Vývinová psychológia, často označovaná aj ako ontogenetická psychológia, predstavuje jednu zo základných psychologických disciplín, ktorá má za úlohu skúmať kvalitatívne a kvantitatívne zmeny prežívania a správania po celú dobu života človeka. Popisuje, čo zákonite vzniká, rozvíja sa a postupne zaniká v prežívaní a správaní človeka a celej jeho osobnosti od počatia až po smrť, pričom vysvetľuje príčiny, podmienky a mechanizmy týchto zmien. Je to rozsiahla a kľúčová oblasť, ktorá si zaslúži patričnú pozornosť.
V rámci svojej pôsobnosti sa vývinová psychológia zaoberá charakteristikami zmien, ktoré v človeku prebiehajú, a opisuje zmeny, ktoré sú typické pre jednotlivé životné obdobia. Psychický vývin v sebe zahŕňa kvalitatívne aj kvantitatívne zmeny, rozvoj, rast, zdokonaľovanie osobnosti, ale aj jej stagnáciu. Hlavnou úlohou vývinovej psychológie je poznať a opísať zákonitosti psychofyzických zmien, aby sme v konečnom dôsledku lepšie poznali človeka v jednotlivých fázach jeho života.
Rozlišujeme ontogenézu a fylogenézu človeka. Ontogenéza človeka predstavuje vývin psychických a telesných vlastností osobnosti od okamihu oplodnenia vajíčka spermiou až po smrť jedinca. Naopak, fylogenéza človeka je zameraná na vývoj človeka v priebehu evolúcie živých organizmov na Zemi. Ontogenetická psychológia má konkrétnu (praktickú) časť, ktorá sa zaoberá opisovaním, analýzou a vysvetľovaním vývinových zmien u jedinca počas periodizácie (obdobiach).
Teoretický význam vývinovej psychológie spočíva v tom, že poskytuje množstvo základných poznatkov o priebehu duševného vývinu, poukazuje na príčiny, podmienky a okolnosti, ktoré pri vývine spolupôsobia zákonitosti vývinu, a vypracováva orientačné normy pre vývin v rôznych obdobiach veku - napríklad, kedy má dieťa začať chodiť, kedy majú rásť zúbky. Praktický význam vývinovej psychológie je evidentný v tom, že poznatky o duševnom vývine detí pomáhajú rodičom, učiteľom a pedagógom účinne zasahovať do vývinu a usmerňovať ho. Pomáhajú tiež chápať súčasný stav vývinu jedinca.
Medzi kľúčové pojmy vývinovej psychológie patrí „učenie“, ktoré v širšom zmysle znamená proces, pri ktorom jednotlivec mení svoje správanie a vlastnosti a osvojuje si individuálnu skúsenosť. V užšom ponímaní učenie predstavuje zámerné, cieľavedomé a systematické nadobúdanie vedomostí, zručností, návykov, foriem správania a osobnostných vlastností. „Rozvoj“ potom predstavuje pozitívne zmeny v osobnosti človeka v jeho psychických vlastnostiach, funkciách a procesoch, pričom na rozvoj pôsobia vonkajšie činitele alebo vnútorné pohnútky človeka.
Činitele psychického vývinu a jeho zákonitosti
Psychický vývin človeka ovplyvňujú a podmieňujú mnohé činitele. Za najdôležitejšie sa považujú biologické činitele, ktoré utvárajú základné predpoklady na život a rozvoj psychických funkcií a procesov osobnosti. Sem patrí centrálna nervová sústava, najmä mozog, a žľazy s vnútorným vylučovaním. Vývin osobnosti ovplyvňujú aj biologické potreby a pudy.
Psychický vývin sa riadi určitými zákonitosťami. Zákon nerovnomernosti hovorí, že vývin neprebieha rovnomerne, skladá sa z kvalitatívnych a kvantitatívnych zmien a striedajú sa obdobia skrytého vývinu s obdobiami rýchlejšieho vývinu. Najrýchlejší vývin je v období gravidity, potom medzi 3. a 5. rokom, následne je pomalší medzi 8. a 10. rokom, aby v puberte opäť zrýchlil. Zákon špecifickosti zase naznačuje, že vývin u každého prebieha špecificky, teda individuálne, čím sa môže stať, že u niekoho je nástup puberty skorší, rovnako ako aj staroba - nestarnú všetci rovnako. Psychický vývin je socializačný proces, v ktorom sa človek vplyvom rodiny, školy a prostredia socializuje, čiže začleňuje do spoločnosti, učí sa v nej žiť a osvojuje si jej názory, normy a postoje. Zároveň je to aj personalizačný proces, v ktorom sa človek individualizuje, nadobúda črty, vlastnosti a spôsoby správania vlastné len jemu ako jedinečnej bytosti.
