Tehotenstvo a pôrod sú významné udalosti v živote ženy, ktoré so sebou prinášajú nielen radosť, ale aj obavy a stres. V niektorých prípadoch môže nadmerný strach a úzkosť viesť k rozvoju depresie alebo fóbie, ako je tokofóbia, čo môže mať vplyv na rozhodnutie o spôsobe pôrodu. V súčasnosti sa medicína a prístupy k pôrodu menia, čo prináša nové možnosti a výzvy. Jednou z takýchto možností je plánovaný cisársky rez, ktorý sa stáva čoraz častejšou voľbou, či už zo zdravotných dôvodov, alebo na základe osobných preferencií. Tento článok sa zameriava na prepojenie psychických ťažkostí, najmä depresie a tokofóbie, s cisárskym rezom, a to aj na základe dostupných štúdií.
Nárast cisárskych rezov: Medicínske a spoločenské príčiny
V posledných desaťročiach sme svedkami neustáleho rastu počtu cisárskych rezov. Tento chirurgický zákrok, kedysi vyhradený pre život ohrozujúce situácie, sa v súčasnosti stáva bežnou praxou, a to nielen zo zdravotných, ale aj zo spoločenských dôvodov. Tento trend vyvoláva diskusie o možných psychologických dopadoch na matku a dieťa, a o tom, či je tento nárast vždy opodstatnený. Cisársky rez sa v priebehu 20. storočia stal jednou z najčastejších ženských operácií v reprodukčnom veku. Jeho frekvencia, predovšetkým v hospodársky vyspelých krajinách, neustále stúpa. V 70. rokoch minulého storočia sa rodilo cisárskym rezom len niečo viac ako 10 % novorodencov, dnes je týchto pôrodov približne trojnásobok. V Českej republike sa rodí cisárskym rezom približne pätina detí. Průměr v EU je přibližně o pět procent vyšší a v Amerike je zákrokov ešte viac. Smutné prvenství drží dlouhodobě Brazílie, kde se s pomocí skalpelu rodí více než polovina dětí, ve velkých městech dokonce devět dětí z deseti. Svetová zdravotnícka organizácia pritom uvádza, že iba 10 až 15 % cisárskych rezov je zdravotne indikovaných. Větší, než desetinový podíl sekcí již není spojen s redukcí novorozenecké či mateřské úmrtnosti, a naopak přináší negativní dopady na fyzické i psychické zdraví matek i dětí. Navzdory těmto zjištěním i doporučením WHO podíl císařských řezů na celkovém množství porodů celosvětově dále stoupá.
Doc. MUDr. Michal Mára, CSc. z Gynekologicko-porodnickej kliniky uvádza celý rad príčin, ktoré možno rozdeliť na medicínske a spoločenské. Medzi medicínske dôvody patria stále usilovnejšia snaha o včasnú diagnostiku nitrodielohnej tiesne plodu (hypoxie) pred pôrodom i v priebehu pôrodu, vďaka moderným prístrojom umožňujúcim tzv. fetálny monitoring. Ďalej je to možnosť otehotnenia aj pre ženy staršie a choré, ako aj niekoľkonásobne častejší výskyt dvojčiat, a to všetko vďaka metódam asistovanej reprodukcie a mimotelovému oplodneniu. Priemerný vek rodičiek v posledných rokoch stúpa a s tým aj riziko komplikácií v tehotenstve. Zatiaľ čo v roku 2000 mali prvorodičky v priemere 24,9 roka, predvlani to bolo takmer 29,6 roka. Pri druhom dieťati bol priemerný vek dokonca 32,2 roka. Čísla z jednotlivých pôrodníc sa však veľmi líšia. Nadpriemerné počty operačných pôrodov majú nielen niektoré veľké nemocnice, kam sa sústreďujú rizikové rodičky, ale aj niektoré bežné pôrodnice.
