Materstvo sa odjakživa vnímalo ako niečo, čo je v živote ženy úplne to najprirodzenejšie. Biologický príkaz, naplnenie osudu, zdroj nekonečného šťastia - takýto idealizovaný obraz sprevádzal ženy po stáročia. V 21. storočí sa však do tohto obrazu čoraz hlasnejšie vkráda váhanie a strach. Dnešné ženy stoja pred otázkou „mať či nemať dieťa?” vybavené obrovským množstvom informácií, ale zároveň s oveľa menším počtom ilúzií. Spoločnosť chápe tehotenstvo ako obdobie plné lásky, radosti, spokojnosti a šťastia, no o strachu sa pritom bežne nevraví. Napriek tomu je strach z pôrodu bežnou emóciou každej ženy vo väčšej, či menšej miere. Obavy sú späté najmä s bolesťou počas pôrodu, možnými komplikáciami i s fyzickými zmenami, ale aj s hlbšími psychickými aspektmi, ktoré si vyžadujú pozornosť. Neodkomunikovaný strach naberá na intenzite a môže mať vplyv na priebeh tehotenstva, pôrod a aj na rozvoj možných popôrodných depresií, či ich zložitejší priebeh a dlhšie trvanie.
Prečo sa ženy boja pôrodu? Spektrum obáv od bolesti po stratu identity
Strach z pôrodu je veľmi prirodzená vec, no dôležité je, aby neprepukol do extrémneho štádia - vtedy je ohrozením pre matku i dieťa. Spektrum obáv, ktoré môžu ženu sprevádzať pred pôrodom, je široké a často komplexné. Od konkrétnych fyziologických procesov až po hlboké existenciálne otázky týkajúce sa identity a budúcnosti, všetky tieto faktory prispievajú k celkovému pocitu neistoty.
Pôrodná bolesť ako ústredný strašiak
Jedným z najčastejších a najintenzívnejších dôvodov, prečo sa ženy obávajú pôrodu, je nepochybne strach z bolesti. Vedúci lekár Perinatologického centra Gynekologicko-pôrodníckej kliniky 1. LF UK a VFN Antonín Pařízek vysvetlil, že „pôrodná bolesť patrí medzi najintenzívnejšie bolesti, s ktorými sa človek v živote stretáva. To je ten dôvod, prečo sa ženy pôrodu boja.“ Nie je žiadnym tajomstvom, že pôrodné sťahy sú nepríjemné až kruté, opakujú sa v 1-5 minútových intervaloch, pričom na porodenie dieťaťa je potrebných približne 150 až 200 takýchto sťahov. Tento fyzický aspekt pôrodu je často predmetom mnohých diskusií a obáv.
Pocit bolesti spojený s pôrodom, rovnako ako aj reakcia na bolesť, sú však individuálne rozdielne. Na toleranciu bolesti majú vplyv predchádzajúce zážitky, výchova v detstve, vzťah k tehotenstvu a jeho priebeh, partnerský vzťah, sebarealizácia a samozrejme aj spôsob vedenia pôrodu, anatómia pôrodných ciest, telesná kondícia a hmotnosť, uloženie a veľkosť plodu a mnoho ďalších faktorov. Niektoré ženy môžu mať obavy z kontrakcií, ktoré už zažili, zatiaľ čo iné sa boja natrhnutia alebo nastrihnutia hrádze, prípadne panikária zo straty kontroly počas pôrodu, obávajú sa, že nebudú schopné spolupracovať, alebo nesprávne tlačiť a dýchať. Obavy prvorodičiek sú prirodzene vyššie, keďže pre ne je celá skúsenosť veľkou neznámou a pôrod im trvá spravidla dvakrát tak dlho ako ženám, ktoré už rodili. Našťastie, Pařízek zdôraznil, že dnes existuje veľa bezpečných metód, ktoré môžu bolesť pri pôrode tlmiť, čo môže budúcim matkám priniesť úľavu a nádej.
Pôrod cisárskym rezom: Krátkodobá úľava, dlhodobé otázniky
V súvislosti so strachom z pôrodnej bolesti sa často objavuje diskusia o pôrode cisárskym rezom na želanie. Podľa Antonína Pařízka sú takéto pôrody výsledkom zlyhania predpôrodnej prípravy. Zdôrazňuje, že cisársky rez by sa mal vykonávať len v prípade ohrozenia života či zdravia matky a dieťaťa. Dôvodom, prečo si ženy želajú priviesť na svet dieťa cisárskym rezom, je podľa neho najčastejšie strach z bolesti.