Charakter vývinových zmien môžeme rozdeliť na evolučné (objavovanie sa nových schopností, vlastností, osobnostných čŕt) a involučné (úbytok, zánik niektorých vlastností a funkcií). Zmeny sú buď kvantitatívne (vo veľkosti, sile, objeme, rozsahu, proporcionalite, rýchlosti) alebo kvalitatívne (zanikanie starých vlastností a znakov a vznik nových).
Teórie a etapy vývinu
Vývinové teórie sa líšia podľa toho, či autori kládli väčší dôraz na somatický alebo psychický vývin. Jednou z najznámejších je teória J. Piageta, ktorá vychádza z vývinu poznávacích schopností (kognitívny vývin). Piaget rozlišoval štyri vývinové štádiá: senzomotorické (od narodenia do 2. roku života), predoperačné (od 2. do 7. rokov), štádium konkrétnych operácií (od 7 do 11 rokov) a štádium formálnych operácií (od 11 a viac rokov). V senzomotorickom období sa zdokonaľuje pohyblivosť a zmyslové vnímanie dieťaťa; v predoperačnom si dieťa osvojuje reč a myslenie prostredníctvom manipulácie s predmetmi; v štádiu konkrétnych operácií už dieťa v mysli operuje konkrétnymi predmetmi, ľuďmi a situáciami; a v štádiu formálnych operácií dieťa už myslí v abstraktných pojmoch.
Najčastejšie delenie etáp vývinu, ktoré nám slúži ako štruktúra pre tento článok, zahŕňa nasledujúce obdobia:
- Vnútromaternicové obdobie: trvá 9 mesiacov.
- Novorodenecké obdobie: od narodenia do 2. mesiaca.
- Dojčenské obdobie: od 2. mesiacov do 12. mesiacov.
- Obdobie batoľaťa: od 1. do 3. roka.
- Predškolský vek: od 3. do 6. roka.
- Mladší školský vek: od 6. do 10/11 roka.
- Obdobie dospievania (pubescencia a adolescencia): od 10/11 do 18/20 roka.
- Obdobie dospelosti (mladá, stredná, staršia): od 18/20 do 60/65 roka.
- Obdobie staroby (senium): od 60/65 rokov a viac.
Dojčenské obdobie: Prvé objavovanie sveta (od 2 mesiacov do 1 roka)
Toto obdobie sa začína od 1-2 mesiacov a trvá až po 1 rok. Dieťa začne intenzívne rásť a priberať. Vyvíjajú sa pohyby nôh a hmatové pocity poskytujú prvé informácie o svete. Okolo tretieho mesiaca má dieťa spevnenú hlavičku, pozoruje predmety, ľudí, všetko berie a odhadzuje. Dieťa vykonáva pohyb smerom k predmetu. Rozpoznáva osoby a objavuje sa farebné vnímanie, pričom sa mu páčia ostré farby. Okolo 4.-5. mesiaca sedí s oporou, a od šiesteho mesiaca už bez opory. Manipuluje s predmetmi, rozlišuje tóny, vníma melódiu a rytmus. Okolo deviateho mesiaca sa samo posadí, s oporou sa postaví, vníma aj malé detaily a objavuje vzťahy medzi predmetmi. Hovorí prvé slovká. V prvom roku už má chodiť s oporou, rozumieť slovám a používať známe prostriedky za nových okolností. Dojča je v predvetovom období, čo znamená, že používa slová, ale nespája ich do viet. Napodobňuje a chápe význam niektorých slov.
Obdobie batoľaťa: Autonómia a spoznávanie širšieho sveta (od 1 roka do 3 rokov)
Obdobie batoľaťa trvá od 1 roka do 3 rokov dieťaťa. Dolný medzník je stanovený na jeden rok, kedy dieťa začína chodiť a rečou vyjadrovať vlastné myšlienky, čím sa samo pohybuje a komunikuje. Horný medzník je tretí rok, kedy dochádza k sebauvedomovaniu vlastného „ja“, osamostatňovaniu a aktivite, čo psychológ Erik Erikson nazýva obdobím autonómie. Batoľa (vek 1-3 roky) je obdobie charakteristické osamostatňovaním sa a spoznávaním širšieho sveta, čo prináša veľa nových úloh na životnej ceste. Chôdza a reč podstatne menia správanie i prežívanie človeka. Bohatšia sociálna skúsenosť ovplyvňuje rozvoj sebauvedomovania a prispieva k postupnému osamostatňovaniu dieťaťa.
