Andrea Kerestešová Růžičková, slovenská herečka, ktorá si získala popularitu v Českej republike, je známa nielen pre svoje herecké umenie, ale aj pre svoj postoj k životu, materstvu a charitatívnej činnosti. Je obľúbenou herečkou, spokojnou manželkou aj šťastnou matkou dvoch malých chlapcov, no i tak priznáva, že jej život nie je vždy zaliaty slnkom. Materstvo jej dáva zabrať, snaží sa však nájsť v ňom príležitosť na svoj rast. Vydatá je za hudobníka Mikoláša Růžičku a spolu vychovávajú synov Tobiáša (7) a Jáchyma (5). Herečka Andrea Růžičková (40) s manželem, hudebním skladatelem Mikolášem Růžičkou (46), dlho plánovala rodinu, ale na dva krásne syny, Jáchyma a Tobiáša, si obaja museli dlhšiu dobu počkať. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty jej života, od hereckej kariéry, cez materstvo, až po jej angažovanosť v projektoch s hlbokým spoločenským dopadom.
Kariéra a život v Českej republike: Medzi domovom a novým svetom
Andrea Kerestešová Růžičková, za slobodna Kerestešová, pochádza z malej dedinky Hlinné na východe Slovenska, v okrese Vranov nad Topľou. Svoju hereckú kariéru odštartovala komédiou Rafťáci, kde stvárnila jednu z kľúčových postáv. Neskôr dostala hlavnú úlohu v seriáli Vyprávěj, kde si ju televízni diváci pamätajú. V Českej republike sa presadila vďaka účinkovaniu v úspešnom seriáli Ordinácia v Ružovej záhrade 2, kde stvárnila lekárku Mariku Lukáčovú, pochádzajúcu zo Slovenska. Andrea Rôžičková, ktorá sa presadila najmä v českých seriáloch a filmoch, pretože práve u susedov žije, je jedna z najkrajších slovenských herečiek. Pre seriál Vyprávěj dokonca musela ísť na blond.
Napriek úspechu v českej produkcii je Andrea pozoruhodná tým, že odmieta hrať nahé scény. Ak sa takáto scéna vyskytne v scenári, musia zohnať dablérku. Už pri nakrúcaní filmu Rafťáci takmer prišla o úlohu, ale režisér Karel Janák ju napokon nahradil len na šteklivú scénu. Andrea už roky žije v susednom Česku, kde sa jej podarilo aj herecky presadiť. Spojenie dvoch národov, ktoré kedysi žili v jednom štáte, si stále považuje. V manželstve s českým manželom vníma vyváženosť ich pováh. Slováci sú podľa nej energickejší, dynamickí a emocionálni. Hlavné mesto Česka, Praha, ponúka aj väčšie šance a je otvorené. Žije tu viac cudzincov a prostredie je kreatívnejšie. Andrea Růžičková podotýka, že ľudia sa menej pozerajú na to, kto je, čo je, odkiaľ je, čo nosí. Na Slovensku pretrváva podľa nej veľa predsudkov, čo v Česku vníma odlišne. V raných rokoch v Česku prežívala divoké obdobie a dokonca na istý čas stratila vieru v Boha, ktorú neskôr znovu našla.
Sila a zraniteľnosť na ceste k materstvu
Herečka Andrea Růžičková s manželom, hudobným skladateľom Mikolášom Růžičkom, dlho plánovala rodinu, ale na dvoch krásnych synov, Jáchyma a Tobiáša, si obaja museli dlhšiu dobu počkať. Tento proces nebol bez prekážok a priniesol so sebou hlboké osobné výzvy, ktoré Andrea prekonala.
