Svet detských jaslí je pre najmenších plný objavov a prvých skúseností mimo domova. V tomto dôležitom období života dieťaťa zohrávajú básničky, riekanky a hádanky nezastupiteľnú úlohu. Pomáhajú nielen s rozvojom reči a pamäte, ale sú aj výborným nástrojom na ukľudnenie, učenie sa a rozvíjanie sociálnych zručností. V jasličkách sa detičky učia recitovať krátke básničky, spievať jednoduché pesničky, učia sa sami obliekať-vyzliekať, papať a umývať. Vzdelávanie je realizované prostredníctvom individuálnej práce a hry v rámci týždenných výchovno-vzdelávacích tém, kde sú básne a riekanky často neoddeliteľnou súčasťou.
Čarovný svet vyčítaniek a hádaniek: Prvé kroky k poznaniu
Vyčítanky sú jedným z prvých stretnutí detí s rytmickým jazykom a často slúžia na jednoduché hry a určenie poradia. Ich opakovanie posilňuje pamäť a rozvíja fonematické uvedomenie. Klasiky ako „Spočítam si všetko hneď / Jeden, dva, tri, štyri, päť, spočítam si všetko hneď“ nielenže učia čísla, ale aj prinášajú radosť z opakovania. Podobne aj obľúbená „En ten tíčky dva špendlíčky vyleteli z električky“ alebo „Aka fuka funda luka, funda káva keven duka. Ak fuk funda luk, funda káva keven duk“ majú svoje miesto v ranných hrách a aktivitách.
Medzi ďalšie zábavné vyčítanky patrí:„Baba sa ho zľakla, na kolena klala, ten ten ben na bubon, ty musíš ísť z kola von.“A známa „Eniky beniky kliky bé / Ábr fábr dominé / Elce pelce / Do pekelce / En ten ben / Hybaj z kola ven.“
Tieto jednoduché, no účinné jazykové hry sú často doplnené o príbehy, ktoré vtiahnu deti do sveta fantázie, ako napríklad:„En ten tulipán, na moste je starý pán. A pod mostom, ryba s chvostom. Lapajte ju, bude hosťom. Nad potokom stroma ty z kola von.“Alebo:„Ide baran po moste, nesie dudy na chvoste. Kdeže ideš barane? Do kováča môj pane. Čo tam robia? Mechy dujú, kone kujú, mocným bičom pošibujú. Jeden, dva tri, už si von ty!“
Hádanky, zas, stimulujú logické myslenie a podnecujú deti k hľadaniu súvislostí. Pri hádankách si nemusíte lámať hlavu. A pri abecede už vôbec nie! Poďte sa zahrať s Hádankami z abecedy a skamarátiť sa so všetkými písmenkami. Ak ste si obľúbili knižky Zvieratká z abecedy a Písmenká z abecedy, tentoraz vás potešia hádanky. Ich cieľom je rozvíjať slovnú zásobu a kreativitu prostredníctvom zábavy. Vzdelávanie je realizované prostredníctvom individuálnej práce a hry, čo zaručuje, že učenie je pre deti vždy pútavé.
Abeceda hrou: Písmenká a zvieratká v riekankách
Naučiť sa každé jedno písmenko nie je ľahká úloha, ale s básničkami ide všetko ľahšie! Knižky plné veselých básničiek, ako sú „Písmenká z abecedy“ či „Zvieratká z abecedy“, sú navrhnuté tak, aby deti prostredníctvom rýmov a príbehov prirodzene spoznávali svet písmen a zvierat. V knižke plnej veselých básničiek sa deti zoznámia s pruhovanou zebrou, s barančekom Neposedkom aj so žirafiačikom, čo ľúbi čokoládu, s pandami fešandami, so zatúlaným sloníkom a s inými zvieratkami. Na konci knižky sa všetky ukryli do hádaniek. Tento interaktívny prístup motivuje deti k aktívnemu zapojeniu.
