Robert Nesta Marley, známy po celom svete ako Bob Marley, je všeobecne považovaný za jedného z priekopníkov reggae, azda najvýznamnejšieho, preto ho označovali za kráľa tohto hudobného štýlu. Stal sa kultúrnym symbolom svojej karibskej vlasti, ale aj jedným z najznámejších a najuznávanejších umelcov v dejinách populárnej hudby. Osobitý štýl spevu a písania piesní spravil z Boba Marleyho legendu, ktorej odkaz rezonuje naprieč generáciami a kontinentmi. Jeho meno je známe naprieč všetkými generáciami a dovolím si povedať, že na celom svete. Bob Marley si však získal obdiv mnohých ľudí z rôznych kútov sveta nielen vďaka svojej fenomenálnej hudbe, ale aj vďaka svojim činom a názorom, ktoré šíril prostredníctvom svojich textov a životného štýlu.
Počiatky legendy: Narodenie a detstvo na Jamajke
Príbeh najvýznamnejšej postavy reggae hudby, Boba Marleyho, sa začal 6. februára 1945 v obci Nine Mile na severe Jamajky, v štvrť Saint Ann Parish. Robert Nesta Marley sa narodil belošskému otcovi a černošskej matke. Jeho otcom bol kapitán Norval Sinclair Marley, ktorý pochádzal z Crowborough vo východnom Sussexe v Anglicku a bol námorným dôstojníkom, ktorý pracoval pre britskú vládu, respektíve bol inšpektorom jamajskej vlády, ktorý dozeral na obrábanie pôdy. Jeho matkou bola mladá Jamajčanka Cedella Bookerová (niekde uvádzaná ako Cadella Booker).
Rodina patrila k strednej triede, no s otcom sa Bob často nestýkal. Norval Marley, ktorý sa oženil s mladou Jamajčankou Cadellou Booker v roku 1944, opustil rodinu hneď po Bobovom narodení. Malý Bob svojho otca vídal len zriedka. Ako štvorročného si ho otec vzal so sebou do Kingstonu, no po roku Cedella prišla do Kingstonu a odviezla Boba späť do Nine Miles. Odvtedy Boba otec takmer nenavštevoval. Keď mal Bob 10 rokov, jeho otec zomrel na infarkt vo veku 70 rokov. Bob bol často sám s matkou, pretože jeho otec Norval bol väčšinu času preč, aby finančne zabezpečil rodinu. Bobova matka pracovala ako pomocníčka v domácnosti, takže Bob často trávil čas u príbuzných alebo sám. Napriek otcovmu smutnému osudu sa jeho matka neskôr zoznámila a následne vydala za Edwarda Bookera, štátneho úradníka zo Spojených štátov.
Na prahu dospelosti, koncom 50. rokov, sa Bob so svojou matkou presťahovali do hlavného mesta Jamajky, Kingstonu. Bývali v chudobnej časti, ktorá sa volala Trenchtown, jednej z najchudobnejších mestských častí. Ako slobodná matka to Cedella nemala ľahké. V ťažkých chvíľach sa Bob obracal o pomoc práve k hudbe. Inšpiráciu našiel práve v Trenchtowne, kde pôsobilo viacero úspešných miestnych interpretov. Napríklad Elvis Presley bol jedným z obľúbencov Boba Marleyho. Cedella Toddyho poznala ešte z čias, keď žili v Nine Miles. Toddy mal syna Nevilla „Bunnyho“ Livingstona a Bob tak získal spriaznenú dušu a zároveň nevlastného brata. Bobova matka začala svoj milostný život s otcom jeho kamaráta zo školy Nevilla Livingstona, Thadeusom Livingstonom, s ktorým mala Marleyho matka dcéru Pearl v roku 1962, čím sa rodina aj pokrvne prepojila. Ona sa teda stala ďalšou sestrou Boba a jeho priateľa Nevilla. Bobovo spolužitie s priateľom Nevillom - Bunny Wailers - im pomohlo k ešte väčšej spoločnej hudobnej angažovanosti.
Prvé hudobné kroky a zrod The Wailers
Už ako 14-ročný odišiel Bob z domu do jamajského hlavného mesta Kingston so zámerom venovať sa hudobnej kariére. V pätnástich Bob odišiel zo školy, viac ho lákalo učiť sa hrať na gitare a spievať. V Kingstone sa Bob spoznal s Bunnym Livingstonom, s ktorým chodil do hudobnej triedy, tu spoznali ďalšieho budúceho člena ich skupiny, Petra Tosha. Bunny a Bob založili svoju prvú vokálnu kapelu. Treťou dôležitou osobou, ktorú Bob stretol, bol Peter Tosh. Peter vyrastal v meste Savanna-la-Mar, no na prahu dospelosti sa presťahoval do Trench Townu, kde býval u svojho strýka. Peter hral na gitare lepšie než Bob a Bunny, a cez hudbu sa zblížili a utvorili dnes už legendárne trio Teenagers, na počesť skupiny Frankieho Lymona. Vtedy však nikto netušil, kam to spolu dotiahnu.
