Koža (lat. cutis, derma) predstavuje plošne najväčší a zároveň jeden z najťažších orgánov ľudského tela. U dospelého človeka dosahuje plochu 1,5-1,8 m², jej hrúbka kolíše od 1-4 mm a váži približne 4-4,5 kg, čo môže predstavovať až 16 % celkovej hmotnosti tela. Nejde len o pasívny telesný obal, ale o multifunkčný orgán, ktorý zabezpečuje množstvo vitálnych procesov. V prvom rade chráni vnútorné orgány pred mechanickým, chemickým a termickým poškodením, tvorí bariéru proti prieniku mikroorganizmov a toxínov a chráni telo pred škodlivými účinkami UV-žiarenia. Okrem toho sa prostredníctvom kožných ciev a potných žliaz významne podieľa na termoregulácii a vylučovaní odpadových látok, ako sú soli, voda a produkty metabolizmu. Koža je tiež obrovským zmyslovým orgánom a dôležitou zásobárňou energie. Tento komplexný orgán, spolu so svojimi derivátmi ako sú vlasy a chlpy, prechádza fascinujúcim vývojom už od najrannejších štádií embryonálneho rastu, ktorý v konečnom dôsledku vedie k vzniku nového jedinca s jedinečnými vlastnosťami.
I. Koža: Najväčší orgán tela a jeho štruktúra
Koža je zložená z troch hlavných vrstiev, ktoré vzájomne spolupracujú, aby zabezpečili jej rozmanité funkcie. Týmito vrstvami sú pokožka, zamša a podkožné väzivo. Každá z nich má špecifické zloženie a úlohy, ktoré sú nevyhnutné pre celkovú integritu a funkčnosť kože.
Pokožka: Bariéra a Pigmentácia
Pokožka (lat. epidermis) je tvorená viacvrstvovým dlaždicovým epitelom. V jej spodných, živých vrstvách sa nachádzajú melanocyty, ktoré produkujú zrná hnedého farbiva melanínu. Tieto melanínové zrná sa vo vezikulách, nazývaných melanozómy, transportujú do okolitých buniek, známych ako keratinocyty. Ak je koža vystavená UV-žiareniu, tvorba melanínu sa zvyšuje a koža hnedne, čím chráni hlbšie vrstvy pred poškodením. V pokožke sa nachádzajú aj Merkelove bunky (telieska), ktoré fungujú ako receptory pre dotyk a tlak. Keratinocyty postupne stúpajú k povrchu, rohovatejú a hromadia vo vode nerozpustnú bielkovinu keratín. Vďaka tejto bielkovine je koža mechanicky odolná a relatívne nepriepustná pre vodu. Vrchné vrstvy pokožky odumierajú a neustále sa odlupujú - celá povrchová vrstva kože sa kompletne obnoví približne raz za štyri týždne, pričom denne takto stratíme asi 10 gramov odumretých buniek, čo predstavuje približne 500 miliónov buniek. Je dôležité poznamenať, že do pokožky nezasahujú žiadne krvné cievy ani nervové vlákna, jej výživa prebieha difúziou z nižších vrstiev.
Zamša: Cievne zásobenie a Zmyslové receptory
Zamša (lat. corium) je bohato prekrvená vrstva, ktorá leží priamo pod pokožkou. Hranica medzi pokožkou a zamšou nie je hladká; zamša v týchto miestach vybieha do podlhovastých bradavkovitých valov, označovaných ako papily. Na niektorých miestach tela, napríklad na bruškách prstov, dlaniach či chodidlách, vytvárajú papilárne línie typické kresby, známe ako dermatoglyfické obrazce. Tvorba týchto línií je daná geneticky, ich charakter sa počas života nemení a ich odtlačok je právne uznaný ako identifikátor konkrétnej osoby.
V zamši sa nachádzajú krvné a miazgové cievy, nervy a obrovské množstvo receptorov, ktoré umožňujú vnímanie rôznych podnetov. Okrem už spomínaných Merkelových teliesok tu nájdeme Meissnerove telieska pre vnímanie jemného dotyku a vibrácií, Vater-Paciniho telieska reagujúce na tlak, Ruffiniho telieska citlivé na teplo a ťah, a Krauseho telieska zodpovedné za vnímanie chladu. Naopak, v ľudskej koži neexistuje špecifický receptor pre vnímanie vlhkosti; tento pocit si mozog syntetizuje len kombináciou signálov z mechanoreceptorov a termoreceptorov. Zamšou prechádza aj mnoho kolagénových a elastických vláken, ktoré dodávajú koži pevnosť, pružnosť a roztiahnuteľnosť. Ich ubúdanie s vekom je príčinou vzniku vrások.