Zamlklé tehotenstvo: Nevidená bolesť a transformácia
Andrea Růžičková najprv prekonala nepríjemné zamlklé tehotenstvo, kedy v sebe nevedomky nosila mŕtvy plod. Telo ho samovoľne nevylúčilo, preto bola odkázaná na lekársky zákrok. Sama nevedela, že niečo takéto vôbec existuje. Keď sa to stalo jej kamarátke, tak sa prvýkrát dočítala, že niečo také je, a prý sa to stáva veľmi často. Keď hovorí o tejto skúsenosti v talkshow Na kafeečko, opisuje najhoršiu časť: „Vieš, čo na tom bolo najhoršie? Že som to necítila. To pre mňa bolo najťažšie.“ Ohradila sa voči esoterickým tvrdeniam, že matka "to cíti", a povedala: „Nikomu to neberiem. Ale skôr si myslím, že to bolo lenom šťastie - že si sa do toho pocitu trefila. Alebo už je niekto tak vysoko ezo, že to cítil - neberiem to, možné to je.“ V tej dobe bola aj ona "na takom obláčiku, čo si vizualizuješ a manifestuješ, to sa stane, a podobné kecy: „Jenom musíš mít sílu myšlenky.“"
Mala všetky príznaky tehotenstva. Tesne predtým bola na východnom Slovensku na svadbe svojej najlepšej kamarátky z detstva, ktorá bola tehotná v rovnakom týždni ako ona. „To bolo neuveriteľné,“ spomína. „Povedala som to doma, kamarát kňaz mi požehnal bruško, boleli ma prsia… proste tam bolo všetko! A o to väčší to bol šok.“ Situácia bola o to ťažšia, že jej najlepšia kamarátka, s ktorou to tak silne prežívala, zostala tehotná, zatiaľ čo jej tehotenstvo skončilo. „A najednou to mezi námi udělalo takovou zvláštní… neumím popsat, co jsem cítila. Jsou tam všechny pocity naštvanosti. „Nevyšlo to, jsem vadná? Vždyť jsem všechno dělala dobře. Nechovala jsem se nezodpovědně. Dokonce jsem si to vizualizovala všechno. Meditační hudbu jsem poslouchala!““ Priznáva, že ženy si to často berú za vinu: „Áno. Že nejsi dost dobrá. „Aha, to dítě ve mně zemřelo, a navíc ani nehodlá odejít.“ Nemá to přirozený průběh. A potom ten pocit: „Aha? A jak dlouho jsem v sobě měla ten mrtvý plod?“ To už nikdo neřekne.“ Bolo tam strašne moc emócií, myšlienok, cítila totálne prázdno. Dlho sa z toho nemohla vymotať.
Lekársky zákrok bol v jej prípade urýchlený. Andrea Růžičková zdôrazňuje, že „ono je vlastně skutečně lepší počkat, aby se s tím tělo vypořádalo samo,“ než sa urobí zásah. Lenže ona si nechala poradiť a išla do zákroku, pretože v tej dobe točila. „Doktorka mi řekla, že se mi to může stát kdykoliv - během natáčení třeba začnu krvácet. To by pro mě znamenalo, že v té nejvíc citlivé etapě o tom budou všichni vědět a dostane se to ven,“ spomína. „Hrozně jsem se bála toho, že se to stane v nějakou opravdu blbou chvíli. Preto som povedala: „Ok, nechám si poradit a jdeme hned na to.“ Točila vtedy seriál Cesty domů. Po zákroku mala divný pocit, že to nezvládlo urobiť jej telo samo. „Dajú ťa do narkózy, najednou se vzbudíš a řekneš si: „Aha? Pred čtyřmi hodinami jsem byla těhotná a už nejsem. Co teď?“ Úplne prázdno! Vôbec som se s tím nedokázala mentálne ani tělesně srovnat. Chcelo to čas.“ Reakcia manžela Mikoláša bola podporujúca. „Bolo mu to líto, ale byl mi nejlepší oporou, jakou mohl být. Na tom se také ukazují vztahy,“ dodala. Priznáva, že takýto krizový moment, ako zamlklé tehotenstvo, môže stáť aj vzťah, ako sa to stalo jednej jej kamarátke.