Bob najprv pracoval ako zvárač, no po nehode, pri ktorej mu vletel kúsok železa do oka, dal výpoveď a rozhodol sa venovať iba hudbe. Kingston je najväčším anglicky hovoriacim mestom južne od Floridy, a tak tu jazyková bariéra neexistovala - čo bola príležitosť preraziť aj za hranicami ostrova. Jamajčania boli hladní po muzike, veď na Karibiku rytmus, tanec a hudba ľuďom prúdia v žilách. Podmienky pre rast domácej hudobnej scény tak boli priaznivé. Miestni sa snažili napodobniť americký štýl hudby ako rock 'n' roll alebo rhythm and blues, no ich prízvuk bol nezameniteľný. Navyše, používali dychové nástroje a miešali americký štýl so žánrom ska, ktorý bol na Jamajke veľmi populárny.
Túto hudobnú kariéru začal v roku 1962 nahraním a vydaním prvých dvoch singlov - Judge Not (ako Robert Marley & Beverley's All-Stars) a One Cup of Coffee (pod pseudonymom Bobby Martell). Keď mal Bob 16 rokov, podarilo sa mu nahrať prvý singel s názvom Judge Not!. V sedemnástich vydal ďalší singel s názvom One More Cup Of Coffee. Single síce neboli veľmi úspešné, no bol to predsa len začiatok. Bob si uvedomil, že sa mu hrá lepšie spolu s Petrom a Bunnym, a tak sa vrátil ku kapele. K úspechu Boba Marleyho prispel aj ďalší hudobník Joe Higgs, ktorý ho naučil hrať na gitare a ktorý pomohol všetkým členom skupiny Wailers rozvinúť vokálnu harmóniu.
V roku 1963 Bob založil vokálnu skupinu, ktorej ďalšími členmi boli jeho kamarát zo školy Bunny Wailer a Peter Tosh, a tak vytvoril spolu s Petrom Toshom a Bunnym Wailerom skupinu The Wailers. Bob mal v tom čase 18 rokov a skupinu nazvali The Teenagers. Skupina prešla niekoľkými zmenami názvu od The Teenagers, The Wailing Rudeboys, The Wailing Wailers až po konečnú verziu názvu The Wailers. Názov „Wailing“ (nárek alebo silný plač) mal symbolizovať novorodenca pri jeho narodení. Skupina presvedčila vydavateľstvo Coxsone, pod ktorým vydali singel Simmer Down, ktorý si viedol oveľa lepšie ako jeho dvaja predchodcovia. Postupne sa stávali známejší vďaka ich ďalším piesňam ako It Hurts To Be Alone alebo Rule The Rudie. Bob sa v tomto čase stal lídrom skupiny a písal aj väčšinu textov.
Manželstvo, rastafariánstvo a hudobná transformácia
Dňa 10. februára 1966 sa Bob oženil s Ritou Andersonovou, ktorá pochádza z Kuby a bola jeho priateľkou. Rita si do manželstva s Bobom priviedla dve deti z predchádzajúceho vzťahu, ktoré si Bob adoptoval, a tak nesú meno Marley. Obaja partneri boli známi rastafariánskou vierou, pričom táto spiritualita sa odráža aj v Marleyho tvorbe. Hoci bol Bob Marley vychovávaný ako katolík, počas dospievania sa začal zaujímať o vieru v Rastafari, ktorej kultúra bola kľúčovým prvkom vo vývoji reggae. Bob začal užívať marihuanu práve v súvislosti so svojou rastafariánskou vierou a to v roku 1966, keď prešiel z katolicizmu na rastafariánstvo. V roku 1968 bol Bob dokonca zatknutý za držanie konope, no v súvislosti so svojím náboženským presvedčením ju naďalej používal.
Na krátky čas sa presťahoval do USA, neďaleko bydliska svojej matky. Počas tejto kapitoly svojho života pracoval ako laborant v spoločnosti DuPont, na montážnej linke a ako obsluha vysokozdvižného vozíka v továrni Chrysler.
V tomto čase sa postupne menil štýl ich hudby. Doteraz hrali SKA, no postupne tento štýl nahrádzali novou jamajskou hudbou reggae. Táto zmena sa však nepáčila vydavateľstvu Coxsone, ktoré potrebovalo SKA skupinu a tak skupina vydavateľstvo opúšťa a mení aj svoj názov na Wailers. Skupina si nemohla nájsť dobré vydavateľstvo a tak sa rozhodli, že si založia vlastné s názvom Wail'N'Soul. Pod ním vyšli skladby Bend Down Low a Mellow Mood. Potom stretli skvelého producenta a muzikanta Lee „Scratch“ Perryho, ktorý produkoval ich skladby Soul Rebel, 400 Years a Small Axe. V roku 1970 vydali nový album Soul Rebels a hneď na to Soul Revolution II.
Medzinárodný prielom a vzostup k sláve
V roku 1970 skupina priberá ďalších členov, bratov Astona a Charltona Barretovcov, čo bol veľký prínos. V tomto čase bola skupina v karibských oblastiach veľmi známa a obľúbená, no medzinárodne ju poznal málokto. Preto sa rozhodli, že by mali prejsť k nejakému zahraničnému vydavateľstvu, ktoré by ich zviditeľnilo aj vo svete a podporilo ich aj finančne. Po tom, ako neskôr podpísali zmluvu s hudobným vydavateľstvom Island Records, zmenili si názov na Bob Marley and the Wailers.
