Anafylaktická reakcia je náhla príhoda, ktorá môže skončiť smrťou. Žiaden rodič nechce, aby jeho dieťa trpelo. Alergia možno vyzerá ako malý problém, ak sa netýka priamo nás, no v prípade anafylaktického šoku ide o závažný, život ohrozujúci stav, ktorý si vyžaduje okamžitú a správnu reakciu. Počet alergikov neustále stúpa, a hoci sú najčastejšie z rodín, kde je alergia už „doma“, nie je to podmienka. Tento stav je obzvlášť kritický u detí, kde je identifikácia príznakov a rýchla lekárska intervencia kľúčová.
Pochopenie Alergie a Anafylaxie
Aby sme správne pochopili anafylaktický šok, je dôležité najprv objasniť základné pojmy a mechanizmy alergických reakcií, ktoré mu predchádzajú alebo sú jeho súčasťou.
Čo je to alergia?
Alergia je abnormálna reakcia imunitného systému na podnety, ktoré sú pre väčšinu ľudí neškodné. Ide o prehnanú alebo neprimeranú odpoveď organizmu na alergén. Imunitný systém sa mylne domnieva, že nejaká látka poškodzuje telo, a preto zalarmuje svoje zložky do stavu „bojovej pohotovosti“. Aby ochránil telo pred pomyselným škodcom, vytvára protilátky, konkrétne imunoglobulín E (IgE). Tieto protilátky sa viažu na receptory mastocytov a bazofilov a uvoľnia histamín do krvného obehu, aby zničili „útočníka“. To však vyvolá samotnú alergickú reakciu. IgE protilátky sa môžu tvoriť už po prvom stretnutí človeka s cudzím antigénom.
Alergická reakcia versus anafylaxia
Alergická reakcia je prehnaná alebo neprimeraná odpoveď organizmu na alergén. Môže ísť o bežne vyskytujúce sa látky v prostredí, ktoré za normálnych okolností nie sú pre človeka škodlivé. Prejavy môžu byť mierne, ale aj život ohrozujúce.
Anafylaxia predstavuje ťažší stupeň alergie. Je to náhly, životu nebezpečný syndróm s multisystémovými prejavmi, ktorý prebieha intenzívnejšie ako bežná alergia. Má zvyčajne genetický základ a reakcia prebieha cez imunoglobulíny typu IgE. Môže mať výrazný dopad na mnohé orgánové sústavy.
Anafylaktoidná reakcia sa podobá anafylaxii. Na jej vzniku sa však na rozdiel od anafylaxie neuplatňujú protilátky skupiny IgE (imunoglobulíny). Látky typické pre reakciu sa vylučujú pomocou degranulácie žírnych buniek a bazofilov. V rámci prednemocničnej starostlivosti nie je dôležité rozlíšiť, či ide o alergickú, anafylaktoidnú alebo anafylaktickú reakciu, ani nie je dôležité čakať na rozvoj príznakov. Nutné je v každom prípade začať liečbu čím skôr podľa prevažujúcich príznakov.
Anafylaktický šok je najťažšia forma anafylaxie, ktorá bezprostredne ohrozuje život. Ide o náhlu zmenu cirkulácie, dochádza k poruche prekrvenia a tým aj k zníženému okysličeniu tkanív a životne dôležitých orgánov. Je to najťažšia alergická reakcia, ktorá bezprostredne ohrozuje život. Je to búrlivý prejav odpovede organizmu, ktorý väčšinou začína intenzívnym svrbením na celom tele, kožnou reakciou a často aj sťaženým dýchaním. Predstavuje najvážnejšiu formu skorej alergickej reakcie s náhlymi príznakmi a s možnými smrteľnými následkami vo vrcholnom štádiu šoku.
