Obava, že vaše dieťa musí pokračovať v tréningovom procese a šport bude ovplyvňovať, koľko času sa venuje učeniu, je veľmi desivá. Rodičia majú často pocit, že ak nebudú mať žiadne iné rozptyľovanie, budú študovať viac. Avšak, opak je pravdou. Šport a pohybové aktivity sú pre deti kľúčové nielen pre ich fyzický rozvoj, ale aj pre budovanie dôležitých životných schopností. Keď sa dieťa zaregistruje na športový kurz, je prirodzené, že sa môže objaviť počiatočný entuziazmus, ktorý postupne vystrieda únava alebo dokonca záujem o iné aktivity. Existuje mnoho dôvodov, prečo dieťa môže stratiť záujem o šport, a je dôležité im porozumieť, aby sme ich mohli efektívne podporovať na ich športovej ceste.
Päť kľúčových dôvodov, prečo šport pomáha pri učení
- Motivácia a prestávka od monotónnosti: Deti, ktoré športujú, majú niečo, na čo sa môžu tešiť po náročnom dni v škole, alebo nad knihami. Takáto prestávka od monotónnej povahy učenia sa, môže motivovať dieťa k lepším výsledkom v škole.
- Zvládanie emócií: Veľmi dôležitou úlohou športu je, že nás učí umeniu ovládania emócií. Cnosti, ako sú odolnosť, zvládanie stresu, práca pod tlakom umožňuje mladým športovcom pristupovať ku skúškam s pozitivitou. Pomáha zachovať chladnú hlavu, aj keď zdolávať náročné skúšky v škole je skoro ako viesť vojnu.
- Duševná bdelosť a pamäť: Šport pomáha jednotlivcom rozvíjať duševnú bdelosť a výbornú trvalú pamäť. Je to preto, lebo tréning a drily spojené so športovými aktivitami, sú navrhnuté tak, že zvyšujú zapamätanie si pohybov a schopností potrebných pri samotnom športovom výkone. Vedenie detí k športu počas skúškového obdobia pomáha zabezpečovať a udržovať schopnosti spomenúť si na informácie, ktoré sú dôležité v škole.
- Zdravie a imunita: Neexistuje nič horšie, ako byť chorý počas učenia sa na dôležité testy. Strach zo zlého výkonu pri skúškach, alebo v horšom prípade opakovanie celého ročníka môže byť veľmi vážnym problémom. Šport, našťastie, pomáha zlepšovať celkové zdravie a zvyšuje imunitu. Umožniť dieťaťu pokračovať v tréningoch počas štúdia a dokonca aj počas skúšok pomáha udržať dieťa fyzicky zdatné, silné a zdravé.
- Redukcia stresu: Mnohí rodičia priznávajú, že majú obavu z toho, že sa ich dieťa zrúti z tvrdej práce počas štúdia a fyzicky náročných tréningov. Opak je však pravdou. Šport je výborný na zbavenie sa stresu. Cvičenie a iná fyzická aktivita produkujú endorfíny - chemické látky v mozgu, ktoré pôsobia ako prírodné lieky proti bolesti - a tiež zlepšujú schopnosť spánku, čo zase znižuje stres. Finta je v tom, aby sa dieťa učilo pred tréningom.
Z týchto 5 dôvodov je zrejmé, ak dieťa počas skúškového obdobia bude naďalej trénovať.
Prečo deti športujú a kedy strácajú záujem?
Hľadať dôvody, prečo naše deti športujú, nie je jednoduché. Nie sú totiž jednoznačné. Deti môžu mať dokonca viacero dôvodov, a tie sa zase môžu kedykoľvek zmeniť. Vo všeobecnosti deti športujú, lebo sa chcú zabávať, chcú sa dobre cítiť, chcú sa v športe zlepšovať alebo chcú byť súčasťou kolektívu. Stáva sa, že deti sa rozhodnú po istom čase so športom skončiť. Rodičia nevedia prečo. Rôzne štúdie poukazujú na to, že deti športujú, lebo sa chcú pri športe zabávať a mať z neho potešenie!
