Našou víziou od jesene bude transformácia na „Kliniku endokrinológie a ženskosti“, kde by sme chceli poskytovať support v najťažších a najdôležitejších míľnikoch v živote ženy - problém s otehotnením, tehotenstvo, menopauza. Predtým, než sa ponoríme do hĺbky tejto dôležitej témy, je dôležité poznamenať, že funkčné cookies sú nevyhnutne potrebné pre poskytovanie služieb obchodu, ako aj pre jeho správne fungovanie, preto nie je možné ich používanie odmietnuť. Ide o súbory cookie, ktoré zhromažďujú informácie o reklamách zobrazovaných používateľom webovej stránky. Tento text je však primárne zameraný na poskytovanie medicínskych informácií.
Štítna žľaza: Malý orgán s obrovským vplyvom na zdravie ženy a plodnosť
Štítna žľaza svojimi hormónmi ovplyvňuje fungovanie celého tela. „Výrazne však vplýva aj na priebeh gravidity a vývoj dieťaťa,“ hovorí endokrinológ MUDr. Juraj Štekláč, PhD. Štítna žľaza výzorom pripomína motýľa a je uložená v dolnej časti krku pod hrtanom. Je síce malá, no jej úloha v organizme je nezastupiteľná. Produkuje hormóny tyroxín (T4) a trijódtyronín (T3) pod regulačnou taktovkou hypofyzárneho hormónu stimulujúceho štítnu žľazu (TSH), ktoré riadia metabolické procesy v tele. Medzi spomínané procesy, ktoré štítna žľaza svojou činnosťou ovplyvňuje patria napríklad dýchanie, srdcový tep, činnosť centrálneho a periférneho nervového systému, menštruačný cyklus, regulácia telesnej teploty a mnohé iné. Štítna žľaza má pod palcom aj termoreguláciu, zúčastňuje sa na krvotvorbe, ovplyvňuje metabolizmus kostí a tiež budovanie svalovej hmoty. Podľa posledných odhadov je až jednej žene z ôsmich počas života diagnostikovaná porucha funkcie štítnej žľazy. Ženy sú vystavené približne desaťnásobne vyššiemu riziku porúch štítnej žľazy. Štatistiky ukazujú, že za svoj život ich zažije približne každá ôsma žena. Väčšina z nich pritom o svojej diagnóze ani nemusí vedieť, pretože symptómy sú často pripisované hormonálnym výkyvom. Paradoxne, práve tie sú niekedy príčinou. Problémy so štítnou žľazou sa u žien môžu objaviť v rôznych obdobiach reprodukčného veku, od puberty, cez tehotenstvo, až po obdobie klimaktéria. V neprospech žien hrá tiež fakt, že vďaka génovým mutáciám chromozómu X (ženy ich majú dva, muži iba jeden) sú vystavené aj vyššiemu riziku autoimunitných ochorení, pri ktorých telo napáda vlastné orgány a jeho častým terčom je práve štítna žľaza. Hoci je štítna žľaza veľká iba ako golfová loptička, v živote ženy hrá mimoriadne dôležitú úlohu. Hormóny štítnej žľazy majú nezastupiteľný význam pre otehotnenie, normálny vývoj plodu i priebeh tehotenstva.
Štítna žľaza a ženská plodnosť: Kľúčový faktor pre úspešné počatie
Jednou zo zásadných úloh tohto orgánu v živote ženy je vplyv na plodnosť. Hormóny štítnej žľazy trijódtyronín (T3) a tyroxín (T4) vzájomne pôsobia s hormónmi zodpovednými za ovuláciu. Ovplyvňujú dĺžku aj priebeh menštruačného cyklu. Optimálne fungujúca štítna žľaza je nevyhnutná pre dozrievanie a uvoľňovanie zdravého vajíčka. Rovnako ako zvýšená, tak aj znížená činnosť štítnej žľazy môže spôsobiť poruchu plodnosti.
