Pocit žiarlivosti je jednou z najstarších a najzákladnejších emócií, ktorá sa prejavuje už v ranom detstve a formuje vzťahy dieťaťa s okolím. U detí sa žiarlivosť manifestuje najčastejšie vtedy, keď sa musia vzdať určitých výsad v prospech iného dieťaťa, svojho súrodenca alebo v prospech dospelej osoby. Táto emócia, hoci je často vnímaná ako negatívna, je prirodzenou súčasťou vývoja a signalizuje pre dieťa pokrok, pretože sa začína viac orientovať vo svojom okolí. Vznik a prejavy detskej žiarlivosti, najmä v súvislosti s prejavmi lásky medzi rodičmi či príchodom súrodenca, sú komplexným fenoménom, ktorému by rodičia mali venovať pozornosť a pochopenie.
Korene detskej žiarlivosti: Prečo dieťa žiarli?
Základom detskej žiarlivosti je často pocit odstrčenosti, straty dominantného postavenia vo vlastnej „svorke“ - rodine. Prvorodené dieťa začne žiarliť, keď sa mu narodí súrodenec, ktorý strhne na seba všetku pozornosť a starostlivosť rodičov. Podobne aj jedináčik začne žiarliť, keď si jeho dovtedy osamelý rodič, najmä matka, nájde blízku dospelú osobu, ktorej sa, zdanlivo na jeho úkor, venuje. Žiarlivosť je bežná emócia, ktorá sa môže objaviť u detí v rôznych situáciách.
Príchod súrodenca je pre staršie dieťa obrovská zmena. To, čo bolo „len jeho“, sa zrazu delí. Pre dieťa to môže znamenať neistotu, strach, že ho majú menej radi, alebo zúfalstvo, ktoré sa prejaví ako vzdor, žiarlivosť či regres. Neuropsychologička Sanam Hafeez uviedla pre Romper.com, že detskej žiarlivosti sa netreba báť, pretože hoci je veľmi nepríjemná, zároveň je to o to bežnejšia reakcia. Jednou z chýb môže byť aj reakcia rodičov. Kým do pôrodu bolo pre rodičov staršie dieťa centrom sveta a venovali mu maximum pozornosti, času a energie, po narodení súrodenca sa zrazu z hlavnej hviezdy stáva akoby „nula“. Musíte sa venovať malému bábätku a jeho súrodenec sa cíti odstrčený. Ako vysvetľuje neuropsychologička, „veľa dojčiat pociťuje vzrušenie pri pomyslení na to, že budú mať nového súrodenca až dovtedy, pokiaľ nepríde a nevezme im pozornosť a čas.“ Tento postoj sa môže časom zmeniť na „Nežiadal som o nové bábätko.“ Podľa nej je to pre deti kritický moment a často sa s ním zle zmierujú.
Prvé príznaky a komplexné emócie: Keď dieťa žiarli na bozky rodičov
Už od 10 - 12 mesiaca sa prejavujú prvé príznaky žiarlivosti, ktoré dieťa prejavuje typickými zvukmi, ktoré vydáva. Na začiatku druhého roku sa u dieťaťa začnú viditeľne prejavovať zložitejšie pocity a jedným z najdominantnejších je práve žiarlivosť. V predchádzajúcom období života sa dieťa veľmi nezaujímalo o vzťahy s ľuďmi vo svojom okolí; zaujímali ho iba vlastné vzťahy k ostatným ľuďom. No neskôr dieťaťu viditeľne vadí, keď jeho mamička prežíva intenzívne vzťahy aj s inou osobou.
Keď sa napríklad rodičia objímajú, dieťa spozornie a snaží sa upútať pozornosť a tiež vyžaduje, aby ho rodičia vzali do náručia. Táto reakcia je jasným signálom, že dieťa vníma prejav lásky medzi rodičmi ako potenciálnu hrozbu pre svoju vlastnú pozíciu v centre ich pozornosti. Podobne, keď dieťa vidí, ako mamička kŕmi súrodenca, pokúša sa nejakým spôsobom dostať medzi nich. Niekedy to pripomína akoby nejaký boj o exkluzivitu matkinej lásky a starostlivosti. Aj malé dieťa vie dobre vytušiť vzťahy medzi matkou a inou osobou a dokáže trpieť kvôli tomu, že nie je jediným objektom jej lásky a túžby. Jednoducho chce mať matku len pre seba.
