Pôrodom sa začína krásne, ale zároveň nové a niekedy aj náročné obdobie pre matku, aj pre dieťa. Navzájom sa spoznávajú a začína sa budovanie silného puta. V predchádzajúcom článku ste si mohli prečítať, ako prebieha popôrodná adaptácia bábätka a čo zisťujú neonatológovia prostredníctvom Apgarovej skóre. Väčšina novorodencov má normálny (fyziologický) nález pri prvom vyšetrení a normálny priebeh popôrodnej adaptácie. Avšak pre niektorých novonarodených človiečikov je prechod do mimomaternicového prostredia výzvou, ktorá si vyžaduje špeciálnu starostlivosť a podporu moderných medicínskych prístrojov.
Popôrodná adaptácia a základná starostlivosť o novorodenca
Prvé hodiny a dni po narodení sú kľúčové pre adaptáciu bábätka na prostredie mimo maternice. V tomto období sa stabilizujú jeho telesné funkcie a vykonáva sa séria dôležitých vyšetrení a ošetrení.
Apgarovej skóre: Zhodnotenie vitality
Apgarovej skóre je zhodnotenie popôrodnej adaptácie novorodenca v 1., 5. a 10. minúte života. 0 - 2 bodmi sa ohodnotí dýchanie, vzhľad a farba kože, tonus (svalová sila), akcia srdiečka a reakcia na manipuláciu. O dobrej adaptácii hovoríme, keď je Apgarovej skóre aspoň 8 bodov v prvej minúte. Tento systém poskytuje rýchly prehľad o počiatočnom stave dieťaťa a o potrebe okamžitej intervencie.
Význam bondingu: Vytváranie puta koža na kožu
Vzájomný kontakt „koža na kožu“, tzv. bonding, má veľký význam pre budovanie emocionálneho vzťahu medzi mamičkou a bábätkom. Dieťa sa v maminom náručí cíti v bezpečí a matke tento vzájomný kontakt s dieťaťom pomáha zabudnúť na bolestivé udalosti samotného pôrodu a budovať jej materské kompetencie. Neprerušovaný kontakt by mal optimálne trvať 2 hodiny, samozrejme za predpokladu, že to zdravotný stav dieťatka dovolí. Počas prvých 2 hodín sa mamička s bábätkom navzájom zoznamujú a spoločne sa venujú prvému prisatiu na prsník, čo je veľmi dôležité pre úspešný nástup laktácie. Bonding ide o priamy kontakt novonarodeného dieťatka s jeho maminkou, prípadne ocinom, či iným rodinným príslušníkom bezprostredne po pôrode. Slúži k vytvoreniu si včasného vzájomného spojenia a má veľa výhod či už pre rodičku, ale aj pre bábätko.
Prvé ošetrenie novorodenca: Opatrenia a záznamy
Úplne prvé ošetrenie novorodenca vykonáva novorodenecká sestra ešte na pôrodnej sále. Dieťa očistí od nečistôt nalepených na kožu počas pôrodu, označí menom, zváži a zmeria dĺžku, obvod hlavy a hrudníka. Údaje starostlivo zapíše do dokumentácie. Súčasťou prvého ošetrenia je tzv. kredeizácia, ktorá slúži na prevenciu gonokokových (kvapavkových) infekcií očí. Do očných spojiviek sa aplikujú kvapky s antiseptickým (dezinfekčným) účinkom. Ako prevencia krvácavej (hemoragickej) choroby novorodenca sa medzi 2. až 6. hodinou podáva vitamín K. Keďže novorodenec má fyziologický nedostatok tohto vitamínu, všetkým bábätkám sa podáva ako prevencia.
Určenie zrelosti a stavu výživy
Normálna gravidita (tehotnosť) trvá 40 týždňov. Údaj o jej dĺžke dostáva pediater z gynekologických záznamov a vyšetrení. Je to údaj, ktorý sa vypočítava z dátumu poslednej menštruácie a koriguje sa podľa ultrazvukových vyšetrení plodu. Pri prvom vyšetrení po pôrode si pediater overí, či novorodenec zrelosťou zodpovedá vypočítanému veku (tzv. gestačnému veku). Využíva na to skórovacie systémy, najznámejší a najpoužívanejší je skórovací systém podľa Ballardovej. Hodnotia sa ním niektoré telesné znaky (koža, ryhovanie na ploskách nožičiek, zrelosť prsnej žľazy, tvar a elasticita ušnice, genitál) a vývojové funkčné prejavy. Novorodencov rozdeľujeme podľa dĺžky tehotnosti na:
- Donosení novorodenci: narodení medzi 38. a 42. týždňom.
- Nedonosení novorodenci: narodení pred ukončeným 37. týždňom.
- Prenášaní novorodenci: narodení po ukončenom 42. týždni.