Klasická „Maľovaná abeceda“, ktorá oslávila už 62. výročie svojej existencie, ukazuje, ako nadčasové sú príbehy: „Adam v škole nesedel, abecedu nevedel, prišli k nemu líšky, čítajú mu z knižky.“ Takéto básne prinášajú nielen zábavu, ale aj prvé ponaučenia o dôležitosti učenia. Rozvoj myslenia a pamäte podporujeme veku zodpovedajúcimi hrami, ako priradzovanie či rozlišovanie farieb, predmetov a tvarov, čo je v jasliach kľúčové. Básničky z abecedy a hádanky sú ideálnou metódou, ako deťom sprostredkovať prvé vedomosti hravou a nenásilnou formou. S Krtkom a zázračnými slovíčkami sa najmenší čitatelia naučia veľa nového, a Krtko v zoo im ukáže, ako je svet zvierat pestrý a zaujímavý. Krtko háda, ako to je, je ďalšou obľúbenou knihou s detským hrdinom, ktorá je venovaná rozdielom, čím sa stáva prvou učebnicou pre najmenších.
Rytmus a melódia: Uspávanky a básničky pre pokojný spánok
Pokojný rytmický text napomáha ukľudneniu dieťatka a pripravuje ho na spánok. „Hajulinky, haj“ je novinkou z vydavateľstva Mladé letá - ide o klasické rozkladacie leporelo s veršíkmi známej autorky Márie Rázusovej-Martákovej a nádhernými ilustráciami Aleny Wagnerovej. Toto dielo je dokonalým príkladom toho, ako môžu básničky vytvoriť rituál a pomôcť deťom prejsť do ríše snov. Môj Macík je ďalšie klasické rozprávkové leporelo pre najmenšie deti s nádhernými ilustráciami a mimoriadne populárnymi básničkami, ktoré deti milujú pred spaním.
Riekanky sú veľmi dôležité pre rozvoj detskej reči a pamäte, a preto sú často využívané aj ako uspokojujúci prvok počas dňa. Hudba a rytmus sú v Kalinajkove veľmi obľúbené, preto deti s radosťou vedieme k tancu a pohybovým cvičeniam a hrám. Kombinácia rýmov, melódie a jemného pohybu vytvára ideálne podmienky pre emocionálny a fyzický rozvoj dieťaťa, pripravujúc ho na rôzne fázy dňa, vrátane dôležitého odpočinku.
Detské jasle: Centrum komplexného rozvoja pre deti od 1,5 do 3 rokov
Jasličkovú triedu navštevujú deti od 1,5 do 3 rokov. V tomto veku dieťaťa sa sústredíme predovšetkým na úspešné zvládnutie adaptácie a odlúčenie od rodičov tak, aby dieťatko chodilo do jasličiek každý deň s radosťou. Cieľom jaslí je poskytovať plnohodnotnú starostlivosť o dieťa v malom kolektíve, čo zvyšuje kvalitu našej práce a samozrejme znižuje chorobnosť. Okrem rozvoja reči a pamäte sa v jasliach zameriavame predovšetkým na osvojenie si samoobslužných a sociálnych zručností. Detičky sa učia recitovať krátke básničky, spievať jednoduché pesničky, učia sa sami obliekať-vyzliekať, papať a umývať.
Rozvoj myslenia a pamäte podporujeme veku zodpovedajúcimi hrami, ako priradzovanie či rozlišovanie farieb, predmetov a tvarov. Kreativitu a motoriku rozvíjame kreslením, lepením, modelovaním či maľovaním. Neoddeliteľnou súčasťou jasličiek je aj odplienkovanie. Detičky individuálne zoznamujeme s nočníkom a postupne zbavujeme plienok. Celý proces je riadený odborným personálom, ktorý zabezpečuje, že každé dieťa dostane individuálnu pozornosť a podporu.
