Nie je to princ z rozprávky. Nebol chrabrý, nezabil draka, nedostal polovicu kráľovstva a nežil so svojou princeznou šťastne až do smrti. Je to len človek, len muž, ktorý robí chyby, občas býva mrzutý a nebol vždy dobrým manželom. Je však aj empatický, tolerantný, vzdelaný a tvrdo pracuje. Prostredníctvom charity pomáha tisíckam ľudí po celom svete, presadzuje multikultúru a náboženskú znášanlivosť. Jeho oddaná ochrana prírody predbehla dobu. Píše knihy, nakrúca dokumenty, maľuje… To je priveľa na to, aby bol iba synom Alžbety či manželom Diany.
Karol III., predtým princ Charles alebo Charles, princ z Walesu, je členom britskej kráľovskej rodiny a panovníkom Spojeného kráľovstva. Jeho matkou bola zosnulá Alžbeta II. a otcom princ Philip. Panovník pochádzajúci z jednej z najznámejších a najsledovanejších kráľovských rodín sveta sa na trón dostal po 70 rokoch, 8. septembra 2022, po smrti svojej matky Alžbety II., vo veku 96 rokov. Na svoju novú rolu sa pripravoval celý život a jeho nástupníctvo bolo najdlhšie v dejinách. Hoci introvertný a netrpezlivý, je aj cieľavedomý a ako kráľ chce pokračovať vo svojej doterajšej práci. Celé meno panovníka je Charles Philip Arthur George Mountbatten-Windsor. Korunovácia kráľa Karola III. prebehla 6. mája 2023.
Narodenie a rané detstvo v tieni koruny
November 1948, Londýn. Veľká Británia sa len pomaly spamätáva z hrôz vojny. Na tróne sedí kráľ Juraj VI., no jeho zdravie sa rýchlo zhoršuje. Zrak poddaných sa o to viac upiera na jeho dcéru Alžbetu. Jedného dňa, a nebude to trvať dlho, bude vládnuť ona. Na túto úlohu ju napokon pripravovali od narodenia, a tak vie, čo sa od budúcej panovníčky očakáva. Je vzdelaná a rezervovaná, vyhýba sa škandálom a počas vojny slúžila v ženskom pomocnom zbore.
Oficiálni životopisci zaznamenali, že sa prvorodený syn budúcej kráľovnej narodil po ťažkom pôrode 14. novembra 1948 o 21:14 v Buckinghamskom paláci v Londýne. Vďaka zvláštnemu výnosu kráľa pritom po prvýkrát neboli prítomní ministri ako tradiční očití svedkovia. Budúci kráľ Karol III. sa stal tak prvým kráľovským dieťaťom narodeným v Buckinghamskom paláci v 20. storočí. Malý Charles bol pokrstený mesiac po narodení vodou z rieky Jordán. V roku 2021, ešte ako princ, navštívil Izrael a údajné miesto krstu Ježiša Krista práve pri tejto rieke. Vzal si odtiaľ niekoľko fľaštičiek s riečnou vodou, aby sa mohla používať pri ďalších kráľovských krstoch.
Poddaní mali po dlhej dobe zasa dôvod na radosť, no detstvo malého princa i jeho súrodencov Anny, Andrewa a Edwarda malo od rozprávky veľmi ďaleko. „Je možné, že Alžbeta a Philip boli na deti pyšné, ale žiaden z nich nemal príležitosť ani povahu, aby sa stal pozorným rodičom,“ konštatuje vo svojej kronike Windsorovcov spisovateľ Donald Spoto. Búrliváckemu, nezávislému a pravdovravnému Philipovi bolo akékoľvek rozmaznávanie úplne cudzie. Ako námorník býval často na mori, a tak sa doma zvykol ukázať len na hodinku či dve za týždeň. Aj tých sa však Charles desil. Otec z neho chcel vychovať tvrdého chlapa, tak ho zastrašoval, posmieval sa mu a často ho doháňal k slzám. Podľa Spota „Philip chcel vytvarovať z Charlesa kráľa, ale namiesto toho s ním zaobchádzal ako tyran“.
Plachá a zodpovedná Alžbeta síce na rozdiel od manžela zažila šťastné a pokojné detstvo, no teraz mala trón na dosah a na svoje deti jednoducho nemala čas. Stala sa typickou aristokratickou matkou - dobrou, láskavou a nekonečne vzdialenou. Synov a dcéru vídala každé ráno o deviatej a potom až pri čaji alebo pri kúpaní, aj to vraj nikdy neurobila osobne. Keď mal princ z Walesu tri roky, starý otec Juraj zomrel. Matka sa stala anglickou kráľovnou a on dedičom trónu. Rodičia sa mu vzdialili ešte viac. Trávil celé dni len s dvomi opatrovateľkami a guvernantkou Catherine Peebles, ktorá sa starala o jeho vzdelávanie. Chlapec prežíval osamelé detstvo a ťažko si hľadal miesto vo svete. Starší syn britskej kráľovnej Alžbety II. a princa Philipa, vojvodu z Edinburghu, sa tak stal následníkom britského trónu už ako štvorročný po matkinej korunovácii 12. júna 1953. Od roku 1952 je vojvodom z Cornwallu a vojvodom z Rothesay a je najstarším a najdlhšie pôsobiacim dedičom v britskej histórii. Je tiež najdlhšie slúžiacim princom z Walesu, ktorým sa stal v júli 1958.