Ak dieťa sedí na lavičke náhradníkov, pretože tím potrebuje vyhrať, tak sa môže cítiť nekompetentné, odmietnuté. Podľa niektorých štúdí, dieťa bude radšej hrať v prehrávajúcom tíme ako vo víťaznom, pokiaľ má v ňom sedieť na lavičke náhradníkov. Dieťa nešportuje, aby sedelo na lavičke a nič nerobilo. Keď nemá dosah na hru, šport prestáva byť pre neho zábavný. Kedy sa dieťa pri športe zabáva? Keď sú zručnosti dieťaťa vyššie ako výzva, ktorú šport prináša, začne sa nudiť. Nezabúdajme, že nuda ako aj prisilný tlak, predstavujú hlavné dôvody, prečo sa dieťa rozhodne skončiť so športom. Rodičia potrebujú aktívne komunikovať s trénerom o úrovni výkonu dieťaťa, a či táto zodpovedá požiadavkám trénera a tímu. Pokiaľ váš malý športovec začne negatívne vnímať svoj šport, tak nastal čas zistiť dôvody tohto stavu. Niekedy negativita pramení zo stereotypu alebo z únavy, ktoré športová sezóna prináša. Alebo váš malý športovec chce zmeniť šport lebo jeho kamarát nehrá futbal ale hrá florbal? Alebo chce vyskúšať iný šport zo zvedavosti? Doprajte mu pár tréningov, nech si nový šport vyskúša a to aj s rizikom, že už pri ňom ostane a bude sa mu venovať aktívne. Často krát športovci hľadajú doplnkové športy.
Vplyv pandémie a obmedzení na detský šport
Pandémia a s ňou spojené obmedzenia mali významný dopad na športové aktivity detí. Mnohé prišli o svoj zaužívaný denný režim a pohybové aktivity, čo mohlo viesť k frustrácii a strate motivácie. Športová psychologička Silvia Šušorová zdôrazňuje, že šport prináša do života detí systém, štruktúru a ohraničenie času. Neistota a nepredvídateľnosť spojená s pandémiou narušila túto štruktúru, čo mohlo mať negatívny vplyv na psychiku detí. Šušorová tiež poukazuje na dôležitosť sociálneho kontaktu s rovesníkmi, ktorý šport prináša. Sociálne siete nenahradia fyzický kontakt v skupine, kde deti vnímajú komunikáciu cez gestá, tón hlasu a očný kontakt. Spoločné online tréningy sú užitočné, pretože poskytujú deťom formu sociálneho kontaktu a umožňujú im robiť niečo spoločne.
Napriek obmedzeniam existuje priestor na tvorivé riešenia. Rodina môže ísť spolu do lesa, hrať futbal alebo bedminton. Šušorová zdôrazňuje, že šport je aj rodinná záležitosť a nemôžeme sa naň dívať len ako na vec, ktorá sa deje v klube.
Faktory, ktoré vedú k strate záujmu o šport
Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu prispieť k strate záujmu o šport u detí. Tieto faktory sa môžu líšiť v závislosti od veku dieťaťa, typu športu a individuálnych okolností.
- Tlak na výkon a prehnané očakávania: Jedným z hlavných dôvodov, prečo deti strácajú záujem o šport, je prehnaný tlak na výkon a očakávania zo strany rodičov a trénerov. Rodičia chcú vidieť deti úspešné a majú predstavu, že im dávajú možnosť v niečom vyniknúť. Avšak, ak je tlak príliš veľký, dieťa môže stratiť radosť z hry a začať vnímať šport ako povinnosť. Peter Kuračka, športový psychológ, tvrdí, že ak rodič investuje do športu svojho dieťaťa s vidinou toho, že sa z neho stane slávny a dobre zarábajúci športovec, radšej by mal začať vsádzať v lotérii, pretože má dvojnásobnú šancu, že vyhrá peniaze. Šport by sme mali vnímať ako prostriedok na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho fyzickej a mentálnej stránky.
- Nedostatok zábavy a stereotyp: V detskom veku je šport predovšetkým o hre a dobrodružstve. Ak sa šport stane príliš vážnym a zameraným na výkon, dieťa môže stratiť záujem. Je dôležité, aby tréningy boli zábavné a motivujúce, a aby dieťa malo možnosť experimentovať a skúšať nové veci.
