Zdravotné problémy svojich detí trápia každého rodiča. Niekedy nás vlastné pocity a strach o dieťa prevalcuje. Mama by pri chorobe svojho dieťaťa nemala panikáriť, na mieste sú naopak pokoj a rozvaha. Tento hlboko zakorenený rodičovský strach, hoci prirodzený, môže mať ďalekosiahle dôsledky nielen na psychický stav rodiča, ale aj na samotné dieťa a jeho ďalší psychický i fyzický vývoj. Pochopenie tejto dynamiky a osvojenie si správnych prístupov je kľúčové pre zvládanie náročných situácií spojených s detskými ochoreniami.
Prejavy a úskalia rodičovského strachu
Reakcia na chorobu dieťaťa sa u rodičov líši. Zatiaľ čo bežný rodič zvláda tieto zmeny s prehľadom a snaží sa mu čo najskôr pomôcť, pre niektoré mamy znamená choroba detí traumu a silný psychický tlak, kvôli ktorému sa takmer zložia. Takýmto spôsobom však nemôžu prežívať všetky zmeny v ich zdravotnom stave, pretože tým škodia nielen sebe, ale aj svojim potomkom. Veľa mamičiek pristupuje k svojim deťom prehnane citlivo. Každá z nás prirodzene spozornie, keď má drobec nejaké symptómy. Vtedy mu poskytneme prvú pomoc v podobe vitamínov či čajov, ktoré ešte dokážu vyliečiť začiatky prechladnutí. Pre tieto matky sa však práve začal koniec sveta a s obavou sa pozerajú na svojho drobca, či u neho nevypukla nejaká veľmi vážna choroba. Každé kýchnutie či zvýšenú teplotu riešia so zbytočnou drámou a svoju nervozitu potom prenášajú na celú rodinu. Z druhej strany sú veľmi citlivé na to, aby ich deti netrpeli. Pritom často ide len o jednoduché choroby, ktorými si deťmi musia prejsť a nie sú kvôli nim nijako ohrozené. Im je však do plaču, keď musí ich drobec prekonať akékoľvek ťažkosti a kvôli tomu potom komandujú aj celé svoje okolie vrátane zdravotníkov.
Vplyv rodičovského stresu na dieťa
Nemusíme istotne zdôrazňovať to, že všetky vaše pocity prenášate i na vaše dieťa. Keď ste nervózne, po chvíľke sa tak začnú správať aj oni. A pokiaľ sa usmievate a ste naplnené entuziazmom, to isté môžete očakávať aj od nich. Preto keď vy prepadnete na začiatku choroby panike, budete vystresované, nahnevané a zúfalé, vašim potomkom sa z toho zhorší stav, pretože budú mať pocit, že sa deje niečo veľmi zlé. Keď sa navyše dostanete do takejto situácie, nedokážete sa o dieťa dobre postarať. Pretože vaše myšlienky sú niekde inde, takže sa nesústredíte na jednotlivé činnosti a neuvažujete triezvo o tom, čo by ste mali robiť.
Nástrahy "Doktora Internetu" a dôležitosť odborníkov
Veľkým problémom týchto mamičiek je i vyhľadávanie informácií na internete. Namiesto toho, aby zašli hneď za lekárom, začnú najprv sledovať jednotlivé symptómy po rôznych i neodborných fórach. Po pár kliknutiach zistia všetky možné desivé scenáre a s obavami tŕpnu do druhého dňa, kedy sa konečne dostanú do ordinácie. Opäť s tým stresujú seba i dieťa a zhoršujú celkový priebeh choroby. Niekedy sa kvôli vlastným obavám dostávajú do takého stavu, že nedôverujú ani slovám lekára a myslia si, že im nechce prezradiť pravdu o chorobe svojho dieťaťa. V tomto momente by mal zasiahnuť i manžel, ktorý jednoducho matke zakáže vyhľadávať takéto informácie na internete a postupne ju upokojí a vyvráti jej všetky obavy. Dávajte si pozor, aby ste sa kvôli vlastnej úzkosti nenechali zlákať aj na nejaké nezmyselné experimenty. Snažte sa dieťaťu pomôcť a počúvajte rady lekárov. Tie môžete skombinovať s domácimi tipmi od ostatných mamičiek, no určite nerobte zo svojho dieťaťa pokusného králika, na ktorom budete testovať veci, ktoré nie sú naozaj účinné. Matky kvôli veľkej láske k svojim deťom často urobia skratové rozhodnutia, ktoré môžu potom ľutovať. Ľúbte, ich no nezabudnite, že sa nedeje nič zlé, iba sú choré a snažte sa urobiť všetko pre to, aby ste im zmysluplne pomohli.
