Na svete sú ľudia, ktorí veľmi túžia po deťoch, ale aj takí, ktorí ich k životu nepotrebujú. Niektorí však vlastné dieťa nemôžu mať (alebo ani nechcú) a uvažujú nad adopciou. Pre niekoho je adopcia dieťaťa jedinou možnosťou, ako byť rodičom, pre iného zas dáva väčší zmysel než mať biologické dieťa. Dlho sa mnohí trápia svojou bezdetnosťou. Po viacerých umelých oplodneniach, ktoré bývajú často aj veľmi traumatizujúce, plné vyšetrení, zákrokov, čakania a sklamaní, padne rozhodnutie skúsiť inú cestu - adopciu. Keď človek túži po vlastnom dieťati a nemôže ho mať, adopcia je dobré riešenie. Rozhodnutie pre adopciu často prináša úľavu, pretože obdobie premýšľania ako a čo ďalej býva ťaživé.
Adopcia, alebo správnejšie podľa slovenských zákonov osvojenie, predstavuje vytvorenie nového rodinného zázemia pre dieťa. Naše zákony nepoužívajú slovo adopcia, ale osvojenie dieťaťa; osvojenie a adopcia sú teda synonymá. Tento článok má priblížiť, ako prebieha proces adopcie na Slovensku. Naše predstavy o priebehu adopcií môžu byť do značnej miery ovplyvnené zahraničnými filmami alebo knihami. Realita na Slovensku teda môže byť dosť odlišná od našich predstáv. Celá tá procedúra pri adopcii nie je taká hrozná, ako sa zverejňuje. Príprava na adopciu a súdy sa dajú veľmi ľahko zvládnuť, ak budete mať poradcu pri príprave na adopciu. Či už v občianskom združení, alebo v adoptívnych rodičoch, ktorí tým už prešli.
Právny rámec a podstata osvojenia dieťaťa
Pri osvojení vzniká medzi osvojencom (dieťaťom) a osvojiteľmi (budúcimi rodičmi) rovnaký vzťah, aký je medzi dieťaťom a biologickými rodičmi. Dieťa sa stáva členom novej rodiny so všetkým, čo k tomu patrí. Mení sa jeho priezvisko aj rodný list, do ktorého sú ako rodičia zapísaní osvojitelia. Adopciu/osvojenie podrobne upravujú dva hlavné zákony: Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.
Osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rodičovské práva a povinnosti voči osvojovanému maloletému dieťaťu osvojením zanikajú obom rodičom. Iným je prípad, ak si maloleté dieťa osvojí manžel/manželka rodiča dieťaťa. Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované. Ak je to v záujme osvojenca, osvojitelia mu môžu sprostredkovať prístup k informáciám o jeho rodičoch alebo poskytnúť informácie, ktorými disponujú, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme maloletého dieťaťa, do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu. Zrušením osvojenia vznikajú znovu vzájomné vzťahy medzi osvojencom a pôvodnou rodinou. Osvojenec bude mať opäť svoje predošlé priezvisko.
Kto môže adoptovať dieťa? Predpoklady pre osvojiteľov
Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Ak si chcete adoptovať dieťa spolu, teda v tom zmysle, že rodičovské práva a povinnosti budete mať obaja, je to možné len v prípade, ak by ste boli manželmi v zmysle § 100 ods. Manželstvo je preferovaná forma pre osvojenie dieťaťa, nakoľko zákon preferuje osvojenie dieťaťa manželmi. Adoptívnymi rodičmi sa teda môžu stať manželia, jednotlivec (muž alebo žena), a manžel/ka rodiča.
Samozrejme je možné, aby si adoptoval dieťa len jeden z vás, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie dieťaťa bude v jeho záujme v zmysle § 100 ods. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Avšak, toto ustanovenie používa slovo „výnimočne“, takže ide o zriedkavejšie prípady. Osamelá osoba môže dieťa osvojiť naozaj výnimočne, takéto osvojenie je skôr raritou ako pravidlom. Z praxe vyplýva, že na 5-6 manželských párov pripadá asi jedna až dve samožiadateľky. Výnimočne prichádza ako záujemca samožiadateľ. Na druhej strane, adopcie pármi rovnakého pohlavia u nás právne nie sú umožnené. Rovnako sa to týka aj párov rôzneho pohlavia, ktoré nie sú zosobášené. Je dôležité poznamenať, že hoci nepochybne by sa o dieťa vedela riadne postarať aj osamelá osoba, šance na úspešné osvojenie sú určite vyššie v prípade, ak sa žiadatelia rozhodnú uzavrieť manželstvo, pričom pôjde o spoločné dieťa a rodičovské práva budú mať obaja partneri.
Jednou zo základných podmienok pre adopciu dieťaťa je, aby osoba osvojiteľa spĺňala zákonom ustanovené predpoklady. Osvojiteľom sa môže totiž stať len fyzická osoba, ktorá okrem spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, musí spĺňať aj osobné predpoklady, a to najmä zdravotné, osobnostné a morálne predpoklady. Súčasne musí osvojiteľ spôsobom svojho života dávať záruku, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Preskúmavanie osobných predpokladov patrí orgánu sociálno-právnej ochrany detí, tzv. kuratela. Ona vedie zoznam žiadateľov o adopciu, ako aj spisovú dokumentáciu osvojiteľa.