- Preťaženie a nedostatok regenerácie: Príliš veľa tréningov a súťaží môže viesť k preťaženiu a vyhoreniu. Deti potrebujú čas na regeneráciu a oddych, aby si udržali motiváciu a radosť zo športu. Každý tréningový proces by mal zahŕňať regeneráciu, ktorá má rovnako veľký význam ako tréning samotný. Práve počas regenerácie si môže dieťa upevniť v mozgu, v tele, vo svaloch všetko, čo sa tým tréningom naučilo. Ak mu ako rodič pridávam ďalšie a ďalšie, tak mu beriem čas na regeneráciu, čo nie je dobré. Iste, môžeme si povedať, že dieťa rýchlo regeneruje. To je síce pravda, ale zároveň mentálne je na tom horšie ako dospelý, pretože nemá takú schopnosť udržať v tomto smere pozornosť, tým pádom ho to môže rýchlejšie preťažiť. To je ten spomínaný fyziologický aspekt, ktorým riskujem to, že sa mi dieťa zraní, lebo ho fyzicky preťažím. Druhý aspekt je psychologický - dieťa potrebuje aj robiť NIČ. Potrebuje mať čas, kedy nemá žiadnu starosť. Predstavte si to na sebe, že máte dni a každý z nás také má, že sa ráno zobudíte, máte nespočetne veľa aktivít a zrazu je večer desať hodín a ja odpadávam do postele. A to sme dospelí, takže máme už nejaké naučené mechanizmy zvládania, v podstate sme si ten program asi aj naplánovali sami alebo sme v nejakej miere akceptovali, že taký bude. Čiže keď sa dieťa dostane do podobnej situácie, tak ho to veľmi ľahko preťaží a dieťa, ktoré pri danej športovej aktivite preťažím, to začne nenávidieť. Od momentu, ako to začne nenávidieť, máme veľký problém. Možno neprestane s týmto športom okamžite, pretože má osem rokov, ale pokiaľ sa bude v ňom tento pocit posilňovať, tak potom bude mať 13, 14 či 15 rokov a povie, že to prosto robiť nebude.
- Nevhodné trénerské metódy: Tréner by mal byť pre dieťa vzorom a motivátorom. Ak tréner používa negatívne trénerské metódy, ako je kritika, ponižovanie alebo zosmiešňovanie, dieťa môže stratiť sebavedomie a záujem o šport. Je dôležité, aby tréner vytváral pozitívne a podporujúce prostredie, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne a môže sa slobodne rozvíjať. Dospelí všeobecne (nebudem hovoriť iba o rodičoch) by mali ísť príkladom. Ktokoľvek z dospelých, kto sa nachádza na športovisku, rodič, tréner, ľadár, ide svojím správaním príkladom. Čím sú deti mladšie, tým viac z toho, čo pozorujú, nasávajú. Ak chceme, aby sa takto správali, keď sa niekomu niečo nepodarí, aby mu to vytkli, vykričali, nerozprávali sa s ním, vytvárali na neho ešte väčší tlak, tak takto ich to učíme. Otázka je, čo chcem? Ako chcem, aby to dieťa reagovalo počas hry, počas výkonu a po ňom? Nie. Keď sa rozhodne rodič kričať po svojom dieťati, robí to s myšlienkou, že to pomôže. Ja vám ale môžem odborne povedať, že to nepomôže, a ak to náhodou aj pomôže, tak len krátkodobo. Čo sa udeje v dieťati? Dieťa je nešťastné, keď sa mu niečo nepodarí, to vám garantujem. Nepripomínajte mu, že sa to stalo, lebo ono to veľmi dobre vie. V momente, keď to prestane vnímať, tak to znamená, že to vnímalo veľmi dlho a niekto na neho tlačil, a toto je len forma obrany, aby ho to tak nezraňovalo. Dieťa to vníma.
- Zameranie len na jeden druh športu: V prípade veľkej väčšiny športov by to malo mať rozhodne pestrejšie. Sú športy, kde má ranná špecializácia veľký význam, pretože vrchol v danom športe prichádza veľmi skoro, okolo šestnástich rokov. Ide o všetky motoricky, koordinačne náročné športy, ako je gymnastika, krasokorčuľovanie či skoky do vody. Potom sú športy, kde má veľký význam, aby sa dieťa v danom prostredí pomerne skoro hýbalo, a to je napríklad plávanie, aby získalo cit pre vodu. Patrí sem aj hokej z hľadiska korčuľovania a citu pre kontakt s podložkou, s ľadom, podobne lyžovanie. V zásade tá skutočná špecializácia pri väčšine športov (a teda dieťa si vyberá jeden šport, lebo už nie je čas na dva, pokiaľ to chce robiť poriadne) je vo veku 13 - 15 rokov. Ak tréneri tvrdia, že do tohto veku odporúčajú len tento jeden šport, nie je to v súlade s trendom športového rozvoja. Zároveň platí, že keď dieťa robí viacero športov, tak sa motoricky učí robiť rôzne pohyby. Naprogramuje si do mozgu rôzne pohybové stereotypy, nielen ten jeden, tým pádom nenastane preťaženie organizmu. Dieťa je ešte vo vývoji, ak jednostranne zaťažuje telo, môže dochádzať k pretrénovaniu, ale aj k únavovým zlomeninám. Tomu sa predchádza, keď sa nevenuje len jednému športu a tiež sa predchádza tomu, že sa to dieťaťu znechutí a vyhorí. V neposlednom rade pomáha všeobecná príprava aj v rozvoji tomu športu, ktorému sa bude nakoniec venovať, lebo tie deti sa vedia skrátka lepšie hýbať.
