Právny inštitút osvojenia (adopcie dieťaťa) sa často nesprávne zamieňa s inými právnymi inštitútmi, a síce s poručníctvom a opatrovníctvom. Základným rozdielom medzi uvedenými právnymi inštitútmi je ten, že v prípade osvojenia ide o trvalú starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá fakticky nahrádza rodičovstvo, kým inštitúty akými sú poručníctvo a opatrovníctvo sa aplikujú ad hoc a nemajú trvalý charakter. Hmotnoprávna úprava osvojenia sa nachádza predovšetkým v zákone č. 36/2005 Z. z. Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah.
Vzťah, ktorý je medzi rodičmi a ich deťmi možno v zmysle uvedeného ustanovenia založiť osvojením (adopciou dieťaťa). Vzťah osvojiteľa a osvojenca je teda rovnaký, ako vzťah rodiča a dieťaťa. Adopciou dieťaťa tiež vzniknú rovnaké príbuzenské vzťahy medzi príbuznými osvojiteľa a osvojencom. Zákon o rodine, prípadne ďalšie súvisiace právne predpisy zakladajú rodičom zodpovednosť za starostlivosť o deti, priznávajú im určité práva a ukladajú im tiež povinnosti. Právny inštitút osvojenia je konštruovaný tak, aby aj osvojitelia niesli rovnakú zodpovednosť a mali rovnaké práva a povinnosti ako rodičia dieťaťa. Osvojitelia tak nadobúdajú rodičovské práva a povinnosti voči adoptovanému dieťaťu (napr. vyživovaciu povinnosť, povinnosť vychovávať a zastupovať maloleté dieťa, spravovať jeho majetok a pod.).
Z uvedeného vyplýva, že adopcia dieťaťa je v slovenskom právnom poriadku chápaná ako výlučná resp. úplná, čo znamená, že dieťa sa stáva právoplatným členom rodiny osvojiteľa, resp. osvojiteľov. Z tohto dôvodu nie je možné robiť akékoľvek rozdiely (napr. pri dedení) medzi vlastnými deťmi osvojiteľa.
Podmienky osvojiteľnosti a úloha súdu
O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o osvojení je súd. Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa.
ZR upravuje nasledujúce podmienky, ktoré musí osvojiteľ splniť, aby bola adopcia dieťaťa v jeho záujme:
- Osvojiteľom môže byť iba fyzická osoba.
- Osvojiteľ musí mať spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
- Osvojiteľ musí spĺňať osobné predpoklady, ktoré sú v ZR uvedené demonštratívnym výpočtom (v praxi sú to napr. bytové, majetkové a iné predpoklady).
- Osvojiteľ musí byť zapísaný do zoznamu žiadate# Adopcia dieťaťa na Slovensku: Kompletný sprievodca pre osamelé ženy a rodiny
Právny inštitút osvojenia, často nesprávne zamieňaný s poručníctvom a opatrovníctvom, predstavuje na Slovensku trvalú formu starostlivosti o maloleté dieťa, ktorá fakticky nahrádza rodičovstvo. Na rozdiel od dočasných inštitútov poručníctva a opatrovníctva, adopcia zakladá medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi biologickými rodičmi a deťmi. Tento vzťah je upravený predovšetkým zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Adopciou dieťaťa tiež vznikajú rovnaké príbuzenské vzťahy medzi príbuznými osvojiteľa a osvojencom, čo znamená, že dieťa sa stáva právoplatným a plnohodnotným členom rodiny osvojiteľa alebo osvojiteľov.
Základné právne predpoklady osvojenia
Osvojitelia preberajú rovnakú zodpovednosť, práva a povinnosti ako biologickí rodičia, vrátane vyživovacej povinnosti, povinnosti vychovávať a zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok. Z tohto dôvodu nie je možné robiť akékoľvek rozdiely, napríklad pri dedení, medzi vlastnými deťmi osvojiteľa a osvojenými deťmi.
Kto môže byť osvojiteľom?