Spoločenské príčiny zahŕňajú väčší tlak rodičov na dokonale zdravé novorodeniatko. Tiež ide o strach lekárov z prípadných právnych dopadov neúspechu pôrodu. Prim. MUDr. Martin Petrenko, CSc., MBA zdôrazňuje, že pôrodníci sú dnes veľmi vystresovaní tým, že pôrod nemusí dopadnúť dobre, teda že dieťa sa narodí s nejakým typom poškodenia. Počet žalôb je v ich odbore obrovský. K spoločenským príčinám patrí aj želanie niektorých žien vyhnúť sa bolesti alebo močovej inkontinencii spojenej so spontánnym pôrodom, či tendenciu niektorých pôrodníkov naplánovať si pôrod svojej pacientky na konkrétny čas a deň. Profesor Pavel Calda z 1. lekárskej fakulty a pôrodnice u Apolinára sa domnieva, že príčina je nasnadě: nie je dôvod. Mnohí pôrodníci a gynekológovia v súčasnosti považujú plánovaný cisársky rez za najbezpečnejší pôrod pre matku i plod. Je to taký, kde nepredchádza vaginálny, často mnohohodinový pôrod „na skúšku“, keďže s ním je, podľa niektorých nových dát, spojené najnižšie riziko pre matku i plod.
Psychologické dôvody pre voľbu cisárskeho rezu
Rozhodnutie pre cisársky rez nie je vždy medicínsky opodstatnené a čoraz častejšie doň vstupujú aj psychologické faktory. Mámy, ktoré rodili cisárskym rezom, sa pýtajú, či majú dôvody na výčitky. Ich dieťatko nie je na tom horšie, ako dieťa narodené prirodzeným pôrodom. Avšak, ako na ne vplývajú tieto pocity, ktoré často majú? Niektoré mamy sa veľmi trápia, ak sa im nepodarí porodiť prirodzene, iné si sekciu želajú. Diskusia "Pre mamy s Babsy" magazínu Najmama.sk sa snažila zodpovedať aj tieto otázky.
Tokofóbia: Chorobný strach z pôrodu
Chorobnému strachu z pôrodu sa hovorí tokofóbia. Je to chorobný strach z tehotenstva a pôrodu, ktorý môže viesť k vyhýbaniu sa tehotenstvu alebo k žiadosti o cisársky rez. Rozeznáváme tokofobiu primární a sekundární. Primárna tokofóbia môže mať korene v detstve, kedy si holčička vyslechla poznámky typu: „Tvoje máma málem umřela, když tě rodila“ či nějaké děsivé vyprávění o porodu. Rizikovým faktorem je též obecný sklon k úzkostem. Sekundárna tokofóbia vzniká na základe traumatického prežitku predchádzajúceho pôrodu. Žena v jeho priebehu zažije nesnesitelné bolesti, strach o život dítěte či o život svůj. Jedna žena na diskusnom fóre spomínala, že minulý rok potratila, čo ju veľmi zasiahlo. Tehotenstvo bolo plánované a bábätko vytúžené. Z toho mala problémy aj v noci, škrípala zubami zo spánku. Podarilo sa jej znova otehotnieť, ale od začiatku ju sprevádzali samé problémy, krvácania, hematómy, skracovanie krčka maternice. Keď mala 7 rokov, spadla z kolobežky a mala veľké poranenie a roztrhnutie v pošve. Po tomto úraze musela podstúpiť aj operáciu. Momentálne je v 31. týždni tehotenstva. Po týchto všetkých udalostiach má strach rodiť spontánne. Strach z opätovného roztrhania, strach, že sa bábätku niečo pri spontánnom pôrode stane. Zvažuje, či by všetky tieto kritériá neboli indikácia na cisársky rez. Počula, že papier na cisársky rez môže vystaviť aj psychológ. Vie, že to asi nie je štandardné. Snaží sa nahovárať, že bude všetko v poriadku, ale je to veľmi náročné. Ľudia v okolí jej moc nerozumejú, lebo si tým neprešli.
