Narodením bábätka pribudol do vašej rodiny nový člen a s tým aj starostlivosť o jeho zdravie. Hoci slovo „žltačka“ znie vážne, vo väčšine prípadov je to prirodzený a dočasný stav. Ako sa však vyznať v tom, čo je bežné a čo si vyžaduje zvýšenú pozornosť? Novorodenecká žltačka je bežný stav, ktorý postihuje veľké množstvo novorodencov. Podľa štatistík môže potrápiť až dve tretiny novorodencov. Novorodenecká žltačka (icterus neonatorum) je stav, ktorý sa týka výlučne bábätiek. Prejavy žltačky u novonarodených detí sú veľmi časté. Objavujú sa viac ako u polovice detí. U väčšiny našťastie nepredstavujú nebezpečenstvo. Pokožka a oči novorodenca sa môžu zdať žlté v dôsledku novorodeneckej žltačky, ktorá je bežnou a zvyčajne neškodnou chorobou. V tomto článku sa pozrieme na príčiny, prejavy a možnosti liečby, vrátane fototerapie, a skúsime zodpovedať niektoré otázky rodičov, aby ste vedeli, ako správne postupovať, ak vaše bábätko potrebuje byť pod fotolampou.
Čo je novorodenecká žltačka a prečo vzniká?
Novorodenecká žltačka sa prejavuje žltým sfarbením pokožky, slizníc a očných bielok. Je dôsledkom zvýšenej hladiny krvného farbiva - bilirubínu. Ten vzniká pri rozpade červených krviniek ako produkt degradácie červeného krvného farbiva - hemoglobínu. Žltačka je prejav zvýšenej hodnoty bilirubínu v krvi, tzv. hyperbilirubinémia.
S príchodom na svet sa pre malého človiečika všetko mení. Predtým dostával to, čo potrebuje, cez mamičku. Počas tehotenstva vyvíjajúce sa bábätko dostáva kyslík z okysličenej krvi matky. Aby to mohlo fungovať, krvinky nenarodeného dieťaťa obsahujú tzv. fetálny hemoglobín, ktorý dokáže viazať kyslík pevnejšie, než červené krvné farbivo dospelých. Po narodení bábätka sa fetálny hemoglobín odbúrava a nahrádza ho štandardný hemoglobín. Červené krvinky majú v priemere životnosť 120 dní, potom sa v slezine a pečeni rozpadnú. Jednou z hlavných zložiek červených krviniek je bilirubín, ktorého akumulácia v tele spôsobuje žltačku.
U novorodencov ešte nie je pečeň dostatočne vyvinutá na efektívne spracovanie bilirubínu. V prvých dňoch v ich tele dochádza k zvýšenému rozpadu červených krviniek (ich životnosť je kratšia ako v prípade dospelých), a pečeň nie je schopná všetok bilirubín spracovať, preto sa hromadí v organizme. Odbúraný hemoglobín sa mení na metabolit bilirubín. Pečeň bilirubín spracováva, spolu so žlčou sa potom vylučuje z tela stolicou. Práve žlté farbivo bilirubín je príčinou novorodeneckej žltačky (Icterus neonatorum).
Žltačka sama o sebe je príznak zožltnutia kože, slizníc a očného bielka kvôli vysokej koncentrácii bilirubínu v krvi. Keď sa v krvi nahromadí príliš veľa bilirubínu - látky uvoľňovanej červenými krvinkami počas ich pravidelného rozkladu - spôsobí to žltačka. Keď pečeň dieťaťa nie je dostatočne vyvinutá, aby sa zbavila bilirubínu v krvnom obehu, spôsobuje žltačku. Rýchla výmena hemoglobínu je u novorodencov bežný fyziologický proces. Nezrelá pečeň dieťaťa zvyčajne nie je schopná eliminovať bilirubín dostatočne rýchlo, čo vedie k nadbytku bilirubínu.