Na posúdenie stavu výživy sa v neonatológii používajú tzv. percentilové grafy. Udávajú, koľko by mal novorodenec vzhľadom k dĺžke tehotnosti vážiť. Novorodencov s optimálnou hmotnosťou vzhľadom k dĺžke tehotnosti nazývame eutrofickí novorodenci. Ich hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí medzi 10. a 90. percentilom pre daný gestačný vek. Novorodenci s pôrodnou hmotnosťou pod 3. percentil pre daný vek sú označovaní ako hypotrofickí (podvýživení), naopak s hmotnosťou nad 97. percentil ako hypertrofickí (nadmerne živení). Hodnotenie týchto parametrov má zásadný význam pre určenie ďalšej starostlivosti.
Komplexné fyzikálne a neurologické vyšetrenie
Cieľom vyšetrenia je včasné odhalenie abnormalít, či už sú to vrodené chyby, pôrodné poranenia alebo odchýlky v popôrodnej adaptácii. Vyšetrenie vykonáva detský alebo novorodenecký lekár na novorodeneckom boxe, ideálne vo výhrevnom lôžku. Počas vyšetrenia je dieťa vyzlečené. Donosený novorodenec drží horné aj dolné končatiny v tzv. flekčnom (pokrčenom) postavení.
- Koža: Po pôrode je koža pokrytá vo väčšine prípadov plodovým mazom. Jej vzhľad je závislý od zrelosti (gestačného veku). Donosení novorodenci majú kožu hrubšiu, preto pôsobí dojmom, že je bledšia. Nedonosení novorodenci majú kožu červenú, tenkú, s presvitajúcimi cievkami a jemným ochlpením (lanugom). Krátko po pôrode je často prítomné namodralé sfarbenie plosiek nôh a dlaní, ktoré býva prvý deň života normálnym nálezom. U časti novorodencov sa krátko po narodení objaví novorodenecká koprivka (tzv. novorodenecký exantém). Na koži si ďalej všímame prítomnosť kožných znamienok, hemangiómov a modriniek.
- Hlava: Dôležitým údajom je veľkosť-obvod hlavy. Relatívne veľkú hlavu v porovnaní s telom majú predčasne narodení novorodenci. Na hlave si lekár všíma rozmer a napätie veľkej fontanely (veľká fontanela je väzivové spojenie v tvare kosoštvorca na temene hlavy v mieste, kde sa spájajú lebečné kosti), symetriu hlavičky a prejavy pôrodných poranení. Najčastejšie ide o kefalhematóm a pôrodný nádor (opuch) hlavy. Rozdiel medzi nimi je v tom, že kým kefalhematóm je zakrvácanie pod vonkajší obal kosti (väčšinou temennej) a hojí sa niekoľko týždňov, pôrodný opuch je zakrvácanie a opuch podkožia (väčšinou v záhlaví) a vymizne v priebehu niekoľkých dní.
- Tvár: Na tvári sa vyhľadávajú tzv. dysmorfické črty, ako sú napr. deformované a nižšie postavené ušnice, široký koreň nosa, netypické postavenie očných štrbín, rázštep podnebia a pery. Jedným z prejavov pôrodného traumatizmu je tzv. stagnačná cyanóza tváre, alebo inak povedané „syndróm modrej masky“. Nie je to nič závažné, modré sfarbenie v priebehu niekoľkých dní vymizne.
- Krk: Krk novorodenca je krátky. Stáva sa, že je hlavička vychýlená z osového postavenia smerom k jednému či druhému ramenu. Príčinou asymetrického držania hlavy býva tortikolis. Je spôsobený buď vynútenou polohou hlavičky v maternici (pri nesprávnom naliehaní bábätka, nedostatku plodovej vody) alebo pôrodným poranením (zakrvácaním do kývača hlavy).
- Dýchanie: Lekár sa pri vyšetrení zameriava na sledovanie mechaniky dýchania, počtu dychov za minútu a pomocou fonendoskopu skúma posluchový nález na pľúcach. Spôsob a frekvencia dýchania sa menia v závislosti od bdelosti, fyzickej aktivity a plaču.
- Srdcová akcia: Normálna srdcová akcia u novorodenca narodeného v termíne je 120 až 160 úderov za minútu. V spánku môže byť nižšia, naopak, pri fyzickej aktivite vyššia. Počas prvých 24 hodín života je častým nálezom jemný srdcový šelest, ktorý má väčšinou prechodný (adaptačný) charakter. Inou kapitolou sú šelesty, ktoré sa objavujú 3. až 4. deň po pôrode a ich intenzita stúpa. Takého šelesty bývajú dôvodom na ultrazvukové vyšetrenie srdca za účelom potvrdenia alebo vylúčenia srdcovej chyby.
