Asistovaná reprodukcia (ART), medicínsky postup, pri ktorom sa v laboratórnych podmienkach spájajú spermie a vajíčko, sa stala komplexnou témou zahŕňajúcou vedecké, etické, náboženské a spoločenské aspekty. Umožňuje neplodným párom počať dieťa mimo pohlavného styku. Od narodenia prvého „dieťaťa zo skúmavky“ 25. júla 1978 sa obdobným spôsobom narodilo odhadom viac ako šesť miliónov detí, čo túto metódu sprístupnilo miliónom párov po celom svete. Na Slovensku sa umelé oplodnenie praktizuje od roku 1991. Hoci pomáha mnohým párom stať sa rodičmi, vyvoláva aj dôležité otázky týkajúce sa počiatku ľudského života, dôstojnosti embryí a práva na dieťa.
Nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu v americkom štáte Alabama, ktoré klasifikovalo embryá vytvorené umelým oplodnením ako „deti“, vyvolalo rozsiahlu diskusiu o etických a morálnych aspektoch asistovanej reprodukcie. Táto technológia, hoci je vnímaná ako medicínsky zázrak, je v rozpore s učením mnohých náboženských spoločenstiev, predovšetkým Katolíckej cirkvi.
Definícia a Vývoj Asistovanej Reprodukcie
Asistovaná reprodukcia je lekársky postup, ktorého dôležitou podstatou je, že pomáha spermiám a vajíčkam spojiť sa, keď by sa prirodzene spojiť nemohli. Metódy AR sa vyvinuli na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia. Zahŕňajú také farmakologické postupy, chirurgické techniky a intervencie, ktoré uľahčujú priebeh fyziologických generatívnych procesov, alebo ich dokonca celkom nahrádzajú. Najpoužívanejšou technikou AR je tzv. metóda IVF-ET (in vitro fertilization and embryo transfer), teda umelé oplodnenie v skúmavke a následný prenos embrya.
V raných 80. rokoch bola úspešnosť IVF priemerne 10 %. Dnes je to viac ako 30 % u žien mladších ako 35 rokov, hoci úspešnosť klesá s pribúdajúcim vekom na približne 1 z 10 u žien v raných 40. Úspešnosť IVF sa neustále zvyšuje, keďže sa zavádzajú a zdokonaľujú nové techniky. Táto metóda pomáha, keď je kvalita spermií nízka a spermie ťažko prenikajú do vajíčka.
Počas procesu asistovanej reprodukcie sa žene odoberie časť vajíčok vyvolaním tzv. hyperovulácie, čo znamená, že žene sa podá liek na uvoľnenie väčšieho počtu vajíčok počas jedného cyklu. Vajíčka sa potom spoja so spermiami muža v laboratórnych podmienkach. Ak je vajíčko oplodnené, bunky sa začnú deliť a vajíčko sa stáva embryom. Nedávny prelom pomohol zvýšiť šance na výber zdravého embrya na prenos do maternice. Časozberná kamera vo vnútri inkubátora monitoruje embryo počas jeho rastu.
Avšak, nie každé embryo vytvorené v laboratóriu povedie k úspešnému tehotenstvu. Ironické je, že s vekom neklesá len množstvo vajíčok, ale aj ich kvalita. Niektoré vajíčka sa zrútia hneď po vniknutí spermie, pretože ich membrána je príliš mäkká. Niektoré membrány nepovolia, nech sa robí čokoľvek. Toto ukazuje, aké krehké sú naše malé vajíčka a ako starnú. Trend mať deti neskôr znamená, že viac žien to necháva na príliš neskoro.