Telesný vývin batoľaťa
V tomto období dieťa intenzívne rastie do výšky, približne o 12 cm v druhom roku a 7 cm v treťom roku. Spomaľuje sa však prírastok hmotnosti, ktorý predstavuje asi 2 kg v druhom a ďalšie 2 kg v treťom roku. Na začiatku obdobia má dieťa výšku okolo 75 cm a váži 10-11 kg, zatiaľ čo na konci obdobia už meria 90-95 cm a váži 15 kg. Mení sa vzájomný pomer veľkosti hlavy, trupu a končatín, pričom končatiny sa predlžujú. Pokračuje tvrdnutie kostí, ale neukončuje sa; po 16. mesiaci sa uzatvárajú medzery medzi lebečnými švami. Dochádza k upevneniu svalov. Na konci obdobia sa ukončí mliečna dentícia, čiže úplný mliečny chrup s 20 zubami. Významný rast hmotnosti je evidentný aj v rozvoji mozgu: do troch rokov nadobudne cca tri štvrtiny hmotnosti mozgu dospelého, zväčší sa z pôvodných približne 360 g asi na 1000 g. Nastáva posilnenie nervovej sústavy.
Pohybový (motorický) vývin
Pre batoľa sú pohybové aktivity mimoriadne zaujímavé a dieťa neustále opakuje pohyby, čím si ich precvičuje a zdokonaľuje. Z psychologického hľadiska sú zaujímavé dva spôsoby pohybu: retencia, čo je udržanie niečoho, zotrvanie niekde, a eliminácia, teda pustiť, zahodiť, opustiť, čo už nechce. Rozvíjajú sa polohové (posturálne) pohyby, ako predklon, úklon, drep, skákanie, krútenie sa okolo svojej osi. Taktiež sa zdokonaľujú premiestňovacie (lokomotorické) pohyby, ako chôdza, beh (dieťa ešte nevie meniť smer), preliezanie, podliezanie, preskakovanie a robenie kotúľov. Okrem toho sa výrazne zlepšuje jemná motorika ruky, ktorá sa prejavuje v sebaobsluhe pri jedení, obliekaní, obúvaní, umývaní a v manipulácii v konštruktívnych hrách.
Dieťa už chodí samostatne, aj keď tá chôdza je ešte neistá. Istejšia začína byť až ku koncu tohto obdobia. Rozvoj orgánov a ich funkcií umožňuje batoľaťu bohatú pohybovú aktivitu. Hoci existujú pomôcky na chodenie, ako sú tzv. „pavúky“ (stoličky na kolieskach), môžu oneskoriť prirodzenú chôdzu, pretože utlmia v dieťati vôľu dostať sa niekam bez cudzej pomoci. Je dôležité nikdy nenechávať dieťa v pavúku samotné. Zvýšené pohybové možnosti spôsobujú bohatšie kontakty dieťaťa s predmetmi a javmi skutočnosti. Porucha motoriky v tomto období môže mať vážne následky, obmedzuje schopnosť osamostatniť sa a mení subjektívne prežívanie svojho tela. Dieťa sa dostane potiaľ, pokiaľ je to pre neho zaujímavé - stále potrebuje podnety zvonka, vyhľadáva ich, čím si uspokojuje svoje potreby stimulácie. Táto potreba je uspokojovaná najmä pohybom. Dospelí často nechtiac utlmujú aktivitu dieťaťa, aby „dalo pokoj“, avšak neuspokojená aktivita vyvoláva napätie. Pre dieťa to môže byť nepríjemné a bráni sa, ako vie, napríklad výbuchmi hnevu. Dieťa potrebuje činnosť a tá je sprevádzaná potrebou stimulácie.
Vnímanie sveta a rozvoj zmyslov
Vnímanie v útlom veku charakterizuje farebné videnie, vyčleňovanie predmetov z pozadia a ich identifikácia. Charakteristické je výrazné uplatnenie hmatu, realizované prostredníctvom kontaktoreceptorov. Tieto kontaktoreceptory sprostredkovávajú priame informácie o vlastnostiach predmetov a podmieňujú manipuláciu s nimi. Pokrok v sluchovom vnímaní, vrátane rozlišovania výšky, intenzity a farby zvukových podnetov, podmieňuje rozvoj reči i základov hudobných schopností. Typický je zmysel dieťaťa najmä pre rytmus, ktorý je výrazný už začiatkom druhého roku. Zapájanie viacerých zmyslových orgánov do procesu vnímania prispieva k väčšej presnosti a komplexnosti vnemových zážitkov. Dieťa potrebuje poznávať svet a orientovať sa v ňom. Potrebuje poznanie, že svet má určité pravidlá. Dôležité je nadobudnutie istoty - čo sa deje a čo bude nasledovať. Rodičia a dospelí určujú pravidlá a hranice.
