Rodičia malých detí to dobre poznajú - kolotoč soplíkov, kašlíkov a teplôt sa nie a nie zastaviť. Po pár dňoch v kolektíve zo škôlky opäť volajú, aby ste si prišli po dieťa a vzali ho domov. Mnohí rodičia si lámu hlavu nad tým, prečo je ich dieťa často choré - a to aj napriek tomu, že dbajú na jeho zdravý životný štýl, vyváženú stravu, príjem vitamínov a podobne. Odpoveď sa skrýva predovšetkým v tom, ako funguje detská imunita. S nástupom do kolektívu prichádzajú časté choroby a s nimi aj rodičovské obavy, ktoré sú však vo väčšine prípadov zbytočné. Oslabená imunita detí nie je žiadna pohroma a s najväčšou pravdepodobnosťou je len dočasná. Je úplne prirodzené a vysoko pravdepodobné, že, keď vaše dieťa začne chodiť do kolektívu, bude častejšie choré, ako keď trávilo väčšinu času doma s vami alebo vonku na ihrisku. Imunitný systém detí po príchode do kolektívu zažíva veľkú skúšku. Musí si poradiť s novými podnetmi, na ktoré ešte nie je pripravený.
Podľa štatistík Union zdravotnej poisťovne užívalo v minulom roku antibiotiká 46 percent detí vo veku od narodenia do troch rokov. Po prekonaní tejto vekovej hranice, kedy zväčša deti nastupujú do predškolských zariadení, toto číslo stúplo na 64 percent vo vekovej skupine 3 až 6 rokov. Deti môžu často trpieť rôznymi infekciami a chorobami, čo spôsobuje dojem, že sú „stále choré“. Je však normálne, že deti po nástupe do školy a škôlky môžu byť choré častejšie.
Prečo sú deti v kolektíve častejšie choré? Imunita ako tréningový proces
Deti v školách a škôlkach sú v tesnom kontakte s mnohými inými deťmi, čo zvyšuje pravdepodobnosť prenosu infekcií. Pretože deti sú veľmi kontaktné, je ich veľa v jednej triede a ešte k tomu aj spolu spia v spálničke, kde sú pomerne blízko seba. Kontakt s mnohými deťmi, ktoré sa navzájom dotýkajú pri hrách, delia sa o hračky či učebné pomôcky, uľahčuje prenos infekcií.
Dôležitou príčinou je aj to, že imunitný systém detí sa ešte stále vyvíja a nie je tak silný a odolný voči infekciám ako u dospelých, preto môžu byť náchylnejšie na infekcie. Všetko toto je súčasťou procesu, ktorým telo získava odolnosť voči rôznym patogénom. Imunitný systém je prvá obranná línia organizmu. Pomáha telu bojovať s ochoreniami, patogénmi, škodlivinami a rôznymi inými látkami. Na to, aby mohla imunita plniť svoje funkcie, musí mať dobrú pamäť - imunita totiž vytvára dôležité informačné centrum s údajmi o votrelcoch, ktoré telo napadli. Musí sa teda veľa naučiť, prejsť svojím vývojom a zrením. Obranyschopnosť nemôžeme vnímať ako od narodenia hotový „systém“. Lepšie ju vystihuje prirovnanie k živému organizmu, ktorý sa postupne vyvíja a mení.
Choroba ako tréning? Druhá a asi ešte podstatnejšia vec je, že nikto učený z neba nespadol. Presne tak isto ani náš imunitný systém nebude vedieť, čo s vírusmi a baktériami pri jeho prvom intenzívnejšom nápore z ich strany. Tak, ako aj vy ste niekoľkokrát spadli a postavili sa, kým ste sa naučili chodiť (a naučili ste sa chodiť, aj keď to nebolo zo dňa na deň; stálo vás to pomerne veľa námahy a asi tak rok spevňovania jednotlivých svalových skupín), tak aj náš imunitný systém potrebuje choroby na to, aby sa naučil s nimi pracovať/bojovať/vysporiadať sa s nimi. To znamená, že, či sa vám to páči alebo nie, deti choroby potrebujú. Ak nebudú choré, nenaučia sa byť zdravé. Každá jedna choroba je tréning a po každej jednej chorobe je organizmus odolnejší a pripravenejší na tú ďalšiu.