ŠPECIALISTI - Všetko čo potrebujete vedieť o umelom oplodnení 1/2
Asistovaná Reprodukcia z Perspektívy Katolíckej Cirkvi
Od úplných počiatkov sa metóda umelého oplodnenia stretávala so silnou kritikou Katolíckej cirkvi. Hoci Cirkev podporuje niektoré spôsoby liečby neplodnosti pre páry, ktoré sa snažia mať deti, asistovaná reprodukcia je v rozpore s katolíckym učením. Morálny teológ Ján Viglaš v rozhovore pre denník Postoj vysvetľuje, prečo sú metódy asistovanej reprodukcie pre Katolícku cirkev neprijateľné. Základné kritérium znie, že akákoľvek medicínska intervencia, ktorá napomáha prirodzené splodenie nového života prostredníctvom pohlavného spojenia muža a ženy, je v poriadku. Čokoľvek, čo nahrádza manželský akt, je neprípustné. Pretože človek je oveľa viac než len spojenie dvoch buniek a ľudské plodenie je oveľa viac ako len biologická reprodukcia, hoci medicína to takto nazýva. Ľudské odovzdávanie života je mimoriadne originálne, odovzdávajú ho dve osoby, muž a žena, nie dva živočíchy. U ľudí má ísť vždy o slobodné a vedomé rozhodnutie, ktoré predpokladá jedinečný vzťah.
Počiatok Ľudského Života a Dôstojnosť Embrya
Kľúčovou otázkou v diskusii o umelom oplodnení je definícia počiatku ľudského života. Doktorka Maureen Condice sa vo svojej práci zaoberá práve touto otázkou. Na základe rozlíšenia definícií buniek a organizmu a ich špecifických schopností v závere svojho bádania uvádza, že nezávisle na náboženskom či inom svetonázore, veda musí uznať, že splynutím spermie a vajíčka a následným delením vzniká nový organizmus - ľudská bytosť. V momente oplodnenia teda vzniká nová ľudská bytosť - dieťa, ktoré by malo mať (prirodzene) rovnaké práva ako každá iná ľudská bytosť na svete.
Ján Pavol II. tvrdil, že k takémuto záveru môže prísť každý človek na základe svojho vlastného poznávania. „Napriek mnohým ťažkostiam a neistotám každý človek, úprimne otvorený pravde a dobru, môže pomocou svetla rozumu a pod vplyvom tajomného pôsobenia milosti dospieť k tomu, že v prirodzenom zákone, vpísanom do srdca, spozná posvätnosť ľudského života od počatia až do jeho konca a získa presvedčenie, že každá ľudská bytosť má právo na to, aby sa absolútne rešpektovalo toto jej základné právo.“ Teológia opakovane zdôrazňuje, že nevieme empiricky dokázať jestvovanie duše, ani presne určiť, v ktorom okamihu vzniká ľudská duša, lebo aj počatie je určitý proces. Preto Cirkev nástojí na tom, že s každým novým ľudským životom musíme zaobchádzať ako s ľudskou osobou, či je ten život len vo forme zygoty, alebo rozvíjajúceho sa embrya, alebo plodu v tele matky, alebo už narodeného dieťaťa.
Morálne hodnotenie techník umelého oplodnenia spočíva v posúdení okolností a dôsledkov, ktoré prinášajú, vzhľadom na nevyhnutné rešpektovanie ľudského zárodku. Zavádzanie umelého oplodnenia in vitro do praxe si vyžiadalo nesmierne množstvo oplodnení a zničení ľudských embryí. Kongregácia pre vieroučné otázky v inštrukcii Donum Vitae prirovnáva asistovanú reprodukciu k interrupcii a uvádza, že prostredníctvom týchto zásahov sa život a smrť podriaďujú rozhodnutiu osoby, ktorá sa tak stavia do úlohy darcu života a smrti. Meaney vysvetlil, že pri asistovanej reprodukcii sa s dieťaťom zaobchádza ako s produktom, keďže sa v podstate vyrábajú deti takmer v priemyselnom meradle. Morálny teológ Ján Viglaš takisto tvrdí, že celé zlo nastalo už vtedy, keď to dieťa vzniklo ako embryo mimo tela ženy, kdesi v skúmavke, in vitro. Od prvého momentu existencie takého nového ľudského života sa s ním zaobchádza ako s predmetom, nie ako s človekom, ako s objektom, nie ako so subjektom, ako s niečím, nie ako s niekým.