Zdravotné predpoklady: Skúmajú sa z toho hľadiska, či s ohľadom na váš zdravotný stav budete vedieť vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, a to nielen z krátkodobého, ale aj dlhodobého hľadiska.
Majetkové a príjmové pomery: Súčasťou spisovej dokumentácie, na ktorej podklade súd taktiež rozhoduje o osvojení, je aj doklad o majetkových pomeroch osvojiteľa. To znamená, že osvojiteľ musí preukázať, že disponuje primeraným finančným základom na plnenie si rodičovských povinností, jednoducho, že má vytvorený majetkový základ na zabezpečovanie potrieb dieťaťa. Toto zistenie je dôležité najmä pri posudzovaní toho, či je adopcia v záujme maloletého dieťaťa. Práve kvôli tomuto vám môžu povedať, že si nemôžete podať žiadosť o adopciu, nakoľko v prípade nezamestnanosti tento predpoklad, ktorý je pre adopciu nevyhnutný, nespĺňate.
Vekový rozdiel: Zo Zákona o rodine platí, že medzi osvojencom a osvojiteľom musí byť primeraný vekový rozdiel. Zákon o rodine neupravuje vekový limit na osvojenie maloletého dieťaťa. Čo sa týka veku, tak limit sa vzťahuje iba na dieťa, ktoré musí byť maloleté. V druhej rovine sa vek spomína pri vekovom rozdiele medzi osvojiteľom a osvojencom, kedy musí byť dostatočný vekový rozdiel zodpovedajúci približnej jednej generácii (napríklad 25 ročný pár si nemôže osvojiť 15 ročné dieťa).
Podmienky pre dieťa, aby mohlo byť osvojené (Osvojiteľnosť dieťaťa)
Aby mohlo byť dieťa osvojené, musí súd najskôr rozhodnúť o osvojiteľnosti dieťaťa. Od tohto momentu už biologickí rodičia nemajú dosah na dieťa a nemajú ani právo na informácie o ďalšom procese adopcie. Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Maloleté osvojované dieťa nemusí byť v tzv. predosvojiteľskej starostlivosti, ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa.
Dieťa sa môže stať osvojiteľným aj bez súhlasu jeho rodičov, a to vtedy, ak nastanú niektoré z nasledovných situácií:
- Tieto osoby počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka. Dnes už nestačí iba pohľadnica. Za skutočný záujem sa považuje kontakt, ideálne osobný a pravidelný a taktiež platenie výživného.
- Tieto osoby počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka (prípad tzv. Hniezda záchrany).
- Tieto osoby dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom. Toto je prípad tzv. utajeného pôrodu. Biologická matka má 6 týždňov na to, aby stiahla svoje rozhodnutie. Žiadatelia často kontaktujú dieťa ešte v pôrodnici, keď má napríklad 2 - 5 dní. V tomto prípade idú žiadatelia do procesu s vedomím, že riskujú - že ak si to matka v priebehu lehoty rozmyslí, oni sú povinní dieťa "vrátiť". Nevýhodou utajeného pôrodu je, že dieťaťu počas dospievania a vytvárania si svojej identity veľmi chýbajú informácie o biologickej rodine. Výhodou pre dieťa je, že sa môže v prípade záujmu dozvedieť, kto sú jeho biologickí rodičia, ak biologickí rodičia podpíšu súhlas s adopciou.
Bez toho, aby súd vyriekol tzv. právnu voľnosť dieťaťu, môže byť sprostredkované len formou pestúnskej starostlivosti. Žiadatelia, ktorí si chcú osvojiť - adoptovať právne voľné dieťa, teda musia čakať až do tohto bodu. Dieťa má medzitým vek od niekoľko mesiacov až po 1,5 roka, respektíve aj viac, ak sa jedná o deti odobraté neskôr, napríklad z nevhodných domácich podmienok.
Proces adopcie krok za krokom
Prvým krokom na ceste k osvojeniu alebo pestúnskej starostlivosti je registrovať sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) podľa miesta bydliska. Predtým je možné sa telefonicky alebo na osobnom stretnutí informovať a poradiť o postupe, napríklad na infolinke Návratu o.z., prípadne po dohode aj na osobnom informatívnom stretnutí. Ktorýkoľvek ÚPSVaR, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (SPOD a SK) poskytne záujemcovi, ktorý má záujem stať sa osvojiteľom (záujemca o náhradnú rodinnú starostlivosť - NRS) informácie potrebné na podanie žiadosti o zapísanie do zoznamu žiadateľov.