Ďalšia žena na diskusii opísala svoj strach: „Porodu jsem se bála už od dětství. Když jsem ale otěhotněla, polila mě úplná hrůza. Měla jsem pocit, že pokud mě doktoři neuspí a dítě ze mě nevyjmou, tak to bude můj konec, prostě ho nemůžu přežít.“ Strach z porodu je běžný, dá se dokonce říci, že se bojí „každá“. Potíže tejto ženy však spadajú do diagnostiky úzkostných porúch, do specifických fobií.
„Tokofóbia: Keď ťa myšlienka na pôrod desí… Ako prekonať strach a privítať bábätko s láskou“
Depresia a úzkosť v tehotenstve
Počas tehotenstva prechádza ženské telo mnohými hormonálnymi zmenami, ktoré môžu ovplyvniť chemické procesy v mozgu a prispieť k vzniku depresie a úzkosti. Mayo Clinic uvádza, že minimálne 7 % žien má skúsenosti s depresiou počas tehotenstva, zatiaľ čo Cleveland Clinic Journal of Medicine publikoval výskum, podľa ktorého 10 až 20 % žien v USA trpí tehotenskou alebo popôrodnou depresiou.
Charakteristika tehotenskej depresie je takmer totožná s klinickou depresiou. Žena môže pociťovať výkyvy nálad, plačlivosť, precitlivenosť, negatívne myšlienky, pochybnosti o svojich materinských schopnostiach a vnímať tehotenstvo ako príťaž. Príznaky, ktoré pretrvávajú viac ako 14 dní, môžu byť jasným symptómom prítomnosti alebo rozvoja depresie. Za hlavnú príčinu vzniku depresií počas tehotenstva sa považujú hormonálne zmeny. Medzi ďalšie faktory patria nechcené alebo neplánované tehotenstvo, ekonomické problémy, traumy z predošlých tehotenstiev, problémy vo vzťahu, obavy o zdravie dieťaťa a strach z pôrodu.
Neliečená depresia počas tehotenstva môže mať negatívny vplyv nielen na samotnú ženu, ale aj na plod. Nadmerný stres a strach môžu viesť k nesprávnym návykom, ako je fajčenie, pitie alkoholu alebo užívanie drog, čo zvyšuje riziko predčasného pôrodu, nízkej pôrodnej hmotnosti dieťaťa alebo dokonca pôrodu mŕtveho novorodenca. Diagnostika tehotenskej depresie prebieha kombináciou pozorovania príznakov a rozhovorov s psychoterapeutom. Liečba môže zahŕňať nefarmakologické metódy, ako je úprava režimu, oddych, spánok, koníčky, pohyb, tehotenské masáže a sociálny život. V prípade, že samoliečba nezaberá, je nevyhnutná odborná pomoc psychológa alebo psychiatra. Farmakologická liečba antidepresívami sa považuje za poslednú možnú alternatívu, pretože môže mať vplyv na vývoj plodu. Prevencia pred vznikom depresie v tehotenstve zahŕňa edukáciu o gravidite, vyhýbanie sa stresujúcim situáciám, komunikáciu so svojím okolím a vymieňanie si skúseností s ostatnými rodičmi alebo budúcimi mamičkami.