- Bruško: Lekár vyšetruje veľkosť bruška, zisťuje, či je mäkké, či sa dá dobre prehmatať. Distenzia brucha (roztiahnutie brucha nad úroveň hrudníka) krátko po pôrode môže byť príznakom črevnej nepriechodnosti, naopak člnkovité brucho (pod úrovňou hrudníka) môže signalizovať bránicovú herniu (prietrž). Dôležitou súčasťou pri vyšetrení brucha je kontrola pupočného pahýľu, ktorý je za normálnych okolností 3-cievny a je po prestrihnutí pupočnej šnúry zasvorkovaný.
- Genitál: U oboch pohlaví sa hodnotí zrelosť genitálu a prípadné vývojové abnormality. U chlapcov sa kontroluje, či majú oba semenníky zostúpené v miešku.
- Močenie a stolica: Novorodenec by mal prvýkrát močiť do 24 hodín od pôrodu. V prvých 2 až 3 dňoch môžu byť na pomočenej plienke prítomné fliačiky tehlovočervenej farby. Priechodnosť konečníka sa kontroluje pri prvom meraní teploty, smolka (prvá stolica) by mala odísť najneskôr do 48 hodín od pôrodu.
- Končatiny: Na horných končatinách sa sleduje spontánna hybnosť. Ryhovanie na stupaji nôh pomáha pri vyšetrení zrelosti novorodenca. Samozrejmosťou je vyšetrenie bedrových kĺbov v rámci skríningu dysplázie bedrových kĺbov. K najčastejším deformitám dolných končatín patrí kalkaneovalgózna deformita, ľudovo nazývaná „konská noha“. Liečba závisí od stupňa deformity.
Neurologické vyšetrenie a novorodenecké reflexy
K základnému neurologickému vyšetreniu patrí vyšetrenie svalového tonusu (napätia), ktoré informuje o stave centrálneho nervového systému. Môže byť normálny, znížený alebo zvýšený. Súčasťou je aj vyšetrenie novorodeneckých reflexov. Patrí k nim: hľadací, sací, prehĺtací, úchopový a úľakový (Morov) reflex.
Novorodenecký skríning: Včasné odhalenie rizík
Aby sa predišlo mnohým zdravotným problémom a zabezpečila sa optimálna budúcnosť dieťaťa, vykonávajú sa v pôrodniciach rozsiahle skríningové vyšetrenia.
Prečo je skríning kľúčový
Novorodenecký skríning dokáže včas odhaliť závažné ochorenia alebo vrodené chyby, ktoré by mohli bábätko jednak ohroziť na živote a jednak by do budúceho života dieťaťa znamenali značné zdravotné obmedzenia, či trvalé poškodenie. Vďaka skríningom teda dokážeme včas zachytiť a správne liečiť napríklad vrodenú zníženú funkciu štítnej žľazy, ktorá ak sa v minulosti včas nezachytila a nezačala liečiť, viedla u detí až k nezvratnej mentálnej retardácii. Vyšetrenia a niekoľkodňové pozorovanie novorodenca je preto mimoriadne dôležité.
Zoznam povinných a ďalších skríningových vyšetrení
Počas hospitalizácie sa realizujú všetky skríningové vyšetrenia, ktoré pomáhajú včas diagnostikovať prípadné problémy.
- Skríning vrodenej katarakty (zákal šošovky): Vykonáva ho lekár počas vizity. Oftalmoskopom (špeciálnym malým prístrojom) zasvieti do oka bábätka a pozoruje prítomnosť tzv. červeného reflexu.
- Skríning sluchu (otoakustické emisie): Vyšetrenie tzv. otoakustických emisií. Realizuje ho novorodenecká sestrička počas dňa, keď je dieťatko v úplnom pokoji, trvá približne 2-3 minúty a je nebolestivé. Do vonkajšieho zvukovodu sa zavedie malá sonda a prístrojom sa zhodnotí záchyt „ozveny zvukov“.
- Ultrazvukový skríning vrodených vývojových chýb obličiek: Ultrazvukové vyšetrenie obličiek a močového mechúra.
- Skríning vrodenej dysplázie bedrových kĺbov: Špeciálnym hmatom lekár pri vizite vyšetruje mobilitu bedrových kĺbov. Ultrazvukové vyšetrenie u ortopéda treba realizovať do 4 týždňov veku bábätka.
- Skríning vrodených vývojových chýb srdca pulznou oxymetriou: Cieľom je odhaliť závažné vrodené vývojové chyby srdca. Vykonáva ho sestrička počas dňa pulzným oxymetrom, ktorým meria nasýtenie krvi kyslíkom na pravej ruke a nohe dieťaťa.
- Skríning zo suchej kvapky krvi: Ide o odber krvi bábätka k vylúčeniu niektorých vrodených a dedičných ochorení (cystická fibróza, kongenitálna hypotyreóza, kongenitálna adrenálna hyperplázia, fenylketonúria, plus 9 raritnejších ochorení). Vykonáva sa medzi 72. - 96. hodinou života dieťaťa (čiže väčšinou pri prepustení na oddelení).