Andrea Růžičková radí, jak pečovat o pokožku v těhotenství
Od strachu k dobrodružstvu: Tehotenstvo s Tobiášom
Keď otehotnela druhýkrát, mala strach, čo je pochopiteľné vzhľadom na predošlé skúsenosti. Medzitým prežila ešte jeden samovoľný potrat, ale to už nejako neriešila, stalo sa to hneď, v 10. týždni. Potom prišiel Tobiáš. V tom čase sa chystala na dobrovoľnícku cestu do Afriky. „To bolo bláznivé,“ hovorí o ceste, na ktorú sa vydala, keď bola tehotná s Tobiášom. „Bolo to šialenstvo,“ dodáva. Po predchádzajúcich zážitkoch sa Mikoláš pýtal: „Čo teraz, ty jo?“ Hovoril: „Hele, není to rozumné, je to strašný risk - malárie, cesty, brutální podmínky, příděl vody, rýže, špína.“ Ale Andrea sa rozhodla: „Ak to pán Boh takto načasoval, tak to asi takto chce. Asi sa to takto má stať a ja na to nebudem myslieť.“ Vedela, že prichádza „éra fanatizmu“, keď človek počíta sekundy, má všetky aplikácie a knižky, sleduje, koľký je deň a týždeň, a ako sa asi vyvíja plod.
Predtým, než otehotnela, prijala ponuku od organizácie Bez mámy mediálne podporiť túto českú organizáciu, ktorá pracuje a stavia sirotince v Mahangu. „Povedali sme: „Ok, pôjdeme tam ako dobrovoľníci a ja tam budem fotiť. Charitatívna výstava potom bude v prospech tej organizácie.“ Už sme mali kúpené letenky a zistila som, že som tehotná,“ vysvetľuje. Na začiatku tehotenstva je bežné, že žena je trochu chorá, má zvýšenú teplotu, a to mala aj Andrea. Trochu kašľala. Lenže už mali letieť, prestali príznaky chrípky, ale stále kašľala. Mala pred odletom a povedala lekárovi: „Rýchlo mi niečo dajte, ja sa nemôžem ani nadýchnuť.“ Do toho nikomu nehovorila, že je tehotná, pretože keby im to povedala, tak by ju do tej Afriky nevzali. „Nikto by za mňa nechcel mať zodpovednosť. Proste šílenství, věděl to jen Mikoláš.“ Do lietadla si brala spreje na astmu, všetko možné. „Bol to taký krutý tri týždne!“ Keď sa išlo variť, zapálili oheň a ona kašľala tak, že si myslela, že umrie a že sa zadusí. „Navyše kašeľ je v tehotenstve šílený práve na oblasť brucha. No právě! Nejhorší, co může být,“ hovorí herečka.
Napriek všetkým ťažkostiam to prežila. Na konci cesty, keď im zostávali štyri dni, sa rozhodli, že si zo sirotinca dajú ešte Zanzibar. Povedali im: „Ale to je dlhá cesta. To musíte autobusom cez kopce.“ A išli sedem hodín autobusom s miestnymi Afričanmi - z dediny do inej dediny. „Autobus skákal přes kameny, my také, a já jsem měla pod zadkem polštář, abych měla menší otřesy. Držela jsem sedadlo před sebou, seděla v naprostém štronzu a strašně jsem nadávala, klela: „Když tohle to dítě přežije, tak už dá všechno!“ Tohle všechno jsme nějak zvládli,“ spomína Andrea na cestu plnú nástrah. Po návrate do Česka prišla k lekárke. „Ona řekla: „Ale vy už jste na konci třetího měsíce!“ Říkám: „Žije?“ a ona: „Jo. Ručičky, nožičky, srdíčko bije tak akorát.“ „To je krásne! Áno, s Tobiášom máme naozaj silný príbeh.“
Príchod Jáchyma: Rýchla odpoveď na modlitby a rodinná súhra
Príchod druhého syna Jáchyma bol, naopak, oveľa rýchlejší a pokojnejší. Andrea s Mikolášom si povedali, či by už na súrodenci nezačali pracovať, aby to tak pekne vyšlo, aby sa chlapci mohli spolu hrať. Herečka si myslela, že to bude trvať možno pol roka alebo rok. Sympatická herečka priviedla svoje druhé dieťatko na svet práve na Silvestra a prezradila, že ku dvojročnému Tobiášovi pribudol opäť chlapček a dostal krásne meno Jáchym. Posledný deň v roku sa z nej stala dvojnásobná mama a na svet svojmu manželovi priviedla synčeka. Chlapček prišiel na svet v nemocnici v meste Příbram a čerstvá dvojnásobná mamina sa nezabudla poďakovať ani personálu za starostlivosť.