Pamäť a jej osobitosti
Pamäť zaznamenáva v útlom veku významný pokrok. Jej jednotlivé zložky - vštepovanie, podržanie a vybavovanie - sa posilňujú, sú výkonnejšie, presnejšie a majú väčší rozsah zapamätaného. Pamäťové stopy sú trvanlivejšie. Dieťa si spontánne spomína napríklad na bábkové predstavenie spred niekoľkých dní alebo na zážitky z prechádzky. Citovosť pamäti spôsobuje, že dieťa si uchováva a vybavuje najmä také zážitky, ktoré majú preň silný citový význam. Konkrétnosť pamäti znamená, že dieťa má sklon uchovávať a vybavovať si predstavy, obrazy skutočných situácií a konkrétnych zážitkov viac než slová a pojmy. Pamäť u detí je veľmi konkrétna.
Predstavivosť a prvé prejavy fantázie
Predstavivosť sa premieta do celého procesu výchovy a učenia dieťaťa. Predstavivosť dieťaťa sa zakladá na vlastnej bezprostrednej skúsenosti a úzko súvisí s pamäťou. Obsahom predstáv je to, čo dieťa videlo a prežilo, teda stopy po minulých zážitkoch. Dej príbehu alebo rozprávky si dieťa vie predstaviť len vtedy, keď sa stotožňuje s jeho zážitkovou oblasťou. V tomto období sa uplatňujú najmä personifikačné tendencie, kedy dieťa zosobňuje neživé predmety a prisudzuje im ľudské vlastnosti a spôsoby správania. Sú tu prvé prejavy fantázie, napríklad kŕmenie bábiky guličkami.
Myslenie a nástup symboliky
Za prvé prejavy myslenia možno považovať už náznaky účelného použitia vecí. Napríklad dieťa sa pokúša zasunúť kľúč do kľúčovej dierky, položiť si na hlavu čiapku, nabrať do pohára vodu atď. Takéto úkony je dieťa schopné vykonávať skôr, než si osvojí reč, už na začiatku útleho veku. S rozvojom reči sa myslenie dostáva na novú, vyššiu úroveň. Dieťa sa obracia na dospelého svojou typickou otázkou „čo je to“ a domáha sa pomenovávania vecí okolo seba. Zapamätáva si ich a začína ich aj samo aktívne používať. Takto slová nadobúdajú významnú zovšeobecňujúcu funkciu a stávajú sa základnou formou myslenia - pojmom. Vzhľadom na uvedenú charakteristiku sa toto štádium vývinu myslenia označuje ako symbolické. V tejto fáze nastáva rozvoj tzv. symbolického myslenia - dieťa si vie predstaviť nejakú činnosť a jej výsledok, pričom ju nemusí robiť. Symbol ako označovanie niečoho prostredníctvom niečoho iného a predstava sa prezentujú v hre. Pri predstave dieťa preferuje znaky a činnosti, ktoré sú pre neho významné. Dokáže mať náhly vzhľad do neznámej situácie.
Vývin reči: Od jednoslovnej komunikácie k súvetiam
Vývin a rozvoj detskej reči - ROZHOVOR s logopedičkou Svetlanou Kapalkovou
Citový vývin a obdobie vzdoru
Na začiatku útleho veku sú častým podnetom strachu najmä intenzívne zvukové podnety (krik, hluk), pohybové podnety (náhla zmena polohy), respektíve zrakové podnety (veľké neznáme predmety). Pribúda strach z neskutočných nebezpečenstiev - vecí, zvierat, ľudí z rozprávok, obrázkov, televízneho vysielania. Strach v tomto období je spojený s neistotou, keď sa dieťa púšťa do samostatných výprav a odpútava sa od matky. Zlosť sa uplatňuje pomerne skoro, najmä ako reakcia na obmedzovanie spontánnej aktivity dieťaťa, respektíve na neúspech v konaní. V pomerne diferencovanej podobe sa už prejavuje aj radosť ako cit sprevádzajúci príjemné zážitky dieťaťa. Čoraz viac sa zdrojom pozitívnych citov stávajú sociálne podnety - kontakt s ľuďmi, potešenie z ich prítomnosti, možnosť aktívnej kooperácie s nimi. Ich prostredníctvom sa city dieťaťa prehlbujú, upevňujú, nadobúdajú vyššiu úroveň i širšiu škálu zážitkov.
