznámok alebo videí.🗣️ Sluchový typ - Najlepšie si pamätá informácie, keď ich počuje.✋ Kinestetický typ - Dieťa potrebuje pohyb a praktické činnosti.🔎 Logický typ - Dieťa má rado štruktúru, vzorce a logické súvislosti.
Niekto sa rád učí vyhľadávaním informácií v texte, vytváraním výpiskov a myšlienkových máp. Ďalší študent radšej zvolí počúvanie, film, ktorý danú tému spracováva. Ak chcete zistiť, aký typ učenia vášmu dieťaťu najlepšie vyhovuje, používajte vizuálne materiály (mapy, obrázky), počúvajte zvukové knihy alebo sa hrajte so vzdelávacími hrami a kreatívnymi úlohami. Sledujte, na čo dieťa najlepšie reaguje a čo najviac drží jeho pozornosť. Ak vaše dieťa napríklad rado športuje, môžete si spoločne spočítať percento šancí na bránku, ktoré má jeho obľúbený futbalista. Týmto spôsobom individualizujete predmet podľa potrieb dieťaťa a urobíte ho zaujímavejším.
Emočný koučing a zvládanie hnevu
Každé dieťa sa ocitne v situácii, keď sa hnevá, niečo sa mu nepáči, s niečím nie je spokojné. Je to bežná emócia, s ktorou sa stretávame všetci, deti, ale aj my, dospelí. Je súčasťou bežného života a každý má na hnev právo. Otázkou je, ako dokáže dieťa túto emóciu spracovať, ako dokáže v takejto situácii reagovať. S touto schopnosťou sa dieťa nerodí, túto schopnosť sa musí naučiť. „Emočný koučing“ je proces, pri ktorom sa dieťa učí, ako vlastným pocitom porozumieť a ako ich spracovať.
Mnohí rodičia deťom ukazujú, že hnev je niečo, čo sa nepatrí, čo je hodné trestu. Dieťa tak učíme hnev potláčať alebo sa zaň hanbiť. V prvom rade by som rodičovi odporučila zamyslieť sa nad tým, ako on sám reaguje na hnev svojho dieťaťa. Zvládať hnev sa dieťa učí od rodiča. Nie na základe toho, čo mu rodič rozpráva, ale predovšetkým na základe toho, čo vidí, ako sa rodič správa, keď je nahnevaný. Ak rodič udrie svoje dieťa, nerobí to preto, že mu chce skutočne ublížiť. Urobí to preto, že neovládne svoje emócie. Bitka je jeden z príkladov správania, ktoré niektorí rodičia robia a zároveň si želajú, aby to ich deti nerobili.
Aké je riešenie? Neustúpiť, ale zároveň empaticky počúvať a prijať pocity dieťaťa. Dieťa sa ocitne v situácii, keď mu niečo nedovolíme, keď od neho vyžadujeme niečo, čo sa mu nepáči a začne ho ovládať hnev. Rodič sa snaží túto vlnu negatívnych emócii zastaviť. Buď ustúpi zo svojich požiadaviek a vyhovie dieťaťu, čím mu vlastne ukazuje - hnevaj sa, zlosti a dosiahneš čo chceš. Alebo mu nariadi zákaz plaču alebo akéhokoľvek iného prejavu hnevu. Správna cesta je vety ako „si zlý“ nahradiť slovami: „chápem, že ťa to nahnevalo“… „viem, že si z toho smutný“… „vidím, že sa ti to nepáči“. Dieťa tak vidí, že chápete jeho hnev a zvýšite tak pravdepodobnosť, že bude s vami spolupracovať.