Problém nastáva, ak je aktivita štítnej žľazy zvýšená (hypertyreóza) alebo nedostatočná (hypotyreóza). Pri hypertyreóze produkuje štítna žľaza nadbytok svojich hormónov. Jej najčastejším symptómom u žien je nepravidelná či vynechávajúca menštruácia. Ak k nej už dôjde, krvácanie je slabé a krátke. Hypertyreóza komplikuje šance na otehotnenie, keďže znižuje pravdepodobnosť uvoľnenia vajíčka. Na druhej strane, hypotyreóza sa prejavuje silným krvácaním. Nedostatočné hladiny hormónov štítnej žľazy narúšajú metabolizmus estrogénu, spomaľujú jeho tvorbu a podporujú produkciu testosterónu, folikulostimulačného a luteinizačného hormónu. Tým negatívne vplývajú na menštruačný cyklus.
Ženy by mali spozornieť pri nepravidelnom menštruačnom cykle, ktorý je spoločným symptómom oboch ochorení. Ak problém pretrváva, gynekológ môže pacientke odporučiť návštevu endokrinológa. Ten spravidla naordinuje krvné testy na zistenie hladiny hormónov štítnej žľazy. Zistilo sa, že pri autoimunitnom zápale štítnej žľazy je optimálne nastavenie na graviditu TSH do 2,5mIU/ml. Ak sú negatívne protilátky, TSH sa akceptuje do hladiny 4mIU/ml.
O fungovaní štítnej žľazy by bolo ideálne vedieť ešte pred otehotnením. „Ak sa u ženy potvrdí chorobný stav skôr, svojho endokrinológa by mala určite informovať, že plánuje tehotenstvo. Takto ju na to môže dopredu pripraviť,“ ozrejmuje MUDr. Juraj Štekláč. Napríklad pri zníženej funkcii štítnej žľazy jej zvýši dávku hormonálnych liekov, vďaka čomu môže lepšie zvládnuť záťažovú situáciu, akou gravidita určite je. Ideálne je plánovať tehotenstvo v čase, keď je ochorenie kontrolované a „skľudnené“.
Dôvod, prečo NEOTEHOTNITE - Štítna žľaza a plodnosť
Ako a prečo sa mení štítna žľaza počas tehotenstva
Počas prvých týždňov tehotenstva dochádza k zvýšenej činnosti obličiek, čo môže viesť ku krátkodobému zníženiu hladiny jódu a cirkulujúcich hormónov štítnej žľazy. Počas tehotenstva sa tiež zvyšuje spotreba hormónov štítnej žľazy kvôli tomu, že vyvíjajúci sa plod má stále vyššiu potrebu hormónov štítnej žľazy. Preto sa štítna žľaza fyziologický zväčší až o 10 %. Hormóny štítnej žľazy sú dôležité pre vývoj mozgu a nervového systému bábätka. V priebehu prvého trimestra je embryo úplne závislé od prísunu hormónov štítnej žľazy matky, ktoré prechádzajú placentou. Približne od 12. týždňa tehotenstva začína štítna žľaza plodu pracovať sama, ale dostatočnú koncentráciu hormónov štítnej žľazy vytvára až v približne 18. - 20. týždni tehotenstva. Hladiny hormónov štítnej žľazy sú v tehotenstve ovplyvnené predovšetkým ľudským chóriogonadotropným hormónom a estrogénom, čo môže mať za následok sťaženú diagnostiku problémov spojených so štítnou žľazou.