V krvi sa nachádza nekonjugovaný (nepriamy, viaže sa na bielkoviny) a konjugovaný (priamy) bilirubín. Pri zvýšení konjugovaného bilirubínu býva problém v žlčových cestách, u detí v samotnej pečeni, pri zvýšení nekonjugovaného bilirubínu je pôvodcom problému zvýšený rozpad krviniek.
Typy novorodeneckej žltačky: Fyziologická, Patologická a špecifické formy
Novorodenecká žltačka sa rozlišuje na fyziologickú a patologickú, pričom každá má odlišný pôvod a závažnosť.
Fyziologická novorodenecká žltačka
V prípade novorodencov môže ísť o fyziologickú žltačku, ktorá je bez chorobného podkladu. Fyziologická novorodenecká žltačka dieťa neohrozuje a spontánne odoznie aj bez liečby. Najčastejšie sa stretávame s fyziologickou novorodeneckou žltačkou, ktorá sa rozvinie vo veku 2 až 14 dní. Bežná novorodenecká žltačka sa prejaví po 24 hodinách od narodenia dieťaťa a pretrváva niekoľko dní. Príčinou je nadmerný rozpad červených krviniek, ktoré fungovali u plodu a zároveň prechodná nezrelosť pečeňovej bunky produkty rozpadu spracovať. Žltačka spôsobená týmito normálnymi stavmi novorodencov je známa ako fyziologická žltačka. Nekomplikovaná žltačka je považovaná za fyziologickú a netreba z nej mať strach. Takáto žltačka nepresahuje určitú hodnotu bilirubínu (210 mikromol/l) a postupne ustupuje za 7 až 14 dní. Fyziologická žltačka obvykle ustupuje v priebehu 7 až 14 dní. V niektorých prípadoch môže dôjsť v 2. a 3. týždni k vzostupu bilirubínu, prípadne žlté sfarbenie pretrvať 3 až 10 týždňov.
Patologická novorodenecká žltačka
Patologická žltačka je následkom chorobných zmien v organizme. Pri patologickej žltačke je vysoká hodnota bilirubínu nebezpečná pre nervový systém a mozgové bunky. Je dôležité ju sledovať, aby sa včas odlíšila patologická žltačka vyžadujúca liečbu. Sú situácie, keď je žltačka spojená aj s inými príznakmi, ktoré signalizujú ochorenie dieťatka. Vtedy je však namieste podrobné vyšetrenie dieťatka a v prípade potreby sa začína s liečbou.
Žltačka dojčených detí a žltačka z materského mlieka
Žltačka dojčených detí nie je to isté, čo žltačka z materského mlieka, hoci sa obe týkajú dojčených novorodencov. Žltačka sa počas prvého týždňa života vyskytuje aj u donosených dojčených detí. Dôvodom je oneskorený odchod smolky (prvá stolica novorodenca) a nedostatok tekutín a kalórií, buď z dôvodu problematického prisávania bábätka k prsníku, alebo z dôvodu nedostatočnej či oneskorenej produkcie materského mlieka. Preto je počas prvých dní života bábätka dôležité včasné a frekventované dojčenie.
Žltačka z materského mlieka je spôsobená zvýšenou koncentráciou enzýmu (b-glukuronidázy) v materskom mlieku, ktorý spôsobuje spätné vstrebávanie bilirubínu z čreva do krvného obehu. Dieťa môže dostať žltačku aj z materského mlieka. Dojčenie môže tiež spôsobiť detskú žltačku. Žltačka materského mlieka je spôsobená chemikáliami v materskom mlieku, ktoré zasahujú do procesu rozkladu bilirubínu. U niektorých dojčených detí pretrváva alebo sa objaví vzostup bilirubínu, a tým aj zvýraznenie žltačky v 2. a 3. týždni života. Presná príčina tohto stavu nie je jasná. Nie je to však dôvod na ukončenie dojčenia! Práve naopak, dojčiť treba často, aby malo dieťatko dostatočný príjem energie a tekutín. Len vo výnimočných prípadoch sa pristupuje k prechodnému kŕmeniu odstriekaným materským mliekom, ktoré sa pred podávaním prevarí alebo sa prechodne kŕmi formulou.