Podkožné väzivo: Izolácia a Energetická rezerva
Podkožné väzivo (lat. hypodermis) tvoria väzivové bunky, medzi ktorými prebieha sieť kolagénových a elastických vláken. V bunkách tohto väziva sa ukladá zásobný tuk, pričom od jeho množstva závisí aj celková hrúbka tejto vrstvy kože. Podkožné väzivo predstavuje nielen dôležitú energetickú rezervu organizmu, ale funguje aj ako vynikajúci mechanický a tepelný izolátor, ktorý chráni vnútorné orgány pred nárazmi a udržiava stabilnú telesnú teplotu.
II. Kožné deriváty: Vlasy, nechty a žľazy
Súčasťou kože sú aj kožné deriváty, ktoré vznikajú na podklade pokožky a rozširujú jej funkčný rozsah. Medzi tieto deriváty patria vlasy a chlpy, nechty, potné žľazy, mazové žľazy a prsníková žľaza. Ich štruktúra a funkcie sú rozmanité a prispievajú k celkovej adaptabilite organizmu.
Vlasy a chlpy: Zloženie, Rast a Funkcie
Vlasy (lat. capilli) a chlpy (lat. pili) sa skladajú z voľného vlasu, známeho ako vlasový driek, a koreňa, ktorý je obalený viacvrstvovou pošvou trubicovitého tvaru - vlasovým vačkom, čiže folikulom. Samotné vlasy sú tvorené z vnútornej drene, ktorá u tenkých vlasov môže chýbať, kôry a vonkajšej kutikuly. Farba vlasov a chlpov je podmienená typom a množstvom pigmentu melanínu v bunkách kôrovej vrstvy. Sivú a bielu farbu vlasov v starobe nespôsobuje iný pigment, ale prítomnosť vzduchových bubliniek, ktoré odrážajú svetlo. Vlnitosť vlasov je taktiež daná tvarom a štruktúry vlasovej kôry.
Každý vlasový folikul je prepojený s maličkým hladkým svalom, takzvaným vzpriamovačom chlpu, upnutým do vrchnej vrstvy zamše. Spôsobuje vzpriamenie chlpu, známe ako „husia koža“, na podnety z nervového systému. Ide o fylogenetický pozostatok mechanizmu, ktorý mal v minulosti udržať izolačnú vrstvu vzduchu na zahriatie. Vlasový folikul je tiež obklopený spleťou nervových zakončení, vďaka čomu sú chlpy aj dôležitým hmatovým orgánom, keďže človek vďaka nim napríklad oveľa rýchlejšie zaregistruje dosadnutie komára. Spodná zdurená časť folikulu, vlasová cibuľka, je miestom rastu vlasu. Zdravý vlas rastie rýchlosťou približne 0,33 mm za deň, pričom bežne človek denne stratí 50-100 vlasov.
Na tele človeka sa nachádza asi 5 miliónov vlasových útvarov, pričom až 98 % z nich je mimo oblasti hlavy. Ochlpenie delíme na primárne - plodové, ktoré sa nazýva lanugo, sekundárne, kam patria vlasy, mihalnice a obočie, a terciárne, ktoré rastie až po puberte vplyvom hormónov, napríklad fúzy či ochlpenie podpazušia a ohanbia. Vlas rastie tvorbou a rohovatením buniek vo vlasovej cibuľke. Vlasy majú rôznu dĺžku od 0,5 až po 150 cm a výnimočne aj viac. Hrúbka vlasov kolíše medzi 0,05 mm až po 0,6 mm. Vlasy sú na celom povrchu tela s výnimkou dlaní, stupají, bočných plôch prstov, nechtov, pier, žaluďa, predkožky dráždca a pošvy.
Niekedy sa u človeka pojem chlp alebo vlas (lat. pilus) zahŕňa len sekundárne ochlpenie, to znamená najčastejšie súbor či porast chlpov. V užšom význame a väčšinou len u zvieracieho cicavca to môže byť časť súboru či porastu chlpov majúca okrem iného tepelnoizolačnú funkciu, čo vylučuje rôzne špecializované chlpy, napríklad ostne. Srsť (chlp, vlas) niekedy nezahŕňa ostne, ktoré majú napríklad ježkovia alebo štetiny, ktoré sú dlhé, hrubé a tvrdé pesíky. Primárne ochlpenie, alebo lanúgo, pokrýva telo plodu v maternici do 7. mesiaca gravidity.