1. Podanie žiadosti o zapísanie do zoznamu žiadateľov:Na začiatok treba zájsť na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste vášho trvalého bydliska a vyplniť žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov. Žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov podáva záujemca na určenom ÚPSVaR (8 ÚPSVaR v sídle kraja) podľa miesta trvalého bydliska. Žiadosť musí obsahovať osobné údaje záujemcu o NRS, a to: meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia, bydlisko, rodné číslo a ďalšie údaje. K žiadosti pripojíte doklad o majetkových pomeroch a príjmových pomeroch vašej rodiny, správu o zdravotnom stave a vyplnený dotazník pre uchádzačov. Určený úrad práce tiež vyžiada správu Obecného úradu o spôsobe vášho života a odpis z registra trestov. Pri vypĺňaní žiadosti by ste mali uviesť aj svoje predstavy o dieťati, najmä aký by malo mať vek, pohlavie, či ste ochotní prijať aj dieťa so zdravotným postihnutím, alebo rómske dieťa. Hoci takéto určenie predstáv o dieťati môže vyznievať z hľadiska osvojiteľných detí kontroverzne, netreba ho vnímať negatívne. Rozhodne nie je v nikoho záujme, aby boli adoptívni rodičia dotlačení adoptovať si dieťa, ktoré nespĺňa ich predstavy.
2. Návšteva sociálneho pracovníka:Nasledovať bude návšteva sociálneho pracovníka z ÚPSVaR kvôli zisteniu bytových, rodinných a sociálnych pomerov. To je súčasť preskúmavania osobných predpokladov orgánom sociálno-právnej ochrany detí.
3. Psychologická a sociálna príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť:V závere absolvujete prípravu na adopciu na príslušnom úrade alebo v akreditovanom subjekte. Je potrebné absolvovať prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť v niektorom z akreditovaných subjektov, ako je Návrat o.z. a Úsmev ako dar o.z., alebo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Príprava má zo zákona trvanie minimálne 26 hodín a trvá spravidla niekoľko mesiacov. Jej forma závisí od subjektu, ktorý si rodičia vyberú. Úsmev ako dar robí prípravu v skupinách, Návrat kombinuje skupinové a individuálne stretnutia, úrady práce preferujú individuálne stretnutia.Príprava zahŕňa informácie o formách náhradnej rodinnej starostlivosti, o vývine dieťaťa a špecifikách náhradného rodičovstva, výchovných postupoch, právach dieťaťa a povinnostiach i právach náhradných rodičov. Cieľom prípravy je čo najlepšie pripraviť rodičov na prijatie adoptívneho dieťaťa. Tieto deti majú veľa osobitných potrieb, súvisiacich so stratou, ktorú v živote zažili. Rodičia sa o týchto potrebách dozvedia, dostanú informácie ako čo najlepšie budovať bezpečnú vzťahovú väzbu s dieťaťom, ako deťom povedať, že sú adoptované, ako rozprávať o ich biologických rodičoch, a pripravia sa aj na rôzne náročnejšie situácie, ktoré ich môžu čakať. Zaujímavá informácia pre nás bola, že dieťa má od začiatku vyrastať s tým, že je o osvojení informované, samozrejme primerane jeho veku.Príprava zahŕňa aj posudzovanie spôsobilosti žiadateľov stať sa náhradnými rodičmi, súčasťou sú teda aj psychologické a osobnostné testy. Po skončení prípravy vypracuje subjekt, ktorý ju vykonával, záverečnú správu o príprave, kde sa vyjadrí, či žiadateľov odporúča ako vhodných na adopciu. Vo výnimočných prípadoch môže žiadateľov neodporučiť, najmä ak dospeje k názoru, že žiadatelia nie sú pripravení na osvojenie dieťaťa, alebo ak nie je jeden z manželov s týmto rozhodnutím stotožnený. Záujemca musí byť s obsahom záverečnej správy o príprave na NRS oboznámený. Po absolvovaní prípravy nasleduje rozhodnutie úradu o zapísaní do zoznamu žiadateľov, ktorí majú záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom. Vo výroku rozhodnutia je uvedený dátum zapísania záujemcu do zoznamu žiadateľov.
4. Čakanie na dieťa a sprostredkovanie kontaktu:Úrad práce vedie aj ďalší zoznam, a síce prehľad detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť. Keď sa do tohto prehľadu dostane nové dieťa, úrad pre neho začne hľadať vhodných rodičov. Spomedzi žiadateľov, ktorých očakávania na dieťa zodpovedajú charakteristike dieťaťa (vek, pohlavie, zdravotný stav, etnicita), osloví najskôr tých, ktorí sú v zozname zapísaní najdlhšie. Úrady najskôr hľadajú vhodných rodičov v rámci kraja, z ktorého dieťa pochádza, následne v rámci celého Slovenska. ÚPSVaR sprostredkúva nadviazanie osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom o NRS. Pri zaradení žiadateľa do procesu sprostredkovania sa zohľadňuje poradie žiadateľov zapísaných do zoznamu žiadateľov.Úrad skontaktuje žiadateľov so správou, že môže sprostredkovať nadviazanie osobného vzťahu s dieťaťom. Žiadateľovi najskôr poskytne všetky dostupné informácie, ktoré o dieťati má, a ktoré môžu byť dôležité pre rozhodnutie prijať dieťa. Súčasťou dokumentácie je sociálna správa o dieťati, jeho identite, zdravotnom stave, fotografie dieťaťa, video. Na základe týchto informácií sa žiadatelia rozhodnú, či majú záujem o stretnutie s dieťaťom. Ak nie, je to v poriadku. Ide o zásadné rozhodnutie, a ak majú žiadatelia na základe správy vážnejšie pochybnosti, je lepšie, keď takéto rozhodnutie spravia čím skôr.