Osobné preferencie a túžba po kontrole
Na druhou stranu existujú ženy, ktoré si přejí rodit císařem, ač k tomu nemají fyzický důvod. Většinou jde o příliš velkou úzkost (až fobii) z porodu. Setkala jsem se ale i s ženami, jež se bránily vaginálnímu porodu kvůli sexualizaci dotčené části těla. Mnohé ženy na diskusných fórach zdieľajú svoje skúsenosti s depresiou v tehotenstve a strachom z pôrodu. Lucie Straková má dve deti vo veku jeden rok a sedem rokov. Obe rodila cisárskym rezom. Aj keď je mladá a nemá žiadne zdravotné problémy. „Som advokátka a mám rada veci naplánované. Rozhodla som sa pre cisársky rez ako bezbolestný a istý variant. Bola to pre mňa jediná akceptovateľná miera pôrodu.“ Niektoré kamarátky jej hovorili, aby si to rozmyslela, pretože ide o veľkú brušnú operáciu. Lucie ďalej uvádza: „Zatiaľ čo v prvom prípade išlo všetko úplne hladko, druhý pôrod bol náročnejší, jazva ma bolela viac.“
Rodiť prirodzenou cestou odmietla aj Veronika. „Keď som otehotnela, dieťatko som najskôr nechcela. Postupne som sa s tým zmierila, ale bola som rozhodnutá, že pôrod nepodstúpim. Lekári ma presviedčali, aby som si to rozmyslela. Ja som im však povedala, že rodiť prosto nebudem. Jediným variantom tak bol cisársky rez.“ Veronika však na to potrebovala papier s dôvodmi, prečo je v jej prípade nutný. A tak zašla za psychiatrom, ktorý napísal, že počas tehotenstva nie je v psychickej pohode. Spomína si: „Je však pravda, že som aj tak mala hrozné bolesti, akurát že až po pôrode. A dodnes mám následky - previs brucha, rozostúpili sa mi brušné svaly a mám aj ďalšie problémy.“
Klinická psychologička a psychoterapeutka Mgr. Zuzana Navrátilová, PhD. uvádza, že aj s velkou úzkostí sa dá pracovať, snažiť sa dobrat kořenů, opravit představy, pochopit, nahlédnout, zhojit. Pomáhají relevantní informace o průběhu porodu, posilování důvěry ve vlastní tělo, blízká osoba, jež slíbí svou přítomnost, příjemné prostředí, známý lékař či porodní asistentka. Ak sa cez počiatočné veľké obavy žene podarí porodiť prirodzene, môže ju to veľmi posilniť. U sekundárnej tokofóbie ide mimo iné aj o udalosť účinne hojící porodní trauma z předchozího porodu. U některých tokofobií však může být nejlepší variantou plánovaný zákrok. Jedna žena sa pýtala, či sa dá cez psychiatra vybaviť cisársky rez. „Keď už vás k tomu psychiatrovi poslali, pripravte sa na normálny rozhovor s tým, že mu vysvetlíte dôvody, pre ktoré máte strach rodiť prirodzene. On vás k prirodzenému pôrodu určite prehovarať nebude, možno vám len navrhne, ako by ste sa mohli s tým strachom vysporiadať, a možno nebude riešiť vôbec nič, len vám napíše odporúčanie na SC. Nestresujte sa kvôli tomu, je to podľa mňa skôr formalita, aby bol pôrodník krytý, že robil SC, keď nemusel. A keď už budete mať odporúčanú SC v papieroch, nikto vás prirodzene rodiť nebude, to nikto neriskne.“ Iná žena spomína: „Ja som vlastne tiež rodila SC z psychických dôvodov - strach ako u teba (čakali som dvojičky a bála som sa toho scenára, že spodné babo pojde prirodzene a vrchne nie, lebo sa stále otáčalo). Svokrina známa pracujúca v pôrodnici mi povedala, že aj psychický problém (strach) je dôvodom na sekciu, a že pri dvojičkách nemám čo riešiť… Pôrodník s tým nemal problém, ale mala som ho zazmluvneného. K psychiatrovi ma nik neposlal. Ale keby áno, idem, vysvetlím, neriešim.“
Vplyv cisárskeho rezu na psychiku matky
Cisársky rez, najmä ak je neplánovaný, môže mať významný vplyv na psychiku matky. Odborné štúdie uvádzajú menšiu spokojnosť žien s pôrodom, ak prebehol cisárskym rezom. "Cisár" negatívne ovplyvňuje sebavědomí matek a častěji vede k symptomům posttraumatického stresu či přímo posttraumatické stresové poruše. Podle Australské asociace pro porodní trauma (Australian Birth Trauma Association se posttraumatická stresová porucha (PTSD) vyskytuje u každé páté ženy rodící císařským řezem. Rizikový je operativní porod též s ohledem na rozvoj úzkostných poruch či poporodní deprese.