Táto situácia vzťahového trojuholníka je modelovou situáciou oidipovského vzťahu, ktorý sa napĺňa a rozvíja ešte v ďalších rokoch. Psychoanalytici to považujú za prirodzenú súčasť vývoja každého človeka. Toto uvedomovanie predstavuje pre dieťa pokrok, pretože sa začína viac orientovať vo svojom okolí, i keď sa to na prvý pohľad javí ako veľmi egocentrické obdobie. Je to znak toho, že dieťa začína chápať vzťahy v rodine a svoje miesto v nich.
10 nenápadných znakov, že na vás žiarlia
Rozmanité prejavy detskej žiarlivosti
Žiarlivosť u detí sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, ktoré rodičia môžu spozorovať. Niektoré z nich sú otvorené a priame, iné sú skryté a nenápadné.
Otvorené a agresívne prejavy:Žiarlivosť sa môže prejaviť v úplne otvorenej podobe, ba môže prerásť až do priameho nepriateľstva, so snahou mladšiemu súrodencovi ublížiť. Deti môžu prejavovať agresívne správanie, silný vzdor, nervozitu, nepokoj. Môže sa tiež prejaviť odmietanie jedla či spánku. V súvislosti so správaním je dôležité spomenúť aj záchvaty hnevu, ktoré deti mávajú. Iné deti svoju nespokojnosť prejavujú plačom, vzdychaním alebo smútkom.
Regresívne správanie:Napriek tomu, že je dieťatko už v istom veku, môže začať používať jazyk z predošlého vývinového štádia. Napríklad môže začať šušlať, vyslovovať L namiesto už dávno zvládnutého R, vydávať zvuky ako bábätko, smiať sa ako bábätko, alebo používať skomolené slová. Zároveň si všimnite prejav v jeho tvári - rozšírené očká, otvorenejší výraz. Dieťa, ktoré už dlhšiu dobu bez problémov ovláda svoj močový mechúr, sa môže začať znova pocikávať. Podobne ako v predošlom bode ide o návrat do predošlého vývinového štádia. Medzi regresívne prejavy patria aj cmúľanie palca, žiadanie fľašky s cumlíkom alebo náhle "zabudnutie" schopnosti samostatne sa obliecť. Tieto formy správania sú snahou dieťaťa získať späť pozornosť a starostlivosť, ktorú kedysi dostávalo.
Odmietanie spolupráce a zmena správania:Dieťa odmieta spoluprácu, respektíve vytrvalo vyjednáva požiadavky zo strany rodičov. Je možné, že dieťa prezentuje správanie, ktoré ste uňho ešte nezažili. Môže ísť napríklad o záchvaty hnevu, ktoré deti mávajú. Ďalšou formou je ignorovanie súrodenca. Dieťa sa správa, akoby súrodenec neexistoval.
Skryté signály a kedy zbystriť pozornosť:Pri niektorých prejavoch rodičia vedia veľmi ľahko čítať, že u detí narastá žiarlivosť. No niekedy to môžu byť skryté signály, po ktorých dôjde ku väčšiemu výbuchu a možno aj ublíženiu mladšiemu súrodencovi. Z toho dôvodu dávajte pozor najmä na dve veci. Všímajte si, ako hovorí prvorodený o ďalšom bračekovi či sestričke. Pokiaľ je to stále v negatívnom svetle, tak sa to jednoducho v ňom kumuluje a môžete očakávať skorý výlev emócií. Taktiež môže byť veľmi šťastné v momentoch, keď sa aspoň na chvíľku menšieho dieťatka zbaví. Teší sa, keď je na prechádzke s niekým iným a ono má vašu pozornosť. Alebo ak ste sami doma a vy venujete čas konečne len jemu.
