Libuše Šafránková, jedna z najvýznamnejších a najmilovanejších českých herečiek, sa nezmazateľne zapísala do sŕdc divákov nielen ako ikonická Popoluška, ale aj vďaka desiatkam ďalších úloh vo filmoch, rozprávkach a divadelných predstaveniach. Jej pôvab, jemné črty tváre a kultivovaný prejav ju predurčovali na stvárňovanie romantických a dievčenských postáv, no zároveň počas svojej bohatej kariéry preukázala aj mimoriadny komediálny a dramatický talent. Jej herecké umenie oslovovalo publikum rôznych generácií a zanechalo hlbokú stopu v českej kinematografii a divadelníctve.
Detstvo a umelecké začiatky v Brne
Libuše Šafránková sa narodila 7. júna 1953 v Brne. Jej detstvo a mladosť, s ktorými súviselo aj chodenie do školy, prežila vo Šlapaniciach. Záujem o herectvo prejavila už v útlom detstve, čo sa prejavovalo tým, že od detstva chodila na dramatické krúžky, kde sa zdokonaľovala v rôznych dramatických technikách. Táto raná vášeň pre umenie ju neskôr viedla k štúdiu na brnianskom konzervatóriu, konkrétne na dramatickom oddelení, ktoré úspešne ukončila v roku 1971. Už počas svojich študijných rokov, v období, keď naďalej rozvíjala svoj talent, aktívne vystupovala v Mahenovej činohre Štátneho divadla Brno. Tu, na divadelných doskách, si v rámci študijných aktivít a prvých profesionálnych krokov, prijala rolu Júlie v tragédii Romeo a Júlia, čo svedčí o jej ranom nasadení a schopnosti stvárňovať náročné postavy.
Zlomový moment v jej kariére nastal veľmi skoro. Mladá Libuše Šafránková na seba strhla pozornosť v roku 1971, keď sa pred kamerou po prvý raz objavila vo veku 17 rokov vo filmovej adaptácii románu Boženy Němcovej Babička. V tomto štvordielnom televíznom spracovaní, ktoré režíroval Antonín Moskalyk, stvárnila úlohu vnučky Barunky. Výber talentovanej študentky do tejto významnej role sa ukázal ako šťastná ruka a odštartoval jej úspešnú dráhu.
Po skončení konzervatória zamierila Libuše Šafránková do Prahy, kde si vybudovala svoju divadelnú kariéru. Najprv získala angažmán v Divadle za branou, kde pôsobila jednu sezónu. Následne, v roku 1972, nastúpila do pražského divadla Činoherní klub. V tomto prestížnom divadle zotrvala dlhých dvadsať rokov, až do roku 1992, stala sa jeho významnou členkou a diváci ju tu mohli vidieť v množstve divadelných úloh. Na javisku stvárnila napríklad Olinku v predstavení Zlatý kočár od L. Leonova, zahrala si Soňu v Čechovovej dráme Strýček Váňa, dostala rolu Toničky v Mahenovom Chroustovi a diváci ju spoznali aj ako Káťu Kabanovú z Ostrovského hry Bouře. Z ďalších titulov, v ktorých účinkovala, možno spomenúť inscenácie ako Tři v tom, Svatby, Bez roucha, Žebrácká opera, Ženitba, Saténový střevíček a Zimní pohádka. Po opustení Činoherního klubu v roku 1992, ktoré prebehlo spoločne s jej manželom Josefom Abrhámom, pôsobila na krátky čas aj v Národnom divadle v Prahe, čím si potvrdila svoje postavenie medzi špičkovými českými divadelnými umelcami.
Kráľovná rozprávok a jej nezabudnuteľné postavy na filmovom plátne
Charizma, pôvab a jemné črty tváre, spojené s jej kultivovaným prejavom, predurčovali Libuši Šafránkovú, aby sa stala jednou z najvyhľadávanejších herečiek pre rozprávkové role. Režiséri ju od začiatku kariéry, vďaka jej dievčenskému vzhľadu, s obľubou obsadzovali do rozprávok, čím si získala srdcia miliónov divákov. Srdcia divákov si Libuše Šafránková získala prvý raz predovšetkým ako Popoluška z obľúbenej filmovej rozprávky Tři oříšky pro Popelku z roku 1973. Táto úloha je považovaná za asi najslávnejšiu v jej bohatom repertoári a dodnes je neoddeliteľne spojená s vianočnou atmosférou v mnohých domácnostiach.