Prvé dni s novorodencom: na čo sa pripraviť? | MUDr. Jana Görcsová
Rizikové faktory a skupiny
Predpokladať ešte počas tehotenstva, či bábätko bude mať po narodení novorodeneckú žltačku, je viac-menej nemožné. Napriek tomu existujú rizikové skupiny, u ktorých sa tento stav vyskytuje častejšie. Pri hodnotení žltačky novorodenca sa berie do úvahy mnoho faktorov a podľa toho sa hodnotí závažnosť stavu dieťatka.
Komplikovanejší býva priebeh u predčasne narodených bábätiek, ktoré nemajú dostatočne vyvinutú pečeň a v ich organizme sa hromadí bilirubín. Závažnejšie prejavy žltačky sa môžu objaviť u nedonosených detí. Ich pečeň totiž nie je dostatočne vyzretá a “nestíhajú” uvoľnený bilirubín spracovávať. Predčasné doručenie znamená, že novorodenec narodený pred 38. týždňom tehotenstva nemusí byť schopný spracovať bilirubín rovnakou rýchlosťou ako donosené dieťa.
O niečo pozornejšie by ste mali sledovať stav svojho bábätka v prípade, že sa má nízku pôrodnú hmotnosť, narodilo sa predčasne, prejavy zvýšenej hodnoty bilirubínu sa objavili po narodení u jeho súrodencov, alebo ak mamička trpí cukrovkou.
Rizikovými faktormi vzniku závažnej žltačky sú:
- Inkompatibilita krvných skupín medzi mamičkou a dieťaťom: To znamená situácie, keď matka má Rh faktor negatívny a novorodenec Rh faktor pozitívny, alebo ak matka má krvnú skupinu 0 a dieťa krvnú skupinu A, resp. B.
- Pôrodné poranenia: Napríklad modriny či zlomenina kľúčnej kosti môžu spôsobiť zvýšený rozpad červených krviniek a následnú silnejšiu žltačku.
- Predčasný pôrod: Ako už bolo spomenuté, nezrelá pečeň nedonosených detí je menej schopná spracovávať bilirubín.
- Vrodené infekcie.
- Vrodené chyby tráviaceho systému.
- Znížená činnosť štítnej žľazy.
- Enzýmové poruchy.
- Vrodené defekty červených krviniek.
Zvláštny podtyp detskej žltačky sa označuje ako hemolytická choroba novorodencov. Rozpad červených krviniek u bábätka v tomto prípade spôsobuje rozdielnosť medzi krvnou skupinou matky a dieťaťa. Ak budúca mamička má negatívny Rh faktor (D antigén, označuje sa ako mínus za písmenom alebo číslicou krvnej skupiny), plod môže mať po oteckovi Rh faktor pozitívny. Pri prvom tehotenstve je všetko v poriadku. Počas prvého pôrodu (v tomto prípade aj prvého potratu) si ale telo matky vytvorí protilátky proti krvnej skupine dieťaťa s pozitívnym Rh faktorom. Pri ďalších tehotenstvách tieto protilátky poškodzujú krvinky bábätka a spôsobujú ich zvýšený rozpad. Pred narodením vznikajúci bilirubín z rozpadnutých krviniek odbúrava za bábätko matka. Po narodení ho dieťa musí odbúrať samo.
Príznaky novorodeneckej žltačky
Žltačka nie je náročné diagnostikovať, keďže sa prejavuje žltým sfarbením pokožky, slizníc a očných bielok. Najviditeľnejším príznakom je žlté sfarbenie pokožky a očného bielka. Toto zafarbenie sa zvyčajne objaví 2. až 4. deň po narodení a postupne postupuje od tváre smerom na telo a končatiny. V tom čase je väčšinou ešte matka s novorodencom v pôrodnici.