Zložitý svet imunitného systému: Od vrodeného k získanému
Imunitný systém je zložitý systém tkanív, buniek a molekúl, ktoré spolupracujú na ochrane tela pred infekciami a chorobami. Dokáže bojovať s externými aj s internými spúšťačmi, teda s patogénmi z okolitého prostredia, ale aj s vnútorným škodlivým vplyvom starých a poškodených buniek. Imunitný systém sa delí na dva podsystémy - vrodený (nešpecifický) imunitný systém a získaný (špecifický) imunitný systém. Oba sú úzko prepojené, aby v závislosti od „útočníka“ spustili príslušnú imunitnú odpoveď!
Vrodená (nešpecifická) imunita
Vrodená imunita predstavuje obranu zakódovanú v genetike. Nešpecifická imunita je prvou líniou obrany tela a zahŕňa fyzické bariéry, ako sú koža a sliznice, chemické bariéry - napríklad žalúdočné kyseliny - a bunkové komponenty ako makrofágy a neutrofily. Tieto molekuly reagujú na baktérie, vírusy či plesne rýchlo a nešpecificky, bez ohľadu na typ mikroorganizmu. S touto výbavou sa novorodenec narodí, protilátky získa už v tele matky cez placentu. Najzraniteľnejší imunitný systém je najmä u novorodencov a malých detí, pretože je v procese vývoja.
Získaná (špecifická) imunita
Dedičstvo týchto imunitných faktorov sa však časom stráca a na dôležitosti získava špecifická, adaptívna, imunita, ktorá dozrieva postupne a silnie tým, ako sa stretáva a učí rozpoznávať konkrétne patogény. Zahŕňa imunoglobulíny, B-lymfocyty, ktoré produkujú protilátky, a T-lymfocyty napádajúce infikované bunky. Presne tak isto ani náš imunitný systém nebude vedieť, čo s vírusmi a baktériami pri jeho prvom intenzívnejšom nápore z ich strany. Tak, ako aj vy ste niekoľkokrát spadli a postavili sa, kým ste sa naučili chodiť, tak aj náš imunitný systém potrebuje choroby na to, aby sa naučil s nimi pracovať/bojovať/vysporiadať sa s nimi. Pretože špecifický imunitný systém sa musí najprv ďalej rozvíjať, je dôležité, aby dieťa prichádzalo do kontaktu so širokou škálou patogénov. Len tak je možné rýchlejšie odhaliť určité patogény, bojovať s nimi špecializovanejším spôsobom a zapamätať si ich v prípade ďalšieho útoku. Tento proces nazývame imunitnou pamäťou.
Vývoj imunitného systému v detstve
Imunitný systém sa buduje a silnie postupom času, no musí sa vysporiadať aj s rôznymi „nástrahami“ v podobe ochorení. Obzvlášť počas dospievania sa tento proces stáva ešte dôležitejším. Ľudský imunitný systém sa totiž „učí“ prostredníctvom praxe - keď prichádza do kontaktu s patogénmi, ako sú baktérie a vírusy, osvojuje si rôzne obranné mechanizmy, prispôsobuje sa a zvyšuje svoju účinnosť.
V období dojčaťa a batoľaťa, teda od narodenia približne do troch rokov, imunitný systém dozrieva postupne - najskôr zložky nešpecifickej imunity, neskôr špecifická imunita. Novorodenci a malé deti do dvoch rokov však prichádzajú do kontaktu prevažne len s rodičmi a prípadnými súrodencami. Množstvo patogénov, ktorým ich organizmus čelí, je obmedzené, a bez podnetov sa ich obranyschopnosť nemá ako rozvíjať. Preto keď dieťa prvýkrát vstúpi do kolektívu - spravidla v jasliach či škôlke - jeho imunitný systém ešte nie je plne pripravený na stretnutie s novými baktériami a vírusmi. V dôsledku toho nedokáže proti týmto „nováčikom“ hneď účinne bojovať.