Celosvetové štatistiky poukazujú na rastúci trend pôrodov cisárskym rezom. Najviac ich je v Latinskej Amerike, kde sa takto narodí zhruba 40 percent detí. V USA je to zhruba tretina. Hoci „v súčasnej dobe je cisársky rez úplne bezpečnou operáciou,“ Pařízek upozorňuje, že „to je len krátkodobý pohľad, pretože musíme brať do úvahy aj dlhodobé následky a tie také pozitívne nie sú.“
Dlhodobé dôsledky cisárskeho rezu môžu zahŕňať väčšie problémy s dojčením a dlhšie zotavovanie matky. Okrem toho lekár upozornil, že „je dokázané, že ak v prvých dňoch, týždňoch a mesiacoch života neprebehne optimálne bakteriálne osídlenie bábätka, hrozia mu rôzne následky v detstve aj dospelosti.“ V detstve môžu byť takto narodené deti náchylnejšie na rôzne infekcie, alergie, astmu, cukrovku prvého typu, celiakiu, obezitu, poruchy imunity aj mozgu a miechy. Počas cisárskeho rezu je novorodenec vyňatý z maternicovej dutiny cestou chirurgicky otvorenej brušnej steny po celkovej alebo čiastočnej anestézii. Známe sú aj prejavy, keď žena pre chorobný strach a obavy odmieta prirodzený vaginálny pôrod a dožaduje sa pôrodu sekciou - cisárskym rezom, čo naznačuje prepojenie s hlbšími psychickými obavami.
Strach zo straty identity a životných zmien
Obavy pred pôrodom a materstvom však presahujú fyzickú bolesť a medicínske procedúry. Jedným z najčastejších zdrojov obáv je strach zo straty seba samej. Materstvo patrí medzi málo životných rolí, ktoré sú nezvratné. Psychológovia upozorňujú, že práve vedomie tejto definitívnosti môže vyvolávať úzkosť. Už to totiž nie je len o žene samotnej. Strach z rozplynutia vlastnej identity v nekonečnom kolotoči starostlivosti nie je slabosťou, ale prirodzenou reakciou na významnú životnú zmenu.
V spoločnosti orientovanej na výkon je materstvo často vnímané ako rizikový faktor. Obavy sa netýkajú len financií, ale aj straty tempa, rešpektu a profesionálnych príležitostí. K tomu sa pridáva telesná rovina - strach z pôrodu, bolesti, trvalých zmien na tele či dlhodobého vyčerpania nie je prejavom precitlivenosti, ale reálnym dôvodom na zamyslenie. Osobitnou kapitolou je strach o partnerský vzťah. Mnohé ženy sa neboja samotného dieťaťa, ale zmien, ktoré prinesie do ich spolužitia, vrátane možných problémov v sexuálnom živote a so starostlivosťou a výchovou dieťaťa.
Aby sme pochopili hĺbku týchto obáv, musíme počúvať ženy, ktoré touto cestou už kráčajú. „Milujem svoju dcéru, ale je to peklo. Nájom, učenie, varenie, práca… Som na všetko sama,“ hovorí jedna. Iná dodáva: „Prvé dva roky boli horor. Izolácia ma takmer zlomila a okolie ma odsudzovalo, že nie som šťastná. Moje zdravie sa stále dáva dokopy.“ Tieto výpovede však nie sú útokom na materstvo. Napriek všetkým obavám existuje aj druhá strana mince. Mnohé ženy hovoria, že materstvo im prinieslo hlboký zmysel, nový pohľad na život a vzťah, ktorý sa nedá porovnať s ničím iným. Láska k dieťaťu dokáže existovať vedľa únavy, strachu aj pochybností. Materstvo nemusí byť nepretržitým šťastím, aby bolo hodnotné. Môže byť súčasne náročné aj krásne, vyčerpávajúce aj obohacujúce. Pre mnohé ženy áno. Ale rovnako je v poriadku, ak sa niektorá rozhodne, že touto cestou nepôjde. Dnešné váhanie nie je znakom slabosti, ale vedomého prístupu ku kvalite života. Rozhodnutie nemať dieťa nemusí vychádzať len zo strachu; môže byť prejavom túžby po inom type života. Strach z materstva nie je zlyhaním, je reakciou na svet, v ktorom sa od žien očakáva dokonalosť na všetkých frontoch.