Cesta za vzdelaním: Od šikany k objavovaniu sveta
Philip navrhol, aby sa Charles vôbec ako prvý dedič v dejinách nevzdelával so súkromnými pedagógmi za múrmi paláca, ale navštevoval štátnu školu a „naučil sa žiť medzi ľuďmi“. Kráľovná Alžbeta II. a jej sestra Margaréta boli poslednými členkami kráľovskej rodiny, ktoré boli vzdelávané doma. Princ Charles chodil do súkromnej základnej školy Hill House International Junior School, potom do Cheam School.
V praxi to také jednoduché nebolo. V Hill House School v londýnskej časti Knightbridge sa síce princ naučil čítať, písať a s priemernými výsledkami zvládol aj počty a základy vied, no o skutočnom živote sa dozvedel veľmi málo. Stále ho vozila limuzína, všade s ním chodil ochrankár a peniaze preň predstavovali len mamin obrázok. Hrať s kamarátmi futbal, len tak behať po vonku, nakupovať či upratovať… Charles z bežných radostí a strastí svojich spolužiakov nespoznal vôbec nič. Formálne síce musel dodržiavať školský poriadok, zjesť celý obed v jedálni a upratovať svoje veci, no v skutočnosti sa k nemu všetci správali inak ako k ostatným. Učitelia ho napríklad vôbec nevyvolávali len preto, že ho nedokázali oslovovať krstným menom. A poznámka za nesplnenú úlohu či nebodaj pohovor s rodičmi? Odkedy sa Alžbeta stala kráľovnou, rodinné záležitosti mal na starosti Philip. A toho Charlesove pocity vôbec nezaujímali.
Vo výchove ešte pritvrdil a na jeseň 1957 syna poslal študovať do internátnej školy v Berkshire. Tam si hanblivý, nedôverčivý princ vypil kalich horkosti do dna. „Za to môžu ostatní chlapci. Tvrdia, že som nemehlo, že mám tučné nohy, stále sa mi vysmievajú… Niektorí sú na mňa zlí, prenasledujú ma, stále si musím dávať pozor, aby na mňa neurobili nejaký podraz,“ sťažoval sa Charles jednému zo sluhov. Pred otcom sa síce neľutoval a radšej zdôrazňoval, ako rád trénuje kriket a futbal, no ani to nepomohlo.
Riaditeľ ústavu v škótskom Gordonstoune trpel utkvelou predstavou, že len rehoľné odriekanie a prísnosť učiní z jeho študentov silných mužov. Škola preto nevynikala akademickými výsledkami, ale sparťanskou výchovou. Charlesova babička (kráľovná matka) osobne presadzovala, aby chlapca radšej poslali do Etonu len pár kilometrov od Londýna. Svojej dcére Alžbete v máji 1961 napísala: „Dúfam, že ho prijmú, lebo by to mohla byť ideálna škola pre niekoho s jeho povahou a temperamentom. Synovia všetkých vašich priateľov sú v Etone a je veľmi podstatné môcť vyrastať s ľuďmi, s ktorými budete neskôr v živote. A bolo by aj milé a dôležité, keby ste mohli Charlesa počas školského roka vídať. Ďaleko na severe by bol príliš odrezaný a osamelý.“ Svokra však Philipa nepresvedčila. Preňho bola škola dobrá, tak bude aj pre syna.
The Story Of Prince Charles | Royal Family Documentary
13-ročný Charles si musel zbaliť veci a opustiť všetko, čo mal rád - rodinu, milovanú pestúnku Mabel aj lorda Mountbattena, ktorý mu bol bližší než vlastný otec. Gordonstoune ako ústav na výkon trestu aj vyzeral. Železné postele, studené dlážky a žiarovky bez tienidiel, krátke nohavice a okná otvorené aj v zime a predovšetkým každodenný dril - to malo zo štyristo chovancov internátu spraviť chlapov. Každé ráno o siedmej ešte pred raňajkami museli behať a po studenej sprche nasledovalo vyučovanie s dôrazom na pestovanie odvahy a fyzické aktivity ako horolezectvo, záchranárstvo, jachting či hasenie požiarov. Pre princa bolo štúdium náročné aj psychicky. „Nie som spoločenský typ, vždy som mal hrôzu z väčších partií. Vystačím si sám alebo dávam prednosť len jednému priateľovi,“ priznal Charles, ktorý musel v Gordonstoune spávať v „izbe“ s ďalšími šesťdesiatimi spolužiakmi. Väčšina z nich princa neznášala a šikanovala. Pred jeho príchodom zaviedli v jednej z najprísnejších škôl Británie ešte tvrdšie pravidlá. Fajčenie sa začalo trestať bitkou, za pitie hrozilo vylúčenie. A hoci s tým Charles nemal nič spoločné, spolužiaci mu to dali poriadne „vyžrať“. Vysmievali sa mu pre jeho veľké uši, počas rugby doň každý tvrdo narážal a v noci ho udierali do hlavy, pretože chrápal. Ak sa princa niekto zastal alebo sa s ním chcel nebodaj kamarátiť, vyslúžil si od spolužiakov posmešky a sŕkavé zvuky, ktoré naznačovali, že sa mu podlizuje. Väčšina chlapcov to radšej rýchlo vzdala. Neprajníkov neodradil ani čas. Aj po dvoch rokoch bol Charles pod rovnakým tlakom ako na začiatku. „Ľudia v spálni sú hnusní. Celú noc na mňa hádžu papuče alebo ma bijú vankúšmi… Minulá noc bola peklo, doslova peklo.“ V súkromí vraj Charles často plakal.
