Kniha s provokatívnym názvom „Chlapci padli z višne, dievčatá z jahody“ od autorskej dvojice Gabriely Futovej a Romana Brata predstavuje v slovenskej literatúre pre mládež dielo, ktoré si získalo značnú pozornosť. Nadväzuje voľne na úspešný a ocenený titul z oblasti literatúry pre mládež „Zmätené dvojičky zo slepej uličky“, ktorý bol vydaný v roku 2008. Táto nová próza, ktorá si kladie za cieľ preniknúť do sveta tínedžerov, je zároveň predmetom širokej diskusie pre svoj prístup k zobrazovaniu reality a témy, ktoré predkladá mladým čitateľom. Jej základná premisa - zobraziť rozdielne vnímanie sveta chlapcami a dievčatami - je rovnako inovatívna ako aj výzvou.
Hlavná myšlienka a autorský zámer: Odlišné svety v desiatich príbehoch
Názov diela „Chlapci padli z višne, dievčatá z jahody“ je na prvý pohľad symbolickým vyjadrením. Zdalo by sa, že chlapci v tejto knižke padli z väčšej výšky, preto budú strelenejší. V skutočnosti je však tento názov len symbolom, teda obrazným vyjadrením faktu, že chlapci sú iní ako dievčatá. Tento rozdiel je ústrednou témou celej knihy. Autori sa snažia ukázať, do akej miery sú iní a ako veľmi sa odlišujú. Robia tak prostredníctvom dvadsiatich rozličných príbehov plných napätia, kanadských žartíkov, skutočných problémov, ale aj lásky a humoru.
Špecifikom knihy je jej naratívna štruktúra. V knižke je v skutočnosti desať príbehov, ktoré majú dve podoby. Jednu stvárnil Roman Brat a druhú, ktorá pracuje v každej poviedke s tými istými postavami, ba dokonca s tým istým dejom, zasa Gabriela Futová. Ide teda o tie isté príbehy, no vyrozprávané z iného uhla pohľadu. Presne v duchu, ako autori sami uvádzajú: chlapci to vidia po svojom a dievčatá zasa inak. Autori sa dohodli, že vo svojej novej próze použijú tento princíp rozprávania preto, aby nielenže poukázali na dva rozdielne svety chlapcov a dievčat, ale aj na fakt, že ľudia nevnímajú svet rovnako, a už vonkoncom nie v tých istých odtieňoch. Táto metodika je kľúčová pre pochopenie autorského zámeru, ktorým je prezentovať zložitosť medziosobných vzťahov a subjektivitu vnímania. Opäť tu pôjde o príbehy tínedžerov, ktorí si hľadajú svoje miesto či už v rodine alebo kolektíve. Každý príbeh je podaný z hľadiska chlapca i dievčaťa, čím vznikajú dva rôzne opisy tej istej situácie, poukazujúce na to, že mužský a ženský pohľad na tú istú udalosť sa môže diametrálne líšiť už v detstve. Kniha sa prezentuje ako moderná literatúra pre deti a mladších tínedžerov, ktorá chce čitateľovi ponúknuť „pravdivý obraz reality“ prostredníctvom slangového jazyka, drsnejšieho humoru a dynamického deja.
Kontroverzia a kritika: Hranice zobrazovania reality v literatúre pre mládež
Napriek jasne deklarovanému autorskému zámeru a inovatívnemu prístupu k rozprávaniu príbehov sa kniha „Chlapci padli z višne, dievčatá z jahody“ stala predmetom intenzívnej kritiky a vyvolala otázky ohľadom jej vhodnosti pre cieľovú skupinu. Kritici poukazujú na to, že literatúra má síce právo pomenovať aj nepríjemné javy spoločnosti, rozhodujúcim kritériom však nie je len to, čo je zobrazené, ale ako a pre koho. V texte sa stretávame so závažnými javmi ako krádež, ohrozovanie zdravia, výsmech zo zdravotného postihnutia, šikana, manipulácia, zneužívanie návykových látok či nevhodné správanie dospelých voči deťom. Tieto situácie sú často podané ako „bežná realita“, niekedy dokonca ako zdroj humoru alebo dobrodružstva. To je jedným z hlavných bodov sporu.