Ako materstvo mení váš pohľad na seba samého - BBC REEL
Tokofóbia: Keď strach prerastie do choroby
Kým istá miera obáv z pôrodu je prirodzená a dokonca prospešná, pretože motivuje k príprave, intenzívny a pretrvávajúci strach môže prerásť do klinického stavu známeho ako tokofóbia. Ide o psychickú, duševnú poruchu, ktorá sa vyznačuje chorobným strachom z konkrétnej situácie - v tomto prípade extrémny strach z pôrodu.
Rozpoznanie a typy tokofóbie
Celosvetové štatistiky poukazujú na fakt, že až 10 % žien v tehotenstve pociťuje taký intenzívny strach z pôrodu, že jeho negatívne prejavy môžu mať vplyv na priebeh tehotenstva, samotný pôrod i popôrodný stav. Nie je žiadnym pravidlom, že strach, obavy z pôrodu či prirodzený rešpekt musia prerásť v duševné ochorenie. Avšak, ak sa tak stane, hovoríme o tokofóbii, ktorú je možné odhaliť pri pravidelných návštevách ošetrujúceho lekára.
Tokofóbia sa delí na tri hlavné typy:
- Primárna tokofóbia sa rozvíja u žien bez skúseností s pôrodom. Môže ísť teda o strach budúcej prvorodičky, pričom vzniká už počas dospievania alebo v dospelosti. Tento strach môže mať pôvod v nedostatočnej edukácii o pôrode, negatívnych príbehoch o pôrode, traume zo znásilnenia alebo zneužívania, či v depresívnych stavoch a iných duševných poruchách. V ranej puberte dospievajúce dievča väčšinou preberá vzorec správania svojej matky. Z matkinej negatívnej skúsenosti sa práve v tomto citlivom období môže strach veľmi ľahko rozvinúť.
- Sekundárna tokofóbia pramení z predchádzajúcej traumatickej skúsenosti s tehotenstvom alebo pôrodom. Tento chorobný strach môže vychádzať z negatívnej skúsenosti, ako je potrat, pôrod mŕtveho dieťaťa, stav popôrodnej depresie, extrémne bolestivý pôrod, alebo akútny cisársky rez. Rozhodujúce je, či žena takúto pôrodnú skúsenosť vníma ako traumu, čo môže prispieť k intenzívnym pocitom strachu.
- Terciárna tokofóbia je súčasťou depresívnej poruchy a zároveň jedným z príznakov tohto ochorenia.
Prejavy a dôsledky chorobného strachu
Samotná fóbia ovplyvňuje správanie ženy a jej vnímanie reality, svojho partnera i okolia. U žien trpiacich tokofóbiou sa zvyčajne objavujú depresia a stavy úzkosti. Okrem toho sa ženy v snahe vyhnúť otehotneniu vyhýbajú aj pohlavnému styku s partnerom, čím narúšajú intímny rozmer svojho partnerského vzťahu. Často sa dokonca tému tehotenstva snažia opomínať. Ženy trpiace tokofóbiou sa vyznačujú starostlivým užívaním antikoncepcie, často kombinujú viac metód brániacich počatiu a odkladajú tehotenstvo. Ak aj otehotnejú, toto obdobie je pre ne náročné a ťažko ho prežívajú. Známe sú tiež prejavy, keď žena pre chorobný strach a obavy odmieta prirodzený vaginálny pôrod a dožaduje sa pôrodu sekciou - cisárskym rezom.
Patologický strach sa prejaví ako iné úzkostné poruchy, s fyzickými a psychickými príznakmi.Na jednej strane sú fyzické príznaky:
- potenie rúk
- studený pot
- sucho v ústach
- búšenie srdca
- ťažkosti s dýchaním
- závraty
- poruchy spánku
Na strane druhej, psychické prejavy:
- napätie
- strach
- obavy
- nutkavé myšlienky
- nočné mory
- strach zo smrti
Tieto chorobné stavy a duševná nerovnováha môžu prispieť k vyššiemu riziku predčasného pôrodu alebo potratu. Psychické ťažkosti dokonca môžu viesť k samovražedným sklonom, čo je už fatálnym následkom. Obvykle si žena sama uvedomí, že strach je neprimeraný, ale nemá dosť síl, aby ho vedela prekonať.
Hlboké korene obáv a ich príčiny
Strach z pôrodu u žien vychádza z mnohých skutočností. Najčastejšími príčinami vzniku strachu z pôrodu sú buď obavy z niečoho neznámeho, alebo naopak ide o strach z niečoho konkrétneho, čo si žena s pôrodom asociuje. Žena môže mať strach z toho, že nevie, čo má od pôrodu čakať, aké bolesti ju čakajú alebo ako spozná prichádzajúci pôrod. Iné ženy môžu mať strach z kontrakcií, ktoré už zažili, boja sa komunikácie s lekárskym personálom, majú strach z natrhnutia alebo prirodzene z toho, že dôjde ku komplikáciám počas alebo po pôrode. Množstvo zlých scenárov môže vyvolať práve extrémny strach. Všetky tieto procesy sa odohrávajú intenzívne v podvedomí ženy, rodičky, budúcej mamičky.