Ženy často pociťujú, že im bol pôrod „ukradnutý“. Niektoré sa cítia „olúpené“ o svoj pôrodný zážitok, iné pociťujú sklamanie a menejcennosť, že „nedokázali“ porodiť prirodzene. Tieto pocity môžu viesť k symptómom posttraumatického stresu, úzkostným poruchám či dokonca popôrodnej depresii. Mnoho žien sa so skutočnosťou, že neporodili prirodzene, natoľko trápia a obávajú sa následkov, až z toho upadajú do depresií. Jedna žena popisuje: „Keď povedali, že pôjdem na cisára, zrútil sa mi svet. Zrazu to bolo celé zbytočné: mesiace príprav k ničomu. Nemohla som vôbec nič.“ Iná dodáva: „Je to už dva mesiace od pôrodu a ja si stále pripadám olúpená. Že mi môj pôrod proste ukradli.“
Existujú aj ženy, ktoré vnímajú cisársky rez ako požehnanie. Jedna žena, ktorá si odjakživa priala rodiť cisárskym rezom, hovorí: „Snažila som sa o to len čo som otehotnela, ale nikto mi to nechcel napísať, i u psycholožky som bola. Pri pôrode už som bola otvorená na 10 cm, ale ja mala asi nejaký blok alebo čo. Dieťaťu klesli ozvy, hrozila hypoxie a lekár zavelel k cisárskemu rezu. Bola som tak šťastná! I ta jizva sa mi líbi. Kojenie mi pak taky naštěstí nešlo, tak jsem toho brzy nechala.“ V prožívaní konkrétních žen existují velké rozdíly, u porodů císařským řezem stejně jako u porodu přirozenou cestou. Sú matky vysoce traumatizované vaginálním porodem a matky, jež na porod císařským řezem vzpomínají rády. Hovorí sa, že ženy prežívajú horšie akútneho cisára. Jedna žena hovorí: „Ja to mala přesně naopak. Toho akutního jsem po třiceti hodinách vyčerpávajících bolestí, jež nikam nevedly, brala jako záchranu. Druhého syna jsem rodila plánovanou sekcí, a i když tam byly indikace, pořád mě užíraly myšlenky, jestli bych to neměla zkusit přirozeně, kvůli němu i kvůli sobě.“ V jednej nemeckej štúdii navyše popísalo svoju skúsenosť s pôrodom ako dobrú či dokonca veľmi dobrú 89 % žien rodíci akutním císařem [5]. Na základe rozhovorov s mnohými ženami spracovávajúcimi svoje zážitky z pôrodov sa Mgr. Zuzana Navrátilová domnieva, že zde mohl sehrát roli jeden z nejvýznamnějších faktorů ovlivňujících celkové prožívání porodu, a to jak u žen rodících přirozeně, tak u žen rodících sekcí. Ide o chování zdravotníků. Považuje za veľmi pravděpodobné, že personál pečující o ženy ve zmíněné studii byl laskavý a respektující. Že pacientky nezastrašoval a neponižoval, jak se bohužel někdy děje.
Rané oddelenie a jeho dôsledky pre matku
Cisársky rez je velká břišní operace, po níž je žena slabá, nemůže dost dobře vstávat k dítěti, čtyřiadvacet hodin po sekci by ani vstávat neměla. Zároveň má ale často touhu být blízko svého dítěte a pečovat o ně. Většina porodnic matku a dítě po císařském řezu standardně odděluje, což je nešťastné řešení. To má negatívny vplyv na vzťah matky a dieťaťa. Matky, jež nemohou pečovat o své čerstvě narozené děti, se často propadají do pocitů zbytečnosti. Namísto, aby se soustředily na své miminko, aby se na ně dívaly, voněly si k němu, poslouchaly zvuky, které vydává, hladily ho a pečovaly o něj, zabývají se svým selháním.