AKO PRACUJÚŤ S VEĽMI CHOROU DIEŤAŤOU... (Ako pediater) | Dr. Paul
Prevencia hypochondrie u detí
Dbajte tiež na to, aby ste kvôli vašim stresom nevytvorili u detí hypochondriu. Keď podrastú a budú chápať vaše správanie, prenesie sa to i na nich. Aj oni sa začnú podvedome kontrolovať a budú trpieť rovnakou úzkosťou. Kvôli tomu budú behať za lekárom s každou maličkosťou, čiže sa z nich stanú hypochondri. Zvládanie vlastného strachu z chorôb (hypochondria alebo jednoducho obavy o zdravie) pri výchove dieťaťa je náročné, ale zvládnuteľné. Ako si pomôcť? Odporúča sa napísať si, čo konkrétne vás desí, čítať dôveryhodné informácie o chorobách a prevencii a hovoriť o strachu s dieťaťom primerane veku. Praktický tip hovorí: Keď sa cítite úzkostne, skúste si vziať 3 hlboké dychy, pomenovať myšlienku a dať ju do kontextu faktov.
Vplyv choroby a hospitalizácie na psychický vývoj dieťaťa
Choroba je pre dieťa mimoriadne zaťažujúca skúsenosť, ktorá ovplyvňuje na jeho ďalší psychický i fyzický vývoj. Okrem fyzickej bolesti a nepohodlia sa musí vyrovnať aj s novými, často desivými situáciami. V matkinom náručí, alebo v náručí najbližších, dieťa potrebuje cítiť prítomnosť niekoho, koho pozná, komu dôveruje. Tento pocit bezpečia a istoty je pre malého pacienta kľúčový, najmä ak má choroba pretrvávajúci alebo vážny charakter. Dieťa sa musí vyrovnať s rôznymi aspektmi, ako je progres ochorenia alebo aj strachom zo smrti, obzvlášť pri onkologických ochoreniach.
Nemocnice desia väčšinu ľudí. Avšak najviac trpia strachom z nemocníc deti. Majú strach z bielych plášťov, rukavíc či injekcií. Strach sa mení v závislosti od veku dieťaťa, avšak pocit, že ho už rodičia nemajú radi, keď ho nechali v nemocnici, je často prítomný. Závažnosť a pretrvávanie bolestivých zážitkov u chorého dieťaťa závisí od mnohých faktorov, ktoré zahŕňajú nielen samotné ochorenie, ale aj kvalitu poskytovanej starostlivosti.
Úloha rodičovskej prítomnosti v nemocnici
Ak je dieťa v nemocnici, často pri ňom zostáva aj jeden z rodičov, aby sa dieťa nebálo. Mnohé nemocnice ponúkajú mobilné lôžka pre rodičov, čo umožňuje nepretržitú prítomnosť rodiča. Niektoré nemocnice v zahraničí pre rodičov ponúkajú aj kuchynku či vlastnú miestnosť, kde môžu rodičia na dieťa počkať počas operácie, čo prispieva k ich komfortu a znižuje stres. Tento prístup je kľúčový pre psychický stav dieťaťa, ako sa nám potvrdila. Výsledky štúdií naznačujú, že vďaka prítomnosti rodičov sú deti menej stresované neznámym prostredím. Zistilo sa, že rodičovská prítomnosť vedie k tomu, že deti sú pokojnejšie, tí predstavovali 14 % z celkového počtu. Dôležitosť väzby medzi rodičom a dieťaťom v kritických chvíľach je neoceniteľná.
Kľúčová úloha komunikácie a starostlivosti v zdravotníctve
Spokojnosť rodičov s ošetrovateľskou a lekárskou starostlivosťou má priamy vplyv na pocit bezpečia, ktorý môžu následne preniesť na dieťa. Podľa zistení, až 72 % respondentov je spokojných s prístupom ich detského lekára. S prístupom a ochotou sestier sú tiež spokojní, avšak v niektorých prípadoch bola nespokojnosť, pričom 18 % bolo nespokojných. Bolo tiež zistené, že rodičia sú informovaní len na svoje vyžiadanie, čo naznačuje priestor pre zlepšenie proaktívnej komunikácie zo strany zdravotníckeho personálu.