Na jar 1966 konečne prišlo vykúpenie - Charlesa preradili do školy v ďalekej Austrálii. „Vzal som tam chlapca,“ povedal jeho spoločník David Checketts, „a späť priviedol muža.“ Hoci boli v Timbertope opäť najdôležitejšími predmetmi orientačný beh a horolezectvo, spolužiaci princa vnímali úplne inak ako doma v Británii a Charles vo svojich sedemnástich rokoch konečne ochutnal šťastie. „Miloval som to tam. Chlapci boli skvelí, veľmi úprimní ľudia. Hovorili presne to, čo si mysleli. Nemal som rád len jedného spolužiaka, ale to bol Angličan.“ U protinožcov Charles rád chodil na výlety do kopcov a navštevoval aj Novú Guineu. Práve tam sa prebudil jeho celoživotný záujem o iné kultúry, ktorý ho priviedol až ku štúdiu na univerzite.
Princ Charles od roku 1967 študoval archeológiu a antropológiu na Cambridgskej univerzite, na konci prvého ročníka prestúpil na históriu. V druhom roku štúdia absolvoval aj jeden semester na národnej univerzite Walesu, kde študoval waleskú históriu a jazyk. Štúdium ukončil v júni 1970 s titulom bakalár umenia. Získal tak vysokoškolský titul ako vôbec prvý nástupca trónu v dejinách. Ostatní študenti ho vnímali ako pomerne obľúbeného štíhleho mladíka, ktorý sa stránil spoločnosti a ľahko upadal do rozpakov, najmä kvôli neustálej prítomnosti osobného strážcu. Keď sa však zamiloval do tmavookej dcéry bývalého chilského veľvyslanca Lucie Santa Cruz, podarilo sa mu ochranky zbaviť a údajne s krásavicou strávil mnoho vášnivých nocí v byte, ktorý im požičiaval rektor Trinity. Po ukončení štúdia nastúpil Charles ku kráľovskému loďstvu, kde strávil roky 1971 - 1976. Ako správny námorník síce s kumpánmi navštevoval vykričané štvrte, popíjal a sledoval ľahké dievčatá, no aj tak ho sužovala samota.
Komplexný osobný život: Láska, manželstvo a verejná mienka
Lucia Santa Cruz spomína, že keď sa Charles vracal zo šesťmesačného pobytu na mori, napísal jej, aby sa stretli, keď loď zakotví v prístave. Hoci vedel, že už je zasnúbená s iným, nemá ho vraj kto iný privítať. Vo všeobecnosti sa však princ o nežnejšie pohlavie zaujímal len málo, dokonca sa začalo polemizovať o jeho sexuálnej orientácii. Aby tieto klebety zastavil, vyhlásil v televízii, že musí mať neustále na pamäti, že jeho vyvolená sa možno raz stane anglickou kráľovnou. Písal sa však už rok 1978, Charles dovŕšil tridsiatku a nevesty nikde. Podľa princovho komorníka mu vyhovovalo, že je slobodný a po splnení povinností môže robiť, čo sa mu zachce. V hĺbke duše navyše o zmysle manželstva veľmi pochyboval. Istého priateľa sa vraj pýtal, ako je možné, že sa môžu ľudia v jednu chvíľu tak veľmi milovať a o chvíľu sa rozídu navždy. Keď mu ten povedal, že taká zmena je prirodzená, Charles zosmutnel ešte viac. Kráľovná na Charlesa tlačila, no nájsť horlivú protestantku z dobrej rodiny s nepoškvrnenou povesťou, ktorá sa dobrovoľne vzdá všetkých ambícií v prospech rodenia detí a reprezentovania monarchie - to nebolo vôbec jednoduché. Prvú časť podmienok by snáď spĺňalo viacero dám, s ktorými sa Charles stretával. Na tú druhú však nebola ochotná pristúpiť žiadna z nich.
Celý svoj dospelý život princ Charles miloval Camillu Rosemary Shandovú. Camilla Rosemary Shand pochádzala z významného aristokratického rodu z Cornwallu, ktorý postavil polovicu domov v Belgravii, najvznešenejšej obytnej štvrti Londýna. Navštevovala prestížne školy v Londýne, Švajčiarsku a Francúzsku. Bola priama, svojrázna, spoločenská, s podrezaným jazykom a zemitým humorom. Nevynikala krásou, ale vraj bola aj tak neuveriteľne sexi. Priatelia ju charakterizovali ako divošku, ktorá má vždy dobrú náladu, smeje sa, je šťastná a baví všetkých okolo seba. Skrátka, presný opak Charlesa, s ktorým ju spájal len záujem o pobyt v prírode.
