Zaspávanie nie je vrodená schopnosť, ale zručnosť, ktorú sa dieťa postupne učí. Mnohé deti si vytvoria takzvané spánkové asociácie, teda podmienky, pri ktorých dokážu zaspať - napríklad prítomnosť rodiča, hojdanie, dojčenie alebo držanie za ruku. Tieto asociácie sú úplne prirodzené, no ak sa na ne dieťa príliš naviaže, môže mať problém znovu zaspať pri nočnom prebudení. Dobrou správou je, že dieťa sa dá citlivo a s rešpektom naučiť zaspávať samé v postieľke bez stresu a bez nátlaku. Tento článok ponúka podrobné informácie a praktické rady, ako tento dôležitý krok v živote dieťaťa, a tým pádom aj celej rodiny, úspešne zvládnuť, pričom sa zameriava aj na špecifiká denného spánku.
Prečo je Samostatné Zaspávanie Kľúčové pre Harmonický Vývoj Dieťaťa a Pohodu Rodiny
Samostatné zaspávanie je významným krokom v emocionálnom aj spánkovom vývine dieťaťa. Neznamená to, že dieťa nechávame samé bez opory, ale že mu pomáhame nadobudnúť istotu, že zaspávanie zvládne aj bez neustálej prítomnosti rodiča. Veľkú úlohu tu zohrávajú spánkové asociácie. Ak dieťa zaspáva výhradne na prsníku, v náručí alebo pri hojdaní, pri každom prirodzenom nočnom precitnutí potrebuje rovnaké podmienky, aby znovu zaspalo. To vedie k častému budeniu a únave celej rodiny. Množstvo rodičov si už od narodenia vypestovalo zvyk, pri ktorom ich potomok s nimi zdieľa manželskú posteľ. Nie je to vyslovene zlé, no s pribúdajúcim vekom sa môže životný priestor aj na tej najštedrejšej manželskej posteli čoraz viac zmenšovať a často sa prvou obeťou stáva otecko, ktorý chtiac-nechtiac musí spávať na pohovke alebo v pracovni.
Keď sa dieťa naučí zaspávať samé, jeho spánok sa postupne prehlbuje a predlžujú sa jednotlivé spánkové cykly. Kvalitnejší spánok má pozitívny vplyv na náladu dieťaťa, jeho schopnosť sústrediť sa aj na celkové fungovanie počas dňa. Rovnako dôležitý je aj oddych rodičov, ktorí získajú viac energie a trpezlivosti. Ak vaše dieťa oslávilo prvé narodeniny a vy stále neviete, kedy naposledy ste spali dlhšie, než tri hodiny v kuse, cítite na sebe únavu, ktorá sa prejavuje na vašej nálade a zdraví. Pre rodičov, ktorí sa potýkajú s bolesťami chrbta spôsobenými neustálym dvíhaním a prekladaním dieťaťa, je samostatné zaspávanie v postieľke kľúčové. Neskutočná bolesť pri predklone pri ukladaní a vyberaní z postieľky je reálnou prekážkou, ktorá obmedzuje fungovanie v domácnosti a starostlivosť o staršie deti. Navyše, ak dieťa spí len keď ste pri ňom, výrazne to obmedzuje rodičovské aktivity počas dňa. Či si to priznáte alebo nie, matka a otec potrebujú aj čas bez aktívneho venovania sa iba bábätku. V domácnosti je potrebné aj upratať, navariť, rodičia si potrebujú oddýchnuť a venovať sa aj sami sebe.
Prečo spíme? Relácia Dr. Binocsa | Najlepšie vzdelávacie videá pre deti | Peekaboo Kidz
Kedy Začať s Učením Samostatného Zaspávania a Ako na to Citlivo?