Význam srsti u cicavcov: Termoregulácia, Kamufláž a Komunikácia
Dĺžka srsti je pri termoregulácii často zanedbateľná, pretože niektoré tropické cicavce, ako napríklad leňochy, majú rovnakú dĺžku srsti ako niektoré arktické cicavce, no izolujú menej. Naopak, iné tropické cicavce s krátkou srsťou môžu mať rovnakú izoláciu ako arktické cicavce. Hustota srsti však môže výrazne zvýšiť tepelnú izoláciu zvieraťa, a arktické cicavce majú skutočne hustú kožušinu. Napríklad pižmoň severský má kontúrovú srsť dlhú 30 cm a husté podsrstie, ktoré vytvára vzduchotesný kabát, umožňujúci im prežiť pri teplotách nižších ako -40 °C. Niektoré púštne cicavce, ako sú ťavy, používajú hustú kožušinu, aby zabránili slnečnému teplu preniknúť na pokožku, čo umožňuje zvieraťu zostať chladným. Srsť ťavy môže v lete dosiahnuť 70 °C, ale pokožka ostáva na teplote 40 °C.
Srsť býva sfarbená z rôznych dôvodov, medzi hlavné selektívne tlaky patrí kamufláž, výber sexuálneho partnera, komunikácia a fyziologické procesy, ako napríklad regulácia teploty. Aposematizmus, čiže varujúce sfarbenie, je najpravdepodobnejším vysvetlením čiernobielych vzorov mnohých cicavcov, ktoré sa dokážu brániť. Príkladom je skunk brániaci sa zápachom a silný, agresívny mediar svetlochrbtý. Arktické a subarktické cicavce, ako líška polárna, lumík grónsky, lasica hranostaj a zajac menivý, majú sezónny polyfenizmus medzi hnedou farbou v lete a bielou v zime, čo im pomáha v maskovaní. Rozdiely vo farbe srsti samíc a samcov môžu upozorňovať na ich výživu a hladiny hormónov, ktoré sú dôležité pri výbere partnera. Niektoré stromové cicavce, najmä primáty a vačkovce, majú na častiach tela odtiene fialovej, zelenej alebo modrej pokožky, čo naznačuje zreteľnú výhodu v ich stromovom biotope v dôsledku konvergenčnej evolúcie. Sfarbenie srsti niekedy vytvára sexuálny dimorfizmus, ako je to u viacerých primátov. Farba srsti môže ovplyvniť schopnosť udržať teplo, v závislosti od toho, koľko svetla odráža. Cicavce s tmavšou farbou môžu absorbovať viac tepla zo slnečného žiarenia a zostať teplejší, a niektoré menšie cicavce, ako sú hraboše, majú v zime tmavšiu srsť.
Cicavce s malým množstvom srsti sa často nazývajú „nahé“, „lysé“ alebo „bezsrsté“, ako napríklad rypoš lysý alebo psie plemeno Naháč. Človekom opracovaná koža so srsťou sa nazýva kožušina. Zviera s komerčne hodnotnou kožušinou je v kožušinovom priemysle známe ako kožušinové zviera.
Nechty: Ochrana a Manipulácia
Necht (lat. unguis) je zrohovatená doštička na koncoch prstov, známa len u primátov, ktorá zabezpečuje lepšiu manipuláciu a mechanickú ochranu. Vyrastá z nechtového lôžka (lat. matrix unguis). Skladá sa z koreňa (lat. radix unguis), ktorý je krytý kožným valom, a samotného tela nechtu (lat. corpus unguis). Pri koreni je necht svetlejší, známy ako mesiačik (lat. lunula), keďže obsahuje vzduchové bublinky. Medzi voľným okrajom nechtu a kožou prsta sa nachádza silne inervované a na bolesť citlivé podnechtie (lat. hyponychium).