Podľa obľúbenej historky sa Princ z Walesu stretol s vojvodkyňou z Cornwallu na zápase konského póla, kde ho Camilla oslovila slovami: „Moja praprababka bola milenkou vášho praprapradedka, čo vy na to?“ Narážala pritom na ľúbostný vzťah ich predkov Eduarda VII. a Alice Keppel. V skutočnosti však podľa autorky Charlesovho životopisu Stephanie Mayer spomenula túto historku žena, ktorá ich zoznámila - Charlesova dávna priateľka z univerzity Lucia Santa Cruz, ktorá teraz bývala v Londýne s Camillou. Keď ju princ na jeseň 1972 navštívil, pozvala na pohárik aj svoju spolubývajúcu. Charles sa s Camillou zoznámil v roku 1970 a údajne medzi nimi bola okamžitá príťažlivosť a netrvalo dlho, kým spolu začali chodiť. Charles sa do Camilly zamiloval na prvý pohľad a aj podľa nej to bola veľká láska. Dvora však ich šťastiu neprial, Camilla už nebola panna a sobáš s následníkom trónu neprichádzal do úvahy.
Princov životopisec Penny Junor v tejto súvislosti pripomína menej romantické fakty. „Zaľúbila sa doň a zobrala by si ho. Žiaľ, nepožiadal ju o to. Nevedel sa rozhodnúť a nedokázal odolať šarmu iných žien, až sa ho Camilla vzdala.“ Vojvodyňa z Cornwallu teda nakoniec uprednostnila rozum pred citom - v roku 1974 sa vydala za dlhoročného ctiteľa, vysokopostaveného dôstojníka kráľovskej jazdy Andrewa Bowlesa a porodila mu dve deti. Charles si veľmi rýchlo uvedomil, o čo prišiel a Camillu presvedčil, aby sa ďalej stretávali. Princov ľúbostný život bol možno uspokojivejší než kedykoľvek predtým, to však nič nemenilo na skutočnosti, že si musel nájsť aj manželku.
Lord Mountbatten mu kedysi povedal, že pred svadbou „by mal mať muž toľko mileniek, koľko sa len dá, ale za manželku by si mal vybrať vhodné, atraktívne a milé dievča… Nehodí sa, aby boli ženy skúsené, ak majú ostať po svadbe na piedestále“. Teraz prišiel s geniálnym nápadom - princ sa predsa môže oženiť s jeho vlastnou pravnučkou Amandou Knatchbull! Má síce ešte len 16 rokov, ale keď Charles chvíľu počká a postráži si ju, mohla by byť pre neho ideálnou nevestou. Princ súhlasil a získal tak pre seba ďalší čas. Keď prešli dva roky, Mountbatten rozhodol, že treba vzťah Charlesa a Amandy posunúť ďalej. Navrhol, že vezme vnučku a pridajú sa k princovi počas jeho oficiálnej cesty po Indii (1980). Otcovia potenciálnych snúbencov však tento nápad zamietli. Philip sa bál, že Charlesa jeho slávny strýko zatieni a Amandin otec zasa varoval, že médiá ich vzťah ovplyvnia ešte skôr, než sa sami rozhodnú, či chcú byť spolu. Napokon krutý osud aj tak všetko zmenil. Lord Mountbatten zahynul pri bombovom útoku a zdrvený Charles síce po návrate z Indie požiadal Amandu o ruku, no tá prišla pri atentáte až o troch príbuzných (pradedka, starú mamu a najmladšieho brata Nicholasa). S kráľovskou rodinou už viac nechcela mať nič spoločné. Aj Charlesa strata najbližšieho priateľa zdrvila, ako neskôr priznal, chcel v tom ťažkom období „tiež zomrieť“. Na smútok zabúdal v náručí Camilly, pri prestavbe svojho sídla Highgrove a občas aj na večierkoch u priateľov.
The Story Of Prince Charles | Royal Family Documentary
Diana Spencer bola od Charlesa takmer o 13 rokov mladšia. Pochádzala zo starého aristokratického rodu a kráľovskú rodinu poznala od malička - s Charlesovými mladšími bratmi Edwardom a Andrewom sa v detstve hrávala. Sestra princeznej Diany, dnes známa ako Lady Sarah McCorquodale, bola krátko v romantickom vzťahu s vtedajším princom Charlesom ešte predtým, ako sa zoznámil s Dianou. V roku 1977 Charles navštívil sídlo Spencerovcov Althorp House ako hosť Sarah. Diana mala vtedy 16 rokov a Charles mal 29 rokov. Tam sa prvýkrát zoznámili. Tí dvaja sa znova stretli až o 3 roky. Spolu so súrodencami vyrastala po rozvode rodičov v otcovom dome na kráľovských statkoch v Sandringhame a v rodinnom sídle v Althorpe. Práve tam spoznala aj korunného princa - v roku 1977 sa niekoľko mesiacov stretával s jej staršou sestrou Sarah a Diane nevenoval ani štipku pozornosti.