5. Nadviazanie osobného vzťahu a predosvojiteľská starostlivosť:Ak sa rodičia rozhodnú nadviazať osobný vzťah s dieťaťom, nasleduje séria stretnutí s dieťaťom. Pri prvých stretnutiach s dieťaťom sú prítomní aj profesionálni rodičia, alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú. Prvé tri interakcie spravidla prebehnú na pôde detského domova, po nich je po dohode s detským domovom možné dieťa zobrať na „hosťovské pobyty“ domov. Je dobré, ak sa môže dieťa dostať do novej rodiny čo najskôr. Dôležité je pritom ale aj to, aby nedochádzalo k zbytočným stresom pre dieťa, súvisiacim s častou zmenou prostredia, zvlášť ak ešte nevie pochopiť, čo sa deje. Toto je aj príležitosť na zlepšenie praxe zo strany detských domovov, ktoré majú rôzne prístupy k hosťovským pobytom. Niektoré detské domovy sú ochotné dieťa nechať adoptívnym rodičom neprerušovane, stačí, ak sa v dohodnutých intervaloch ukážu aj s dieťaťom v detskom domove. Iné domovy dajú dieťa na pobyt najviac na pár dní a potom sa opäť musí vrátiť k profesionálnej rodine, alebo do domova. Pre rodičov, ale aj pre dieťa, to môže byť mätúce. ÚPSVaR ďalej vysloví písomný súhlas so zoznámením a interakciou a vypracuje správu o priebehu nadviazania osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom, na základe podkladov zo zariadenia, v ktorom je dieťa umiestnené, a žiadateľa s touto správou oboznámi.Napokon nastupuje fáza súdnych konaní. Súd najskôr zverí dieťa do predosvojiteľskej starostlivosti, ktorá musí trvať aspoň deväť mesiacov. Táto doba sa označuje ako akási skúšobná doba, v ktorej sa adoptívni rodičia ešte môžu rozhodnúť celý proces zvrátiť.
6. Súdne konanie o osvojení:Po uplynutí predosvojiteľskej starostlivosti následne súd pristúpi k rozhodovaniu o osvojení maloletého dieťaťa. Obe súdne konania sú oslobodené od poplatkov. Aj tu je priestor pre zlepšenie (zrýchlenie) praxe súdov. Úskalie vidíme v dlhšom trvaní procesov a lehôt na súdoch, keď je dieťa už napríklad v rodine, ale proces od prijatia do starostlivosti až po osvojenie trvá niekedy neprimerane dlho.
Druhy náhradnej rodinnej starostlivosti a ich vzájomné vzťahy
Väčšina detí vyňatých z biologickej rodiny však nemôže byť osvojená, pretože rodičia prejavujú záujem o svoje dieťa, no z rôznych príčin sa oň nevedia, nemôžu alebo nechcú postarať. V takom prípade je úlohou štátu nájsť pre dieťa náhradnú starostlivosť, ktorá by mala byť dočasným riešením, kým sa dieťa nebude môcť vrátiť do svojej rodiny. Ako prví prichádzajú na rad rodinní príslušníci dieťaťa, napríklad jeho starí rodičia, ktorým je dieťa zverené do tzv. náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa nepodarí nájsť nikoho vhodného v rodine, je tu možnosť umiestniť dieťa do pestúnskej starostlivosti, a ak sa to nedá, tak do centra pre deti a rodinu (predtým detského domova).
Pestúnska starostlivosť:Pestúnska starostlivosť je forma náhradnej rodinnej starostlivosti, ktorá by mala mať dočasný charakter, avšak v praxi sa z nej veľmi často stáva dlhodobé riešenie. Pestúni sa nestávajú zákonnými zástupcami dieťaťa, v bežných veciach však majú právo dieťa zastupovať. O dôležitých otázkach (napríklad zmena mena, rozhodnutie o podstúpení operácie, a podobne) naďalej rozhodujú biologickí rodičia, súd, alebo iný subjekt. Dieťa si ponecháva priezvisko svojich biologických rodičov, ktorí majú právo sa s dieťaťom pravidelne stretávať. Psychológovia považujú záujem biologických rodičov za plus pri vývoji dieťaťa, aj keď pestúnski rodičia sa kontaktu môžu obávať. Návrat, o. z. poskytuje asistenciu pri týchto stretnutiach, aby to bolo bezpečné pre všetkých zúčastnených a vyhodnocuje, či je efekt stretnutí v záujme dieťaťa a ako ho nastaviť, aby bol pre dieťa prínosný.Na rozdiel od osvojiteľov dostávajú pestúni od štátu príspevok za poskytnutú pestúnsku starostlivosť. Pestúnska starostlivosť z právneho hľadiska končí 18. rokom veku dieťaťa, respektíve dovŕšením plnoletosti dieťaťa. Napriek tomu sa mnohí pestúni stanú druhou rodinou dieťaťa, ktoré u nich zostane žiť aj po dovŕšení dospelosti. Pestúnstvo teda niekedy môže byť veľmi blízke adopcii, hoci ňou v pravom zmysle slova nie je.