U dieťaťa sa prvé príznaky novorodeneckej žltačky objavujú spravidla deň po narodení a najvýraznejšie bývajú medzi 3. - 5. dňom. Najskôr je zožltnutie kože a slizníc zrejmé na najviac prekrvených častiach telíčka predovšetkým na hlavičke. Mamička spravidla ako prvá spozoruje žltkasté bielko očí. Žltý odtieň pokožky dieťaťa a žltá farba očných bielkov sú jasnými príznakmi žltačky. Zvyčajne začína na tvári. Žltý odtieň sa šíri do hrudníka a žalúdka, keď hladiny bilirubínu v krvi stúpajú, potom do nôh a rúk. Pri žltačke dochádza taktiež k zmene správania dieťaťa, môže byť spavejšie a menej aktívne pri kŕmení.
Diagnostika a monitoring
Diagnostiku vykonáva lekár najprv neinvazívne, pomocou kožného testu - malým prístrojom bilirubínometrom, alebo transkutánnym bilirubinometrom. Zožltnutie kože lekár posudzuje na dennom svetle, pretože umelé svetlo ho môže skresliť. Množstvo bilirubínu môže orientačne namerať prístrojom cez kožu. Viditeľné prejavy žltačky je u novorodenca možné pozorovať približne od hodnoty bilirubínu 0,85 mikromólov/l.
Lekár zvyčajne dokáže zistiť, či má novorodenec žltačku, len pri pohľade naňho. Budú však chcieť vedieť, koľko bilirubínu je v krvi dieťaťa, aby mohli určiť stratégiu liečby. Pri zvýšených hodnotách sa stanoví presná hladina bilirubínu z krvi. „Stav bábätka u nás pozorne sledujeme klinicky, pomocou kožného ikterometra, a v prípade potreby robíme odbery krvi na presné zistenie hladiny bilirubínu. Mamičky nemusia mať obavy,“ vysvetľuje primárka novorodeneckého oddelenia Nemocnice KOCH MUDr. Mária Uherková. Krvný test pri novorodeneckej žltačke dokáže navyše odhaliť, či žltačka nemá pôvod v cholestáze alebo nefungujúcemu odtoku žlče. Príčinou cholestázy u malých detí je vrodená vada žlčníka.
Pokiaľ ide o hodnoty bilirubínu, u dospelých sa za normálnu hodnotu považuje < 1 mg/dl (17,1 μmol/l) bilirubínu v krvi. U detí je normálne číslo > 1 mg/dl (17,1 μmol/l). Hyperbilirubinémia je definovaná ako zvýšenie koncentrácie bilirubínu v krvi nad 1,5 mg/dl (25 μmol/l). Hodnota bilirubínu u novorodencov zvyčajne nepresahuje 12,9 mg/dl (220 μmol/l), malé percento novorodencov dosahuje koncentráciu 15 mg/dl (256,5 μmol/l). Pri fyziologickej žltačke hodnoty nepresahujú 210 mikromol/l.
Komplikácie a riziká neliečenej žltačky
Fyziologická novorodenecká žltačka nepredstavuje pre bábätko riziko. Avšak závažné prejavy patologickej žltačky ako vysoké hladiny bilirubínu v krvi a dlhotrvajúca žltačka pre bábätko môžu znamenať závažné riziko. Bilirubín je toxický pre mozgové bunky. U veľmi malých detí nie je tak dobre vyvinutá ochrana mozgu (hematoencefalická bariéra) ako u dospelých. Pri vysokej hladine bilirubínu v krvi preto bilirubín môže preniknúť aj sem a spôsobiť tzv. jadrové poškodenie mozgu (kernikterus), kedy môže dôjsť aj k trvalému poškodeniu a mentálnej retardácii.
Ak je hladina bilirubínu veľmi vysoká a nelieči sa, môže sa žlté farbivo usadiť v mozgovom tkanive a poškodiť bazálne gangliá, čo má trvalé následky. Porucha známa ako akútna bilirubínová encefalopatia sa vyskytuje, keď má novorodenec ťažkú žltačku a bilirubín prechádza do mozgu. Kernicterus je syndróm, ktorý sa vyvíja, keď akútna bilirubínová encefalopatia vedie k trvalému poškodeniu mozgu. Okrem poškodenia mozgu dieťa ohrozuje chudokrvnosť. Dôležitá je včasná liečba a monitoring novorodenca.