„Dôvodom, prečo môžu počas tehotenstva prepuknúť problémy so štítnou žľazou je fakt, že telo má vtedy zvýšené nároky na tvorbu jej hormónov,“ vysvetľuje MUDr. Juraj Štekláč. Vyvíjajúci sa plod totiž prvé tri mesiace ešte nemá vytvorenú štítnu žľazu. Preto je úplne odkázaný na svoju mamu, ktorá vyrába tieto hormóny nielen pre seba, ale aj preň. A na zvýšenú záťaž nemusí tento orgán zareagovať dostatočne. „Samotné tehotenstvo nebýva priamou príčinou ochorenia štítnej žľazy, toto obdobie ho môže pomôcť iba odhaliť. Často je to totiž tak, že porucha tohto orgánu je u ženy prítomná už pred graviditou, no nemusí o nej vedieť, pretože sa vôbec neprejavuje. Stáva sa to napríklad pri autoimunitnom zápale štítnej žľazy, ktorý v súčasnosti patrí medzi čoraz častejšie choroby žien. Žena pri ňom ale nemusí nič pociťovať a dokonca môže mať v krvi aj normálne hladiny hormónov štítnej žľazy. Záťažová situácia, akou tehotenstvo jednoznačne je, ale môže všetko zmeniť a štítna žľaza zrazu nemusí fungovať správne,“ hovorí endokrinológ. Avšak naopak, tehotenstvo môže dobre vplývať na určitý typ ochorenia štítnej žľazy - autoimunitné zvýšenie činnosti štítnej žľazy. Keďže sa v gravidite prejavy imunitného systému potláčajú, priebeh tohto autoimunitného ochorenia sa môže prechodne zlepšiť. Bohužiaľ tento stav nebýva trvalý a po pôrode sa stav môže opäť zhoršiť.
Skríning a diagnostika porúch štítnej žľazy v tehotenstve
Vyšetrenie fungovania štítnej žľazy podstúpi každá tehotná žena po potvrdení tehotenstva v rámci gynekologickej prehliadky. Vo vzorke krvi sa zisťuje koncentrácia tyreostimulačného hormónu (TSH), voľný tyroxín (fT4) a protilátky proti štítnej žľaze. „Cieľom tohto testu je včas odhaliť prípadnú poruchu štítnej žľazy. Keby ostala nepoznaná a neliečená, mohlo by to mať nepriaznivé následky pre tehotenstvo aj vyvíjajúce sa dieťa,“ vysvetľuje MUDr. Štekláč. Dnes sú už, našťastie, ochorenia štítnej žľazy dobre podchytené a naozaj sa nestáva, aby sme ich neodhalili.
Vyšetrenie môže prezradiť, že je všetko v poriadku, no výsledkom môže byť aj potvrdená znížená alebo zvýšená funkcia štítnej žľazy. V takom prípade budúcu mamičku gynekológ odosiela na vyšetrenie k endokrinológovi. So skríningom začínajú ženy už krátko po potvrdení gravidity gynekológom a následne ho absolvujú každé 4 týždne. Zhruba od polovice druhého trimestra (20. týždeň tehotenstva) sa frekvencia znižuje a závisí od odporúčania gynekológa. Niektoré ženy podstúpia skríning už len raz, zatiaľčo rizikové pacientky s poruchami funkcie štítnej žľazy ho budú musieť absolvovať viackrát. U žien, u ktorých sa vyšetrením z krvi potvrdí prítomnosť protilátok proti štítnej žľaze, je dôležité kontrolovať jej funkciu aj 6. až 12. mesiacov po pôrode. Je to dôležité, aby sa v prípade vzniku tzv. popôrodnej tyreoiditídy (zápalové ochorenie štítnej žľazy) zabezpečila náhrada hormónov štítnej žľazy. O podrobnom postupe liečby Vás bude informovať Váš lekár. Podľa zváženia endokrinológa môže byť vyšetrenie doplnené o ultrasonografickú kontrolu štítnej žľazy.
Hypotyreóza v tehotenstve: Riziká pre matku a dieťa a možnosti liečby
Znížená funkcia štítnej žľazy, známa ako hypotyreóza, je stav, kedy štítna žľaza produkuje nedostatočné množstvo hormónov. Prejavy hypotyreózy môžu byť znížená psychická i fyzická výkonnosť, sklon k depresiám, únava, zimomravosť, priberanie na váhe, padanie vlasov, bolesť svalov a kĺbov, suchá koža a zápcha. Tieto príznaky sú však počas tehotenstva ťažko rozlíšiteľné od bežných zmien spojených s graviditou.
