Neplodnosť je v súčasnosti problém, ktorý presahuje okrajovú hranicu a postihuje značnú časť populácie. Medicína definuje neplodný pár ako taký, ktorý nie je schopný počať dieťa po roku nechráneného pohlavného styku. Výskyt neplodnosti v rozvinutých krajinách sa pohybuje okolo 3,5 - 16,7 %, zatiaľ čo v menej rozvinutých krajinách dosahuje interval 6,9 - 9,3 %. Príčiny tohto stavu sú rôznorodé a komplexné. Patria sem nevhodná strava, extrémne diéty, alkohol, fajčenie, prekonané ochorenia, vplyvy vonkajšieho prostredia, stres a mnohé ďalšie faktory, ktoré môžu prispievať k vzniku neplodnosti. V minulosti sa hlavný podiel viny na bezdetnom manželstve často prisudzoval žene, ktorá bola aj prvá, ktorá vyhľadávala lekársku pomoc. U ženy sú najčastejšou príčinou neplodnosti anovulácia, cervikálna neplodnosť, nepriechodnosť vajíčkovodov, maternicové zrasty či vrodené anomálie pohlavných orgánov.
Každý pár túžiaci po dieťatku prežíva osobnú drámu. Neschopnosť počať dieťa prirodzeným spôsobom je sprevádzaná vnútornou bolesťou, pocitom osobného zlyhania a pocitom viny. Súčasná medicína ponúka v riešení problému neplodnosti dve cesty. Jedna cesta predstavuje prístup, ktorý hľadá skutočné príčiny neplodnosti, usiluje sa o ich odstránenie a snaží sa ich ovplyvniť. Druhá cesta, ktorú medicína často ponúka ako rýchle a jediné možné riešenie ich problémov, je asistovaná reprodukcia. Názvom asistovaná reprodukcia (angl. assisted reproduction, ďalej AR) sa označuje medicínsky zásah ovplyvňujúci ľudskú reprodukciu, pri ktorom dochádza k manipulácii s ľudskými pohlavnými bunkami (spermiami a vajíčkom) a ľudským zárodkom (embryom).
Asistovaná Reprodukcia - Medicínsky Kontext a Etické Výzvy
Metódy asistovanej reprodukcie sa vyvinuli na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia a odvtedy sa stali bežnou realitou pre mnohé neplodné páry. Tieto metódy zahŕňajú farmakologické postupy, chirurgické techniky a intervencie, ktoré uľahčujú priebeh fyziologických generatívnych procesov, alebo ich dokonca celkom nahrádzajú. Najpoužívanejšou technikou AR je tzv. metóda IVF-ET (angl. in vitro fertilization and embryo transfer), ktorá v jednotlivých krokoch reprezentuje sled viacerých úkonov. Patrí k nim hormonálna stimulácia vaječníkov, odber vajíčok, odber spermií, vykonanie vlastného mimotelového oplodnenia v laboratóriu, preskúmanie zdravotného stavu embrya, či nevykazuje znaky niektorého zo sledovaných ochorení, t. j. vykonanie tzv. predimplantačnej genetickej diagnostiky. Ďalšie kroky spočívajú vo výbere „najlepších“ embryí (selekcia), ich prenos (transfer) do maternice a sledovanie (monitoring) očakávaného tehotenstva.
Ak sa použijú spermie a vajíčka manželov (alebo páru), hovoríme o homológnej asistovanej reprodukcii. Ak sa v procese oplodnenia použijú gaméty darcu/darkyne, ide o heterológnu asistovanú reprodukciu. V procese umelého oplodnenia sa často využíva aj metóda ICSI (Intracytoplazmatická injekcia spermie), pri ktorej sa spermia priamo vstrekne do vajíčka.
