Problematika odobratia detí rodičom britskými úradmi je mimoriadne citlivá téma, ktorá vyvoláva vášnivé diskusie a silné emócie nielen v Spojenom kráľovstve, ale aj v krajinách, odkiaľ pochádzajú rodičia, vrátane Slovenska. V posledných rokoch sa v médiách čoraz častejšie objavujú prípady, kedy britské úrady odobrali dieťa rodičom, čo vedie k otázkam o dôvodoch a spravodlivosti takýchto rozhodnutí. Strach rodičov je zrejmý, keď už človek počul o medializovaných prípadoch, akým bol napríklad prípad Ivany Boorovej a ostatných prípadov odobratia detí.
Tento článok sa zameriava na preskúmanie tejto problematiky, pričom zohľadňuje rôzne pohľady, súdne procesy, legislatívny rámec a skúsenosti slovenských rodičov. Jeho cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na systém ochrany detí vo Veľkej Británii a zároveň upozorniť na dôležité aspekty, ktoré by mali slovenskí občania žijúci v Británii brať do úvahy.
Osobné svedectvá a počiatočný šok
Pre mnohých rodičov sa stretnutie s britskými sociálnymi službami začína nečakane a v situácii hlbokého stresu. Príkladom je príbeh matky s jej troj a pol mesačnou dcérou, ktorá sa ocitla v nemocnici so zlomenou kľúčnou kosťou. Matka a jej partner nevedeli, ako ani kedy sa to mohlo stať. Ihneď v ten večer nasledoval pohovor s pracovníkmi Social Services, s políciou a s úradom na ochranu týraných detí. Úrady navštívili aj ich domov, aby si pozreli, ako žijú, a rodičia museli podpísať súhlas s minimálne trojdňovým pobytom v nemocnici. Aj keď im každý hovoril, že sa nemajú čoho báť, obavy sú prirodzené, najmä ak už človek počul o medializovaných prípadoch odobratia detí.
Tento prípad ilustruje okamžitú a rozsiahlu reakciu britských úradov v prípade podozrenia na ohrozenie dieťaťa. Sociálna pracovníčka vo Veľkej Británii ak povie, že má obavy o bezpečnosť a blahobyt detí, je to varovanie, ktoré treba brať vážne. Ľudia, ktorí nepoznajú sociálny systém vo Veľkej Británii, toto varovanie častokrát berú na ľahkú váhu.
Medializované prípady, ktoré rozvírili verejnosť
Niekoľko mediálne známych prípadov detí, ktoré slovenským rodičom odobrali britské úrady, rozvírilo verejnú mienku a spustilo sériu obvinení na adresu úradníkov. Tí vraj deti odoberajú preto, že je to pre všetky strany výhodný biznis. To je jedno z obvinení, ktoré sa objavuje opakovane, hoci sociálka spravidla nezasahuje v štandardne fungujúcich rodinách, kde rodičia pracujú a starajú sa o deti a riadne chodia do školy. Napriek tomu súdne spory a obavy z neoprávneného odobratia pretrvávajú.
Odobratie malého Marca: Ako mala postupovať sociálna pracovníčka
Prípad rodiny Boórovcov: Precedens pre spoluprácu štátov
V lete minulého roka pobúril verejnosť prípad detí Boórovcov, Samuela a Martina, ktoré v Anglicku po rozhodnutí súdu odobrali rodine a mali byť adoptované. Najmedializovanejším prípadom bolo odobratie detí Samuela a Martina Boorových. Celá kauza sa začala pred viac ako dvoma rokmi, kedy sociálna služba odobrala Slovenke Ivane Boorovej dve maloleté deti z dôvodu podozrenia z ich zneužívania. Po prešetrení veci súd vo Veľkej Británii rozhodol o ich nútenej adopcii. Odobratie detí sprevádzal rad okolností, ktoré vyvolávali pochybnosti o oprávnenosti a dôvodnosti tohto opatrenia zo strany štátu. O celej kauze informovali slovenské médiá, ktoré zároveň spustili veľkú vlnu protestu proti tomuto zásahu štátu do slovenskej rodiny. Napokon, po náročnom súdnom procese v Londýne, boli deti zverené do starostlivosti starej matky na Slovensku.
Do procesu vstúpilo aj slovenské Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC) ako tretia strana a pre britské právo sa vytvoril precedens. Vrchný sudca na odvolacom súde, ktorý sa zaoberal rodinnými prípadmi, vtedy konštatoval, že britské úrady sa predčasne bez dostatočných dôvodov vzdali možnosti zverenia detí do starostlivosti slovenskej starej mamy. Tento prípad založil precedens, ktorý uľahčí štátu, ktorého sú deťmi občanmi, aby sa mohol na procese zúčastniť. Deti boli slovenskej národnosti, mali teda právo na podporu od slovenského veľvyslanca, ktorý sa zúčastňoval na konaní. Vo všeobecnosti je problém vo vzťahu medzi súdmi v Anglicku a členskými štátmi EÚ, ktoré majú v Anglicku veľkú populáciu imigrantov.
