V spoločnosti je často zakorenená mylná domnienka, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom automaticky zaniká dosiahnutím osemnásteho roku veku. Realita je však iná a právna úprava na Slovensku jasne stanovuje, že táto povinnosť trvá dlhšie a je viazaná na konkrétne životné okolnosti dieťaťa. Pochopenie práv a povinností v súvislosti s výživným na plnoleté dieťa je kľúčové pre všetkých zúčastnených, aby sa predišlo nedorozumeniam a právnym komplikáciám. Tento článok sa zaoberá problematikou výživného na plnoleté dieťa v Slovenskej republike, pričom zohľadňuje legislatívny rámec a súdnu prax. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právach a povinnostiach rodičov a detí v tejto oblasti.
Základné princípy a trvanie vyživovacej povinnosti rodičov
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť. Táto povinnosť je zakotvená v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine (§ 62 a nasl.) a trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Dosiahnutie plnoletosti predstavuje pomerne významnú okolnosť, ktorá má zásadný vplyv na akúkoľvek fyzickú osobu, avšak pre zánik vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je rozhodujúce práve nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Inými slovami, vek dieťaťa nie je jediným kritériom, ktoré určuje koniec vyživovacej povinnosti.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Zákon výslovne uvádza, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. To znamená, že súd pri určovaní výživného zohľadňuje nielen odôvodnené potreby dieťaťa, ale aj majetkové pomery a príjmy rodičov, aby zabezpečil, že dieťa nebude žiť na horšej úrovni ako jeho rodičia. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu. Táto minimálna výška je stanovená vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má p r e d n o s ť pred inými výdavkami rodičov, čo podčiarkuje jeho dôležitosť v rodinnom práve. To znamená, že rodič nemôže uprednostniť iné svoje potreby pred zabezpečením výživy svojich detí.
Plnoletosť dieťaťa a zmeny v platení výživného
Plnoletosť sa v zásade nadobúda dovŕšením osemnásteho roku veku a spolu s plnoletosťou sa nadobúda aj plná spôsobilosť na právne úkony. Z hmotnoprávneho hľadiska teda plnoleté dieťa už nepotrebuje zákonných zástupcov, ktorými boli až do tohto momentu rodičia dieťaťa. Po dosiahnutí plnoletosti by preto malo byť výživné platené priamo dieťaťu a nie druhému rodičovi. Táto zmena je logickým dôsledkom plnej spôsobilosti dieťaťa na právne úkony.
Po dosiahnutí plnoletosti oprávneného dieťaťa totiž neexistuje zákonný dôvod na to, aby sa výživné naďalej zasielalo do rúk druhého rodiča. Dôležité je zdôrazniť, že ak by aj ohľadom výživného existovalo súdne rozhodnutie, na vyššie uvedenú zmenu v platení výživného nie je potrebné meniť súdne rozhodnutie. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením v zmysle ust. § 44 Civilného mimosporového poriadku. Z praktického hľadiska je však vhodné odkomunikovať spomínanú zmenu v platení výživného aj s druhým rodičom. Odporúča sa, aby plnoleté dieťa malo zriadený účet v banke, na ktorý by sa výživné posielalo bankovým prevodom.
Pokiaľ ide o druhého rodiča, tento po dosiahnutí plnoletosti už nezastupuje dieťa ako zákonný zástupca. Ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi (napr. matke), môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe. Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné. Môže nastať situácia, keď matka obviní otca z toho, že jej neposiela výživné, ak ho naopak posiela na účet dieťaťa. V takom prípade však otec koná v súlade so zákonom a povinnosť platenia výživného si plní voči oprávnenej osobe, teda priamo plnoletému dieťaťu.
Z procesného hľadiska je to práve dieťa, ktoré sa ako oprávnený subjekt môže domáhať napríklad zvýšenia výživného. R 2/1985 uvádza, že ak súd v konaní o výživné maloletého dieťaťa rozhoduje až po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či aj na dobu po dosiahnutí plnoletosti nárok na výživné uplatňuje a v akej výške. Takisto rodič tohto dieťaťa, ktorého vyživovacia povinnosť má byť určená, sa k uvedenému nároku vyjadrí v rámci svojho návrhu. Za týchto predpokladov súd v konaní neobmedzí svoje rozhodnutie iba na čas maloletosti dieťaťa. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9CoP/58/2007 ďalej objasňuje, že na konanie o výživnom plnoletých detí sa vzťahujú všeobecné predpisy o súdnom konaní, na začatie ktorého sa vyžaduje návrh (§ 79 ods. 1 OSP). V prípade, ak došlo k začatiu konania o výžinom v čase pred plnoletosťou dieťaťa, po plnoletosti dieťa vystupuje v ďalšom konaní samostatne, bez zastúpenia zákonným zástupcom a konania sa dokončí bez súčinnosti kolízneho opatrovníka.