Túžba rodičov po dieťati je často taká silná, že nevenujú dostatočnú pozornosť celému kontextu procesu umelého oplodnenia. Nevedia, neinformujú sa, alebo nevnímajú problematickosť jeho jednotlivých krokov. Etické problémy v asistovanej reprodukcii sú z verejného priestoru vytesňované a ostávajú nepovšimnuté. Jedným z najvýraznejších etických problémov je osud nadbytočných embryí. Počas IVF sa často vytvára viac embryí, než je potrebné. Tieto nadbytočné embryá sa zmrazia a uchovávajú na ďalšie použitie pri predchádzajúcom neúspechu, alebo sa - v prípade vykazovania nevyhovujúcej kvality - likvidujú. Okrem zmrazovania a rozmrazovania embryí ide aj o elimináciu embryí z dôvodu nevyhovujúcej kvality, likvidáciu embryí pri vyprázdňovaní depozitárov, ich používanie na výskumné účely, otázka „redukcie“ tehotenstva a predimplantačná genetická diagnostika. Pri asistovanej reprodukcii sa žene odoberie časť vajíčok vyvolaním tzv. hyperovulácie. Inými slovami, žene sa podá liek na uvoľnenie väčšieho počtu vajíčok počas jedného cyklu. Vajíčka sa potom spoja so spermiami muža. Počas procesu sa vytvorí niekoľko ľudských embryí, ktoré sa potom triedia podľa kvality buniek. Podľa Centra pre genetiku a spoločnosť sa takmer polovica ľudských embryí vytvorených v rámci asistovanej reprodukcie počas procesu vyradí.
Ďalšími etickými otázkami je využívanie oocytov, spermií a embryí od darcov, čo prináša otázky týkajúce sa genetickej identity dieťaťa, jeho práva poznať svojich biologických rodičov a potenciálnych dopadov na rodinné vzťahy. Náhradné materstvo, metóda, pri ktorej žena vynosí dieťa pre iný pár, je často kritizovaná za komercializáciu reprodukcie a potenciálne narušenie vzťahu medzi matkou a dieťaťom. Každá z týchto metód vyvoláva vážne etické aj právne otázky, ktoré nesúvisia len s technickými možnosťami, ale predovšetkým s biblickými princípmi a morálnou správnosťou. K riešeniu neplodnosti musí manželský pár pristupovať nanajvýš zodpovedne. Znamená to uvedomovať si možné dôsledky medicínske, psychické, sociálne, právne a neopomenúť etickú stránku ponúkajúcich sa postupov.
Katolícky Pohľad na Asistovanú Reprodukciu - Etické Hranice a Morálne Dilemy
Katolícka cirkev uznáva oprávnenosť nenaplnenej túžby manželov po vlastnom dieťati a má pre nich porozumenie. Upozorňuje však, že z morálneho hľadiska nikoho neoprávňuje akceptovať a využívať mravne neprijateľné prostriedky na jej naplnenie. V liečbe neplodnosti dovoľuje akceptovať iba také zásahy, ktoré sú zamerané na odstránenie prekážok a ktorých cieľom je navodiť stav, ktorý povedie k prirodzenej plodnosti. Cirkev považuje za morálne prípustné metódy, ktoré sa zameriavajú na liečbu základných fyzických alebo hormonálnych problémov spôsobujúcich neplodnosť namiesto toho, aby sa ich snažili obísť.
Pohlavný akt obsahuje spojivý a plodivý aspekt, ktoré podľa katolíckeho učenia nemožno oddeliť. Technika, ktorá nahrádza manželský akt, je morálne neprijateľná. Vstup tretej osoby do procesu počatia, napríklad prostredníctvom darcovstva spermií a vajíčok, je tiež morálne neprijateľný, prenášajúc zodpovednosť na tretiu osobu - lekára, ktorý v snahe zabezpečiť len úspešný výsledok môže mať tendenciu zničiť poškodené embryá. Masturbácia ako spôsob získavania spermií, či už na vyšetrenie alebo na použitie pri inseminácii alebo oplodnení, je morálne neprijateľná (KKC 2352). Rovnako je problematický prístup k dieťaťu ako k tovaru alebo ako k nárokovateľnej položke (tzv. právo na dieťa). Oplodnenie viacerých vajíčok, ktoré vedie k vzniku viacerých embryí, ktoré budú označené ako nadbytočné a následne zničené alebo zmrazené, je rovnako predmetom kritiky. Morálne neprijateľné je aj náhradné materstvo.
