Dojčenie je jednou z najprirodzenejších a najdôležitejších foriem výživy a starostlivosti o dieťa. Aj keď sa často hovorí o výlučnom dojčení počas prvých šiestich mesiacov života, realita a odporúčania svetových organizácií, ako je Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), zdôrazňujú, že toto obdobie predstavuje len začiatok dlhšej a významnejšej cesty. V 6. mesiaci života dieťaťa, kedy začína prejavovať záujem o jedlo, sa k dojčeniu pridávajú príkrmy, no materské mlieko zostáva nenahraditeľnou súčasťou jeho výživy a ochrany aj naďalej.
Prečo je dojčenie po 6. mesiaci stále kľúčové? Mýty a fakty
Mnoho matiek sa stretáva s mylnou predstavou, že po šiestich mesiacoch stráca materské mlieko svoju hodnotu alebo že dojčenie by sa malo postupne ukončiť. Svetová zdravotnícka organizácia však odporúča dojčiť deti dva roky a dlhšie, pričom šesť mesiacov označuje len úplne prvé úvodné obdobie, v ktorom bábätko prijíma jedine materské mlieko. V 6 mesiacoch ide ešte len o "začiatok" dlhého a významného obdobia dojčenia, počas ktorého dieťa navyše k dojčeniu prijíma aj rodinné jedlo. Materské mlieko je dôležitou súčasťou výživy, je nenahraditeľné aj v tomto veku a pokrýva potrebu mnohých látok, ktoré mnohé deti v tomto veku ešte nejedia v dostatočnom množstve, pričom zároveň obsahuje množstvo jedinečných látok.
Nigel Rollins, jeden z vedcov, ktorí na štúdii o význame dojčenia pre prestížny lekársky časopis Lancet pracovali, v januári 2016 zdôraznil: „Neustále narastá množstvo dôkazov, že ženy, ktoré chcú dojčiť, nemajú podporu, ktorú často potrebujú. Toto sme si uvedomili i vďaka nášmu výskumnému projektu. Ženy často nemajú prístup k presným informáciám a podpore z dôvodu nedostatkov v poznatkoch a zručnostiach zdravotníkov. Tradície v rodinách, v okolí či v spoločnosti nemajú vždy pozitívny postoj k dojčeniu. … Investície do podpory dojčenia sú len okrajové a zďaleka nepostačujúce. Úspech v dojčení do veľkej miery závisí od zavedenia správnych postupov pri pomoci v dojčení v zdravotníctve, v domácnostiach a v spoločnosti. Zásadný vplyv takýchto zmien je možné dosiahnuť, keď sa tieto zmeny udejú naraz. Deti majú na dojčenie zákonný nárok a dojčenie predstavuje zákonnú povinnosť štátu. Toto celé nie je otázkou úspechu či zlyhania konkrétnych matiek. Netýka sa to toho, či vyhrá jedna skupina ľudí alebo druhá. Netýka sa to toho, čo sa ľuďom zdá príjemné alebo moderné. Ide o prežitie a zdravie žien a detí v súčasnosti a o zdravie budúcich generácií.“
Dlhodobé dojčenie je dôležité pre zdravie dieťaťa a je dôležité a dobré aj pre zdravie jeho matky, pretože pozitívny vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa je závislý od množstva vypitého mlieka a celkovej dĺžky dojčenia - inými slovami, je to efekt závislý od „dávky“. Podľa najnovšej štúdie prestížneho lekárskeho časopisu Lancet, čím viac „dávok“ dojčenia, tým lepšie pre zdravie dieťaťa. Svetová zdravotnícka organizácia zhrnula dôležitosť dojčenia pre celkové zdravie a dlhodobý vplyv dojčenia na zdravie dieťaťa v dokumente: Long-term Effects of Breastfeeding: A Systematic Review, 2013.
Materské mlieko: "Tekuté zlato" aj pre staršie deti
Materské mlieko si v priebehu celej doby dojčenia, teda aj po prvom, druhom či treťom roku života, zachováva svoju výživovú hodnotu. Množstvo niektorých faktorov a látok v materskom mlieku sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje. Materské mlieko neustále obsahuje bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny, minerály, železo, horčík, imunitné látky a faktory, ktoré dieťa potrebuje, a taktiež viac ako tisíc rozličných a nenahraditeľných látok. Materské mlieko je teda pri dojčení batoliat a starších detí významným zdrojom kvalitných tukov, bielkovín ako aj laktózy pre rozvoj mozgu a pre rast.