Pozor dajte, ak staršie dieťa začne reagovať negativisticky, častejšie odmieta splniť, čo od neho požadujete, hnevá sa, plače, rozbíja hračky, či dokonca prejavy agresivity presúva na súrodenca. Tieto signály naznačujú, že dieťa sa s novou situáciou nevyrovnáva dobre a potrebuje zvýšenú podporu a pochopenie.
Vekový rozdiel medzi súrodencami a vplyv na žiarlivosť
Vek staršieho dieťaťa v čase príchodu súrodenca hrá dôležitú rolu v tom, ako sa bude žiarlivosť prejavovať a ako ju dieťa zvládne. Dieťa môže žiarliť nielen na mamu, ale aj na mladších súrodencov. Najčastejšie sa tento druh žiarlivosti vyskytuje u prvorodených detí, ktoré majú okolo 2-3 rokov po narodení ďalšieho súrodenca. Je to pochopiteľné, veď dieťa, ktorému sa dovtedy venovala celá rodina, odrazu sa dostáva akoby na okraj záujmu.
Odborníci radia vyčkať s ďalším dieťatkom aspoň do času, kým bude mať staršia sestra či braček za sebou obdobie vzdoru. Táto fáza môže lomcovať dietkami v širokom vekovom rozmedzí, asi od dvoch do piatich rokov. Dva a pol roka by podľa psychologičky Mgr. Miriam Pšenákovej malo stačiť na to, aby okrem prirodzenej žiarlivosti zapojilo dieťa už aj zárodky svojich sociálnych zručností ako schopnosť podeliť sa, kontrolovať svoje emócie a prejavy. „Deti s veľmi malým vekovým rozdielom, rok až dva, ešte nevedia ovládať svoje pocity. Aktuálne prežívajú fázu separácie a individualizácie od matky a nový súrodenec ich môže zneistiť,“ hovorí odborníčka.
Psychológ PhDr. Ľudovít Repáň sa domnieva, že „detská žiarlivosť sa prejavuje najmä od troch do piatich rokov.“ Kým niektoré deti žiarlivosť prejavujú nepriateľstvom voči mladšiemu „prišelcovi“, iné sa všemožne snažia na seba upútať pozornosť rodičov akýmsi návratom do „bábätkovských“ čias - žiadajú fľašku s cumlíkom, nevedia sa zrazu samy obliecť, cmúľajú si palec, dokonca môže nastúpiť aj nočné pocikávanie, rečové poruchy či poruchy spánku, alebo nechutenstvo a agresivita.
Dieťa staršie ako päť rokov už často má svoj okruh kamarátov, záujmov, je oveľa sebestačnejšie, a tak podľa psychologičky PhDr. Kornélie Dibarborovej u neho spravidla žiarlivosť na bábätko klesá. No úplne ľahostajný k novonarodenému súrodencovi nebude ani ono, hoci si vašu výhradnú „jedináčikovskú“ starostlivosť stihlo vychutnať dosť. „U detí starších než 9 až 10 rokov je žiarlivosť skrytá. Už si uvedomujú, že keby ju prejavili, bralo by sa to skôr negatívne, a preto si vonkajšie prejavy nechajú pre seba a trápia sa vnútri,“ myslí si Mgr. Pšenáková. Samozrejme to tak byť nemusí, najmä ak tento ich schovaný smútok odhalíte a prejavíte im dostatok pozornosti a lásky.
Prevencia a zvládanie detskej žiarlivosti: Kľúč k harmonickej rodine
Predovšetkým si treba uvedomiť, že dieťa je na matke veľmi citovo závislé. Najrozumnejšie zo všetkého je uistiť ho, že ho máte radi a že máte obrovský záujem o jeho svet. Zároveň jemne, nežne a pomaly ho treba zoznamovať so skutočnosťou, že síce rodičia ho bezvýhradne milujú, ale nie je jediné, komu lásku prejavujú. Ak sa dieťaťu, ktoré bolo fakticky 7 rokov „jedináčikom“, okolo ktorého sa celý čas krútila celá rodina, narodí súrodenec, je takmer isté, že môže už pred jeho narodením začať žiarliť. Najrozumnejšie je tomuto výchovnému problému predchádzať.