Rozhodli sa pre londýnske Island Records, ktoré ponuku prijalo a tak sa Wailers vrátili na Jamajku aj s financiami, kde nahrali svoj prvý album Catch a Fire. Album Catch a Fire vyšiel v roku 1973 a stal sa prvým, ktorý predstavil reggae širšiemu publiku. Tento album sa páčil aj kritikom, čo sa nestáva často. Bol to jeden z prvých reggae albumov vôbec. V prestížnom rebríčku hitparády Billboard 200 sa album umiestnil na solídnom 171. mieste. Bol to ohromný úspech. Hudba The Wailers sa začala hrávať aj v zahraničných rádiách. Prečo názov Catch a Fire? Keď ste si kúpili album, bol obal chránený ešte jedným papierovým obalom, ktorý sa dal odtrhnúť. Ak ste to urobili veľmi rýchlo, trenie mohlo vytvoriť trochu dymu alebo dokonca malý plamienok. The Wailers konečne našli hudobný štýl, ktorý si získaval popularitu.
V roku 1972 prišiel Marley so svojou skupinou do Británie na spoločné turné s americkým spevákom Johnnym Nashom v nádeji, že sa mu podarí odštartovať medzinárodnú kariéru. V 73. roku Wailers spustili svoje trojmesačné turné po Veľkej Británii. Nasledujúci rok vydali The Wailers albumy Catch a Fire a Burnin', pričom debutovali na britskej stanici BBC. Toto vystúpenie malo veľký ohlas a prinieslo im širšie publikum mimo ich tradičnej fanúšikovskej základne. Album Burnin' priniesol dva nesmrteľné hity - I Shot the Sheriff a Get Up, Stand Up, ktoré sa dodnes hrajú v rádiách. Na tomto albume hral Bob ešte spolu s Bunnym a Petrom. Prvé americké turné kapely sa konalo v Bostone a New Yorku, kde si Američania mohli po prvý raz naživo vypočuť jamajskú reggae hudbu.
Po tom, ako sa vrátili späť na Jamajku, Peter Tosh a Bunny Livingstone sa rozhodli, že skupinu opustia a vydali sa na sólovú dráhu. Bunny si zároveň mení meno na Bunny Wailer. V roku 1974 sa pôvodná zostava skupiny rozpadla, ale Marley pokračoval pod pôvodným názvom formácie. Skupina zároveň s vydaním tohto albumu mení opäť svoj názov, tentokrát na Bob Marley And The Wailers. Onedlho robili predskupinu jednej americkej skupine, no už po 4 vystúpeniach ich vyhodili, pretože mali u divákov väčší úspech ako Američania. Ich popularita v USA rapídne narástla, keď Eric Clapton prespieval skladbu I Shot The Sheriff.
Ich ďalší album Natty Dread uzrel svetlo sveta v roku 1974. Na tomto albume vyšli piesne ako No Woman No Cry, Talkin' Blues alebo Revolution. V tomto čase sa ku skupine pridáva ženské vokálne trio I-Threes v zložení Rita Marley (Bobova manželka), Judy Mowatt a Marcia Griffiths. V lete 1975 rozbehne skupina európske turné. Dva z koncertov sa odohrali v Londýne a z týchto koncertov vznikne album Live!, ktorý obsahuje aj live verziu No Woman No Cry, ktorá sa stane celosvetovým hitom. V tom istom roku sa celosvetovo preslávila Marleyho skladba I Shot the Sheriff, ale vo verzii britského bluesrockového gitaristu a speváka Erica Claptona. Po ďalšom turné v roku 1975 vyšiel singel s piesňou No Woman, No Cry, ktorá bola nahraná naživo v londýnskom Lyceum Theatre. Marley získal svoj prvý medzinárodný hit. Spevák vstúpil do hudobného mainstreamu a stal sa známym. Nasledoval jeho prelomový album v USA Rastaman Vibration (1976).
Politický aktivizmus a atentát
Marleyho dráhu však poznačila aj dramatická udalosť. Pre Boba Marleyho už Jamajka nebola pre stúpajúcu popularitu bezpečným miestom. Dňa 3. decembra 1976, dva dni pred bezplatným koncertom Smile Jamaica, ktorý zorganizoval vtedajší jamajský premiér Michael Manley v snahe zmierniť napätie medzi dvoma súperiacimi politickými stranami, boli Bob Marley, jeho manželka Rita a manažér Don Taylor postrelení pri útoku neznámych ozbrojencov v Marleyho dome. Taylor a Rita utrpeli vážne zranenia, ale neskôr sa úplne zotavili. Marley utrpel ľahké zranenia v oblasti hrudníka a ruky. Počas atentátu bol postrelený guľkou do hrudnej kosti a bicepsu a jeho manželka Rita bola postrelená do hlavy. Hoci to znie desivo, našťastie vážnym zraneniam nepodľahli. Najhoršie dopadol manažér skupiny Don Taylor, ktorý bol postrelený päťkrát a musel podstúpiť život zachraňujúcu operáciu.