Neexistuje univerzálny vek, ktorý by bol ideálny pre všetky deti. Dôležité je vnímať vývin dieťaťa, jeho potreby a aktuálnu rodinnú situáciu. Základy však môžeme budovať už od prvých týždňov života, pričom veľkou pomôckou je pochopenie toho, koľko spánku dieťa v jednotlivých obdobiach skutočne potrebuje. Najlepší vek, v ktorom môžete dieťa začať učiť spať samé v postieľke, je vek do jedného roka. Podobne ako so všetkým ostatným, aj tu platí jedno pravidlo: čím skôr začnete, tým lepšie. Deti si veľmi rýchlo vytvárajú zvyky, ktoré je následne veľmi ťažké ich odučiť. Ak začnete s učením spánku v postieľke hneď od narodenia, nemusíte to riešiť neskôr. Už od narodenia je vhodné ukladať bábätko do postieľky bdelé, ale unavené. Dieťa si tak začne spájať postieľku s miestom, kde zaspáva. Samozrejme, v tomto období nejde o striktne nastavené pravidlá, ale o jemné návyky.
Ak ste teda v prvom roku svoju dcérku alebo synčeka aktívne uspávali, pretože by inak nezaspal, nevešajte hlavu, každé dieťa môže dobre spať a na naučenie nikdy nie je neskoro. Keď čítate tento článok, tak asi máte problém s uspávaním dieťatka, preto to neodkladajte. Okolo 12 až 18 mesiacov sa u detí často objavuje separačná úzkosť. Dieťa si viac uvedomuje neprítomnosť rodiča a zaspávanie môže byť náročnejšie. Práve v tomto období je dôležité vysvetľovanie, pokoj a jemné metódy. Ak chcete vedieť, ako naučiť dieťa spať v postieľke v tomto veku, kľúčom je dôvera a vytvorenie upokojujúceho večerného rituálu. Ak je dieťa už väčšie (má napríklad rok), môže byť takáto zmena preň naozaj stresujúca. S postieľkou (alebo dokonca inou izbou) ho zoznamujte postupne. Nechajte ho, nech sa v nej počas dňa hrá. Malo by v nej mať obľúbené hračky a predmety. Ak sa vám už prvý deň podarí, že tam zaspí aspoň cez deň, máte na 50 % vyhraté.
Optimálne Prostredie a Pravidelná Rutina pre Zaspávanie
Príprava prostredia a zavedenie pravidelnej rutiny sú základnými kameňmi úspešného učenia samostatného zaspávania. Dieťatko musí mať svoju postieľku rado, považovať ju za bezpečné miesto. Dajte mu do nej jeho obľúbenú detskú deku alebo mäkkú plyšovú hračku. Ak dieťa spávalo s vami v spoločnej posteli, najprv nechajte detskú postieľku vo vašej izbe. Detská postieľka by mala byť pre dieťatko pohodlná a príjemná. Základom je výber správneho matraca, ktorý nie je príliš mäkký, ani naopak tvrdý. Voľte priedušný prírodný materiál, na ktorom sa nebude v noci potiť. Rovnako je dôležité dbať na pohodlný matrac v postieľke a vhodnú teplotu v izbe, ideálne medzi 18 až 20 stupňov Celzia. Okrem plného bruška a prázdneho črievka musí mať dieťa aj suchú plienku, dobre vyvetranú izbu, mäkkú a voňavú posteľnú bielizeň, ale aj komfortný detský matrac. V dokonalom komforte deti zaspia oveľa rýchlejšie a vďaka kvalitnému matracu sa nemusíte báť nesprávneho vývoja ich chrbtice či neskorších zdravotných problémov.
Jedným z najdôležitejších prvkov pri učení zaspávania je pravidelná večerná rutina. Opakujúca sa postupnosť činností pripravuje mozog dieťaťa na spánok a podporuje tvorbu melatonínu, hormónu spánku. Rutina by mala byť pokojná, bez televízie a výrazných podnetov. Režim a rituály sú presne ten návod na to, ako uspať dieťa. S nastoľovaním režimu začnite už od novorodenca. Zaveďte si večerné rituály, ktoré pomôžu vášmu drobčekovi s časovou orientáciou. Vykúpať, namasírovať, napapať, pomaznať a spať. Aj takto to môže u vás doma vyzerať. Je na vás, kedy a čo zaradíte do poradia. Ak začnete s učením spania v postieľke hneď od narodenia, bude to o čosi ľahšie.
