Kresťanské Vianoce predstavujú ústredný bod kresťanskej viery, sviatok oslavujúci narodenie Ježiša Krista. Pre kresťanov sú to sviatky Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky. Vianoce oslávia na celom svete dve miliardy veriacich. Tento moment - narodenie Božieho Syna v jednoduchosti a pokore - sa stal základom kresťanských Vianoc, symbolizujúcim príchod spásy a nádeje pre hriešne ľudstvo.
Historické a teologické pozadie narodenia Krista
Presný dátum narodenia Pána známy nie je. Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia sa pripomínalo na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia - prvý záznam je z Ríma z r. 336 a tam sa podľa tohto záznamu deň Narodenia Pána slávil už 25. decembra.
Existuje niekoľko teórií, prečo sa zvolil tento dátum. Jedna z nich vychádza z teologickej konštrukcie prirovnania Krista k prvému človeku - Adamovi. Na základe časových paralel bolo počatie (zvestovanie) Krista stotožnené s momentom pripomínania si biblického stvorenia sveta, ktorým je podľa cirkevnej tradície 25. marec. O 9 mesiacov neskôr, podľa tohto datovania, pripadol symbolický deň narodenia Pána práve na 25. december. Ďalšou z interpretácií je dejinne - náboženská hypotéza, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka. Kresťania pôvodne pohanský sviatok Natalis Solis invicti (Neporaziteľné slnko) nanovo interpretovali v kresťanskom duchu ako narodenie Krista - „Slnka spravodlivosti“.
Cesta do Betlehema a biblický príbeh
Legenda hovorí, že Ježišova matka Mária a jej druh Jozef prešli 150 kilometrov peši do Betlehema kvôli sčítaniu ľudu, ktoré rozkázal vykonať cisár Augustus. Podstúpili ťažkú cestu, hoci Mária bola vo vysokom štádiu tehotenstva. Betlehem (hebr. Dom chleba) je mesto asi osem kilometrov južne od Jeruzalema, rodisko kráľa Dávida. V meste, ktoré sa dnes nachádza v autonómnom území Palestíny, však nemohli nájsť nocľah, a tak sa Ježiš narodil v úbohom chlieve na slame.
Tento výjav zobrazujú betlehemy, ktoré sú vo vianočnom čase vystavené v kostoloch či na námestiach miest a obcí. Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v talianskom mestečku Greccio v r. 1223. Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes a hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia.
Advent ako obdobie prípravy
Vianoce nie sú len o pár dňoch, kedy sa stretneme s blízkymi, hodujeme a vymieňame si darčeky. Začínajú sa už adventom, čo je obdobie štyroch týždňov pred Vianocami. Jeho hlavnou myšlienkou je tak pripraviť sa na príchod Vianoc a oslavu narodenia Ježiša. Obdobie vianočných sviatkov začína prvým dňom Adventu a končí dňom Zjavenia Pána. Štyri adventné nedele symbolizuje adventný veniec so štyrmi sviečkami. Liturgická fialová farba zároveň symbolizuje pokánie. Ďalším obľúbeným symbolom adventu je adventný kalendár, ktorý slúži na odpočítavanie dní do Vianoc.
Pravý význam adventu
Vianočné zvyky na Slovensku
Každá krajina, každý kraj a často aj každá rodina má tie svoje zvyky. Práve vianočné tradície sú tým, čo robí sviatky takými čarovnými, preto si ich každý rok znova pripomíname.
- Západné Slovensko: Je o niečo menej ovplyvnené kresťanstvom, preto sa dnes počas adventu postí len málokto. Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tradičný štedrák z kysnutého cesta plnený makom, orechmi, džemom a tvarohom. Na úvod večere sa zvykne krájať jabĺčko; ak v ňom nájdeme hviezdu, budeme zdraví. Kapria šupina na stole symbolizuje bohatstvo.
- Stredné Slovensko: Prežíva tradície intenzívnejšie. V niektorých kútoch Oravy ľudia zvykli sedieť za štedrovečerným stolom bosí, pričom jednu nohu museli mať položenú na sekere. V mnohých rodinách sa pred večerou modlia a deťom robia medový krížik na čelo, aby boli „dobré ako med“. Hlavným chodom je kapustnica, vyprážaná ryba s majonézovým šalátom alebo vyprážané rezne.
- Východné Slovensko: Je najviac ovplyvnené kresťanstvom, preto sa tu zvykne dodržiavať pôst počas adventu. Pred večerou sa spoločne modlia za celú rodinu. Neodmysliteľnou súčasťou je tradičná oblátka s medom a cesnakom. Často sa podávajú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, a tiež šošovicový alebo fazuľový prívarok.
Význam vianočných sviatkov
Prvý sviatok vianočný (Boží hod) je najdôležitejším dňom oslavy narodenia Pána. Cirkev začala oficiálne považovať 25. december za deň narodenia Ježiša Krista v štvrtom storočí. Od 6. storočia kňaz celebruje tri sväté omše: omšu v noci (tzv. polnočná), omšu na úsvite (tzv. pastiersku) a omšu vo dne. Druhý sviatok vianočný (26. december) je zasvätený svätému Štefanovi, prvému kresťanskému mučeníkovi. Tento deň má náboženský, ale aj spoločenský význam - viažu sa k nemu tradičné štefanské zábavy. Vianočné sviatky končia sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia) 6. januára. Práve v tento deň sa podľa tradície Ježiš Kristus zjavuje ľuďom ako ich kráľ.
Odlišnosti v kultúrach a náboženstvách
Vianoce sú unikátnym sviatkom v kresťanskej tradícii, no mnohé iné náboženstvá majú podobné sviatky zamerané na svetlo, nádej a obnovu. Napríklad židovská Hanukka, známa ako Sviatok svetiel, oslavuje zázrak s olejom v chráme. Diwali, Festival svetiel v hinduizme, je oslavou víťazstva svetla nad temnotou a dobra nad zlom. Tieto sviatky zdieľajú spoločnú symboliku svetla, ktorá v zimnom období predstavuje nádej na nové začiatky.
Hoci evanjelisti neuvádzajú presný historický dátum narodenia, pre veriacich zostáva tento sviatok vyjadrením viery, že Boh vstúpil do ľudských dejín ako dieťa, aby priniesol pokoj a spásu všetkým ľuďom dobrej vôle. Vianoce tak ostávajú nielen spomienkou na minulosť, ale predovšetkým živým prežívaním duchovnosti v kruhu najbližších.
tags: #vianoce #narodenie #jezisa #myslienky