Manželský Akt a Jeho Nerozlučiteľné Aspekty
Katolícka cirkev sa stavia kriticky k asistovanej reprodukcii, pričom argumentuje, že nahrádza manželský akt laboratórnym úkonom a uráža dôstojnosť počatého dieťaťa. Pavol VI. vo svojej encyklike Humanae vitae ešte pred Jánom Pavlom II. zdôraznil, že každé dieťa má právo byť počaté prirodzeným spôsobom v láskyplnom manželskom vzťahu, keďže rodinu, ktorú tvoria otec, mama a deti, stále považujeme za najlepšie možné prostredie pre výchovu dieťaťa. Práve preto, že táto encyklika je toľko kritizovaná a tak veľmi nepochopená, sa sv. Ján Pavol II. venoval témam teológie manželstva, ľudského tela a plodenia v katechézach štyri roky. Bol si vedomý toho, že keď celú pozornosť sústredíme len na pohlavný akt a budeme hovoriť len o antikoncepcii alebo teraz o asistovanej reprodukcii, tak nám unikne oveľa hlbší rozmer manželstva ako prokreácie, teda účasti na Božom stvoriteľskom diele. Preto ľudské plodenie nemá len čisto biologický rozmer.
Dôležité je zachovanie dvoch rozmerov manželského aktu: plodivého a spojivého. Plodivý v zmysle toho, že sa nebráni umelými metódami (prezervatív, antikoncepcia, vnútromaternicové teliesko) potenciálnemu počatiu života, a spojivý v zmysle úplný (muž vždy vyvrcholí v pošve ženy). Kongregácia pre vieroučné otázky v inštrukcii Donum Vitae píše jasne: „Odovzdávanie ľudského života v súlade s dôstojnosťou osoby je možné iba vtedy, keď sa rešpektuje zväzok, ktorý existuje medzi významami manželského aktu, a keď sa rešpektuje jednota ľudskej bytosti.“ Ján Viglaš pripomína slová pápeža sv. Pavla VI. v encyklike Humanae vitae v roku 1968, že otvorenosť životu, teda prokreatívny rozmer, a spojenie manželov pri manželskom akte musia zostať zachované. David Prentis, zakladateľ Ligy pár páru v Čechách, ktorý konvertoval na katolicizmus, veľmi trefne vyjadril, že ak je možný sex bez detí, čo umožňuje antikoncepcia, tak budú možné aj deti bez sexu.
Pretože človek je oveľa viac než len spojenie dvoch buniek a ľudské plodenie je oveľa viac ako len biologická reprodukcia, hoci medicína to takto nazýva. Ľudské odovzdávanie života je mimoriadne originálne, odovzdávajú ho dve osoby, muž a žena, nie dva živočíchy.
Morálne Neprijateľné Metódy: Heterológne Oplodnenie a Náhradné Materstvo
V rámci asistovanej reprodukcie existujú aj formy, ktoré ešte výraznejšie porušujú katolícke učenie.
- Heterológne oplodnenie: Ide o situáciu, keď sa použijú pohlavné bunky od darcu/darkyne. Napríklad, ak má Adam slabé spermie, lekár môže ponúknuť použitie vajíčka Evy a spermie od neznámeho darcu. Dieťa tak bude mať 50 % genetického materiálu od Evy a bude s ňou biologicky spríbuznené. Obdobný zdravotný problém môže nastať u matky - v našom prípade u Evy, ktorá má nekvalitné vajíčka. Lekári opäť ponúkajú riešenie - darovanie vajíčok inej ženy, ktoré oplodnia manželovými spermiami. Tu však nastáva ešte zložitejší problém - Eva bude nosiť dieťa, ktoré geneticky nebude jej. Porušenie manželskej výlučnosti tým, že do procesu plodenia vstupuje tretí človek - darca, môže mať negatívny vplyv i na samotné manželstvo a samotné počaté dieťa. Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska (SpB TK KBS) konštatovala, že pri etickom hodnotení tohto problému je potrebné vychádzať z rešpektovania ľudskej dôstojnosti a prirodzených práv počatého dieťaťa, ako aj z pravdivého hodnotenia podstaty a poslania manželstva. Zdôraznila, že každé dieťa má právo byť počaté prostredníctvom znakov vyjadrujúcich manželskú lásku medzi mužom a ženou.