Odborné štúdie z Veľkej Británie uvádzajú, že tokofóbia sa najčastejšie rozvinie u žien, ktoré boli psychicky, alebo sexuálne zneužívané a tiež u žien s predispozíciou na úzkostné stavy. Viac strachu s pôrodom prežívajú prvorodičky v porovnaní s druhorodičkami, čo sa podpisuje aj na intenzite strachu. U viacrodičiek môže byť príčinou predchádzajúci komplikovaný, či traumatizujúci pôrod. Zaujímavým zistením britskej štúdie je, že ženy, ktorým bola podaná epidurálna anestézia, mali väčší strach z nasledujúceho pôrodu.
Ku vzniku strachu prispievajú aj konflikty v partnerskom živote, psychické napätie v osobnom živote, ochorenia a v neposlednom rade aj vek, nedostatočná príprava na pôrod a nízka sebaúcta. Negatívne môže zapôsobiť postoj okolia: nešťastné príbehy o tehotenstve a pôrode druhých žien, alarmujúce informácie, či odborné informácie, ktoré sú neuvážlivo formulované a vyvolávajú strach.
Ženy trpiace tokofóbiou sa často stretávajú s kombináciou vážnych obáv v nasledujúcich oblastiach:
- Pôrod: Boja sa bolesti, možného dlhotrvajúceho pôrodu, majú paniku zo straty kontroly počas pôrodu, obavy, že nebudú schopné spolupracovať, alebo nesprávne tlačiť a dýchať. Riešia strach z natrhnutia a nástrihu hrádze, prípadne sa boja neskorého odjazdu do pôrodnice.
- Zdravie dieťaťa a matky: Majú obavu z narodenia mŕtveho dieťaťa, poranenia dieťaťa počas pôrodu, postihnutia dieťaťa, z možných problémov počas tehotenstva a po pôrode. Objvuje sa tiež strach z narodenia chybného dieťaťa.
- Personál nemocnice: Sú presvedčené, že personál bude nevľúdny, alebo nebude prítomný, majú obavy, že sa budú pýtať otázky, ktoré personálu budú pripadať hlúpe, obávajú sa nedostatočného súkromia pri samotnom pôrode.
- Rodinný život: Často pociťujú strach a neistotu z partnerského života po pôrode, predpokladajú, že po pôrode nastanú problémy v sexuálnom živote a problémy so starostlivosťou a výchovou dieťaťa.
Ako aktívne pracovať so strachom z pôrodu
Je dôležité, aby žena chápala, že strach v tejto situácii nie je niečo zlé, ale naopak - je to úplne normálne si takýto strach pripustiť. To, že sa žena bojí bolesti alebo toho, že nedokáže rozpoznať začínajúci pôrod, je v poriadku a celých 9 mesiacov má na to, aby sa s takýmito pocitmi dokázala vyrovnať a pracovať s nimi. Existuje množstvo metód, techník, spôsobov a možností, ako prekonať strach z pôrodu či zmierniť jeho prejavy.
Sila informácií a predpôrodnej prípravy
K prekonaniu strachu dokážu výrazne napomôcť vedomosti. Namiesto čítania len kníh o výchove detí by sa budúce mamičky mali zamerať na faktickú, možno trocha nudnejšiu literatúru o tehotenstve a pôrode. Obohaťte svoje vedomosti týkajúce sa objektívnych informácií od oplodnenia, uhniezdenia vajíčka až po pôrod samotný. Prečítajte si, čo so sebou prináša šestonedelie či dojčenie po pôrode. Čerpajte výlučne z overených zdrojov, nie z diskusií a fór, kde nájdete spomenuté všetky čierne scenáre a nahnevané, nespokojné mamičky. Nadobudnuté vedomosti vám pomôžu pochopiť mnohé neznáme procesy. Antonín Pařízek zdôrazňuje, že veľmi dôležitú úlohu zohráva najmä predpôrodná príprava tehotných, v rámci ktorej získajú potrebné informácie o tom, čo ich čaká. Naučia sa správne dýchať a zbavia sa strachu z neznámeho, čo by im malo pomôcť pri zvládaní pôrodných bolestí.