Kedy bábätko potrebuje prístrojovú podporu: Najčastejšie dôvody
Napriek starostlivému skríningu a sledovaniu, niektoré bábätká potrebujú intenzívnejšiu zdravotnú starostlivosť a prístrojovú podporu. Sú to prípady, keď pre komplikácie či horší zdravotný stav si musia pobyt v nemocnici predĺžiť.
Predčasné narodenie a nízka pôrodná hmotnosť
Novorodenci narodení predčasne (pred ukončeným 37. týždňom) a tí s nízkou pôrodnou hmotnosťou (hypotrofickí) často potrebujú špeciálnu starostlivosť a prístrojovú podporu, najmä na udržanie stabilnej telesnej teploty a podporu nezrelých orgánov. Novorodenci s nízkou pôrodnou hmotnosťou a predčasne narodení sú najčastejšími príčinami prečo je potrebné použiť stacionárny inkubátor.
Problémy s dýchaním a srdcovou činnosťou
Komplikácie počas pôrodu môžu viesť k problémom s dýchaním a srdcovou činnosťou ihneď po narodení. Jedna mamička zdieľala svoju skúsenosť, keď mala pri pôrode už zelenú plodovú vodu, jej dcérka sa jej nahltala a pľúcka zostali po narodení stiahnuté. Na jiske ju napojili na prístroje, na umelú ventiláciu. Ten stroj dýchal za ňu podľa toho, koľko ona sama dýchala, proste ten stroj za ňu dodýchaval. Trvalo to asi desať dní, kým sa sama rozdýchala. Iná mamička zase uviedla, že jej bábätko bolo narodené v 36+0tt a hneď po pôrode malo problém so srdiečkom - bilo pomaly a museli ho hneď okysličovať. V takýchto prípadoch je umelá ventilácia alebo kyslíková podpora nevyhnutná.
Príručka pre rodičov predčasne narodeného dieťaťa (audiokniha)
Novorodenecká žltačka a riziko poškodenia mozgu
U bábätiek býva kameňom úrazu, respektíve dôvodom, prečo musí zostať pod dohľadom lekárov dlhšie, práve novorodenecká žltačka. Ide o jeden z adaptačných mechanizmov, ktorým si bábätko po narodení musí prejsť. Pre novorodencov sú vypracované určité rizikové faktory žltačky, ďalej záleží ako je dieťa staré, teda koľko hodín/dní je na svete. Toto všetko sa premieta do stanovených grafov a podľa konkrétnej hodnoty pre dané dieťa sa odvíja aj prípadná liečba žltačky. To, prečo sa tak starostlivo hodnotí žltačka u novorodencov, má obrovský význam. Snažíme sa totiž zabrániť vzniku tzv. jadrového ikteru. Novorodenci ešte nemajú vyzretú hematoencefalickú bariéru, to je akási „prekážka“, ktorá za normálnych okolností neprepustí toxické látky z krvi do mozgu. Bilirubín, teda žlté farbivo, zodpovedné za žltačku, je taktiež toxické pre mozog, a ak jeho množstvo presiahne u malých bábätiek limity v tomto veku ešte nevyzretej (teda akoby menej funkčnej) bariéry, môže detský mozog nezvratne poškodiť.
Moderné technológie v starostlivosti o najmenších
Moderné prístrojové vybavenie je kľúčové pre zvýšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti a záchranu životov novorodencov.
Inkubátory: Thermoneutrálne prostredie
Nový moderný stacionárny inkubátor slúži pre starostlivosť o novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Stacionárny inkubátor je kvalitatívne na ďaleko vyššej úrovni, ako doposiaľ používaný prístroj na novorodeneckom oddelení. Inkubátor vytvára pre novorodenca termoneutrálne prostredie a zabezpečuje mu stabilnú telesnú teplotu. Inkubátor SI-610 - klimatické prostredie je udržiavané elektronickým regulátorom teploty. Reguluje vyhrievanie priestoru pre novorodenca podľa teploty vzduchu, alebo teploty tela. Teplota je zobrazená na displeji. Vstavaný modul zvlhčovania umožňuje automatickú reguláciu relatívnej vlhkosti - tiež je zobrazená na displeji. Čistotu nasávaného vzduchu z vonkajšieho prostredia zaisťuje vstavaný bakteriologický filter. Inkubátor umožňuje pomocou vstavanej váhy merať aktuálnu hmotnosť novorodenca. Všetky dôležité parametre sú strážené pomocou alarmu.
Výhrevné lôžka a resuscitačné sady
Zostava prístrojov obsahuje vyšetrovacie pomôcky, ktoré sa používajú pri narodení každého jedného bábätka. Najdôležitejšou súčasťou sady je výhrevné lôžko, ktoré slúži na vyšetrenie, ošetrenie a stabilizáciu telesnej teploty novorodenca. Výhrevné lôžko je vybavené príslušenstvom, ktoré slúži aj ako resuscitačné lôžko. Ďalšími nemenej dôležitými súčasťami sú moderná neonatálna resuscitačná sada a laryngoskop, ktoré sa používajú v prípade potreby neonatálnej resuscitácii namiesto klasického ručného resuscitačného vaku a pri poskytovaní intenzívnej starostlivosti u novorodenca na pôrodnej sále. Týmto spôsobom je možné novorodenca krátku dobu efektívne ventilovať pri dodržaní maximálnej bezpečnosti.