Možnosti liečby novorodeneckej žltačky
Novorodenecká žltačka zvyčajne spontánne vymizne v priebehu niekoľkých dní. Vo väčšine prípadov novorodenecká žltačka odznie sama bez akejkoľvek liečby. Ustúpi do 1-2 týždňov až mesiaca aj bez lekárskeho zásahu. Pretrvávajúcu novorodeneckú žltačku alebo vysokú hodnotu bilirubínu v krvi je však nutné správne diagnostikovať a liečiť.
Prirodzenými spôsobmi, ako sa žltačky zbaviť, sú dostatočné dojčenie a vystavovanie bábätka dennému svetlu (helioterapia).
Dojčenie a výživa
Dojčenie pomôže dieťatku s vylučovaním bilirubínu. Naštartovaním tráviaceho systému sa zabezpečí vylučovanie pomocou moču a stolice. Všeobecne sa odporúča dojčiť dieťa často a s dojčením začať čo najskôr. Novorodenci potrebujú piť 8 - 12 krát behom 24 hodín. Je to dôležité preto, aby dobre priberali, aby bola dostatočne stimulovaná tvorba materského mlieka a aby sa predišlo problémom z prípadnej silnej novorodeneckej žltačky. Zjednodušene povedané: bilirubín, ktorého zvýšená hladina je zodpovedná za novorodeneckú žltačku, sa odbúrava dvoma spôsobmi - cez kožu (preto sa deti slnia) a v stolici. Preto čím viac dieťatko papá, tým viac kaká a tým viac bilirubínu sa vylúči. Na začiatku bude u novorodenca stolica tmavá a riedka, označuje sa ako smolka (mekónium). Táto prvá stolica obsahuje veľa bilirubínu, ale už čoskoro v plienkách nájdete v obvyklej žltkastej stolici bábätiek.
Dôležité je pravidelné a dostatočné kŕmenie, najlepšie materským mliekom. Častým kakaním totiž dochádza k lepšiemu vylučovaniu bilirubínu. Dieťaťko býva počas žltačky spavé, preto ho treba na kŕmenie budiť. Novorodenci bývajú obvykle dojčení každé 2 až 3 hodiny, možno s jednou dlhšou prestávkou v noci (4 až 5 hodín). Ak sa stane, že má maličké miminko tendenciu spať dlhšie, môže byť namieste ho aktívne budiť a ponúkať mu prsník častejšie. Bábätko potrebuje aktívne piť minimálne desať až pätnásť minút z prvého prsníka. Keď máte pocit, že je uspokojené alebo keď začne strácať záujem, ponúknite mu druhý prsník. Je dobré, ak si už na začiatku dojčenia odsledujete, ako pije vaše dieťatko.
Helioterapia (denné svetlo)
Slnečné lúče sú nápomocné pri rozkladaní bilirubínu v koži na neškodný metabolit. Slnečné lúče pomáhajú rozkladať v žltý bilirubín v koži na neškodný metabolit. Odporúča sa preto postieľku s bábätkom postaviť blízko k oknu. Nenechajte ale dopadať do postieľky priame slnečné lúče! Dieťatko potrebuje dostatok slnka. Postieľku mu dajte tak, aby naň dopadalo nepriame slnečné svetlo, priamemu slnečnému žiareniu novorodenca nevystavujte. Po príchode z pôrodnice môžete bábätku uľahčiť jej priebeh. Ako? Svetlo: v miestnosti, kde je bábätko, nezaťahujte žalúzie, závesy. Otáčajte ho tváričkou ku svetlu.