Atentát bol zrejme politicky motivovaný, keďže mnohí sa domnievali, že Smile Jamaica bolo v skutočnosti zhromaždením na podporu premiéra. Napriek tomu sa koncert uskutočnil a Marley vystúpil podľa plánu. Slová piesne War, ktorá vyšla na albume Rastaman Vibration v roku 1976, prebral Bob z prejavu etiópskeho cisára Haile Selassieho.
Koncom roka opustil Jamajku a po približne mesačnom pobyte v nahrávacom štúdiu na Bahamách odišiel do Británie, kde strávil nasledujúce dva roky. Počas tohto pobytu nahral albumy Exodus (1977) a Kaya (1978). Album Exodus z roku 1977 bol podľa mnohých odborníkov najlepší album Boba Marleyho vôbec. Obsahoval prvky žánrov ako blues, soul a britský rock a stal sa veľmi úspešným. Tento album priniesol ďalšie veľké hity ako Jamming, Exodus či Waiting in Vain. Album Kaya (1978) má podstatne mäkšie tóny ako predchádzajúce. Texty tohto albumu hovoria taktiež podstatne viac o mieri na Zemi, o láske, a tiež vzdáva hold marihuane. Rastafariáni veria, že fajčenie ich zblíži s Bohom. Na tomto albume vyšli také hity ako Kaya, Time Will Tell alebo Sun Is Shining.
V roku 1978 sa Marley vrátil na Jamajku a vystúpil na ďalšom politickom koncerte One Love Peace Concert, opäť v snahe upokojiť znepriatelené politické strany. Na koncerte JAMAICA SMILE, na ktorom sa zúčastnili aj členovia jamajskej vlády, zavolal na pódium jamajského prezidenta a lídra opozície, ktorý proti sebe bojovali vo vláde. Bob ich postavil proti sebe a spojil im ruky a odvtedy bojujú spolu. Tieto piesne, ako napríklad Zimbabwe, Africa Unite, Wake Up a Live, sú dôkazom, že Bob sa snažil podporiť Afričanov, ktorí sa ocitli v boji v Afrike. Bob bol dokonca pozvaný, aby vystúpil na oslavách pri príležitosti Dňa nezávislosti Zimbabwe 17. apríla začiatkom roka 1980. V hľadisku sedel prezident Zimbabwe Robert Mugabe, ktorý vládol až do roku 2017, kedy mal už 93 rokov. Prítomní boli tiež vtedajší princ Charles (dnes kráľ Karol III.) a vtedajšia indická premiérka Indira Gándhíová - skutočná smotánka tej doby. Toto všetko dosiahol chlapec z chudobného jamajského ghetta.
V 79. roku vydáva svoj predposledný album Survival, ktorý sa textami podobá svojmu predchodcovi. Babylon By Bus je ďalší live album, ktorý nahrávali počas Exodus Tour.
Boj s chorobou a posledné koncerty
Rok 1977 bol zlomový v živote Boba Marleyho, no nie kvôli hudbe ani ďalšiemu dieťaťu, ale kvôli rakovine kože, ktorá mu bola diagnostikovaná. Na začiatku roka 1978 si Bob počas svojej obľúbenej hry, futbalu, zranil prst na nohe. Pri kontrole lekár uvidel na jeho prste nezvyčajnú škvrnu, ktorá po testoch potvrdila najhoršie - Bob Marley má rakovinu kože. Pri vyšetrení zranenia mu doktori objavili rakovinu… Už v roku 1977 mu totiž lekári zistili zhubný melanóm pod nechtom palca na pravej nohe.
Ponúkli mu amputáciu palca, no Bob odmietol. Rastafariánstvo je totiž proti akémukoľvek rezaniu do tela. Ako silne veriaci rastafarián však odmietal podstupovať bežnú liečbu, súhlasil len s alternatívnou prírodnou medicínou. Veril, že telo má zostať nedotknuté a nesmie sa s ním manipulovať. Malo by zostať také, aké ho stvoril Boh. Z Londýna letel do Miami, kde mu Dr. Bacon nahradil kožu na palci. Operáciu nazval úspešnou.
Napriek informáciám o zhoršujúcom sa zdravotnom stave, Bob v žiadnom prípade nechcel koncerty zrušiť. Rok 1980 bol pre Boba hlavne o sústredení sa na nahratie jeho posledného albumu, ktorého vydania sa ešte dožil. V 80. roku vychádza jeho posledný album Uprising, na ktorom je neoficiálna hymna tretieho sveta, Redemption Song. Posledným štúdiovým albumom vydaným počas jeho života je Uprising (1980). Svetové turné po Európe sa ešte stihlo odohrať a v máji 1980 dokonca vyšiel aj album Uprising.
Marley v tomto roku absolvoval turné po Európe a Spojených štátoch. Na milánskom štadióne San Siro odohral svoj vôbec najväčší koncert pre vyše 100.000 ľudí. Po tomto turné sa Marley vrátil do Ameriky, kde odohral ďalšie koncerty. Jeho zdravotný stav sa stále zhoršoval. Po koncerte v Madison Square Garden však skolaboval. O skončení turné však nechcel ani počuť.