Technika, ktorá uľahčuje manželský pohlavný akt alebo mu pomáha, je však morálne prípustná. Z uvedených techník sa Cirkev nestavia negatívne k IUI (vnútromaternicová inseminácia) a GIFT (gamete intrafallopian transfer), pokiaľ sa spermie nezískavajú masturbáciou, ale sú odobraté z pošvy ženy po riadnom pohlavnom styku. V centrách asistovanej reprodukcie na Slovensku prichádza do úvahy akurát AIH (IUI), čo je homológna inseminácia. Treba však počítať s tým, že v spomenutých centrách im ponúknu aj (a možno iba) IVF a ICSI, pretože ich úspešnosť je vyššia (okolo 25 %) než IUI (15 %). Navyše, poisťovňa zvyčajne neprepláca IUI. Ak je pár veriaci a ide mu o súlad s učením Cirkvou, pri využití služieb týchto centier si dá ako podmienku pri IUI možnosť riadneho manželského aktu, nie masturbáciu. Hoci sa na takýchto manželov môžu pozerať čudne, kvôli biznisu im často vyhovejú.
Katolícka cirkev sa stavia kriticky k asistovanej reprodukcii, pričom argumentuje, že nahrádza manželský akt laboratórnym úkonom a uráža dôstojnosť počatého dieťaťa. Dokument Donum Vitae prirovnáva asistovanú reprodukciu k interrupcii a uvádza, že prostredníctvom týchto zásahov sa život a smrť podriaďujú rozhodnutiu osoby, ktorá sa tak stáva do úlohy darcu života a smrti. Podľa katolíckeho učenia sa pri asistovanej reprodukcii s dieťaťom zaobchádza ako s produktom, keďže sa v podstate "vyrábajú deti takmer v priemyselnom meradle." Je dôležité zdôrazniť, že etická hodnota biomedicínskych vied sa meria tak vzhľadom na bezpodmienečný rešpekt každej ľudskej bytosti, ako aj vzhľadom na špecifickosť úkonu, ktorým sa ľudský život odovzdáva. Na dieťa nie je možné si uplatňovať nárok.
Okrem etických a morálnych výhrad treba brať do úvahy aj dopad týchto „techník“ na psychicko-sexuálnu rovnováhu manželov. Je to priam vpád do výsostne intímnej sféry manželov, cítia sa pod dozorom, pohlavný styk (pri inseminácii) je načasovaný na deň a hodinu, manželské lôžko sa mení na biologické laboratórium, boj proti neplodnosti sa stáva skutočným pokusom o „donucovanie tiel“. Výsledný efekt môže byť ešte horší než pred pokusom. Tiež treba hovoriť aj o zdravotných rizikách pre ženu, ak sa stimulujú vaječníky. IUI je totiž úspešnejšia, ak je spojená so stimuláciou vaječníkov. U určitého percenta žien však môže dôjsť až k hyperstimulácii. Je tu tiež zvýšené riziko narodenia postihnutého dieťaťa. Napríklad manželia sa môžu dostať pod veľký tlak, keď po dlhoročnej neplodnosti alebo po opakovanom nedonosení dieťaťa diagnostikujú dieťaťu počatému vďaka AR ešte pred narodením Downov syndróm. Štatisticky deti narodené po AR majú väčšie percento vrodených vývojových chýb. Takisto nie je isté, či aj ich dieťa nebude neplodné. Lekári síce nazývajú asistovanú reprodukciu „liečba neplodnosti“, ale tu ide o obídenie problému, nie o jeho odstránenie.
Ak sa aj napriek všetkým týmto faktom manželia rozhodnú pre niektorú z techník neprijateľných z morálneho hľadiska (IVF, ICSI), Cirkev apeluje aspoň na to, aby nedali oplodniť viac vajíčok ako jedno alebo dve, aby ostatné nemuseli byť zničené alebo zmrazené. Argument je jasný: je nielen nemorálne, ale aj nevýslovne kruté mať dieťa za cenu zabitia jeho súrodenca (alebo súrodencov). Veľkým zlom v celom procese je aj zamrazovanie prebytočných embryí, ktoré sa dostávajú do ťažkej vnútornej dilemy, ktorá však nemá morálne dobré riešenie. Ján Viglaš, morálny teológ, zdôrazňuje, že v štádiu zamrazených embryí už neexistuje žiadne morálne čisté riešenie.
Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska (SpB TK KBS) sa zaoberala problémom „darcovstva“ ľudských pohlavných buniek (gamét; čiže ľudských vajíčok a spermií), ktoré slúži na umelé plodenie detí, kde je aspoň jeden z rodičov nahradený cudzou osobou (heterológne umelé oplodnenie). Subkomisia konštatovala, že pri etickom hodnotení tohto problému je potrebné vychádzať z rešpektovania ľudskej dôstojnosti a prirodzených práv počatého dieťaťa, ako aj z pravdivého hodnotenia podstaty a poslania manželstva. Subkomisia zdôraznila, že každé dieťa má právo byť počaté prostredníctvom znakov vyjadrujúcich manželskú lásku medzi mužom a ženou, nosené v lone vlastnej matky, porodené vlastnou matkou a byť vychovávané v rodine založenej na manželstve.