Tajomstvá výživného pri rozvode: Ako získať výživné od manžela/manželky (14 faktorov!)
Štúdium a stanovenie schopnosti samostatne sa živiť
Kľúčovou podmienkou pre trvanie vyživovacej povinnosti je, či je dieťa schopné samostatne sa živiť. Schopnosť samostatne sa živiť sa posudzuje v každom prípade individuálne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné zaniká. Ak nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné trvá.
Dieťa je schopné sa samostatne živiť, keď je pripravené vykonávať prácu, na ktorú sa pripravovalo štúdiom. Vyživovacia povinnosť tak zaniká spravidla riadnym ukončením štúdia. Ukončením denného štúdia na strednej alebo vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, avšak pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list, maturitné vysvedčenie alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže.
Je potrebné rozlišovať situácie, kedy dieťa študuje dennou formou a kedy by popri štúdiu dokázalo pracovať. Ak dieťa začalo študovať dennou formou a teda popri štúdiu nedokáže pracovať tak, aby si zabezpečilo všetky svoje životné potreby, potom mu patrí výživné. Avšak, nie je možné to zneužívať. Ak by sa popri štúdiu mohlo samo živiť, výživné mu nepatrí. To, že po strednej škole začalo dieťa na malú chvíľu pracovať a de facto vyživovacia povinnosť rodiča vtedy zanikla, ešte neznamená, že táto sa nemôže v budúcnosti obnoviť, ak dieťa opätovne začne študovať dennou formou.
Nezamestnanosť dieťaťa po ukončení štúdia nie je automaticky dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti. Pre nadobudnutie schopnosti sa živiť postačuje, že dieťa ukončilo vzdelávací proces a je pripravené pracovať. Súd by mohol zrušenie vyživovacej povinnosti opodstatnene žiadať napríklad mesiac po ukončení štúdia, lebo aj keby dieťa nastúpilo v deň prebratia uvedených dokumentov do práce, v tento deň mzdu nedostane, takže týmto dňom dieťa schopné sa živiť aj tak nebude.
Určenie a zmena výšky výživného
Výška výživného sa určuje s ohľadom na odôvodnené potreby dieťaťa, jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd prihliada aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Zohľadňuje sa nielen príjem rodiča, ale aj jeho ďalšie výdavky a záväzky. Pri určovaní výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súdy nepožadujú predloženie pokladničných bločkov o nákupe stravy (ak netrpíte žiadnou potravinovou intoleranciou, súd pozná z vlastnej činnosti približné výdavky na stravu človeka vo veku oprávneného), ale najmä preukázanie nie bežných výdavkov (napríklad nákup literatúry do školy, platby za záujmové krúžky, platby za bývanie a podobne).
Výživné súdy spravidla určujú pri jednom dieťati vo výške cca 20% z príjmov povinného rodiča bez ohľadu na výšku rodinných prídavkov. Ale tie percentá nie sú určené zákonom, slúžia len ako orientačný ukazovateľ. Pri príjme povinného rodiča pritom nie je nutné brať ohľad iba na jeho aktuálny súčasný príjem. Podľa relevantnej judikatúry totiž súd má vziať do úvahy aj jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. To znamená, že ak je rodič vysokoškolsky vzdelanou osobou, je v jeho schopnostiach, aby mal vyšší príjem.
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Ak sa rodičia na výške výživného nedokážu dohodnúť, o jeho výške môže rozhodnúť súd. Ak došlo k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Nie je možné započítať kupovanie rôznych darov na plnenie vyživovacej povinnosti. Dary z príležitosti osobných sviatkov nemajú povahu výživného a ich účelom nie je nahrádzať vyživovaciu povinnosť povinného rodiča. Dobrovoľné plnenia otca formou peňažných a vecných darov sú prínosom pre dieťa, ale nie sú náhradou za pravidelné výživné.
Vymáhanie neplateného výživného: právne nástroje a postup
Ak povinný rodič neplatí výživné, oprávnená osoba má k dispozícii viacero právnych nástrojov. Ak ide o plnoleté dieťa a povinný rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť, odporúča sa podať návrh na vykonanie exekúcie, ktorý môže spísať ktorýkoľvek súdny exekútor. Je dôležité mať na pamäti, že po dosiahnutí plnoletosti podáva návrh na exekúciu priamo plnoleté dieťa ako oprávnený. Ak má dcéra (už plnoletá) vymôcť dlžné výživné prostredníctvom exekútora, exekútor potrebuje rozhodnutie, respektíve právoplatný a vykonateľný rozsudok.