Mechanizmus anafylaktického šoku
Anafylaktický šok je vážna porucha cirkulačných pomerov, spôsobená imunologickými mechanizmami. Pri styku s alergénom dôjde k aktivácii imunitného systému. V priebehu sekúnd až minút dochádza k vazodilatácii, teda rozšíreniu ciev a k zvýšenej permeabilite (priepustnosti). Plazma sa vo výraznej miere dostáva mimo ciev, čo vedie k „zahusteniu“ krvi (hemokoncentrácia), objem krvi je nižší (hypovolémia) a srdce začne kompenzovať tento stav tým, že začne rýchlejšie pracovať (tachykardia). Priedušky sa zúžia (bronchokonstrikcia), zvýši sa pľúcny cievny odpor a dochádza k dychovej nedostatočnosti. Anafylaktický šok sa radí medzi distribučné formy šoku. Tvoria sa IgE protilátky, ktoré majú za následok vazodilatáciu - zväčšenie ciev a tým zníženie krvného tlaku. Tento stav môže mať mierny, stredne ťažký, veľmi ťažký až život ohrozujúci priebeh.
Najčastejšie Spúšťače Anafylaxie a Alergických Reakcií
Prejavy anafylaktickej reakcie závisia od množstva a miesta uvoľnenia histamínu, od typu alergénu a aj od miesta vstupu alergénu do organizmu. Čas medzi expozíciou antigénu a začiatkom klinických ťažkostí býva väčšinou do hodiny, pričom časový posun závisí od citlivosti pacienta, cesty podania alergénu a množstva alergénu.
Všeobecné spúšťače
Medzi najčastejšie spúšťače anafylaxie patria:
- Potraviny: orechy (predovšetkým arašidy, stromové orechy), vajcia, čokoláda, ryby, morské plody (mäkkýše, kôrovce), jahody, citrusy, mlieko a mliečne výrobky, sója, pšenica.
- Lieky: proti bolesti (ako napríklad tie s obsahom ibuprofénu), antibiotiká (penicilíny, cefalosporíny alebo tetracyklíny), anestetiká (lidokaín alebo prokaín), transfúzie, kontrastné látky.
- Jed hmyzu: včela, osa, sršeň.
- Kontaktné alergény: napríklad latex, nikel.
- Fyzikálne alergény: chlad alebo teplo.
- Peľ: burín, tráv a stromov.
- Zvieracie epitélie: koža, sliny, výlučky zvierat.
- Roztoče a plesne.
- Dráždivé látky: cigaretový dym, parfumy, chemikálie v životnom prostredí, pracie prípravky, prípravky na upratovanie, zložky v tkaninách.
Špecifiká spúšťačov u detí
U detí sú veľmi časté potravinové alergie, ktoré môžu mať závažné prejavy. Najvážnejšie potravinové reakcie u detí spôsobujú arašidy, stromové orechy, ryby a mäkkýše. Tieto alergény môžu potenciálne vyvolať anafylaktický šok. Je zaujímavé, že alergia sa niekedy objavuje už vtedy, keď je dieťa ešte len dojčené. Bábätko totiž môže byť alergické na potravinu, ktorú zjedla matka, pretože alergén sa dostal do materského mlieka. Na druhej strane, niektoré deti vyrastú z alergie na mlieko, vajcia, sóju a pšenicu.
Faktory zhoršujúce alebo spúšťajúce reakciu
Celková alergická reakcia (anafylaxia) sa nemusí spustiť vždy. Spravidla sú v hre viaceré faktory, ktoré ak sú pohromade, môžu spôsobiť masívnu, život ohrozujúcu reakciu, hoci ešte pred niekoľkými dňami rovnaký človek zjedol rovnaké jedlo a výsledkom bola len mierna, či dokonca žiadna reakcia.
- Fyzická námaha: Veľmi častým spúšťačom alergickej reakcie býva fyzická námaha, napríklad šport. Typické je, že zjedenie potraviny bez následnej záťaže nespôsobí žiadne ťažkosti. Rovnako ak potravinu nezjete, samotná záťaž žiadne ťažkosti nespôsobí. Anafylaktickú reakciu vyvolá len kombinácia jedenia pred záťažou, pričom záťaž pôsobí ako spúšťač. Napríklad, ak zjete paradajky a následne si idete zacvičiť, dlhšie trvajúca aeróbna aktivita môže spustiť alergickú reakciu na paradajky. Anafylaxia vyvolaná aeróbnou (či inou) dlhšie trvajúcou telesnou záťažou začína po námahe najčastejšie v chladnom a vlhkom, alebo veľmi teplom a vlhkom prostredí. Predchádza jej krátka epizóda náhlej únavy, pocitu tepla a svrbenia.