Pri zníženej činnosti tohto orgánu rastie riziko potratu a hrozí tiež to, že plod nebude správne prospievať. Ohrozený je aj vývin mozgu dieťaťa, jeho inteligencia a psychomotorický vývoj. Môže dôjsť k predčasnému pôrodu, či k pôrodu mŕtveho plodu. Neriešené ochorenie štítnej žľazy môže mať pre dieťa vážne, niekedy aj celoživotné následky, vrátane spomaleného vývoja či nedostatočne fungujúcich orgánov. Ak zníženou funkciou štítnej žľazy trpí matka, môže toto ochorenie spôsobiť zhoršenie inteligencie a zhoršené prospievanie dieťaťa, môže dôjsť k zníženiu IQ, alebo môže u dieťaťa dôjsť k poruchám sústredenia počas vyučovania v škole.
Hlavnou príčinou hypotyreózy býva často nedostatok jódu v jedálničku chorého, avšak v civilizovaných krajinách je tento stav dnes už skôr raritný. Častejšou príčinou je autoimunitný zápal štítnej žľazy. Rizikovou skupinou sú ženy diabetičky, tehotné ženy a dojčiace ženy. U tehotných diabetičiek a žien s tehotenskou cukrovkou je potrebné sledovať dostatočný príjem jódu a sledovať funkciu štítnej žľazy.
Liečbu hypotyreózy zabezpečuje endokrinológ jednoduchou tabletkovou náhradou hormónov štítnej žľazy. Potvrdilo vám vyšetrenie poruchu štítnej žľazy? Neľakajte sa. Neznamená to, že vás automaticky čaká nepriaznivá prognóza. Od nepriaznivých následkov vás uchráni aj nasadená liečba. Tej sa tiež neobávajte, je jednoduchá, účinná a bezpečná. Ak máte zníženú činnosť štítnej žľazy, lekár vám predpíše hormonálnu terapiu, napríklad Euthyrox. Netreba sa jej vyhýbať ani brániť. Dôvod na obavy z negatívneho vplyvu na dieťa pacientky nemajú, omnoho horšie by bolo, keby lieky neužívali. Riskovali by zdravie vyvíjajúceho sa plodu a priebeh tehotenstva.
Hypertyreóza v tehotenstve: Komplikácie a možnosti manažmentu
Zvýšená funkcia štítnej žľazy, alebo hypertyreóza, znamená, že štítna žľaza produkuje nadbytok hormónov. Príznaky zvýšenej činnosti štítnej žľazy sú hlavne zrýchlený alebo aj nepravidelný srdcový rytmus, tras rúk, návaly tepla, zvýšené potenie, únava ale aj nevysvetliteľné zníženie telesnej hmotnosti alebo zníženie normálneho prírastku telesnej hmotnosti v tehotenstve. Môžu sa objaviť aj zvýšená nervozita, podráždenosť, neznášanlivosť tepla, búšenie srdca, jemný tras prstov, nespavosť a hnačka.
Ani neliečená zvýšená funkcia štítnej žľazy nemusí ostať bez následkov. Neliečená hypertyreóza počas tehotenstva môže tiež viesť až k potratu, predčasnému pôrodu, nízkej pôrodnej hmotnosti alebo k preeklampsii u matky, čo môže viesť až k ohrozeniu života a zdravia matky. Aj v prípade úspešného donosenia plodu, je u novorodencov zvýšené riziko porúch srdcového rytmu, ktoré môže viesť až k srdcovému zlyhaniu či k vzniku strumy, ktorá bábätku môže sťažovať dýchanie. Gravidita pacientky s hypertyreózou je vždy riziková. Neliečená zvýšená aktivita tohto orgánu u matky by u dieťaťa mohla vyprovokovať útlm činnosti štítnej žľazy.