Potné žľazy: Termoregulácia a Vylučovanie
Potné žľazy sa v celej koži nachádzajú v počte vyše 2 milióny a sú rozmiestnené nerovnomerne. Rozdeľujeme ich na dve skupiny. Malé potné žľazy sú najhustejšie v koži čela, dlaní a na chodidlách (stupajach). Naopak, chýbajú napríklad na okrajoch pier a len pomerne málo potných žliaz sa nachádza na predkolení či na chrbtovej strane ramien. Veľké potné, alebo sexuálne žľazy, sa nachádzajú v podpazuší a v okolí vonkajších pohlavných orgánov a produkujú voňavé aromatické látky.
Ústia potných žliaz na povrch tela a ich produktom je pot (lat. sudor), ktorý sa začína tvoriť pri teplote kože asi 34,5 °C. Pot sa tvorí z tkanivového moku. Hlavnou zložkou potu je voda (98 %) a v nej rozpustený chlorid sodný, kreatinín, močovina, amoniak, aminokyseliny, mastné kyseliny, kyselina mliečna a propiónová. Tieto zložky potu samy o sebe nemajú zápach; ten sa vytvára, až keď baktérie na pokožke rozkladajú pot a vytvárajú svoje metabolity. Pri odparovaní potu z povrchu tela sa organizmus ochladzuje, čím sa potné žľazy významne podieľajú na termoregulácii. Množstvo vytvoreného potu závisí od teploty prostredia; denne sa vyparí približne 1 liter, avšak pri vysokej teplote a fyzickej záťaži to môže byť až 1,5−1,7 litra za hodinu a celkové denné maximum môže dosiahnuť až 10 litrov.
Mazové žľazy: Ochrana a Riziká Akné
Mazové žľazy vyúsťujú krátkymi vývodmi do vlasového puzdra a odtiaľ sa popri vlase (chlpe) dostáva ich produkt - maz (lat. sebum) - na povrch tela. Nenachádzajú sa v koži dlaní a stupají. Patria medzi takzvané holokrinné žľazy, čo znamená, že samotný maz vzniká úplným rozpadom a odlupovaním buniek tejto žľazy. Denne sa v koži vytvorí 1-2 gramy mazu, ktorý chráni kožu pred vysychaním, zvláčňuje ju a chráni vlas pred lámavosťou. Maz obsahuje tukové látky, bielkoviny a rôzne soli. Mazové žľazy sú mimoriadne citlivé na zmeny hladiny pohlavných hormónov počas puberty, čo môže viesť k ich upchatiu a vzniku zápalu, známeho ako akné.
Akné je bežným zápalovým ochorením mazových žliaz v období puberty. Jeho najzávažnejšie, trvalo zjazvujúce formy sa liečia špeciálnymi liekmi - retinoidmi, ktoré sú derivátmi vitamínu A. Tieto látky sú však mimoriadne nebezpečné a teratogénne pre vyvíjajúce sa embryo. U tehotných žien by spôsobili ťažké malformácie tváre, srdca či centrálnej nervovej sústavy plodu. Táto informácia podčiarkuje krehkosť a citlivosť embryonálneho vývoja na vonkajšie vplyvy.
Prsníková žľaza: Evolučný Pôvod a Funkcia
Prsníková žľaza (lat. glandula mammaria) je párová laločnatá žľaza, ktorá u žien tvorí základ prsníka (lat. mamma). Z evolučného hľadiska vznikli mliečne žľazy cicavcov premenou potných žliaz. Je uložená v tukovom vankúši na hrudníkovej stene a tvorí ju 15-20 lalokov žľazových buniek. Vývody z týchto lalokov sa spájajú do mliekovodov, ktoré vyúsťujú spoločne drobnými otvormi na prsníkovej bradavke.
III. Rozmnožovanie a Zázrak Vzniku Života
Rozmnožovanie je základná vlastnosť všetkých živých organizmov, ktorá zabezpečuje zachovanie druhu. U živočíchov rozlišujeme dva základné typy rozmnožovania: nepohlavné rozmnožovanie a pohlavné rozmnožovanie. Vyššie živočíchy sa rozmnožujú pohlavne až po dosiahnutí pohlavnej dospelosti.
Základy rozmnožovania živočíchov
Nepohlavné rozmnožovanie znamená, že nový jedinec vzniká z telových buniek bez spájania pohlavných buniek. Pohlavné rozmnožovanie zahŕňa spájanie samčích a samičích pohlavných buniek, nazývaných gaméty - spermie a vajíčka.