Doc. PhDr. Ivica Gulášová, PhD., mim., vo svojom príspevku z 27. 5. zdôraznila, že pre psychický stav dieťaťa je mimoriadne dôležitá komplexná starostlivosť. Prieskum, do ktorého sa zapojilo 60 respondentov, rodičov detí od 2 mesiacov do 28 rokov, ukázal, že 14 % z nich sú spokojní s ošetrovateľskou a lekárskou starostlivosťou. Medzi respondentmi boli aj rodičia starších ako 18 rokov. Vo vekovej kategórii od 40 do 50 rokov sa pohybovalo 20 % až 30 % respondentov. Tieto zistenia potvrdili význam nielen medicínskej, ale aj empatickej starostlivosti.
Podpora a inovatívne prístupy v boji proti strachu z nemocnice
Mnohé nemocnice sa snažia zmierniť strach detí rôznymi prístupmi. Mnohé nemocnice majú herné miestnosti. Tie ocenia hlavne deti, ktoré zostávajú v nemocnici po dlhšiu dobu. Nájdu tam knihy či rôzne hry, a to nielen spoločenské. Niektoré zahraničné nemocnice a ich miestnosti určené na hranie pre deti vyzerajú ako malé herne pre deti. Ponúkajú populárny air hockey, stolný futbal, premietanie filmov, či neuveriteľne kreatívne dekorácie. Okrem prítomnosti rodiča či zariadení oddelení sa nemocnice snažia zbaviť pacienta strachu aj rôznymi projektami či iniciatívami.
Nemocnica u Medvedíka a herná terapia
V zahraničí vznikol projekt ‘‘Teddy bear hospital‘‘. Jeho cieľom je redukovať úzkosť detí z nemocníc. Projekt pôvodne vznikol vo Veľkej Británii, na Slovensko sa dostal v roku 2008 pod názvom Nemocnica u Medvedíka. Projekt sa snaží zbaviť deti strachu z bieleho plášťa a ukázať im, že doktor sa im snaží pomôcť, a nie ublížiť. Na Slovensku sa projekt realizuje pod záštitou Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Medici si v nemocniciach či škôlkach rozložia vlastné malé oddelenia, napríklad chirurgiu či interné oddelenie. Deti majú so sebou obľúbeného plyšáka, ktorý predstavuje pacienta. Po diagnostikovaní pacienta si medici rozdelia medzi sebou deti a spolu s deťmi ošetrujú pacienta. Deti majú teda možnosť vyskúšať si ošetrenie z pohľadu lekára, popočúvať hrudník, či dať plyšákovi sadru. Pri ošetrovaní používajú nevyhnutné pomôcky, ako napríklad striekačky či obväzy. Do tohto projektu sú okrem medikov zapojené aj niektoré známe slovenské celebrity. Na konci programu deti dostanú diplom. Dôležitejšie než diplom je však pochopenie práce lekárov.
Charitatívny program GOSH sa taktiež snaží pomôcť deťom prekonať ich strach z nemocníc. Platí špeciálnych herných terapeutov, ktorých úlohou je pripraviť dieťa na nadchádzajúcu operáciu. Využívajú k tomu rôzne pomôcky, ako napríklad plyšové hračky, na ktorých dieťaťu vysvetľujú, čo ho čaká, aby sa po prebudení necítilo zmätene, ale tiež aj preto, aby sa cítilo na operáciu pripravene a nezľaklo sa priamo pred operáciou, čo by viedlo k oddialeniu operácie. Dieťa v podstate vykonáva časti operácie na plyšovom medvedíkovi. Okrem toho, že dieťa vie, čo ho čaká a je pripravené na nachádzajúcu operáciu, dieťa sa v nemocnici zároveň nenudí. Zopár dní či týždňov v nemocnici sa premení na jednu veľkú hru. GOSH sa taktiež snaží podporovať rodiny, ktoré majú deti v nemocnici, aby dokázali žiť čo najnormálnejší život. V nemocnici v americkom štáte Wisconsin zašiel lekár pri plyšových hračkách ešte ďalej, a okrem svojho pacienta sa rozhodol operovať aj obľúbenú plyšovú hračku malého pacienta. Podľa všetkého ide o bežnú prax, aby sa deti nebáli a nemali pocit, že sú v tom samé.