- Náhradné materstvo (surogácia): Pri Adamovi a Eve lekári mohli natrafiť ešte na ďalší problém - hoci majú obaja zdravé pohlavné bunky, Eva ich dieťa nedokáže vynosiť. Navrhnú im teda, aby si našli náhradnú matku. Surogátne materstvo (našťastie) nie je na Slovensku povolené, no sú známe prípady, keď sú páry ochotné vycestovať za touto „službou“ do krajín, kde to dovolené je (napríklad do USA, Indie alebo na Ukrajinu). Funguje to skutočne komplikovane - buď si pár nájde náhradnú matku, ktorá to spraví pro bono, respektíve iba za uhradené náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou, alebo si nájde matku, ktorej za túto službu zaplatí (najmä chudobnejšie ženy v Indii a na Ukrajine často ponúkajú túto „službu“). Embryo môže vzniknúť aj z vajíčka darovaného anonymnou darkyňou a zo spermie darovanej anonymným darcom. Treba si však uvedomiť, že aj keby sme nejakým spôsobom tieto komplikované situácie zjednodušili, náhradné materstvo je objektívnym popretím záväzkov, ktoré vyplývajú z materskej lásky, manželskej vernosti a zodpovedného materstva. Uráža dôstojnosť a právo dieťaťa, aby bolo počaté, nosené v matkinom lone, prinesené na svet a vychovávané vlastnými rodičmi. Charta práv rodiny, ktorú vydala Svätá stolica, opäť zdôraznila: „Ľudský život treba rešpektovať a chrániť absolútnym spôsobom od okamihu oplodnenia.“ Príbeh Alexy a Jona, ktorí požiadali kamarátku Merill o vynosenie ich dieťaťa, ukazuje, aké traumatické môže byť narušenie vzťahov a psychické utrpenie pre všetkých zúčastnených. Umelá maternica predstavuje podľa Dr. Alexandrovy „posledný krok v technologickom ovládnutí ľudskej sexuality“, kde dochádza k rozpojeniu toho, čo je v prirodzenom poriadku ľudského života nerozpojiteľné.
Ďalším problematickým bodom je získavanie spermií masturbáciou, či už na vyšetrenie alebo na použitie pri inseminácii alebo oplodnení, čo je podľa Katolíckej cirkvi morálne neprijateľné (KKC 2352). Techniky, ktoré uľahčujú manželský pohlavný akt alebo mu pomáhajú, sú morálne prípustné, pokiaľ sa spermie nezískavajú masturbáciou, ale sú odobraté z pošvy ženy po riadnom pohlavnom styku.
Etická Dilema Nadbytočných a Zmrazených Embryí
Veľkým zlom v celom procese asistovanej reprodukcie je aj zamrazovanie prebytočných embryí. Počas procesu asistovanej reprodukcie sa vytvorí niekoľko ľudských embryí, ktoré sa potom triedia podľa kvality buniek. Podľa Centra pre genetiku a spoločnosť sa takmer polovica ľudských embryí vytvorených v rámci asistovanej reprodukcie počas procesu vyradí. Tie „kvalitnejšie“ môžu rodičia nechať zmraziť a takpovediac „odložiť na neskôr“, ak sa opäť rozhodnú mať dieťa. Tie „nekvalitné“ často (hoci nie vždy) končia ako biologický odpad, respektíve rodičia sa môžu rozhodnúť darovať ich na „výskum“. Cirkev jednoznačne odsudzuje akékoľvek pokusy a výskumy na embryách v akomkoľvek štádiu. Morálny problém je jasný - dochádza k cielenej eugenickej selekcii a následnému zničeniu ľudských embryí.
Ján Viglaš upozorňuje, že keď ich už ženy z rôznych dôvodov nemôžu prijať, mnohé z nich sa dostávajú do ťažkej vnútornej dilemy, ktorá však nemá morálne dobré riešenie. Problém je, že v tomto štádiu už čokoľvek urobíme, tak je to zlé. Hľadáme najmenej zlé riešenie. Celé zlo nastalo už vtedy, keď to dieťa vzniklo ako embryo mimo tela ženy, kdesi v skúmavke, in vitro. Následné zamrazenie embrya je ďalší útok na ľudskú dôstojnosť, pretože v prvých momentoch jeho existencie zamedzíme jeho ďalšiemu vývinu.