Pestúnstvo s vyhliadkou na adopciu:Sociálni pracovníci vedia niekedy odhadnúť podľa zázemia biologickej matky alebo iných faktorov, že niektoré deti sa pravdepodobne budú dať po nejakom čase osvojiť/adoptovať. Napríklad, ak ide o siedme dieťa, a všetky ostatné deti sú niekde umiestnené. Alebo ide o závislých rodičov, alebo o rodičov s psychiatrickými diagnózami z ktorých možno usudzovať, že sa o dieťa nebudú starať. Výhodou pre rodičov aj pre dieťa je, že sa k nim môže dostať rýchlo a nemusí čakať na rozhodnutie súdu o osvojiteľnosti v Centre pre deti a rodinu. Ak sú žiadatelia, budúci náhradní rodičia, ochotní podstúpiť malé riziko, že by sa dieťa malo od nich vrátiť do pôvodnej rodiny (ak by biologická mama vyriešila svoje problémy a chcela sa o dieťa starať), tak môžu preskočiť roky čakania v poradovníku a zároveň ponúknuť domov dieťaťu, ktoré by sa inak možno nikdy nedostalo na zoznam detí na adopciu. Dieťa, ktoré môže ísť len do pestúnstva, má veľký predpoklad, že zostane v centre pre deti a rodinu, lebo je akoby neviditeľné pre väčšinu žiadateľov, keďže väčšina žiadateľov žiada o osvojenie. Ak biologická rodina neudržiava kontakt, pestúnska rodina môže dať návrh na súd na osvojenie. Ak súd vyhovie, dieťa môže ostať v osvojení u svojej pestúnskej rodiny, nedostáva sa do ponuky pre iných žiadateľov.
Profesionálne rodičovstvo:Mnohé deti umiestnené do centra pre deti a rodinu (predtým detského domova) však neskončia v zariadení, ale u tzv. profesionálnych rodičov, ktorí sú zamestnancami centier pre deti a rodinu a o deti sa starajú v domácom prostredí. Profesionálny rodič je zamestnanie, vykonáva ústavnú starostlivosť o dieťa v domácom prostredí, zamestnanec dostáva za svoju prácu 24/7 mzdu a v zásade nemá možnosť "vyberať" si dieťa. Jeden profesionálny rodič sa môže starať najviac o tri deti, ak sú obaja manželia profesionálni rodičia, môžu mať teoreticky doma až šesť detí. Pestún a profesionálny rodič teda nie je to isté. Rodiny, ktoré si prešli adopciou, mali šťastie na skvelú profi-mamu, ktorá sa starala o dcérku vyše roka, od narodenia až po adopciu. Dcérka bola na ňu veľmi naviazaná a aj keď boli obavy, ako zvládne odlúčenie, prebehlo to hladšie, ako sa očakávalo a dcérka sa dokázala veľmi rýchlo naviazať na nových rodičov. Tým sa potvrdila teória z predadopčnej prípravy, že dieťa s vytvorenou silnou väzbou si dokáže vytvárať silné väzby aj k iným ľuďom. S jeho profesionálnymi rodičmi sa adoptívne rodiny ďalej stretávajú a stali sa súčasťou rodiny, dokonca krstnými rodičmi dieťaťa.
Výzvy a realita adopcie na Slovensku
Adopcia na Slovensku má svoje špecifiká, ktoré sa môžu líšiť od predstáv formovaných zahraničnými skúsenosťami. Na Slovensku je adoptovaných okolo stopäťdesiat detí ročne, pričom tento počet postupne klesá. Existuje približne 5000 detí v centrách pre deti a rodinu, zatiaľ čo čakacia doba na „top deti“ v niektorých regiónoch dosahuje až 12 rokov.
Dôvody dlhých čakacích lehôt:Čakacie lehoty pri osvojení - adopcii sa odvíjajú od toho, o aké dieťa majú budúci náhradní rodičia záujem. Taktiež aj od množstva záujemcov v jednotlivých krajoch a aj počtu detí, ktoré čakajú na osvojenie a majú takzvanú právnu voľnosť. Problém je v tom, že väčšina ľudí, ktorí si prajú vziať dieťa z "domova", má záujem o maličké bábätko, podobné tomu, aké by sa im narodilo, zdravé a bez rómskeho pôvodu. Takýchto detí je veľmi málo v pomere k počtom žiadateľov - budúcich náhradných rodičov. Preto sa na ne aj dlhšie čaká. Napríklad v Prešovskom kraji mali za jeden rok len jediného nerómskeho novorodenca, ktorého matka spísala súhlas. To znamená, že žiadatelia Prešovského kraja čakajúci na nerómske bábätko sa za daný rok posunuli o jedno miesto. Na druhej strane je však pozitívne, že matiek, ktoré by boli životnými okolnosťami nútené sa dieťaťa "vzdať" nie je veľa. Čakanie v Prešovskom kraji na základe náročných požiadaviek môže byť aj 8-10 rokov.