Podpora dýchania: Ventilácia, CPAP, kyslík
Pre bábätká, ktoré majú problémy s dýchaním, existuje niekoľko foriem podpory. Pri závažných problémoch sa používa umelá ventilácia, ktorá dýcha za bábätko alebo mu pomáha s dýchaním. V iných prípadoch sa môže použiť CPAP (Continuous Positive Airway Pressure), ktorý poskytuje stály pozitívny tlak v dýchacích cestách, čím pomáha udržiavať pľúca otvorené. Pre menej závažné stavy sa používa jednoduchá kyslíková terapia, napríklad pomocou masky na tvár alebo hadičiek do nosa. Lekari sa určite posnažia skúsiť, ako dokáže samo dýchať a možno ti to ani nepovedia, odpoja ju od prístrojov a dajú takú hadičku s balónom, aby videli, či sa chytá na samotné dýchanie, samozrejme to robia pod dohľadom skupiny lekárov, v prípade, že by sa nechytala, aby ju opäť napojili na prístroje.
Monitorovanie životných funkcií: Pulzný oxymeter a infúzne pumpy
Druhým prístrojom je pulzný oxymeter, ktorým sa meria saturácia hemoglobínu kyslíkom v krvi a srdcová frekvencia, čím sa môže včas diagnostikovať závažná srdcová chyba u novorodenca. Tento sa pripevní na ručičku alebo nožičku, takže ide o neinvazívne vyšetrenie. V sade sú aj dve infúzne pumpy, ktoré zabezpečujú presné a bezpečné dávkovanie infúzneho roztoku. Spomínané technické prístrojové vybavenie veľkou váhou prispeje ku kvalitnejšej starostlivosti o novorodencov.
Revolúcia v starostlivosti o predčasne narodené a choré bábätká: Kontakt koža na kožu
Tradičná prax pri predčasne narodených alebo chorých bábätkách často viedla k ich okamžitej separácii od rodičov a umiestneniu do inkubátora. Veda však prináša nové pohľady a ukazuje, že aj v týchto prípadoch môže byť kontakt koža na kožu kľúčový.
Prekonávanie starých paradigiem (inkubátor vs. bonding)
Keď sa narodí bábätko predčasne, tak je bežná prax, že ho okamžite po narodení berú preč a rodičia sú vydesení, čo sa deje, a netušia, kde ich bábätko je alebo ako sa má. Nemusí to tak byť. Kontakt koža na kožu sa nevylučuje s poskytnutím potrebnej zdravotnej starostlivosti a využitím potrebnej techniky zaisťujúcej prežitie bábätka. Kombinácia kontaktu koža na kožu spolu s potrebnou podporou napríklad dýchania bábätka, infúzií s antibiotikami či glukózou, monitorovaním a podobne dáva bábätku najväčšiu šancu na prežitie. Kontakt koža na kožu prináša v starostlivosti o predčasniatka oveľa lepšie výsledky ako inkubátor, v ktorom je bábätko samo. Pre materskú starostlivosť klokankovaním neexistujú kontraindikácie, matky ani bábätká nemusia pre ňu spĺňať žiadne špeciálne kritériá ani nemusia byť špeciálne vyberané.
Vedecké dôkazy a prínosy (stabilizácia, dojčenie, prežitie)
Kontakt koža na kožu s matkou (odborne nazývaný Materská starostlivosť klokankovaním) je pre dieťa úplne základná potreba, ovplyvňuje jeho prežitie, náchylnosť na choroby, imunity či prospievanie. Tento čas je kľúčový pre adaptáciu bábätka na prostredie mimo maternice, stabilizuje telesné funkcie bábätka (najmä dýchanie, srdcovú činnosť, telesnú teplotu), napomáha tvorbe mlieka a dojčeniu a vytvoreniu popôrodnej vzťahovej väzby bábätka s matkou. Bábätko v súvislom kontakte koža na kožu s matkou sa lepšie vyspí a využije z potravy viac živín. Predčasne narodené bábätká potrebujú dojčenie ešte viac ako všetky ostatné bábätká a prospievajú lepšie, ak sú dojčené. Štúdie poukazujú na to, že práve dojčenie predčasne narodených bábätiek je kritické pre ich prežitie. WHO na základe týchto výsledkov plánuje, že prehodnotí štandardné odporúčania pre prax tak, aby okamžitý kontakt koža na kožu bol súčasťou starostlivosti o predčasne narodené bábätká.