Moderné technológie a kreatívne iniciatívy
Niekedy sa deti boja konkrétnych úkonov, ako napríklad MRI skenov. Počas skenu sa nesmú ľudia hýbať, zostávajú v malom priestore a sken je hlučný, čo dokáže spôsobiť strach aj dospelému človeku. Doktori v King’s College nemocnici v Londýne sa často stretávali s tým, že deti sa týchto skenov báli a museli byť pod anestetikami. Rozhodli sa preto využívať virtuálnu realitu, aby u detí potlačili ich strach.
V rôznych kútoch sveta sa nemocnice pokúsili odbremeniť deti od ich smútku aj pomocou čistenia nemocnice, kedy sa profesionálni umývači okien obliekajú za Spidermanov, Batmanov či Captaina America. Títo superhrdinovia na výškových budovách upevnení na lanách okrem svojej práce zabávajú deti cez okná. A detská radosť je v tých dňoch skutočne obrovská. V Taliansku sa tím developerov rozhodol vyvinúť aplikáciu Brave Potions, ktorá by pomohla deťom bojovať s ich strachom z nemocníc. Aplikácia dodáva nemocničným procedúram štipku mágie za pomoci detských psychológov. Aplikácia rozpráva príbeh magického doktora a celú návštevu nemocnice pretvára na hru. Bežnou praxou v nemocniciach sú aj návštevy obľúbených postavičiek z filmov či z rozprávok priamo na oddeleniach. Avšak nie vždy sú takéto návštevy možné. Na Slovensku síce v nemocnici nenájdete po oddelení pobehovať vojakov z Hviezdnych vojen, ale často môžete nájsť klaunov v bielych plášťoch. Iniciatíva Červený nos je už rozšírená po celom svete a prináša smiech a úľavu malým pacientom.
Duševné zdravie detí: Rozpoznanie a riešenie problémov
Okrem akútnych fyzických ochorení je pre komplexný psychický i fyzický vývoj dieťaťa rovnako dôležité sledovať jeho duševné zdravie. Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach.
AKO PRACUJÚŤ S VEĽMI CHOROU DIEŤAŤOU... (Ako pediater) | Dr. Paul
Pojem psychická porucha môže byť niekedy mätúci. Vymedzuje sa ako vzorec správania a psychických symptómov, ktoré spôsobujú značné utrpenie alebo zhoršenie sociálnych funkcií. Psychické poruchy u detí majú svoje špecifiká a líšia sa od duševného zdravia dospelých. Zmeny v ich správaní a emóciách nemusia byť tak zreteľné ako u dospelých alebo sa môžu vyvíjať neočakávanými spôsobmi. Deti často nevedia komunikovať svoje pocity, a tak sa ich problémy prejavujú prostredníctvom zmien v správaní, ako sú agresivita, úzkosť, alebo zmenami vo výkone v škole. Kľúčovým faktorom je včasná diagnostika.
Faktory ovplyvňujúce duševné zdravie detí
Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu ovplyvniť duševné zdravie detí. Stabilné a podporné rodinné prostredie je kľúčom k zdravému duševnému vývoju detí. Deti, ktoré žijú v harmonickej rodine, sú odolnejšie voči stresu. Naopak, napäté prostredie môže viesť k škodlivým účinkom na psychiku dieťaťa. Kvalita vzťahov s rovesníkmi a učiteľmi má veľký vplyv na sebavedomie a sociálne zručnosti detí. U detí, ktoré zažili traumatické udalosti, je väčšia pravdepodobnosť vzniku problémov duševného zdravia. Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou. Niektoré duševné poruchy sa priamo spájajú so špecifickými chemickými látkami uvoľňovanými mozgom. Hovorí sa im neurotransmitery a ich primárnym účelom je komunikácia. Ak sa tieto chemické látky vychýlia z rovnováhy, môže sa to prejaviť príznakmi psychickej poruchy. Aj vážne poranenie mozgu môže mať za následok vznik duševnej poruchy. Vzdelávacie prostredie hrá významnú úlohu v živote dieťaťa.
Prejavy a typy duševných porúch u detí
Poruchy duševného zdravia u detí sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi, ktoré môžu byť fyzické, emocionálne alebo behaviorálne. Čo by ste si mali všímať? Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
Emocionálne a behaviorálne prejavy:Najčastejšími príznakmi psychickej poruchy u detí sú extrémne zmeny nálad a emócií. Ak je dieťa zvyčajne veselé a zrazu sa stane podráždeným, je to dôvod na obavy. Zmeny nálad, ktoré sú intenzívnejšie ako zvyčajne, môžu byť prvým náznakom problému. Izolácia dieťaťa do seba a vyhýbanie sa sociálnym kontaktom s kamarátmi a rodinou, prípadne výrazné zmeny v spánkových vzoroch (napr. nespavosť alebo nadmerné spanie), môžu byť varovným signálom. Často plače - na prvý pohľad bez jasného dôvodu.