Štúdia Mandela z roku 2005 (Fat and Energy Contents of Expressed Human Breast Milk in Prolonged Lactation) uvádza, že materské mlieko matiek, ktoré dojčia viac ako jeden rok, „má významne vyšší obsah tuku a energie v porovnaní s materským mliekom žien, ktoré dojčia kratšie. Počas dlhodobého dojčenia môže energia z tukov v materskom mlieku významne prispieť k výžive dieťaťa.“ Materské mlieko nielenže nestráca po prvom roku na kvalite, ale naopak sa jeho kvalita ešte zvyšuje. V prvom a druhom roku života sa deti dojčia v podobnej frekvencii za deň a podobnom čase a frekvencia dojčenia za deň sa znižuje až v treťom roku života. Inými slovami, vzorec dojčenia dvojročných detí je podobný ako vzorec dojčenia 4-mesačných detí, dojčia sa v priebehu dňa často. A materské mlieko takto dojčených detí prispieva k výžive, pretože podľa štúdií vypijú až 460 - 550 ml materského mlieka (Kathleen Buckley: Long-Term Breastfeeding: Nourishment or Nurturance?, 2001).
Význam materského mlieka pre staršie deti zhŕňa aj nový dokument WHO z roku 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Pokračovanie dojčenia v druhom roku života chráni pred úmrtím. V metaanalýze z roku 2015 Sankar et al. identifikovali 6 štúdií, ktoré skúmali súvis úmrtnosti a nedojčenia verzus dojčenia v 12 - 23 mesiacoch života detí. Kombinované relatívne riziko bolo 1,97-krát (1,45 - 2,67) vyššie pri nedojčených deťoch (spolu n = 17 761). Toto znamená, že deti, ktoré nie sú dojčené v 12 - 23 mesiaci života, majú dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú ako tie, ktoré sú v druhom roku života dojčené.“
Materské mlieko chráni väčšie dojčené deti pred infekciami
Materské mlieko obsahuje počas celej doby dojčenia vzácne látky ako napríklad oligosacharidy (ktoré sa starajú o mikrobióm v črevách), DHA, ARA, GOS, FOS, molekuly mliečneho tuku ako aj látky, ktoré dieťa chránia pred infekciami, zápalmi a zmierňujú a skracujú priebeh ochorení, čo je významné špeciálne po 1. a 2. roku života, keď väčšina detí, aj tých zdravých, prekoná hnačkové ochorenia, nádchy, kašeľ a podobne (Elsie Gulick: The Effect of Breastfeeding on Toddler Health, 1986; Jack Newman: Breastfeeding a Toddler, ibconline.ca, 2017).
Štúdie potvrdzujú imunologické zložky materského mlieka a ich význam pre ochranu pred ochoreniami, vrátane tých od Goldman, Garza, Nichols, Goldblum, Hanson, Silfverdal, Stromback, Erling, Zaman, Olcen, Hassiotou et al. z rokov 1982-2013, ktoré skúmali imunitné komponenty v ľudskom mlieku a ich protimikrobiálne, protizápalové a imunomodulačné vlastnosti. Materské mlieko po prvom roku života dieťaťa obsahuje podľa štúdie Perrina a Fogelmana z roku 2017 (A longitudinal study of human milk composition in the second year postpartum: implications for human milk banking) dokonca ešte vyššie množstvo proteínov, laktoferínu, lyzozýmu, imunoglobulínu A a oligosacharidov ako predtým. V čase ochorenia navyše dojčenie nielenže pomáha dieťaťu rozličnými mechanizmami ochorenie prekonať a vyzdravieť za kratší čas, ale tiež ho upokojuje a odstraňuje bolesť lepšie ako lieky proti bolesti. Dojčenie je dôležité pre imunitu a imunitný systém dieťaťa počas celej doby trvania dojčenia, ako potvrdzujú štúdie Duijts L et al. (2010), Labbok, MH (2004) a Howie PW et al. (1990).
09 - Nepokoj dieťaťa pri prsníku a laktačná kríza
Oligosacharidy (HMO)
Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia obsahuje množstvo jedinečných látok ako napríklad oligosacharidy materského mlieka, ktoré vytvárajú metabolický substrát pre zdraviu prospešné baktérie v čreve dojčeného dieťaťa. Takýchto oligosacharidov je v materskom mlieku viac ako 200 druhov a sú treťou najviac zastúpenou zložkou v materskom mlieku. Znižujú schopnosť patogénov priľnúť k slizniciam a znižujú tak riziko vírusových, bakteriálnych a parazitických infekcií. Okrem toho zlepšujú reakciu imunitných buniek a poskytujú dieťaťu kyselinu sialovú, ktorá je esenciálnou živinou pre vývoj mozgu a kognitívnych funkcií. Oligosacharidy dostáva dieťa v materskom mlieku vždy, keď sa dojčí, v akomkoľvek veku, ako uvádza Lars Bode (2012) a Pannaraj PS et al. (2017).
Jedinečné proteíny v materskom mlieku
Materské mlieko obsahuje viac ako 1000 rozličných bielkovín, ktoré nie je možné vyrobiť iným spôsobom. Čím dlhšie je dieťa dojčené, tým dlhšie má šancu ich získavať, ako potvrdzujú Lönnerdal B (2003) a Michaelsen KF, Greer FR (2014).