Príbeh Mariany: Neskorá reakcia a zlyhanie komunikácie
Aktuálne sa medializoval aj príbeh Slovenky Mariany, ktorej v Británii vzala sociálka dcéru a syna. Príbeh s odobratím Aničky (11) a Jamesa (5) sa začal pred vyše dvoma rokmi, avšak mama Mariana začala konať neskoro. Mariana pochádza z okolia Lučenca a do Veľkej Británie odišla za lepším životom. Chcela za sebou spáliť mosty. V Anglicku sa zoznámila s Portugalcom, s ktorým má dve deti - dcéru Aničku a syna Jamesa. Vzťah s otcom detí sa však skomplikoval, rozišli sa a otec zmizol, nevedno kde.
Mariana zostala s deťmi sama, nemala prácu a napriek pomerne štedrej podpore britského sociálneho systému výchovu detí nezvládala. Výsledkom bolo, že v roku 2012 jej sociálny úrad deti odobral a umiestnil v pestúnskej rodine. Až vtedy sa pozbierala aj Mariana, začala svoju situáciu riešiť a konzultovať so slovenskými úradmi. V tom čase ešte otec detí bol v Británii a ľudia z Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC) na ňu naliehali, aby získala písomný súhlas otca s prevezením detí na Slovensko. Nestalo sa tak. Jasný súhlas nedala vlastne ani Mariana a trvala na tom, že deti chce vychovávať v Británii. Prípad sa dodnes neskončil, deti žijú v pestúnskej rodine a matka sa k nim nesmie priblížiť. Raz sa o to pokúsila, ale pestúni na ňu zavolali políciu. Súdy prípad stále riešia, ale matkine šance, napriek tomu, že si už našla prácu, nie sú veľké.
Mariana pre médiá tvrdila, že dôvodom odobratia dcérky a syna bolo udanie otca. Vraj deti vychovávala slovenským spôsobom a občas dostali po zadku. Oficiálny dokument teóriu o občasnom capnutí po zadku nepotvrdzuje. Fakt však je, že v rodine bol veľkým problémom alkohol a od toho momentu začala situáciu riešiť sociálka. Aj v iných prípadoch odobratia išlo o pochybenia vo výchove. Súdy v Británii prihliadajú aj na vyjadrenie dieťaťa staršieho ako sedem rokov a akceptujú ho. Také dieťa sa už môže samo rozhodnúť, či chce, alebo nechce ísť k rodičom. Podľa všetkého rovnakú otázku dostala aj vtedy takmer desaťročná Anička. Nanešťastie, mama Mariana so slovenskými úradmi od samého začiatku nekomunikovala. Centrum pátralo po matke, ale Mariana sa ozvala až po dvoch rokoch. Navyše, podľa britských úradov, Mariana o všetkom vedela a s konaním súhlasila. Centrum už nemalo vo veci kompetencie, čo po dlhom čase zapríčinila nespolupráca matky. Súčasťou problému v Marianinom prípade bolo, že sa nechcela vrátiť na Slovensko a nechcela, aby deti šli k príbuzným doma na Slovensku. Okrem príbuzných je potom riešením už iba umiestnenie detí v slovenskom detskom domove, s čím však mali problém Briti.
Prípad 12-ročného Elliota: Posilnenie práv krajín pôvodu
K podobnému prípadu došlo aj v kauze 12-ročného Elliota, ktorého britské úrady odobrali jeho slovenskej matke a zverili ho do starostlivosti jeho tety. Tento prípad zmenil nazeranie britských súdov na prípady odoberania detí rodičom pochádzajúcim z iných krajín. Na základe tohto rozsudku bude britská justícia musieť o prípadoch odobratia či adopcie detí rodičom, ktorí nie sú britskými občanmi, informovať krajinu, z ktorej pochádzajú, a umožniť jej podieľať sa na danom konaní. V rozsudku bol taktiež zrušený striktný zákaz vyjadrovať sa pre médiá v obdobných prípadoch, avšak tieto vyjadrenia by nemali byť urobené v angličtine a mali by byť formulované tak, aby bola identita dieťaťa vo Veľkej Británii utajená. Je nepochybné, že rozhodnutia v uvedených prípadoch priniesli vývoj problematiky zásahov štátu do rodín pochádzajúcich z iných krajinách.
Prípad Indi Gregoryovej: Keď sa medicína stretáva s právom a etikou
Prípad Indi Gregoryovej, dievčatka trpiaceho vzácnou mitochondriálnou poruchou, je jedným z mnohých, ktoré otriasli verejnosťou. Britskí lekári chceli Indi odpojiť od prístrojov, no rodičia s tým nesúhlasili a viedli súdny spor s Národnou zdravotnou službou. Lekári argumentovali tým, že Indi nevníma okolie, trpí a malo by jej byť „umožnené v pokoji zomrieť“. Britské súdy opakovane zamietali žiadosti rodičov a odmietli povolenie na prevoz dievčatka do Talianska. Rodičia odsúdili toto rozhodnutie, pričom uviedli, že spravili všetko, čo mohli, ale „to nebolo dosť“. Tento prípad poukazuje na zložitosť rozhodovania v situáciách, kedy sa stretávajú medicínske a etické aspekty s právami rodičov, a to aj v kontexte krajného zásahu do rodinného života, akým je rozhodovanie o živote a smrti dieťaťa.