Mimoriadne problematické sú pasáže, v ktorých sa kumulujú extrémne motívy. Kritici upozorňujú na výrazné násilie páchané na zvierati, ako napríklad v "Kapitole o tom, ako rozrezávajú potkana a dávajú ho do chleba kamarátovi". Ďalej je to znevažovanie náboženských symbolov, náznaky sexuálneho a incestného správania, zľahčovanie fetovania, ako aj implicitné zovšeobecňujúce posolstvá voči určitým skupinám ľudí. Jedna z recenzií napríklad šokovane spomína príbeh o chlapcovi z osady, kde vraj všetci "oslavujú, keď dostanú dávky. Všetci pijú a fetujú aj deti." To vyvoláva otázky o výchovnom rozmere diela a jeho dopade na formovanie detského vnímania sveta.
Znepokojujúce je, že kniha nepristupuje k týmto javom ako k problémom, ktoré si vyžadujú jasné pomenovanie a odstup. Naopak, často pôsobia ako prirodzená súčasť sveta, s ktorou sa má čitateľ jednoducho zmieriť. Na mieste je preto nevyhnutná otázka autorskej sebareflexie. Uvedomovali si autori, že ich príbeh je určený deťom? Zvažovali, aký dopad môže mať takto podaný obsah na čitateľa, ktorý ešte len formuje svoje hodnoty, hranice a empatiu? Kritici sa obávajú, že prezentovanie krádeže auta "aby sa pred ostatnými nestrápnil" môže vtláčať deťom do hlavy myšlienku, že musia niekomu niečo dokazovať aj za cenu, že si pokazia priemer v správaní, čo v živote nič neznamená.
Kniha nepochybne dokáže zaujať rýchlym dejom, drsným humorom a pocitom „zakázaného ovocia“. Otázkou však zostáva, či by mal byť takýto efekt cieľom literatúry určenej deťom. „Chlapci padli z višne, dievčatá z jahody“ je problematickou knihou nie preto, že „otvára ťažké témy“, ale preto, že ich normalizuje v priestore, kde by mali byť skôr chránené, vysvetľované a jasne ohraničené. Práve preto vzniká legitímna otázka, či takto koncipované dielo nemalo zostať nenapísané alebo aspoň neponúkané deťom ako primeraná literatúra.
Sila rozmanitosti v literatúre pre mládež | Phillippe Diederich | TEDxBradenton
Reakcie čitateľov: Spektrum názorov na kontroverzný obsah
Verejnosť, rodičia a samotní mladí čitatelia reagujú na knihu „Chlapci padli z višne, dievčatá z jahody“ s výrazne rozličnými pocitmi, čo odzrkadľuje hlboké rozdelenie v názoroch na tento literárny počin. Jedna časť čitateľov vyjadruje maximálnu spokojnosť, pričom oceňuje pútavý štýl, ktorý uvádza odlišné pohľady rôznych postáv na jednu a tú istú situáciu. Niektoré recenzie s nadšením uvádzajú, že kniha je "plná perfektných a napínavých príbehov". Dcéra jednej čitateľky napríklad uviedla, že sa jej najviac páčil príbeh o huslistke, nakoľko aj ona sama hrá na husle, čo poukazuje na silnú identifikáciu s postavami.
Ďalší čitatelia odporúčajú knihu ako zaujímavé čítanie a konštatujú, že príbehy boli "ok, a tak sa ju oplatilo prečítať." Ozývajú sa hlasy, že ide o "jednu z kníh, čo bola prečítaná jedným dychom" a že "príbehy sú krásne". Niektorí dokonca tvrdia, že sú to akési nadčasové školské príbehy, ktoré nikdy nebudú pre nikoho nudné a pútavé príbehy s niekedy humornými scénami. Takéto názory vyzdvihujú autorský talent Gabriely Futovej a Romana Brata, pričom sa často objavuje aj odporúčanie na ďalšie diela týchto autorov, s prianím pokračovania. Zvlášť sa zdôrazňuje prínos Romana Brata, ktorý je vynikajúci slovenský spisovateľ a na ktorého sa niekedy v recenziách akosi pozabúda. Kniha je dokonca odporúčaná ako vhodná pre 5. - 6. ročník ZŠ.