Dňa 21. septembra 1980, v nedeľu ráno si šiel Bob so svojím priateľom Skillom zabehať do Central Parku. Bolo to ráno po koncertoch v Madison Square Garden. Toto ráno vstal Bob veľmi zmätený a nemohol si spomenúť ani na svoj posledný koncert. Preto si myslel, že tento malý jogging mu pomôže. Ako si tak obidvaja bežali, Bob náhle spadol a prestal komunikovať. Nemohol hýbať hlavou, jeho krk bol úplne stuhnutý. Skill ho zobral späť do hotela. Bob sa z toho pomaly dostával a jeho rozhodnutie znelo, že v utorok bude koncertovať v Stanley Theatre v Pittsburghu. Bob si to nechcel pripustiť, no sám dobre vedel, že tento koncert, 23. 9. 1980, bude jeho posledný…
Po koncerte v Central Parku bol prevezený do nemocnice, kde sa zistilo, že rakovina sa mu rozšírila do mozgu, pľúc a pečene. Rakovina sa mu rozšírila do žalúdka a pľúc. Bob bol prevezený do Manhattanského centra pre liečbu rakoviny. Tu sa podrobil rádiovému ožiareniu, čo znamenalo, že sa bude musieť rozlúčiť s niekoľkými svojimi dreadmi. V nemocnici mal zostať minimálne 2 týždne, pretože bez lekárskeho opatrenia mu doktori dávali maximálne 2 mesiace života. V tom čase už rakovina zasiahla jeho mozog, pľúca i žalúdok.
Jamajský doktor Carl Fraser Bobovi odporučil, aby šiel na liečenie do Bavorska, kam sa v novembri 1980 vybral. Na prelome rokov 1980 a 1981 odišiel Bob na liečenie do Nemecka, kde bol onkologickým pacientom v ústave Bad Wiessee v Západnom Nemecku. Toto liečenie v novinách nazvali ako jeho posledná nádej… Jeho stav sa mierne zlepšil, čo mu predĺžilo život o niekoľko mesiacov. 6. februára 1981 usporiadali Junior Marvin, Seeco Petterson a Tyron Downie malú oslavu jeho 36. narodenín. Pozerali spolu futbal… Bob vraj vypadal celkom dobre.
Začiatkom jari však doktor povedal Bobovi, že už preňho nevie nič viac urobiť a že mu ostáva posledných pár dní života. Zomiera 40 hodín po návrate z Bavorska… Krátko pred smrťou prijal krst etiópskej ortodoxnej cirkvi. Jeho producentský partner Chris Blackwell mu pomohol zabezpečiť charterový let cez Atlantik na Floridu, kde dlhší čas žila jeho matka. Priletel do Miami a v telefonáte vybavoval, aby práva na jeho pesničky dostala jeho rodina. „Neplač,“ hovorí svojej matke s tým, že bude v poriadku a že tam hore už je preňho pripravené miesto.
Dňa 11. mája 1981 nás definitívne opustila vo veku 36 rokov hudobná legenda a pravdepodobne najväčšia jamajská osobnosť všetkých čias. Bob Marley zomrel 11. mája 1981 vo veku 36 rokov v nemocnici v Miami na Floride, príčinou smrti bolo rakovinové ochorenie, v dôsledku rozšírenia melanómu do pľúc a mozgu. V tom čase blesk udrel do obrazu Boba Marleyho v dome Juddy Mowatt v Kingstone. Keď zapla rádio, dopočula sa, že Bob zomrel…
Pohreb a posmrtný odkaz
Po jeho smrti mu jamajský štát udelil Rad za zásluhy o štát. Na Jamajke mu usporiadali štátny pohreb. Rozlúčka s Bobom v podobe veľkolepého štátneho pohrebu sa konal na jeho rodnej Jamajke, kde smútočný prejav predniesol jamajský premiér Edward Seaga. Jamajčania z každého kúta krajiny sa 21. mája 1981 zišli v National Heroes Arena v Kingstone, aby vzdali holt svojmu hrdinovi, Robertovi Nestovi Marleymu. Vláda dokonca odložila rokovania o novom štátnom rozpočte o týždeň. Celá Jamajka smútila. Rozlúčka sa stala, dalo by sa povedať, jedným veľkým koncertom. Vnútro sály, kde sa rozlúčka konala, bolo vyzdobené v rastafariánskych a jamajských farbách. Nechýbali ani obrazy Marcusa Garveya a Haile Selassieho - dvoch významných osobností pre rastafariánov a Jamajčanov. Pohreb doprevádzala skupina The Wailers a I-Threes. Spoločne zaspievali niekoľko Bobových songov. Pieseň Coming In From The Cold zaspievala jeho matka, Cadella Booker. Pridali sa aj dvaja Bobovi synovia, ktorí tancovali v rytme hudby len niekoľko metrov od truhly svojho otca. Po tejto rozlúčke Bobovo vychudnuté telo previezli do dedinky Nine Miles, Marleyho rodiska, kde ho pochovali v mauzóleu.
Marley patrí k najpredávanejším hudobným umelcom s odhadovaným predajom viac ako 75 miliónov nosičov na celom svete. Jeho posmrtne vydaná kompilácia najväčších hitov Legend z roku 1984 sa stala najpredávanejším reggae albumom všetkých čias; zakúpilo si ju 25 miliónov priaznivcov. Aj po smrti Boba Marleyho sa jeho umenie v podobe hudby zachovalo a jeho blízki sa postarali o vydanie albumu Legend, ktorý obsahuje najväčšie hity Boba Marleyho. Rovnako tak mu vyšiel ešte aj posmrtný album Confrontation (1983), ktorý mal byť zavŕšením trilógie albumov Survival a Uprising. Album obsahuje 10 piesní, ktoré neboli použité na predchádzajúcich albumoch alebo boli len čiastočne dokončené.