Nesúlad medzi ponukou a dopytom:Nesúlad medzi dopytom a ponukou spočíva predovšetkým v tom, že približne 80-90% detí v centrách pre deti a rodinu môže ísť len do pestúnskej starostlivosti a nie priamo do adopcie. Nesúlad je tiež v tom, že je záujem predovšetkým o malé zdravé deti majoritného etnika a väčšina týchto detí má buď nejaký zdravotný problém, sú v kontakte s biologickou rodinou alebo sú rómskeho etnika, prípadne sú staršie alebo väčšie súrodenecké skupiny, ktoré z dôvodu vzťahu neodporúčajú sprostredkovať osobitne.
Ťažko umiestniteľné kategórie detí:
- Deti, ktoré možno vziať len do pestúnskej starostlivosti: Neskoršia možnosť preradenia do adopcie nie je garantovaná. Žiadatelia by mali mať toleranciu s udržiavaním kontaktu s biologickou rodinou, ideálne by mali tento kontakt podporovať. Obavy majú z toho, že by mohli o dieťa prísť, hoci pravdepodobnosť, že by k tomu došlo, je relatívne malá. V tejto skupine sú deti rôzneho veku, etnika, choré aj zdravé deti. Sem spadá približne 80-90% všetkých voľných detí.
- Rómske deti: Pracovníci sa snažia zistiť, či je tomuto etniku otvorený nielen žiadateľ, ale aj jeho široká rodina, pretože prostredie ovplyvňuje rozvoj dieťaťa. Sem spadajú okrem iného aj malé, zdravé deti s dobrou perspektívou vývinu.
- Staršie deti: Napríklad 3-5 ale aj viac ročné. Sem spadajú deti, ktoré buď boli odobraté z nevhodného prostredia neskôr, ako staršie a boli dlhší čas v centrách pre deti a rodinu, u profesionálnych rodičov, respektíve pôvodnej rodine bolo uložené výchovné opatrenie a ešte sa len rieši jej situácia.
Komunikácia s biologickými rodičmi a otvorené adopcie:Na Slovensku nie sú bežné tzv. otvorené adopcie, kedy sa biologickí a adoptívni rodičia vzájomne spoznajú, môžu byť ďalej v kontakte, či dokonca adoptívni rodičia môžu byť prítomní aj pri pôrode dieťaťa. Na Slovensku nie je takéto niečo možné. Biologickí rodičia musia byť najskôr zbavení práv k dieťaťu, až následne je možné dieťa adoptovať. Adoptívni rodičia však dostanú základné informácie o identite dieťaťa i jeho rodičov, ako aj o ich sociálnej situácii, zdravotnom stave, prípadnom alkoholizme, alebo užívaní drog, pokiaľ sú tieto informácie známe. Toto všetko môžu byť veľmi cenné informácie, ktoré raz pomôžu dieťaťu pri hľadaní vlastnej identity a vyrovnaní sa s faktom, že je adoptované. Adoptívnym rodičom nič nebráni, aby sa v prípade potreby skontaktovali s biologickými rodičmi. Len zriedkavo sa stáva, že úrady nemajú absolútne žiadne informácie o identite dieťaťa a jeho rodičov, napríklad ak sa dieťa nájde odložené v Hniezde záchrany alebo na inom mieste.
Faktory ovplyvňujúce dĺžku čakania a možnosti jej skrátenia
Dĺžka čakania na dieťa do veľkej miery závisí od stanovených očakávaní na dieťa, ktoré rodičia oznámili úradu. Zdravé nerómske deti vo veku do šesť mesiacov sú veľmi žiadané, a preto na ne môžu žiadatelia čakať dva roky, v niektorých krajoch aj podstatne dlhšie.
Rola mimovládnych organizácií (Návrat o.z.):Ak máte väčšiu flexibilitu očakávaní na dieťa, jednou z možností, ako urýchliť proces, je, že sa zaregistrujete aj v akreditovanom subjekte ako je Návrat o.z. a zvýšite tak pravdepodobnosť, že sa dozviete o konkrétnych deťoch. Príslušné určené úrady posielajú do krajských regionálnych centier Návratu spisy detí (papierové zložky), ktoré neumiestnia v rodinách ony. V Návrate robia pre tieto deti druhý pokus. Hľadajú vo svojej databáze rodín vhodnú, ochotnú, ktorá by vedela prijať dieťa, ktoré nie je pre iných žiadané. Zatiaľ čo do Návratu úrady posúvajú zložky detí, neposúvajú k nim zložky žiadateľov. Majú síce prístup k zložkám detí na celom Slovensku, ale často nevedia o tom, že niekde čaká rodina otvorená prijať aj znevýhodnené dieťa. A tieto rodiny zase čakajú, kým sa im ozvú určené úrady (pracovisko pre NRS na okresnom úrade v krajskom meste) a nevedia, že by sa mohli v Návrate o tieto deti zaujímať. Respektíve medzičasom možno zabudli, že v záverečnej správe z prípravy je uvedené ich očakávanie/predstava, ktorou všetky tieto deti vylučujú. Do predstáv sa zahŕňa aj forma NRS teda pestúnstvo alebo osvojenie, vek, etnikum či zdravotný stav, prípadne počet detí.