Príklady z praxe a svetové trendy
Príkladom je pôrodnica v kanadskom Vancouveri, ktorá oslávila v júli 2020 jeden rok od zavedenia programu, pri ktorom zostáva predčasne narodené bábätko v kontakte koža na kožu s matkou okamžite po narodení bábätka. Článok kanadskej stanice CBC opisuje príklad Nicole Dillmanovej, ktorá porodila predčasne v 31. týždni a jej bábätko Eleanor s ňou bez separácie zostalo v kontakte koža na kožu, hoci mu CPAP poskytoval podporu dýchania a bolo napojené na infúziu. Bábätko teda neodniesli do inkubátora, a to v článku opisujú ako jeden zo spôsobov znižovania stresu a traumatizácie po predčasnom pôrode. Nemocnica na svojich stránkach vysvetľuje: „Starostlivosť a liečba poskytnuté počas prvej hodiny života môže znamenať rozdiel medzi životom a smrťou alebo dlhodobými zdravotnými následkami.“ Prvú hodinu u nich za posledný rok strávilo v kontakte koža na kožu s matkou viac ako 200 predčasne narodených a chorých bábätiek a ich rodín.
Hospitalizácia a cesta k prepusteniu domov: Spolupráca rodičov a personálu
Pobyt v pôrodnici je časom nielen pre zdravotnú starostlivosť, ale aj pre vzdelávanie a podporu čerstvých rodičov. Nielen mamičky, ale aj bábätká sú každý deň v pôrodnici monitorované.
Vizity a komunikácia s lekármi
Ranné vizity prebiehajú denne v čase od 7:30 do 10:30 hod., prípadne dlhšie, podľa počtu novorodencov na oddelení. Ide o čas, kedy lekár kontroluje zdravotný stav novorodenca a vie promptne reagovať na zmeny, včas začať liečbu, ak je potrebná. Dá sa takto predísť mnohým problémom už veľmi skoro a včas ich riešiť. Ranné vizity na novorodeneckom oddelení umožňujú aj mamičkám, aby boli informované. Je to jedinečný priestor, aby sa pýtali na všetko, čo ich zaujíma a trápi. Veď kto iný im môže lepšie poradiť, ak nie ošetrujúci lekár, ktorý má všetky informácie o ich momentálnom zdravotnom stave, ktorý vie, ako presne prebiehal konkrétne pôrod, má pred očami dieťatko, ktoré je tak, ako každý z nás jedinečné a výnimočné s potrebou individuálneho, „na mieru šitého“ prístupu. Novorodenecká sestra Vás bude navštevovať niekoľkokrát denne, aby zistila, ako sa Vám darí. Poučí Vás o starostlivosti o bábätko, o prebaľovaní, pomôže Vám s prikladaním k prsníku a rozbehnutím laktácie. Tiež sa Vás bude pýtať na močenie a odchod tzv. smolky, čo je prvá stolica novorodenca. Kúpeľ bábätka Vám ukáže sestrička na druhý deň.
Kritériá pre prepustenie
Aby mohlo byť bábätko prepustené spolu s mamou do domácej starostlivosti, musí splniť kritériá, ktoré v odporúčaniach vydala Neonatologická sekcia Slovenskej pediatrickej spoločnosti. Tieto kritériá sa vzťahujú nielen na zdravotný stav dieťaťa, ale zároveň aj na jeho schopnosť prijímať potravu a tiež vedomosti a schopnosti matky poskytnúť dieťatku adekvátnu starostlivosť po každej stránke. Musia im byť urobené všetky potrebné a dôležité vyšetrenia, až potom môžu byť prepustení do domácej starostlivosti. Hospitalizácia fyziologického novorodenca trvá minimálne 72 hodín. Počas nej bábätko opakovane vyšetrí lekár, ktorý sleduje jeho adaptáciu, hodnotí jeho zdravotný stav, novorodeneckú žltačku a prípadné odchýlky. Prepustenie domov sa realizuje približne okolo 10:00 - 11:30, keď Vám lekár Neonatologickej kliniky prinesie prepúšťaciu správu od Vášho bábätka a poučí Vás o ďalšom postupe.