Fototerapia
Ide o štandardný postup pri liečbe novorodeneckej žltačky, ak sú hodnoty bilirubínu vyššie. Patologická žltačka u novorodencov rozhodne patrí do rúk lekára. Odbúravanie žltého bilirubínu je možné podporiť pomocou fototerapie. Fototerapia u novorodenca prebieha v inkubátore s modrým svetlom. Bábätko je umiestnené pod špeciálnym svetlom, ktoré je chránené pred UV žiarením plastovým štítom. Dieťa je ožarované modrým svetlom s určitou vlnovou dĺžkou, ktoré spôsobuje rozklad bilirubínu na lumirubín rozpustný vo vode. V takejto podobe ho dieťa môže vylúčiť močom alebo stolicou. Dĺžku a frekvenciu fototerapie určí lekár na základe veku, donosenosti dieťaťa a podľa hladiny bilirubínu. Bábätko sa do neho uloží len v plienke, aby bola čo najväčšia plocha pokožky vystavená svetlu. „V nemocnici KOCH máme najnovšie fototerapeutické prístroje. Dieťa je zvyčajne pod lampou približne 12 hodín, s prestávkami na kŕmenie a kontakt s mamičkou. V prípade potreby aj opakovane, výnimočne kontinuálne. Pri ľahších formách používame na fototerapiu špeciálne podložky do postieľky, takže bábätko je na izbe s mamičkou,“ opisuje MUDr. Primárka novorodeneckého oddelenia dbá vždy na to, aby domov odchádzalo bábätko s bezpečnou hladinou bilirubínu.
Medikamentózna liečba a transfúzia krvi
V závažnejších prípadoch sa pristupuje k medikamentóznej liečbe, prípadne k transfúzii krvi. Dieťa dostáva imunoglobulíny, ktoré viažu bilirubín. V prípade potreby sa pristupuje k výmennej transfúzii krvi, kedy sa krv novorodencovi odoberá a pravidelne sa nahrádza (vymieňa) krvou darcu.Liečba hemolytickej choroby novorodencov: Závažné prejavy novorodeneckej žltačky sú veľmi často spojené s hemolytickou chorobou novorodencov. V dnešnej dobe lekári sledujú krvné skupiny matky aj dieťaťa a riziko jej rozvoja dokážu odhadnúť. Ak čaká Rh negatívna matka Rh pozitívne dieťa, dokážu lekári brániť vzniku protilátok proti Rh faktoru podaním špeciálneho injekčného lieku na konci tehotenstva alebo krátko po pôrode. Či sú v krvi matky protilátky proti Rh faktoru, ktoré potenciálne môžu útočiť na krvinky dieťaťa, je možné zistiť hematologickým vyšetrením.
Homeopatiká ako doplnková liečba
Prejavy žltačky môžete podávaním homeopatík zmierniť. Vždy je potrebné granuly (5 ks) rozpustiť vo vode (0,5 dcl) a dieťaťu nápoj podávať čajovou lyžičkou 1- až 3-krát denne, podľa zvoleného homeopatika. Pri zvýšených hodnotách bilirubínu sa odporúča China 9CH, pri žltačke, ktorá neustupuje ani po fototerapii, je vhodný Lycopodium Clavatum 9CH. Pred použitím homeopatík je však vždy dôležité konzultovať ich užívanie s ošetrujúcim lekárom.
Výzvy fototerapie a starostlivosť o bábätko pod lampou
Môže sa stať, že vaše dieťatko bude mať silnú formu žltačky a prosté slnenie pri okne v izbe nebude postačovať na účinnú liečbu. Bude nutné, aby bolo tzv. pod lampou (fototerapia). Ak je indikovaná liečba modrým svetlom, je potrebné monitorovanie dieťaťa a jeho sledovanie zdravotníckym personálom. Dôvodom je skutočnosť, že fototerapia, tak ako každý liečebný postup, má aj nežiaduce účinky, a preto sa zvyčajne realizuje na novorodeneckom oddelení.
Keďže bábätko musí byť pod lampou, môže to pre rodičov predstavovať výzvy a obavy. Je dôležité, aby vaše dieťatko mohlo byť nadojčené aj počas tohto času. Požiadajte sestričku, aby vám dieťatko priniesli na kŕmenie alebo si v noci natiahnite budík a choďte dieťatko nadojčiť (približne v trojhodinových intervaloch) na novorodenecké oddelenie. Tento pravidelný kontakt je kľúčový pre budovanie väzby a pre zabezpečenie dostatočnej výživy, ktorá pomáha pri vylučovaní bilirubínu.