O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá spĺňa prísne podmienky:
- Spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu: Osvojiteľ musí byť plne spôsobilý na právne úkony, ako je to upravené v § 7 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník).
- Osobné predpoklady: Osvojiteľ musí spĺňať osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne. Zákon o rodine uvádza tieto predpoklady demonštratívne, čo znamená, že súdy môžu zohľadňovať aj iné, v zákone explicitne neuvedené podmienky, ako sú bytové, majetkové a iné predpoklady.
- Zápis do zoznamu žiadateľov o osvojenie: Osvojiteľ musí byť zapísaný do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele (tzv. zákon o sociálnoprávnej ochrane detí), predovšetkým podľa § 33 a nasl. tohto zákona. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí posudzuje osobnostné predpoklady osvojiteľa.
- Záruka záujmu dieťaťa: Spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ním žijú v domácnosti, musí osvojiteľ zaručovať, že osvojenie bude v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
V praxi sa preveruje aj finančná situácia a celková životná stabilita potenciálneho rodiča. Hoci sú podmienky prísne, ako naznačujú skúsenosti, úrady sú často rady, keď dieťa môže ísť do rodiny, a tak nemajú vždy až také prísne podmienky, pokiaľ ide napríklad o výšku príjmu či hypotéku.
Primeraný vekový rozdiel
Keďže osvojením sa má „suplovať“ rodičovský vzťah, zákon vyžaduje primeraný vekový rozdiel medzi osvojiteľom a osvojencom. Nemôže teda nastať situácia, že si napríklad 18-roční manželia osvoja 16-ročné dieťa.
Koho možno osvojiť?
Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho najlepšom záujme. Plnoletosť sa na Slovensku nadobúda dovŕšením 18 rokov veku alebo uzavretím manželstva, ak je osoba staršia ako 16 rokov a súd jej povolil uzavrieť manželstvo. Zákon nedefinuje pojem „záujem dieťaťa“, preto je jeho výklad ponechaný súdom. Môže sa zaň považovať zlepšenie sociálnych, právnych a osobných pomerov maloletého dieťaťa.
Kto môže osvojiť maloleté dieťa podľa zákona o rodine?
Zákon o rodine špecifikuje, kto môže maloleté dieťa osvojiť:
- Manželia: Ako spoločné dieťa si môžu adoptovať dieťa iba manželia, čo je v súlade s ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy (článok 41 ods. 1 Ústavy SR). Žiadny iný pár, bez ohľadu na pohlavie, si nemôže osvojiť maloleté dieťa ako spoločné dieťa.
- Jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve: Táto situácia nastáva pomerne často, keď jeden z manželov mal pred vstupom do manželstva vlastné (prípadne osvojené) dieťa a jeho súčasný manžel si ho praje osvojiť. Na osvojenie dieťaťa svojho manžela je potrebný jeho súhlas.
- Pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa: V týchto prípadoch nemusí pozostalý manžel preukazovať výnimočnosť prípadu a ani sa osobitne neskúma, či aj takéto osvojenie bude v záujme dieťaťa, na rozdiel od osamelej osoby.
- Osamelá osoba: V prípade osvojenia maloletého dieťaťa osamelou osobou ide skôr o výnimku, ktorá musí byť odôvodnená záujmom dieťaťa, nakoľko v danom prípade vzniká neúplná rodina. Zákonodarca tak preferuje osvojenie dieťaťa do štandardnej úplnej rodiny tvorenej dvomi manželmi.
Súhlasy potrebné na osvojenie
Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak zákon o rodine neustanovuje inak. Tento súhlas sa vyžaduje od oboch rodičov, teda osôb zapísaných v rodnom liste ako matka a otec, bez ohľadu na to, či sú manželia alebo nie. Súhlas musí byť udelený pred súdom, výslovne, bez podmienky a bez omylu, slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Môže byť udelený konkrétnemu osvojiteľovi (tzv. adresný súhlas) alebo všeobecne (tzv. blanketový súhlas).
Súhlas s adopciou je možné odvolať, avšak len do času, kým maloleté dieťa nie je na základe rozhodnutia súdu umiestnené do starostlivosti budúcich osvojiteľov (tzv. predosvojiteľská starostlivosť).