Osobné dilemy veriacich párov sú komplexné. Mladý veriaci pár, bojujúci s neplodnosťou, sa rozhodol vzoprieť oficiálnemu názoru Cirkvi a podstúpil umelé oplodnenie, vďaka čomu majú vlastné zdravé dieťa. Ich rodičia, takisto veriaci, sa s týmto rozhodnutím nevedia zmieriť, pričom babička dieťaťa splodeného „v skúmavke“ v tom vidí hriech a hľadá rozhrešenie. Iní to berú ako zdravotný problém, nie ako problém viery, a stretávajú sa s pochopením zo strany kňazov. Niektorí odmietajú umelé oplodnenie pre vieru a neuvažujú ani o adopcii, čo vedie k zatrpknutosti a nešťastiu. Ďalší pár, ktorý nemohol mať deti, sa po dlhom trápení dočkal nádherného bábätka vďaka umelému oplodneniu a berie to ako veľký dar a požehnanie.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu v Alabame, ktoré klasifikovalo embryá vytvorené umelým oplodnením ako „deti“, vyvolalo rozsiahlu diskusiu o etických a morálnych aspektoch asistovanej reprodukcie. Tento postoj je v rozpore s pro-life hnutím, ktoré odmieta potraty aj IVF, pretože obe praktiky zabíjajú nespočetné množstvo detí. Donald Trump, vyjadril podporu dostupnosti IVF pre páry, ktoré sa snažia mať dieťa, a vyzval alabamský zákonodarný orgán, aby rýchlo konal a našiel okamžité riešenie na zachovanie dostupnosti IVF v Amerike.
Judaizmus a Asistovaná Reprodukcia - Posvätnosť Života a Rodiny
Judaizmus kladie veľký dôraz na posvätnosť života a rodiny. Biblický pohľad na plodenie detí zdôrazňuje Boží plán a prirodzený poriadok počatia. V judaizme je založenie rodiny a plodenie detí považované za požehnanie a naplnenie Božieho príkazu „Ploďte sa a rozmnožujte sa“. V tomto kontexte sú deti vnímané nie ako právo, ale ako dar od Boha. Hoci môže byť neplodnosť hlboko zdrvujúca, tieto páry môžu skrze Božiu milosť prijať Jeho vôľu vo všetkých okolnostiach a pochopiť, že zasľúbenie z Rimanom 8:28 je pravdivé a zmysluplné. Boh nám nedáva vždy to, po čom túžime, bez ohľadu na silu našej túžby.
Judaizmus sa k umelému oplodneniu stavia s istou mierou opatrnosti, pričom sa zameriava na niekoľko kľúčových aspektov:
1. Posvätnosť počatia a ľudského života
V judaizme je ľudský život považovaný za posvätný od okamihu počatia. Veda potvrdzuje, že splynutím spermie a vajíčka vzniká nový organizmus - ľudská bytosť. Preto akýkoľvek postup, ktorý vedie k zničeniu embryí, je považovaný za morálne problematický. „V tomto sa veľmi radujete, hoci teraz na chvíľu, ak je to potrebné, prechádzate zármutkom v rozličných skúškach.“ Rozhodujúce hľadisko pre morálne hodnotenie takých techník spočíva v posúdení okolností a dôsledkov, ktoré prinášajú, vzhľadom na nevyhnutné rešpektovanie ľudského zárodku. Zavádzanie umelého oplodnenia in vitro do praxe si vyžiadalo nesmierne množstvo oplodnení a zničení ľudských embryí. Ešte dnes to zvyčajne u ženy predpokladá hyperovuláciu: odoberajú a oplodnia sa viaceré vajíčka a potom ich udržiavajú in vitro počas niekoľkých dní. Zvyčajne sa nie všetky prenášajú do pohlavných orgánov ženy; niektoré zárodky - bežne označované ako „nadpočetné“ - sa zničia, alebo zmrazia. Občas sa niektoré embryá, ktoré sa už zahniezdili v maternici, zničia, a to z rôznych eugenických, ekonomických alebo psychologických dôvodov. Také úmyselné usmrcovanie ľudských bytostí alebo ich používanie na rozličné účely, na úkor ich celistvosti a života, je v rozpore s učením, ktoré sme už pripomenuli v súvislosti s umelým potratom. „Napriek mnohým ťažkostiam a neistotám každý človek, úprimne otvorený pravde a dobru, môže pomocou svetla rozumu a pod vplyvom tajomného pôsobenia milosti dospieť k tomu, že v prirodzenom zákone, vpísanom do srdca, spozná posvätnosť ľudského života od počatia až do jeho konca a získa presvedčenie, že každá ľudská bytosť má právo na to, aby sa absolútne rešpektovalo toto jej základné právo.“ (Evangelium vitae, čl. V momente oplodnenia teda vzniká nová ľudská bytosť - dieťa, ktoré by malo mať (prirodzene) rovnaké práva ako každá iná ľudská bytosť na svete.
