Narodenie a pôvod 44. prezidenta Spojených štátov amerických, Baracka Obamu, sa stali v priebehu jeho politickej kariéry predmetom intenzívnej verejnej diskusie a overovania. Kľúčové informácie o jeho príchode na svet, ktoré potvrdzujú jeho štatút rodeného amerického občana, boli opakovane zverejnené a preverené. Tieto údaje nielenže formálne spĺňajú ústavné požiadavky na funkciu prezidenta USA, ale zároveň poskytujú základ pre pochopenie jeho raného života a identity.
Pôvod a miesto narodenia Baracka Obamu: Fakty a verejná diskusia
Barack Hussein Obama II sa narodil 4. augusta 1961 v meste Honolulu v americkom štáte Havaj. Podrobnejšie údaje z rodného listu, ktoré Bílý dům zverejnil, prinášajú ďalšie dôkazy o tom, že sa 44. prezident USA skutočne narodil na Havajských ostrovoch. Konkrétne, vyplýva z nich, že Barack Hussein Obama II sa narodil v pôrodníckej a gynekologickej klinike kráľovnej Kapiolani v Honolulu 4. augusta 1961 o 19:24 tamojšieho času. Táto informácia bola podrobnou verziou rodného listu, ktorý Obama zverejnil už počas svojej volebnej kampane v roku 2008.
Uvedená rímska číslica Obamu mladšieho formálne odlišuje od jeho otca, Baracka Husseina Obamu staršieho, ktorý sa volal rovnako ako syn. Jeho otec, ekonóm, prišiel do Spojených štátov amerických ako zahraničný študent z Kene. Na Havajskej univerzite sa spoznal s kansaskou študentkou Ann Dunhamovou, neskôr svojou manželkou a matkou Baracka Obamu. Obamov otec bol Keňan Barack Hussein Obama a matka Američanka Stanley Ann Dunham. Títo rodičia Baracka H. Obamu staršieho a Stanley Ann Dunhamovej boli zosobášení a ich syn sa narodil v Honolulu na Havaji.
Miesto narodenia Baracka Obamu však zpochybňovali hlavne opoziční republikáni a ich príznivci vrátane ich možného prezidentského kandidáta, miliardára Donalda Trumpa. U časti americkej verejnosti, predovšetkým republikánov, stále prevládal názor, že Obama sa narodil v Keni a nie na Havaji a že jeho rodný list bol sfalšovaný tak, aby uvádzal ako miesto narodenia Havaj. Prezident Obama k tejto polemike pred novinármi v minulosti uviedol: „Nemáme čas na takúto pošetilosť,“ a zdôraznil, že je čas venovať sa dôležitejším veciam, ako sú zásadné rozpočtové rozhodnutia.
Havajské úrady opakovane skontrolovali, overili a potvrdili, že sa americký prezident Barack Obama narodil na Havaji. Týmto bolo oficiálne potvrdené, že je americkým občanom a spĺňa podmienky na svoju funkciu. Havajské ministerstvo zdravotníctva potvrdilo, že Barack Hussein Obama sa narodil na Havaji a je rodeným americkým občanom. Úrad havajského ministerstva zdravotníctva bol v minulých týždňoch zaplavený žiadosťami o dôkazoch Obamovho rodiska. Medzi pýtajúcimi sa neboli len jednotlivci, ale aj televízne stanice, čo svedčí o intenzívnom verejnom záujme. Podľa ústavy musí byť americký prezident rodeným Američanom. Podľa pochybovačov, ktorí šírili svoje špekulácie cez internet a televíziu, Obama túto podmienku nespĺňal.
V reakcii na pretrvávajúce pochybnosti desať republikánskych poslancov dokonca presadzovalo zákon, podľa ktorého mali budúci kandidáti na prezidenta poskytnúť kópiu originálneho rodného listu. Snemovňa reprezentantov jednomyseľne schválila rezolúciu uznávajúcu a oslavujúcu 50 rokov od doby, kedy sa Havaj stal 50. štátom USA. V texte tejto rezolúcie bola aj nasledujúca veta, ktorá jednoznačne potvrdzuje fakt: „Na Havaji sa 4. augusta 1961 narodil 44. prezident Spojených štátov Barack Obama.“ Všetky tieto kroky len posilnili oficiálne stanovisko a vyvrátili pretrvávajúce nepravdivé tvrdenia o jeho mieste narodenia.