- Vírusové ochorenia: Ďalším veľmi častým faktorom, ktorý môže značne zhoršiť, či spustiť prejavy alergie, je vírusové ochorenie práve prekonávané, alebo nedávno prekonané.
- Lieky: Alergický šok môžu vyvolať aj lieky pri cvičení. Ľudia s alergiou by preto mali opatrne voliť hlavne užívanie liekov obsahujúcich účinnú látku ibuprofén.
Skrížené alergické reakcie
U detí sú veľmi časté tzv. skrížené alergické reakcie. To znamená, že dieťa, ktoré je alergické na peľ z brezy, môže mať prejavy alergie aj po zjedení jabĺčka. Jabĺčko totiž obsahuje podobný proteín, ako je v peli. Alergici na latex sú zase často precitlivení aj na banány, avokádo, kiwi a gaštany.
Príznaky a Prejavy Anafylaktického Šoku
Prejavy anafylaktického šoku sú multisystémové a môžu sa objaviť v priebehu sekúnd až minút. Človek proste vie, že sa niečo zmenilo a niečo sa deje, nemusí však vedieť o čo ide. Cíti sa čudne, má závraty, môžu byť poruchy videnia (zdá sa, že je všetko zrazu malé, alebo rozdvojené). Tieto príznaky môžu byť oddelené, alebo sa objavia postupne. Akonáhle sa telo opätovne stretne s alergénom, reakcia býva silnejšia.
Anaphylaxis, Animation
Všeobecné prejavy a ich progresia
Prvým prejavom bývajú najčastejšie zmeny na koži, ktoré sa manifestujú pocitom tepla v oblasti tváre, úst, hrudníka alebo dlaní a chodidiel. Typicky býva prítomné svrbenie, no ani to nemusí byť vždy prítomné. Zvyčajne prvým príznakom býva výraznejšie svrbenie kože na rôznych miestach tela. Môže sa objaviť začervenanie a opuchnutie na koži, žihľavka, vyrážka, ekzém, pocity tepla. Rýchlo nastupuje pocit sťaženého dýchania, niekedy kašeľ alebo zachrípnutie. Prítomné môže byť aj sťažené prehĺtanie.
Prejavy podľa orgánových sústav
Prejavy môžeme rozdeliť podľa orgánových sústav:
- Dýchací systém: dráždenie na kašeľ (zvyčajne suchý a dráždivý), zachrípnutie, sťažené dýchanie (vrátane pískavého dýchania, chrčania, piskotu, hvizdu), pocit prítomnosti cudzieho telesa, nádcha (typicky vodnatá), časté kýchanie, kŕč hrtana. Môže sa značne sťažiť, alebo zrýchliť dýchanie.
- Tráviaci trakt: pocit na vracanie, vracanie, bolesti brucha pripomínajúce koliku, nutkanie na stolicu, hnačka. Niekedy sa telo pokúša zbaviť sa alergénu vracaním, hnačkou.
- Koža a sliznice: červený výsev na koži alebo slizniciach, svrbenie, urtika (žihľavka), opuchy (napríklad opuch pier a jazyka), nadmerné slzenie očí (oči môžu byť červené).
- Kardiovaskulárny systém: búšenie srdca, zrýchlený tep (tachykardia), nízky tlak (pokles krvného tlaku), arytmie. Pacient môže mať obtiažne hmatné pulzácie.
- Močovo - pohlavný systém: obličková kolika, sťahy svalstva maternice.
- Nervový systém: kŕče, poruchy vedomia, nepokoj, zmätenosť, poruchy správania, slabosť, závraty, synkopy (mdloby), môže byť aj strata vedomia.
- Celkové: výrazná bledosť.
Fázy anafylaktickej reakcie
Rozlišujeme dve fázy anafylaktickej reakcie:
- Včasná fáza: nastáva do 60 minút po kontakte s alergénom.
- Oneskorená fáza: Napriek liečbe sa po odznení včasnej fázy dostaví po 3 až 20 hodinách. Má podobné prejavy ako včasná fáza a oneskorené príznaky ustupujú do 24 hodín. Preto je dôležité sledovať pacienta dlhší čas aj po úspešnej liečbe akútnej fázy.