Kmeňové bunky s každým dojčením
Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia dodáva bábätku i staršiemu dieťaťu tisícky až milióny živých buniek v každom mililitri mlieka nezávisle od veku dieťaťa. Nejde len o leukocyty, ktoré hrajú rolu v ochrane pred ochoreniami, či epiteliálne bunky, ale dokonca aj kmeňové bunky, a to má implikácie z hľadiska potenciálu pre regeneráciu tela. Kmeňové bunky dokážu vytvárať svoje vlastné kópie a dokážu sa premeniť na rozličné vyspelé funkčné bunky. Kmeňové bunky, ktoré dieťa získava v materskom mlieku, prenikajú do krvného obehu a dostávajú sa do rozličných orgánov, kde poskytujú aktívnu imunitu. Tento proces sa nazýva mikrochimérizmus a dokazuje význam dojčenia nielen z hľadiska výživového a imunitného, ale aj z hľadiska pomoci, ktorú matkin organizmus poskytuje dieťaťu z hľadiska využívania živín a vytvárania tolerancie (Hassiotou F, Hartmann PE, 2014; Biere CE, 2016; Hassiotou F, 2012). Podľa štúdií materské mlieko okrem toho obsahuje viac ako 1400 mikroRNA, ktoré sú dôležité pre regulovanie génov, rozvoj a prevenciu ochorení, pomáhajú rozvíjať imunitný systém a hrajú rolu pri rozvoji a zmenách v prsníku.
Dlhodobé benefity dojčenia pre zdravie a vývoj dieťaťa
Dojčenie má rozsiahly vplyv na zdravie dieťaťa, ktorý presahuje rané detstvo.
Ochrana dieťaťa pred obezitou
Dojčené deti rastú inak ako deti kŕmené umelým mliekom. Materské mlieko spoločne so satím na prsníku funguje ako regulačný mechanizmus pre príjem množstva materského mlieka a táto samoregulácia príjmu materského mlieka je dôležitá pre prevenciu obezity (Dewey, KG, 2001). Existujú aj ďalšie mechanizmy, ako dojčenie chráni dieťa pred obezitou (Savino F et al., 2009). Metaanalýza týkajúca sa obezity zahŕňajúca viac ako 200 000 účastníkov opisuje, že dojčenie je významným nástrojom na prevenciu obezity a že efekt dojčenia je tým väčší, čím dlhšiu dobu je dieťa dojčené (Yan J., 2014). Okrem obezity má dojčenie dlhodobý pozitívny vplyv na cholesterol, krvný tlak a cukrovku 2. typu (Horta B et al., 2015).
Ochrana proti zápalu stredného ucha
Už dojčenie v trvaní 4 mesiacov (a samozrejme potom ďalej) poskytuje významnú ochranu pred zápalom stredného ucha (Duncan B et al., 1993).
Ochrana pred ochoreniami dýchacích ciest
V situácii, keď sa jednoročné či dvojročné deti stretávajú oveľa viac so svojimi rovesníkmi a majú tak viac príležitostí nakaziť sa vírusmi či baktériami, predstavuje dojčenie starších detí mimoriadne dôležitý spôsob ochrany obzvlášť pred ochoreniami dýchacích ciest a pomáha im prípadné ochorenia ľahšie prekonať (Cushing AH et al., 1998; Wright AL et al., 1989; Bachrach V et al., 2003; Pisacane A et al., 1994).
Vyšší zárobok, vyššie IQ, vyššie vzdelanie a dobré správanie
Pozoruhodnú prospektívnu štúdiu uskutočnil Horta so svojím tímom, ktorý dlhodobo, až 30 rokov, sledoval vplyv dojčenia na deti až do dospelosti. Uverejnila ju prestížny vedecký časopis Lancet. Zistením tejto rozsiahlej štúdie bolo, že dojčenie ovplyvňuje oveľa viac než len výživu či imunitu dieťaťa. Dlhodobo ovplyvňuje život dieťaťa v dospelosti aj v takých aspektoch, ako je zárobok v práci, výška IQ (čo potvrdili už predtým iné štúdie) či vyššie dosiahnuté vzdelanie (Victora, Horta: Association between breastfeeding and intelligence, educational attainment, and income at 30 years of age: a prospective birth cohort study from Brazil, Lancet Glob Health 2015). Podobné výsledky ako Hortova štúdia mala aj štúdia uskutočnená vo Veľkej Británii od Strauba (Straub N et al.).