Ani Magistérium Cirkvi na to ešte nemá definitívnu odpoveď. Posledná odpoveď bola v inštrukcii Dignitas personae z roku 2008 od Kongregácie pre náuku viery, že tisíce odložených embryí vytvárajú fakticky nenapraviteľnú situáciu nespravodlivosti. Cirkev to vtedy uzavrela tým, že treba zastaviť takúto produkciu ľudských embryí, lebo nemáme morálne dovolené riešenie ich osudu. Avšak Dr. Irene Alexandrová z Univerzity v Dallase upozorňuje, že táto možnosť je v rozpore s učením Cirkvi, ktoré bolo jasne vyjadrené v encyklike Donum Vitae. V nej je deklarované, že umiestnenie embryí do stavu kryokonzervácie predstavuje porušenie ich ľudskej dôstojnosti, pretože sú tak vystavené riziku smrti či poškodenia ich fyzickej integrity, sú prinajmenšom dočasne zbavené svojho prirodzeného materského prostredia a nie sú chránené pred ďalšími možnými manipuláciami (DV, I, 6).
Udržanie embryí pri živote je hlavným dôvodom, pre ktorý sa výber tejto alternatívy zdá byť prijateľný pre niektorých bioetikov. Tento postoj však berie do úvahy len holú existenciu konzervovaných bytostí a prehliada skutočnosť, že ľudský život, dokonca ani v jeho počiatočných štádiách, nemožno obmedziť len na základné prežitie. Ľudský život je v každej svojej fáze dynamický a je prirodzene zameraný na rozvoj svojich príslušných potencialít. Zmrazením embryí sa ich spontánny vývoj zastavuje, čím sa im odoberá prirodzené právo na autentický priebeh života. Osoby zodpovedné za tento stav sa previňujú proti prirodzenému poriadku ľudského života a páchajú na ňom odsúdeniahodný atentát.
Viacerí teológovia sa tak prikláňajú k tomu, že najmenej zlým riešením sa javí nechať tie embryá v pokoji zomrieť. Tragický koniec väčšiny embryí sa rozhodlo už dávno predtým, keď rodičia prijali ponuku na umelé oplodnenie. Jediné, čo možno urobiť, je čo najrýchlejšie ukončiť útok, ktorý je vedený v každom okamihu kryokonzervácie proti ľudským bytostiam zbaveným akejkoľvek pozitívnej životnej perspektívy. V takýchto prípadoch sa zvyčajne dospeje k riešeniu, aby si tie embryá na základe zmluvy s centrom vyžiadali a potom niekde na cintoríne dôstojne uložili, či už sami, alebo s kňazom, ktorý bol svedkom ich bolesti.
Pohľad Cirkvi na "Právo na Dieťa"
Manželská neplodnosť je bolestivým úderom a Cirkev musí k týmto otázkam pristupovať citlivo, no otvorene. Často sa stretávame s argumentmi typu: „My sme si predsa nevybrali, že budeme neplodní! Máme právo mať dieťa a medicína nám dokáže pomôcť, tak prečo nie?“ V prvom rade si však treba uvedomiť, že Cirkev nebráni manželom mať deti a ani nikdy nebránila. Ba naopak, vždy zdôrazňovala - a i dnes, keď to nie je práve populárny názor, zdôrazňuje, že manželský akt má mať vždy plodivý a spojivý charakter.
Druhá otázka sa týka práva na dieťa. Všetci vieme, že existujú určité práva dieťaťa, ale právo na dieťa? Dieťa je Boží dar, nie právo. Aj vedci zaoberajúci sa reprodukciou môžu potvrdiť, že sa stáva, že hoci majú k dispozícii dokonalú spermiu a dokonalé vajíčko, k oplodneniu skrátka nedôjde, život sa nezačne. Hoci sa veda dokáže „hrať na Boha“ v otázke plodenia života, stále je to dotyk Stvoriteľa, ktorý určuje, či sa bunky začnú, alebo nezačnú deliť. Ján Viglaš sa spomína prípad mikrobiologičky, ktorá nadšene povedala „Vidíte, takto vzniká život“ po vpichnutí spermie do vajíčka pod mikroskopom, čo naznačuje, že aj odborníci si uvedomujú akt stvorenia.