Pohlavná dvojtvárnosť a Oplodnenie
U väčšiny živočíšnych druhov existuje pohlavná dvojtvárnosť, čo znamená, že samce a samice sa odlišujú morfologicky, čiže vonkajším vzhľadom, a fyziologicky, to jest funkciou orgánov. Morfologické rozdiely môžu zahŕňať farbu, prítomnosť parožia a iné znaky. Fyziologické rozdiely sa týkajú predovšetkým reprodukčných funkcií. Napríklad u psov sa samce líšia od samíc nielen vzhľadom, ale aj správaním a hormonálnou aktivitou.
Oplodnenie je proces splynutia samčej a samičej pohlavnej bunky. Vonkajšie oplodnenie je typické pre vodné živočíchy, kde pohlavné bunky splynú mimo tela jedinca. Vnútorné oplodnenie je typické pre suchozemské živočíchy, kde pohlavné bunky splynú vnútri tela samice. Úlohou spermie je oplodniť vajíčko. Hlavička spermie obsahuje jadro s genetickou informáciou. Jedno vajíčko môže oplodniť len jedna spermia. Samičie gamety - vajíčka - sa tvoria vo vaječníkoch (lat. ováriách). Vajíčka cicavcov sú relatívne malé. Samice produkujú v reprodukčnom období rôzny počet vajíčok. V čase párenia sa živočíchy správajú špecificky. Väčšina voľne žijúcich živočíchov sa pári v presne vymedzenom období roka. Príprava na krytie a pôrod je dôležitá pre úspešné narodenie mláďat.
IV. Cesta Vývoja Embrya: Od oplodnenia k novému jedincovi
Po oplodnení vajíčka spermiou začína proces vývoja zárodku, čiže embrya. Tento proces zahŕňa niekoľko fáz, ktoré sú kľúčové pre formovanie nového organizmu.
Rané štádiá vývoja: Morula, Blastula, Gastrula
Po oplodnení sa oplodnené vajíčko začína deliť na menšie a menšie bunky, čo sa nazýva delenie buniek. Zhluk buniek, ktorý vzniká po prvotnom delení, sa nazýva morula. Následne ďalším delením buniek moruly vzniká dutá guľa, nazývaná blastula. Dutina v blastule sa nazýva blastocel. Gastrula je vakovitý dvojvrstvový útvar, ktorý vzniká z blastuly ďalším vývojom a delením buniek. Nasleduje organogenéza, čo je proces vytvárania základov vnútorných orgánov a nervovej sústavy.
Embryológia: od oplodnenia po gastruláciu, animácia
Špecifické aspekty pri asistovanej reprodukcii (IVF)
V kontexte asistovanej reprodukcie, napríklad pri in vitro fertilizácii (IVF), sú sledované špecifické míľniky vo vývoji embrya. Približne 16-18 hodín po inseminácii alebo mikroinjekcii spermie do vajíčka je dôležité vidieť dve prvojadrá (2PN) - materinskú a otcovskú genetickú informáciu. Nesprávne oplodnený oocyt má iný počet prvojadier ako 2. Približne 72 hodín po oplodnení sú správne sa vyvíjajúce embryá aspoň v sedembunečnom štádiu. Na tretí deň kultivácie sa tiež robí asistovaný hatching (AH), pri ktorom sa laserovým lúčom opatrne vytvorí otvor v zóne pellucide (obale embrya), ktorý uľahčí vycestovanie embrya. AH sa vykonáva u embryí, na ktorých sa bude piaty alebo šiesty deň vykonávať embryotransfer. Všetky správne sa oplodňujúce embryá by mali byť v štádiu blastocystu, čo je ideálny stav pre embryotransfer, pokiaľ už nebol vykonaný v predchádzajúcom dni kultivácie.
V. Vývoj embrya a plodu u psov
Gravidita sučky trvá priemerne 63 dní, pričom dĺžka môže byť ovplyvnená počtom šteniat a termínom nakrytia. Počas gravidity prechádza embryo a plod niekoľkými fázami vývoja, ktoré sú starostlivo sledované.
Priebeh gravidity a organogenéza
V prvých týždňoch sa embryo pripravuje na uhniezdenie v rohoch maternice a začína sa vytvárať placenta. Následne sa formujú zárodky vnútorných orgánov, pečene, čeľustí, očí, uší a nosa. Dochádza k osifikácii, keď sa začínajú objavovať stavce, zuby a končatiny, a prebieha tvorba kostí lebky a čeľuste. Tvar plodu sa postupne mení na guľovitý a začína sa podobať na miniatúrneho psíka. V tejto fáze sa objavujú aj prvé náznaky srsti na hlave plodu. Vývoj všetkých hlavných orgánov sa následne ukončuje. Približne do 35. dňa gravidity môže sučka odumretý zárodok vstrebať. Neskôr odchádza takýto zárodok počas pôrodu ako takzvaný „papierový plod“.