V roku 1994 uviedli Marleyho in memoriam do Rokenrolovej siene slávy. Časopis Rolling Stone ho zaradil na 11. miesto v zozname 100 najväčších hudobných umelcov všetkých čias a na 98. miesto v zozname 200 najväčších spevákov všetkých čias. K ďalším poctám patria cena Grammy za celoživotné dielo (2001) či hviezda na Hollywoodskom chodníku slávy (2001).
O hudobníkovi vzniklo tiež niekoľko filmov. Za zmienku stoja dokumentárno-životopisná snímka Marley (2012) režiséra Kevina Macdonalda či dokumentárny film Bob Marley: The Making of a Legend (2011) v réžii Esther Andersonovej a Giana Godoya. V roku 2024 mala premiéru životopisná dráma Bob Marley: One Love, ktorú režíroval Reinaldo Marcus Green.
Bob Marley ako kultúrny symbol a ideológ rastafariánstva
Bob Marley bol zanieteným propagátorom Rastafari a vďaka tomu sa hudba reggae, ktorá pochádza zo sociálne slabých oblastiach Jamajky, stala známou po celom svete. Rastafariánstvo vzniklo na Jamajke v 30. rokoch 20. storočia. Ide v podstate o zmes kresťanstva, judaizmu a domorodých afrických náboženstiev, založenú na silnej africkej identite a boji proti kolonializmu. Rastafariáni čítajú kresťanskú Bibliu, avšak svoju vieru dopĺňajú aj poznatkami z ďalších kníh. Hlavným duchovným predstaviteľom bol niekdajší kráľ Etiópie Haile Selassie I. (1892 až 1975). Bob Marley považoval Haile Selassieho z Etiópie za boha rastafariánov. Rastafariánska viera sa spája aj s podporou legalizácie marihuany, čo Bob Marley presadzoval. Podľa rastafariánov konope pomáha pri meditácii.
Vo svojom živote toho dokázal oveľa viac. Podporoval demokratické sociálne reformy, legalizáciu marihuany, ako aj panafrikanizmus. Panafrkanizmus má korene práve v jeho náboženskom presvedčení Rastafari. V podstate sa jedná o ideovo-politické hnutie prevažne ľudí čiernej pleti z Afriky, Severnej Ameriky a Karibiku, založené na vedomí jednoty a príslušnosti k jednej rase. Marley zastával názor, že nezávislosť afrických krajín od európskej nadvlády je víťazstvom všetkých ľudí z Afriky a všetkých, ktorí museli z rôznych dôvodov opustiť tento kontinent. Pre mnohých ľudí bol Bob Marley stelesnením človeka bojujúceho za práva a slobodu chudobných, najmä Afričanov, pretože sám veril, že jeho pravým domovom je Afrika. V niektorých piesňach spomína, ako bol jeho černošský ľud odvedený na Jamajku a do iných častí sveta, kam títo obyvatelia nepatrili. Neskôr, keď mal príležitosť, vystupoval aj v Gabone.
Marleyho rodina a hudobné dedičstvo
Oficiálne mal Bob Marley 11 detí - vlastných aj adoptovaných. Podľa dostupných zdrojov mali celkovo 11 detí - vlastných aj adoptovaných. Rôzne zdroje uvádzajú aj iný počet detí, keďže Bob mal deti aj s inými ženami ako so svojou manželkou Ritou. Nie všetky údajné deti Boba Marleyho sú oficiálne priznané. Väčšina detí Boba Marleyho zdedila otcov zmysel pre hudbu a venovala sa alebo sa stále ešte venuje hudbe, spevu, tancu alebo hre na hudobných nástrojoch. Dnes sa viacerí jeho potomkovia stále venujú hudbe, najmä reggae alebo iným žánrom.
- Cedella Marley: Úspešná speváčka skupiny Ziggy Marley & the Melody Makers, ktorej členmi sú deti Boba Marleyho. Je tiež manažérkou niekoľkých podnikov svojej rodiny, módnou návrhárkou pre značku dámskeho oblečenia Catch A Fire, výkonnou riaditeľkou Bobovej nahrávacej spoločnosti Tuff Gong International, riaditeľkou Nadácie Boba Marleyho a tiež aj spisovateľkou.
- Julian Marley: Celým menom Julian Ricardo Marley, je rovnako ako jeho otec Bob Marley, britsko-jamajský reggae hudobník, skladateľ, producent a humanitárny pracovník.
- Damian Marley: Celým menom Damian Robert Nesta "Jr. Gong" Marley je tiež spevák a textár, ale najmä jamajský raper, ktorý získal dokonca štyri ceny Grammy. Jeho spoločná pesnička s DJ-om Skrillexom Make it Bun Dem má na YouTube vyše 630 miliónov zhliadnutí.