V predškolskom veku, v čase, keď dieťa začína navštevovať kolektív, stále chýba dostatočná imunologická pamäť. Zvýšená chorľavosť môže pretrvávať aj počas základnej školy, kde sa deti môžu nakaziť 2-4 razy ročne. Napriek tomu, že to môže pôsobiť znepokojivo, práve takto sa ich imunitný systém učí a zdokonaľuje. Tento vývoj trvá až do neskorej puberty, pričom úplne vyvinutú imunitu môžeme očakávať až tesne pred dosiahnutím dospelosti. V období 6-12 rokov je imunitný systém už dobre pripravený. Deti sú schopné efektívne odpovedať na väčšinu infekcií aj na vakcíny. Špecifická imunita je už v tomto veku dobre formovaná a schopnosť tvoriť pamäťové bunky je efektívna. Obdobie, keď možno prvýkrát hovoriť o dozretom imunitnom systéme, sa začína až po desiatom roku života, pričom plnú funkčnosť dosiahne vo veku dieťaťa 13-18 rokov.
Čo je imunitný systém u detí | Zistite všetko o tom, ako telo bojuje proti škodlivým baktériám
To, ako sa vybuduje opora imunitného systému, závisí od genetiky jednotlivca a vplyvov prostredia, ktorým sa dieťa vystaví. Pozoruhodné napríklad je, že môže zavážiť aj počet súrodencov, s ktorými vyrastá, keďže množstvo choroboplodných zárodkov sa násobí ich počtom. Skúsenosti niektorých rodičov i pediatrov ukazujú, že ak je častejšie chorý starší súrodenec, ktorý navštevuje škôlku, imunita mladšieho má náročnejší imunitný tréning, z ktorého neskôr ťaží. Deti, ktoré prekonávajú bežné infekcie, často rozvíjajú silnejšiu imunitnú odpoveď.
Najčastejšie detské ochorenia a ich šírenie v kolektíve
Väčšina sezónnych detských chorôb patrí k infekciám - či už sú to infekcie horných dýchacích ciest, priedušiek, prípadne stredného ucha. Pri infekčných ochoreniach často stačí jedno dieťa, ktoré príde choré do škôlky a spustí sa reťazová reakcia. Existuje viacero ochorení, ktoré sú u detí bežné.
Ochorenia dýchacích ciest
Medzi najčastejšie ochorenia malých detí patria prechladnutie, chrípka a ďalšie vírusové ochorenia. Nádcha sprevádza viacero infekčných ochorení, medzi nimi aj prechladnutie či chrípku. Charakterizuje ju upchatý nos a zvýšená tvorba hlienu. Nádcha aj zápaly dýchacích ciest patria k najčastejším a najbežnejším ochoreniam u detí. Väčšinou ide o vírusové infekcie, ktoré sa veľmi dobre šíria vzduchom a teda stačí jeho dieťa so soplíkmi a môžete si byť istý, že o pár dní ich bude viac. Medzi najčastejšie ochorenia u detí patria infekcie horných dýchacích ciest. Tieto choroby sa prenášajú kvapôčkovou cestou, čo znamená, že sa ľahko šíri medzi deťmi pri kašľaní, kýchaní, rozprávaní a zdieľaní spoločných predmetov. Inkubačná doba nádchy a zápalov dýchacích ciest je zhruba 4 až 5 dní a zhruba toľko trvá aj to, kým sa dieťa prelieči. Pokiaľ ochorenie neprerastie do bakteriálneho zápalu vyžadujúceho antibiotickú liečbu, postačia voľnopredajné lieky na jednotlivé symptómy.
Zápal stredného ucha
Komplikáciou týchto ochorení môže byť zápal stredného ucha. Neliečená alebo zle liečená nádcha a zápaly horných dýchacích ciest sa často rozvinú do zápalu stredného ucha. Zápal stredného ucha u detí môže byť vírusového alebo bakteriálneho pôvodu. Prejavuje sa bodavou bolesťou v uchu, problémami so spánkom, horúčkou, bolesťou hlavy, hnisavým výtokom z ucha a tiež zaľahnutím v uchu či problémami so sluchom. V prípade, že nejde o bakteriálnu infekciu (čo dokáže posúdiť len lekár), ale o vírusovú, prebieha liečba pomocou liekov na jednotlivé symptómy. Lieky na zápal stredného ucha by mal dieťaťu vždy predpísať alebo odporučiť lekár. U detí nie je Eustachova trubica, ktorá spája stredné ucho s nosohltanom, ešte úplne vyvinutá. Jej vývoj prebieha postupne a dokončuje sa približne do veku 6-7 rokov. Kým sa plne vyvinie, vírusy a baktérie môžu touto cestou jednoduchšie preniknúť do organizmu. V predškolskom veku majú deti často zväčšené nosné mandle, na ktorých tkanive sa môžu hromadiť baktérie spôsobujúce rôzne infekcie.