Zavádzanie príkrmov a udržanie dojčenia po 6. mesiaci
Dojčené bábätká približne okolo 6. mesiaca začínajú prejavovať záujem o jedlo (príkrmy). Dojčenie pokračuje ďalej tak ako doposiaľ, spolu so zavádzaním rodinnej stravy. Zavádzanie jedla trvá do približne 2. rokov. Potom sa dieťa dojčí a popritom konzumuje rodinnú stravu. Pre úspešné pokračovanie v dojčení po 6. mesiaci tak, aby dojčenie vydržalo a dieťa sa predčasne neodstavilo, je dôležité dodržiavať niekoľko zásad:
- Dojčenie je veľmi dôležité a je ho potrebné popri podávaní jedla naďalej udržiavať, pokojne nadojčite dieťa vtedy, keď má chuť - pred jedlom, po jedle, medzi jedlami, atď.
- Neznižujte počet dojčení, príkrmy sa k dojčeniu pridávajú, nenahrádza sa nimi dojčenie.
- Jedlo nemá vytlačiť dojčenie, obzvlášť nie do takej miery, že dieťa začne jednotlivé dojčenia odmietať.
- Dojčenie aktívne dieťaťu ponúkajte, ak si ho samo nepýta, tak, aby bolo dojčené dostatočne často a dostatočne výdatne; snaha dostať sa na čo najmenší počet dojčení za deň, prípadne snaha odstrániť nočné dojčenie skôr, ako je na to dieťa pripravené, niekedy môže vyústiť v predčasné odstavenie dieťaťa.
- Ak sa počet dojčení príliš zníži, je potrebné hľadať príčinu, odstrániť ju, pracovať na zvýšení počtu dojčení, prípadne zvýšení množstva mlieka.
- Pri hodnotení dojčenia treba vychádzať z vyhodnotenia priebehu dojčenia počas dňa a z vyhodnotenia správania dieťaťa; podobne ako počas prvých 6 mesiacov ani po 6. mesiacoch či po 1. roku neexistujú čísla, ktoré by vyjadrovali, ako často je dobré dojčiť, či ako dlho má jedno dojčenie trvať.
Pre dojčené dieťa nie je potrebné podávať umelé mlieko ani v tomto veku, rovnako nie sú potrebné fľaše (vrátane pohárikov s náustkami či kapsičiek na príkrmy). Dojčenému dieťaťu stačí rodinná strava a dojčenie. Po odstavení, dojčené dieťa taktiež nepotrebuje umelé mlieko (ani fľašu), stačí mu bežná, zdravá, rozmanitá strava v potrebnom množstve. Pri zavádzaní príkrmov dbajte na správnu hygienu.
Proces odstavenia: Keď sa dieťa rozhodne samo alebo je potrebné pomôcť
Odstavenie je proces, kedy matka prestane dieťa dojčiť svojim materským mliekom. V ideálnom prípade je prvým krokom k odstaveniu dieťaťa zavedenie doplnkových potravín, ktoré sa podávajú spoločne s materským mliekom asi od šiesteho mesiaca. „Spočiatku však tuhá strava iba materské mlieko dopĺňa, ale postupne ho bude nahrádzať. Typické dieťa vo veku siedmych mesiacov stále získava 93 % kalórií z materského mlieka.“ Celý proces odstavenia dieťaťa môže trvať tak dlho, ako bude mamička a dieťa chcieť. „Kedy ukončiť dojčenie je na vás,“ hovorí Sarah.
Antropológovia odhadujú, že prirodzený vek, dokedy sa dieťa môže dojčiť je dokonca viac ako dva roky. Odstavenie dieťatka nastane samostatne bez toho, aby k tomu muselo byť dotlačené. Každé dieťa sa odstaví v čase, keď je na to pripravené. Inými slovami, nejde v skutočnosti o dlhodobé dojčenie, ale o normálnu dĺžku dojčenia. Akurát dĺžka dojčenia sa nemeria v mesiacoch, ale v rokoch.
Nech už sa rozhodnete začať s odstavovaním dieťaťa kedykoľvek, najlepšie je to robiť postupne. Náhle ukončenie dojčenia by vás mohlo vystaviť riziku hromadenia mlieka v prsníku, upchatia mliekovodu alebo mastitídy, a tiež by to bola náhla prudká zmena pre tráviaci a imunitný systém dieťaťa. Odstavenie môže prebehnúť aj ako pozitívna skúsenosť. Každé dieťa v určitom bode samo dospeje k tomu, že dojčenie už nepotrebuje.
Odmietanie dojčenia ako prejav problému, nie odstavenia
Odmietanie dojčenia, štrajk na prsníku, či úplné odmietanie prsníka v tomto veku nepredstavuje snahu dieťaťa o „odstavenie“ - ide o problémy s dojčením, ktoré stojí za to riešiť tak, aby dojčenie mohlo ďalej pokračovať.