Psychologička Mária Vargová: Dieťa, ktoré šikanuje iné deti, taktiež zažíva bolesť (Ľudskosť)
Strategické plánovanie a prostredie pre domáce štúdium
Pomôžte deťom pochopiť systém samoštúdia. Kúpte mu veľký plánovací kalendár, zaveste na stenu alebo iné, dobre viditeľné a prístupné miesto a vyznačte do neho termíny veľkých, záverečných skúšok, ale aj menších, priebežných testov. Takto budete všetci vedieť, čo a kedy vás očakáva a môžete podporiť dieťa, nech sa učí skôr ako večer pred skúškou. Poznámky v kalendári kontrolujte každý večer, aby vám nič neušlo. Dieťa musí vedieť, že veci sa plánujú a na všetko máme deadliny. Nielen v škole, ale aj v práci.
Aby sa deťom dobre učilo v domácom prostredí, pokúste sa im ho čo najviac spríjemniť. Domáce úlohy podporujú a rozširujú učenie v triede a pomáhajú deťom vyskúšať si nové zručnosti. Potrebujú tichší, dobre osvetlený priestor, bez televízora a rádia, ktoré ich môžu rozptyľovať. Ideálne je, ak nemajú pri sebe ani telefóny. Zapnúť ich môžu po skončení úloh. Domácim štúdiom by mali deti tráviť približne desať minút na každý ročník. Štvrtáci by sa teda mali učiť približne 40 minút.
Keď sedíte s dieťaťom počas toho, ako si robí úlohy, pokúste sa odolať tomu, že mu hneď poviete riešenie. Skôr sa ho k správnej odpovedi pokúste naviesť, odpovedajte mu na otázky, skontrolujte odpovede. Dovoľte deťom sa aktívne zúčastňovať prípravy plánu učenia, napríklad pri výbere materiálov alebo tém, ktoré ho zaujímajú. Ak sa napríklad potrebuje tento týždeň naučiť na testy z dejepisu a angličtiny, dajte mu možnosť vybrať si, čo bude robiť v pondelok a čo v utorok.
Úloha spoločenských hier vo vzdelávacom procese
Škola je už v plnom prúde a je výzvou nielen pre rodičov, ale aj pre deti samotné. Deti sú od prírody hravé a živé tvory, ktoré niekoľkohodinové sedenie a učenie sa ešte aj doma po škole jednoducho nudí. Rodič by mal svojho potomka vedieť správne motivovať, aby už v najnižšom veku pochopil, že vzdelávanie môže byť aj zábava. Psychológovia v takejto situácii odporúčajú vyhnúť sa príkazom a radšej uprednostniť rôzne spôsoby zábavného a spoločného vzdelávania, napríklad formou hrania spoločenských hier.
Ich obrovskou výhodou je to, že v každom veku dokážu priniesť deťom celý rad benefitov. Spoločenské hry bez ohľadu na vek stimulujú mozog, konkrétne tú časť, ktorá zodpovedá za fungujúcu pamäť či iné kognitívne zručnosti ako vnímanie, rozhodovanie a samozrejme, aj učenie sa. Deti sa naučia, čo je to byť spravodlivý, pochopia, že prehra je súčasť života a že pravidlá sa musia dodržiavať. Práve pomocou hier vieme dieťa naučiť zodpovednosti a pocitu víťazstva či prehry.
Výber správnej hry bude závisieť v prvom rade od veku vašich potomkov. Ak chcete rozvíjať kreativitu, skvelou voľbou je hra Tik Tak Bum Junior. Rýchla slovná hra, ktorá podporuje spontánnosť a slovnú zásobu. Môžete ju použiť aj na precvičenie slovíčok z cudzích jazykov. Zábavu s číslami prináša napríklad hra Rummikub, ktorá je veľkou výzvou pre malých aj veľkých. Odborníčka na spoločenské hry Štěpánka Zoubková potvrdzuje, že pri spoločenských hrách si deti nielen oddýchnu a zabavia sa, ale rozvíjajú svoju fantáziu a pomocou logického myslenia sa snažia vyriešiť rôzne situácie. Rodičia môžu do vzdelávacieho procesu zaradiť aj rôzne formy hier, prostredníctvom ktorých sa dieťa učí a ani o tom nevie. Napríklad puzzle učia deti kreativite a logickému mysleniu.