Dôležitú úlohu zohráva aj prostredie. Tlmené svetlo, ticho alebo jemné nočné osvetlenie pomáhajú dieťaťu naladiť sa na spánok. Pri učení samostatného zaspávania môžu pomôcť aj vhodné pomôcky, ktoré dieťaťu dodajú pocit bezpečia a istoty. Uspávacie hračky s jemnými melódiami, bielym šumom alebo zvukom tlkotu srdca dokážu upokojiť bábätká aj staršie deti. Biely šum maskuje bežné zvuky domácnosti a vytvára stabilné zvukové prostredie, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne. Mojkáčik, obľúbený plyšák alebo mäkká hračka fungujú ako takzvaný prechodový objekt. Dieťaťu pomáhajú zvládnuť odlúčenie od rodiča a dodávajú mu pocit istoty. Keď rodič odíde z izby, dieťa má pri sebe niečo známe a upokojujúce. Novorodenec bude lepšie a kvalitnejšie spať, ak ho na noc zaviniete do zavinovačky. U starších detí môžete využívať spacie vaky. Veľkým pomocníkom môžu byť zavinovačky alebo hniezda, ktoré dieťaťu pripomínajú stiesnený priestor maternice a dodávajú mu pocit istoty.
Efektívne Metódy Učenia Samostatného Zaspávania s Dôrazom na Jemnosť a Trpezlivosť
Existuje viacero prístupov, ako naučiť dieťa zaspávať samé. Niektoré sú vhodné pre menšie deti, iné pre staršie. Pri nácviku samostatných spánkových zvykov začnite, len ak je dieťa v dobrom zdravotnom stave, nič ho netrápi, nezažíva stresovú situáciu a je v známom prostredí. Okrem prípravy dieťaťa na tento veľký krok, pripravte aj sami seba. Ak budete o tomto kroku sama pochybovať, dieťa to vycíti a bude sa priečiť. Keď ste sa rozhodli, trvajte na tom, ale s citom. Jemným spôsobom ho veďte k cieľu, tak aby vedelo, že je čas spinkať v postieľke samo. Zároveň ho uisťujte, že je v bezpečí, ste nablízku a ak sa hocičo bude diať, prídete.
Metóda "Ja sa vrátim" a postupné intervaly:Táto metóda je postavená na dôvere. Dieťaťu pokojne vysvetlíte, že si len na chvíľu odskočíte, napríklad umyť riad, a o minútku sa vrátite. Po krátkom čase sa naozaj vrátite, dieťa pochválite a opäť odídete. Intervaly sa postupne predlžujú. Dieťa sa učí, že rodič vždy dodrží sľub a že sa nemusí báť samoty. Pre deti staršie ako dva roky, ktoré už majú istý zmysel pre čas a chápu, čo im hovoríte, môžete ostať pri nich v kratších intervaloch. Napríklad, ak vaše dieťatko vyžaduje vašu prítomnosť až kým nezaspí, ostaňte s ním približne dvadsať minút. Prvé dve noci ostaňte celých 20 minút. Namiesto toho, že potichu odídete a necháte vaše dieťatko zaspávať samé, mu po 15 minútach povedzte, že s ním ostanete ešte o päť minút dlhšie. Po týchto piatich minútach mu poprajte poslednýkrát dobrú noc a odíďte. Tretiu a štvrtú noc ostaňte pri vašom dieťatku počas zaspávania 15 minút. Nezabudnite mu po desiatich minútach povedať, že pri ňom ostanete ešte ďalších päť minút naviac. Nasledujúcu noc ostaňte desať minút a šiestu len päť minút. Zakaždým vášmu dieťatku povedzte, že s ním ostanete o päť minút dlhšie. Nehovorte mu, že o päť minút odídete. Môžete využiť aj časovač, na ktorom si päť minút odstopnete.