Citové prežívanie u staršieho batoľaťa sa neobmedzuje len na strach, zlosť a radosť. Viažu sa predovšetkým na blízke dospelé osoby. Takéto citové kontakty, sprevádzané láskavým zaobchádzaním, nežnosťou a starostlivosťou, sú základnou potrebou dieťaťa a nevyhnutnou podmienkou jeho psychickej rovnováhy a životnej istoty. Dieťa je v útlom veku značne vzrušivé, city uňho rýchlo vznikajú i zanikajú, prechádzajú z jednej kvality do opačnej (z plaču do smiechu, z hnevu do veselosti). Citové prežívanie sprevádzajú výrazné až búrlivé vonkajšie prejavy, ako mimika, gestikulácia, zvukové prejavy (krik, plač, skákanie, kopanie), primerané kvalite citu. City dieťaťa ľahko podliehajú citovým prejavom iných osôb blízkeho prostredia. Na citové stavy dieťaťa silne vplývajú citové vlastnosti vychovávateľa. Citová stránka dieťaťa je silnou závislosťou od matky; keď je dlhé odlúčenie od matky, môže dôjsť k narušeniu vzťahu. Dieťa sa môže pripútať k niekomu inému, kto je pri ňom. Také reakcie u detí sú prirodzené, vtedy je pozitívny fakt k matke.
Ku koncu tretieho roka nastáva obdobie vzdoru - uvedomovanie si samostatnosti. Dieťa dokáže sledovať vytýčený cieľ, ale aj voliť prostriedky. Dieťa presne ani nevie prečo vlastne niečo chce. Potrebuje si vymedziť svoju pozíciu vo svete. Trvanie na "svojom", pokusy o vlastnú samostatnosť a negativizmus ako experimentovanie s vlastnou vôľou mu pomáhajú túto pozíciu nachádzať. Typickou reakciou dieťaťa na obmedzujúce vplyvy prostredia býva v tomto veku negativizmus. Dieťa prudko odmieta požiadavky dospelých energickým „nie!“, „nechcem!“, „nebudem!“. Negativizmus v útlom veku treba považovať za prirodzený vývinový jav, za výsledok pôsobenia nových funkcií. Miera vzdorovitosti závisí od nervovo-psychického uspôsobenia, temperamentových osobností aj od aktuálneho telesného a psychického stavu dieťaťa. Rovnako ju však ovplyvňuje aj sociálne prostredie, postoje dospelých zaobchádzania s dieťaťom, úroveň porozumenia a starostlivosti, ktorá sa mu poskytuje. Zdravý rozvoj sebavedomia, aktivity a samostatnosti - týchto základných elementov osobnostnej štruktúry dieťaťa - vyžaduje vyrovnané, pokojné, ale dôsledné výchovné pôsobenie s primeranými nárokmi na schopnosti sebaregulácie. Uvedomovanie seba pôsobí v psychike dieťaťa ako významný motivačný činiteľ.
Sociálny vývin a hra
Najfrekventovanejším typom hier sú hry pohybového rázu. Dieťa behá, skáče, prelieza, nachádza záľubu v rytmizovanom pohybe podľa rečňovaniek alebo spevu. Aktuálne sú aj organizované pohybové hry so spevom, ktoré majú určité pravidlá, napríklad „Kolo, kolo mlynské“ alebo „Zajačik v jamôčke“. Vhodným doplnkom hier sú pohybové hračky, ktoré možno ťahať, tlačiť, voziť (vozíky, zvieratká na kolieskach, autíčka, fúriky atď.), alebo mechanicky uviesť do pohybu (hračky na ťahanie). Manipulačná činnosť sa uplatňuje v napodobivých hrách, typických pre staršie batoľatá. Dieťa tu už predmety účelne a zmysluplne využíva podľa toho, ako to odpozorovalo vo svojom prostredí. Ide mu v prevažnej miere len o samotnú činnosť, nie o vzťahy, ktoré z nej vyplývajú. Celkovo o hrách v útlom veku platí, že sú rušné a pohyblivé. Nevyhnutným doplnkom hier sú hračky. Hra sa stáva sociálnou činnosťou, jej spoločenský charakter je čoraz výraznejší. Na začiatku útleho veku niet ešte skutočnej hrovej kooperácie medzi deťmi; hrajú sa vedľa seba, nie spolu. Receptom na riešenie problémov býva hra a činnosť. Prevládajú rolové hry.
Potreby dieťaťa v útlom veku a vplyv prostredia
Uspokojovanie potrieb je podmienkou napredovania a posúvania vývinu na najvyšší stupeň. Potreby možno zhruba rozdeliť na biologické (telesné, organické) a psychické. Do prvej skupiny patrí jedlo, spánok a pohyb, teda činnosti, ktoré zabezpečujú telesnú rovnováhu a pozitívny zdravotný stav dieťaťa. Kategória psychických potrieb je diferencovanejšia a predstavuje širokú škálu činností nevyhnutných na ich uspokojovanie. Biologické a psychické potreby úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú.