Starostlivosť o gravidnú sučku
Starostlivosť o gravidnú sučku je veľmi dôležitá pre zdravý vývoj šteniatok. V prvej polovici tehotenstva sa sučka veľmi nemení, ale je dôležité zabezpečiť jej pokoj a vyhnúť sa stresovým situáciám. Po 35. dni sa sučke začína zväčšovať bruško a je potrebné prispôsobiť jej stravu. V prvom mesiaci gravidity sa zväčšuje rastlinný podiel v dávkach. V druhej polovici gravidity sa zmenšuje dávka určená na raňajky a pridáva sa menší obed. Postupne sa každý týždeň zvyšuje dávka jedla o 10 %. Odporúča sa podávať kyselinu listovú. Do stravy sa pridávajú vajíčka, hovädzie srdce a pečeň, čo zabezpečuje dostatočný prísun živín. Sučke sa nedovoľujú prudké pohyby, ale nemala by zlenivieť. Mala by sa udržiavať vo forme, aby mala dosť sily na pôrod. Ak kedykoľvek v priebehu gravidity začne zo suky vytekať výtok žltej, hnedej, krvavej či zelenej farby, je nutné ihneď navštíviť veterinárnu ambulanciu.
Príprava na pôrod u psov
V dostatočnom predstihu pred pôrodom treba nachystať pôrodnú debničku, na ktorú si sučka môže navykať. Približne 12 - 36 hodín pred pôrodom sa sučke výrazne zníži teplota o 1 - 1,5 stupňa Celzia, čo je jeden z indikátorov blížiacieho sa pôrodu.
VI. Komplexný vývoj ľudského embrya a plodu
Tehotenstvo u ľudí trvá približne 40 týždňov a je rozdelené do troch trimestrov. Počas tohto obdobia prechádza embryo a plod komplexným a detailne synchronizovaným vývojom.
Prvý trimester: Formovanie základov
Počas prvého trimestra začnú prvé zmeny v tele matky. Prvé, čo si matka môže všimnúť, je vynechanie menštruácie. Počas tohto obdobia dochádza k oplodneniu vajíčka a k jeho zahniezdeniu v sliznici maternice. Plod sa začne vyvíjať. Začne sa vyvíjať mozog a tvár plodu. Je možné spozorovať nosné dierky a začnú sa vyvíjať aj očné šošovky. Plod je približne 4 až 8 mm dlhý. Začnú sa vyvíjať končatiny, vrátane prstov, a začne sa spevňovať trup. Vyvíjajú sa kosti a je možné spozorovať ohyby v lakťoch. Ďalej sa vyvíjajú viečka, uši, prsty na nohách. Objavujú sa prvé svaly. Vyvíja sa pupočník, ktorý bude po zvyšok tehotenstva komunikačnou tepnou medzi plodom a matkou, zabezpečujúcou prísun živín a odvod odpadových látok.
Druhý trimester: Rast a Funkčná maturácia
Mnoho telesných symptómov z prvého semestra odznie, niektoré pretrvajú. Okolo dvadsiateho týždňa sa podbrušie začne zaokrúhľovať a matka môže pociťovať prvé „kopanie“, teda pohyby dieťaťa. V tomto období sa vyvíja kostra, obličky začnú vylučovať moč do močového mechúra, pečeň tvorí žlč a pankreas vytvára inzulín. Črevá sa premiestňujú do brušnej dutiny, vyvíjajú sa pohlavné orgány a dotvára sa krk, ktorý napomáha pohybom hlavy. Plod ohýba nohy v kolenách, dolné končatiny sú dlhšie ako horné, predlžuje sa krk. Plod začína ovládať mimiku tváre a začína pracovať nervový systém. Plod pije plodovú vodu, nacvičuje si dýchacie pohyby a začína sa vylučovanie hormónov štítnej žľazy. V tomto trimestri nastane rýchly rast kostí aj lebky.