Na prípravných kurzoch na pôrod sa lektori dlhodobo venujú práve bolestiam, ktoré samotný pôrod sprevádzajú. Takéto kurzy sú spravidla vedené skúsenými odborníkmi z odboru, pôrodnými asistentkami, psychológmi, dulami alebo lekármi. Bežne sa na nich zúčastňujú samotné páry. Cieľom je pripraviť primárne ženu na priebeh pôrodu, prípadné situácie, ktoré môžu nastať, ženu učia, ako správne dýchať, čo ju čaká po pôrode, čím všetkým si bude - môže prechádzať v šestonedelí a mnoho iného. Budúci rodičia sa naučia zvládať mnohé situácie a veľkou výhodou je práve interaktivita - rodič sa dozvie všetko, čo v danom okamihu potrebuje vedieť. Pokiaľ sa vopred veľmi bojíte pôrodu, je možné, že hormóny, ktoré by pri pôrode mali plniť svoju úlohu, si ju plniť nebudú. Tým sa, samozrejme, zvyšuje pravdepodobnosť komplikácií a potreby rôznych lekárskych zásahov počas pôrodu. Napríklad v dôsledku strachu dochádza k pomalšiemu uvoľňovaniu oxytocínu, čím sa pôrod predlžuje a často sa musí oxytocín podávať umelo.
Ako materstvo mení váš pohľad na seba samého - BBC REEL
Podpora a komunikácia: Neostaňte sama
Najhoršie, čo môžete urobiť, je uzavrieť sa do seba a vyrovnávať sa so strachom spôsobom, že vo vás ostane. Po svojom boku máte partnera, dobrú kamarátku, mamu, svokru a ak vás niečo trápi, hovorte o tom. V neposlednom rade, svoje obavy otvorene konzultujte so svojím ošetrujúcim lekárom. Je dôležité, aby ste si ujasnili, čo vo vás strach vyvoláva, kde je jeho pôvod. Ak máte obavy, snažte sa ich riešiť v okamihu, keď ich pocítite, nečakajte do termínu pôrodu. Mnoho strachov je v človeku hlboko zakorenených a môže trvať, kým sa nám podarí ich vyriešiť.
Je veľmi dôležité, aby žena pri odbúravaní strachu verila, že nech sa bojí pri pôrode čohokoľvek, vzťah s lekárom a pôrodníckym personálom by mal byť založený na dôvere a ochote. Tehotná žena musí vnímať nielen odbornosť pôrodníka, ale takisto jeho ľudskosť, zodpovednosť a empatiu. V takomto vzťahu je pre lekára či personál omnoho jednoduchšie komunikovať a upokojovať rodičku. Podporu počas tehotenstva vám môže poskytnúť aj súkromná dula, ktorá dokáže plnohodnotne dokonca zastúpiť vášho partnera napríklad pri pôrode. Zároveň vám dokáže okamžite poskytnúť cenné rady, takže priestor na dôvodné obavy u vás ani nevznikne.
Vyhľadávajte ženy, ktorých postoj k tehotenstvu a skúsenosti s pôrodom vás posilňujú. Ak cítite, že niektorí ľudia vám nedávajú dostatočnú podporu a nevnímajú vaše obavy dostatočne vážne, hľadajte podporu inde. Je potrebné vyhnúť sa „dobroprajným" osobám, ktoré strašia príšernými pôrodnými príbehmi. Najlepšia rada je ignorovať ich a nedovoliť im, aby vôbec na túto tému začali rozprávať. Uvoľnená matka sa rovná šťastnejšiemu bábätku, pretože ono cíti váš strach a vaše obavy, jednoducho vaše negatívne emócie. A pre neho je tiež neľahká úloha prísť na svet. Ak mu chcete jeho príchod na svet čo najviac uľahčiť a spraviť ho krásnym, potom sa skutočne treba uvoľniť a zabojovať so svojím strachom.
Telo a myseľ v harmónii: Relaxačné techniky a životospráva
Pre zvládanie strachu je kľúčové venovať sa nielen psychike, ale aj fyzickej kondícii a celkovej životospráve. Poraďte sa s lekárom o možnostiach pohybu počas gravidity. Správne cvičenie počas tehotenstva dokáže udržiavať vo forme vás, prospieva dieťaťu a takisto pohyb pomáha odbúravať stres. K preventívnym opatreniam proti strachu patrí cvičenie pre tehotné, cvičenie taojin (cvičenie na vitalitu), prechádzky a dychové cvičenia.