Kľúčové dôvody pre zásah sociálnych služieb
Riaditeľka CIPC Andrea Cisárová, ktorá má bohaté skúsenosti so slovenskými rodičmi, ktorí sa dostali do problémov s britskou sociálkou, zdôrazňuje, že britská sociálka automaticky odoberie deti, ak má jasné dôvody. Napríklad, ak ide o zanedbanie výchovy, nedostatočnú starostlivosť o dieťa a ak rodičia začnú požívať alkohol či drogy. Väčšinou si zmeny na deťoch všimnú v škole, ktorá ihneď informuje sociálku, že by bolo vhodné vykonať kontrolu. Ak sociálka skutočne zistí pochybenie, bez ohlásenia príde k rodine a deti odoberie. Do 48 hodín musí súd odsúhlasiť, že odobratie detí bolo dôvodné. Sociálka skoro vždy toto predbežné opatrenie získa, pretože vždy argumentuje najlepším záujmom detí.
Medzi najzávažnejšie a časté prípady, pre ktoré britské úrady deti odobrali, patrí spútavanie detí a zamykanie do pivnice, opustenie detí, násilie na deťoch, závažné zanedbávanie hygieny a starostlivosti, drogová a trestná činnosť rodičov a zanedbávanie povinnej školskej dochádzky. Takmer vždy zlyhávajú rodičia. Odobratie je až poslednou možnosťou, keď všetky ostatné zlyhali. Britské úrady sa snažia deti vrátiť rodičom. Aj po odobratí dieťaťa naďalej pracujú s rodičmi, aby ho mohli vrátiť im alebo iným príbuzným. Len veľmi malé percento z odobratých detí je nakoniec adoptované.
Legislatívny rámec v Spojenom kráľovstve: The Children Act
Základný právny rámec, ktorý upravuje starostlivosť štátu o deti a s tým spojené oprávnenia a povinnosti verejných inštitúcií, je vo Veľkej Británii zákon s názvom The Children Act. Jeho pôvodné znenie bolo prijaté už v roku 1898. Základným účelom The Children Act je zabezpečovať a chrániť záujmy detí, preto stanovuje oprávnenia a povinnosti štátnych orgánov v tejto oblasti.
Aktuálne znenie The Children Act bolo prijaté po tragickej smrti osemročnej Victorie Climbie z Pobrežia Slonoviny, ktorá bola utýraná svojimi adoptívnymi rodičmi. V tomto prípade došlo k významnému zlyhaniu anglického sociálneho systému. Novela The Children Act mala zabrániť tomu, aby sa podobné prípady opakovali. Kľúčovým ustanovením The Children Act je odoberanie detí biologickým rodičom v §2, podľa ktorého sú všetky miestne orgány povinné starať sa o ochranu detí.
Podľa platných zákonov majú miestne úrady vo Veľkej Británii (Council) povinnosť zabezpečiť blahobyt a dobrú starostlivosť o deti žijúce v oblasti, ktorú spravujú. V praxi to znamená, že všetky osoby vo verejných funkciách - lekári, škola, vrátane množstva agentúr zameriavajúcich sa na práva detí - majú povinnosť ohlásiť akékoľvek podozrenie zo zanedbávania alebo zneužívania dieťaťa. Obdobné ustanovenie je zakotvené aj v § 9 Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele na Slovensku, v zmysle ktorého je každý povinný upozorniť príslušný orgán na porušovanie práv dieťaťa. Na ochranu detí v núdzi bol vo Veľkej Británii prijatý aj špecializovaný dokument, ktorý obsahuje jednak ustanovenia záväzného, a jednak odporúčacieho charakteru. Ustanovenia The Children Act, ako aj Vzájomnej spolupráce pri ochrane detí, sú v praxi realizované prostredníctvom štátnej inštitúcie Children Social Care - CSC.
Odobratie malého Marca: Ako mala postupovať sociálna pracovníčka
Proces odobratia dieťaťa: Od podozrenia k rozhodnutiu súdu
Akékoľvek oznámenie o podozrení z ubližovania, zneužívania alebo zanedbávania dieťaťa urobené na polícii alebo núdzovej linke je ihneď posunuté miestnemu orgánu na ochranu detí. Miestny orgán pre ochranu detí má jeden deň od prijatia oznámenia rozhodnúť, ako bude v danom prípade postupovať ďalej. Ak má za to, že dieťaťu nie je a nebolo nijakým spôsobom ubližované, nezačne nijaké ďalšie konanie. V prípade podozrenia môže rozhodnúť, že je potrebné prípad ďalej prešetriť a získať viac informácií. Na základe takto získaných informácií vypracuje tento orgán posudok.
Ak obsah posudku naznačuje, že dieťa bolo týrané alebo, že mu hrozí bezprostredné nebezpečenstvo, je potrebné, aby sa začalo viesť v danej veci vyšetrovanie, ktoré zabezpečuje sociálny pracovník. Na účely tohto vyšetrovania sa získavajú informácie priamo od dieťaťa, jeho rodičov, členov rodiny a iných osôb, za účelom zistenia, či je dieťa vystavené v biologickej rodine týraniu alebo či mu je inak ubližované. Na základe The Children Act musí byť vyšetrené každé podozrenie alebo domnienka, že dieťa by mohlo byť ohrozené.