Okrem exekúcie môže neplnenie vyživovacej povinnosti predstavovať aj trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa §207 ods. 1 Trestného zákona. Tento paragraf ustanovuje, že kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania tohto trestného činu môže podať aj matka detí, aj keď sú plnoleté, prípadne samotné plnoleté dieťa. Orgány činné v trestnom konaní nevymáhajú od povinného rodiča dlžné výživné; vymáhanie je možné len v rámci exekučného konania. Trestnosť činu zanedbania povinnej výživy zaniká vtedy, ak povinný svoju povinnosť zaplatiť dlh na výživnom dodatočne splní, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky.
V prípade omeškania s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu máte právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
Premlčacie lehoty pri vymáhaní výživného
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Spätne je to možné len u maloletého dieťaťa. Pokiaľ by ste chceli vymáhať výživné "spätne" za obdobie, keď ste boli maloletá, muselo by už v tom čase existovať súdne rozhodnutie, ktorým súd upravil povinnosť prispievať na vašu výživu. Pokiaľ teda výživné nebolo určené súdom, nemáte takzvaný exekučný titul, na základe ktorého by ste prípadne mohli podať návrh na vykonanie exekúcie.
Podľa ustanovení § 110 Občianskeho zákonníka platí, že ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch. Ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia. Teda mesačné platby výživného sa premlčujú v trojročnej premlčacej lehote. Premlčanie plynie osobitne pri každej platbe.
Pokiaľ bolo v rozhodnutí určené, že váš manžel má zaplatiť zameškané výživné na dieťa za určitú dobu a toto výživné bolo v rozsudku vyčíslené pevnou sumou, oprávnený sa ho môže domáhať v rámci desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V prípade exekúcie je možné vymôcť výživné len za posledných 10 rokov, nie za dlhšie obdobie.
Štát a spätné vyplatenie výživného
Je dôležité si uvedomiť, že štát nevypláca výživné spätne namiesto dlžníka. Ak ste dostali rozhodnutie od exekútora o vymáhaní výživného spätne, znamená to, že sa snaží vymôcť dlžnú sumu výživného, ktorú mal otec zaplatiť, ale nezaplatil. Váš otec bude musieť splácať dlžné výživné postupne alebo v celku, v závislosti od jeho finančnej situácie a rozhodnutí exekútora. Je dôležité komunikovať s exekútorským úradom a prípadne s právnym zástupcom, aby ste mali jasné informácie o priebehu exekúcie a o tom, ako a kedy môžete očakávať vyplatenie dlžného výživného.
Zrušenie vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Treba rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovaciu povinnosť rušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím. Ak nebola určená súdnym rozhodnutím, nie je čo rušiť. Ak je už plnoleté dieťa schopné samostatne sa živiť, je potrebné, aby povinný rodič podal návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. Výživné je potrebné platiť až do mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného. V opačnom prípade hrozí riziko exekúcie.
V spoločnosti je zakorenená mylná domnienka, že keď dieťa dovŕši 25 rokov, už mu nemusia platiť výživné. Toto je však nesprávne, pretože kľúčovým faktorom je schopnosť samostatne sa živiť, nie vek.
Najprv je vhodné sa pokúsiť dohodnúť na zrušení výživného. Dohoda a komunikácia s dieťaťom je vždy lepšia pre zachovanie dobrých vzťahov, ako aj pre ďalšie konanie pred súdom. Dohodu odporúčame uzavrieť v písomnej forme. Pokiaľ dieťa odmieta komunikovať, napríklad z dôvodu dlhodobého odlúčenia, tak povinný rodič má problém vôbec zistiť, či jeho vyživovacia povinnosť trvá alebo nie. Školy nie vždy takéto informácie poskytujú, pokiaľ je dieťa plnoleté. Zostáva teda jediná možnosť, a to pokúsiť sa zistiť potrebné informácie od dieťaťa. Odporúčame písomne vyzvať dieťa listom, v ktorom ho požiadate, aby vám predložilo potvrdenie o návšteve školy za účelom posúdenia jeho nároku na výživné. Vzniká logická otázka, či dieťa je povinné rodičovi na takúto výzvu odpovedať. Podľa názoru právnikov táto povinnosť vyplýva z §43 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine, podľa ktorého dieťa je povinné spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu. Či už dieťa zašle odpoveď alebo nie, táto písomná výzva má aj význam vo vzťahu k náhrade trov konania na súde. Pokiaľ povinný rodič nemal inú možnosť ako podať návrh na súd, tak súd pri rozhodovaní o priznaní nároku na náhradu trov konania na túto výzvu prihliada.