Nič by správne nefungovalo, ak by ste nedodržiavali správny pitný režim a zásady stravovania v tehotenstve. Príjem tekutín a vyvážená strava sú veľmi dôležité pre fyzické aj psychické zdravie. Veľkým nepriateľom niektorých mamičiek počas tehotenstva je nesprávny spánok alebo nespavosť, ktoré môžu zintenzívniť pocity úzkosti.
Viesť si vlastný tehotenský denník vôbec nemusí byť na škodu. Cieľom nie je opisovať všetky svoje zážitky z daného dňa, ale skôr pocity, ktoré súvisia s tehotenstvom samotným. Môžete si do denníka zapisovať, čo vás v daný deň trápilo, naopak, čo vás potešilo, aké príznaky tehotenstva sa objavili, či sa dieťatko hýbalo, kopalo a podobne. Písanie vás zároveň upokojí, dokážete si veci v hlave analyzovať a utriediť myšlienky. K tomu môžu byť nápomocné dýchacie cvičenie, meditácia, strečing alebo joga. Aj týmito aktivitami sa dokážete náležite upokojiť. Pokojne to však môžu byť osemsmerovky, počúvanie podcastov, prechádzka alebo obľúbená aktivita, ktorá vám pomôže odbúrať stres. Medzi veľmi nápomocné spôsoby relaxácie patrí hypnoterapia - hypnopôrod, ktorý pomáha nastaviť myseľ na príchod dieťaťa na svet a priebeh pôrodu.
Určite sa oplatí popracovať na zmene vnímania pôrodu. Neberte ho ako niečo strašné a ukrutne bolestivé. Skúste si neustále opakovať, že pôrod je krásny, je to niečo celkom prirodzené a dôverujte svojmu telu a prírode. Vaše telo vie presne, čo má robiť, pokiaľ mu do toho nebudete zasahovať negatívnymi emóciami, prípadne rôznymi liekmi. Predstavujte si svoj vlastný pôrod ako niečo pekné, sústreďte sa na svoje bábätko, ktoré konečne po deviatich mesiacoch uvidíte. Vyhnite sa počúvaniu hrôzostrašných historiek o pôrode, zamerajte sa skôr na tie pekné a pozitívne „pôrodné“ príbehy. Ženy často zveličujú pri rečiach o svojom pôrode a vykresľujú ho v hrozných farbách, čo nejednej budúcej mamičke naháňa veľký strach. Starostlivo si vyberte pôrodnicu. Máte možnosť bezplatnej prehliadky pôrodnej sály, či oboznámenie sa s personálom. Vybrané pôrodnice ponúkajú aj vlastné pôrodné kurzy, kde vás podrobne oboznámia s prostredím, oddeleniami šestonedelia a novorodencov.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
V niektorých fázach už strach prerastie do takej podoby, že odborná pomoc je nevyhnutná. Kedy je čas vyhľadať lekársku pomoc? Ak sa pocit strachu zintenzívňuje, žena je plačlivá, trpí nespavosťou, nedokáže sa sústrediť na iné povinnosti či aktivity. Na úvod je vhodné sa poradiť s gynekológom, ktorý dokáže posúdiť rozsah obáv. Niekedy je stav úzkosti ťažko uchopiteľný a vyžaduje si terapiu.
Nápomocné proti strachu môžu byť aj niektoré homeopatiká s bylinnými výťažkami, ale vždy po konzultácii s odborníkom. Vhodné je obrátiť sa na pôrodnú asistentku alebo dulu. V oboch prípadoch dokážu tieto osoby odborne a ľudsky pomôcť s mnohými problémami, ktoré v priebehu tehotenstva, ale aj po pôrode môžu nastať. Takéto konzultácie dokážu prejavy strachu radikálne zmierniť alebo sa ich žena úplne zbaví. Pomenovať strach je niekedy veľmi náročné a ak to nedokáže ani žena samotná, pomoc psychológa či psychoterapeuta je správnou voľbou. V kritických prípadoch sú jedinou možnosťou antidepresíva, ktoré pomôžu s reguláciou nálady. V takom prípade však už nie je reč o strachu z pôrodu, ale o panickom strachu - tokofóbii, a je nutný zásah terapeuta alebo iného odborníka. Viaceré ženy sa obracajú práve na psychologickú pomoc, kde sa naučili aplikovať aktivity na upokojenie a odbúranie stavov úzkosti. Ak ste už matkou a pôrod bol pre vás traumatizujúci, snažte sa tieto pocity opäť neprivádzať a nepripomínať si ho. Ani pred deťmi nevyjadrujte svoje negatívne pocity späté s týmto zážitkom.