Limity online hier a dôležitosť reálnej interakcie
Spoločenské hry však nemôžu byť nahradené tými počítačovými. Ak totiž deti hrajú hry na notebooku alebo mobile, nenaučia sa komunikovať s okolím, nesocializujú sa tak ako pri spoločenských hrách. Taktiež, ak sa hrá dieťa samo, absentuje možnosť vnímania a rozoznávania reči tela a mimiky, čo je pre jeho vývin nesmierne dôležité. Pri stolových hrách veľmi rýchlo vzniká puto, ktoré je založené na dôvere a na trvalých vzťahoch.
Pri hraní videohier je pozornosť na obrazovke viac než na spoluhráčoch. Ak je videohra online, interakcie často poskytujú anonymitu a príležitosť prezentovať sa inak, ako by tomu bolo v skutočnosti. Hra je nevyhnutná pre rozvoj najmenších, pretože prispieva k ich poznávacej, fyzickej, sociálnej a emočnej pohode. Ponúka ideálnu príležitosť pre rodičov, ako vhodne stráviť s potomkami čas. Aj napriek výhodám, ktoré z hry plynú, sa tento čas neustále skracuje, čo je chyba.
Disciplína verzus trest: Hľadanie rovnováhy
Výchova tvrdohlavého a svojhlavého dieťaťa je niekedy poriadny oriešok. Nestrácajte ale hlavu; stačí si pamätať pár základných vecí. Tvrdohlavé deti si pevne stoja za svojím a majú silnú potrebu byť vypočuté. Nenechajte sa vtiahnuť do mocenských bojov. Ak dieťa kričí, a vy sa rozkričíte naň, neupokojí sa, práve naopak - a vy ste sa nechali zatiahnuť do boja o moc nad situáciou. Ten bude pokračovať tak dlho, dokým neprerušíte tento bludný kruh vašim pokojom.
Dbajte na disciplínu, nie trest. Skúste sa vcítiť do dieťaťa, pozrieť sa na situáciu jeho očkami. Všetko, o čo dieťa požiadate, logicky odôvodnite - nepoužívajte časté „Lebo som povedala“. Nefunguje to, a v deťoch to vzbudí iba hnev a zášť. Ak dieťa nechce kompromis, predstavte mu prirodzené následky. Nevyhrážaj sa niečim, co nechceš urobit. Pretože stracas autoritu, dieťa začne pochybovať o tvojich slovách aj v iných situáciách.
Inšpirujte sa u Mary Poppins: „V každej povinnosti, ktorá musí byť splnená, existuje prvok zábavy. Nájdeš zábavu a práca sa stáva hrou.“ Pustiť si k upratovaniu izbičky hudbu alebo spraviť z umývania zúbkov príjemnejšiu aktivitu môže zázračne znížiť odpor. Nejednajte s dieťaťom ako s nesvojprávnym. Veďte ho k samostatnosti. Ak nechce jesť zeleninu, dajte mu možnosť voľby (hrášok alebo cuketa ako príloha?). Týmto máte situáciu stále pod kontrolou, ale dávate dieťaťu slobodu, čím znižujete tvrdohlavosť prakticky na nulu.
Psychologička Mária Vargová: Dieťa, ktoré šikanuje iné deti, taktiež zažíva bolesť (Ľudskosť)
Praktické triky pre efektívnejšie zapamätanie
Pomôžte dieťaťu v zlepšovaní čítania s porozumením. Pýtajte sa ho, čo bola hlavná myšlienka nielen celku, ale aj jednotlivých častí. Ak mu to pomôže, môže si graficky stvárniť hlavné body, nakresliť diagramy. Podporte ho, nech sám v krátkosti porozpráva, o čom sa učil. Tiež pomôže, ak mu vysvetlíte jednoduché triky pomáhajúce ľahšiemu zapamätaniu, napríklad mnemotechnické pomôcky. Sú to slová, slovné spojenia či hračky, ktoré pomáhajú zapamätať si informácie.