- Ky-Mani Marley: Ďalší Marleyho potomok, ktorý zdedil otcov hudobný talent a ktorý získal nomináciu na cenu Grammy za album Many More Roads. Vystupoval aj na festivale Uprising.
- David "Ziggy" Marley: Celým menom David Nesta "Ziggy" Marley, je ďalší úspešný jamajský reggae hudobník. Je najstarším synom Boba Marleyho a Rity Marleyovej. V rodinnej kapele Ziggy Marley & The Melody Makers je hlavným spevákom. Ziggy je tiež osemnásobným držiteľom cien Grammy a Daytime Emmy. Vydal niekoľko kníh pre deti a komiks MarijuanaMan. Ako poctu svojmu otcovi vytvoril fotografickú knihu s názvom Bob Marley: Portrét legendy. Venuje sa aj charitatívnym aktivitám, napríklad podpore detí v núdzi.
- Rohan Anthony Marley: Jeden z mála detí Boba Marleyho, ktorý sa nevenuje hudbe, ale je jamajským podnikateľom a bývalým vysokoškolským futbalistom. Má dcéru, modelku Selah Marley, a jeho synom je Nico Marley, ktorý je tiež futbalista. Aj samotný Bob Marley sa rád venoval sledovaniu futbalu a futbal bol jeho koníčkom.
Kľúčové skladby a ich posolstvá
Piesne Boba Marleyho sú známe nielen pre svoje pohodové, hojdacie a veselé reggae melódie, ale aj pre texty jeho piesní, ktoré majú obrovskú hĺbku a zmysluplnosť. Vo väčšine svojich textov sa Bob venuje témam, ako je politika a rasizmus. Niektoré texty sú romantické a v niektorých sa pokúša šíriť lásku medzi ľuďmi. Svoje názory vyjadruje vo svojich textoch prostredníctvom obdivuhodnej filozofie a vďaka svojmu zmyslu pre spiritualitu. Ďalšou častou témou, ktorá sa objavuje v jeho piesňach, je panafrikanizmus, o ktorý sa Marley zaujímal. Panafrikanizmus podporuje a verí v zjednotenie afrického ľudu na celom svete a snaží sa presadiť nezávislosť Afriky. Prvky svojho žánru spájal s výrazovými prostriedkami ska a rocksteady. Hity ako Buffalo Soldier, No Woman No Cry, One Love, či Is This Love patria medzi nestarnúce konštanty rozhlasového éteru.
- One Love/People Get Ready: Táto najznámejšia pieseň Boba Marleyho bola pôvodne vydaná so skupinou Wailers, v ktorej pôsobili Bunny Wailer a Peter Tosh. Prvýkrát vyšla v roku 1965 v pôvodnej ska verzii, ale neskôr v roku 1977 vyšla reggae prerábka, ktorú nájdete aj na slávnom albume Exodus.
- Could You Be Loved: Skladba pochádza z roku 1980 a figuruje sa na albume Uprising. Táto pieseň obsahuje kombináciu viacerých hudobných žánrov, ako je funk, rýchle reggae a swing.
- Buffalo Soldier: Túto pieseň napísali Bob Marley a reggae spevák King Sporty a vyšla po Marleyho smrti na albume Confrontation z roku 1983. Výraz Buffalo Soldier použil Bob v tejto piesni na označenie čiernych bojovníkov, ktorí boli synmi čiernych otrokov v Amerike a Karibiku.
- Is This Love: Romantická pieseň z roku 1978, ktorá sa dostala do prvej desiatky britskej hitparády. Vo videoklipe k tejto piesni sa prvýkrát objavila budúca supermodelka Naomi Campbell, ktorá mala v tom čase len 7 rokov.
- I Shot The Sheriff: Skladba z albumu Burnin' z roku 1973. Pôvodne mala byť o tom, ako polícia na Jamajke v 70. rokoch šikanovala rastamanov, ale Bob sa neskôr rozhodol vymyslieť pre túto tému metaforu vo westernovom štýle.
- Three Little Birds: Vďaka svojej pozitívnej energii sa táto pieseň stala hitom v roku 1980.
- No Woman, No Cry: Megahit z roku 1974, ktorý Bobovi priniesol vytúžený medzinárodný prielom. Je to dojímavá, ale povznášajúca pieseň o chudobných ľuďoch. Text skladby je inšpirovaný chudobnými oblasťami v Kingstone, Trenchtown na Jamajke, kde Marley vyrastal. Živá verzia tejto piesne sa umiestnila na 37. mieste v britskej hitparáde.
- Redemption Song: Jedná sa o poslednú skladbu na Marleyho poslednom albume Uprising, ktorý vyšiel ešte za jeho života. Pochádza z roku 1980 a je to jedna z mála piesní, v ktorej počuť len vokály Boba Marleyho a jeho hru na akustickej gitare. Pieseň sa považuje za jedno z Marleyho najlepších diel. Text piesne bol inšpirovaný panafrickým rečníkom Marcusom Garveyom.
- Sun Is Shining: Táto pieseň sa prvýkrát objavila na albume Soul Revolution Part II v roku 1971. Spočiatku nebola veľmi známa, ale v roku 1999 sa remix "Bob Marley vs. Funkstar De Luxe" stal medzinárodným hitom.