Ako sa záujemcovia môžu zaregistrovať v Návrate:Daniela Vrabľová z Návratu o.z. uviedla: "Záujemcovia napr. v Prešovskom kraji môžu prísť do Návratu aj keď absolvovali proces prípravy niekde inde. Ak sa preukážu rozhodnutím úradu, že boli právoplatne zapísaní do zoznamu žiadateľov, môžu spísať s Návratom dohodu o sprostredkovaní, a teda aj my im môžeme hľadať deti. Ak sú to pre nás úplne cudzí ľudia, dávame podmienku spoznať ich počas dvojdňovej skupinovej prípravy, s individuálnym stretnutím k ich predstavám. Je takmer nemožné ponúkať malú, zranenú, živú bytosť niekomu, koho vôbec nepoznáme. Tak preto tá podmienka." Žiadatelia, v iných regiónoch sa do Návratu dostanú tak, že absolvujú základnú prípravu v Návrate, respektíve môžu v Návrate absolvovať aktualizáciu prípravy po dvoch rokoch, čo ale znamená absolvovať celú prípravu v rozsahu minimálne 26 hodín. Príprava v Návrate je podrobná za účelom, aby oboznámili žiadateľov s rôznymi alternatívami, pomohli im ujasniť si výhody aj nevýhody a vlastné nastavenie.
Poradovník a miesto v ňom:Ľubica Vyhnánková z Návratu o.z. objasnila: "Poradovník vedie určený úrad a každý žiadateľ má v ňom svoje miesto, nezávisle od toho, v ktorej inštitúcii robí prípravu. My žiaden poradovník nevedieme, len pomáhame u nás zaregistrovaným rodinám spárovať sa s voľným dieťaťom. Ak sa nám to podarí, následne sa proces právne dokončí na určenom úrade. Robíme tzv. sprostredkovanie. To, kde žiadateľ robí prípravu, nemá vplyv na to, či si môže do žiadosti uviesť záujem o "top" deti (deti nerómske, zdravé, malé), alebo aj o znevýhodnené deti. Rozdiel je v tom, že "top" deti sú rýchlo umiestnené priamo cez úrad, zatiaľ čo deti, ktoré sa dostanú do našej databázy, sú znevýhodnené. Zaregistrovanie sa u nás dáva žiadateľovi výhodu, že má svoje miesto v poradovníku na úrade, a zároveň mu my môžeme pomáhať hľadať vhodné dieťa." Jedna z možností, ako urýchliť to, aby vám bolo ponúknuté dieťa, je uviesť v žiadosti okrem adopcie aj možnosť pestúnstva s vyhliadkou adopcie, respektíve pestúnsku starostlivosť, avšak po dôkladnom zvážení tejto formy náhradnej rodinnej starostlivosti.
Potenciál elektronického systému:Systém celoslovenského informovania o voľných deťoch znie logicky. Avšak čakatelia tvrdia, že hoci by mali záujem aj o staršie deti, alebo inak znevýhodnené deti, vôbec sa nedozvedeli o neumiestnených deťoch. Dôvodom je, že párovanie dnes prebieha viac-menej manuálne na základe spisov. Pri ťažšie umiestniteľných deťoch sa úrady spoliehajú aj na asistenciu Návratu, keďže majú obmedzené kapacity. V Návrate sú však tiež obmedzené kapacity, a tak sa zložky 3-4 ročných detí už musia odkladať. Možno by týmto procesom pomohol centrálny elektronický systém, ktorý by automaticky spároval žiadateľov so všetkými zložkami detí, vrátane tých starších, ktoré sú už odložené v policiach. Takéto pred-selektovanie by sociálnym pracovníkom uľahčilo prácu a staršie deti by znovu dostali šancu. Výhoda takého systému by mohla byť aj to, že pracovníci príslušných ÚPSVaR by vedeli čakateľom namodelovať, o koľko rokov si môžu približne skrátiť čakanie tým, že by akceptovali niektorú zo znevýhodnených kategórií, respektíve aké deti by mohli byť k dispozícii hneď. Keďže chýba centrálny elektronický systém, ktorý by prepájal úrady s Návratom, nemajú aktualizáciu, čo sa udialo s konkrétnymi deťmi zo starších posunutých zložiek. Nevedia, či sú ešte voľné, či sú v centre pre deti a rodinu alebo u profesionálnych rodičov, alebo sú už osvojiteľné. Napríklad sa môže stať, že 4-ročné dieťa, ktoré je v centre pre deti a rodinu a bola mu vyslovená osvojiteľnosť (napr. keďže ho biologická rodina prestala navštevovať), je v systéme papierových spisov "neviditeľné". Ak aj prídu záujemcovia o adopciu 4-ročného dieťa, nie je ľahké toto konkrétne dieťa v šanónoch nájsť. Museli by manuálne obvolávať kurátorky mnohých 4-ročných detí. Stále častejšie sa ale stávajú svetlé výnimky, že prichádzajú aktualizácie údajov o dieťati - kontakt s biologickou rodinou, sociálno-právny status, zdravotný stav. Niekedy si o aktualizáciu žiadajú organizácie ako Návrat o.z., konkrétne o dieťati, o ktorom si myslia, že je umiestniteľné, ale napr. sa narodilo ťažko nedonosené a po pol roku chcú vedieť ako sa mu darí.