V tehotenstve sa často objavuje Graversova choroba, ktorá vytvára protilátky proti tkanivám štítnej žľazy a núti tak štítnu žľazu k zvýšenej funkcii. V prípade nevyhnutnosti liečby hypertyreózy (v prípade tehotenskej hypertyreózy, tzv. takej, ktorá odoznie spontánne a je viazaná len na obdobie gravidity, je medikamentózna liečba potrebná len zriedka) sa predpisujú lieky na spomalenie činnosti štítnej žľazy - tyreostatiká v čo najmenšej účinnej dávke. Žena musí užívať lieky tlmiace funkciu štítnej žľazy, v najnižšej možnej účinnej dávke, aby lieky neovplyvnili štítnu žľazu dieťaťa. Ani z týchto liekov nemusíte mať strach. Ak by ste ich neužívali, riskovali by ste tiež to, že sa váš organizmus rýchlo vyčerpá, pretože pri tejto poruche funguje na vyššie obrátky. Liekom na ochorenia štítnej žľazy sa počas tehotenstva naozaj nevyhýbajte. Ak ich budete poctivo prehĺtať, je možné, že po pôrode ich znova nebudete potrebovať. „Môže to evokovať dojem, že budúca mamička ich počas tehotenstva brala zbytočne, lebo po narodení dieťaťa sa jej stav znovu upravil. “
Autoimunitné ochorenia štítnej žľazy a ich špecifiká v tehotenstve
Autoimunitný zápal štítnej žľazy, ako napríklad Hashimotoho tyreoiditída, pri ktorom imunitný systém vytvára protilátky proti štítnej žľaze, je častým príkladom preexistujúcej poruchy. Tento typ zápalu postupuje pomaly a „v utajení“ po dobu aj dlhšiu ako 10 rokov, až kým nezničí funkčné tkanivo štítnej žľazy. Toto ochorenie sa objavuje približne u 11% tehotných žien. Autoimunitných ochorení pribúda v každom medicínskom odbore podobne ako civilizačných ochorení. Autoimunitný zápal štítnej žľazy sa spája s častejšími potratmi v prvom trimestri. Naopak, tehotenstvo môže paradoxne dobre vplývať na ten typ zvýšenej činnosti štítnej žľazy, za ktorú môže autoimunitné ochorenie štítnej žľazy, napríklad Gravesova choroba. „V gravidite sa prejavy imunitného systému akoby potláčajú, preto sa jeho priebeh neraz zlepší.“
Rizikové skupiny pre vznik ochorenia spôsobeného nesprávnou funkciou štítnej žľazy sú ženy, ktoré už prešli ochorením štítnej žľazy, ženy, ktoré si už prešli ochorením štítnej žľazy počas minulého tehotenstva, ženy s cukrovkou 1. typu, ženy alergické na lepok (celiakia), ženy s reumatoídnou artritídou, ženy s iným autoimunitným ochorením, a ženy, ktoré fajčia, ale fajčia aj v tehotenstve. Pre ženy, ktoré trpia iným autoimunitným ochorením alebo ním trpia členovia ich rodiny, je obzvlášť dôležité nechať sa vyšetriť.
Popôrodná tyreoiditída: Prechodné zmeny po pôrode
Priemerne každá dvadsiata žena zažije popôrodnú tyreoiditídu. Ide o autoimunitné zápalové ochorenie štítnej žľazy, ktoré sa objavuje u žien do 1 roka po pôrode. Spočiatku vedie k nadmernej produkcii hormónov, čo má rovnaké prejavy ako prechodná zvýšená funkcia štítnej žľazy počas 1 až 3 mesiacov po pôrode. Po počiatočnom vysilení však dochádza k utlmeniu jej funkcie a nedostatočnej produkcii hormónov v nasledujúcom 3. až 6. mesiaci po pôrode, prechádza teda do zníženej funkcie.
Štruktúru štítnej žľazy poškodzuje protilátkami, ktoré kolujú v krvi ženy. Nárazovo dochádza k vyplaveniu veľkého množstva hormónov štítnej žľazy, vďaka ktorým vznikajú u pacientok príznaky zvýšenej funkcie štítnej žľazy. Niektoré ženy zažívajú iba jednu fázu popôrodnej tyreoiditídy. V ojedinelých prípadoch je útlm funkcie štítnej žľazy trvalý a žena tak musí tyroxín a trijódtyronín dopĺňať. Ako už bolo spomenuté, u žien, u ktorých sa vyšetrením z krvi potvrdí prítomnosť protilátok proti štítnej žľaze, je dôležité kontrolovať jej funkciu aj 6. až 12. mesiacov po pôrode.