Deti so silnou novorodeneckou žltačkou sú väčšinou aj spavé. Novorodenci bývajú obvykle dojčení každé 2 až 3 hodiny, možno s jednou dlhšou prestávkou v noci (4 až 5 hodín). Ak sa stane, že má maličké miminko tendenciu spať dlhšie, môže byť namieste ho aktívne budiť a ponúkať mu prsník častejšie. Bábätko potrebuje aktívne piť minimálne desať až pätnásť minút z prvého prsníka. Keď máte pocit, že je uspokojené alebo keď začne strácať záujem, ponúknite mu druhý prsník. Je dobré, ak si už na začiatku dojčenia odsledujete, ako pije vaše dieťatko. Dobrá je technika „prehadzovania“ - výmena prsníkov v priebehu jedného dojčenia aj 3-4 krát (frekvencia prehĺtania klesá, dieťa od prsníka, nakloniť dopredu, zobudiť, druhý prsník). Snažte sa bradavku dostať až na mäkké podnebie, 3 krát obkrúžiť ústa dieťaťa proti a 3 krát v smere, pristriekavať mlieko do úst. Záujem dieťaťa pravdepodobne udržíte, ak mu skúsite na pery vytlačiť pár kvapiek mliečka a pri dojčení ho budete jemne hladiť na temene hlavy. Zároveň je dobré pri dojčení striedať rôzne polohy. Tieto techniky pomáhajú udržať bábätko bdelé a aktívne pri kŕmení, čo je nevyhnutné pre úspešnú liečbu žltačky.
Matka má právo vopred vedieť, čo sa s jej dieťaťom deje, alebo bude diať a takisto má právo zúčastniť sa pri vyšetrení novorodenca. Súhlas matky sa nevyžaduje len vtedy, ak ide o stav ohrozujúci život. Mamičky sa s ochorením stretávajú zvyčajne už v nemocnici, pretože nástup je rýchly, novorodenecká žltačka po príchode domov je nemenej častým javom. Dĺžka pobytu v nemocnici po pôrode je zvyčajne 4 dni, dovtedy by sa novorodenecká žltačka mala prejaviť, aspoň tá patologická, fyziologická sa môže objaviť do 2 až 14 dní. V niektorých prípadoch je pre zdravie dieťaťa lepšie ostať o jeden deň v nemocnici dlhšie, aby sme mali istotu, že žltačka ustupuje. Novorodenecká žltačka je síce prirodzená zmena, ale určite ju nemožno podceniť.
Predchádzanie novorodeneckej žltačke a dôležitosť starostlivosti
Keďže hladina bilirubínu u novorodenca súvisí so schopnosťou odbúravania bilirubínu pečeňou, ktorá nie je dostatočne vyvinutá, nie je možné novorodeneckej žltačke 100-percentne predchádzať. Neexistuje spôsob, ako zabrániť novorodencom dostať žltačku. Napriek tomu existujú spôsoby, ako minimalizovať jej závažnosť a uľahčiť jej priebeh.
Dôležitá je starostlivosť o bábätko, dostatočný príjem tekutín a zabránenie zvýšenému popôrodnému úbytku na váhe. Uistite sa, že dieťa dostáva dostatočnú výživu z materského mlieka. Časté a efektívne dojčenie je kľúčové pre správne fungovanie tráviaceho systému a vylučovanie bilirubínu.
Po príchode z pôrodnice môžete bábätku uľahčiť jej priebeh. Ako? Svetlo: v miestnosti, kde je bábätko, nezaťahujte žalúzie, závesy. Otáčajte ho tváričkou ku svetlu. Plné bruško: zásadné je dostatočne časté dojčenie. V prípade potreby sa po narodení dieťatku vyšetrí krvná skupina, aby sa vylúčila inkompatibilita krvných skupín, ktorá môže spôsobiť novorodeneckú žltačku, a tým sa predchádza vážnym formám ochorenia.