Anafylaxia u Detí: Špecifické Aspekty
Alergia môže prepuknúť v ktoromkoľvek veku, no zvyčajne sa ohlási ako senná nádcha v škôlke. Deti sú obzvlášť zraniteľné a ich prejavy môžu byť niekedy ťažšie rozpoznateľné alebo interpretovateľné.
Ako sa alergia prejavuje u detí?
Prejavy alergie u detí môžu byť veľmi rôznorodé a často sa prekrývajú s inými ochoreniami:
- Dýchacie problémy: Kašeľ (zvyčajne suchý a dráždivý), problémy s dýchaním (napr. pískavé dýchanie). Deti často trápi aj senná nádcha, pri ktorej dieťa stále kýcha, šteklí ho v nose, má výtok z nosa, alebo ho má upchatý. Alergie obťažujú deti aj v noci, pretože sa im ťažšie dýcha. Nevedia dýchať nosom, a tak dýchajú otvorenými ústami. Výsledkom je nepokojný spánok a únava na ďalší deň. Situácia sa zhoršuje, keď sa v dutinách zadržiava hlien.
- Očné a ušné problémy: Svrbenie a slzenie očí. Neskôr sa môžu objaviť chronické ušné problémy (opakované zápaly stredného ucha môžu niekedy skrývať alergiu).
- Kožné prejavy: Kožné vyrážky, žihľavka, atopická dermatitída.
- Tráviace problémy: Tráviace problémy sú bežné, najmä pri potravinových alergiách.
Kedy vyhľadať lekára?
Niektoré alergie sa dajú odhaliť ľahko, iné ťažšie, pretože sa podobajú na rôzne iné ochorenia. Ak máte podozrenie, že vaše dieťa trpí potravinovou alergiou - pretože sa po jedle vyhádzalo, resp. má tráviace či dýchacie problémy - čo najskôr vyhľadajte odborníka. Lekára vyhľadajte aj vtedy, ak má dieťa príznaky, ktoré sa podobajú na prechladnutie, a to dlhšie ako 1 týždeň, resp. sa každoročne opakujú v rovnakom období. Dieťa by mal vidieť alergológ.
Diagnostika Alergie a Anafylaxie
Diagnostika je kľúčová pre správnu liečbu a prevenciu budúcich reakcií. Diagnóza sa určí na základe anamnézy, klinických znakov, klinického vyšetrenia a alergologického vyšetrenia.
Klinické vyšetrenie a anamnéza
Lekár zhromažďuje informácie o predchádzajúcich alergických reakciách, ich závažnosti, spúšťačoch a rodinnej anamnéze alergií. Klinické hodnotenie a laboratórne testy sú nevyhnutné.
Alergologické testy
- Kožné testy (prick testy): Ak je dieťa dosť veľké na kožné testy, lekár urobí aj tie. Ľahko z nich zistí reakciu na environmentálne a potravinové alergény. Výsledky sú zrejmé asi do 20 minút.
- RAST testy (Radioallergosorbent Test) a špecifické IgE: Stanovujú celkové a špecifické IgE protilátky v krvi. Pre alergickú príčinu svedčí elevácia eozinofilného katiónového proteínu (ECP), zvýšenie histamínu v plazme a moči, a preukázanie eozinofilov v bronchiálnom alebo nosovom sekréte.
- Laboratórne testy: Môžu pomôcť potvrdiť diagnózu, pokiaľ sú vykonané skoro po vzniku reakcie.
Diferenciálna diagnostika
Je dôležité odlíšiť anafylaxiu od iných stavov, ktoré môžu mať podobné prejavy:
- Vazovagálna synkopa: Je charakterizovaná reakciou na bolesť či stres. Nachádzame chladné akrá, nauzeu, pocit na omdlenie, oproti anafylaxii však nevidíme žiadne kožné známky, ani známky obštrukcie dýchacích ciest. Typická je bradykardia (spomalený tep), zatiaľ čo u anafylaxie býva kompenzačným mechanizmom navodená tachykardia (zrýchlený tep).