Zápal priedušiek
Ďalšie ochorenie, ktoré môže mať priamy súvis s nádchou alebo zápalom nosohltanu, je zápal priedušiek. Ten patrí medzi ochorenia dolných dýchacích ciest. Najcharakteristickejší príznak tohto ochorenia je silný kašeľ. Často začína spočiatku ako nepríjemné dráždenie na kašeľ a postupne prejde do vlhkého kašľa. Zápal priedušiek sprevádza tiež špecifický chrapot, prípadne ako keby pískanie v pľúcach objavujúce sa pri dýchaní. Liečba zápalu priedušiek patrí do rúk lekára, a to predovšetkým u detí do 12 rokov.
Vírusové a žalúdočné ochorenia
Medzi časté ochorenia patrí napríklad piata, šiesta a siedma choroba. Ovčie kiahne sú vírusová infekcia, ktorá spôsobuje svrbivé vyrážky po celom tele. Choroba ruka-noha-ústa je to časté vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje vyrážky na rukách, nohách a v ústach. Ďalej sú to žalúdočné ťažkosti a rôzne bolesti brucha. Hnačky u detí nie sú nič výnimočné. Niekedy ich spôsobí niečo, čo dieťa zjedlo, u najmenších detičiek sa hnačka spája aj s prerezávaním zubov. Bežné sú tiež infekčné hnačky spôsobené vírusmi. Akútna hnačka znamená časté vylučovanie tekutých stolíc, bežne sprevádzaná bolesťami brucha, nevoľnosťou a možno aj horúčkou. Infekčné hnačky sú charakteristické rýchlym nástupom a kratším trvaním. Zväčša dieťa potrápia 2 až 3 dni. Keď sa dieťa dostane do kontaktu s iným nakazeným dieťaťom, zvykne sa infekcia prejaviť zhruba v rozpätí od 24 do 48 hodín. Pri ochoreniach spôsobených baktériami predpíše lekár antibiotiká. Je potrebné, aby ste pri ich podávaní postupovali presne podľa inštrukcií lekára, prípadne podľa informácií v príbalovom letáčiku. Antibiotická liečba má za úlohu zničiť baktérie v detskom organizme spôsobujúce zdravotné ťažkosti. Niekedy sa však stáva, že spolu so zlými ničí aj tie dobré baktérie, ktoré sú pre detský organizmus prospešné a dôležité. Preto sa k antibiotikám odporúča užívať aj probiotiká.
COVID-19
Covid-19, vyvolaný koronavírusom SARS-CoV-2, zmenil životy ľudí po celom svete. Pandémia ovplyvnila aj vzdelávací systém a spôsob, ako sa deti vzdelávajú. Napriek tomu, že takmer všetko sa vrátilo k normálu, jednou z otázok, ktoré sa stále riešia, je, ako sa vírus šíri medzi deťmi v školských kolektívoch. COVID-19 je stále aktuálnym zdravotným problémom a šírenie vírusu je stále možné aj v budúcnosti. Rozsiahla očkovacia kampaň vo viacerých krajinách pomohla zvýšiť hladinu očkovania a vytvoriť určitú úroveň imunity voči vírusu. Taktiež nové varianty vírusu môžu mať vplyv na šírenie a závažnosť ochorenia.