Metóda "Stoličky" (Postupné vzďaľovanie):Pri tejto metóde rodič najskôr sedí pri posteli dieťaťa, kým nezaspí. Každé tri dni sa stolička posunie o kúsok ďalej od postieľky. Postupne sa rodič presúva až ku dverám a nakoniec z izby odchádza. Dieťa má pocit istoty, že rodič je nablízku, no zároveň sa učí zaspávať bez priameho kontaktu. V priebehu 9 dní sa každé tri dni na stoličke vzďaľujete. Najprv sedíte tri dni pri posteli, následne ste pri dverách a potom už za dverami. Tie môžu byť pootvorené alebo zatvorené, závisí to od dieťatka. Ak dieťa vybieha, rodič aplikuje tiché návraty na vracanie dieťatka do postele.
Hravý prístup a motivačné odmeny:Pre deti približne od troch rokov môže byť motivujúci hravý prístup. Spánková víla alebo iná rozprávková postavička dieťaťu „odmení“ noc, ktorú prespí vo svojej postieľke. Ráno si môže nájsť nálepku, malú figúrku alebo drobnú hračku. Dôležité je, aby odmena nebola úplatkom, ale symbolickým ocenením snahy dieťaťa. Staršie batoľatá veľmi dobre reagujú aj na odmenu. Preto môžu byť ďalším efektívnym nástrojom motivačné tabuľky so samolepkami. Pravidlá získavania nálepiek (hviezdičiek, smajlíkov, včielok) na odmeňovaciu tabuľku nastavte tak, aby bolo vaše dieťatko pri ich získavaní vždy úspešné. Najprv začnite s malými dosiahnuteľnými cieľmi, napríklad spinkanie vo vlastnej postieľke celú noc. Nálepky môžete každý deň (alebo každý druhý) vymeniť za nejakú malú odmenu. Vaše dieťatko môže motivovať aj spánková víla. Víla prichádza a necháva darček pod vankúšikom ak je dieťatko dobré, keď je čas ísť spať alebo počas noci.
Metóda "Robte činnosti" (postupné skracovanie prítomnosti rodiča):Problém, ktorý má veľa detí v čase keď majú ísť do postele je, že nechcú ostať samotné. Vaše dieťatko sa to potrebuje naučiť predtým než bude pripravené ostať úplne samé bez vašej prítomnosti. Čím bude staršie, tým začne lepšie rozumieť času a pojmu, že ak odídete, tak sa aj vrátite. Robte rôzne činnosti, niečo, čo je pre vás bežná každodenná rutina. Najprv choďte do vedľajšej izby po nejaký nápoj alebo po čokoľvek iné. Napríklad, povedzte vášmu dieťatku, „ups, ocko si zabudol okuliare, o chvíľočku sa vrátim.“ Ak vaše dieťatko nikdy nebolo zvyknuté ostať vo svojej izbe počas noci samé, odíďte spočiatku len na krátko, na menej ako dvadsať sekúnd. Neskôr začnite robiť činnosti, na ktoré potrebujete viac času - choďte niečo zobrať do inej časti domu, vyvešajte bielizeň, zapnite umývačku riadu, umyte kúpeľňu. Vaše dieťatko tak získa prax v tom ako byť samé a vy budete mať zároveň hotové domáce práce. Zakaždým keď sa vrátite, pochváľte vaše dieťatko za to, že ostalo vo svojej izbe samé. Povedzte mu, aké je dobré a ako oceňujete, že ostalo vo svojej postieľke. Pri tejto stratégii je dôležité, aby ste sa vrátili aj keď už zaspalo.