Skúsenosti a rady rodičov
Mamičky, ktoré majú skúsenosti s novorodeneckou žltačkou, v diskusiách na fórach prezradili, že na tento problém je vhodné dojčenie, avšak len v prípade, že nejde o silnú žltačku. Vtedy treba kojiť nepriamo, mlieko prevárať a dieťaťu ho dávať po troškách.
U väčšiny detí odznie ochorenie do jedného až dvoch týždňov. Najvyššia hladina bilirubínu sa zaznamenáva v tele bábätka počas 2. a 3. týždňa po narodení. Vtedy môžete mať pocit, že žltačka neustupuje. V priebehu mesiaca by však mala jeho hladina klesnúť. „Určite neodporúčame mamičkám, aby si u detí porovnávali hodnoty bilirubínu. Vždy hodnotíme celkový zdravotný stav bábätka. Pracujeme podľa osvedčených medicínskych štandardov a vďaka tomu vieme efektívne predísť možným komplikáciám," zdôrazňuje MUDr. Mária Uherková. Mamičky sa často pýtajú, či môžu vznik a priebeh novorodeneckej žltačky ovplyvniť, napríklad stravou v tehotenstve, no priama súvislosť sa nepotvrdila.
Budeme veľmi radi, ak sa zapojíte do diskusie pod článkom a napíšete svoje skúsenosti s novorodeneckou žltačkou. Vaše rady a odporúčania môžu pomôcť ostatným rodičom prekonať tento stav.
Najčastejšie otázky o novorodeneckej žltačke (FAQ)
Tu sú odpovede na niektoré z najčastejších otázok, ktoré majú rodičia ohľadom novorodeneckej žltačky:
1. Kedy sa novorodenecká žltačka zvyčajne prejaví?Novorodenecká žltačka sa zvyčajne objaví deň po narodení a najvýraznejšia býva medzi 3. až 5. dňom. Fyziologická žltačka sa môže u dieťaťa rozvinúť vo veku 2 až 14 dní. Existuje aj žltačka dojčených detí, ktorá sa väčšinou objaví po prepustení do domáceho prostredia 4. - 7. deň, alebo i neskôr.
2. Ako dlho trvá novorodenecká žltačka?Fyziologická žltačka obvykle ustupuje v priebehu 7 až 14 dní. V niektorých prípadoch môže dôjsť v 2. a 3. týždni k vzostupu bilirubínu, prípadne žlté sfarbenie pretrvať 3 až 10 týždňov. U väčšiny detí odznie ochorenie do jedného až dvoch týždňov.
3. Je potrebné obávať sa žltačky z materského mlieka?Žltačka z materského mlieka je spôsobená chemikáliami v materskom mlieku, ktoré zasahujú do procesu rozkladu bilirubínu. Presná príčina tohto stavu nie je jasná. Nie je to však dôvod na ukončenie dojčenia! Práve naopak, dojčiť treba často, aby malo dieťatko dostatočný príjem energie a tekutín.
4. Ako môžem pomôcť svojmu bábätku so žltačkou doma?Dôležité je zabezpečiť dostatočné dojčenie, aby dieťa často vyprázdňovalo stolicu a moč. Taktiež je prospešné vystavovať bábätko nepriamemu dennému svetlu, napríklad umiestnením postieľky blízko okna, bez priameho slnečného žiarenia. V miestnosti, kde je bábätko, nezaťahujte žalúzie, závesy. Otáčajte ho tváričkou ku svetlu.
5. Kedy je potrebná fototerapia?Ak sú hodnoty bilirubínu príliš vysoké a ohrozujú zdravie dieťaťa, lekári naordinujú fototerapiu. Je to liečba špeciálnym modrým svetlom, ktoré pomáha rozkladať bilirubín v pokožke.
Prvé dni s novorodencom: na čo sa pripraviť? | MUDr. Jana Görcsová
tags: #babatko #nechce #byt #pod #fotolampou