Rané roky a vzdelanie: Formovanie osobnosti budúceho prezidenta
Detstvo Baracka Obamu bolo poznačené rôznorodosťou kultúr a prostredí. Jeho rodičia sa rozišli, keď mal Barack dva roky, čo viedlo k zásadným zmenám v jeho živote. Krátko po narodení syna prijali Baracka Obamu staršieho na Harvardovu univerzitu, kde v roku 1965 získal titul magistra ekonómie. Následne sa Obamov otec vrátil do rodnej Kene, kde pôsobil na ministerstve financií. Svojho syna videl potom už iba počas krátkej návštevy USA v roku 1971, keď mal Barack Obama desať rokov. Barack Obama starší zomrel v roku 1982 v dôsledku zranení z automobilovej nehody. Jeho matka, Ann Dunhamová, sa neskôr znovu vydala za Lolo Soetora, a jeho sestra Maya sa narodila v roku 1970.
Obama strávil prvé roky života na Havaji so svojou matkou Stanley Ann Dunham. V roku 1967 sa s matkou a jej novým manželom presťahoval do Indonézie, kde získal základné vzdelanie. Od šiestich do desiatich rokov žil v Indonézii spolu so svojou matkou a nevlastným otcom Lolo Soetorom. Táto skúsenosť mu poskytla jedinečný pohľad na rôznorodosť svetových kultúr. V roku 1971 sa vrátil späť na Havaj, kde mohol získať lepšie vzdelanie. Tu sa o neho starali starí rodičia, Stanley a Madelyn Dunham, ktorí mu zaplatili súkromnú elitnú akadémiu Punahou School v Honolulu, z ktorej promoval v roku 1979. Obamova matka podľahla rakovine v roku 1995.
Po skončení akadémie si Obama vybral pre ďalšie štúdium Occidental College v Los Angeles. Sám sa vyjadril, že toto rozhodnutie mu malo pomôcť vyjasniť si svoj rasový pôvod. Vysokoškolské štúdiá začal v Los Angeles a titul bakalára získal v roku 1983 na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Po štúdiách pracoval ako komunitný pracovník v New Yorku a v Chicagu. Najprv krátko pôsobil ako analytik v Business International Corporation v New Yorku, predtým ako zmenil smer svojej kariéry k organizovaniu komunitných služieb. Do Chicaga, Illinois, sa presťahoval v roku 1985, keď prijal prácu v Developing Communities Project. Po troch rokoch komunitnej práce sa Obama rozhodol pokračovať v štúdiu na Právnickej fakulte na Harvarde. Na Harvard Law School bol zvolený za prvého afroamerického prezidenta prestížneho školského časopisu Harvard Law Review, predtým ako promoval magna cum laude v roku 1991. Právnickú fakultu ukončil v roku 1991 s vyznamenaním.
Vstup do politiky a rodinný život: Základy pre verejnú službu
Po ukončení právnického vzdelania sa Barack Obama vrátil do Chicaga v roku 1992, kde pôsobil ako výkonný riaditeľ ILLINOIS pre PROJECT VOTE!. V roku 1992 si vzal za manželku právničku Michelle Robinsonovú. Barack Obama a Michelle Robinson boli zosobášení v roku 1992 v kostole Trinity United Church of Christ v Chicagu. Pár má spolu dve dcéry, Malia Ann a Natashu „Sashu“. V roku 1995 vyšla Obamova prvá kniha, autobiografická kniha s názvom Dreams from My Father (Sny môjho otca), ktorá je príbehom rasy a dedičstva.
Politická kariéra Baracka Obamu začala v štáte Illinois. V roku 1996 bol zvolený do Illinois State Senate z trinásteho okresu. Ako štátny senátor pôsobil ako demokratický hovorca Výboru pre verejné zdravie a sociálnu starostlivosť a ako spoločný predseda Spoločného výboru pre administratívne pravidlá, okrem toho bol členom Výborov pre súdnictvo a príjmy. V novembri 1998 bol Obama zvolený na druhé funkčné obdobie v Illinois State Senate. Jeho pôsobenie v štátnom senáte mu poskytlo cenné skúsenosti v legislatívnom procese a formovaní verejnej politiky.