V prípade, že dôjde k potvrdeniu takého podozrenia z ohrozovania dieťaťa, môže sociálny pracovník podať návrh na súd, obdobne ako v Slovenskej republike, aby vydal predbežné opatrenie. Účelom predbežného opatrenia v oblasti starostlivosti súdu o maloletých je dočasne upraviť pomery dieťaťa, kým nedôjde k ukončeniu vyšetrovania podozrenia. Tento inštitút je obdobný ako inštitút predbežného opatrenia v SR, na základe ktorého súd dočasne zverí dieťa do starostlivosti osoby, ktorú vo svojom rozhodnutí určí v prípade, ak sa maloleté dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti, alebo ak je jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený. Na základe takto vydaného predbežného opatrenia môže byť dieťa odňaté svojim rodičom alebo opatrovníkom po dobu 8 týždňov.
Sociálny pracovník, ktorý podá návrh na vydanie opatrenia na súd, musí vypracovať „plán ochrany dieťaťa“. Tento plán zahŕňa všetky podrobnosti o ďalšom živote dieťaťa po jeho odobratí rodičom a jeho monitorovaní, vrátane toho, kde bude dieťa bývať, kam bude chodiť do školy, ako aj úpravu jeho ďalšieho vzťahu s rodičmi. Okrem odňatia dieťaťa z domova môže dôjsť aj k vydaniu predbežného opatrenia, na základe ktorého súd uloží zákaz vstupu do obydlia tomu rodičovi, u ktorého je podozrenie z týrania dieťaťa, pričom dieťa môže zostať v starostlivosti druhého rodiča.
Ak aj po komplexnom prešetrení vecí sú sociálne úrady presvedčené, že je nevyhnutné zveriť dieťa do náhradnej starostlivosti, môžu podať návrh na súd na nariadenie dlhodobej náhradnej starostlivosti o dieťa. Na základe tohto nariadenia preberá miestny úrad rodičovské práva a povinnosti za rodičov alebo opatrovníkov dieťaťa. V zmysle § 31 The Children Act môže súd nariadiť náhradnú starostlivosť iba v prípadoch, ak dieťa utrpelo vážnu ujmu alebo, že mu hrozí nebezpečenstvo vážnej ujmy zo strany jeho rodičov. Hneď po nariadení náhradnej starostlivosti sa začne aplikovať plán starostlivosti o dieťa vypracovaný sociálnymi pracovníkmi. Na základe tohto plánu môže byť dieťa zverené do starostlivosti príbuzných alebo iných členov rodiny, do pestúnskej starostlivosti alebo do detského domova. V niektorých prípadoch plán starostlivosti o dieťa obsahuje aj stanovenie procesu postupného návratu dieťaťa do biologickej rodiny. V prípadoch, kedy podľa názoru sociálnych služieb pre dieťa nie je návrat do biologickej rodiny bezpečný alebo nie je v jeho najlepšom záujme, môže byť dieťa poskytnuté na adopciu.
Rola súdov a detských poručníkov
Vydanie príkazu na umiestnenie dieťaťa do starostlivosti miestnych úradov udeľuje úradom rodičovskú zodpovednosť za dieťa, avšak neruší rodičovskú zodpovednosť žiadnej inej osoby, včítane rodiča. Pokiaľ je príkaz na umiestnenie dieťaťa do starostlivosti miestnych úradov v platnosti, miestne úrady majú povinnosť konzultovať dôležité veci s ktoroukoľvek inou osobou, ktorá má rodičovskú zodpovednosť za dané dieťa. Súd nemusí byť schopný vydať príkaz na umiestnenie dieťaťa do starostlivosti miestnych úradov, pokiaľ úrady nie sú schopné potvrdiť, že prahové kritériá boli dosiahnuté, napríklad, že príčinu ujmy je možné pripísať buď starostlivosti, ktorú dieťa obdržalo od rodičov, alebo tomu, že dieťa nie je pod kontrolou rodičov. Pokiaľ však miestne úrady na súde preukážu, že prahové kritériá boli dosiahnuté, súd bude pokračovať v zvažovaní druhej fázy, teda toho, či by mal byť vydaný súdny príkaz. Súd potrebuje pozorne zvážiť plán starostlivosti vypracovaný miestnymi úradmi. Ak na začiatku prípadu miestne úrady presvedčia súd o tom, že by mal vydať príkaz na umiestnenie dieťaťa do ich starostlivosti, súd zvyčajne najskôr vydá dočasný súdny príkaz.
Podľa platných zákonov by súdne prípady týkajúce sa detí mali byť ukončené do 26 týždňov, avšak často rozhodovanie trvá omnoho dlhšie. U súdnych konaní ohľadom starostlivosti je dieťa zastupované detským poručníkom (často nazývaný „Guardian“) a právnikom dieťaťa. Povinnosťami poručníka je, okrem iného, prešetriť okolnosti detí, stretnúť sa s rodičmi dieťaťa a s inými dôležitými osobami v živote dieťaťa a vypracovať pre súd správu týkajúcu sa usporiadania, ktoré poručník zvažuje, že by bolo v najlepšom záujme dieťaťa. Keďže poručník je nezávislou osobou a koná v najlepšom záujme dieťaťa, jeho názor má na súde veľkú váhu pri vydávaní záverečného rozhodnutia.