V júli 1980 to však už bolo iné. Na grilovačke u spoločného priateľa v Petworthe usadili korunného princa vedľa Diany. Už to nebola tá malá nudná sestra, teraz tu sedelo pekné žieňa s veľkými modrými očami a pohľadom srny. Keď Charles v ono sparné popoludnie spomenul Mountbattenovu smrť, Diana povedala: „Vyzerali ste tak smutno, ešte nikdy som nič tak smutné nevidela. Moje srdce krvácalo a pomyslela som si: ´Toto nie je správne, ste úplne sám, mali by ste mať so sebou niekoho, komu dôverujete.’” Princa tento úprimný súcit dojal. Hoci sa do Diany nezamiloval, cítil, že časom by sa to mohlo stať. Hodlal sa s ňou preto stretávať aj naďalej. Najskôr to bolo pozvanie na Verdiho Requiem v Royal Albert Hall, potom nasledovalo spoločné plachtenie a napokon mladá učiteľka sprevádzala princa pri rybačke, čo neuniklo pozornosti ostražitých reportérov. Na Nový rok Diana navštívila Charlesa v Sandringhame a noviny palcovými titulkami hlásali: Našiel princ konečne tú pravú?
Charles sa musel rozhodnúť, ako ďalej. Dianu nemiloval, ale spĺňala všetky požiadavky. Pochádzala z aristokratickej rodiny, bola mladá, nesmelá a bez škandálov a zdalo sa, že sa bude dať ľahko pretaviť do podoby dôstojného člena kráľovskej rodiny. Alžbeta nechápala, prečo jej syn s ponukou na sobáš toľko otáľa. Keď Charles požiadal Dianu o ruku, nemal pre ňu zásnubný prsteň. Diana si sama vybrala prsteň, ktorý sa jej páčil - zafírový prsteň od spoločnosti Garrard. Nádherný prsteň s 12-karátovým oválnym cejlónskym zafírom obklopený diamantmi na 18-karátovom bielom zlate je jedným z najznámejších a najkrajších zásnubných prsteňov na svete.
Princ Charles sa 29. júla 1981 oženil s lady Dianou Spencerovou v londýnskej katedrále sv. Pavla. Ich svadbu sledovalo v televízii po celom svete na tri štvrte miliardy ľudí. Diana svatbou získala titul princezna z Walesu a stala sa hviezdou. Postupne sa im narodili synovia: princ William Arthur Philip Louis (1982) a princ Henry Charles Albert David, známy ako princ Harry (1984).
Manželstvo však časom prestalo byť šťastné a na povrch začali prenikať informácie o nevere, ktoré sa týkali predovšetkým princeznej Diany. Hoci bol a aj je príkladným členom kráľovskej rodiny, so životom Karola III. sa viaže kontroverzia týkajúca sa jeho manželstva. Princ Charles sa v roku 1994 priznal k nevere, a tak sa obe ich manželstvá rozpadli. Na druhej strane, Diana si začala s bývalým rodinným inštruktorom jazdenia Jamesom. Média dokonca začali špekulovať, či sú deti skutočne ich a či ich Diana nemala so spomínaným koučom. Koncom roka 1995 bol odvysielaný rozhovor, v ktorom Diana verejne priznala pravdu o ich mimomanželských pomeroch. Vtedy zaznela známa veta: „V tomto manželstve sme boli traja.“ Narážala tým na Camillu. Princezná Diana trpela depresiami a bulímiou. Problémy manželstva boli ale veľké, a tak došlo 28. augusta 1996 k rozvodu.
Diana potom 31. augusta 1997 zomiera pri tragickej automobilovej nehode v Paríži spolu so svojím milencom Dodim al-Fayedem. Diana bola milovaná ľudom, a preto Charles pred verejnosťou ťahal za kratší koniec. Obviňovali ho z krachu manželstva, nevery s dnes už manželkou Camillou, psychického úpadku Diany a napokon aj jej smrti. Hoci sa hovorilo, že aj Diana mala aféry a že za rozpad manželstva mohlo aj jej dlhodobo nestabilné duševné zdravie a nekompatibilita páru, Diana zostala milovaná a Charles nenávidený. Charlesa strata najbližšieho priateľa zdrvila, ako neskôr priznal, chcel v tom ťažkom období „tiež zomrieť“. Média začali znova špekulovať, či išlo skutočne o nešťastnú udalosť. Niektorí zastávali názor, že vodič pracoval pre MI6, aj keď takáto teória sa nikdy nepotvrdila. Karol žil po tejto udalosti osamote až do roku 2005.
Ako sa ale ukázalo, láska ku Camille bola skutočná. Zdá sa, že Karol ju ľúbi už od prvého stretnutia v 70. rokoch 20. storočia. Necelých deväť rokov po rozvode so svojou prvou ženou si princ Charles vzal 9. apríla 2005 svoju dlhoročnú priateľku a jednu z príčin jeho rozvodu Camillu Parker-Bowlesovú na radnici vo Windsore. Jednoduchý obrad sa uskutočnil v kapli sv. Juraja na Windsorskom hrade. Charles však svojej druhej manželke pred svadbou daroval prsteň, ktorý preňho mal osobnú hodnotu. Prsteň, ktorý nosí Camilla, totiž patril jeho starej mame - Alžbete, kráľovnej matke, s ktorou si bol veľmi blízky.
Camilla sa stala druhou matkou Williama a Harryho a zároveň získala titul vojvodkyne z Cornwallu. Princ Charles sa nikdy nestal miláčikom širokej verejnosti. Jeho život sa niesol v tieni jeho slávnej matky Alžbety II. a nebohej manželky - mladej, atraktívnej Diany. Od Dianinej smrti si však Charles aspoň čiastočne získal naspäť priazeň verejnosti, najmä pre láskavý a starostlivý vzťah ku svojim synom Williamovi a Harrymu, ktorých mal z prvého manželstva. Mal zároveň veľmi blízky vzťah so svojou starou mamou Alžbetou - kráľovnou matkou a jej smrť ho hlboko zasiahla.