Medicínske, Psychologické a Etické Aspekty Asistovanej Reprodukcie
Problematika asistovanej reprodukcie presahuje rámec náboženských dogiem a dotýka sa aj hlbokých medicínskych, psychologických a etických úvah. Túžba rodičov po dieťati je často taká silná, že nevenujú dostatočnú pozornosť celému kontextu procesu umelého oplodnenia. Nevedia, neinformujú sa, alebo nevnímajú problematickosť jeho jednotlivých krokov.
Riziká a Dôsledky pre Ženu a Dieťa
Asistovaná reprodukcia, hoci je prezentovaná ako riešenie, prináša aj mnohé riziká. Medzi sprievodné javy viacpočetných tehotenstiev, ktoré sú pri umelom oplodnení výrazne častejšie ako pri prirodzenom počatí, patrí zvýšená chorobnosť či dokonca úmrtnosť matiek, ako aj detí po pôrode pre ich nižšiu váhu a častejšie komplikácie v priebehu tehotenstva. V záujme zvýšenia pravdepodobnosti úspešnosti zákroku sú do maternice ženy spravidla vnášané viaceré embryá súčasne.
Dôraz na reprodukciu ako na výrobný proces môže mať aj negatívny dopad na psychicko-sexuálnu rovnováhu manželov. Je to priam vpád do výsostne intímnej sféry manželov, cítia sa pod dozorom, pohlavný styk (pri inseminácii) je načasovaný na deň a hodinu, manželské lôžko sa mení na biologické laboratórium, boj proti neplodnosti sa stáva skutočným pokusom o „donucovanie tiel“. Výsledný efekt môže byť ešte horší než pred pokusom.
Kritika ART ako "Biznisu"
Asistovaná reprodukcia je nielen nábožensky, ale aj medicínsky a eticky sporná. Lekári síce nazývajú asistovanú reprodukciu „liečba neplodnosti“, ale tu ide o obídenie problému, nie o jeho odstránenie. Problém s plodnosťou, či už u muža, alebo u ženy, alebo u obidvoch, neraz ďalej pretrváva. A ak je tam genetická príčina, tak sa môže preniesť aj na dieťa, ktoré zas bude odkázané len na asistovanú reprodukciu.
S asistovanou reprodukciou majú problém aj lekári, ktorí nie sú veriaci, minimálne s tým, že je to obrovský biznis. V centrách sa často k telu ženy pristupuje vyslovene ako k nejakej surovine a mnohé ženy to vnímajú ako veľkú dehumanizáciu, napriek všetkým krásnym bilbordom a reklamám, v ktorých hovoria o pomoci. Pozrite si diskusné fóra žien, ktoré si tým prešli, niektoré aj viacerými centrami. Aj surogátne materstvo sa predstavuje ako veľký altruizmus. Pritom veľa lekárov, a nielen veriacich, si uvedomuje, že je to hlavne veľký biznis. Pokiaľ idú niektorí lekári poctivou cestou liečby neplodnosti, tak sa stretávajú s tým, že ich kolegovia na nich pozerajú ako na veľmi konzervatívnych alebo na tých, ktorí ustrnuli v starých postupoch.
Legálna a Politická Regulácia Asistovanej Reprodukcie
Legislatíva si začiatok života a tým aj jeho ochrany určuje zákonmi alebo spoločenskou dohodou, a vidíme rôzne podoby legislatívy. V slovenskom parlamente sa v minulosti objavili návrhy zákonov, ktoré by trestali ženy za podstúpenie umelého oplodnenia. Tieto návrhy však neboli schválené.
Viacpočetné Tehotenstvá a Eugenická Selekcia
Jedným z najčastejších problémov, ktoré so sebou prináša praktický výkon asistovanej reprodukcie, sú viacpočetné tehotenstvá, ktorých pravdepodobnosť výskytu je pri umelom oplodnení výrazne vyššia, ako pri prirodzenom počatí. Dôvodom je najmä skutočnosť, že v záujme zvýšenia pravdepodobnosti úspešnosti zákroku umelého oplodnenia sú do maternice ženy podstupujúcej tento zákrok zväčša vnášané viaceré embryá súčasne. Toto pravidlo našlo medzičasom svoje legislatívne uplatnenie v právnych úpravách asistovanej reprodukcie viacerých krajín sveta. Ako príklad možno uviesť španielsky zákon č. 14/2006 z 26. mája o technikách asistovanej reprodukcie ľudí, podľa ktorého môže dôjsť v rámci jedného cyklu umelého oplodnenia metódou in vitro k transferu najviac troch embryí do maternice ženy a prípadné nadbytočné embryá, ktoré neboli vnesené, môžu byť následne zmrazené a uskladnené v autorizovaných embryobankách.