Reagovanie na plač - citlivé metódy:Mnohí rodičia majú obavy z metód založených na plači. Je dôležité zdôrazniť, že kontrolovaný plač nie je to isté ako nechať dieťa vyplakať sa bez reakcie. Moderné prístupy odporúčajú reagovať na dieťa, upokojiť ho hlasom alebo dotykom, no nevracať sa k pôvodnej spánkovej asociácii. Ak vám tento prístup nie je blízky, je úplne v poriadku zvoliť si inú cestu. Ak hľadáte spôsob, ako citlivo naučiť už ročné dieťa spať v postieľke, jednou z odporúčaných metód je metóda regulovaného plaču. Pri nej dieťatko pokojne pripravíte na spánok, uložíte bdelé do postieľky, pohladíte a odídete z miestnosti. Ak začne plakať, sledujete čas. Po minúte plaču prídete naspäť do izbičky, dieťatko slovne upokojíte a uistíte, že ste nablízku. Hneď na to opäť z miestnosti odídete. Ak plače ďalej, interval, kedy ste preč, predĺžite na dve minúty a proces upokojenia opakujete. Takto intervaly postupne predlžujete na 5 minút, 10, neskôr 15 a vždy do izbičky na chvíľku vojdete. Dieťa však nikdy z postieľky nevyberiete, ani nedvíhate. Postupne zaspí. Realita však bude iná a bez detského plaču to nepôjde. Plač však môže byť aj váš pomocník. Dieťa však musí vedieť, že na jeho volanie odpoviete. Prvý raz ho nechajte plakať minútu. Ďalší raz dve minúty a čas neustále predlžujte. Dieťa pochopí, že sa nič nedeje, že je v bezpečí a že prídete, keď vás volá. Dĺžka trvania je opäť veľmi individuálna. Môže to trvať 3 dni, ale aj mesiac. Dôležité je, aby ste dieťa zbytočne nestresovali a dali mu vždy dostatok času na adaptáciu. Matky sú predsa len citlivejšie a deti už v takomto útlom veku berú otcov ako trochu väčšiu autoritu. Keď dieťa neuposlúchne mamičku, ktorá mu už 5-krát povedala, aby si ľahlo a skúsilo zaspať, pošlite do spálne tatina a uvidíte, ako rýchlo zostane v spálni ticho.
Prečo spíme? Relácia Dr. Binocsa | Najlepšie vzdelávacie videá pre deti | Peekaboo Kidz
Špecifiká Denného Spánku a Ako Ho Podporiť v Postieľke
Denný spánok je rovnako dôležitý ako nočný a jeho kvalita ovplyvňuje celkové fungovanie dieťaťa. Mnoho detí, ako aj vaša 9-mesačná dcéra, zaspáva počas dňa pri dojčení, v nosiči alebo v náručí. S pribúdajúcimi kilami dieťatka je takéto uspávanie veľmi obtiažne, obzvlášť pre rodičov s problémami s chrbticou. Prechod na samostatné zaspávanie v postieľke cez deň môže byť o to náročnejší, ale nie nemožný.
Prvé kroky pri dennom zaspávaní v postieľke:Prvým tipom je zoznámiť dieťa s postieľkou aj mimo času spánku, a teda využívať ju ako bezpečnú ohrádku na hranie, keď si napríklad potrebujete dovariť obed alebo odskočiť na WC. Druhý overený tip je uspávať dieťa v postieľke počas poobedného spánku, a až po pár dňoch to vyskúšať v noci. Postieľka môže byť pokojne vo vašej spálni a počas zaspávania môžete byť pri dieťati.
Tvorba režimu a únava dieťaťa:Medzi prvým a druhým rokom života sa deťom postupne zmenšuje počet spánkov, ktoré majú počas dňa. Z troch sa stanú dva, z dvoch už len jeden obedný a v mnohých prípadoch sa môže stať, že dieťa odmietne spať cez deň úplne. V takom prípade však môže byť problém s ním celý deň vydržať a večer už bude také unavené a nervózne, že budete mať problém ho uspať. Ako teda docieliť, aby si dieťa aspoň na pol hodinku zdriemlo aj cez obed? Môže sa vám to podariť, ak mu vytvoríte režim a počas doobedia ho unavíte. Môžete vstávať napríklad o siedmej a každé doobedie ísť aspoň na 2 hodiny von, nech sa dieťa poriadne unaví. V takom prípade ho po výdatnom obede oveľa ľahšie uspíte. Ak však nechcete, aby potom dieťa bolo hore až do polnoci, snažte sa poobedný spánok skrátiť na minimum, pokojne len na 20 minút. Ak by prespalo 2-3 hodiny, večer máte o zábavu postarané.