Predĺžený pobyt a jeho opodstatnenosť: Žltačka ako častý dôvod
Stáva sa však, že čerstvá mamička i novorodenec si musia pobyt v nemocnici predĺžiť. Samozrejme, nikto ich tam nechce držať nasilu, vyžaduje si to však ich zdravotný stav. U bábätiek býva kameňom úrazu, respektíve dôvodom, prečo musí zostať pod dohľadom lekárov dlhšie, práve novorodenecká žltačka. Nedá sa preto presne povedať, o koľko dní to pobyt v pôrodnici predĺži, zväčša to však býva o 1-2 dni. Mamy si niekedy neuvedomujú, že riskujú. Prvé dni po pôrode sú pre každú mamu i bábätko niečím novým a výnimočným. Spoznávajú jeden druhého, a je preto časté, že mnohé mamy by si rady tento čas užívali v súkromí domova. Nič by sa však nemalo unáhliť. Jednak sa mama môže prvé dni po pôrode zotavovať pod drobnohľadom lekárom, na druhej strane aj bábätko potrebuje odbornú starostlivosť, ktorá skutočne môže odhaliť viaceré zdravotné problémy. Niektoré sú vďačné za vysvetlenie, porozumejú, že nikto ich nechce držať v nemocnici bezdôvodne. A potom sa občas nájdu aj mamy, ktoré jednoducho nedôverujú akýmkoľvek slovám ani snahám zdravotného personálu, cítia sa byť klamané a sú presvedčené, že im len ubližujeme. Žiaľ, neuvedomujú si, ako v určitých prípadoch veľmi riskujú. Veď v stávke môže byť to najcennejšie čo máme, zdravie a život.
Porovnanie systémov starostlivosti a význam dôvery
Kým u nás sa stará o mamu gynekológ/pôrodník a o novorodenca neonatológ/pediater, v Nemecku obe tieto funkcie zastrešuje pôrodník. V Anglicku je zase bežné, že mama s dieťaťom odchádzajú po pôrode domov. Bábätko potom príde skontrolovať domov zdravotná sestra. Odborníci sa pýtajú, či pre niektoré deti nemôže byť „neskoro“ a ako majú zabezpečené skríningy a kto pomáha matke v prvých náročných dňoch, kedy doslova objavuje a učí sa spoznávať svoje dieťa a starať sa o neho. Týmto sa včasné odchody domov nijako neodsudzujú, ale náš systém má veľmi dobre a precízne vypracované všetky tieto postupy a kroky s absolútnym ohľadom na prevenciu a bezpečnosť, čo sa odzrkadľuje aj na neustále sa znižujúcemu trendu neonatálnej úmrtnosti. Skôr sa pociťuje určitá a stále sa zvyšujúca dávka nedôvery voči zdravotným pracovníkom a našej práci.
Načúvacie prístroje a podpora detí s poruchou sluchu: Dôležitosť včasného zásahu
Niektoré deti potrebujú prístrojovú podporu nielen bezprostredne po narodení, ale aj dlhodobo, napríklad v prípade poruchy sluchu. Včasná diagnostika a intervencia sú kľúčové pre ich optimálny vývoj.
Príčiny poruchy sluchu
Poruchy sluchu u detí môžu mať rôzne príčiny, ktoré sa delia na negenetické a genetické.
- Negenetické príčiny: Medzi ne patria infekcie a choroby u mamy počas tehotenstva, problémy počas pôrodu, užívanie určitých liekov, nízka pôrodná hmotnosť, infekcie počas detstva, infekcia stredného ucha u dieťaťa, zväčšený vestibulárny akvadukt (EVA alebo LVAS), hluk, náraz a poranenie hlavy.
- Genetické príčiny: Sem patria syndrómová geneticky podmienená porucha sluchu, nesyndrómová porucha sluchu a mitochondriálna porucha sluchu. Genetické vyšetrenie poruchy sluchu pomáha určiť presnú príčinu.
Diagnostika a typy pomôcok (načúvacie prístroje, kochleárne implantáty)
Na zistenie poruchy sluchu sa vykonávajú rôzne vyšetrenia sluchu, vrátane skríningového vyšetrenia sluchu v pôrodnici (otoakustické emisie), vyšetrenia stavu a funkcie vonkajšieho a stredného ucha, subjektívnych a objektívnych vyšetrení sluchu v centre a vyšetrenia sluchu a reči počas prevencie u pediatra. Načúvací prístroj začne vydávať nepríjemné zvuky v prípade zmeneného tvaru koncovky alebo staršej hadičky, čo môže vážne ovplyvniť kvalitu zvuku. V závislosti od stupňa a typu straty sluchu (prevodová, percepčná, zmiešaná, sluchová neuropatia, centrálna, jednostranná, progresívna alebo kolísajúca porucha sluchu) sa volia kompenzačné pomôcky.
- Načúvacie prístroje: Sú najčastejšou pomôckou. Skladajú sa z viacerých častí a digitálne načúvacie prístroje vyžadujú pravidelné kontroly u foniatra a správne nastavenie.
- Kochleárne implantáty: Vhodné pre deti s ťažkou percepčnou stratou sluchu, kde načúvacie prístroje už nepostačujú. Funguje tak, že obchádza poškodené časti vnútorného ucha a priamo stimuluje sluchový nerv. Implantačné kritériá sú prísne a operácia je sprevádzaná procesom rozhodovania.
- Stredoušný a kmeňový implantát, implantovateľné systémy pre kostné vedenie (BAHA, Bonebridge, ADHEAR): Ďalšie možnosti pre špecifické typy porúch sluchu.