Špecifické situácie a výzvy
Konkurz rodiča a výživné
Vyhlásenie konkurzu (osobný bankrot) exmanžela síce spôsobuje zánik niektorých dlhov, avšak povinnosť platiť výživné na dieťa - aj plnoleté, pokiaľ je nezaopatrené (napríklad študent) - trvá naďalej. Vyhlásenie konkurzu nezbavuje povinného povinnosti platiť bežné výživné do budúcna, zaniká len dlh na výživnom, ktorý vznikol pred vyhlásením konkurzu. Oddlžením nie sú dotknuté pohľadávky na výživnom a samotné oddlženie nemá vplyv na to, aby otec detí nemusel platiť výživné. Platenie výživného je zákonná povinnosť rodiča v zmysle ust. § 62 ods. zákona o rodine.
Smrť povinného rodiča a výživné
Pokiaľ zomrie rodič, ktorý bol povinný platiť výživné, táto povinnosť zaniká podľa Občianskeho zákonníka. Po smrti povinného rodiča už výživné nebude strhávané z dôchodku a plnoleté dieťa nebude môcť nárokovať tieto sumy od dedičov, pretože povinnosť zanikla so smrťou rodiča. Akékoľvek budúce výživné po smrti povinného rodiča už dieťa nemá nárok uplatňovať. Plnenie vyživovacej povinnosti neoprávnene poberané môže byť považované za bezdôvodné obohatenie a môže byť riešené prostredníctvom súdu, avšak výživné sa nepresúva na dedičov. Ohľadom bezdôvodného obohatenia, ak bolo dieťa zamestnané a neoprávnene výživné poberalo, môže sa tento nárok v dedičskom konaní zohľadniť, ak to oprávnené dieťa nepoprie.
Striedavá starostlivosť a plnoletosť
Vzhľadom na okolnosť, že deti dosiahli plnoletosť, ani súdnym rozhodnutím už nie je možné nariadiť striedavú starostlivosť. Plnoleté deti majú právo sa sami rozhodnúť, kde a s kým budú bývať.
Výživné zo zahraničia
Vymáhanie výživného v prípadoch, keď osoba povinná platiť výživné žije v zahraničí a oprávnená osoba na území Slovenskej republiky, alebo naopak, je špecifickou oblasťou. Týmito prípadmi sa zaoberajú špecializované organizácie pre medzinárodnú ochranu detí, ktoré môžu zastupovať navrhovateľa v exekučnom konaní. Ak súd v jednej krajine uzavrie prípad s tým, že výživné sa platí pravidelne, aj keď nie v plnej sume, avšak medzinárodná organizácia žiada vyplatiť dlžnú sumu a plnú výšku, môže ísť o rozdielne interpretácie právnych noriem alebo o postupy v rámci rôznych právnych systémov. Je dôležité komunikovať s týmito organizáciami a prípadne súdom, aby sa objasnili právne aspekty a možnosti riešenia situácie.
Súdne konanie a jeho dĺžka
Súdne konanie o výživnom, najmä ak sa strany nedohodnú, môže trvať aj niekoľko rokov. To je dôležité zvážiť pri podávaní návrhov na zvýšenie alebo zníženie výživného. Ak napríklad dcéra podá návrh na zvýšenie výživného a zároveň dostáva aj prídavky zo zahraničia, súd bude zohľadňovať všetky príjmy a potreby. Je potrebné mať pripravené aktuálne podklady o výdavkoch na deti a o vašich príjmoch. Ak viete označiť aj zdroje príjmov otca, uveďte ich (zamestnávateľ, indície o príjmoch, majetok).
Strata zamestnania a súdne konanie
Ak súd o znížení výživného nerozhodne, povinný rodič je povinný platiť výživné v pôvodnej výške. Súd každý jeden prípad posudzuje samostatne a každý rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu bez ohľadu na svoje majetkové pomery. Súd v konaní prihliada na to, či povinný rodič nemal inú možnosť ako podať návrh na súd. Niekedy súd nemusí brať do úvahy stratu zamestnania, ak sa vyjadrí, že stratu zamestnania si povinný "zapríčinil" sám. V takýchto situáciách je kľúčové preukázať, že strata zamestnania nebola spôsobená vlastným zavinením.
tags: #oddlzenie #vyzivne #na #plnolete #dieta