2. Manželstvo a rodinné vzťahy
Judaizmus zdôrazňuje exkluzivitu manželského vzťahu. Použitie darcovských gamét (spermií alebo vajíčok) tretími stranami narúša túto exkluzivitu a môže viesť k nejasným rodinným vzťahom. V tomto kontexte sa často diskutuje o tom, či by sa dieťa počaté pomocou darcovských gamét malo považovať za biologicky spriaznené s darcom, alebo len s rodičmi, ktorí ho vychovávajú. „Manželstvo bolo Bohom navrhnuté tak, aby poskytovalo hlboké spoločenstvo, prinášalo sexuálne naplnenie a umožňovalo plodenie detí. Manželstvo je exkluzívny zmluvný vzťah, v ktorom sa muž a žena stávajú jedným telom. Aj keď sa v Písme nachádzajú prípady polygamných zväzkov, monogamné manželstvo je konzistentne predstavené ako Boží ideál a jediný prípustný model manželstva pre Boží ľud. Biblia nepripúšťa naplnenie intímneho spoločenstva, sexuálneho života ani plodenia detí mimo tohto vzťahu. Písmo jasne učí, že sexuálny akt je vyhradený výlučne pre manželskú posteľ. Keďže sex mimo manželstva je hriechom, deti by nemali byť počaté mimo manželského zväzku. Nie je len prípustné, ale aj zásadné, aby sa o dieťa pokúšali výhradne manželské páry. Vzhľadom na exkluzivitu manželského vzťahu by sa na procese počatia mali podieľať len títo dvaja.“ Použitie darcovských gamét je niektorými označované ako forma cudzoložstva, hoci nejde o fyzickú neveru. Vzhľadom na jedinečné spojenie manželov sú problémy, ako je neplodnosť, spoločným bremenom oboch a majú byť niesť spoločne. Použitím darovaných gamét plodný manžel odmieta zdieľať toto bremeno so svojím partnerom. Takéto odmietnutie niesť bremená spolu nie je biblickou odpoveďou na Božiu vôľu ani obrazom toho, ako sa majú kresťanskí manželia k sebe správať. „Metódy, ktoré zahŕňajú tretie strany, predstavujú vážne riziko pre integritu manželstva a narúšajú Boží poriadok stvorenia.“
3. Alternatívne metódy a adopcia
Judaizmus podporuje hľadanie riešení neplodnosti, ktoré sú v súlade s náboženskými princípmi. Zaujímavé je, že aj keď sa biblické texty priamo nezmieňujú o IVF, princípy, ktoré z nich vyplývajú, sú aplikovateľné. Napríklad, princíp „Ploďte sa a rozmnožujte sa“ je základný, ale nie je jediným cieľom manželstva. Manželstvo je tiež o spoločenstve a láske.
Alternatívne Cesty a Podpora Neplodných Párov
Odmietnuť metódy AR sa kresťanskí manželia nemusia zdráhať, pretože okrem etických výhrad je aj ich úspešnosť nízka. Lepšie výsledky je možné dosiahnuť aj inak. Pre kresťanov, ktorí si cenia a chránia život od momentu počatia, existujú alternatívne spôsoby liečby neplodnosti, ktoré sú v súlade s ich vierou. Medzi takéto metódy patria:
Prirodzené plánovanie rodičovstva (NPR): Tieto metódy pomáhajú párom identifikovať plodné dni a naplánovať si pohlavný styk tak, aby sa maximalizovala šanca na počatie. Základ metódy spočíva v porozumení prirodzenej plodnosti páru pomocou symptotermálnej metódy (ďalej STM) a v rešpektovaní poznatkov, predovšetkým v poznaní reálneho priebehu ovulácie.