Adaptácia a denný režim: Kľúč k hladkému nástupu do jaslí
Adaptačný proces trvá v priemere 3 týždne, no treba podotknúť, že jeho presnú dĺžku a intenzitu nevieme určiť vopred, nakoľko je u každého dieťatka veľmi individuálna. Základom je časová postupnosť, empatický a trpezlivý prístup pani učiteliek a maximálna podpora od rodičov. Prvý týždeň je tzv. oboznamovací, kedy sa dieťa stáva pozorovateľom a vníma množstvo nových podnetov. Počas tohto obdobia je kľúčové vytvoriť pocit bezpečia a dôvery.
Včasné ranné príchody sú veľmi dôležité, pretože deň začíname ranným kruhom, kde si povieme, čo všetko nás čaká. Takto sa dieťa môže v dostatočnom predstihu pripraviť na nasledujúce aktivity. Ďalším faktorom príjemného a úspešného dňa v jasliach je ranná rozcvička, pri ktorej cviky na seba nadväzujú. Naplánované aktivity začíname o 8:30, a teda príchod by mal byť do tejto hodiny. Proces nástupu dieťaťa do jasličiek a ranné lúčenie zvládneme ľahšie, ak nedáte dieťatku ani na sekundu pocítiť, že by mohlo odísť s Vami. Pri plači nedávajte unáhlené sľuby, ktoré by ste následne nevedeli splniť. Dieťa by sa mohlo cítiť veľmi sklamané, pokiaľ by ste ich nesplnili. Pri odchode sa nezabudnite rozlúčiť a uistiť dieťatko, že pre neho prídete. Lúčenie však zbytočne nepredlžujte, a to aj v prípade, že sa Vám zdá situácia neúnosná, musíte pozbierať sily a ísť. Dôverujte pedagogickým skúsenostiam našich učiteliek, ktoré sú tu pre Vaše detičky v priemere 8 hodín denne 5 dní v týždni.
Zdravie a bezpečnosť: Spolupráca pre zdravé prostredie
„Nedávajte ma do škôlky chorého, aby som nenakazil kamarátov.“ Toto je kľúčová zásada pre udržanie zdravého prostredia v jasliach. Pani učiteľka pri prijímaní dieťaťa robí ranný filter. Všíma si, aké je jeho dýchanie, či nemá zelený výtok z nosa, kašeľ, zapálené oči alebo infekčné vyrážky. V prípade, že nejaký príznak spozoruje, dieťa nemôže do kolektívu prijať. Keďže pani učiteľka nie je zdravotný pracovník, nie je oprávnená podávať dieťaťu žiadne lieky. Dieťa príjme až po vyjadrení pediatra, že je schopné navštevovať jasle.
„Ak sa v škôlke ušpiním, nezabúdajte, že aj Vy ste boli malými deťmi.“ Jasličky sú miesto, kde sa dieťa ušpiní. Preto prosím nezabúdajte pravidelne nosiť náhradné oblečenie a vždy v pondelok čisté pyžamko. Všetky osobné veci si označte menom a priezviskom dieťaťa. Oblečenie prosím prispôsobujte ročnému obdobiu. „Ak mi dáte hračku do škôlky, nehnevajte sa, keď ju stratím alebo pokazím.“ Svoju obľúbenú hračku si so sebou môžu priniesť iba deti v adaptácii. V jasličkách majú deti k dispozícií množstvo zaujímavých a edukačne podnetných hračiek, takže obava o nedostatok nie je na mieste. Ak donesie dieťa hračku z domu, treba rátať s tým, že sa s ňou budú chcieť hrať aj iné deti, čo môže spôsobiť konflikt a je tiež väčšia pravdepodobnosť, že sa hračka poškodí alebo niekde zapatroší.
„Jedlo si do škôlky nenosím.“ Je zakázané nosiť akékoľvek jedlá do priestorov jasličiek, ostatné deti by mohli závidieť a výsledkom by boli konflikty. Výnimku tvoria len dni, ak má niektoré z detí sviatok a prinesie pre ostatné detičky nejakú drobnosť - zväčša v podobe sladkostí. Tieto pravidlá zabezpečujú nielen zdravie a bezpečnosť, ale aj harmonické prostredie pre všetky deti.