Medzi najnaliehavejšie psychické potreby dieťaťa v útlom veku patrí najmä potreba citových podnetov a potreba aktívnej sebarealizácie. Je dôležité, aby činnosti denného programu boli príťažlivé, zaujímavé a vyvolávali u dieťaťa pozitívne citové zážitky. Životné prostredie musí dieťaťu poskytovať dostatočné podmienky na hru (priestor, čas, materiálne prostriedky). Potreba aktívnej sebarealizácie priamo nadväzuje na aktuálne štádium rozvoja osobnosti v druhej polovici útleho veku. Pre rozvoj osobnosti je veľmi významné hľadanie rovnováhy medzi potrebou osamostatniť sa a potrebou stability, istoty a bezpečia. V prvom roku života dieťatko získava základnú dôveru vo svet. V popisovanom období získava základnú dôveru v seba a svoje schopnosti. Ak ich nezíska teraz, budú jeho pochybnosti negatívne ovplyvňovať v ďalších vývinových fázach.
V prvom roku života má na detskú psychiku nepriaznivý vplyv akákoľvek nestabilita, ktorá by dieťaťu znemožnila získať pocit istoty o tom, ako svet funguje. Časté striedanie osôb, ktoré sa o dieťa starajú, nie je v prvom roku života vhodné. Dieťa by tak nemohlo získať potrebný pocit istoty a bezpečia, ktorý je závislý aj na vytvorení pevnej väzby na matku, respektíve osobu, ktorá sa o dieťa stará. Trvalosť a stabilita tejto osoby je v tomto veku dôležitá. Dieťa získava dôležité skúsenosti s medziľudskými vzťahmi v prvej fáze svojho života, a tie sú základom pre vytváranie vzťahov s ďalšími ľuďmi ako v detstve, tak aj v dospelosti. Emočné prežívanie závisí od celkovej pohody dieťaťa a od občasných nepríjemností, ktoré by mu mala matka pomôcť zvládať. Vývoj dieťaťa závisí od skúseností, ktoré získa, a od spôsobu, ako dokáže za pomoci matky dosiahnuť opätovnú pohodu. Počiatočný vývoj možno chápať ako fázu potvrdenia istoty a bezpečia, pre ktorú je dôležité, že nakoniec všetko dobre dopadne. K získaniu pocitu istoty a bezpečia pomáha aj zachovávanie určitého stereotypu, kedy dieťa vie, čo sa bude diať a aký je význam určitých signálov. Príliš veľké zmeny v dennom režime dieťaťa nie sú v tomto veku vhodné a menšie zmeny by mali byť spojené s nejakým uspokojením.
Predškolské zariadenie a jeho vplyv
Od prvých rokov života je osobitne aktuálny najmä vplyv predškolského zariadenia. Predškolské zariadenie je umelo vytvorená inštitúcia, ktorá vzniká úradným, administratívnym rozhodnutím a postupom, na rozdiel od prirodzeného, spontánneho vzniku rodiny. Je to väčší spoločenský útvar než rodina, zahŕňajúci niekoľko desiatok, respektíve aj niekoľko sto členov. V predškolskom zariadení sa uskutočňuje odborná, cieľavedomá, systematická, kolektívna výchova. Výchovu uskutočňujú osoby s odbornou profesijnou prípravou. Predškolské zariadenie má za cieľ zabezpečiť všestranný harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa. Realizuje sa v nej čoraz viac zdôrazňovaná potreba včas, systematicky a cieľavedome pôsobiť na dieťa, čo zodpovedá narastajúcej diferenciácii nárokov dieťaťa i nárokov spoločnosti na jeho rozvoj. Hlavným kritériom pri posudzovaní kvality životného prostredia je kontinuita jeho podmienok s vývinovými potrebami dieťaťa.
Konflikty, frustračná tolerancia a adaptácia
Konflikt je vyhranene sociálny jav. Je stretnutím protichodných potrieb aj odlišných náhľadov rôznych osôb na riešenia tej istej otázky. Ich prežívanie a riešenie sú pre dieťa náročnou situáciou, často nad jeho psychické možnosti. Konfliktovosť je v detskom spoločenstve tým väčšia, čím menej dospelá osoba pomáha pri ich riešení. Z psychologického a pedagogického hľadiska sú nežiaducim javom, ktorý treba redukovať na minimálnu mieru. Zároveň je však aj príležitosťou na rozvíjanie vôľových vlastností, samostatnosti a základných spoločensko-morálnych návykov. Možno teda pripustiť aj istú pozitívnu účinnosť konfliktových situácií, pretože podnecujú utváranie takých vlastností, ktoré by v inej situácii dieťa nezískalo: schopnosť riešiť problémy, brať ohľad na iných, dohodnúť sa a pod.