Úloha slovenských úradov a CIPC
Slovenské úrady, predovšetkým Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC), zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore slovenských občanov v týchto zložitých situáciách. Andrea Cisárová z CIPC dodáva, že slovenské úrady môžu vstupovať do súdnych konaní v Británii iba ako vedľajší účastník, ak to miestny súd povolí. Centrum vie za Slovensko do konania zaslať správy z vyšetrovania pomerov, avšak nemá oprávnenie robiť advokáta slovenským občanom.
Riaditeľka CIPC zdôrazňuje, že ak majú nášmu občanovi odobrať dieťa, má vo veci spolupracovať so sociálnymi službami a nasledovať ich odporúčania. Taktiež mu odporúčame ihneď kontaktovať naše veľvyslanectvo i centrum, nie však po roku alebo dvoch. Po takom dlhom čase sú už konania v štádiu ťažko ovplyvniteľnom a slovenské orgány vzniknutú situáciu často už nedokážu zvrátiť. Podchytenie prípadu v ranom štádiu je najdôležitejšie a ľudia z CIPC vedia deti priviezť späť na Slovensko. Ak sa matka nechce vrátiť domov, ale chce zostať v Anglicku, musí si nájsť veľmi dobrého advokáta. Len ten vie pomôcť. Svojím spôsobom života musí rodič preukázať, že sa vie o deti postarať. Biologický rodič má vždy prednosť pred náhradnou rodinou. Toto však musí preukázať anglickému súdu.
Odobratie malého Marca: Ako mala postupovať sociálna pracovníčka
Štatistiky a rozsah problematiky
Britské úrady odobrali slovenským rodičom 98 detí, ďalších 114 detí zostáva pod dohľadom. Vlani odobrali slovenským rodičom 114 detí, šesť z nich dali na adopciu. Momentálne CIPC eviduje 98 odobratých maloletých detí a pod kontrolou anglických sociálnych orgánov je 114 maloletých slovenských detí.
Podľa prieskumov dochádza vo Veľkej Británii každoročne k odňatiu 30 000 detí z ich biologických rodín. V Spojenom kráľovstve sa v posledných rokoch zvyšuje počet odobratých detí, čo vyvoláva obavy o fungovanie sociálneho systému. Podľa štatistík sa počet odobratých detí zvýšil najviac za posledných 15 rokov, pričom masívne vzrástlo percento odobratých detí kvôli „možnému emocionálnemu ublíženiu“, teda preventívne odobratie bez reálneho ublíženia dieťaťu. V náhradných rodinách je v Spojenom kráľovstve zverených 75 percent odobratých detí. Na porovnanie, v Nórsku, kde teraz rieši prípad odobratia dvoch maloletých detí českej občianky pražská diplomacia, je to 69 percent.
Kritika britského sociálneho systému: „Škandál krajiny“ a biznis model
Niektoré médiá v Británii začali otvorene hovoriť o problémoch v sociálnom systéme, ktorý označujú za „škandál krajiny“. Zvýšený počet odobratých detí a preventívne odoberania kvôli „možnému emocionálnemu ublíženiu“ vyvolávajú otázky o opodstatnenosti takýchto zásahov do rodinného života. Rada Európy kritizuje prax britských úradov pri odnímaní detí rodičom. Zástupkyňa Slovenska pri Európskom súde pre ľudské práva o tom informovala v správe, ktorú zverejnilo Ministerstvo spravodlivosti na svojom webe. Správa pripomína aj prípad justičného omylu, keď dal britský súd na adopciu dieťa bez súhlasu rodičov.
Anglický právnik Ian Josephs tvrdí, že Briti systém od jeho zmeny poriadne zneužívajú a že je to obrovský biznis. Štát platí v priemere 30-tisíc eur za hodinu na pomoc takýmto deťom a rodiny, u ktorých deti ostanú, majú týždenne 500 eur na každé dieťa. Počet detí odobraných rodičom sa zvýšil až 5-násobne a často stačí banálny dôvod. Slovenke vzali dieťa kvôli chrípke.Sudca James Munby zdôraznil, že rodičia musia mať právo slobodne kritizovať sudcov, súdy a sociálnych pracovníkov a médiá by mali mať plné právo informovať o dianí na súdoch bez zásahu sudcov.
Na druhej strane, je dôležité si uvedomiť, že sociálni pracovníci sú príliš kritizovaní a nedocenení. Do systému ochrany dieťaťa je zapojených veľa profesií, ktoré musia medzi sebou spolupracovať, vrátane lekárov a sudcov. Pochybovať o tom, že možnosť opodstatneného odobratia detí je napríklad v Holandsku alebo Nemecku menšia ako v Anglicku, je mýtus. V systéme ochrany detí v Anglicku, podobne ako v iných štátoch, sa stali aj obrovské zlyhania a cenou za to zlyhanie bola väčšinou smrť dieťaťa. Deti majú právo na ochranu. Rovnováha medzi štátom a rodinou je v anglických zákonoch opatrne nastavená a stanovuje hranicu, kde štát zasiahne do rodinného života.