Avšak jej rozprávkový repertoár neostal iba pri Popoluške. Zahrala si v desiatkach filmov a rozprávok, kde stvárnila množstvo hlavných úloh, ktoré sa stali ikonickými. Medzi ďalšie významné rozprávkové filmy v jej filmografii patria napríklad Princ a Večernice (1979), kde si zahrala titulnú úlohu, a Tretí princ (1983), kde stvárnila princeznú Milenu. Ďalej sa objavila vo filme Soľ nad zlato (1982) a v Malé mořské víle (1975). V poslednom menovanom filme si zahrala po boku svojej o päť rokov mladšej sestry Miroslavy Šafránkovej, čo dodalo snímke osobitý rodinný rozmer. Účasť v týchto rozprávkach upevnila jej pozíciu „kráľovnej rozprávok“ a zabezpečila jej trvalé miesto v kolektívnej pamäti českého a slovenského publika.
Od komédie k dráme: Všestrannosť hereckého talentu
Hoci bola Libuše Šafránková preslávená svojimi rozprávkovými postavami, jej herecký talent bol oveľa širší a zahŕňal aj výraznú schopnosť stvárňovať komediálne aj dramatické role. Počas svojej kariéry sa zaskvela v mnohých ďalších úlohách, ktoré preukazovali jej všestrannosť. Už hneď v roku 1974 preukázala svoj komediálny talent, keď ju Václav Vorlíček obsadil do svojej komédie Jak utopit Dr. Mráčka aneb Konec vodníků v Čechách. V tomto filme si zahrala mladú zamilovanú vodnicu Janu. Ľudia ju mohli poznať aj z ďalších nezabudnuteľných komediálnych snímok.
Nezabudnuteľnú postavu vytvorila Šafránková aj v komédii Vrchní, prchni!, ktorú v roku 1980 nakrútil Ladislav Smoljak podľa scenára svojho „cimrmanovského“ kolegu Zdeňka Svěráka. V tomto filme stvárnila manželku knihkupca a falošného čašníka Vrány, ktorého si zahral jej manžel Josef Abrhám. Spoločný život s manželom Josefom Abrhámom si tak vyskúšala v tejto nezabudnuteľnej snímke, ktorá patrí k vrcholom českej komediálnej tvorby. Partnerskú dvojicu vytvorili aj v snímke Svatební cesta do Jiljí, ktorú v roku 1983 nakrútil Hynek Bočan. V tom istom roku sa objavila aj v komédii Jára Cimrman ležící, spící, opäť pod režijnou taktovkou Ladislava Smoljaka.
Režisér Jiří Menzel jej tiež poskytol viacero hereckých príležitostí, ktoré ukázali jej rozsah. Ako dedinská učiteľka sa objavila v komédii Slavnosti sněženek (1983). Neskôr jej Menzel dal hereckú príležitosť aj vo svojom nezabudnuteľnom filme Vesničko má, středisková (1985), kde stvárnila rolu neviernice.
V deväťdesiatych rokoch stvárnila Libuše Šafránková jednu zo svojich najlepších a medzinárodne najuznávanejších úloh v oscarovom filme Jana Svěráka Kolja (1996). V tejto snímke si zahrala Kláru, priateľku Louku, a za svoj herecký výkon získala prestížneho Českého leva v kategórii Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe. Jej schopnosť prechádzať medzi jemnou komédiou a hlbokou drámou bola evidentná aj o rok neskôr, keď si zahrala v snímke Petra Nikolaeva Báječná léta pod psa (1997), filmovej podobe knihy Michala Viewegha. Jej výkon v tomto filme bol ocenený nomináciou na Českého leva, čo potvrdzuje jej vysokú umeleckú kvalitu a konzistentnosť.
Okrem filmov účinkovala aj vo viacerých populárnych televíznych seriáloch. Medzi ne patrí spomínaný Náhrdelník (1992), kde si opäť zahrala po boku svojho manžela Josefa Abrháma, Cirkus Humberto a obľúbené Četnické humoresky (2000). V roku 1991 si zahrala starostlivú maminku Součkovú vo filme Obecná škola. S manželom Josefom Abrhámom sa vrátila na televízne obrazovky aj v roku 2008 v pokračovaní legendárneho seriálu Nemocnica na kraji města …nové osudy. Zaujímavosťou je, že Libuše Šafránková sa vraj mala objaviť už v prvej sérii tohto seriálu ako mladá lekárka Alžbeta Čeňková, avšak keďže bola v tom čase tehotná, nahradila ju herečka Eliška Balzerová.
V novšej dobe, v roku 2013, zažiarila v snímke Donšajni, kde jej životnú lásku stvárnil Martin Huba. Jej úplne poslednou bola rola vo filme Rukojemník (2014) režiséra Juraja Nvotu, ktorá uzavrela jej pozoruhodnú hereckú filmografiu.
Manželstvo, rodina a umelecká spolupráca na plátne
V Prahe, v centre jej rozvíjajúcej sa divadelnej kariéry, poznala Libuše Šafránková svojho budúceho manžela, herca Josefa Abrháma. Ich vzťah prerástol do manželstva a spolu vytvorili jeden z najstabilnejších a najobľúbenejších hereckých párov v českej kultúre. S manželom Josefom Abrhámom mali syna Josefa Abrháma mladšieho.