Na druhej strane stojí ostrá kritika, ktorá s dielom zásadne nesúhlasí. Jedna matka bola zhrozená, keď si prečítala knižku, ktorú jej 7-ročná dcéra priniesla z knižnice. Podľa názvu sa jej zdalo, že to budú milé zábavné príbehy, no po detailnejšom prezretí bola "zhrozená!" Kritike sa nepozdáva kapitola o tom, ako rozrezávajú potkana a dávajú ho do chleba kamarátovi, a príbehy o tom, ako žiaci ukradli učiteľovi auto. Tieto časti nie sú považované za poučné a autorka recenzie pochybuje, či sú vôbec zo života a či prispievajú k zdravému vývoju dieťaťa. Jednoznačne vyjadrený nesúhlas znie, že táto kniha pre deti do 10 rokov je ukážkový spôsob deštrukcie priaznivej detskej predstavivosti o spôsobe života, jeho vnímania a riešenia. V tomto kontexte je zvlášť alarmujúce aj rétorické zvolanie "K incestu ste už došli?", ktoré naznačuje extrémne znepokojivé pasáže.
Niektorí čitatelia vnímajú príbehy ako príliš slangové, čo im nevyhovuje. Objavujú sa obavy, že kniha predkladá deťom myšlienky ako napríklad, že niekomu nevadí, keď ukradne auto, aby sa pred ostatnými nestrápnil. To môže vtláčať deťom do hlavy myšlienku, že musia niekomu niečo dokazovať aj za cenu, že si pokazia priemer v správaní. Recenzenti tiež naznačujú, že niektoré pozitívne hodnotenia môžu byť motivované podporou predaja, nie skutočným prečítaním a pochopením obsahu knihy. Tento rozporuplný ohlas je dôkazom toho, že kniha „Chlapci padli z višne, dievčatá z jahody“ zasahuje do citlivých tém a vyžaduje si hlbšiu diskusiu o zodpovednosti autorov a vydavateľov voči mladej generácii.
Príbeh „Hrdinka“: Perspektíva Eriky
Jedným z príkladov ilustrujúcich ženský pohľad v knihe je príbeh "Hrdinka", vyrozprávaný z perspektívy dievčaťa Eriky. Príbeh začína jej strachom z kríženca medveďa a koňa, psa, ktorého sa odjakživa bála, a ktorý sa zúrivo rozbehol a skočil by najbližšiemu človeku rovno na hrdlo. Zadrapil by sa doň tesákmi, a kým by krv striekala na všetky strany, už by skákal na ďalšieho a ďalšieho a trhal na franforce všetko, čo by sa mu priplietlo do cesty. Erika priznáva, že má priveľmi bujnú fantáziu, a to jej už potvrdilo viac ľudí nezávisle od seba, čo ju núti neznášať telesnú výchovu vonku na dvore. Táto úvodná scéna vykresľuje jej vnútorný svet plný obáv a prehnaných predstáv, ktoré sú typické pre dospievanie.
Telocvikárku zastupuje matikár Révay, ktorý je so športom na rovnakej vlne ako Erika s počítačmi - navzájom si nedôverujú a nerozumejú. Révay ich väčšinou nechá napospas osudu, čo vedie k bláznivým situáciám, ako keď zavesili tlstého Bročka na kruhy a ten jačal, že sa neudrží. Erika a jej spolužiaci sa musia postarať o Bročka, ktorý dopadne nešťastne na zadok. Tento moment ukazuje nielen ich spontánnosť, ale aj krutosť tínedžerského kolektívu, kde sa posmech a šikana prepletajú s pocitom spolupatričnosti pri robení "volovín".