Výzvy a skúsenosti rodičov pri navykaní na prístroje
Pre niektorých z vás môže byť obdobie, keď dieťa dostane načúvací prístroj, zložité. Viacerí rodičia zažívajú zmätok medzi vlastnými pocitmi a tlakom odborníkov, ktorí od nich požadujú, aby ich dieťa začalo nosiť oba načúvacie prístroje čo najskôr. Deti totiž často vycítia postoj rodičov a prístroje odmietajú preto, lebo ich odmietajú samotní rodičia. Ak sa budete cítiť ohľadne načúvacích prístrojov veľmi negatívne, skúste sa porozprávať s inými rodičmi, ktorí si touto skúsenosťou prešli a pocity „húsenkovej dráhy“ už poznajú. Dieťa si žilo vo svojom svete s minimom zvukov niekoľko týždňov, mesiacov až rokov a naraz mu rodičia vtlačia niečo do ucha, čo spôsobí, že počuje kopu zvukov a hluku (kým sa mozog naučí priradiť „hluku“ zmysel, môže to trvať určitú dobu). Okrem zvláštneho tlaku v uchu mu teraz visí za uškom ešte aj samotný načúvací prístroj, ktorý sa neustále dotýka jeho kože, čo tiež nemusí byť príjemné.
Príručka pre rodičov predčasne narodeného dieťaťa (audiokniha)
Rodičia zdieľajú rôzne skúsenosti. Jedna maminka uviedla, že jej dcérka (aj ona) si chvíľu zvykala na načúvatká, ale okolo roka začala krásne reagovať a rozprávať prvé slovká. Najviac sa teší z toho, že prvé, čo ráno urobí, je, že povie ham ham a ukazuje na prístroje. Iná maminka priznala, že sa hanbila za ušká svojej dcéry a skrývala ich pod čelenkami, kým sa to nezlomilo pri stretnutí s inými rodičmi. Dôležité je tiež, že kým načúvaky pískali a otec mal pocit, že nie je rozdiel medzi tým, či ich Tamarka nosí alebo nie, bolo ťažké samého seba presvedčiť, že ich skutočne potrebuje. Potom si nechali urobiť nové koncovky a zároveň upraviť nastavenie prístrojov, čo viedlo k výraznej zmene.
Praktické rady a emocionálna podpora
Pri navykaní dieťaťa na načúvacie prístroje je nutné zachovať trpezlivosť. Ak si dieťa prístroje vyberá, nasaďte mu ich späť. Ak si ich vyberie 100-krát za jeden deň, nasaďte mu ich po 101-krát. Nedajte najavo hnev ani frustráciu. Iba ich nasaďte späť. Ak vidíte, že je dieťa unavené, nechajte ho na 10 minút odpočinúť a potom prístroje opäť nasaďte. Ak už máte opakovaného nasadzovania skutočne „plné zuby“, skúste si stanoviť minimálny cieľ. Počas nosenia prístrojov na uchu sa dieťa snažte zaujať tým, že mu ponúknete rôzne aktivity, ktoré súvisia s počúvaním - hudba, tanec, rytmické pesničky, zvukové hračky (bubnovanie alebo pískanie). Upozorňujte ho na zvuky v jeho okolí. Skúste mu nasadiť prístroje vtedy, keď sa zaoberá aktivitou, ktorú má rado. Rodičia odporúčajú upozorňovať dieťa na ľudí s načúvacími prístrojmi, kúpiť načúvačik pre obľúbenú hračku alebo občas hrať divadlo, aby si dieťa uvedomilo hodnotu sluchu. Pokožka v detskom uchu a okolo neho je veľmi jemná, a preto pravidelne kontrolujte, či nosenie koncovky alebo načúvacích prístrojov nespôsobuje začervenanie pokožky. Nikdy nepredlžujte čas nosenia za cenu, že sa dieťaťu pokožka zapáli. So starším dieťaťom sa môžete skúsiť dohodnúť na konkrétnom čase, kedy bude musieť prístroje nosiť. Už 2-ročné deti, ktoré nosia načúvacie prístroje odmala, sú schopné dať najavo, že sa im vybila batéria tým, že ukazujú na uško, alebo si snažia načúvací prístroj na danej strane zložiť. Deti vnímajú, že majú pre nich načúvacie prístroje zmysel, a preto si žiadajú „nápravu“.Ak sa koncovka odrie o boľavé miesto, dieťa má infekciu v uchu, stvrdnutý ušný maz alebo vypadla ventilačná trubička, môže byť používanie načúvacieho prístroja bolestivé. V takýchto prípadoch je nutné vyhľadať ORL lekára. Ako deti rastú a postupne získavajú viac nezávislosti, viaceré sa pokúsia zneužiť načúvacie prístroje v „boji“ o získanie moci nad rodičmi. Deti dobre vedia, že si prajete, aby nosili načúvacie prístroje. Je dôležité nevzdať sa a trpezlivo pokračovať v ich používaní.
tags: #babetko #po #narodeni #na #pristrojoch