Vplyv cisárskeho rezu na psychiku a zdravie dieťaťa
Vplyv plánovaného cisárskeho rezu na dieťa je oblasťou intenzívneho výskumu. Tieto rozdiely sa týkajú krátkodobých aj dlhodobých zdravotných aspektov.
Krátkodobé riziká
Pri plánovanom cisárskom reze existujú určité krátkodobé riziká pre novorodenca. Jedným z nich je syndróm prechodných dýchacích ťažkostí (Transient Tachypnea of the Newborn - TTN). Tento stav je spôsobený tým, že pľúca dieťaťa nie sú počas pôrodu "stlačené" prechodom pôrodnými cestami. Pri vaginálnom pôrode sa týmto tlakom vytláča tekutina z pľúc. Pri cisárskom reze tento mechanizmus chýba, čo môže viesť k dočasným problémom s dýchaním. Vo väčšine prípadov je to mierny a prechodný stav. Dieťa môže mať tiež nižšie Apgar skóre ihneď po narodení. To je často spôsobené účinkami anestetík, ktoré prechádzajú placentou.
Ďalším dôležitým aspektom je menšia expozícia materským baktériám. Pri vaginálnom pôrode dieťa prechádza pôrodnými cestami a je osídlené materskou mikroflórou. Táto raná expozícia je kľúčová pre vývoj imunitného systému dieťaťa. Pri cisárskom reze sa dieťa najprv stretáva s nemocničnými baktériami. Štúdie ukazujú, že u detí, ktoré sa narodili cisárskym rezom, dochádza k zmene množstva črevných baktérií, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri regulácii tráviaceho systému, ochrane tela pred infekciami a budovaní imunity. Preto je dôležité, aby si rodičia aj lekári uvedomili, že rozhodnutie o cisárskom reze môže mať vplyv na črevá dojčiat.
Dlhodobé dôsledky na zdravie a psychiku
Výskum naznačuje, že spôsob pôrodu môže mať dlhodobé dôsledky na zdravie dieťaťa. Deti narodené cisárskym rezom môžu mať zvýšené riziko vzniku alergií, astmy a autoimunitných ochorení. Je to spájané s odlišným vývojom črevného mikrobiómu, ktorý je menej rozmanitý v porovnaní s deťmi narodenými vaginálne. Prebiehajú aj štúdie skúmajúce potenciálne spojitosti s neurovývojovými výsledkami, tieto sú však zložité a vyžadujú si ďalší výskum. Je dôležité poznamenať, že tieto riziká sú relatívne malé a mnohé faktory ovplyvňujú zdravie dieťaťa, vrátane genetiky, životného prostredia a životného štýlu. Dojčenie môže pomôcť zmierniť niektoré z týchto rizík.
Existujú rôzne teórie o tom, ako môže pôrod cisárskym rezom ovplyvniť psychiku dieťaťa. Dr. Jane Englishová, autorka knihy "Born cesarean" (Zrodená „císařem“), uvádza, že ľudia narodení cisárskym rezom svoj pôrod dostatočne neprežijú, chýba im zážitok narodenia a tak im trvá roky, než sa začnú cítiť plne narodenými. Tieto deti vraj očakávajú, že starostlivosť a výživa bude vystriedaná otravou a útokom. Autorka týmto myslí narkotiká podané matke, aj keď dnes sa väčšina týchto operácií vykonáva iba v lokálnej anestézii. Deti narodené cisárskym rezom vraj nepoznajú svoje limity a miesto na svete, pretože na ne neboli zdravo a prirodzene pri pôrode „zatlačené“.