Synovia William a Harry sa zhodujú, že ich otec voči nim veľmi neprejavoval náklonnosť a netrávil s nimi toľko času, koľko by si priali. Aj napriek tomu hovoria, že dnes sú naňho hrdí a nikdy netvrdili, že by bol zlým otcom. Odkedy sa však stal starým otcom, Karol je viac prítomný v životoch vnúčat, snaží sa ich povzbudzovať, hrať sa s nimi, ukazovať im lásku a dávať im darčeky. Princ Charles sa 22. júla 2013 stal starým otcom, keď manželka jeho syna princa Williama Kate porodila chlapca, ktorý dostal meno George Alexander Louis. Nástupcovia na trón sú 1. princ William, 2. princ George - vnuk, 3. princezná Charlotte - vnučka, 4. princ Louis - vnuk, 5. princ Harry.
Vládca s víziou: Záväzok k životnému prostrediu a architektúre
Princ Charles je priaznivcom environmentálneho prístupu riešenia súčasných problémov sveta a podporuje také myšlienky, ako je väčšie využívanie biopotravín, podpora ekologického hospodárenia, podpora udržateľného rozvoja vidieka, ochrana a rekonštrukcia historických budov a ich funkčné prispôsobenie podmienkam 21. storočia pri udržaní pôvodného historického vzhľadu. Karola prezývajú aj „Zelený kráľ“ - je totiž oddaným environmentalistom, ktorý dlhodobo bojuje za otázky ochrany životného prostredia. Jeho aktivity zahŕňajú podporu výsadby stromov, návštevy ohrozených dažďových pralesov, močiarov a ďalších miest. Okrem toho má v súkromnom sídle Highgrove House and Gardens záhradu a ekologickú farmu a až 90 % energie pre sídla a kancelárie kráľovskej rodiny vraj pochádza z obnoviteľných zdrojov. Britský kráľ v roku 2020 spustil iniciatívu udržateľných trhov, ktorá združuje generálnych riaditeľov spoločností z celého sveta a má za cieľ zvýšiť financovanie klimatických opatrení. Ako ochranca životného prostredia zvyšuje povedomie o ekologickom poľnohospodárstve a zmene podnebia, čo mu prinieslo ocenenia a uznania od environmentálnych skupín. Ohrozený druh ekvádorskej stromovej žaby bol pomenovaný podľa vtedajšieho princa Charlesa - Hyloscirtus princecharlesi. Tým sa vzdal hold princovi a jeho práci za ochranu dažďových pralesov.
Princ Charles sa zaujíma o architektúru a svoje architektonické a urbanistické myšlienky sa snaží preniesť do skutočnosti. Najväčším projektom týkajúcim sa novej podoby estetického a udržateľného bývania je výstavba mestečka Poundbury, ktoré vzniká podľa jeho návrhov. Od roku 1993 pracuje na vytvorení experimentálneho nového mesta Poundbury založeného na jeho preferenciách. V meste sa využívajú iba prírodné a kamenárske materiály a v návrhu budov sa uplatňuje historický, ale najmä regionálny štýl s úmyslom vytvoriť priestor, s ktorým by sa ľudia stotožnili, a v ktorom by vznikol silný pocit spolunáležitosti. Jeho názory na úlohu architektúry v spoločnosti a na ochranu historických budov si získali značnú pozornosť britských architektov a kritikov dizajnu.
Ako princ z Walesu plnil oficiálne povinnosti v mene kráľovnej. Založil The Prince's Trust v roku 1976, sponzoruje The Prince's Charities a je patrónom, prezidentom a členom viac ako 400 ďalších charitatívnych organizácií. The Prince Foundation poskytuje pravidelné milióny libier chudobným rodinám a chorým deťom. Zároveň sú z neho platené štipendiá na stredné a vysoké školy pre deti z rodín, ktorí školné nemôžu dovoliť. Jeho podpora alternatívnej medicíny vrátane homeopatie bola mnohými lekárskymi komunitami kritizovaná. Podporuje imigrantov, Charles údajne povedal, že Briti by mali byť viac otvorení a pokúsiť sa porozumieť prisťahovalcom. Okrem toho sa v roku 2022 vyjadril ku kontroverznej imigračnej politike Spojeného kráľovstva týkajúcej sa deportácie žiadateľov o azyl do Rwandy. Túto politiku kritizoval a považoval za tragédiu, že tí, ktorí sú nútení utiecť zo svojich domovov a potrebujú lásku a prijatie, sú deportovaní.
Kultúrne a osobné aspekty: Umelec, autor a zberateľ zážitkov
Princove záujmy sú rozsiahle a zahŕňajú životné prostredie, architektúru, poľnohospodárstvo, školstvo, alternatívnu medicínu, hudbu, históriu, archeológiu, lietanie, konské pólo, rybárčenie či maľbu akvarelov. Kráľ Karol III. je nielen hudobne, ale aj umelecky nadaný. Hrá na violončelo, klavír a trúbku. Okrem toho spieval v školskom zbore a ako mladý písal piesne. Kráľ Karol III. rád počúva hudbu a jeho najobľúbenejším žánrom je klasická hudba.