Jód v tehotenstve: Nevyhnutný pre zdravý vývoj
Jód je základným stavebným kameňom - minerálom hormónov štítnej žľazy. Dostatočný denný príjem jódu predstavuje približne 150-200 mikrogramov na deň. Jeho význam počas obdobia tehotenstva narastá, vzhľadom k potrebe hormónov štítnej žľazy tak pre matku, tak aj pre plod, pričom narastá mierne aj jeho odporúčané množstvo prijaté v strave, približne 250 mikrogramov denne. Vhodným zdrojom jódu sú predovšetkým mliečne výrobky, morské plody, vajcia, mäso, hydina a jodidovaná soľ.
Kedysi sa odporúčalo dať si tablety jódu ako prevenciu problémov so štítnou žľazou. „Isteže, jód môže pomôcť, ale len vtedy, ak je u pacientky zistený nedostatok tohto minerálu,“ vysvetľuje MUDr. Juraj Štekláč. Tento chorobný stav je už ale dnes skôr raritný, pretože v polovici minulého storočia sa u nás začala jodizovať soľ. Ňou sú potom solené v podstate všetky potraviny, čím je zabezpečený dostatočný prísun jódu pre všetkých. Jeho nedostatok je teoreticky možný iba vo výnimočných prípadoch. Napríklad na lazoch, kde si človek vyrába sám všetky potraviny a voda, ktorú konzumuje, nemá dostatočný obsah jódu. V prípade, že by sa budúca mamička predsa len obávala nízkej hladiny jódu a nasadila výživový doplnok s obsahom tohto minerálu, prípadného predávkovania sa obávať nemusí. Na druhej strane je treba byť opatrný s príjmom jódu vzhľadom k riziku predávkovania, čo môže nakoniec spôsobiť nemalé ťažkosti vo funkcii štítnej žľazy.
Tehotenstvo po odstránení štítnej žľazy alebo liečbe rádiojódom
Pre ženy, ktoré už nemajú štítnu žľazu, či už z dôvodu operačného odstránenia (tyreoidektómia) alebo po liečbe rádiojódom, je otázka tehotenstva rovnako dôležitá a plne uskutočniteľná s adekvátnou medicínskou starostlivosťou. Žena môže otehotnieť aj po operačnom odstránení štítnej žľazy, aj po liečbe rádiojódom. Je však kľúčové dodržiavať určité medicínske odporúčania. Za bezpečné obdobie na otehotnenie sa považuje aspoň rok od podania poslednej dávky rádiojódu. Počas tohto obdobia dochádza k stabilizácii stavu a k vylúčeniu rádioaktívneho materiálu z tela.
V takýchto prípadoch je hormonálna substitučná liečba životne dôležitá a prebieha formou liekov, ktoré dopĺňajú chýbajúce hormóny štítnej žľazy a zabraňujú tak jej správnej funkcii. Tieto lieky nijako neohrozujú plod a nemajú ani vedľajšie účinky na matku. Ženy, ktoré užívajú lieky na úpravu funkcie štítnej žľazy, by sa mali nechať vyšetriť endokrinológom ihneď na začiatku tehotenstva. Lekár im následne upraví dávkovanie liekov, často zvýši dávku hormonálnych liekov, vďaka čomu môže lepšie zvládnuť záťažovú situáciu, akou gravidita určite je. Hypotyreóza môže mať progresívny charakter, čo znamená, že je potrebné s postupom času zvyšovať aj dávky. Aj keď žena nemá štítnu žľazu, jej endokrinológ bude starostlivo sledovať hladiny hormónov v krvi a pravidelne ich kontrolovať počas celej gravidity, aby zabezpečil optimálne prostredie pre vývoj plodu. Čím skôr sa začne s liečbou, tým lepšie sú jej výsledky.
Dôvod, prečo NEOTEHOTNITE - Štítna žľaza a plodnosť
Štítna žľaza dieťaťa: Od materskej závislosti k samostatnosti
Hormóny štítnej žľazy majú nezastupiteľný význam pre normálny vývoj mozgu a nervový systém plodu. V priebehu prvého trimestra, tzv. prvých 3 mesiacov tehotenstva, je embryo úplne závislé od dostatočného prísunu hormónov štítnej žľazy matky, ktoré prechádzajú placentou. Preto je pre správny vnútromaternicový vývoj dieťaťa zásadné diagnostikovať poruchy tvorby hormónov štítnej žľazy v zmysle hypotyreózy alebo hypertyreózy už v tomto období v rámci skríningu tehotných žien. Materský hormón tyroxín (T4) je naďalej dôležitý, aby dochádzalo k správnemu vývoju plodu a jeho centrálnej nervovej sústavy.