NaProTechnology: Predstavuje komplexné riešenie problému neplodnosti, vylučujúc manipuláciu s ľudskými pohlavnými bunkami a embryami, a bez umelého oplodnenia. Vyšetrenia sú exaktne datované, viazané na príslušné dni cyklu a uskutočňujú sa v súlade s informáciami získanými pomocou STM. Hormonálna liečba sa nasadí zásadne v súlade so skutočne prebiehajúcou ovuláciou, a nie paušálne. Ich cieľom je pomocou správne načasovaných diagnostických testov odhaliť podstatu a príčinu zdravotných problémov a následne liečiť tak, aby mohlo dôjsť k prirodzenému počatiu. NaProTechnology využíva prácu celého tímu medicínskych odborníkov. Čo sa týka finančnej stránky, okrem osobných konzultácií s lekárom náklady plne hradí zdravotná poisťovňa poistenca. Miera úspešnosti v najlepších európskych NaPro centrách je 50 % pre všetkých pacientov, diagnózy, pravdepodobnosť počatia a porodenia dieťaťa. Môže byť úspešná i v liečbe neplodnosti u párov, ktoré absolvovali IVF, a má 40 - 50 % mieru úspešnosti pri liečbe neplodnosti žien, ktoré majú viac ako 35 rokov. Metódy NAPROHELP i NaProTechnology nesľubujú „zázraky na počkanie a nemožné do troch dní“. Naopak, vyžadujú trpezlivosť a spoluprácu. Ich ekonomická náročnosť je však podstatne nižšia (pri výsledkoch porovnateľných s IVF), čo je fakt, ktorý mal už dávno vzbudiť pozornosť na príslušných kompetentných miestach.
Adopcia: Adopcia je považovaná za čestný a hodnotný čin, ktorý umožňuje párom založiť si rodinu a poskytnúť domov dieťaťu, ktoré ho potrebuje. Pravoslávny kňaz Jakub Jacečko neplodným párom odporúča, aby sa modlili, prijali vôľu Božiu a zmierili sa so svojím stavom. Ak pár neotehotnie napriek modlitbám, navrhuje, aby si vzal dieťa z detského domova. Príkladom ide samotný Jacečko - dieťa sa im s manželkou nepodarilo počať prirodzenou cestou, tak si ho adoptovali. „Manželka ho prijala, jej materinské city sú plnohodnotné. Mnohých straší psychologická bariéra - budem mať rád dieťa, ktoré som nesplodil, ktoré som neporodila? Keď to skúsia, zistia, že je to v pohode,“ hovorí psychológ a religionista Richard Gróf. „Skúsenosť matiek dokazuje, že adopcia dokáže plnohodnotne naplniť túžbu po dieťati. Dokonca rozdiel v miere lásky nevidia ani rodičia, ktorí majú biologické aj adoptívne deti. Vzťah sa tvorí spoločne prežitou skúsenosťou, nie génmi.“ „Poskytnúť dieťa bezdetnému páru je úžasný a hodnotný čin.“
Neplodným párom sa odporúča nakontaktovať sa na manželov, ktorí svoju neplodnosť prijali a vyriešili ju napríklad adopciou. Skúsenosť takýchto manželov im môže pomôcť prijať ich situáciu. Skúsiť hovoriť o adopcii - niekedy práve adopcia pomôže prekonať prekážky psychologického charakteru u páru, ktorý je ináč plodný, len neúspešný pri počatí. Neraz sú neveriaci alebo nepraktizujúci veriaci lepším príkladom ako veriaci. K dispozícii sú aj centrá, ktoré sprostredkujú vyšetrenia u veriacich lekárov, ako sú manželia Laukovci (www.billings.sk), Liga pár páru (www.lpp.sk) alebo Centrum pre bioetiku v Banskej Bystrici. Toto centrum má adresár veriacich gynekológov a lekárov rešpektujúcich učenie Cirkvi. Aj na Slovensku je už školiteľka Creightonského modelu (CrMS), metódy PPR a hlavného diagnostického prostriedku tzv. Pre štúdium ľudskej reprodukcie v Omahe (Nebraska USA), úplne v súlade s učením Cirkvi.
tags: #asistovana #reprodukcia #judaizmus