Kedy spozornieť: Rozpoznávanie signálov oslabenej imunity
„Niektoré zdroje uvádzajú, že výskyt 6 až 8 vírusových ochorení horných dýchacích ciest s nekomplikovaným priebehom ročne u detí do päť rokov je v poriadku a netreba sa kvôli nim znervózňovať,“ hovorí Eva Sabolová, revízna lekárka z Unionu. „Pokiaľ sa jedná zväčša o sopeľ, číry, vodový, či biely, k tomu dáky kašeľ, ranný, či občasný cez deň, je to bežná choroba, ktorá vôbec neznamená, že vaše dieťa má problém s imunitou. Aj zelené sople bez horúčky sú celkom normálny a v pohode zvládnuteľný stav choroby. Aj horúčka, ktorá vystúpi raz, či dvakrát za deň je krásne zvládnuteľná doma a vôbec nehovorí o slabej imunite.“ Horúčka je signál, že telo s niečím bojuje. Zvýšenú teplotu do 38°C nie je zvyčajne potrebné znižovať. Je to vlastne dobré znamenie, že imunitný systém pracuje. Navyše, ak máte doma malé bábätko, môže sa u neho mierne zvýšená teplota objaviť aj po kúpaní, kŕmení či pobyte na slniečku.
Upozorňuje však, že na každé dieťa sa treba pozerať individuálne. „Pri posudzovaní stavu imunity musíme zohľadniť závažnosť jednotlivých ochorení. Opakované, zdĺhavé zápaly napríklad ucha, prínosových dutín, priedušiek a pľúc či dlhodobá únava, nechutenstvo a celkové neprospievanie dieťaťa môžu signalizovať poruchu imunity alebo alergiu a ošetrujúci pediater v takomto prípade požiada o odborné vyšetrenie imunoalergiológa,“ vysvetľuje E. Sabolová. Približne 15 percent detí nakoniec musí pre opakované infekcie navštíviť aj imunologickú ambulanciu, kde polovica z týchto malých pacientov odíde domov aj s receptom na lieky na podporu imunity. „Zaujímavé je, že počet detí, ktoré užívajú imunologickú liečbu, v porovnaní s rokom 2014 nestúpol.“
„Ak má 3-krát silný zápal ucha alebo pľúc, ktorý sa dlho hojí, môže to znamenať, že sa za tým skrýva porucha imunity, alebo je dieťa alergické. Nie s každou infekciou však treba utekať za pediatrom. Je dobré ho o nej informovať, aby mal prehľad o frekvencii aj menej závažných infekcií,” približuje imunoalergologička MUDr. Svetlana Hadvabová. O oslabenej imunite môžeme hovoriť až vtedy, ak trpí častými a závažnými infekciami, ktoré si vyžadujú liečbu antibiotikami alebo hospitalizáciu. Signálom, že imunita je oslabená, je aj väčší počet ochorení ročne, ak zasahujú aj dolné dýchacie cesty, dieťa stráca chuť do jedla, je málokrvné alebo celkovo neprospieva.
Znakom vážnejších ochorení je tiež to, ako dieťa infekcie zvláda. Či nám skáče po hlave, behá po byte, či dome z jednej miestnosti do druhej a vlastne máme celkom problém dať ho trošku do kľudu (aby sa liečilo) alebo je unavenejšie ako zvyčajne, odmieta jesť, pospáva. Staršie deti môžu nabehnúť opäť na poobedný spánok, sú bez nálady, jednoducho vidíme, že organizmus šetrí sily. Lebo ich potrebuje na boj s chorobou. Vtedy samozrejme dieťa necháme, nenútime ho jesť, ak nemá chuť a snažíme sa ponúkať aspoň tekutiny. Tie sú v každej chorobe najdôležitejšie.
Zvýšenú pozornosť imunite dieťaťa je potrebné venovať aj v týchto situáciách:
- závažný priebeh ochorení, ktoré si vyžadujú opakovanú antibiotickú liečbu alebo hospitalizáciu,
- dieťa sa pomaly zotavuje z bežných ochorení (viac ako 7-10 dní) alebo príznaky sa opakovane vracajú,
- infekcie často prechádzajú do komplikácií, ako sú zápaly stredného ucha, prínosových dutín alebo pľúc,
- dieťa pôsobí dlhodobo unavene, má nízku energiu alebo vykazuje nezvyčajnú letargiu,
- vzhľadom na svoj vek dieťa nemá dostatočný prírastok na hmotnosti alebo raste.
- Ak by vaše dieťa malo opakované zápaly priedušiek (zväčša kašeľ celodenný aj nočný a vlhký, niekedy môže začínať ako suchý; no nie je viazaný len na ranné zobúdzanie), časté laryngitídy (zápal hlasiviek, kedy dieťa v noci kašle štekavo), zápaly stredného ucha, zápaly pľúc