Otázke viacpočetných tehotenstiev je tiež venovaná zvýšená pozornosť na nadnárodnej úrovni, a to predovšetkým na pôde Európskej spoločnosti pre ľudskú reprodukciu a embryológiu (ESHRE) so sídlom v Belgicku, ktorá bola založená v roku 1985. V súvislosti so snahou riešiť tento problém bola na schôdzi ESHRE v máji roku 2002 v Maastrichte prezentovaná koncepcia tzv. SET (Single Embryo Transfer). Podstata tejto koncepcie spočíva v prenesení výlučne jedného embrya do maternice ženy v rámci jedného cyklu umelého oplodnenia.
Problémov, ktoré súvisia s realizáciou umelého oplodnenia, je pomerne veľké množstvo. Do tejto skupiny možno zaradiť najmä problematiku s ňou súvisiacich selektívnych interrupcií, otázku sex selekcie či potenciálnu hrozbu tzv. eutelegenézy. Asistovaná reprodukcia zahŕňa tiež preskúmanie zdravotného stavu embrya, či nevykazuje znaky niektorého zo sledovaných ochorení, t. j. vykonanie tzv. predimplantačnej genetickej diagnostiky. Ďalšie kroky spočívajú vo výbere „najlepších“ embryí (selekcia). Morálny problém je jasný - dochádza k cielenej eugenickej selekcii a následnému zničeniu ľudských embryí. Jenny Vaughnová, katolíčka, sa podelila o svoj príbeh konverzie po procedúrach IVF, ktoré s manželom podstúpili, kde z 31 embryí prežilo len jedno.
Právny Status Embrya na Slovensku
Pokiaľ ide o „vločkové bábätká“ (snowflake babies), čo sú zmrazené embryá, ktorých sa rodičia rozhodli vzdať, no zároveň si neprajú, aby boli venované na výskum, alebo zničené, adoptovať si embryo je možné vtedy, keď je matka schopná vynosiť dieťa. Neexistuje však k tomu oficiálne právne stanovisko, keďže v náleze Ústavného súdu SR je zakotvené, že nasciturus (t. j. počaté, ale nie narodené dieťa) nie je subjektom práva, ktorému patrí základné právo na život, môže sa ním však stať pod podmienkou, že sa narodí živý. V prípade Slovenskej republiky bol stanovený moment viability plodu na 24. týždeň tehotenstva. Nejde teda o „klasickú adopciu“ a znamená to, že dieťa sa nikdy nedozvie, kto boli jeho biologickí rodičia. Rovnako neexistuje k tejto otázke (zatiaľ) ani oficiálna inštrukcia od Kongregácie pre vieroučné otázky alebo oficiálne morálne stanovisko.
Alternatívne Prístupy k Liečbe Neplodnosti
Pre kresťanov, ktorí si cenia a chránia život od momentu počatia, existujú alternatívne spôsoby liečby neplodnosti, ktoré sú v súlade s ich vierou. Ján Viglaš tvrdí, že ak sa medicína snaží odstrániť príčiny neplodnosti u muža alebo u ženy, alebo u oboch, aby mohli prirodzene počať, je to nielen v poriadku, ale to treba aj oceniť.
NaProTechnológia a Creighton Model
NaPro technológia je na Slovensku len zopár rokov, no rozdiel oproti IVF je najmä v tom, že pár sa naučí spoznávať svoju plodnosť. Často pomôže už len správne načasovanie pohlavného styku, no NaPro neostáva iba pri tom. Lieči neplodnosť - neponúka dieťa ako produkt, ale snaží sa nájsť problém v tele ženy alebo muža a odstrániť ho. Berúc do úvahy všetkých pacientov, diagnózy, pravdepodobnosť počatia a porodenia dieťaťa, je miera úspešnosti 50 % v najlepších európskych NaPro centrách. Môže byť úspešná i v liečbe neplodnosti u párov, ktoré absolvovali IVF, a má 40 - 50 % mieru úspešnosti pri liečbe neplodnosti žien, ktoré majú viac ako 35 rokov.