Na začiatku druhého trimestra, približne od 12. týždňa, začína štítna žľaza plodu pracovať sama, ale adekvátnu koncentráciu hormónov štítnej žľazy vytvára až v 18. až 20. týždni tehotenstva. Dostatočný prísun jódu pre správnu funkciu štítnej žľazy dodáva plodu počas tehotenstva stále matka.
Obávate sa, že vaše problémy so štítnou žľazou zdedí váš poklad? Prvé informácie o jej fungovaní sa dozviete už krátko po jeho narodení. „U dieťaťa sa robí odber vzorky pupočníkovej krvi, v ktorej sa stanovuje hladina hormónov štítnej žľazy.“ Ak má plod vrodenú nefunkčnú alebo chýbajúcu štítnu žľazu a tento stav nie je odhalený ihneď po pôrode, môže dôjsť k ťažkej forme rastovej a mentálnej retardácie. V civilizovaných krajinách sa tomuto predchádza skríningovým vyšetrením po pôrode.
Všeobecné princípy liečby a dôležitosť životného štýlu
Liečba ochorení štítnej žľazy v tehotenstve patrí výlučne do rúk endokrinológa. Liečba sa líši v závislosti od konkrétnej diagnózy. V prípade nedostatočnej funkcie štítnej žľazy alebo po jej vyoperovaní sa využíva hormonálna substitučná liečba, kde pacientka prijíma tyreotropný hormón v tabletkovej forme. Ak je žene diagnostikovaná hypertyreóza, endokrinológ pacientke predpíše tyreostatiká, ktoré tlmia tvorbu hormónov štítnej žľazy. Rádiojód sa podáva na zničenie tkaniva štítnej žľazy pomocou rádioaktívneho žiarenia. Jód sa kumuluje v štítnej žľaze a zasiahne priamo ju. Podáva sa injekčne počas hospitalizácie. Betablokátory síce neovplyvňujú činnosť štítnej žľazy, ale spomaľujú srdcový tep a znižujú krvný tlak, čo je dôsledok vysokej hladiny hormónov T3 a T4.
Okrem medikamentóznej liečby môže mať význam aj úprava životného štýlu, najmä pri hypotyreóze. Dôležitý je dostatočný príjem jódu formou vyváženej a pestrej stravy. Obsahujú ho ryby a morské plody, mliečne výrobky, vajíčka, hovädzia pečeň aj jodidovaná soľ. Je potrebné vyhýbať sa spracovaným potravinám. Ak sa však niekto lieči na hypofunkciu, ktorá má iné dôvody, alebo je po odstránení štítnej žľazy, jód nestačí a musí užívať hotové hormóny.
Význam má aj udržiavanie zdravej hmotnosti, najmä aktívnym pohybom a cvičením. Pri ňom je však dôležitá miera. Nadmerné vysilenie môže utlmiť funkciu štítnej žľazy, alebo schopnosť organizmu využívať tyroxín a trijódtyronín. V neposlednom rade je dôležité regulovať stres, dbať na duševnú pohodu a zdravý spánok. Problémy so štítnou žľazou postihujú ženy bez ohľadu na vek. Podozrivé príznaky je nevyhnutné čím skôr konzultovať s lekárom.
Prečo preventívne vyšetrenia šetria čas a náklady?
Hormóny štítnej žľazy riadia životne dôležité procesy v celom tele, vrátane plodnosti a reprodukcie. Hormóny štítnej žľazy a pohlavné hormóny ako napr. estrogén sú úzko prepojené medzi sebou a navzájom sa ovplyvňujú. Napríklad ak sa hormóny štítnej žľazy dostanú do nerovnováhy, aj ženské pohlavné hormóny začnú pracovať nesprávne a dôjde tak k poruchám: ovulácia a menštruácia nemôžu prebehnúť ako zvyčajne. Ak chce byť žena tehotná, šanca na otehotnenie je veľmi nízka. Najmä znížená funkcia štítnej žľazy, tzv. hypotyreóza, môže spôsobiť, že prianie mať dieťa sa nesplní.