Administratíva a komunikácia: Dôležité informácie pre rodičov
Správne načasovanie je jedným z najdôležitejších faktorov pri úhrade poplatkov za dochádzku v škôlke, podľa typu starostlivosti o dieťa. Mesačný poplatok za starostlivosť je bližšie špecifikovaný v záväznej prihláške. Školné uhrádza rodič do 15. dňa v mesiaci vždy za nasledujúci mesiac, pričom výška školného sa zniži o stravné na základe počtu dní, kedy dieťa nebolo v detskom zariadení uplynulý mesiac. Platbu uhrádza rodič bankovým prevodom.
„Nezabudnite ma vyzdvihnúť včas.“ Naše jasle a škôlka sa zatvárajú o 17:00 hod., preto je nutné vyzdvihnúť si dieťa do stanoveného času. V prípade, že dieťa príde prevziať iná osoba ako zákonný zástupca, informujte nás o tom prosím hneď ráno. Jasle a škôlka si vyhradzujú právo na prázdniny v trvaní 2 týždňov, a to posledný júlový a prvý augustový týždeň. Presný termín týchto prázdnin Vám dáme vedieť s dostatočným časovým predstihom. Pravidelná a otvorená komunikácia medzi rodičmi a jasličkami je kľúčová pre bezproblémové fungovanie a spokojnosť dieťaťa.
Riekanky naprieč ročnými obdobiami a tematickými okruhmi
Riekanky sú výborná možnosť, ako deťom sprostredkovať meniaci sa svet a rôzne aspekty života. Jeseň je čas, kedy sa príroda okolo nás výrazne mení. Lístie na stromoch je farebnejšie a opadáva. Zvieratká sa ukladajú na zimný spánok. Dozrieva úroda. Je chladnejšie počasie. Básničky ako „Jeseň pani bohatá“ od Márie Rázusovej-Martákovej dokonale vystihujú toto obdobie:
„Jeseň pani bohatá,farbí stromy do zlata,premaľúva celý sad.Zletel vietor šiky-miky,hojdá všetky konáriky,vraj by stromy zobliecť rád.Vyhúda im celý čas:„Ide zima, bude mráz,pomrznete zaiste!“Ale strom mu rozosmiatyako dáky peniaz zlatýpúšťa len list po liste.“
Podobne Leto začína a spolu s ním aj slnečné počasie. Deti sa budú užívať letné kúpanie sa a prázdninovú pohodu. Spoločne strávený čas na výlete, či pri cestovaní v aute, si môžete obohatiť o letné riekanky. V tomto vianočnom čase si s deťmi spievame veľa kolied.Široká škála tematických okruhov pre riekanky a básničky zahŕňa: Kalendár mien, Tehotenstvo po týždňoch, Vývoj dieťaťa, Papanie, Stromy, lúky, lesy, O zvieratkách, Rozprávkovo, Veľkonočné vinše, K narodeninám, K svadbe, K narodeniu dieťaťa, K meninám, Zimné riekanky, Na pohyb, Dopravné prostriedky, Mikulášske básničky, Hračky a hry, Cestovanie, Potok, voda, dážď, Kalendárne mesiace, Kúpanie a umývanie, Básničky na dobre ráno, Vianočné vinše, Deň detí, Rodný kraj a mnoho iných riekaniek. Takýto rozsiahly repertoár zabezpečuje, že učenie je stále nové a zaujímavé.
Zbierka básní pre recitáciu: Od Štefana Moravčíka po Máriu Rázusovú-Martákovú
Pre staršie jasličkové deti a tých, ktorí sa pripravujú na prechod do materskej školy, sú tu aj rozsiahlejšie básne vhodné na recitovanie, ktoré sú často súčasťou prípravy na podujatia ako Hviezdoslavov Kubín. Tieto básne predstavujú bohatú paletu tém a autorov, ktoré rozvíjajú nielen pamäť, ale aj cit pre jazyk a estetiku.