Pôrod môže byť naplňujúcim momentom, ale môže byť aj jedným z najťažších zážitkov života ženy. Ak patríte medzi mamy, ktoré toto prežívajú, nie ste zlá, slabá ani prehnane citlivá. Ste žena, ktorá zažila niečo veľké, zlomové a potrebuje čas, starostlivosť a bezpečný priestor. Máte právo hovoriť o svojich pocitoch a nezostať s nimi sama.
Nevypovedané príbehy: Prečo ženy nehovoria o negatívnych pôrodných skúsenostiach
Diskusia o pôrodníctve na Slovensku sa často dotýka otázky, prečo ženy otvorene nehovoria o svojich zlých skúsenostiach. Film MEDZI NAMI o slovenskom pôrodníctve priniesol do diskusie vety: „Prečo sa tie ženy nesťažovali? Takto sa predsa nič nezmení!” Keď hovoríme, že ženy nemajú povinnosť sťažovať sa, stretávame sa s nepochopením - ľudia to z našej strany považujú za výzvu k pasivite a zo strany žien za zbabelé, za akúsi patologickú túžbu byť ľutované alebo ako priznanie k tomu, že to vlastne nebolo až také zlé. Nič z uvedeného však nie je pravda.
Mlčanie ako prejav sily, nie slabosti
Silné ženy nie sú len tie, ktoré idú do akcie, ale aj tie, ktoré uprednostnia vlastné zdravie či rodinu a starostlivosť o seba pred ďalším bojom. Žiadna žena nám nič nedlhuje. Nedlhuje nám písanie sťažnosti, nedlhuje nám zmenu systému, nedlhuje nám konfrontáciu s personálom alebo nemocnicou. Každá jedna žena má právo na to, aby robila vlastné rozhodnutia. Nemusí nám ich vysvetľovať, nemusí mať dosť dobré dôvody, prečo niečo robí alebo nerobí. Tieto dôvody predstavujú len niekoľko príkladov a všetky z nich sú úplne legitímne. Nevyjadrujú žiadnu charakterovú vadu, slabosť alebo neschopnosť žien. Napriek tomu, že žiadna žena nám nedlží svoju sťažnosť, sme presvedčené, že podanie sťažnosti alebo spätnej väzby je zmysluplné, a to dokonca aj v prípade, ak by bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Sťažnosť je vždy intervencia, a to aj v prípade, ak je neúspešná.
Prekážky a dôsledky sťažovania sa
Spisovanie sťažnosti môže ohrozovať psychické zdravie ženy. Žena môže počas spisovania sťažnosti začať trpieť traumatickými symptómami, môžu sa jej zhoršiť alebo vrátiť. A to bez ohľadu na to, koľko času uplynulo od udalosti a koľko práce a úsilia žena investovala, aby sa cítila zdravá. Trauma nevzniká len pri komplikovaných pôrodoch, objavuje sa aj v prípadoch, keď bol pôrod technicky „úspešný“.
Často žena ani nevie, že to, čo sa udialo, bolo nenormálne. Je presvedčená, že to bolo vlastne v poriadku, len ona je čudná, kladie si otázku, prečo sa tým vôbec stále zaoberá. Vďačnosť môže tiež brániť žene, aby sa sťažovala. Napríklad, ak niektorí členovia personálu boli na ňu milí alebo jej nakoniec vyhoveli a porušili „pravidlá“ nemocnice - doniesli jej dieťa na „zakázané“ oddelenie šestonedelia, alebo „dovolili“ partnerovi, aby s ňou bol, aj keď ešte nebola otvorená na predpísaných x centimetrov. Žena nechce spôsobovať problémy iným rodinným príslušníkom, kamarátke či partnerovi. Prevláda hanba a strach: „Čo ak budem znova potrebovať zdravotnú starostlivosť?”
Nedostatok zdrojov alebo informácií je ďalšou prekážkou. Žene chýbajú informácie, ako a kam sa má sťažovať, môžu jej chýbať financie na to, aby vyhľadala profesionálne služby - právne, odborné konzultácie, psychológa alebo psychiatra. Navyše, neodkladné problémy po pôrode si vyžadujú plnú a okamžitú pozornosť ženy, čo jej neumožňuje venovať sa sťažnostiam. K tomu sa pridáva absencia podpory a ohrozený pocit bezpečia. Prešlo príliš „veľa“ času - čas, kedy ženy nadobudnú pocit, že by sa chceli vyjadriť k udalostiam formou sťažnosti, je rôzny. V niektorých prípadoch to môžu byť roky. Písať sťažnosť po 5, 7, 15 alebo 20 rokoch im môže prísť ako trápne alebo zbytočné. A to aj napriek tomu, že spomienky na pôrod sa v čase príliš nemenia a v prípade traumatických spomienok sa ich vplyv môže časom zhoršovať.