V júli 2004 Obama predniesol hlavný prejav na Demokratickom národnom konvente v roku 2004, ktorý sa konal v Bostone, Massachusetts. Tento prejav výrazne zvýšil jeho národnú popularitu a pozornosť. Následne bol v novembri 2004 zvolený za mladšieho senátora z Illinois. Jeho prejav na konvente a úspešná senátna kampaň mu otvorili dvere do celonárodnej politiky.
Cesta do Bieleho domu a prezidentské funkčné obdobie: Zásadné zmeny a globálny vplyv
Dňa 10. februára 2007 Obama oficiálne oznámil svoju kandidatúru na prezidenta Spojených štátov. Svoju kandidatúru na prezidenta Spojených štátov amerických oznámil 10. februára 2007. Demokratickú nomináciu strany prijal na štadióne Invesco v Denveri, Colorado, 28. augusta 2008. Dňa 4. novembra 2008 sa Obama stal prvým Afroameričanom zvoleným za prezidenta. Bývalý americký senátor za štát Illinois Barack Hussein Obama sa od 20. januára 2009 stal 44. prezidentom Spojených štátov amerických. Úradovania v Bielom dome sa Obama ujal po ôsmich rokoch pôsobenia Georgea W. Busha na tomto poste. V USA sa tak opäť dostali k moci demokrati. Pred svojou prvou inauguráciou sa Barack Obama vyjadril, že svoj pôvod považuje za príležitosť na prekonanie rasových rozdielov v americkej spoločnosti. V čase nástupu do úradu ho podľa prieskumu podporovalo 78 % Američanov, čím začínal svoje funkčné obdobie ako jeden z najpopulárnejších prezidentov.
Domáca politika a reformy
Domáce politické rozhodnutia dominovali prvým 100 dňom Obamovej administratívy. Zákon Lilly Ledbetter Fair Pay Act, ktorý podporuje spravodlivé odmeňovanie pre všetkých pracovníkov a zaviedol nové metódy protestovania proti nespravodlivým platovým šekom, bol prvým podpísaným zákonom administratívy. V marci 2010, po oznámení svojho zámeru reformovať zdravotnú starostlivosť v prejave k Kongresu v roku 2009, prezident Obama podpísal zákon o dostupnej starostlivosti (známy aj ako „Obamacare“), čím zaviedol najrozsiahlejšie reformy amerického zdravotného systému v nedávnej histórii. Zákon umožnil rozšíriť zdravotnú starostlivosť na väčší počet Američanov. Na zlepšenie prístupu k zdravotnému poisteniu zákon zahŕňal „Pacientsky Bill of Rights“, ktorého cieľom bolo ukončiť diskrimináciu zo strany poisťovní na základe už existujúcich zdravotných podmienok.
Kritiku si však vyslúžila aj zdravotnícka reforma, ktorá narazila na odpor republikánov a dokonca aj časti demokratov. V prvom volebnom období sa zasadil za zákon umožňujúci rozšíriť zdravotnú starostlivosť na väčší počet Američanov. Okrem toho sa venoval ekonomickým reformám a umožnil lepšiu dostupnosť vzdelania. Jeho obľubu naštrbili aj slabé kroky v boji s hospodárskou krízou po veľkej finančnej kríze v roku 2008 a 2009. Kritici mu však vyčítali aj finančné injekcie vlády a Fedu za účelom oživenia ekonomiky. Terčom kritiky sa stala aj jeho snaha za pomoci dotácií podporiť priemysel a ekológiu, predovšetkým výrobu áut s elektrickým pohonom.