Medzinárodné porovnanie: Nórsko, Švédsko a iné krajiny
Zásahy štátu do rodinného prostredia sa v jednotlivých štátoch Európskej únie podstatným spôsobom odlišujú, čo je spôsobené rozdielnosťou legislatív členských krajín, podmienenou nielen ekonomickou vyspelosťou a sociálnym systémom, ale aj právnou kultúrou a históriou v danom štáte. Väčší problém ako Slovensko má Poľsko, odkiaľ je viac imigrantov. Aj vo Varšave sa diskutovalo o prípadoch, kde zlyhali rodičia a kde nie sú nijakí iní rodinní príbuzníci. Briti nevynaložili dosť síl, aby našli náhradných rodičov, ktorí by mali poľské korene.
Okrem Veľkej Británie dochádza k veľkému množstvu zásahov štátu do rodiny vo forme odoberania detí biologickým rodičom aj v niektorých škandinávskych krajinách. Podľa správy Výboru pre ľudské práva Rady Európy došlo vo Švédsku od roku 1920 k odobratiu viac ako 300 000 detí a ich umiestneniu do náhradnej starostlivosti. Štatistiky pre ostatné severské krajiny sú o niečo nižšie. Už v roku 2009 Výbor OSN upozornil vo svojej správe na neobvykle vysoký počet detí odnímaných svojim biologickým rodičom vo Švédsku.
Základný právny rámec verejnej zodpovednosti za deti a mladistvých je vo Švédsku zakotvený v zákone o sociálnych službách. Starostlivosť prostredníctvom štátnych orgánov je v zmysle tohto zákona poskytovaná osobám mladším ako 18 rokov, ak možno predpokladať, že mladému človeku nemôže byť poskytnutá potrebná starostlivosť so súhlasom osoby alebo osôb, ktoré majú na neho väzby. Ak však rodičia dieťaťa neposkytnú súhlas s takýmito opatreniami, môže byť povinná starostlivosť nariadená. Základným účelom zákona je ochrana detí, ktoré sa ocitli v nebezpečenstve. Zákon zveruje právomoc v rámci podpory pozitívneho vývoja detí do kompetencie miestnych orgánov - obcí a miest. Za týmto cieľom má každá obec sociálny okresný úrad zložený z dosadených členov, zväčša politikov, ktorým asistujú sociálny pracovníci. Ak sociálni pracovníci považujú za potrebné prijať dieťa do verejnej starostlivosti, podajú správu sociálnej rade, ktorá väčšinou rozhodne v súlade s názorom sociálnych pracovníkov. Rada môže podľa zákona urobiť mimoriadne rozhodnutie, pričom takéto rozhodnutie sociálnej rady musí byť potvrdené na miestnom správnom súde. Správne súdy síce posudzujú prípady nariadenia verejnej starostlivosti, pričom návrhy na vzatie dieťaťa do verejnej starostlivosti podávajú sociálni pracovníci. Rodičia aj deti majú zo zákona nárok na verejného obhajcu v správnych konaniach pred súdom. Rodičom a deťom môže byť spoločný obhajca, ale to len v prípade, že medzi nimi nie sú žiadne rozporuplné záujmy. Správny súd však len málokedy určí spoločného obhajcu.
Vo Švédsku sa často uplatňuje osobitný právny inštitút, tzv. prenos poručníctva. „Ak sa o dieťa starali a vychovávali ho v súkromnom domove iných ako jeho rodičov a je očividné, že je to najlepšie pre dieťa, tak súčasný vzťah by mal pokračovať a opatrovníctvo by malo byť prenesené na osobu alebo osoby, ktoré dieťa prijali, súd ich vymenuje za jeho opatrovníkov.“ Ekvivalentom prenosu opatrovníctva je vynútená adopcia. Prenosom opatrovníctva nevlastných detí od ich rodičov dôjde k prerušeniu všetkých väzieb, ktoré sú medzi rodičom a dieťaťom, a rodič stráca akékoľvek rozhodujúce slovo v živote svojho dieťaťa. Proti rozhodnutiu sociálnej rady sa rodičia môžu odvolať na správny súd. Na druhom stupni rozhoduje odvolací správny súd a napokon najvyšší súd. Odvolanie proti rozhodnutiu najvyššieho súdu môže byť podané iba v prípade, ak bolo povolené. V prípade odňatia dieťaťa biologickým rodičom sú sociálni pracovníci povinní zabezpečiť dieťaťu prijatie do verejnej inštitúcie. Dieťaťu musí byť zabezpečený dostatočný kontakt s jeho biologickou rodinou. Podľa vyjadrení uvedených v správe adresovanej Rade Európy sociálni pracovníci a nevlastní rodičia nielen regulujú návštevné práva biologických rodičov, ale odopierajú im aj právo na korešpondenciu, čím dochádza k úplnej izolácii detí od biologických rodičov. Účel zákona smerovať k opätovnému spojeniu dieťaťa s jeho rodinou tak málo kedy napĺňa svoj deklarovaný cieľ.
Príkladom z Nórska, kde úrady odobrali deti indickej rodine za spanie s matkou v posteli a podozrenie na depresie u matky, alebo za príliš veľa čokolády, ilustruje extrémne prípady, ktoré vyvolávajú obavy o prehnané zasahovanie štátu do rodinného života. V Nórsku je v systéme „ochrany detí“ 53198 detí a dorastu. Minimalne 5% detí je bez rodičov, čo znamená, že rodičia sú v stave stresu, rodina sa rozpadla a sú manipulovateľní.