Ženy, ktoré trpeli touto poruchou, len zriedka otehotneli a boli častejšie ohrozované potratmi. Pri rýchlej a správne určenej diagnóze je možné sa do značnej miery vyhnúť ťažkostiam. S včasnou diagnostikou poruchy funkcie štítnej žľazy sa môžu ušetriť aj zbytočné náklady na liečbu neplodnosti. Často prehliadaná príčina neplodnosti pritom nemusí byť zaručene len v oblasti pohlavných orgánov, ale aj v krku: jedná sa o poruchu štítnej žľazy. Potvrdilo vám vyšetrenie poruchu štítnej žľazy? Neľakajte sa. Neznamená to, že vás automaticky čaká nepriaznivá prognóza. Od nepriaznivých následkov vás uchráni aj nasadená liečba. Tej sa tiež neobávajte, je jednoduchá, účinná a bezpečná.
Štítna žľaza a ďalšie míľniky v živote ženy
Problémy so štítnou žľazou sa u žien môžu objaviť v rôznych obdobiach reprodukčného veku, od puberty, cez tehotenstvo, až po obdobie klimaktéria. Hormonálne výkyvy počas klimaktéria a menopauzy môžu zhoršiť už existujúce ochorenia štítnej žľazy. Platí to aj naopak a problémy so štítnou žľazou môžu zhoršiť príznaky menopauzy. Kľúčovú rolu zohráva estrogén, ktorého úroveň v období klimaktéria výrazne klesá. To vedie k vzniku rôznych symptómov, ako návaly horúčav, zmeny nálad a únavu. Problémom je, že rovnaké symptómy majú aj dysfunkcie štítnej žľazy. Toto prekrývanie môže viesť k nesprávnej diagnóze a liečbe. Súvis je tiež medzi hladinou estrogénu a funkciou štítnej žľazy. Nedostatok estrogénu ovplyvňuje aj produkciu hormónov štítnej žľazy. Správna diagnostika príčiny a jej následkov môže byť náročná. Ženám v menopauze sa odporúča aj skríning funkcie štítnej žľazy. Na základe nameraných hodnôt hormónov štítnej žľazy dokáže endokrinológ správne určiť, čo je príčinou symptómov.
Medzi najčastejšie symptómy ochorení štítnej žľazy u žien patria nadmerný úbytok hmotnosti alebo nadmerné priberanie, zmeny nálad, podráždenie, zvýšená citlivosť na chlad, problémy so sústredením, pamäťou, slabosť, únava, suchá pokožka, oslabené vlasy.
Štítna žľaza a mužská plodnosť
Hoci tento článok primárne reflektuje na tému štítnej žľazy v kontexte žien a tehotenstva, je dôležité spomenúť aj vplyv tohto orgánu na mužské zdravie, keďže ochorenia štítnej žľazy postihujú dominantne ženy, avšak muži tvoria až jednu tretinu prípadov ochorení štítnej žľazy. U mužov s ochorením štítnej žľazy môže dôjsť k zníženiu kvality, počtu a pohyblivosti spermií, zníženej funkcii semeníkov, k poruchám erekcie a libida. Neliečenie ochorení štítnej žľazy môže viesť až k úplnej neplodnosti. Naopak, v prípade správnej liečby, dochádza k zlepšeniu ukazovateľov plodnosti do niekoľkých týždňov až mesiacov.
Redakčný tím Promamy pripravuje niektoré články, hľadá na webe relevantné a zaujímavé informácie na tehotenské a materské témy. Sme tím žien, ktorý sa s veľkým nadšením stará o Promamu. Chceme byť miestom, ktoré vám poradí, podporí vás a ukáže materstvo také, aké v skutočnosti je.
tags: #moze #mat #zena #bez #stitnej #zlazy