Postupné odstavovanie: Možnosti a skúsenosti
Najjednoduchšou metódou na odstavenie bábätka je postupné obmedzovanie dojčenia v prospech novej stravy. Existuje mnoho spôsobov odstavenia dieťaťa, preto je ťažké povedať, ktorý bude pre vaše dieťa najlepší. Pravdou je, že neexistuje univerzálna metóda. Každé bábätko je iné a k takejto zmene treba pristupovať individuálne.
Matky, ktoré sa vracajú do práce, niekedy mylne myslia, že musia prestať dojčiť. Dojčenie však môže byť skvelým spôsobom, ako si počas veľkej zmeny v životoch zachovať blízkosť. Je možné pre dieťa odstriekavať mlieko v práci a ráno a večer si vyčleniť dojčenie ako príjemné okamžiky, ktoré budete prežívať spoločne.
„Keď som sa rozhodla syna odstaviť, dojčila som ho trikrát denne a tiež dostával trikrát denne jedlo s desiatou. Postupne som nahradzovala každé dojčenie fľašou s mliečnou výživou - nechávala som si iba nočné dojčenie a to do 11 mesiaca,“ hovorí Ruth, mamička z Veľkej Británie.
Ak sa rozhodnete, že koniec dojčenia necháte na rozhodnutí dieťaťa (známe ako riadené dieťaťom alebo prirodzené ukončenie dojčenia), bude proces odstavenia pravdepodobne pomalý a postupný. „Moja dcéra sa sama odstavila v štyroch rokoch,“ hovorí Sarah, mamička z Veľkej Británie. „Postupne asi od tri a pol roka pila menej a menej. Potom sme boli na dovolenke a vyzeralo to, že na dojčenie zabudla.“ Vaše telo by malo mať dostatok času sa prispôsobiť, takže je nepravdepodobné, že budete zažívať nepríjemné pocity. „Odstavenie riadené dieťaťom bolo pre mňa to pravé, pretože môj syn nikdy nemal umelú výživu ani fľašu. Nechcela som ho teda naraz odstaviť a nedopriať mu dojčenie,“ hovorí Kelly, mamička z Veľkej Británie. „O dojčenie stratil záujem, keď mal dva a pol roka.“
Náhle odstavenie a jeho dôsledky
Niekedy je náhle odstavenie nevyhnutné, napríklad zo zdravotných dôvodov. „Keď mala moja dcéra osem mesiacov, musela som náhle prestať dojčiť, pretože som musela brať silné lieky proti bolesti,“ hovorí Peggy, mamička zo Švajčiarska. „Bolo to pre mňa veľmi ťažké - dcéra stále hľadala moje prsníky a plakala. Keď som ju kŕmila z fľaše, pevne som ju držala v náručí, aby som sa uistila, že je všetko v poriadku.“
Pokiaľ bolo dieťa až do tohto okamžiku dojčené a dôjde k náhlemu odstaveniu, budete takmer určite musieť mlieko odstriekavať, aby ste zabránili jeho hromadeniu v prsníku. Niektoré ženy používajú odsávačku, zatiaľ čo iné radšej dávajú prednosť ručnému odstriekavaniu. Aj keď môžu byť prsníky zo začiatku opuchnuté a citlivé, prispôsobia sa. Materské mlieko obsahuje srvátkovú bielkovinu nazývanú spätnoväzbový inhibítor laktácie (FIL). Užívanie paracetamolu alebo ibuprofenu môže tiež pomôcť zmierniť bolesti (aj keď ibuprofen má u žien s astmou kontraindikáciu). Ideálne je postupné odstavenie namiesto náhleho. Zápal prsníkov nie je strašiak, ktorého sa musíte báť. Ak by ste mali pocit príliš plných prsníkov, môžete ich do úľavy odstriekať. Tvorba mlieka v malom množstve môže pretrvávať aj mnoho mesiacov či rokov po ukončení dojčenia.
Špecifické situácie a výzvy pri odstavovaní
Nízka tvorba mlieka a odmietanie fľaše
Niektoré matky sa stretávajú s problémami, ako je nízka tvorba mlieka, ktorá môže byť spojená s hormonálnymi zmenami, napríklad s príchodom menštruácie. Jedna mamička popisuje: "S príchodom prvej menštruácie (pred 2 mesiacmi) u mňa nastal kolotoč hormónov.. Pri kojení mam štipľavý pot pod pazuchami.. Urobili sa mi pod pazuchami kožné výrastky.. A tvorba mlieka je vždy pred menštruáciou a v období plodných dňoch veľmi nízka. Skúsila som už všetko ale nič nepomáha.. Ani bylinky, vitamíny, laktačná.. Proste nič.. Som z toho zúfalá.. Dcérka mi nechce piť ani z fľaše (skúšala som jej odsať moje mliečko, odsala som ledva 30ml a ani to mi nevypila).. Bojím sa čo bude ďalej.. Príkrmy mame od 4, 5 m kvôli týmto problémom.. Čaj ani vodu ani inú tekutinu do nej nedokážem dostať.. Máte nejaké rady ako ju naučiť na fľašu? Skúsili sme všetky možné cumle, typy, dokonca aj takú fľašu so sosačikom ale nič..“ V takýchto prípadoch je dôležité hľadať alternatívne spôsoby podávania tekutín, ako sú otvorené poháriky, ktoré sú pre deti po 6. mesiaci prirodzenejšie a rozvíjajú dôležitú zručnosť.