- Dôležité objasnenie: Pieseň "Don't Worry, Be Happy" možno máte spojenú s Bobom Marleym, ale v skutočnosti patrí spevákovi Bobbymu McFerrinovi, ktorý ju vydal v roku 1988. Bobby McFerrin za ňu získal 3 ceny Grammy - za najlepšiu nahrávku roka, najlepšiu skladbu roka a najlepší mužský popový vokálny výkon. Na internete je Bob Marley často mylne uvádzaný ako interpret tejto skladby, no on zomrel 11. mája 1981, teda 7 rokov pred jej vydaním.
Bob Marley Museum a miesta inšpirácie
Na počesť svojho zosnulého manžela napadlo Marleyho manželku Ritu premeniť ich bývalý rodinný dom na Jamajke na múzeum Boba Marleyho, kde nájdete jeho osobné predmety, fotografie a videá, osobné nahrávacie štúdio, spálňu aj trojrozmerný hologram z koncertu v roku 1978. Nachádza sa tu aj kinosála s premietaním, výstavná sieň, kaviareň Legend Café a obchod so suvenírmi. Múzeum Boba Marleyho bolo založené v roku 1986 a nachádza sa na adrese 56 Hope Road v Kingstone na Jamajke. Je to aj sídlo reggae nahrávacej spoločnosti Tuff Gong, ktorú v roku 1970 založila skupina Wailers. Pre fanúšikov reggae hudby je to skvelý tip na výlet počas ich dovolenky na Jamajke.
Odkaz Boba Marleyho nielenže obohatil hudobnú scénu, ale aj motivoval mnohých k cestovaniu. Dodnes jeho priaznivci obdivujú miesta po celom svete, ktoré spájajú kultúru a hudbu s duchovnými aspektmi. Hľadajú pritom kúty sveta, kde môžu zažiť pokoja a harmóniu. Kam by sa teda mali vybrať jeho fanúšikovia? Odporúčame navštíviť ako miesta či krajiny, kde odohral mnoho slávnych koncertov, tak aj miesta, ktoré sa jeho filozofiou inšpirovali najviac.
- Jamajka: Jasnou voľbou číslo jeden je rodisko legendy. Dodnes je epicentrom reggae hudby, rastafariánskej kultúry a Bobovho odkazu. Určite zamierte do Nine Miles, jeho rodnej dedinky, kde má svoj hrob a spomenuté múzeum. To nájdete aj v hlavnom meste Kingston.
- Etiópia: O prepojení Boba Marleyho s africkou krajinou, často označovanou za kolísku civilizácie, sme už písali. Najmä metropola Addis Abeba je jedným z miest, ktoré sú s rastafariánstvom neodmysliteľne späté.
- Bali: Jediný hinduistický ostrov Indonézie. Prezývame ho aj ostrov bohov a mnohí cestujúci si sem prichádzajú vylepšiť karmu.
- Južná India: Ajurvéda, relax a nasávanie pokojnej atmosféry v inak chaotickej krajine. Mnohí fanúšikovia Marleyho hudby sem prichádzajú, aby sa napojili na pokojné vibrácie, ktoré sú so reggae spojené.
- Srí Lanka: Ostrovný poklad sám o sebe. Úsmevy domácich a ich úslužnosť i pokora vás dostanú.
- Zimbabwe (a Zambia): Na jeho najslávnejšom africkom koncerte zavítala do Zimbabwe k Viktóriiným vodopádom celá svetová smotánka.
- New York: V divadle Apollo Theatre v Harleme priblížil Bob Marley svoju hudbu významným afroamerickým umelcom.
- Kalifornia: V San Franciscu (konkrétne v Cow Palace) odohral jeden zo svojich najslávnejších koncertov, no nielen preto je mesto považované za jedno z najliberálnejších v USA a má dušu slobody.
- Paríž: V roku 1978 v Pavillon de Paris predviedol jedno zo svojich najlepších vystúpení v rámci One Love Peace Tour.
Odkaz Boba Marleyho žije dodnes a keď sa povie jeho meno, snáď každý na svete vie, o koho išlo. Bob Marley ovplyvnil svetovú hudobnú scénu tak, ako máloktorý iný umelec, no to platí aj o cestovateľskej filozofii. Vydať sa po jeho stopách nie je náročné. Ako sám spieva, Sun is shining, a tak teda lúče našej hviezdy využite a poďte do sveta hľadať svoju One love! Bob Marley by mal dnes 80 rokov. Svet si dnes (6. februára) pripomína nedožité 80. narodeniny slávneho jamajského speváka, skladateľa a gitaristu. Pri príležitosti nedožitého jubilea pripravila jeho rodina sériu podujatí, ktorými si môžu fanúšikovia legendárneho hudobníka pripomenúť. Livestream prinesie ukážku nového hudobného videa Boba Marleyho, prezentáciu o jeho pretrvávajúcom vplyve, zábery zo zákulisia nových projektov, digitálny koncert Uprising 80 a vystúpenia obľúbených jamajských umelcov, vrátane Mortimer, Bugle, Kumar Fyah, Naomi Cowan, Quan Dajai, Kelly Shane, Tanya Stephens, Alex A Game. Počas 6. februára 2025 si bude svet pripomínať 80. výročie jeho narodenia.
tags: #bob #marly #narodenie #sk