Ako vybrať dieťaťu šport?
Ako podporiť záujem dieťaťa o šport
Existuje mnoho spôsobov, ako môžu rodičia a tréneri podporiť záujem dieťaťa o šport a pomôcť mu udržať si motiváciu a radosť z hry.
- Komunikácia a podpora: Je dôležité, aby rodičia a tréneri s deťmi otvorene komunikovali a pýtali sa ich na ich pocity a skúsenosti. Ak dieťa vyjadrí nespokojnosť alebo stratu záujmu, je dôležité ho vypočuť a snažiť sa pochopiť jeho dôvody. Rodičia by mali dieťa podporovať v jeho športových aktivitách, ale zároveň rešpektovať jeho rozhodnutia a nevnucovať mu svoje vlastné ambície. Rola rodiča v športe je otvárač dverí, nakoľko väčšina detí nepríde sama na to, že začne športovať. Dovoliť mu, aby svoju emóciu spracovalo. Ak je mladšie, môžeme mu my skúsiť v rámci rozhovoru pomenovať, aká je to emócia. Pri úplne malých deťoch sa spýtajme, aké zviera mu to pripomína a povie, že je to lev, ktorý na mňa veľa kričí. Spýtajme sa ho, ako by sme mohli tohto leva spoločne skrotiť, nájsť takú cestu, ako pomôcť dieťaťu zvládať emóciu. Šport je skvelý v tom, že sa cez neho učíme rôzne veci do života. Jedna z tých vecí je zvládanie emócií. Pokiaľ sa mi niečo v športe nepodarí, tak ja ako dieťa mám možnosť sa naučiť nejakú lekciu, ktorú budem neskôr využívať. Samozrejme, najskôr je to v športe, ale budú to aplikovať aj v dospelosti.
- Zameranie na zábavu a rozvoj: Tréningy by mali byť zábavné a zamerané na rozvoj zručností, nie len na výkon. Je dôležité, aby dieťa malo možnosť experimentovať a skúšať nové veci, a aby sa cítilo slobodne a kreatívne.
- Rovnováha a regenerácia: Je dôležité, aby dieťa malo dostatok času na regeneráciu a oddych, a aby malo aj iné záujmy a aktivity, ktoré ho bavia. Rodičia by mali dbať na to, aby ich dieťa malo dostatok spánku, zdravej stravy a času na relaxáciu.
- Príkladom ide rodič: Verím tomu, že stačí, keď sa hýbe rodič a dieťa sa pridá, presne ako to povedal detský psychológ Ivan Štúr - netreba veľmi vychovávať, stačí pekne žiť. Aj pri pohybe platí, že pokiaľ sa rodič hýbe a má aktívny životný štýl, tak dieťa sa naozaj pridá, lebo je pri tých aktivitách, najmä keď je úplne maličké v predškolskom veku. Potom to pôjde veľmi prirodzene aj v mladšom školskom veku do desať rokov. Samozrejme, ak sa rodič začne z ničoho nič hýbať v období puberty, tak sa dieťa už bude pridávať trošku ťažšie. Pokiaľ má ale rodičov a trávi s nimi aktívnym spôsobom voľný čas, tak mu to je prirodzené, lebo pohyb je úplne prirodzený pre deti.
- Všeobecná pohybová príprava: Pre mladšie deti je podľa Andrey Čvapkovej najvhodnejšia všestrannosť. Správny postup pri športovaní detí do 9 rokov, je absolvovanie všeobecnej športovej prípravy. Ohmatajú si počas nej rôzne športy, vyskúšajú aj florbal, aj tenis, aj futbal. Chýbať by nemali ani atletické cvičenia, dostatok gymnastiky, ktorá spevní celé telo, aj pohybové hry rozvíjajúce sociálne väzby a tímovosť. Ak si aj zvolí rodič či dieťa už v prvej triede konkrétny šport, treba zistiť, či sú v tréningu zahrnuté aj tieto prvky. Podľa skúseností Andrey Čvapkovej sa to však napríklad v profi kluboch často nedeje. „Športové kluby potrebujú dosahovať výsledky a idú cielene len svojím smerom. Napríklad pri futbalistoch chcú, aby boli rýchli, dávali góly, a tak trénujú prevažne nohy. Výsledkom sú deti, ktoré majú síce silnú dolnú časť tela, ale nevedia, čo s rukami. Majú slabé chrbtice, pri pádoch sa ľahšie zrania.“ Keď uvažujete o tom, že svojho potomka prihlásite do profi klubu, určite stojí za to spýtať sa, ako tréningy vyzerajú.