Pri dodržiavaní určitých podmienok Cirkev nenamieta voči niektorým technikám - ide o techniky GIFT (Gamete Intrafallopian Transfer) a AIH (Artificial Insemination by Husband) - IUI (Intrauterine Insemination), pokiaľ im predchádza riadny manželský pohlavný akt, z ktorého sú odobraté a upravené spermie. Donum Vitae tvrdí, že tieto techniky nepreberajú manželský akt, ale napomáhajú mu. Ján Viglaš však upozorňuje, že aj keď sa inseminácia používa v prípadoch, keď je problém na strane muža, zvyčajne sa stimulujú aj vaječníky ženy, aby dozrelo viac vajíčok a zvýšila sa tak šanca na otehotnenie. Problémom tiež je, že aj keď sa zachová podmienka manželského spojenia, spermie treba odovzdať okamžite, čo narúša spontánnosť intímneho života.
Pre kresťanské páry, ktoré čelia neplodnosti, existujú aj ďalšie odporúčania: kontaktovať sa na manželov, ktorí svoju neplodnosť prijali a vyriešili ju napríklad adopciou. Skúsenosť takýchto manželov im môže pomôcť prijať ich situáciu. Skúsiť hovoriť o adopcii - niekedy práve adopcia pomôže prekonať prekážky psychologického charakteru u páru, ktorý je ináč plodný, len neúspešný pri počatí.
Postoje Iných Náboženských Spoločenstiev
Hoci Katolícka cirkev má veľmi podrobný a kritický postoj k asistovanej reprodukcii, pohľady iných náboženských spoločenstiev sa môžu líšiť. Informácie z poskytnutých textov naznačujú rozdielne prístupy, avšak detailné analýzy iných svetových náboženstiev (ako islam, judaizmus, hinduizmus, budhizmus) nie sú v dodanom materiáli rozsiahlo obsiahnuté. Je dôležité si uvedomiť, že každé náboženstvo má svoje vlastné etické a morálne rámce pre posudzovanie takýchto moderných medicínskych techník.
Príklad z iného kresťanského prostredia ponúka skúsenosť Kateky a Stua Goodmanovcov, ktorí patria do Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní (mormóni). V ich cirkvi sa kladie veľký dôraz na založenie rodiny. Po viac ako desiatich rokoch boja s neplodnosťou a niekoľkých spontánnych potratoch sa rozhodli pre umelé oplodnenie. Keď sa ukázalo, že Kateka má nekvalitné vajíčka, namiesto toho, aby sa lekári zamerali na zmenu tohto stavu, ponúkli im alternatívu - vajíčko od anonymnej darkyne. Kateka a Stu si prešli katalóg a vybrali si darkyňu, za ktorú sa potom modlili. Obaja svorne tvrdia, že sa pred týmto rozhodnutím modlili. Kateka neskôr popisuje obavy z toho, či bude schopná ľúbiť dieťa, ktoré nie je jej biologické, no tieto myšlienky ustúpia do úzadia, keď zbadá dieťatko na ultrazvuku. Stu, naopak, akoby tento problém nemal. Táto skúsenosť naznačuje, že v niektorých protestantských alebo novších kresťanských denomináciách môže byť prístup k asistovanej reprodukcii pragmatickejší a menej dogmatický, s dôrazom na túžbu po dieťati a vieru v Božiu pomoc aj prostredníctvom medicíny, dokonca aj pri použití darcovských gamét, čo je pre Katolícku cirkev neprijateľné.
Postoj k asistovanej reprodukcii sa v rámci svetových náboženstiev líši, od prísneho odmietania až po podmienečné prijatie určitých metód, často v závislosti od konkrétnych detailov a dôsledkov pre dôstojnosť ľudského života a integrity manželského zväzku. Neexistuje univerzálny náboženský pohľad, čo odráža rôznorodosť etických systémov a teologických interpretácií ľudského života a reprodukcie.
tags: #asistovana #reprodukcia #z #pohladu #svetovych #nabozenstiev