Maľovanie bolo vždy jeho záľubou a jednou z najobľúbenejších činností, pri ktorých rád relaxuje. Kráľ rád maľuje vonkajšie scenérie a krajiny a používa výlučne akvarel. Začal maľovať v 70. rokoch 20. storočia a jeho obrazy boli prvýkrát vystavené v roku 1977 na Windsorskom zámku. Od roku 1997 mu predaj jeho diel vyniesol v prepočte zhruba 2,6 miliónov eur. Všetky peniaze z predaja venuje Charitatívnemu fondu princa z Walesu, ktorý sa okrem iného venuje vzdelávaniu, životnému prostrediu, sociálnej inklúzii a ďalším cieľom. Je jedným z najúspešnejších žijúcich umelcov v Spojenom kráľovstve.
Britský kráľ rád relaxuje pri maľovaní, ale aj pri čítaní a písaní kníh. Vydal niekoľko kníh, medzi ktoré patria detská kniha The Old Man of Lochnagar (Starec z Lochnagaru, 1980), The Garden at Highgrove (Záhrada v Highgrove, 2000), ktorá približuje záhrady v jeho sídle či Climate Change (Klimatické zmeny, 2017), ktorá vysvetľuje globálne otepľovanie a možné riešenia na zníženie jeho vplyvu. Medzi jeho najobľúbenejšie knihy patria Battle of the Atlantic (Bitka o Atlantik, 2018), Along the Enchanted Way: A Story of Love and Life in Romania (Na čarovnej ceste: Príbeh o láske a živote v Rumunsku, 2009) a v obľube má aj knižnú sériu Harry Potter, ktorú si rád číta s vnúčatami.
Následník britského trónu princ Charles vlastní niekoľko rezidencií - Clarence House je jeho oficiálnym londýnskym sídlom, Highgrove House má v Cornwalle a Birkhall sa nachádza v Škótsku. Vo Walese vlastní princ Charles sídlo Llwynywermod. Princ Charles má na panstve v Highgrove v strednom Anglicku časť Slovenska - nachádzajú sa tam semenáčiky brestu horského, ktorý je vo viacerých európskych krajinách ohrozovaný znečisteným životným prostredím a ochorením grafiózou.
The Story Of Prince Charles | Royal Family Documentary
Kráľ Karol III. vyhlásil, že je potomkom Drakulu - krutého rumunského kniežaťa Vlada III. Analýzou svojho rodokmeňa zistil, že je jeho pokrvným potomkom. Karol má k Rumunsku silný vzťah a krajinu miluje natoľko, že si tam kúpil dom a pravidelne sa angažuje v kampaniach na záchranu tamojších lesov.
Členovia kráľovských rodín si tradične pochutnávajú na zverine, a Karol nie je výnimkou. Okrem toho obľubuje aj ryby, vajcia, syry a jeho najobľúbenejším dezertom je citrónový krém pripravený zo smotany, citróna, múky, cukru, vajec a masla. Jeho obľúbeným alkoholickým nápojom je martini z ginu a suchého vermútu, ktoré údajne pije každý deň pred večerou. Kráľ Karol III. nikdy neje obed. Dôvodom je jeho zaneprázdnenosť, a tak si väčšinou pochutnáva iba na výdatných raňajkách a večeri.
Karol si so sebou na cesty berie niekoľko dôležitých vecí. Patria medzi ne však aj nezvyčajné predmety, ktoré si mnohí na cesty rozhodne neberú. Britský kráľ cestuje so svojím záchodovým sedadlom, posteľou a niekoľkými krajinomaľbami. Údajne si so sebou niekedy berie aj vopred namiešané martini a svoj obľúbený pohár.
Princ Charles bol niekoľkokrát označený magazínom GQ za jedného z najlepšie oblečených mužov sveta. Na oblečení si dáva záležať a niekedy sa údajne prezlieka aj 5 alebo viackrát denne. Okrem toho si potrpí aj na zdanlivo nedôležité detaily - jeho služobníctvo mu vraj žehlí aj šnúrky do topánok a pyžamo.
Osobnosť a charakter: Vlastnosti kráľa
Bývalý premiér Spojeného kráľovstva Winston Churchill princa Charlesa stretol, keď mal budúci kráľ tri roky. Povedal o ňom, že je príliš mladý, aby toľko premýšľal. Oproti predchádzajúcim generáciám je kráľ Karol III. viac citlivý a už od mladosti býva často zamyslený. Jeho otec synove vlastnosti vnímal ako slabosť, a preto ho poslal do internátnej školy Cheam School veriac, že tam sa z neho stane silnejší človek. Charles to však nezvládal dobre a v súkromí vraj často plakal. Hoci je Karol introvert a na verejnosti bol často nervózny, rokmi sa z neho stal sebavedomejší muž.