- Hereditárny angioneurotický edém: Nie je prítomný pruritus (svrbenie), v rodinnej anamnéze často nájdeme údaje o edémoch či sufokácii. Diagnózu potvrdíme zníženou hladinou C1 inhibítora komplementu a zníženou CH50 aktivitou komplementu.
- Arytmie: Preukáže ich EKG vyšetrenie.
- Hysterický záchvat: U ľudí s hysterickým záchvatom môžeme niekedy tiež objaviť príznaky pripomínajúce anafylaktickú reakciu.
Prvá Pomoc a Akútna Liečba Anafylaktického Šoku
Pri anafylaktickom šoku je dôležitá rýchla reakcia. Nečakajte! Ak pozorujete takýto stav krátko po zjedení potraviny - hlavne takej, akú nejedávate bežne (oriešky, semená, morské plody…) - bezodkladne volajte rýchlu zdravotnú službu. Ak totiž naozaj ide o anafylaxiu, stav sa v priebehu niekoľkých minút môže prudko zhoršiť až do straty vedomia. Je lepšie riskovať „planý poplach“, ako život.
Predlekárska prvá pomoc (pred príchodom ZZS)
V rámci prednemocničnej starostlivosti nie je dôležité rozlíšiť typ reakcie ani čakať na rozvoj príznakov. Nutné je v každom prípade začať liečbu čím skôr podľa prevažujúcich príznakov.
- Okamžite zavolajte záchrannú službu (112 alebo 155)!
- Zastavenie prieniku alergénu: Ak je to možné, odstráňte potencionálny alebo známy alergén. V prípade uštipnutia hmyzom je nutné odstrániť žihadlo, pričom je dôležité vyvarovať sa stláčaniu, aby sa predišlo ďalšiemu uvoľňovaniu jedu. Ak alergén prenikol do tkaniva vpichom, lokálne končatinu chladíme ľadom.
- Poloha pacienta: Protišoková poloha je na chrbte na zemi, dolné končatiny zdvihnuté o 30 cm nad podložku. Ak je sťažené dýchanie, zvolíme polohu v polosede. Ak je pacient v šoku a neotékajú mu horné dýchacie cesty, je vhodné uložiť ho do Trendelenburgovej polohy.
- Aplikácia EpiPenu (adrenalínu): Ak je k dispozícii pohotovostný balíček pre alergika, je nutné aplikovať EpiPen! Ide o automatickú injekciu, ktorá sa podáva pri alergickej reakcii. Pacient si ju sám dokáže aplikovať do stehna. Injekcia obsahuje štandardnú dávku adrenalínu a je na jedno použitie. Injekcia sa podáva pod 90° uhlom a 5 sekúnd sa pridrží a aplikuje sa dávka. Adrenalín je liek prvej voľby, pôsobí najrýchlejšie a zvyšuje krvný tlak a zlepšuje priechodnosť dýchacích ciest.
- Uvoľnenie dýchacích ciest: Uvoľnenie tesného oblečenia môže pomôcť uľahčiť dýchanie. Vykonajte správny záklon hlavy s uvoľnením dýchacích ciest.
- Kardiopulmonálna resuscitácia (KPR): Ak je zastavenie obehu, okamžite začíname KPR. Pri potrebe zahájime kardiopulmonálnu resuscitáciu.
Medicínska liečba v nemocničnom prostredí
Po príchode do zdravotníckeho zariadenia sa akútna liečba ďalej intenzifikuje:
- Adrenalín: V nemocnici sa podáva ako prvé adrenalín cez žilový vstup, v prípade nedostatku času je možné ho podať aj do svalu. Najrýchlejší účinok po aplikácii do svalu nastupuje po vpichu do ramena. Vnútrožilové podávanie adrenalínu je možné opakovať každých 15 až 30 minút.
- Antihistaminiká a kortikoidy: Následne sa podávajú antihistaminiká a kortikoidy, hoci ich efekt sa dostavuje za dlhší čas. Antihistaminiká (napr. Dithiaden) sa podávajú intravenózne alebo intramuskulárne. Kortikoidy do žily majú obmedzený vplyv v akútnej fáze, ale sú dôležité pre fázu neskoršiu.