Príprava na príchod súrodenca pred narodením:Dieťa treba na príchod súrodenca systematicky pripravovať pred jeho narodením. Ešte počas tehotenstva je nevyhnutné informovať ho o tom, že sa mu narodí súrodenec. Malo by sa priebežne dozvedať o tom, ako bábätko v brušku rastie. Je dobré vziať ho na ultrazvuk, dovoliť mu, aby si bábätko cez mamičkino bruško pohladkalo. Dieťaťu by ste mali rozprávať aj o tom, ako to vyzeralo, keď ono bolo samotné v brušku, malo by vidieť aj svoju fotku a ultrazvuk.Prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc., radí zamyslieť sa nad koreňmi súrodeneckej žiarlivosti. Základné predpoklady vznikajú už dávno predtým, ako sa má súrodenec narodiť. Kladiete si otázky: „Nekrútilo sa doposiaľ v našej rodine všetko tak, ako si to naša milovaná ratolesť želala? Dokázal môj syn ustúpiť zo svojich požiadaviek, ak som nemala čas, alebo jednoducho ani chuť ich splniť? Má alebo mal v domácnosti aj nejaké povinnosti - úlohy? Upratať si hračky, ísť s mamou na nákup?“ Ak nie, bude sa určite svojich doterajších „výsad“ domáhať.
Zapojenie staršieho súrodenca do starostlivosti:Hneď ako sa dieťatko narodí, mala by sa staršiemu súrodencovi zveriť nejaká dôležitá funkcia. Malo by sa mu dovoliť, aby dieťatko opatrovalo, aby ho chvíľu postrážilo, dalo mu cumlík a podobne. Znovu nadobudne dojem, že je pre rodičov dôležité. Za pomoc pri starostlivosti o bábätko má vždy počuť poďakovanie a pochvalu. Môže sa zapojiť aj ocko a môže staršie dieťa vziať do obchodu, aby vybralo pre bábätko darček na privítanie. Výborným spôsobom, ako môžeme dieťa na príchod súrodenca pripraviť, je napríklad zveriť mu niektoré povinnosti v domácnosti (samozrejme, s ohľadom na jeho vek). Bude sa cítiť zodpovednejšie a dá mu to pocit istej dôležitosti. Pomôže to hlavne v čase, keď ste zaneprázdnená a venujete sa bábätku. Naučte ho masírovať a hladkať bábätko. Naučí ho to, ako s dieťaťom zaobchádzať. Príkladom starania sa o bábätko by ste mali byť vy. Deti sa naučia to, čo vidia. Poproste ho, aby vám podalo plienku, podržalo hlavičku bábätka. Tiež mu môžete ukázať, ako bábätku obliecť ponožku, topánočku či ako použiť detský púder. Nezabudnite ho za to čo najčastejšie pochváliť.
Kvalitný individuálny čas a udržiavanie rutiny:Každý deň si nájdite chvíľku, ktorú budete venovať len jemu, napríklad keď bábätko zaspí. Ak ste mali nejaké spoločné rituály, napríklad večerné čítanie, rozhodne ich aj naďalej udržiavajte. Dovoľte mu vymyslieť nejakú spoločnú aktivitu pre vás všetkých - napríklad, nech rozhodne, kam pôjdete na prechádzku, akú hračku dáte bábätku do kočíka a podobne. Opakujte mu, že ho ľúbite, tak často, ako sa dá, pretože práve túto istotu teraz veľmi potrebuje.Drobci potrebujú určitý stereotyp, ktorý im pomôže priniesť do života nejaké istoty. Takže i keď nie je možné všetko zachovať tak, ako to bolo pred pôrodom, ponechajte mu aspoň rovnaký čas jedenia a návštevy ihriska, aby bolo spokojnejšie. Láska medzi súrodencami potrebuje čas, aby mohla prirodzene rásť.