Existujú však situácie, kedy súhlas jedného alebo oboch rodičov nie je potrebný:
- Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností. V takom prípade sa vyžaduje len súhlas druhého rodiča.
- Ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeho súhlas na osvojenie sa vyžaduje len vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia.
- Kvalifikovaný nezáujem o dieťa: Nastane vtedy, ak rodičia neprejavovali skutočný (nie iba formálny) záujem o dieťa po dobu najmenej šiestich mesiacov, napríklad ho nenavštevovali, neprejavovali oň záujem pri umiestnení do ústavnej starostlivosti atď.
- Absolútny nezáujem o dieťa: Prípad, kedy rodičia neprejavia žiadny záujem o svoje dieťa v lehote najmenej dvoch mesiacov po narodení, napriek tomu, že neexistuje závažná prekážka, ktorá by bránila prejaveniu záujmu.
- Ak maloleté dieťa má rodiča, ktorý je maloletý.
- Ak na adopciu dieťaťa nie je potrebný súhlas rodičov ani súhlas maloletého rodiča, záujmy maloletého osvojovaného dieťaťa chráni opatrovník ustanovený príslušným súdom.
Súhlas maloletého dieťaťa
Ak je maloleté dieťa spôsobilé posúdiť dôsledky svojej adopcie, je potrebný aj jeho súhlas. Súd ho vyslúchne len vtedy, ak je schopné pochopiť význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom. Táto požiadavka je v súlade s medzinárodnými záväzkami SR vyplývajúcimi z Dohovoru o právach dieťaťa.
Súhlas štátneho orgánu
Súhlas príslušného štátneho orgánu s osvojením sa vyžaduje len pri tzv. medzištátnom osvojení, konkrétne pri osvojení štátneho občana SR do cudziny. Príslušným orgánom je Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.
Predosvojiteľská (predadopčná) starostlivosť
Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Táto lehota slúži na adaptáciu dieťaťa v novom prostredí, vytvorenie sociálnych a citových väzieb a preverenie schopnosti osvojiteľa riadne sa starať o dieťa.
Výnimka z tejto podmienky platí, ak sa pestún rozhodne osvojiť maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do pestúnskej starostlivosti a táto starostlivosť trvala aspoň deväť mesiacov.
Na rozsah práv a povinností budúceho osvojiteľa v rámci predosvojiteľskej starostlivosti sa primerane aplikujú ustanovenia § 45 a nasl. a § 48 a nasl. Zákona o rodine, ktoré upravujú rodičovské práva a povinnosti.
Posudzovanie zdravotného stavu a záujmu dieťaťa
Súd je v rámci konania o osvojenie povinný skúmať zdravotný stav osvojiteľa a osvojenca. Vychádza pritom z lekárskych vyšetrení, ale konečný záver, či zdravotný stav nie je v rozpore s účelom osvojenia, prijíma súd, nie lekár. Vyšetrenia musia zistiť nielen telesný, ale aj duševný stav. S výsledkami je súd povinný oboznámiť všetkých účastníkov konania.
Súd vždy prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Tento princíp je zakotvený v základných zásadách Zákona o rodine a tiež veľmi podrobne vysvetlený v General comment No. 14 Výboru OSN pre práva dieťaťa. Znamená to, že každé rozhodnutie, ktoré môže ovplyvniť dieťa, musí byť posudzované z hľadiska jeho pozitívnych a negatívnych dopadov na dieťa.
Právne následky osvojenia
Osvojenec po právoplatnosti rozsudku o osvojení ex lege nadobudne priezvisko osvojiteľa. Manželia, ktorí si dieťa osvoja spoločne, určia priezvisko dieťaťa vyhlásením. Osvojitelia majú právo do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení súhlasným písomným vyhlásením zmeniť osvojencovi meno alebo mu určiť ďalšie meno.
Jedným z najvýznamnejších právnych následkov právoplatného osvojenia je zánik práv a povinností medzi osvojencom a jeho pôvodnou rodinou.