Jedným z príkladov humoru je báseň „Aj mátoha má toho dosť“ od Štefana Moravčíka:„Chcela ma vziať mátohado čierneho batoha.Stala si medzi dvere,odušu preč sa derie.Nemôže sa dostať von,mám to ale hosťa!Zmeškala polnočný zvon,tak tu musí zostať.Mátoha má toho dosť,hovorí: - Už nemátam! -Má medzi dverami chvost?Chvost privretý nemá tam,má tam však privreté šaty,obrovskú zásteru.Odstrihnem z nej,hneď sa stratí,čerti ju zoberú.“
Básne o prírode, ako „Biela zima“ od Márie Rázusovej-Martákovej, evokujú obrazy meniaceho sa sveta:„Skočil vietor po vysokú oblohu,doteperil ťažkú chmáru v batohu.Polietal po kraji trošku,potom spravil dieru v rožkua rozkázal: „Von sa, páper, veselo!Pokry zem a premaľuj ju na bielo!“Zapadá svet bielym snehomdeň aj noc:v poli, v hore, všade je homoc a moc.A keď slnko ráno vstalo,všetko biele čiapky malo.Krik, šum!“
Rázusová-Martáková sa často venovala prírodným motívom, ako aj v básni „Biely oblak“:„Vyšli mraky v čiernom rúchu,liali vodu na zem suchú,a keď mali prázdne krhličky,ostal z nich len mráčik maličký.Pozrie mráčik vôkol seba:sám je, sám v tej hĺbke neba…„Bratia, kde ste? Beda-prebeda,vetrisko mi nôžky objedá.“Keď narobil kriku mnoho,zlaté slnko počulo ho.Hneď vyslalo na zem lúčov moc,zavolalo paru na pomoc.Jemná ako páper samý,už je para nad horami:„Vezmi si ma, mráčik, na rúčky,stane sa z nás oblak ľahučký.“Márne sa už vietor zlostí,márne chce hrýzť bez milosti,oblak si naň sadá: „Aja-hoj!Nes ma teraz svetom, tátoš môj!“
Objavujú sa aj reflexívne básne, ako napríklad „Bodliak“ od Márie Rázusovej-Martákovej, ktorá učí o kráse, ktorá sa skrýva aj v naoko neatraktívnych veciach:„V poli bodliak stojíjak stráž na postojí,z hrubých listov trčia ihly bodákov.K nemu len tak v letkuchodí na besiedkuiba vietor a vše dáždik z oblakov.Preto bodliak smútia žiť nemá chuti:„Ach, moja tvár nikoho sem nezláka!Teraz ako vlanivšetko sa ma stráni…Samota je strašný údel bodliaka!“Ale čo sa stalo?Prejde času málo,a tu puk sa vynorí z tých bodákov…A raz - div nad divy -kvet sa pravý, živýrozvil tam a zaskvel krásou storakou.Videla kvet včela,zavolala čmeľa,sadli na kvet. Ej, bola v ňom hostina!A bodliak sa díva,veľkú radosť skrýva:„Už som nie sám! Vitaj, moja rodina!“
Ján Andel prináša jednoduché, no pôvabné príbehy, ako „Boľavé líčko“:„Veveričku maličkú,udrel konár po líčku.Očká sa jej rozplakali,až slzičky pokvapkali vetvičku.Prišiel vetrík,pohladil ju po líčkach.Už niet stopypo boľavých slzičkách.“
Alebo detskú zvedavosť v „Išla myška“:„Išla myška briežkom,stretla sa tam s ježkom.„Kam že ježko, kam?“„Tamže myška, tam!“„A čože je tam?“„Neviem ani sám.“Ale poďme, uvidíme,a nikomu nezradíme,čo to bolo tam.Kto sa pridá k nám?“