Juvenilná justícia a jej kontroverzie
Irina hovorí o systéme juvenílnej justície, ktorý sa rozšíril na kontrolu nad všetkými rodinami a neplnoletými deťmi. Tento systém sa zmenil na ochranu pred rodinou, pred tradíciami, pred hodnotami. Rodičia sú označovaní ako nepriateľ dieťaťa číslo jeden. Experiment s juvenílnou justíciou sa uskutočnil najskôr v Nórsku a Škandinávii a potom sa spúšťa všade. Barnevern (systém na ochranu detí) sa javí ako mnoho-miliardový obchod, kde súkromní majitelia majú zisk z Barnevernu.
Irina spomína korporáciu Argan Capital, ktorá sa oddelila od Bank of America a investuje do „ochrany detí“ v Nórsku. Ukazuje sa, že existuje svetový trh s ochranou detí a že ide o formu súčasnej kolonizácie. Ľudia očakávajú, že štát sa bude starať o ich deti, ale starostlivosť je fakticky rovná väzeniu. Systém ochrany detí v Nórsku začal ako súčasť väzenského systému. Ide o kontrolu všetkých rodín, ako v base, v tábore, v koncentráku. Nová ministerka detských záležitostí v Nórsku vymyslela nový spôsob, ako brať deti od rodičov sadistov, ktorí môžu naplácať na zadok, či nakričať na dieťa. Rodičia sú dlžní prísť s analýzou, že počas noci nevypili alkohol, dýchať do trubičky prakticky. Cieľom je, aby dieťa stratilo všetky identifikačné znaky, dokonca nerozumelo, či je chlapec alebo dievča. Detská polícia môže vstúpiť v ľubovoľný čas dňa do vášho obydlia a „zachraňovať“.
Rodičia sú dlžní platiť alimenty svojim deťom, no prakticky ich nepoberá súkromná rodina. Za každé dieťa sa dostáva 2300 EUR denne bezúročných, nezdaniteľných dotácií. Ak dieťa utrpí traumu, je možné získať do 2900 EUR. Až 50% z jednej tretiny štátneho rozpočtu Nórska, ktorý ide na „ochranu detí“, dostávajú súkromníci. „Fosterové“ rodiny berú dieťa dočasne a môžu ho „vyhodiť“ a vziať si druhé. Deti v náhradných rodinách sa zbavujú vzdelania a nemôžu si zobrať študentskú pôžičku. Systém je o tom, aby stratili status dôveryhodného občana. Eleonóra Študencová sa vyjadrila k praktikám sociálnych služieb, ktoré používajú vykonštruované dôvody a objednaných expertov na odobratie detí. Poukázala na podobné dôvody v rôznych krajinách Európy a na prekvitaný obchod s deťmi. Kritizovala používanie „emocionálnej tyranie“ ako dôvodu na odobratie dieťaťa a poukázala na prípady, kedy boli rodičia obvinení z emocionálnej hrozby pre svoje deti.
Práva dieťaťa a rodiny v medzinárodnom kontexte
Rodine, ako základnej bunke spoločnosti, je poskytovaná potrebná ochrana, ktorá presahuje hranice vnútroštátnych legislatív jednotlivých členských štátov a dosahuje nadnárodnú úroveň. Táto ochrana spočíva najmä v snahe eliminovať akékoľvek zásahy do prirodzeného prostredia rodiny. Jedným z najdôležitejších účelov rodiny je vytvárať prirodzené a zdravé prostredie pre vývoj detí. V zmysle čl. 24 Charty Európskej únie majú všetky deti právo na takú starostlivosť a ochranu, ktorá je potrebná pre ich blaho.
Rodičovské práva a povinnosti tvoria súhrn práv a povinností, ktorých účelom je zabezpečiť morálne a materiálne blaho dieťaťa a chrániť jeho práva a oprávnené záujmy. Vo vzťahu k rodičovským právam sa zdôrazňuje najmä zodpovednosť rodičov. V prípade, že rodičia neplnia svoje povinnosti stanovené právnymi predpismi v oblasti rodinného práva, prichádzajú do úvahy opatrenia, ktoré sa realizujú vo forme zásahov štátu. Tieto opatrenia štátu sú vo svojej podstate univerzálne, odlišujú sa len vzhľadom na potreby detí v jednotlivých krajinách. Intervenčné opatrenia štátu v tejto oblasti možno rozčleniť na podporné a invazívne. Hlavným kritériom pre toto delenie je vzťah opatrení k zachovaniu celistvosti prostredia, kde vyrastá väčšina detí - rodine. Odňatie dieťaťa biologickým rodičom, resp. odňatie rodičovských práv a povinností k dieťaťu tak predstavuje najzávažnejšie invazívne opatrenie štátu. Dochádza pri ňom k vyňatiu dieťaťa z prirodzeného prostredia jeho biologickej rodiny a jej nahradenie prostredníctvom inštitucionálnej starostlivosti, čiže starostlivosti poskytovanej na to určenými štátnymi orgánmi, alebo neinštitucionálnej starostlivosti, ktorá sa realizuje vo forme náhradnej rodinnej starostlivosti.