- Kyslíková terapia a ventilácia: Aplikuje sa kyslík a podľa potreby sa zabezpečuje umelá pľúcna ventilácia. Pri obštrukcii (uzavretí) dýchacích ciest je dôležitá včasná intubácia alebo tracheotómia (spriechodnenie dýchacích ciest) a oxygenácia.
- Doplnenie objemu: Rýchla vnútrožilová infúzia na doplnenie objemu, ktorá je dôležitá pre stabilizáciu krvného tlaku.
- Vazopresory: V prípade pretrvávajúcej hypotenzie (nízky tlak) sa môžu podávať lieky ako dopamín alebo norepinefrín.
- Bronchodilatátory: Pri kŕči priedušiek (bronchospazmus) sa podávajú beta 2 agonisti (napr. Albuterol) alebo vnútrožilovo teofylín.
- Injekcie kalcia: Podávajú sa podľa potreby.
Pacientov s anamnézou závažnej anafylaktickej reakcie je nutné sledovať 12-24 hodín po reakcii na internom či pediatrickom oddelení pre observáciu, a to z dôvodu možnej oneskorenej fázy reakcie.
Prevencia a Dlhodobá Starostlivosť
Hoci neexistuje žiaden liek, ktorý by nás lusknutím prsta zbavil alergie, existujú spôsoby, ktoré nám pomôžu v tom, aby sme všetko zvládali omnoho ľahšie. A ten najlepší prístup? Vyhýbajme sa alergénom vždy, keď je to možné!
Identifikácia a vyhýbanie sa alergénom
- Dôsledná kontrola stravy: Ak viete, že máte alergiu na niektorú potravinu, nejedzte ju, ani v malých množstvách. Striktné vyradenie problémovej zložky z jedálnička je nevyhnutné.
- Čítanie etikiet: Pri nákupoch je samozrejmosťou dôsledná kontrola stravy a vecí, ktoré dieťaťu dávame, čítanie etikiet.
- Prevencia expozície: Vyhýbanie sa známym a možným alergénom je základom prevencie.
- Fyzická záťaž: Ak je alergénom potravina, je vhodné vyhýbať sa pohybu (beh, rýchla chôdza) najmenej 6 hodín po jedení takejto potraviny.
- Domáce prostredie: Dôležité je dbať na čistotu prostredia, redukovať roztoče, plesne a iné environmentálne alergény.
Pohotovostný balíček a jeho použitie
Ak sa u pacienta vyskytla alergická reakcia v akejkoľvek forme, je dôležité konzultovať imuno-alergológa na zváženie ďalšieho postupu z dlhodobého hľadiska. Ak je to nevyhnutné a pacientovi hrozí anafylaktická reakcia pri opakovanom kontakte s alergénom, pacientovi sa predpíše EpiPen a inštruuje sa, ako ho správne použiť. Rodičia by mali byť vyškolení v jeho použití. Mať pri sebe antihistaminiká, event. odlišné.
Pohotovostný balíček pre prípad opätovného styku s antigénom by mal obsahovať:
- Adrenalínové pero (EpiPen).
- Prednison tbl. (kortikoidy).
- Antihistaminiká p.o. (perorálne).
Pre závažnejšie prípady by škola mala mať k dispozícii pohotovostný balíček a byť informovaná o stave dieťaťa.
Dlhodobé sledovanie a spolupráca s lekárom
Po diagnostikovaní alergie je dôležité pravidelne konzultovať s alergológom. Spolu s lekárom možno vypracovať plán liečby a prevencie, ktorý je pre každého jedinca odlišný. Hoci sa alergie nedajú celkom vyliečiť, dá sa s nimi žiť, len sa treba naučiť, čo robiť, aby sme alergickým reakciám predišli a ako reagovať, ak sa vyskytnú. Dôležité je tiež zapisovať si všetky podozrivé reakcie.
Anafylaktický šok je vážny stav, ale s včasnou diagnostikou, správnou prvou pomocou a preventívnymi opatreniami je možné minimalizovať jeho riziká a zabezpečiť deťom s alergiami plnohodnotný život.
tags: #anafylakticky #sok #u #dieta