Pokiaľ dieťa má viac ako 4 mesiace, je možné pri odstavovaní postupovať tak, aby bábätko nemuselo dostať umelé mlieko. Namiesto umelého mlieka je možné začať bábätku dávať príkrmy. V prípade nutnosti je možné bábätko naučiť jesť príkrmy aj zo dňa na deň. Príkrmy v tomto veku je možné podávať napríklad lyžičkou alebo aj prstom. Ak bábätko dostáva príkrmy, môže ich buď dostávať dostatočne tekuté alebo je možné začať mu popri príkrmoch dávať aj vodu. Túto môže namiesto fľaše dostávať aj do otvoreného pohárika, z ktorého sú schopné deti sa naučiť veľmi rýchlo piť a je to zručnosť, ktorú využijú celý život.
Od 6 mesiacov nepotrebuje nedojčené bábätko umelé mlieko. Výživnejšie a vhodnejšie sú rozmanité príkrmy v dostatočnom množstve a primeranom zložení. Odporúčania podávať umelé mlieko sú len snahou výrobcov predať čo najviac umelého mlieka. Ak chcete dávať mlieko, je možné ho bábätku dávať napríklad vo forme jogurtov. Bábätko po 6 mesiaci nepotrebuje piť kravské mlieko ako nápoj. V snahe podávať bábätku tekutiny nie je vhodné dávať mu sladené čaje, džúsy či iné nápoje s obsahom cukru.
Tehotenstvo a dojčenie
Tehotné mamičky niekedy dostávajú protichodné rady ohľadom toho, či majú dieťa odstaviť. Niektoré mamičky zistia, že ich staršie dieťa sa samo prirodzene prestane počas tehotenstva dojčiť alebo začne niektoré dojčenia vynechávať. Pokiaľ chcete otehotnieť a potrebujete k tomu lekársku pomoc, lekári vám počas dojčenia nepredpíšu niektoré lieky na plodnosť.
Dojčenie ako nástroj na uspanie a upokojenie
Je v poriadku využívať dojčenie na to, na čo ho matky využívali tisícky rokov: na uspanie dieťaťa; na opätovné uloženie dieťaťa pri nočnom zobudení; na upokojenie dieťaťa, keď sa mu niečo stane; na utešenie unaveného či nespokojného dieťaťa či v mnohých ďalších situáciách, keď dieťaťu dojčenie pomôže (napr. pri chorobe a pod.). Ak má dieťa viac ako rok či dva, dojčenie sa stáva pre dieťa významným nástrojom uspávania, upokojovania, riešenia bolesti či krivdy. Ničoho z tohto sa netreba obávať. A nie, dojčenie nebude trvať donekonečna. Ak chcete, môžete si bez obáv vychutnať toto obdobie, keď vám dieťa dáva najavo, ako veľmi dojčenie potrebuje. Psychické či emocionálne potreby dieťaťa nie sú o nič menej závažné ako jeho fyzické potreby.
Psychologické aspekty odstavenia pre matku a dieťa
Rozhodnutie, kedy ukončiť dojčenie, je na vás a vašom dieťati. Niektoré deti sa chcú dojčiť dlhšie, ako si matka predstavovala. "Moje telo sa s odstavením vysporiadalo celkom dobre, ale psychicky ma to vzalo. Bolo to niečo, čo sme tak dlho spoločne zdieľali a potom to skončilo," hovorí Jane, mama dvoch detí z USA. „Pracovala som dlho, päť dní v týždni a vďaka dojčeniu som sa cítila v živote svojich detí veľmi dôležitá.“
Keď sa uvažuje o dojčení, často sa myslí len na maličké bábätká. Po určitom čase sa zdá, že "už je to vlastne jedno". A dokonca, keď má dieťatko viac ako jeden či dva roky, tak sa zdá, že celé pozitívne naladenie spoločnosti voči dojčeniu sa zrazu zmení a dojčenie je videné ako "nevhodné", "nepotrebné", "vyčerpávajúce" či "zbytočné" (Pozri štúdiu od Dowling a Brown: An exploration of the experiences of mothers who breastfeed long-term: what are the issues and why does it matter?, Breastfeeding Medicine, 2013 a taktiež táto štúdia je zaujímavá: Kendall-Tackett, K.A. a Sugarman, M. (1995). The social consequences of long-term breastfeeding. J Hum Lact, 11(3):179-183.).