Úroveň odolnosti jednotlivca voči záťažovým podnetom sa vymedzuje pojmom frustračná tolerancia, respektíve záťažová odolnosť. Konštatuje sa, že v istých vývinových štádiách sú konflikty častejšie, napríklad koncom útleho veku a v puberte. Individuálne nervovo-psychické vybavenie: s typom temperamentového uspôsobenia súvisí aj rozdielnosť predpokladov a možností regulácie vlastného správania. Iné možnosti má cholerik, iné flegmatik. Nie sú zanedbateľné ani krátkodobé vplyvy, napríklad výskumy potvrdzujú závislosť agresívneho správania a konfliktov od času v rámci týždňa. Priveľká autoritatívnosť pedagóga zvyšuje napätie v detskej skupine, a tým aj predpoklady vzniku agresívneho správania a konfliktov. S narastajúcim počtom detí v skupine sa zvyšuje napätie a redukujú sa možnosti uspokojovania individuálnych potrieb detí.
Vstupom do predškolského zariadenia je pre dieťa dôležitou zmenou, ktorá hlboko zasahuje do jeho psychiky a kladie značné nároky na jeho správanie. Čím sú podmienky v predškolskom zariadení kvalitnejšie, tým rýchlejšie a ľahšie prebieha proces adaptácie. Priveľká citová závislosť od osôb z rodinného prostredia, najmä od matky, sťažuje adaptáciu. Celkový priebeh adaptácie ovplyvňujú aj individuálne povahové vlastnosti dieťaťa: jeho celková spoločenskosť, prispôsobivosť, citlivosť atď. Adaptáciu sťažuje napríklad aj príliš úzkostlivá, prehnane starostlivá rodinná výchova, obmedzujúca aktivitu dieťaťa. Adaptácia sa prejavuje množstvom negatívnych prejavov: plač, smútok, skleslosť, precitlivenosť, vzdorovitosť, agresivita, ale aj narušenie už utvorených, upevnených návykov (napríklad dieťa sa začne pomočovať), poruchy spánku, nechutenstvo, poruchy trávenia atď. Uvedené prejavy môžu mať rôznu intenzitu a trvanie. Znakom prispôsobenosti je nadobudnutie pozitívneho vzťahu k novej situácii, stotožnenie sa s ňou. V celkovom procese adaptácie pripadá rozhodujúca úloha najbližším dospelým - rodičom a pedagógom predškolského zariadenia.
Teória vzťahovej väzby a jej význam pre vývin batoľaťa
Na vzniku vzťahovej väzby sa podieľa senzorický aparát dieťaťa umožňujúci orientáciu na osobu matky. Väzobné správanie sa môže prejaviť rovnako intenzívne aj v druhom a treťom roku života dieťaťa. Po treťom roku nastáva zmena, nakoľko v tomto období sa už väčšina detí dokáže cítiť bezpečne aj s inými vzťahovými osobami. Za zmeny sú zodpovedné podnety pochádzajúce z organizmu alebo z prostredia. Potrebu väzby nemusí u dieťaťa uspokojovať len biologický rodič.
Fyzická prítomnosť materskej osoby nie je jedinou podmienkou vytvorenia bezpečnej vzťahovej väzby. Základným predpokladom pre vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby je, aby osoba, ktorá sa o dieťa stará, prejavila čo najjemnocitnejšie reakcie v rôznych situáciách. Bezpečná vzťahová väzba má dve dôležité funkcie: poskytuje dieťaťu emocionálnu istotu a umožňuje mu objavovať svet. Kvalita vzťahovej väzby medzi rodičom a dieťaťom je významným prediktorom ďalšieho sociálneho a emocionálneho vývinu dieťaťa. Bezpečná vzťahová väzba je základom pre optimálny rozvoj osobnosti. Umožňuje dieťaťu bezpečné objavovanie okolitého sveta, ako aj otvorenú komunikáciu o názoroch a pocitoch. Birsch uvádza, že deti s istou vzťahovou väzbou majú lepšie schopnosti učiť sa a zapamätať si.
Narušenie vývinu citovej väzby môže mať za následok vznik úzkostnej alebo neistej väzby. Deti s neistou - vyhýbavou vzťahovou väzbou pri odlúčení od svojej matky alebo inej blízkej osoby neprejavujú skoro žiadny protest. Deti s neistou - ambivalentnou vzťahovou väzbou na odlúčenie a neprítomnosť matky alebo inej osoby pre vzťahovú väzbu reagujú veľmi intenzívne. Dezorganizovaná väzba je charakterizovaná „rozpadom“ organizovaného správania.