Uspávanie s pohybom, ale bez námahy:Ak sa nechcete vzdať uspávania detí hojdaním, veď veľa detí hojdanie nemiluje náhodou, predsa bábätko bolo v brušku matky, kde bolo celý čas v pohybe a teraz musí väčšinu dňa nehybne ležať. Kľudne môžete vyskúšať poobedný spánok realizovať v hojdačke. Mnohým mamičkám sa osvedčilo zaspanie v hojdačke. Pomocou pružiny, ktorú môžete použiť do 20 kg môžu mať deti pocit ako keď boli v brušku. Hojdačku používajú aj pre staršie deti, lebo je až do 100 kg, alebo ju používajú vo výnimočných situáciách, ktoré nastávajú pri každom dieťati napr. pri chorobe, pri prerezávaní sa zúbkov.
Dôležité Zásady, Trpezlivosť a Riešenie Špecifických Výziev
Naučiť dieťa zaspávať samé je proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, dôslednosť a pochopenie individuálnych potrieb dieťaťa. Každé dieťa je jedinečné. Neexistuje jediný správny spôsob, ako naučiť dieťa spať v postieľke. Ak jedna metóda nefunguje, neznamená to zlyhanie. Doprajte si pauzu, skúste inú cestu a hlavne sa neporovnávajte s okolím. Najdôležitejšie zo všetkého je začať. Je jasné, že ak spí dieťa s vami v posteli a v noci začne plakať, nemusíte k nemu vstávať, ale hneď ho len ľahko nakojiť a spať ďalej. K postieľke budete musieť vstať vždy, no ide o krátkodobú obetu zo začiatku, ktorá sa vám vráti ako dlhodobý zisk.
Kedy nezačínať s nácvikom:Pozor, nikdy ale nezačínajte, keď je dieťa choré alebo v nepohode. Detičky majú rôzne zdravotné ťažkosti, od kolík v prvých mesiacoch života, rastu zúbkov, prvých prechladnutí, gastroezofagiálneho refluxu, či závažnejších ochorení. Tak či tak, spinkanie vo vlastnej postieľke ocenia nakoniec všetci členovia rodiny a stojí za to sa oň pokúsiť.
Dôslednosť a podpora rodiny:Oboznámte všetkých členov s tým, na čo sa chytáte. A všetci rodinní príslušníci musia dané pravidlá a režim dodržiavať. Nie sú žiadne výnimky. Tajomstvo úspechu je úplne ľahké. Treba dodržať len spánkový rituál. Deti milujú rituály, teda pravidelne sa opakujúce činnosti. Deti si ich dokonca vyžadujú a neraz nás na vynechanie aj upozornia. Deti potrebujú mať pravidelný režim, potrebujú mať pravidelne opakujúce sa činnosti. Spanie na rovnakom mieste cez deň a aj v noci. Spanie v približne rovnaký čas a to platí aj cez víkendy. Spánkový rituál by sa nemal prerušiť iba vo výnimočných situáciách.