Štefan Moravčík sa s hravou imagináciou vyjadruje aj v básni „Autoportrét starého auta“:„Ja som auto plechaté,do pol boka odraté,otlčené veľmi,ale idem, strach a des!Predbehnem aj mercedes,pokým skončím v zberni.“Šikovne sa auto šinie,Štrgne o bok limuzíne,zvládne ostré zákruty,hltá cestu z mesta k mestu,náramne je pri chuti.“
Jeho básne často využívajú zvieracie postavy, ako v „Cvak - cvik - cvok“:„Prasa koze rieklo: - Kvik!Rak chce učiť telocvik.Spravil by som cvak a cvik,a žiactvo by veselona bradlách sa vrtelo,ponad koňa letelooknom rovno do potoka!Netreba nám k cvikom cvoka!- ozval sa hlas riaditeľa,ktorý za rok z pracovneani sa len nepohne.Zrazu má však veľa času:- Ja precvičím chabé telá!Koza z voza volá: - Bééé!Že vraj chabé!“
Alebo v „Či ozaj, naozaj?“, kde sa stretávame s ježibabou v nečakanom svetle:„Ježibaba nie je baba,ničoho sa nebojí,vo chvíli má metlu v labách,frng - a už je na hnoji!Rehoce sa tomu gazda,keď sa z okna vykloní:- Prileteli ku nám azdauf, uf, ufóni?Ale kdeže, iba baba!Vyhrabte ju kury,veď je dáka slabá…ježibaba zúri.Schytí gazdu za bradu,poorie s ním záhradua potom, po vojne,odfukuje spokojne:Neveril si slabej žene.Hop - a už máš porobené,počarené, gazda.Čuduješ sa uchvátene:taká rovná brázda!“
Zaujímavé sú aj básne, ktoré sa venujú témam moderného života, ako „Čitateľ komiksov“ od Daniela Heviera:„Pod lavicou cez hodiny čítam komiksyČomu z toho nerozumiemto si domyslímDarmo do mňa všetci hustiasú to nezmyslyJa viem svoje najradšej mámiba komiksyZloduch Pedro zhltol právedrahé rubínyTo je mela Z úst mu plynúprázdne bublinyPod lavicou cez hodiny čítam komiksyČomu z toho nerozumiemto si domyslímTrniem hrôzou Mafiózopráve zdúchol prečNajlepšia je komiksováobrázková reč…“
A téme rovnoprávnosti sa venuje v básni „Dáma sa nemá biť“:„Dáma sa nemá biťhovoria rodičiaJa však vždy vrátim lenčo mi kto požičiaNapríklad Alinoten je fakt strelenýSkúsil ma potknúť dnesHneď ležal na zemiS rozbitým kolenoma s novou modrinouskončilo priateľskéstretnutie s OlinouDáma sa nemá biťto len tak tárateveď všetky baby dneschodia na karateNedám sa urážaťBijem sa zas a znovaTo musíš guráž maťkeď chceš byť MAKEPEACOVÁ“
Ján Andel tiež prispieva básňami plnými zvukov a jarných nálad, ako v „Jarný zvuk“:„Puk, puk, puk!Aký je to huk?To sa ľady lámu, drobia,preto taký lomoz robia.Puk, puk, puk!Taký robia huk.Žblnk, žblnk, žbln!To je pieseň vĺn.Berie ľady, berie voda,Nebude ich veru škoda.Žblnk, žblnk, žbln!To je pieseň vĺn.Puk, puk, puk!Aký je to zvuk?Starej vŕbe pri potokuVypučal puk popri puku.Puk, puk, puk!To je jarný zvuk.“
A jeho „Kocúr fuzáň“ je veselým príbehom o zvieratách:„Za ránička, za rána,Kocúr myšku naháňa.A tá myška, šuch do diery!Kto však nechce, nech neverí,Že tá myška uchaňaSmeje sa hneď za rána,Na kocúra fuzáňa!“