V zmysle čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života. Štátny orgán môže do výkonu tohto práva zasahovať len v prípadoch, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné vo verejnom záujme. Počiatky zásahov štátnej moci do rodinného prostredia sa začali realizovať v európskych krajinách už v 80. rokoch 19. storočia. Práve v tomto období sa intervencia štátu do rodiny začala chápať ako menšie zlo než narušenie celého morálneho základu spoločnosti, ku ktorému by došlo, ak by určité vybrané rodiny neboli kontrolované štátom. V tomto období sa spoločnosť začala zaoberať aj zneužívaním a zanedbávaním detí a ich ochranou. Cieľom vtedajších organizácií bolo najmä zabezpečiť novelizáciu zákonov, zostaviť kontrolný a vyšetrovací systém na prevenciu týrania a zneužívania detí, a taktiež obmedziť právomoci rodičov voči deťom. V zmysle čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa musia všetky zmluvné štáty tohto Dohovoru zabezpečiť, aby dieťa nebolo oddelené od svojich rodičov, okrem prípadov, keď je to nevyhnutné pre najlepšie záujmy dieťaťa.
Spájanie krajín na nadnárodnej alebo regionálnej úrovni, a s tým spojená migrácia obyvateľstva, si vyžaduje, aby isté štandardy v takej citlivej oblasti, ako je ochrana detí a rodiny, boli dodržiavané vo všetkých štátoch. Otázka intervencie štátu do rodiny, a s tým spojené obmedzovanie rodičovských práv a povinností, tak síce patrí do pôsobnosti jednotlivých štátov, avšak štáty musia spĺňať štandardy stanovené v nadnárodných dokumentoch zameraných na ochranu ľudských práv.
Ako postupovať pri podozrení alebo zásahu sociálky
Eleonóra Študencová sa vyjadrila k praktikám sociálnych služieb, ktoré používajú vykonštruované dôvody a objednaných expertov na odobratie detí. Poukázala na podobné dôvody v rôznych krajinách Európy a na prekvitaný obchod s deťmi. Kritizovala používanie „emocionálnej tyranie“ ako dôvodu na odobratie dieťaťa a poukázala na prípady, kedy boli rodičia obvinení z emocionálnej hrozby pre svoje deti.
V prípade podozrenia alebo priameho zásahu sociálnych služieb je kľúčové konať okamžite a zodpovedne. Ak sa nášmu občanovi má odobrať dieťa, má vo veci spolupracovať so sociálnymi službami a nasledovať ich odporúčania. Taktiež sa odporúča ihneď kontaktovať slovenské veľvyslanectvo a Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Nekonať po roku alebo dvoch. Po takom dlhom čase sú už konania v štádiu ťažko ovplyvniteľnom a slovenské orgány vzniknutú situáciu často už nedokážu zvrátiť. Podchytenie prípadu v ranom štádiu je najdôležitejšie a ľudia z CIPC vedia deti priviezť späť na Slovensko.Štát by mal zabezpečiť, aby v prípade odobratia dieťaťa v cudzej krajine bolo dieťa vrátené do krajiny, ktorej je štátnym príslušníkom. Štát by mal mať v týchto otázkach hlavné slovo a mal by sa zaujímať o vrátenie detí. Ak sa matka nechce vrátiť domov, ale chce zostať v Anglicku, musí si nájsť veľmi dobrého advokáta. Len ten vie pomôcť. Svojím spôsobom života musí rodič preukázať, že sa vie o deti postarať. Biologický rodič má vždy prednosť pred náhradnou rodinou. Toto však musí preukázať anglickému súdu. Centrum vie za Slovensko do konania zaslať správy z vyšetrovania pomerov, avšak nemá oprávnenie robiť advokáta slovenským občanom.
Adopcia a náhradná starostlivosť na Slovensku
Na Slovensku riešia osvojenie a náhradnú rodinnú starostlivosť úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Niektoré úkony realizujú aj mimovládne organizácie. Záujemca o osvojenie dieťaťa predkladá doklad o majetkových pomeroch a potvrdenia o príjme. Pred podaním žiadosti na súd o zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej/pestúnskej starostlivosti je potrebné absolvovať tri stretnutia s dieťaťom. Rozhodujúci je obvyklý pobyt a nie trvalý pobyt. Dĺžka čakania na dieťa závisí od požiadaviek na dieťatko, záujmu o osvojenie alebo pestúnstvo a trvalého pobytu.Kým v Anglicku sa zdá, že sa situácia začína meniť k lepšiemu, na Slovensku sa objavujú obavy z kopírovania negatívnych praktík zo zahraničia. Spúšťačom je „nová stratégia ľudských práv“, ktorú niektorí prirovnávajú k stratégiám v UK, Nórsku, Nemecku či Švédsku. Odporcovia stratégie kritizujú spochybňovanie logiky biológie a presadzovanie rodovej rovnosti, ktorá podľa nich ničí tradičnú rodinu. Poukazujú na príklady zo zahraničia, kde rodičia nemusia stanoviť svojmu dieťaťu žiadny rod a deti sú vychovávané v strednom rode. Ministerstvo reagovalo na protesty a degradovalo pripravovanú stratégiu na pracovný dokument, pričom prisľúbilo diskusiu s verejnosťou a organizáciami.Na Slovensku sa aktivizovali združenia a organizácie, ktoré bojujú za ochranu tradičnej rodiny a hodnôt.
tags: #britske #urady #mi #vzali #dieta