Fyzické prejavy:Duševné problémy môžu mať aj fyzické prejavy, ako sú časté bolesti hlavy alebo bolesti brucha. Tieto telesné ťažkosti môžu byť znakom psychosomatických porúch. Závažné poruchy príjmu potravy, ako sú bulímia nervosa, anorexia a prejedanie sa, sú sprevádzané mnohými problémami, a to nielen emočnými či sociálnou dysfunkciou, ale veľmi často aj vážnymi telesnými ťažkosťami - stratou menštruácie, celkovou slabosťou, odpadávaním, vypadávaním vlasov, zubov, rednutím kostí s následkom častých zlomenín až rozvratom metabolizmu.
Sociálne prejavy:Deti, ktoré zažívajú psychické problémy, majú často horšie známky v škole. Môžu sa cítiť osamelé, pretože je pre ne ťažké nájsť si kamarátov. Ich sebavedomie býva nízke.
Špecifické duševné poruchy:Pedopsychiatri, teda detskí psychiatri, sa stretávajú s viacerými psychickými ťažkosťami u detí - od malých detí po adolescentov. Až 20 % detí môže počas vývoja trpieť úzkosťou alebo depresiou.
- Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť. Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách. Prejavy úzkosti zahŕňajú obavy, triašku, búšenie srdca. Úzkosť sa často prejavuje aj fyzickými príznakmi - zovretím hrudníka, ťažkosťami s dýchaním, zrýchleným pulzom, búšením srdca či trasom tela. Neustále obavy môžu viesť k tomu, že dieťa si predstavuje najhoršie možné scenáre, alebo naopak prežíva nerozhodnosť, strach až paralýzu z akéhokoľvek rozhodnutia. Vrodená povaha a temperament hrá tiež svoju rolu - deti, ktoré sú od prírody bojazlivé alebo negatívne naladené, sú na úzkosť náchylnejšie. Medzi ďalšie prejavy patria panické záchvaty. Úzkosť môže mať aj všeobecnú formu - vtedy sa obavy presúvajú z jednej starosti na druhú a môžu sa meniť s časom a okolnosťami.
- Depresívna porucha: Je neustále smutné? Nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo? Izoluje sa? Nechce vstať z postele? Ignoruje kamarátov či blízkych? To sú signály, že môže ísť o depresívnu poruchu. Prejavy depresie u detí zahŕňajú stratu záujmu, zmeny v apetíte, pocity smútku, podráždenosti alebo pocitov zlyhania a nedostatku vlastnej hodnoty. Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť. Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania. Depresia môže viesť k úzkosti - napríklad kvôli nízkej energii, smútku a neschopnosti normálne fungovať, čo spôsobí ďalší cyklus úzkostných pocitov.
- Posttraumatická stresová porucha (PTSD): Prejavy PTSD zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky.
- Bipolárna afektívna porucha (BAP): BAP sa kedysi nazývala maniodepresívna psychóza. Je biologicky podmienená psychická porucha, ktorá neraz vzniká už v detstve alebo v období dospievania. Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady - depresia a mánia. Depresívna fáza trvá zvyčajne najmenej 2 týždne, manická fáza najmenej týždeň. Počas manickej fázy je osoba s BAP euforická, expanzívna alebo podráždená, čo nie je pre ňu typické v bežnom stave.
- Poruchy príjmu potravy: Typická býva posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek. Často držia hladovky či nebezpečné diéty.
Kedy vyhľadať pomoc a ako prebieha diagnostika a liečba
Ak si všimnete na dcére alebo synovi zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, nepanikárte. Ak si všimnete, že zmenené emócie a správanie vášho dieťa trvajú týždne alebo dlhšie a narúšajú jeho bežný život v škole a doma, mali by ste zvážiť konzultáciu s odborníkom na duševné zdravie. Detské psychické poruchy sú extrémne komplexné a vyžadujú si odbornú pomoc. Máme zazmluvnené stovky psychiatrických a psychologických ambulancií po celom Slovensku.