Osamelá žena a adopcia na Slovensku
Podľa zákona o rodine si môže dieťa osvojiť aj osamelá osoba, avšak ide skôr o výnimku, ktorá musí byť odôvodnená záujmom dieťaťa. Zákonodarca preferuje osvojenie dieťaťa do štandardnej úplnej rodiny tvorenej dvomi manželmi, čo odráža ústavnú definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy.
Historický vývoj právnej úpravy ukazuje, že možnosť osvojenia osamelou osobou sa zaviedla až novelou zákona o rodine v roku 1982. Dôvodová správa k tejto novele uvádzala, že aj keď nezrušiteľné osvojenie bolo pôvodne umožnené len manželom, existuje dostatok osôb, najmä žien, ktoré hoci nežijú v manželstve, sú schopné vytvoriť deťom vhodné prostredie pre ich úspešný citový, rozumový a mravný vývoj. Prioritou je výchova dieťaťa v rodine, aj keď neúplnej, pred ústavnou starostlivosťou.
Výzvy a prax pre osamelé ženy
V praxi sa za osamelú osobu nepovažuje ten, kto žije v manželskom zväzku, hoci nefunkčnom. Otázka, či za osamelú osobu možno považovať len osobu, ktorá žije sama v domácnosti, alebo aj niekoho, kto žije s partnerom/partnerkou (ktorí nebudú osvojiteľmi), zatiaľ nebola súdmi jednoznačne vyriešená. Ak by sa však zistilo, že budúci osvojiteľ zdieľa domácnosť s inou osobou, posudzuje sa aj táto osoba a jej správanie pri rozhodovaní o splnení hmotnoprávnych predpokladov osvojenia.
Dôležité je zdôrazniť, že sexuálna orientácia budúceho osvojiteľa nemôže byť sama osebe dôvodom na zamietnutie návrhu na osvojenie. Súd sa vždy zameriava na najlepší záujem dieťaťa.
Alternatívne možnosti pre osamelých rodičov a partnerov
V prípade, že žena žije s partnerom (mužom alebo ženou), ale nie sú manželia, existujú určité špecifiká. Slovenské rodinné právo nepozná inštitút registrovaného partnerstva ani podobného zväzku pre osoby rovnakého alebo rôzneho pohlavia, ktoré by svojím obsahom pripomínalo manželstvo.
Napriek tomu, že zákon o rodine preferuje rodinu založenú manželstvom, zo žiadneho zákona nemožno vyvodiť, že by bolo nedovolené založiť rodinu, v ktorej by spoločne žili dve osoby rovnakého pohlavia a dieťa. Takáto rodina nemôže byť štátom postihovaná ani diskriminovaná. Antidiskriminačný zákon zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia.
Skryté formy rodiny a de facto rodičovstvo
Existujú dve hlavné možnosti vzniku takejto rodiny:
- Rodičovská starostlivosť bez rozhodnutia súdu: Jeden z rodičov dieťaťa (ktoré má zverené alebo o ktoré sa prakticky stará bez rozhodnutia súdu) začne žiť so svojím lesbickým/gay partnerom. O zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a o zmene rozhodnutia rozhoduje vždy súd. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v prípade Salgueiro de Silva Mouta proti Portugalsku (1999) konštatoval, že odmietnutie zveriť dieťa do starostlivosti otca z dôvodu jeho homosexuálnej orientácie predstavuje porušenie zákazu diskriminácie v súvislosti s právom na rodinný život. Argumentácia o „tradičnej rodine“ nebola dostatočná.
- Osvojenie osamelou osobou s vymazaním druhého rodiča z matriky: Jeden z partnerov si osvojí dieťa ako osamelá osoba, pričom sa vymaže zápis o druhom rodičovi z matriky. Ak by budúci osvojiteľ priznal svoju sexuálnu orientáciu a vzťah s osobou rovnakého pohlavia, tento argument sám osebe nemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu na osvojenie.