Keď matikár Révay vyženie žiakov von a hodí im tenisovú loptičku so slovami "zabavte sa", navrhne Erika, aby si zahrali vybíjanú. Hoci to dievčatá považujú za trápne, nakoniec súhlasia, s podmienkou, že budú hrať ľavou rukou. Vznikne z toho "riadna prča", keďže lopta lieta všade, len nie kam má. Všetko by bolo fajn, keby z budovy nevybehli chalani, ktorí si z nich robili posmech. Erikin temperament sa prejaví, keď "zlostne nešmarila loptičku" do Števa a trafí ho rovno do čela. Následne sa rozpúta divoká naháňačka, pri ktorej si všetci hádžu po sebe všetkým, čo im príde pod ruku.
Uprostred tohto šialenstva si Erika uvedomí, že "niečo nie je v poriadku". Zvláštny pocit, aký človek má, keď niečo zabudne a nevie čo, ju prinúti zastaviť. Vtom dostane loptičkou do hlavy, čo ju preberie zo zamyslenia. Keď sa zdvíha, telom jej prebehne mráz - spred plota vyskočí pes. Čudné bolo, že keď sa objavil, medzi ním a nami nebola žiadna prekážka. Od strachu úplne zdrevenela. Spolužiaci medzitým už utekajú ako o život, Bročko zaostáva a vyvalí sa do prachu ako korytnačka. Erika, konfrontovaná s psiskom na dva metre od seba, zistí, že jej šance sú minimálne. Vidí jeho zubiská a vie, že sa nevie dočkať, kedy sa zahryzne. V nečakanom momente však s výkrikom "aport!" hodí loptu. Pes, ktorý ju akoby obišiel, sa rozbehne za loptou, prekonajúc Bročka. Ladným klusom sa vráti, vypustí loptu z papule a zavrtí chvostom. Erika si uvedomí, že "sa toto hebedo chce hrať." Zrazu sa stáva hrdinkou, o ktorej sa rozprávalo po celej škole. Tento príbeh zobrazuje vnútorný prechod od strachu a fantázie k nečakanej odvahe a spoločenskému uznaniu, ktoré prichádza prostredníctvom nečakaného riešenia.
Príbeh „Volejbal“: Ženský pohľad na incident
Druhý príbeh, ktorý rozširuje mozaiku ženského vnímania, je časť z poviedky "Volejbal". Rozprávačkou je opäť dievča, ktoré milovalo volejbal odjakživa. Už ako malý štupeľ sa dokázala prikmotriť k hocikomu, kto odbíjal loptu, a s nadšením behala po nechytané smeče či zlé nahrávky. Keď jej na druhom stupni ponúkla telocvikárka volejbal ako krúžok, išla vyskočiť od radosti z kože. Hoci nemala ambície hrať profesionálne, bola veľmi hrdá na to, že reprezentuje školu. V telocvični mali dobrú babskú partiu, a hoci bola najviac zažratá do volejbalu a nervačila, keď sa baby flákali, medzi sebou vychádzali super. Najviac si rozumela so štyrmi dievčatami z ročníka, a hoci žiadna z nich nechodila s ňou do triedy, zaviedli si malý potréningový rituál: spoločnú sprchu a mlieko.
Incident sa odohrá pri sprchovaní, keď Dorota začne príšerne jačať. Rozprávačku to tak vystraší, že takmer dostane infarkt, napadne jej, či Dorotu netrasie prúd, alebo čo, predsa len, sprchy pochádzali z nejakej prehistorickej doby a ich rekonštrukcia bola plánovaná až počas letných prázdnin. Aj preto boli vyriešené „úžasne“ - žiadne vešiaky na uteráky, žiadne podložky. Uteráky mávali položené na parapete pod nabielo zastriekaným oknom. Náter bol urobený presne do polovice okna, zrejme aby sa ušetrilo na svetle, ale bol dosť vysoko, takže do umyvárne nebolo zvonku v žiadnom prípade vidieť.