Diagnostika sa začína rozhovorom s rodičmi a dieťaťom. Po ňom môžu nasledovať testy. Odborník potrebuje získať čo najviac informácií. Patrí sem rodinná anamnéza a výsledky testov. Na základe získaných informácií sa určí vhodný spôsob liečby, ktorý môže zahŕňať kombináciu liekov a terapie. Liečba je proces, dieťa sa nezmení cez noc. Vyžaduje si trpezlivosť a pravidelná kontrola u odborníka je nevyhnutná. Škola by mala dieťa podporovať a povzbudzovať. Ako rýchlo ako rodičia zareagujeme, môže zmeniť budúcnosť našich detí. Len včasným zásahom môžeme deťom poskytnúť starostlivosť, ktorú potrebujú.
Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania. Pomáha to zlepšeniu kvality života dieťaťa. Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky.
Spôsoby podpory duševného zdravia detí
Podpora duševného zdravia detí vyžaduje úsilie od rodičov aj učiteľov.
- Uistite sa, že deti vedia, že sú milované a podporované. Vytvárajte otvorenú a dôvernú komunikáciu. Neskrývajte pred nimi svoje zlyhania.
- Nezabudnite svoje deti chváliť. Ak zlyhajú v hre alebo pri teste v škole namiesto ironických poznámok, zistite, ako sa cítia.
- Povzbudzujte deti k fyzickej aktivite, zdravej výžive a dostatočnému spánku.
- Pomáhajte deťom budovať silné a pozitívne vzťahy s rovesníkmi. Zabezpečte, aby mali dostatok príležitostí na sociálnu interakciu a zábavu.
- Učte deti rozpoznávať varovné signály a hľadať odbornú pomoc, ak je to nevyhnutné. Môže pomôcť rodinná terapia a otvorená komunikácia.
- Doprajte si spoločne strávený čas. Deti potrebujú vašu prítomnosť a pozornosť. Komunikujte otvorene. Deti, ktoré sa cítia milované, sú vnútorne silné.
- Podporné vzťahy v rodine. Zlepšujú celkové fungovanie dieťaťa.
Praktické rady pre rodičov: Keď sa dieťa chystá do škôlky
Obdobie nástupu do škôlky je pre mnohé rodiny významným míľnikom, často sprevádzaným obavami z chorôb. Rodičia, ktorí zvažujú, kedy dieťa dať do škôlky, napríklad v situácii, keď majú doma aj mladšie dieťa, riešia dilemu, či oddialiť nástup, alebo sa s chorobami popasovať v čase, keď je jeden z rodičov doma. Cieľom je, aby prípadné choroby prekonali v čase, keď je priestor na lepšie doliečenie, a aby sa o rok, keď rodič nastúpi do práce, už situácia prebehla ľahšie.
AKO PRACUJÚŤ S VEĽMI CHOROU DIEŤAŤOU... (Ako pediater) | Dr. Paul
Strach z chorôb, ktorým sa v kolektíve zvyčajne nevyhneme, je opodstatnený, najmä ak má dieťa len obmedzené skúsenosti s ochoreniami (napríklad len dvakrát v živote, raz COVID a raz vírusová angína). Obavy z toho, ako to rodič zvládne s viacerými deťmi, keď jedno nastúpi do škôlky a prípadne nakazí mladšieho súrodenca, sú veľmi reálne. Otázka, či dieťa dať do škôlky hneď, aby sa prekonalo nevyhnutné adaptačné obdobie vrátane chorôb, alebo to odložiť, je bežná. Častá je aj obava z plaču a odlúčenia.
Teória „skúsiť škôlku už teraz a o rok práca“ dáva zmysel, pretože umožňuje dieťaťu vybudovať si imunitu a adaptovať sa na nové prostredie v čase, keď je domáca podpora k dispozícii. To neznamená byť „lenivou matkou, čo sa zbaví dieťaťa, aj keď môže byť doma“, ale ide o strategické rozhodnutie pre dlhodobé dobro rodiny a prechod k pracovnému životu. Deti sú jednoducho často choré, najmä v prvých rokoch v kolektíve. Prešli sme si tým i my a napriek tomu sme tu bez akýchkoľvek iných problémov, tak sa nemáte čoho báť. Vlastné pocity a strach o dieťa je potrebné zvládať s rozvahou a dôverovať v schopnosť detí tieto výzvy prekonať, s adekvátnou rodičovskou a zdravotníckou podporou.
tags: #bojim #sa #ze #dieta #bude #chore