Upozornite deti, že učiteľ v škole počas výkladu často sám naznačí, čo bude v teste. Pri prednášaní látky povie, čo je dôležité. Pokiaľ ide o testy, je dôležité vedieť, z akého učiva budú vytvorené, aká bude ich štruktúra a koľko otázok budú mať. Podporujte spoločné štúdium. Ak má váš syn kamaráta, navrhnite im, aby sa učili spolu. Spolupráca pomáha lepšie pochopiť učivo a rýchlejšie nájsť riešenia. Pomôžte mu odstrániť strach a nepríjemné pocity z blížiaceho sa testu. Uistite ho, že ak pre lepšie výsledky v škole urobí maximum, prijmete hoc aj zlý výsledok.
Odmeny a ich správne používanie
S odmenami buďte opatrní - používajte ich výhradne pre väčšie úspechy, ako je oprava celkového priemeru známok za polrok. Alebo ich použite za mimoškolské úspechy, ako sú rôzne znalostné olympiády. Vyhnite sa častým odmenám za každú dobrú známku. Pri odmeňovaní záleží na povahe dieťaťa. Na niekoho to funguje veľmi dobre: splníš spoločný cieľ a dostaneš „výplatu“ ako v zamestnaní.
Väčšinou pomôže nájsť nejaký naozaj veľký, ideálne dostupný cieľ ako dôvod, prečo niečo zmeniť. Príkladom môže byť dieťa, ktoré má rado vlaky. Ak vie, že bez maturity či výučného listu nemá v tomto obore šancu, motivácia sa zrazu objaví. Rodičia môžu dieťa podporiť aj tým, že rôzne ocenenia či projekty, ktoré dieťa spraví, vystavia doma. Ak dieťa vidí, že sú na neho rodičia pyšní, môže ho to značne motivovať k ďalšej práci. Medzi najúčinnejší prostriedok motivácie patrí pochvala za úsilie a vytrvalosť.
Kedy je potrebná pomoc odborníka a doučovanie
Nedostatočná motivácia sa najprv prejaví zhoršeným prospechom. Z psychologického hľadiska to nie je vždy závažný problém. Dospelí by sa mali začať znepokojovať vtedy, keď dieťa začne nosiť zlé známky a pritom sa zdá, že mu to vôbec nevadí. Je viac dôvodov, pre ktoré sa dieťaťu môže zhoršiť prospech: poruchy učenia, šikanovanie spolužiakmi či problémy v rodinnom prostredí a citová nevyrovnanosť. Na druhej strane sú aj nadaní žiaci, ktorí sa môžu v škole nudiť.
Vnímavý rodič si všimne zmeny v správaní a ak ich nedokáže zvládnuť, môže vyhľadať odbornú pomoc v Centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Niekedy pomôže aj názor učiteľa ako odborníka. Skúste zvážiť doučovateľa, ktorý môže s dieťaťom pracovať na konkrétnych problematických oblastiach. Deti často lepšie reagujú na odbornú pomoc a vnímajú doučovateľa ako väčšiu autoritu v porovnaní s rodičmi. Doučovateľ navyše často prináša iný prístup a metódy, ako sú hry alebo interaktívne aktivity, ktoré učenie prispôsobia potrebám dieťaťa.
Sociálne faktory a začlenenie do kolektívu
Ak chodí dieťa so stresom do školy, či už pre učiteľku alebo spolužiakov, riešte to. Práve toto môže byť dôvod, prečo nechce chodiť do školy a zhoršil sa mu prospech. Ak má dieťa problém so spolužiakmi, nikdy ho neriešte vy osobne priamo s rovesníkmi. Znížite tým autoritu dieťaťa v triede a situáciu len zhoršíte. Naopak, ak má dieťa problém s učiteľom, zájdite za ním, ale rozprávajte sa v súkromí, aby o vašej návšteve dieťa nevedelo.