Všetky baby pribehnú k Dorote, ktorá znovu zajačí: „Špehuje nás úchylák!“ a ukáže na okno. Za zafarbeným sklom sa mihne tieň. Okamžite padne podozrenie na Bročka. Sprchy boli od zvyšku umyvárne oddelené jediným múrom. Rozprávačka si pomyslí, že ju asi porazí. Dievčatá sú zúfalé, Táňa nechce vyliezť zo sprchy. Spočiatku si myslia, že čakanie je dobrý nápad, a že "úchyláka Bročka omrzí stáť za oknom a zízať do prázdnej miestnosti". Zalezú si do najtemnejšieho kúta sprchy a umyjú sa tam, pričom jedna z nich stráži.
Bročko však trpezlivo vyčkáva. Baby sú zúfalé a začnú sa hašteriť, kto pôjde po uteráky. Nakoniec, po tom, ako si už v sprche začína byť zima, rozprávačka povie: „Baby, ja na to kašlem. Keď chce vidieť holé dievča, tak nech si vidí. Ja idem po uterák!“ A kým stihli dievčatá čosi povedať, dôstojne vyjde spoza múra, pokojným krokom podíde k parapetu, zakrúti sa do svojej osušky a potom rad radom podá uteráky aj babám. Hoci navonok pôsobí vyrovnane, v duchu zúri. Zúri na baby, že sú také slabošky, na úchylného Bročka, ktorého od tejto chvíle nenávidí najviac na svete, a trochu aj na seba za to, že to neurobila skôr. Po príchode domov je rozhodnutá, že za toto bude Bročko pykať ako nikdy v živote. Keď sa však zdôverí staršej sestre, tá sa "strašne rozosmiala a povedala, že sa teraz budem musieť za Bročka vydať, keďže ma už videl holú". To ju rozzúri ešte viac, pretože očakávala, že sestra sa rozčúli a bude chcieť zavolať políciu. Táto situácia ilustruje nielen traumu z narušeného súkromia, ale aj nepochopenie a zľahčovanie zo strany dospelých.
Príbeh „Škrupinky“: Mužský pohľad a dôsledky
Pre kontrast s dievčenským vnímaním situácie ponúka kniha príbeh "Škrupinky", vyrozprávaný z pohľadu chlapca, ktorý sa v dievčenskom príbehu objavil ako "úchylák Bročko", ale tu je predstavený pod menom Lojzo. Lojzo sa cíti ako mucha v polievke a netuší, že to naňho takto našijú. Konštatuje, že ľudia sa mu totiž smejú nielen preto, že je tučko, ale aj pre to, že máva smolu. Niekedy mu zíde na um, že obe veci idú ruka v ruke, že keby nebol tlstý, okolie by sa mu nevysmievalo a on by nijaké nepríjemnosti nepriťahoval. Svoje ťažkosti prirovnáva k slovám svojej mamy, ktorá tvrdí, že všetko so všetkým súvisí. Na svoj výzor si pomaly zvyká, i na úškrny spolužiakov, no s ustavičnými problémami sa nevie zmieriť. Dokonca aj Eva sa naňho naštvala tak, že jej už v živote nevysvetlí, ako to bolo. Takú mu struhla, že mu doteraz zvoní v uchu. Aj to festovne plesklo. V tomto monológu sa odhaľuje Lojzova zraniteľnosť, pocit nepochopenia a sebaľútosť, ktorá je priamym protipólom Erikinho sebavedomia v podobných situáciách.
Príbeh sa začína tým, že Lojza osloví Pali, ich školský mág, ktorý robí suprovú mágiu. Pali mu lezie na nervy, lebo je dotieravý ako hmyz a núti ho uzatvárať stávky. Lojzo už s ním prehral zopárkrát desiatu a bol taký hladný, až sa mu tmilo pred očami. Hlad je podľa Lojza mocnejší čarodejník ako ich Pali. Pali mu však navrhne hru so škrupinkami (zátkami z koly a guľôčkou), kde môže vyhrať desať eur. Lojzo, zaslepený vidinou peňazí, zabúda na ostražitosť. Páli mu najprv ukáže tri zátky, nie veľmi rýchlo mieša, a Lojzo spoľahlivo uhádne. Keď však idú naostro, Paliho ruky kmitali po stole oveľa svižnejšie. Už nemenil polohy zátok jednu po druhej, ale zakaždým chytil do rúk dve a presúval ich z miesta na miesto pohybom, čo Lojzovi pripomínal štrikovanie jeho babky. Prvé dve stávky Lojzo vyhrá, a cíti sa ako boháč. Potom sa však karta obráti a desať stávok za sebou prehrá. Pochopí, že Pali je veľký mág, no až keď je neskoro a dlží mu sedemdesiat eur.