Osobná skúsenosť a psychologická príprava na adopciu
Pre celý proces, cestu osvojenia - adopcie, platí, že je treba byť pripravený na vykročenie zo svojej komfortnej zóny. Človek, ktorý nikdy nebol rodičom, sa potrebuje postupne pripraviť na to, že sa mu zmení životný rytmus, priority, bude napĺňať potreby dieťaťa, dlhodobo a celodenne. Potreby detí, zvlášť ak sú to deti, ktoré zažili vážnu stratu a opustenie rodičmi a mnohokrát aj ďalšie náročné udalosti vo svojom útlom veku, sú mnohoraké a môžu byť deťmi intenzívne prejavované. Preto je dobré a dôležité byť osobnostne dobre vybavený na zvládanie záťaže a náročnosti, ktorú nová situácia s prijatým dieťaťom často prináša. Súčasťou prípravy je preto aj práca na sebe a vlastnom sebapoznaní, sebareflexia, získavanie vedomostí a skúseností pre nové rodičovské kompetencie. Je nutné počítať aj s otvorením sa - seba, svojej rodiny a domácnosti pre rozhovory i nevyhnutné návštevy. Takisto je potrebné vyhradiť si dostatočný čas na stretnutia v príprave.
Mnoho adoptívnych rodičov zdieľa svoje skúsenosti, napríklad: "Sme radi, že sme absolvovali prípravu. Pomáha pripraviť sa na základné veci, aj sa uistiť, či je osvojenie tá správna cesta." Príprava v skupine dáva možnosť spoznať sa s inými adoptívnymi rodičmi, vzájomne sa obohacovať o postrehy a skúsenosti, neraz aj vytvoriť priateľstvá, ktoré pretrvajú roky po osvojení dieťaťa, vďaka čomu sa rodičia môžu aktívne zapojiť do širšej komunity adoptívnych rodín. Rodičia, ktorí absolvovali prípravu v skupine s ďalšími pármi, potvrdzujú, že možnosť spoznať sa, hovoriť s nimi, zdieľať pocity a skúsenosti pôsobila na nich počas trojmesačného obdobia prípravy obohacujúco a v istom zmysle upokojujúco. Pomohlo im to zbaviť sa rôznych predsudkov, napríklad aj v otázke etnicity, a pôvodne zamýšľané kritériá upravili v prospech oveľa väčšej otvorenosti.
Netreba sa obávať toho, že adoptívni rodičia nedokážu dieťa ľúbiť ako vlastné, i keď to možno nepríde hneď. Pokiaľ je adoptívny rodič psychicky zdravý a zrelý jedinec, tak to jednoducho nastať musí. Adoptívni rodičia hovoria: "Najsilnejšia bola chvíľa, keď som Natálku prvý krát zbadala a pozerala na mňa svojimi veľkými tmavým očami, ktoré sa už nikdy nevymažú z mojej pamäte!" Až keď budete mať dieťatko doma zistíte, o čo ste predtým prichádzali. Najkrajšie na tom je, keď adopcia skončí - mentálne, citovo, keď jednoducho viete, že je to vaše dieťa a vy ste jeho rodičia. Keď ten proces adopcie skončí a začína nový, rodičovstvo. Samozrejme, nedá sa presne časovo ohraničiť kedy posun od „adopcie“ k rodičovstvu nastal, je to pomalá, nenápadná zmena, medzitým prídu ešte slabé chvíľky a pochybnosti, skôr či neskôr však nastane u každého s otvoreným srdcom a mysľou. Nebojte sa a čo najskôr sa do toho pustite, lebo nemáte čo stratiť, môžete jedine získať!
Medzinárodné osvojenie a adopcie v cudzine
V niektorých krajinách sú bežné adopcie detí zo zahraničia, no u nás takáto forma adopcií nie je bežná. Štát ju nijako nepodporuje, a je možná len pri výraznom osobnom nasadení osvojiteľov a vynaložení nemalých finančných prostriedkov z ich strany. Na Slovensku sa adoptujú deti zo Slovenska. Ak sa však slovenským deťom nepodarí nájsť nových rodičov na Slovensku, sú ponúknuté na adopciu do iných krajín, s ktorými má Slovensko príslušnú medzinárodnú zmluvu. Ak sa právne voľné dieťa (ktorému bola vyslovená osvojiteľnosť) neumiestni na Slovensku, je ďalej ponúkané v rámci systému medzištátneho osvojenia. Ide cez centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí, je ponúkané napríklad v Španielsku. V prípade, že sa maloleté dieťa osvojuje do cudziny, je potrebný tiež súhlas Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky alebo orgánu štátnej správy určeného Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
tags: #chcem #si #kupit #dieta