Spoločenský tlak a obviňovanie obete
Ženy, ktoré otvorene hovoria o svojich zlých skúsenostiach, čelia vo verejnom aj súkromnom priestore (napríklad na internete, alebo pri rodinnom obede) ostrej kritike. Bagatelizácii, znevažovaniu, vysmievaniu sa či dokonca prianiu, aby sa jej nabudúce stalo niečo ešte horšie - či dokonca jej dieťaťu. Priania smrti či trvalého poškodenia nie sú výnimkou.
Jedným z príznakov traumy sú aj pocity viny - „mala som..“, „mohla som…“, „keby som bola bývala…“. Ženy preberajú zodpovednosť za porušenie svojich práv (a práv svojich detí) na svoje plecia. Nie personál nesie zodpovednosť za svoje škodlivé praktiky, ale žena, pretože sa proti nim nedokázala/nevedela vymedziť. Lucia, mama štvormesačného syna, hovorí: „Čakala som úľavu, že už je po všetkom. Všetci mi hovorili, že som skvelá a dieťa je zdravé. Ale ja som sa bála zaspať, aby som znova neprežila ten moment. Vracal sa mi v snoch, mala som ho stále v hlave. Nikto nechcel počúvať o tom, že som mala strach, že zomriem.“ Dodáva: „Myslela som si, že som jediná, že som nejako pokazená. Že nie som normálna.“
Mnohé ženy opisujú pôrod ako moment, ktorý ich psychicky poznačil. Nejde len o fyzickú bolesť, na tú je väčšina žien pripravená, veľa sa o nej hovorí a existujú spôsoby, ako ju utlmiť. To, čo tieto ženy zasiahlo najviac, bola bezmocnosť, strata kontroly, nepochopenie, zľahčovanie alebo tlak. Popôrodná trauma sa nerodí vždy len z komplikácií, ale z pocitu, že žena bola v momente pôrodu menej dôležitá ako dieťatko. Najhoršie je, že jej pocity sú spravidla personálom, ale aj blízkymi zľahčované: „Hlavne, že je dieťa zdravé.“ Namiesto pochopenia dostane stopku. Je nevďačná alebo dokonca rozmaznaná. Nemala by tak hovoriť. Preto mnohé ženy mlčia a obviňujú sa za to, čo cítia.
Simonka otvorene priznáva: „U mňa sa to prejavilo odmietaním styku s partnerom. Rodila som niekoľko hodín ako prvorodička a napokon som dcérku porodila cisárskym rezom. Dva dni som sa trápila bolesťami, vyvolávačka, potom, keď už bolo všetko na dobrej ceste, pôrod prestal postupovať. Maličká sa zasekla. Nikto nič nehovoril, nikto mi nedal ruku na plece a neupokojil ma, že to bude v poriadku. Práve naopak. Mechanicky robili úkony a sťažovali sa na „ďalší cisarák“. Plakávala som zo sna, celý rok som nedovolila partnerovi dotknúť sa ma… S maličkou mi pomáhala mama a vďaka jej kamarátke som sa dostala k terapeutovi. Už o tom môžem hovoriť, ale na ďalšie dieťatko zatiaľ ani nepomyslím. Skôr nebude.“
U niektorých mamičiek sa trauma prejaví hneď, u iných až po týždňoch či mesiacoch. Vracia sa im moment pôrodu vo forme spomienok, nočných môr, záchvatov úzkosti, strachu zo spánku, vyhýbania sa rozprávaniu o pôrode alebo návštevy nemocnice. Niekedy sa objaví pocit emočného odpojenia od seba či vlastného dieťatka, čo ešte viac ubíja jej zranenú dušu. Mnohé ženy sa neodvážia otvorene povedať, čo cítia, lebo sa boja odsúdenia. No liečenie sa začína vo chvíli, keď žena nájde priestor, kde môže o svojom príbehu hovoriť bez pocitu hanby. Pomáha rozhovor s človekom, ktorému dôveruje, psychologická podpora, popôrodná terapia či komunitné prostredie, kde ostatné ženy rozumejú tomu, čo hovorí.
tags: #chcela #by #som #dieta #ale #bojim