Určovanie otcovstva súhlasným vyhlásením
V špecifických prípadoch, keď v rodnom liste dieťaťa chýba záznam o otcovi, je možné otcovstvo určiť súhlasným vyhlásením pred matrikou. To v podstate umožňuje, aby aj muž, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa, na matrike súhlasne vyhlásil, že je jeho otcom. Možnosť takéhoto postupu potvrdil aj Najvyšší súd SR.
Je však potrebné upozorniť, že existujú aj opačné právne názory, ktoré hovoria o obchádzaní zákona či neplatnom právnom úkone. Rovnako aj ESĽP v podobnom konaní uviedol, že by išlo o porušenie čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv (práva na ochranu súkromného a rodinného života), ak by biologický otec mal skutočný záujem na styku s dieťaťom.
Táto konštrukcia určenia otcovstva, i keď nemusí vždy zodpovedať skutočnému biologickému stavu rodičovstva, vychádza z uprednostnenia právnej istoty a záujmov dieťaťa a je premietnutím jeho práv a ochrany záujmov v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa.
Postup pri adopcii
Ak ste sa rozhodli pre adopciu, je dôležité vedieť, ako postupovať.
Krok za krokom:
- Získanie informácií: Zhovárať sa s ľuďmi, ktorí majú skúsenosti s adopciou (adoptovaní jedinci, adoptívni rodičia, starí rodičia, pomáhajúci profesionáli). Navštíviť obvodný (okresný) Úrad práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) v mieste bydliska, konkrétne oddelenie sociálnoprávnej ochrany. Pracovníčka pre náhradnú rodinnú starostlivosť (NRS) vám poskytne všetky potrebné informácie, objasní formy NRS, bude s vami hovoriť o motivácii a predstavách o dieťati a vysvetlí, aké potvrdenia treba k žiadosti pripojiť.
- Podanie žiadosti: Žiadosť sa podáva na Krajskom ÚPSVR (tzv. CKRNS - Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže).
- Sociálne šetrenie: Sociálna pracovníčka uskutoční návštevu vo vašej rodine za účelom zistenia bytových, rodinných a sociálnych pomerov.
- Sociálno-psychologická príprava: Ide o postup určený zákonom na ochranu detí, ktorý má budúcim osvojiteľom pomôcť pripraviť sa na situáciu, s ktorou nemajú skúsenosti.
- Rozhodovanie súdu: Súd posúdi všetky podmienky a rozhodne o osvojení v najlepšom záujme dieťaťa.
Celý proces adopcie je spojený s presným postupom, ktorý je daný zákonom, a jeho cieľom je zabezpečiť náhradné rodinné riešenie pre dieťa, nad ktorým prevzal ochranu štát.
Medzinárodná perspektíva a kritika Slovenska
Európska únia má 28 členov, z ktorých dvanásť umožňuje uzavrieť manželstvo pre osoby rovnakého pohlavia a päť krajín pozná registrované partnerstvo. Slovensko, spolu s ďalšími jedenástimi krajinami, žiadny takýto zväzok nelegitimizovalo. V roku 2014 bola dokonca zmenená Ústava SR v článku 41 v prospech manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy.
Napriek tomu bol Slovensko kritizované v správe Výboru OSN pre práva dieťaťa z roku 2016 za definíciu stabilnej rodiny v Zákone o rodine, ktorá podľa Výboru neberie do úvahy rôzne typy rodín, ktoré reálne existujú, a nie je v súlade s definíciou rodinného prostredia v Dohovore o právach dieťaťa. SR bolo odporučené zmeniť článok 3 Zákona o rodine tak, aby zabezpečil úplný súlad s Dohovorom, so zameraním sa na blaho dieťaťa viac ako na zloženie rodiny. Tieto legislatívne zmeny sa však doteraz neudiali.
Judikatúra ESĽP sa v otázke povinnosti štátu umožniť legalizáciu takýchto zväzkov naklonila skôr v prospech práv osôb rovnakého pohlavia, čím naznačuje potenciálne budúce zmeny aj v slovenských právnych úpravách.
tags: #moze #si #adoptovat #dieta #zena #bez