Ľudia narodení v znamení Škorpióna, ktorým Charles je (narodený 14. novembra), majú veľmi jasné myslenie, bystrý úsudok a presný odhad situácie. Nemajú len dobrú pamäť, ale majú aj aktívne tvorivé myslenie, ktoré sa vyznačuje originalitou. Ich bezpečie spočíva v stabilite, ktorú nie je ľahké uspokojiť. Môžu mať praktickú povahu, závislú na materiálnych stránkach života. Musia sa naučiť prijímať zmenu ako súčasť svojho žitia, inak sa môžu objaviť komplikácie. Tento človek potrebuje uplatňovať svoju tvorivosť, autoritu a moc. Vyhľadáva lásku, obdiv, potlesk. Obsahom usilovania by malo byť stať sa samostatnou svojbytnou individualitou. Nebezpečenstvom týchto ľudí je pýcha. Musia najskôr vyvinúť patričné úsilie, aby si úctu a obdiv zaslúžili.
Podľa čínskeho zverokruhu, do ktorého spadá rok jeho narodenia (1948 - Krysa), má Charles šarm, neobyčajnú útočnosť a bojechtivosť. Na prvý pohľad sa pritom zdá byť pokojný, vyrovnaný a veselý, zdanie ovšem klame. Za tým všetkým sa skrýva neustály vnútorný pohyb a zámerne pestovaná agresivita. Keltký stromový horoskop zase spája Charlesa s gaštanom, stromom húževnato bojujúcim o svoj priestor, ktorý však dokáže štedro obdarovať svojimi plodmi i pohodou v tieni jeho koruny. Ľudia Gaštanu majú hlboko zakorenený zmysel pre spravodlivosť a sú schopní úporne bojovať, ak vec považujú za správnu. Zariaďuje si život podľa seba. Potrebuje bezpečné domáce prostredie a dobré povolanie. Tvrdo pracuje a dovedie zarobiť peniaze. Je ohľaduplný, pozorný a spoľahlivý. Táto osoba je ambiciózna a inteligentná. Môže dosiahnuť veľký úspech, ale aj krach. Je nadaná a má sklon k víziám. Dovedie využívať inšpirácie zhora.
Korunovaný dedič: Kráľ Karol III.
Britský kráľ a kráľovná momentálne žijú v Londýne v sídle s názvom Clarence House. Je možné, že v budúcnosti budú väčšinu svojho času tráviť v Buckinghamskom paláci, ktorý zostáva administratívnym sídlom kráľovskej rodiny a miestom konania oficiálnych štátnych podujatí. Karol, celým menom Charles Philip Arthur George Mountbatten-Windsor, sa narodil 14. novembra 1948 do rodiny princeznej Alžbety a jej manžela Filipa. Bol ich prvorodeným synom a neskôr mal ďalších troch súrodencov. V roku 1969 bol korunovaný za princa z Walesu - teda vo veku 20 rokov.
Kráľ Karol III. bol kedysi označený ako najpracovitejší člen kráľovskej rodiny. Pracuje aj po večeroch, cestuje a vykonáva všetky kráľovské povinnosti, kvôli ktorým dokonca ani neobeduje. Po smrti svojho otca, princa Filipa, ktorý zomrel 9. apríla 2021, sa stal Charles hlavou kráľovskej rodiny a prevzal časť jeho povinností. Britský kráľ a kráľovná momentálne žijú v Londýne v sídle s názvom Clarence House.
Britský následník trónu princ Charles dvakrát navštívil aj Slovenskú republiku. Prvý raz ešte spolu s prvou manželkou princeznou Dianou 8. mája 1991 pri príležitosti oficiálnej návštevy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Druhý raz prišiel na pozvanie prezidenta SR Rudolfa Schustera 1. novembra 2000 na dvojdňovú oficiálnu návštevu už samostatnej Slovenskej republiky. Po stretnutiach s najvyššími ústavnými činiteľmi si princ pozrel katolícke kostolíky z 13. storočia, remeselnú výrobu, absolvoval rozhovor so študentmi a zasadil symbolický strom v Lesoch SR.
Karol III. sa stal britským kráľom v roku 2022 po smrti svojej matky Alžbety II. Panovník sa na trón dostal po 70 rokoch. Bol najdlhšie čakajúcim následníkom trónu v histórii Spojeného kráľovstva - čakal 70 rokov. Pred ním bol takýmto rekordérom kráľ Eduard VII. Ten na trón čakal 59 rokov, 2 mesiace a 13 dní. Na trón zasadol v roku 1901 po smrti svojej matky kráľovnej Viktórie. Kráľ Karol III. bol tiež najstarším panovníkom, ktorý kedy nastúpil na trón. Keď sa stal kráľom, mal 73 rokov, zatiaľ čo jeho mama Alžbeta II. mala 25 rokov, keď sa stala kráľovnou.
Keďže má 73 rokov, mnohí sa pýtajú, kto je jeho následníkom? Predsa jeho prvorodený syn William. Po ňom zasa do úradu panovníka Británie nastúpia jeho deti - podľa následníctva postupne princ George (9 rokov), princezná Charlotte (7 rokov) a princ Louis (4 roky), teda Williamove a Catherinine deti. Jeho nástupníkom na trón je v súčasnosti princ William, ktorý po ňom zdedil titul princ z Walesu. Mladší syn Harry už síce opustil kráľovskú rodinu a nepraje si, aby ho ľudia nazývali princom, no podľa britského práva je stále dedičom kráľovskej koruny a piatym nástupcom na trón.
The Story Of Prince Charles | Royal Family Documentary
tags: #charles #princ #narodenie