Pri skoršom odstavovaní je dobré poznať dôvody pre odstavovanie, lebo podľa toho je možné zvoliť kroky, ktoré sa dajú podniknúť - dá sa napríklad zvoliť tempo a postupnosť odstavovania alebo napríklad prestať dojčiť z jedného prsníka a pokračovať v dojčení z druhého alebo prestať dojčiť v noci a pokračovať v dojčení cez deň. Prípadne sa dá vymyslieť plán na preklenutie obdobia bez dojčenia a na pokračovanie dojčenia po tomto období.
Je dôležité hľadať spôsoby, ako pri odstavovaní a po odstavení udržiavať telesný kontakt s bábätkom - využívať kontakt koža na kožu počas spánku alebo pri spoločnej hre. Vďaka fyzickému kontaktu je možné sa vyhnúť používaniu cumlíka. Venujte dieťaťu veľa času a nerušenej pozornosti. Nepovedzte dieťaťu ako dôvod pre odstavenie nepravdy či polopravdy. Nenechajte dieťa vyplakať a nenechajte ho v tejto situácii samé. Ak už dieťa rozpráva, veľa sa spolu rozprávajte, skúste dôjsť ku vzájomnej dohode. Hľadajte pre dieťa zaujímavé činnosti, ktoré ho rozptýlia, a nájdite si nové spôsoby uspávania čítaním, spievaním, rozprávaním rozprávok a podobne. Deti sa pri odstavovaní správajú rôzne. To, čo fungovalo susede, nemusí fungovať vám. Hľadajte spôsoby, ktoré sa odvíjajú od poznania povahy a individuálnych potrieb vášho dieťaťa.
09 - Nepokoj dieťaťa pri prsníku a laktačná kríza
Čo nerobiť pri odstavovaní: Prekonanie mýtov a nevhodných praktík
Pri rozhodovaní o odstavení nemávajú ženy väčšinou dostatok odborných informácií ani podpory. Dojčenie (a odstavovanie) sa spája s množstvom nesprávnych predstáv a nemusí byť jednoduché sa v nich vyznať. „Vynútené“, okamžité odstavenie alebo odstavenie pomocou rôznych trikov môže byť náročné pre matku aj dieťa.
Mýty o odstavovaní a ich vyvrátenie:
- „Odstráňte ako prvé dojčenie, ktoré bábätko najmenej potrebuje.“ Bábätko neodlišuje dojčenia na tie, ktoré potrebuje menej, a tie, ktoré potrebuje viac.
- „Ak máte na odstavenie len 2 dni, tak prvý deň dojčite o polovicu menej a druhý deň o ďalšiu polovicu menej.“ Táto rada nedáva zmysel, pretože neuľahčí situáciu ani bábätku ani prsníkom matky. Akurát to bude znamenať, že posledné dva dni s dojčením budú boj a plné zmätku ohľadne toho, ktoré dojčenie bábätku dovoliť a ktoré nie. Ak je na odstavenie naozaj málo času, tak potom má zmysel dojčiť až do poslednej možnej chvíle a následne riešiť stále menším odstriekavaním do úľavy.
- „Nahraďte dojčenie podávaním umelého mlieka.“ Po 4 mesiacoch je pri odstavovaní možné dojčenie nahrádzať príkrmami, ktoré sú čerstvé, rozmanité a výživnejšie.
- „Odíďte od dieťaťa na víkend preč, a keď sa vrátite, tak bude odstavené.“ Odstavenie by sa nemalo zámerne spájať s neprítomnosťou matky. Nemalo by sa spájať s klamstvami či s vyplakaním.
- „Nech bábätku začne otec dávať fľašku, aby sa aj on zapojil do starostlivosti o bábätko.“ Otec sa môže do starostlivosti o bábätko zapojiť širokou škálou spôsobov a navyše sa môže starať o matku a napĺňať jej potreby.
Ktoré kroky nie je vhodné pri odstavovaní urobiť:
- Na ukončenie tvorby mlieka nie sú potrebné lieky. Tvorba mlieka prestane aj sama od seba, celý proces nebude jednoduchší, kratší ani menej bolestivý. Lieky používané na zastavenie tvorby mlieka majú množstvo závažných nežiaducich účinkov.
- Nie je vhodné sťahovať prsia obväzmi. Toto môže spôsobiť bolesti a neurýchli zníženie tvorby mlieka.
- Dávať na bradavku nechutné či štipľavé látky, aby sa dojčenie dieťaťu znechutilo.
- Obmedzovaním príjmu tekutín matky. Odstavovanie nie je dôvod, aby sa matka týrala dehydratáciou. Odstavovanie v kombinácii so smädom nijako situáciu neuľahčí ani významne neprispeje k zníženiu tvorby mlieka.