Predškolský vek: Rozširovanie obzorov a morálny vývin (od 3 do 6/7 rokov)
Piatou etapou vo vývine človeka je predškolský vek, ktorý trvá od 3 do 6 rokov (niekedy sa uvádza až do 7 rokov). V tomto období sa tempo fyzického vývinu mierne spomaľuje, výrazne sa však zlepšuje mobilita dieťaťa - behá, skáče, lezie po preliezkach, udrží rovnováhu a naučí sa bicyklovať aj korčuľovať. Dieťa zvláda samostatne základné sebaobslužné činnosti ako jedenie (aj s príborom), obliekanie a hygienické návyky. Na konci obdobia by malo zvládať aj viazanie šnúrok. Predškolák si vyberá, čomu bude venovať pozornosť. Vzrastá citlivosť analyzátorov. Pre toto dieťa je najdôležitejšia farba a tvar predmetov, pričom predmety, ktoré najviac používa, si vyberá.
Kognitívny vývin v predškolskom veku
Motorický, ale aj kognitívny (poznávací) a emocionálny vývin sa odráža najlepšie v kresbe - kresba už má konkrétne rysy formálne aj obsahové, dieťa kladie dôraz už aj na niektoré detaily. Vie nakresliť dom, autá, ľudí, pričom kresba by mala mať detaily, vtedy je dieťa zrelé pre školu. Ak kreslí len zvláštne postavičky, môže to naznačovať nezrelosť.
Komunikácia a reč
Komunikácia je podstatne zlepšená aj na základe skvalitnenia rečového prejavu a bohatšej slovnej zásoby (ovláda cca 3 000 slov a viac, zo začiatku vie 300 - 400 slov). Dieťa vie už básničky aj pesničky a rado sa ich učí. Vie správne používať pojmy „prosím“ a „ďakujem“ a malo by vedieť aj správne pozdraviť. U dieťaťa je možné badať tzv. egocentrickú reč - reč pre seba, ktorú rozpráva súbežne s rečou pre iných. Vzrastá záujem o hovorenú reč - dieťa vie básničky, pesničky. Reč slúži k regulácii správania. Dieťa rozpráva, čo robí. Narastá slovná zásoba. Ak je potrebná pomoc, treba ísť za logopédom (poruchy reči). Vedie vnútorný monológ, nielenže si komentuje, ale rozpráva sa napríklad cestou domova. Dievčatá sú ukecanejšie.
Citový a sociálny vývin
Dieťa sa už dokáže vcítiť do prežívania inej osoby. City dieťaťa sú značne labilné, majú spontánny a autentický charakter (dieťa nedokáže svoje city skrývať a racionálne kontrolovať) a často sú citové reakcie na konkrétne podnety neadekvátne (aj bezvýznamný podnet môže vyvolať silnú citovú reakciu a naopak). Dieťa si formuje svoju vlastnú identitu, a to predovšetkým na základe vzorov, ktoré nachádza v rodine. Rodina je ešte stále najvýznamnejším socializačným činiteľom. Reč sa stáva aj regulátorom správania - dieťa dokáže regulovať svoje správanie na základe slovnej inštrukcie, ak je zvuková aj obsahová stránka inštrukcie v zhode, a to už v období 3.-4. roka a v neskoršom veku (5-6 rokov) aj vtedy, ak tieto stránky inštrukcie sú odlišné. V šiestom roku reguluje svoje správanie už aj na základe vnútornej reči - nástup svedomia, ktoré už zohráva významnú úlohu a nadmerne citlivé dieťa sa dokáže veľmi trápiť aj pre nepatrné škody, ktoré spôsobilo. Rieši konflikt „iniciatíva verzus pocit viny“.
Dieťa sa značne vyvíja aj morálne. Na konci obdobia už vie odlíšiť dobré a zlé, ale ešte sa zameriava len na skutok, nie na jeho motív či širšie dôsledky. Prevláda ešte heteronómna morálka - zameranie na príkaz a následnú odmenu či trest. Rozvíja sa sociálna aktivita dieťaťa - vzťahy k ľuďom sa začínajú. Dieťa túži po spoločnosti a dokáže sa správať podľa príkazov a zákazov. Sociálny vývin ide pomaličky a závisí od množstva kontaktov. Každé dieťa by malo chodiť do materskej škôlky. Už vie, čo sa od neho očakáva.
Školská zrelosť
Príprava dieťaťa doma nemá trvať dlhšie ako hodinu, no niekedy ho rodičia nútia viac. Dieťa je niekedy nezrelé pre školu, a vtedy sa objavujú problémy - niečo ho bolí, vyhovára sa. Vyvíja sa jemná motorika pre písanie. Dieťa by malo vedieť čakať. Vnímanie je také, že dieťa si vyberá, čomu bude venovať pozornosť, a chápe svet realistickejšie. Malo by byť samostatné, nemala by byť závislosť od rodičov. Pri posudzovaní školskej zrelosti spolupracuje psychológ, pedagóg, niekedy logopéd a pediater. Ak je dieťa nezrelé pre školu, je predpoklad, že za ten jeden rok všetko dobehne. Ak nie, dieťa ide do prípravnej triedy.
tags: #batola #vyvinova #psychologia