Pali mu navrhne, aby svoj dlh vyrovnal inak: „Keď sa budú baby po volejbale sprchovať, stačí, keď si k oknu priložíš rebrík a budeš ich sledovať.“ Podmienkou je, že nesmie zliezť, ani keby naňho kričali a vyhrážali sa mu, a to po dobu tridsiatich minút. Lojzo je zdesený predstavou "bengálu", ktorý spustia, a strachuje sa, že "Starý Frici ma zabije". Napriek tomu sa rozhodne splniť úlohu. Sleduje dievčatá, ktoré ho, samozrejme, spozorujú a jačia ako sirény. Cíti sa hrozne, potí sa, čas sa vlečie. Keď mu zostávajú už len dve minúty do vyslobodenia, prichádza Frici a strhne ho z rebríka. Lojzo dostane takú ranu, že ho líce bolí ešte aj na druhý deň. Ešte viac ho však bolí "Evino zaucho". Tento príbeh dramaticky ukazuje, ako manipulácia a zúfalstvo môžu viesť k činom, ktoré majú vážne následky a zanechávajú na hlavnej postave hlboké emocionálne jazvy. Odhaľuje pozadie udalostí, ktoré dievčatá vnímali ako jednoduché voyeurstvo.
Profil autorov a literárny kontext diela
Za dielom „Chlapci padli z višne, dievčatá z jahody“ stojí skúsená autorská dvojica Gabriela Futová a Roman Brat. Obaja sú známi svojím prínosom do slovenskej literatúry, predovšetkým pre mladších čitateľov. Gabriela Futová, absolventka žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, začínala svoju profesionálnu dráhu ako administratívna pracovníčka. Od roku 2002 však pôsobí ako metodička pre prácu s deťmi a mládežou v Knižnici P. O. Hviezdoslava v Prešove. Okrem toho je vedúcou pracovnej skupiny so zameraním na prácu s deťmi a mládežou, zriadenej Slovenskou národnou knižnicou v Martine. Jej tvorba vychádza v ústrety detskej potrebe vzrušujúceho veselého čítania. V rámci napínavého deja autorka zároveň nenápadne orientuje čitateľa v hodnotových reláciách medziľudských vzťahov. Tento pedagogický a výchovný rozmer je pre jej diela typický, hoci v prípade „Chlapci padli z višne, dievčatá z jahody“ je predmetom širokej diskusie.
Roman Brat, vynikajúci slovenský spisovateľ, je druhým pilierom autorskej dvojice. Jeho prítomnosť je v recenziách niekedy neprávom prehliadaná, hoci jeho literárny prínos je neodškriepiteľný. Spolu s Gabrielou Futovou už predtým úspešne spolupracoval na projekte „Zmätené dvojičky zo slepej uličky“, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Forza Music. Tento úspech naznačoval sľubnú spoluprácu, ktorú „Chlapci padli z višne, dievčatá z jahody“ nadväzuje. Napriek kritike je dôležité poznamenať, že kniha bola ocenená v kontexte literárnych súťaží, napríklad v rámci Hviezdoslavovho Kubína - próza, pričom bola odporúčaná ako vhodná pre 5. - 6. ročník základných škôl. Toto odporúčanie naznačuje, že aj odborná verejnosť ju vnímala ako potenciálne prínosnú, hoci následné reakcie čitateľov a detailné analýzy odhalili sporné miesta. Postavy v knihe sa často ocitajú v situáciách, kde musia hľadať svoje miesto v rodine alebo kolektíve, čo je univerzálna téma pre dospievajúcich. Avšak spôsob, akým sú tieto výzvy podané, je kľúčový pre celkové vnímanie diela.
tags: #chlapci #padli #z #visne #dievcata #z