Otvorená komunikácia a spracovanie emócií:Je dôležité dať deťom priestor na vyjadrenie pocitov, aj tých negatívnych. Stratégie ako ignorovanie, snaha o potlačenie emócie či presunutie pozornosti sú nesmierne deštruktívne. Deti sa prostredníctvom nich (okrem iného) naučia: ignorovať svoje pocity, utlmovať bolesti (napr. pomocou alkoholu či iných znecitlivujúcich a omamných látok) alebo sa nenaučia rozoznávať jednotlivé emócie a budú neskôr stratené vo vlastnom vnútornom chaose. V krehkom svete detskej duše môžu byť takéto stratégie pretlmočené ako: „Nemajú ma radi. Ľúbia ma, iba keď sa usmievam. Som zlý.“ a pod.Čo teda robiť, keď príde žiarlivosť? Pomenujte ju. Pochopte ju. Vžite sa do dieťaťa. A ak si potrebuje vybiť hnev, vymedzte jasné hranice (napr.: biť a kričať nie, ale môžeš udierať do pohovky alebo môžeš počarbať veľký papier červenou voskovkou). Nebojte sa, hnev a aj každá iná detská emócia, ktorá má voľný priechod, prejde rýchlo. A po nej ho okúpte vo svojej láske a prijatí. Je v poriadku presne také, aké je.
Zameranie na potreby dieťaťa a vyhýbanie sa porovnávaniu:Rodičia sa snažia dávať svojim deťom rovnako, a predsa počúvajú vety ako: „On má viac! Jeho máš radšej!“ V skutočnosti však nejde o to, že ste Janíkovi naozaj dali o niečo viac. O čo tu ide naozaj? Zahrajte sa na detektíva. Ktoré potreby má teraz toto dieťa nenaplnené? Čo potrebuje? Sústreďujte pozornosť naspäť k dieťaťu, ktoré prejavuje nespokojnosť, a zamerajte sa na jeho potreby. Namiesto obhajoby: „Veď som vám dala rovnako,“ sa môžete spýtať: „Čo ti chýba? Si ešte hladný? Rád by si si pridal?“ Učíte ho tak uvedomovať si a naplňovať vlastné potreby, namiesto ukazovania prstom na druhých.Ďalším dôležitým trikom je odpútanie pozornosti. Ponúknite dieťaťu novú hračku alebo mu vymyslite program. Vďaka tomu sa upokojí a nebude sa tak zameriavať na mladšieho súrodenca. Predovšetkým prestaňte porovnávať. Ak to aj urobíte v duchu, nikdy to nevyslovte nahlas, aby sa necítilo odstrčené.
Posilnenie dôležitosti a špeciálnej pozície staršieho dieťaťa:Ukážte mu, že je dôležité - dieťa si musí byť isté, že obaja súrodenci sú pre vás na rovnakej úrovni. Prostredníctvom svojho konania ho ubezpečte, že obaja sú pre vás dôležití. Netlačte na neho - v tomto veku ešte trvá spracovanie pocitov podstatne dlhšie. Preto na nich netlačte a dajte im trošku času, pokiaľ prijmú tieto novinky v živote a vysporiadajú sa s nimi. Ukážte mu, že je špeciálne - mladší súrodenec potrebuje od toho staršieho ochranu a taktiež by mal byť pre neho mentorom. Ukážte mu, akú špeciálnu pozíciu má v jeho živote a urobte ho tak výnimočným. Umožnite im vyjadriť svoje pocity - je prirodzené, že súrodenec pociťuje aj negatívne emócie. Keď ich potrebujú dostať zo seba, tak ich nebrzdite. Nechajte ich, nech sa aj týmto spôsobom so všetkým zmieria a upokoja sa.
tags: #babatko #ziarli #na #bozky #rodicov