- Nahradiť dojčenie staršieho dieťaťa pitím kravského mlieka alebo umelého mlieka alebo „kakavkom“.
Podpora pri odstavovaní
Ak je to potrebné z hľadiska napĺňania prsníkov mliekom pri odstavovaní, môžete si trochu mlieka ručne odstriekať do úľavy. Toto mlieko môžete použiť na nakŕmenie dieťatka alebo do príkrmov.
Skoré odstavenie sa spája so širokou škálou emócií. Získajte psychologickú pomoc napríklad od laktačnej poradkyne MAMILY, aby ste mali možnosť otvorene a bez posudzovania hovoriť o svojich pocitoch z odstavenia. Spoločne s laktačnou poradkyňou by malo zmysel sa stretnúť aj preto, že aj pri odstavovaní existuje množstvo mýtov.
Dojčenie (a odstavovanie) sa spája s množstvom nesprávnych predstáv a nemusí byť jednoduché sa v nich vyznať. Profesionálne laktačné poradkyne MAMILY poskytujú vedecky overené informácie v situáciách, keď sú matka alebo bábätko choré; keď žena opäť otehotnie; čo môže urobiť, aby ju v tehotenstve pri dojčení neboleli bradavky ako aj pri riešení dilem týkajúcich sa odstavenia. Dojčenie sa často vníma ako „všetko alebo nič“. Dojčenie je však možné upraviť alebo zmeniť tak, aby fungovalo napríklad, keď sa žena vráti do práce. Existujú rozličné podoby čiastočného pokračovania v dojčení. Ak napríklad bábätko získava malé množstvá materského mlieka z prsníka, neznamená to, že dojčenie treba ukončiť. Dojčenie je viac ako len príjem materského mlieka. A bábätko môže byť dojčené a popri tom byť dokrmované. Jednou možnosťou je napríklad laktačná pomôcka na prsníku. Odstavenie sa typicky spája s prechodom na fľašu a umelé mlieko, pričom ženám nebývajú ponúknuté iné možnosti.
Odstavovanie starších detí (viac ako rok či dva)
Niekedy matky detí starších ako rok či dva rozmýšľajú o odstavení ako o riešení „prílišnej naviazanosti dieťaťa na prsník“. Boja sa, že je dieťa „závislé“ alebo „rozmaznané“. Ak má dieťa dva roky, tak si myslia, že v dojčení dosiahli maximálnu hranicu a že ak nič neurobia, tak sa dieťa bude dojčiť donekonečna. Dieťa v tomto veku sa nedojčí preto, že je na dojčenie „príliš naviazané“, ale preto, že v tomto veku vystupujú výrazne do popredia aj iné aspekty dojčenia a začínajú prevažovať na skutočnosťou, že dojčenie poskytuje dieťaťu materské mlieko.
Okrem odstavenia máte možnosť uvažovať aj o „čiastočnom odstavení“ (napríklad na noc) alebo o obmedzení dojčenia či o úpravách dojčenia („dojčíme sa len na sedačke v obývačke“) alebo o nejakej forme dojčenia, ktorá by vám vyhovovala. Skúste zistiť, čo presne potrebujete. Ak ste vyčerpaná, možno oveľa viac ako odstavenie potrebujete odpočinok a pomoc.
Ak je to možné a máte čas, najprv zabezpečte, aby ešte pred odstavením dieťa dobre a dostatočne pestro jedlo rodinnú stravu. Odstavenie nie je nástroj na to, aby „dieťa začalo konečne jesť“. Ešte pred odstavením strávte čas tým, že si budete všímať správanie dieťaťa a nájdete to, čo ho baví, čo by mu mohlo pomôcť prekonať obdobie odstavovania - spievanie, nosenie, rozprávanie rozprávok, prechádzky vonku, masáž, kúpeľ atď. V tomto veku dieťa nepotrebuje fľašu ani umelé mlieko na to, aby sa mohlo odstavenie uskutočniť. Nepotrebuje piť kravské mlieko ako „náhradu“ materského mlieka. Môže prejsť z dojčenia na rodinnú stravu a piť z obyčajného pohárika ako všetci dospelí.
Doprajte dieťaťu veľa telesnej blízkosti a kontaktu koža na kožu. Ukončením dojčenia sa nemá skončiť aj fyzický kontakt, práve naopak. Ak je to možné, neodstavujte dieťa v čase jeho choroby. Brušná chrípka či hnačka alebo zvracanie nie sú správnym časom ani signálom na odstavenie. V takejto situácii dieťa potrebuje dojčenie ako súčasť liečby a rekonvalescencie. Nerobte príliš veľa krokov k osamostatňovaniu naraz. Pokiaľ je to možné, nespájajte odstavenie s odchodom dieťaťa do vlastnej izby, ak s tým dieťa samo nesúhlasí.
tags: #brat #6 #mesacne #dieta #od #matky