Štefan Moravčík prekvapuje v básni „Kovboj holič“:„Ulízaný vyfintený úsmev ako mednemá pištoľ no keď spustí - ako guľometStačí sa len naňho pozrieťuhádnete hneďprečesal už celý svetMexiko - tropiko Portorikodávno si privykol na rizikoKolty nechal kdesi v Koltena južnom Slovenskua keď zbadal Indiánastrčil hlavu do pieskuSotva hlavu von vystrčilnáramne bol naštvanýnajradšej by zúfalo bilako dáky Bufallo Billžiaden Ňu Jork PiešťanyUšla pred ním stará kozazľakla sa ho mafiózaMexiko - tropiko Portorikodávno si privykol na riziko“
Pohľad do detskej izby alebo na dedinu prináša báseň „Gustík“, ktorá hovorí o školských príhodách:„Normál hlava, normál rúčky,zdá sa, že je bez horúčky.Líce zdravou farbou horí,svaly pevné, čistý zrak,predsa sa nám vidí však,že je Gustík dáky chorý.Prečo? Prečo? Blčia oči,horí hlava, prosto, Gustík -našepkáva. Povedali sme mu neraz:„Ako môžeš takto žiť?!To sa treba odučiť!!!“Nepočúvol. Ale včera…Včera prišla nová žiačkaaž odkiaľsi z Prešova.Nová žiačka, menom Kačka.Katarína Mešková.Pýta sa jej učiteľka,skade prišla, jak jej meno.Gustík rýchle pošuká:„Z Bratislavy! Gustáv Beňo!“Ľudia moji, to bol rehot!Myslím ale, že ten špásna večitý večný časnemoc vytĺkol už z neho.“
Milan Ferko vo svojej „Chýrnej svadbe“ s hravou iróniou prevracia svet naruby:„Ženil sa úľ s ulicou,veselo im bolo,staré laso s lasicou,tancovalo sólo.Bolo to tak?Presne tak,možno však aj - naopak.Obzerance papali,bumbali vzduch z fľaše,a tak hostia pomalyišli kadeľahšie.Bolo to tak?Presne tak,možno však aj - naopak.Zostal dedo s dedinou,nemal ho kto odniesť,zakryl pery perinou,spí tam ešte podnes.Tak to bolo?Presne tak,možno však aj - naopak.“
Jozef Mokoš prináša trochu mrazivejší tón v básni „Had“:„Kto sa raz pozrie do mojich očí,nespasí ho ani prosba, ani krik,dobrovoľne mi do brucha skočí,lebo ja som hypnotizér odborník.Keď na teba smrteľný raz padne chlad,keď studeným raz zájdeš potom,potom poznáš, že sa z teba stávarýchla zdravá hadia strava.Áno, ja som hrozný Ivan Hrozný - had,čo má nado všetko rád,keď inému sa z hrdla derievystrašený krik a ston,keď ti dupkom stáva periea srdce búcha ako zvon.Kto sa raz pozrie do mojich očí,nespasí ho ani prosba, ani krik,dobrovoľne mi do brucha skočí,lebo ja som hypnotizér odborník.No, keď moja obeť - obed - škúli,vrie to vo mne ako v júli v úli.Takýto lov - to je peklo.Mňa už dávno v krížoch seklo,a obed je pritom čulý.“
Tomáš Janovic svojimi básňami preniká do sveta detských starostí a radostí, ako v „Hodine hudobnej výchovy“:„V harmonike ako v mechuvšetkým deťom pre potechužije VZDUCH, ujo VZDUCH.Náramne sa rozťahuje.Počujete? Aha, tu jeujo VZDUCH - dobrodruh.Nič ho nikdy nenahnevá.Stále si v tom mechu spievaujo VZDUCH, ujo VZDUCH.Chvíľu tučný, chvíľu chudý,len čo príde medzi ľudíujo VZDUCH - hneď je vzruch.Vždy má dáky nový nápad.Nechce piť a nechce papať.Ujo VZDUCH - dobrodruh.Zo vzduchu on stále žije,vlastne z peknej melódie.Ujo VZDUCH je náš druh.“