Riešenie spánku v manželskej posteli a prevencia SIDS:Bábätko by od narodenia malo mať svoju vlastnú detskú postieľku. Pre jeho bezpečnosť nie je dobré, aby novorodenec spal v jednej posteli so svojimi rodičmi. Pokiaľ chcete mať bábätko v noci blízko seba, riešením sú postieľky k rodičovskej posteli. V ideálnom prípade dieťa vo svojej postieľke samé zaspáva a spinká tam celú noc. Z hľadiska prevencie syndrómu náhleho úmrtia dojčiat lekári odporúčajú, aby dieťatko v prvých mesiacoch života spalo v jednej miestnosti s rodičmi. Spanie dieťaťa v spoločnej posteli s mamou si niektorí nevedia vynachváliť, iní ho úplne zatracujú. Vlastná postieľka zabezpečuje dieťatku bezpečie počas spánku. Nemôžete ho priľahnúť, ani úplne prekryť vlastnou perinou. Bábätko si môže lepšie regulovať svoju telesnú teplotu a nehrozí, že z postele spadne. Aj keď sa to pri novorodencovi nezdá, aj malé bábätko si vyžaduje pomerne veľký priestor na spanie. V spánku sa často točí, kope a postupne je čoraz väčšie. Skôr či neskôr sa pri spaní dieťaťa medzi dvoma rodičmi nevyspí dobre nik.
Odvykanie od Cumľa: Dôležitý Krok k Samostatnosti
Pravdepodobne sa vám do toho nebude chcieť. Viete, že je od neho závislý a že bez neho nezaspí. Vždy, keď ho niečo rozhodí, tak si pocumle a je to zase dobré. Vhodným argumentom, prečo sa s cumľom rozlúčiť, je fakt, že od určitého veku môže mať neblahý vplyv na vývoj chrupu. Ak dieťa cumle celé dni, tak sa mu môžu zuby začať deformovať a tiež sa tým brzdí rozvoj reči. Obvykle sa odporúča odvyknúť ratolesť od cumľa okolo druhého roku. Väčšina zubov sa už vykľula, teda to najhoršie máte za sebou a je už mentálne vyspelý natoľko, aby ste mu mohli vysvetliť, prečo sa cumľa musíte zbaviť. Pamätajte ale tiež, že s vyšším vekom rastie aj závislosť. Môže byť jednoduchšie vziať cumeľ ročnému dieťaťu, ktoré rýchlejšie zabudne a nemôže sa ho slovne dožadovať, ako to dvojročné.
Pár trikov na ceste k vyhodeniu cumľa:
- Výmenou za darček: Túži vaše dievčatko po novej bábike? Má váš chlapček nejaké vysnívané autíčko? Kúpte mu ho výmenou za odovzdanie cumľa. Ten potom nadobro schovajte alebo vyhoďte.
- Odovzdanie čertovi: Blížia sa Vianoce? Ak viete, že vaše dieťa nebude mať zo stretnutia s čertom psychickú ujmu, skúste ich spolu s Mikulášom a anjelom pozvať a dieťa podnietiť na to, aby cumeľ čertovi odovzdalo.
- Znechutenie: Môžete ho potrieť horčicou alebo niečím, čo viete, že dieťa rozhodne nemá rado. Uvidíte, ako rýchlo ho túžba po cumli prejde.
- Poškodenie: Veľmi osvedčený spôsob zbavenia sa cumľa. Cumeľ poškoďte. Napríklad nastrihnutím. Ale tak, aby sa už nemohol používať. Dieťaťu môžete vysvetliť, že by mohlo mať „bobo“, ak by ho naďalej cumľalo.
- Cumľová víla: Ak je už vaše dieťa natoľko vyspelé, že pochopí príbeh, je preň táto metóda ako stvorená. Môžete si vymyslieť, že cumľová víla zbiera od veľkých detí cumle pre malé bábätká, ktoré žiadne nemajú. Ak jej svoje cumle odovzdá, ako poďakovanie necháva víla vysnívanú hračku.
- Strom cumľovník: Možno ho máte aj vo vašom parku. Ide o strom, na ktorý začali rodičia z okolia vešať na stuhu cumle detí, ktoré sa od nich odnaučili.
Majte trpezlivosť, veď spánok detí je veľká veda. Nedávajte si zbytočné predsavzatia, nechajte čas plynúť. Možno vás prekvapí, ako sa jednotlivé situácie samé jedného dňa vyriešia. V konečnom dôsledku sa predsa každé jedno dieťa, skôr či neskôr, naučí spať samo.
tags: #ako #naucit #dieta #zaspavat #v #postielke