„A medzitým išla moja mama z východného Slovenska vlakom za nami do Prahy. Tak sme to ešte všetko chceli stihnúť. A moja mama mi potom povedala: „Joj, kedyby tak, pán Boh, mohli mať aj to druhé dieťatko!“ No, a ono tam bolo hneď!“ spomína Andrea s úsmevom. „Takže mám oboje zkušenost. Proste, nič nie je nemožné. To je na tom krásne. Ten svet je tak otvorený, že máme toľko možností - nebojme sa veriť na čokoľvek.“ Radostnou správou sa pochválil aj Andrein manžel, pričom jeho slová by dojali nejednu partnerku. „Dar lásky, dar nového života, pokorne a nežne prijímam, milujem a z celého srdca za neho ďakujem, milovaná žena,“ napísal Mikoláš. Andrea Kerestešová sa na Silvestra stala dvojnásobnou mamou.
Materstvo bez príkras: Úprimný pohľad na rodičovskú rolu
Andrea Růžičková otvorene hovorí o radostiach a strastiach materstva. Priznáva, že jej život nie je vždy zaliaty slnkom a materstvo jej dáva zabrať, snaží sa však nájsť v ňom príležitosť na svoj rast. Jej pohľad na materstvo je hlboký a realistický. „Jedna z najúžasnejších i najťažších úloh človeka. Byť vedomým rodičom. Ochrancom. Učiteľom. Dôverníkom. Byť pevnou skalou i nehou. Byť všetkým pre nich, no pritom nestratiť samého seba. Byť plne prítomný a nezblázniť sa. Ale s láskou sa to dá. Láska je totiž snaha porozumieť, aj keď nechápeš,“ zverila sa Andrea na sociálnych sieťach so svojimi myšlienkami.
Andrea Růžičková sa na sociálnych sieťach nesnaží vytvárať ilúziu dokonalého materského života, ale ukazuje ho skôr takým, akým naozaj je. Avšak aj v stave vyčerpanosti sa snaží nájsť zmysel. K fotografii, na ktorej na nej visia obaja synovia (a ešte aj mačka), pripísala tieto myšlienky: „Sú dni, keď sa cítim presne takto. S vedomím absolútneho šťastia, no pocitom totálneho vyhorenia.“ Mladší syn Jáchym, zabratý do detskej hry, je na fotografii, ku ktorej Andrea Růžičková lakonicky, no výstižne napísala „Detstvo“. Tieto momenty svedčia o tom, že materstvo je pre ňu komplexnou cestou plnou výziev aj neopísateľných radostí, ktoré ju posúvajú vpred a menia ju.
Výchova synov: Pilíere rešpektu a vzoru
Andrea Růžičková kladie veľký dôraz na to, ako vychovávať synov, aby neskôr boli pre svoje ženy dobrými partnermi. Podľa nej je v tomto procese „strašne dôležitý ten otec.“ Jej chlapci sú „naozaj moc hodní a citliví,“ ale taktiež skúšajú hranice. „Někdy se třeba stane, že jsou na mě drzí a do sekundy se ozývá otec: „Tak hele, chlapečku, takhle se svou mámou mluvit nebudeš.“ A to je podle mě ten první bod. Muž, partner, se postaví za svoji ženu a dítě vidí, že první, kdo ženu chrání, je její partner,“ vysvetľuje Andrea. Dieťa si potom uvedomí: „Aha, takže to bude i mou povinností.“ Ak sa partner za ženu nepostaví a ona si to musí obhajovať a vybavovať sama slovami: „Nebudeš na mě, chlapečku, takhle křičet!“, tak je to podľa Andrey zle.
Andrea sama takéto priame výhrady k deťom nepoužíva, ale ukáže im svoju zraniteľnosť a povie: „To se mě ale dotklo.“ Zdôrazňuje, že sa netreba báť ukázať svoju zraniteľnosť. Myslí si, že ženy často zastupujú tiež rolu otca, pretože existuje veľa modelov, kde je „máma doma s dětmi, táta vydělává.“ Spomína príklad z východného Slovenska, kde otcovia chodili na fušky, boli mesiac preč a máma musela všetko zvládnuť, bolo na ňu hrozne naložené. Tu je dôležité rozoznávanie rolí. „Muži mají testosteron, umí se postavit, ale nemusí nikoho bít, jen svým postojem řeknou: „Bacha. Tudy už ne.“ Je skvelé, že to Mikoláš robí.