Alebo v „Hodine stretnutia s ježibabou“, kde sa s vtipom rozpráva o známych rozprávkových postavách:„Dobre vás poznám, ctení papkáči.Hladovať sa vám zrejme nepáči,preto mi chcete spapať chalúpkua pošúchať sa slastne po pupku.Chcete zjesť moje vráta.(Oj, to by bola strata!)Chcete zjesť moju strechu.(A komín odniesť v mechu!)Chcete zjesť aj môj plôtik.(A veselo si nôtiť!)Chcete zjesť moju skriňu.(A z jedenia mať psinu!)Chcete zjesť moju podlahu.(Tak na to treba odvahu!)Prekukla som vás, ctení papkáči.Chcete byť dozaista pupkáči.Tečú vám slinky nad medovníkom?Radšej si spapajte svoj panelový dom!Poviem vám rovno:Dupi - dup, aspoň si vylomíte zub!“
A v „Hodine telocviku“ s humorom predstavuje známe postavy:„Dlhý, Široký a Bystrozakýnie sú pretekári hocijakí,ale prvotriedna značka.Veď sú pretekármi áčka.Dlhý preskakujena dedine máje,za dedinou háje,všetky domáce, aj cudzie kraje.No a keď sa dobre naje,preskočí aj Himaláje.Pre Dlhéhokaždá výška primalá je.Široký je majster v hode,čo nemá rád náhody.Na štart ako prvý dôjde.Na aký štart? A čo tretí, Bystrozaký?Ten je strelec, ale taký,že keď v Turcizoberie si pušku,chvíľu mieria v Liptovetrafí hrušku.Neveríte?Urobte s ním skúšku!ČižeDlhý, Široký a Bystrozakýnie sú pretekári hocijakí.Postavte ich pekne do radu -tí by vyhrali aj olympiádu!“
Zaujímavý pohľad na detské žalovanie prináša v „Hodine žalovania“:„Vravia o mne v triede, že som žalobaba.To je veľký omyl, veď ja nie som baba.A kto nie je baba, ale správny chlap,nie je žalobaba, iba - žalobab.Žalujem vždy vtedy, keď už trieda pustne.Neviem ešte písať, tak to robím ústne,aby každý hriešnik sa raz spamätal.Na všetkých som v triede veru pamätal.Koho zažalujem, bude mi raz vďačný.Tak sa prestaň hanbiť, aj ty rýchlo začninajprv potichu, a potom dôrazne.Oddnes v triede žalujeme dvojhlasne:Jano s Jožom vedľa Martycez prestávku hrali karty.A tá Marta vedľa Zuzynakreslila obom fúzy.Potom je tu ďalší malér.Včera okno rozbil Valér.Napriek tomu naša Vieras Valérom sa poneviera.Žalujeme, žalujeme obajaA v tom trieda posiela nás do hája.A keby len, prosím pekne, do hája,Ale nás aj všetci mastia, jajaija!Jajaija jaj!Nie naoko, ale naozaj!“
Mária Štefánková opisuje snahu o hudbu v básni „Husle“:„Mám ja husle.Neposlušné husličky.Ani za svetnechcú mi hrať husličky.Zahrali už:prasiatko, čo v chlieve hladné kvíka,vŕzgajúce kolo od fúrika,v špajzi zavretého kocúrika,starú bránu, ktorú prievan myká,a cvrčka, čo cvrčká niekde z kríka.A pesnička? Ani jedna jediná.Vatu v ušiach nosí celá rodina.Chudák tato, ošedivie dočista,kým vyrastie zo mňa slávny huslista.“
Básne pre deti na recitovanie sú dôležitou súčasťou kultúrneho a vzdelávacieho prostredia, ktoré formuje ich vzťah k literatúre a rozvíja ich vyjadrovacie schopnosti.