Zahraničná politika a diplomatické úsilie
Obamova administratíva zamerala svoju zahraničnú politiku na znižovanie počtu amerických síl rozmiestnených v zámorí v Iraku a Afganistane. Ukončil vojnu v Iraku a vyvinul úsilie o ukončenie vojny v Afganistane. Dňa 2. mája 2011 prezident Obama oznámil národu, že Spojené štáty uskutočnili operáciu, ktorá viedla k smrti lídra al-Káidy Usamu bin Ládina. Prezident Obama tiež získal súhlas Kongresu na vojenskú akciu proti Sýrii po použití chemických zbraní sýrskym režimom proti civilistom. Rokovania s Ruskom viedli k podpísaniu Novej zmluvy START (Strategic Arms Reduction Treaty), ktorá obmedzila počet strategických zbraní oboch krajín počas siedmich rokov prostredníctvom inšpekcií a overovania. V júli 2015 bolo otvorené americké veľvyslanectvo v Havane, čo znamenalo historické oteplenie vzťahov s Kubou.
Nobelova cena za mier
Obama sa 9. októbra 2009 stal prekvapivým laureátom Nobelovej ceny za mier. Nórsky výbor Nobelovej ceny mu ju udelil za "mimoriadne úsilie o posilnenie medzinárodnej diplomacie a spoluprácu medzi národmi". Výbor ocenil, že Obama dal svetu "nádej na lepšiu budúcnosť", pričom poukázal aj na jeho víziu a úsilie o svet bez jadrových zbraní. Do histórie sa Obama zapísal aj ziskom Nobelovej ceny za mier za jeho mimoriadne snahy riešiť problémy s dôrazom na právo a dialóg.
Nevyhol sa však ani kritike, že cenu získal za štýl, sľuby a prejavy, avšak nie za reálne výsledky. Túto kritiku posilnila skutočnosť, že cenu prevzal krátko po tom, čo vyslal do Afganistanu ďalších 30 tisíc vojakov. Z ocenenia bol do určitej miery v rozpakoch aj sám Obama, ktorý vyhlásil: "Aby som bol úprimný, nemám pocit, že by som si zaslúžil byť v spoločnosti toľkých prelomových osobností."
Okrem svojich prezidentských povinností bol Obama tiež autorom detskej obrázkovej knihy, ktorá vzdáva hold 13 vplyvným Američanom. K napísaniu knihy pre deti ho inšpirovali jeho dve dcéry. Knižku s názvom Of Thee I Sing: A Letter to My Daughters (O tebe spievam: List mojim dcéram) napísal prezident ešte pred nástupom do funkcie hlavy štátu v januári 2009. Je tiež autorom dvoch bestsellerov - autobiografickej knihy Dreams from My Father (Sny môjho otca) a The Audacity of Hope (Odvaha nádeje). Okrem knihy Dreams From My Father vydal Obama v roku 2006 knihu The Audacity of Hope: Thoughts on Reclaiming the American Dream, ktorá je úvahou o znovuobjavovaní amerického sna. Za audioverziu tohto diela získal v roku 2008 svoju druhú cenu Grammy. V roku 2006 vydal aj knihu It Takes a Nation: How Strangers Became Family in the Wake of Hurricane Katrina. Od 28. apríla 2009 je Obama prvým webovým prezidentom v dejinách.
Koniec funkčného obdobia a odkaz
Obamovo funkčné obdobie sa skončilo 20. januára 2017. Na poste ho nahradil jeden z kandidátov prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnili v novembri 2016. V záverečnej fáze svojej administratívy Obama podporil 28. júla 2016 na nominačnom zjazde vo Filadelfii oficiálnu prezidentskú kandidátku Demokratickej strany Hillary Clintonovú. Prezident Barack Obama sa tiež zúčastnil na summite NATO vo Varšave v júli 2016, kde sa lídri 27 ďalších krajín NATO rozhodovali o tom, ako sa vysporiadať s opätovne oživeným Ruskom, násilnými extrémistickými organizáciami ako Islamský štát, útokmi v kybernetickom priestore a inými hrozbami pre bezpečnosť spojencov. Tento summit bol mnohými pozorovateľmi označovaný za najdôležitejšie stretnutie NATO od pádu Berlínskeho múru v roku 1989. Hoci miera podpory verejnosti začala po počiatočnom nadšení klesať, a v roku 2009 ho podporovalo iba 53 percent Američanov, jeho prezidentské obdobie je vnímané ako obdobie významných reforiem a historických momentov.
tags: #barack #obama #narodenie