Zároveň má Andrea to šťastie, že Mikoláš stále hovorí - tak, aby to chlapci počuli - že je krásna, múdra, a je na ňu hrozne dobrý. „Oni to slyší. Potom třeba jdeme po ulici a Mikoláš prohlásí: „Co jsem s mámou, tak jsem hezčí ženu neviděl.“ A kluci na to: „Že jo, tati, my taky ne!“ A to je hrozně hezké,“ popisuje Andrea. Verí, že to vychádza z rodiny, ak sa k sebe budú správať s úctou. Rovnako platí, keď ona niečo rozpráva o ich otcovi, nepovie svojim chlapcom niečo, v čom je nedokonalý. „Áno, niekedy nezvládam ja, niekedy Miky, to je bežné, sme lenom ľudia. Ale snažím sa im vykresliť tie jeho nádherné vlastnosti, do ktorých som sa zamilovala. Snažíme se v kruhu rodiny o těchto věcech mluvit. A to jsme spolu 90 % času.“
Andrea Růžičková radí, jak pečovat o pokožku v těhotenství
Angažovanosť za lepší svet: Projekt Čistá voda deťom
Andrea Kerestešová Růžičková je ambasádorkou projektu Čistá voda deťom. Rozhodla sa pre túto rolu po tom, čo na vlastnej koži okúsila, aký je problém s vodou v Afrike. Zažila, aké to je mať vodu na prídel. „Skúsenosť s nedostatkom vody v Afrike bola motiváciou byť súčasťou projektu Čistá voda deťom, lebo tento zážitok je neprenosný. Teória je jedna vec, ale zažiť skutočný smäd, neustále vodou šetriť a rozmýšľať, ako tú trochu, čo máte, využijete, je pre nás nonsens,“ povedala herečka.
Podľa štatistík nemá v súčasnosti prístup k pitnej vode takmer 1 miliarda ľudí na svete, 1000 detí denne zomrie v dôsledku chorôb spôsobených pitím kontaminovanej vody a viac než 2 milióny ľudí, najmä detí do 5 rokov, ročne zomrie kvôli nedostupnosti zdroja pitnej vody a základnej hygieny. Andreina angažovanosť v tomto projekte podčiarkuje jej posolstvo o pomoci druhým a dôležitosti uvedomenia si globálnych problémov.
Širší kontext: Viera, rast a neustále hľadanie
Andrea Kerestešová Růžičková vysiela jasné posolstvo: byť si vedomý svojich koreňov, vážiť si rodinu, angažovať sa v pomoci druhým a nájsť radosť aj v náročných životných situáciách. Jej herecké výkony, otvorenosť v otázkach materstva a angažovanosť v charitatívnych projektoch z nej robia inšpiratívnu osobnosť pre mnohých. Jej filozofia života, ktorú zdieľa aj na sociálnych sieťach, je výzvou byť „plne prítomný a nezblázniť sa,“ pričom „s láskou sa to dá.“ Láska je pre ňu „snaha porozumieť, aj keď nechápeš.“
Okrem spomínaných skúseností sa Andrea zamýšľa aj nad inými aspektmi svojho života. Hovorí o vývoji svojho fotografovania, čo naznačuje jej kreativitu a hľadanie nových foriem vyjadrenia. Taktiež sa nebojí hovoriť o svojich obavách, ako je strach zo starnutia a katastrofické úzkosti. Tieto úprimné priznania ukazujú jej ľudskú stránku a potvrdzujú, že aj verejne známa osobnosť prechádza vnútornými bojmi a procesmi osobného rastu. Hoci život Andrey Kerestešovej Růžičkovej nie je vždy zaliaty slnkom, vidí v ňom príležitosť na svoj rast a neustále sa snaží o vedomý prístup ku každej role, ktorú v živote zastáva.
tags: #andrea #kerestesova #ruzickova #dieta