Za odmietaním školy môžu byť aj komplexy. Niekedy stačí, keď je dieťa chudšie ako spolužiaci alebo nosí okuliare, a problém je na svete. Dieťa, ktoré je sociálne izolované, môže pociťovať rôzne negatívne následky na svoju psychiku. To ovplyvňuje jeho vlastné zmýšľanie o hodnote a schopnostiach. V takýchto prípadoch môže dochádzať k ťažkostiam so sústredením pri učení sa. Rodič by mal dieťa podporovať v tom, aby hľadalo priateľstvá s deťmi, ktoré majú podobné záujmy, napríklad cez krúžky alebo mimoškolské aktivity.
Psychologické odporúčania pre každodennú prax
A čo povedala psychologička? Dodržiavaš jej odporúčania? Niekedy výsledky nevidno hneď, treba tomu dať čas a dôverovať, že tá zmena nastane. Nechajte dieťa urobiť si krátke prestávky. Počas prestávok by sa dieťa malo prejsť, ponaťahovať, osviežiť. Ideálne by ste v miestnosti mali vyvetrať. Podľa Centra pre neuropsychológiu, učenie a rozvoj (CNLD) je ľudská kapacita sústrediť sa obmedzená. Príliš veľa informácií naraz zhoršuje pochopenie a zapamätanie.
Mnohí ľudia preferujú systém, že sa pustia najskôr do svojich najťažších úloh. Pre niektoré deti to však môže byť frustrujúce. Ak sa zaseknú, nakoniec sa im môže stať, že nezvládnu včas dokončiť nič. Pomôžte im nájsť ich vlastný rytmus. Rodičia by sa mali presvedčiť, že dieťa presne vie, čo sa od neho čaká. Zmätok a neistota sú nepriatelia akejkoľvek motivácie. Problémová je aj závislosť na rodičoch, zvlášť vtedy, keď od dieťaťa očakávajú príliš mnoho a požadujú, aby všetko robilo perfektne. Takéto správanie znižuje motiváciu, pretože sa dieťa neučí zodpovednosti za seba a svoju prácu.
Psychologička Mária Vargová: Dieťa, ktoré šikanuje iné deti, taktiež zažíva bolesť (Ľudskosť)
Zvládanie špecifických krízových situácií
Ak dieťa robí scény v obchode alebo na verejnosti, snažte sa zachovať chladnú hlavu, aj keď vás pohľady okolia zraňujú. V takomto prípade je vhodné odpútať pozornosť dieťaťa od danej veci a ponúknuť inú tému. Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu odstrániť všetko, čím by si mohlo ublížiť. Niekedy pomáha nevšímať si vrieskajúce dieťa, odísť do inej miestnosti a počkať, kým sa upokojí. Potom treba pokračovať v komunikácii akoby nič, bez výčitiek.
Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“, chytiť rúčky, pozrieť priamo do očí a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“. Rozhodujúci je tón, ktorý musí byť neoblomný. Postupne treba deti naučiť, aby vyslovili, čo chcú: „Nezlosti sa a povedz, čo sa ti nepáči!“ Takto sa postupne naučia, že dosiahnu viac, ako keď len budú revať. Celý život sa vaše dieťa bude stretávať s tým, že niečo nie je tak, ako by si predstavovalo. Je úlohou rodiča pripraviť ho na to, aby dokázalo svoje negatívne emócie ovládať. Aj keď sa to v určitom okamihu môže zadať ako nemožná misia, verte, že so správnou taktikou a malými trikmi to zvládnete.
tags: #ako #zvladnut #zle #desatrocne #dieta #nechxe