Diagnostika športového talentu a výber vhodného športu
Každé dieťa má individuálne fyzické predpoklady pre šport. Odhalením týchto predispozícii a odporučením správneho športu je možné u každého dieťaťa podstatne zvýšiť šancu, že sa bude vybranej športovej aktivite venovať dlhodobo. Tento unikátny diagnostický systém dokáže na základe hravého testovania odhaliť u každého dieťaťa jeho prirodzené športové vlohy a zároveň rodičom presne odporučí najvhodnejšie športy, v ktorých má dieťa potenciál napredovať a vytrvať. Systém je založený na licencii kanadskej metódy vyvinutej pre OH vo Vancouveri v roku 2010.
Je v poriadku, ak je dieťa od piatich rokov zamerané iba na jeden druh športu (futbal, hokej, tenis) alebo by to malo mať pestrejšie? V prípade veľkej väčšiny športov by to malo mať rozhodne pestrejšie. Sú športy, kde má ranná špecializácia veľký význam, pretože vrchol v danom športe prichádza veľmi skoro, okolo šestnástich rokov. Ide o všetky motoricky, koordinačne náročné športy, ako je gymnastika, krasokorčuľovanie či skoky do vody. Potom sú športy, kde má veľký význam, aby sa dieťa v danom prostredí pomerne skoro hýbalo, a to je napríklad plávanie, aby získalo cit pre vodu. Patrí sem aj hokej z hľadiska korčuľovania a citu pre kontakt s podložkou, s ľadom, podobne lyžovanie. V zásade tá skutočná špecializácia pri väčšine športov (a teda dieťa si vyberá jeden šport, lebo už nie je čas na dva, pokiaľ to chce robiť poriadne) je vo veku 13 - 15 rokov.
Šport a psychika dievčat
Podľa medzinárodného Európskeho výskumu hodnôt z roku 2017 majú slovenské dievčatá najnižšie sebavedomie v Európe. Aj slovenský výskum, ktorý uskutočnil doktor Róbert Tomšík potvrdzuje, že slovenské dievčatá patria medzi najmenej šťastné a spokojné. Podľa Správy o zdraví a so zdravím súvisiacim správaním, vysoký počet trinásťročných dievčat berie lieky päťkrát týždenne, a to na upokojenie, proti depresiám, nespavosti či bolesti hlavy. Rôzne výskumy dokazujú, že nepriaznivý životný štýl a zanedbanie pohybu počas adolescencie vplývajú na hmotnosť dievčaťa a vedú k narušeniu stravovacích návykov.
Šport môže byť pre dievčatá cenným nástrojom na budovanie sebavedomia, odolnosti a zvládania emócií. Je dôležité, aby sa im venovala primeraná pozornosť a aby mali možnosť rozvíjať sa vo vhodnom a podporujúcom prostredí.
Čo robiť, ak dieťa nemá o šport záujem?
Snažte sa, aby dieťa malo pozitívnu skúsenosť. Neupriamujte sa iba na výhry a súťaže, ale na to, že byť aktívny je zábava. Neporovnávajte svoje dieťa s inými. Nekritizujte ho za každú chybu, ktorú urobí. Oceňujte jeho úsilie, ktoré do toho vkladá. Rešpektujte, že dieťa nemusí baviť hneď prvý šport, ktorý vyskúša. Naopak je fajn, ak má dieťa možnosť okúsiť rôzne druhy športov a nájsť si ten svoj. Do približne šiestich rokov je ideálna všeobecná pohybová príprava a až následne sa zameriavať na nejaké konkrétne druhy športov. Nemali by sme na deti vyvíjať tlak, pretože pre dieťa to prestane byť zábava a stráca záujem.
Šport je neoddeliteľnou súčasťou zdravého vývoja detí, prináša im nielen fyzické benefity, ale aj mentálne a sociálne výhody. Tisíce detí športujú v športových kluboch, vedené láskou k pohybu a hre. Pre niektoré sa šport stane profesionálnou kariérou, pre iné zostane cennou súčasťou života, ktorá ich naučí disciplíne, tímovej práci a zdravému súťaženiu.
tags: #ked #dieta #strati #zaujem #o #sport