Tretí trimester: Finalizácia a Príprava na pôrod
Tretí trimester býva pre matku fyzicky aj psychicky náročný. Kvôli rastúcemu bruchu sa môže cítiť nepríjemne a nepohodlne. V tomto období sa vyvíja sietnica a oči začnú reagovať na svetlo. Pod kožou sa ukladá tuk, chuťové bunky sú vyvinuté, vytvárajú sa mozgové závity a zdokonaľuje sa vyššia nervová činnosť. Vyvíjajú sa vonkajšie pohlavné orgány. Dieťa si často cmúľa palec a rozoznáva hlasy. Mozog rýchlo rastie, riadi dýchanie a telesnú teplotu. Dieťa otvára oči, vyvíja sa sluch aj chuť, kosti sa spevňujú. Dýchacie pohyby sú rytmické, spevňujú sa vlasy aj nechty a v kostnej dreni sa vytvárajú červené krvinky. Dieťa je najčastejšie uložené v polohe hlavou dole, čo je príprava na pôrod.
VII. Zdravotné aspekty kože a vývoja plodu
Tehotenstvo nie vždy prebieha bez problémov. Môže dôjsť k potratu, čo je strata plodu pred jeho životaschopnosťou mimo maternice. Potrat môže byť spontánny alebo umelý.
Psychologické aspekty potratu
Potrat je pre oboch partnerov traumatická udalosť. Ženy po potrate často prežívajú smútok, hnev, pocity viny a strach z budúcnosti. Muži sa môžu cítiť bezmocní a nevedia, ako partnerku podporiť. Je dôležité, aby obaja partneri otvorene komunikovali a vyhľadali odbornú pomoc, ak je to potrebné.
Život po potrate
Život po potrate nie je jednoduchý. Je dôležité dať si čas na zotavenie a spracovanie emócií, vyhľadať podporu blízkych alebo odborníkov a nájsť si spôsob, ako sa s touto stratou vyrovnať.
Vybrané kožné ochorenia
Okrem vnútorného vývoja plodu existujú aj rôzne stavy a ochorenia, ktoré môžu postihovať kožu. Patrí sem albinizmus, geneticky podmienená choroba, ktorej podstatou je úplné chýbanie pigmentu melanínu v koži, vo vlasoch a v očiach. Opary sú veľmi rozšírená kožná a slizničná infekcia, ktorú spôsobuje vírus Herpes simplex. Šíri sa priamym kontaktom s postihnutou kožou a vyznačuje sa dlhou latentnou fázou, kedy je vírus v tele „uspatý“ a k výsevu pľuzgierikov dochádza napríklad pri oslabení imunity. Ovčie kiahne a pásový opar sú obe známe ochorenia spôsobené tým istým vírusom - Varicella-zoster. Pri prvotnej nákaze, zvyčajne v detstve, sa prejaví vo forme ovčích kiahní. Vírus však z tela nezmizne a u dospelých ľudí sa môže po rokoch reaktivovať do podoby bolestivého kožného ochorenia - pásového oparu.
Kožné mykózy sú infekcie spôsobené mikroskopickými hubami (plesňami). Mykotické infekcie sa klasifikujú podľa hĺbky postihnutia tkaniva, pričom na samotnej koži a jej derivátoch hovoríme o takzvaných povrchových a kutánnych (kožných) infekciách. V teplých oblastiach, ako je Stredozemie, Afrika a Ázia, spôsobujú jednobunkové parazity rodu Leishmania ťažké kožné ochorenia, známe ako kožná leishmanióza.
Ďalšími závažnými poškodeniami kože sú popáleniny, ktoré vznikajú priamym pôsobením extrémneho tepla. Mimoriadne závažné sú popáleniny II. a III. stupňa, pričom ak ich rozsah presiahne 60 % povrchu tela, dochádza k ťažkému šoku, ktorý je bez okamžitej resuscitácie často nezlučiteľný so životom. Omrzliny sú lokálne chladové poranenia, pri ktorých dochádza k tvorbe ľadových kryštálikov a dehydratácii buniek. Podľa závažnosti, podobne ako popáleniny, sa delia na štyri stupne. Prvý stupeň postihuje len pokožku a prejavuje sa začervenaním, voskovým vzhľadom a opuchom (edémom). Pri druhom stupni dochádza k tvorbe pľuzgierov s čírou tekutinou. Pri treťom stupni je poškodenie hlbšie a tvoria sa pľuzgiere naplnené krvou. Štvrtý stupeň omrzlín predstavuje najťažšie poškodenie tkaniva.