Lásku k divadlu obe sestry Šafránkové určite zdedili po svojom tatínkovi, ktorý sa vo šlapanickej sokolovni podieľal na príprave ochotníckych predstavení, čím položil základy ich umeleckého smerovania. Jej sestra Miroslava Šafránková, ktorá bola o päť rokov mladšia, sa tiež vydala na hereckú dráhu. Spolu s Libuší hrali v Malé mořské víle (1975) na motívy Andersenovej rozprávky. Miroslava si zahrala aj ďalšie významné role, napríklad Borůvku v dnes už klasickej Kleinovej komédii Jak svět přichází o básníky (1982) a tiež stvárnila postavu Arabeli v druhej rade seriálu Arabela se vrací v roku 1990.
Manželská dvojica Libuše Šafránková a Josef Abrhám sa objavila spoločne v mnohých filmoch a seriáloch, čím ich filmové a televízne projekty často získavali na autenticite a charizme vďaka ich prirodzenému vzájomnému súladu. Okrem už spomínaných snímok ako Vrchní, prchni! či Svatební cesta do Jiljí zahrali si spolu aj vo filmoch ako Jára Cimrman ležící, spící (1983), Člověk proti skáze (1989), Všichni moji blízcí (1999) a v seriáli Náhrdelník (1992). Ich profesionálna spolupráca na plátne bola rovnako úspešná ako ich osobné partnerstvo, čo z nich urobilo veľmi žiadaný herecký tandem.
Ocenenia a uznania za celoživotné dielo
Práca Libuše Šafránkovej bola počas jej života mnohokrát ocenená a uznaná, čo svedčí o jej mimoriadnom prínose k českej kultúre. Úloha vo filme Kolja (1996) jej priniesla prestížneho Českého leva v kategórii Najlepšia herečka, čím sa jej dostalo najvyššieho národného filmového ocenenia. Jej výkon v snímke Báječná léta pod psa (1997) bol o rok neskôr taktiež ocenený nomináciou na Českého leva, čo potvrdilo jej nepretržitú kvalitu a silu hereckého prejavu.
V roku 2007 získala na filmovom festivale v Zlíne významné Uznanie za tvorivý prínos vo filmovej tvorbe pre deti a mládež, čo zdôraznilo jej nezmazateľný vplyv na detské publikum a jej úlohu pri formovaní kultúrneho zážitku mladých divákov. Šafránková v roku 2008 vyhrala anketu Českej televízie „Hviezda môjho srdca" o najobľúbenejšieho herca a herečku, čo bolo jasným prejavom jej obrovskej popularity a lásky divákov.
Vyvrcholením jej ocenení bola medaila Za zásluhy I. stupňa, ktorú jej v roku 2015 udelil prezident Českej republiky Miloš Zeman. Toto štátne vyznamenanie, ktoré jej bolo udelené za zásluhy o štát v oblasti umenia, podčiarklo jej celoživotný prínos a status národnej ikony. Tieto pocty sú svedectvom nielen jej talentu, ale aj jej oddanosti hereckému remeslu a vplyvu, ktorý mala na kultúrne prostredie v Čechách i na Slovensku.
Osobný život a posledné roky legendy
Libuše Šafránková si aj napriek svojej sláve a náročnosti hereckej profesie starostlivo strážila svoje súkromie. V posledných rokoch jej prácu výrazne obmedzovali zdravotné problémy. Rodáčka z Brna v minulosti dlhodobo bojovala s rakovinou pľúc, čo si vyžiadalo veľa síl a ovplyvnilo jej verejné vystupovanie.
Vzhľadom na zdravotné komplikácie sa stiahla do ústrania a so svetom prestala komunikovať, aby sa mohla plne sústrediť na boj s chorobou. Jej odchod z verejného života bol pre mnohých fanúšikov citeľný, no zároveň chápali jej potrebu pokoja a súkromia.
Česká herečka Libuše Šafránková, pre ktorú bol charakteristický jemný dievčenský vzhľad a kultivovaný prejav, žiaľ, chorobe podľahla. Zomrela v Prahe 9. júna 2021, krátko po svojich 68. narodeninách, ktoré oslávila 7. júna. Vo veku 68 rokov tak svet prišiel o jednu z najtalentovanejších a najmilovanejších herečiek svojej generácie, ktorá zanechala nezmazateľný odkaz v českej a slovenskej kinematografii a divadle. Jej smrť bola oznámená verejnosti prostredníctvom portálu CNN Prima News, ktorému túto smutnú správu potvrdil jej syn Josef Abrhám mladší. Obľúbená Popoluška, herečka s desiatkami pamätných postáv, tak definitívne opustila javisko života, no jej umelecké dielo zostáva navždy.
tags: #ceska #herecka #libusa #safrankova #narodeni