Podľa dr. Williama Emersona, ktorý sa cez dvadsať rokov zaoberá terapiou „cisárskeho pôrodného traumatu“, je neplánovaný cisársky rez veľkým postihnutím pre dieťa. Deti narodené týmto spôsobom majú podľa neho trauma uloženú hlboko vo svojom nevedomí. V noci sa budia, neutíšiteľne plačú, majú problémy so zažívaním, bránia sa dotyku. Je však dôležité poznamenať, že mnohé matky detí narodených cisárskym rezom tvrdia, že ich deti sú úplne normálne. Niektoré sú aktívnejšie, iné pasívnejšie, niektoré poslušnejšie, iné tvrdohlavé. Existujú aj ženy, ktoré vnímajú cisársky rez ako požehnanie, napríklad Lucie si myslí, že jej syn je vďaka „cisárovi“ optimistický, dôverčivý a spokojný - veď sa nemusel na svet predierať, lekári mu pomohli. Vedecké štúdie na danú tému sú však zatiaľ obmedzené. Existuje množstvo štúdií týkajúcich sa vplyvu cisárskeho rezu na riziko rôznych ochorení, ale patologické vplyvy na psychiku sa zatiaľ systematicky neskúmali. Profesor Pavel Calda z 1. lekárskej fakulty a pôrodnice u Apolinára sa domnieva, že príčina je nasnadě: nie je dôvod.
Vplyv na vzťah matky a dieťaťa
Ďalšou oblasťou, ktorú cisársky rez podľa prieskumov negatívne ovplyvňuje, je vzťah matky a dieťaťa. Výskumníci zaznamenali, že po presune do domáceho prostredia ženy po sekcii vykazujú menej starostlivosti a celkovo kontaktu so svojím bábätkom. Mamy rodiace cisárskym rezom svoje deti menej hladili, chovali či kolísali. Redšej sa na ne pozerali a celkovo im venovali menej pozornosti. Rola tu zrejme zohráva rané oddelenie aj skutočnosť, že matka a dieťa spolu v prvých hodinách a dňoch po pôrode cisárskym rezom trávia menej času. Optimálnemu rozvoju vzťahu môžu tiež chýbať hormóny prirodzene sa uvoľňujúce v priebehu fyziologického pôrodu - najmä oxytocín a endorfíny, uvoľňované do tela v salvách kontrakčnej dynamiky. Endorfiny tlumí porodní bolesti a bývají též nazývány hormony štěstí, oxytocin pak hormonem důvěry a lásky. Matka je po přirozeném porodu nadopovaná těmito, na emoce a city intenzivně působícími, látkami. Zalévá ji pocit lásky a možná největšího štěstí v životě.
Samozřejmě existují výjimky - i vaginální porod může být spojen s bolestí, únavou a dalšími nepříjemnými pocity. Nastavení důvěrného vztahu mohou škodit i mechanismy přicházející ze strany dítěte. V jedné ze studií vědci například zjistili, že novorozenci narození císařským řezem reagují hůře na fyzický kontakt [4]. Zatímco přirozeně narozené děti se cítily v mateřské náruči dobře, ty narozené sekcí vykazovaly v takové situaci známky stresu. U akutních sekcí byl tento jev patrnější. Těžko říci, čím to je. U porodů v celkové anestezii matka nemůže bezprostředně po příchodu na svět přivítat dítě ve své náruči a někdy se vyskytnou na straně matky či dítěte zdravotní komplikace, jež si vynutí delší oddělení. Jindy je však separace rodičky a novorozeněte dána pouze zaběhlými zvyky zdravotnického zařízení: matka na pooperační, dítě na novorozenecké.
Psychické ťažkosti po pôrode: Od baby blues po psychózu
Narodenie dieťaťa je udalosť sprevádzaná veľkým šťastím, ale aj stresom, novými starosťami, únavou a vyčerpaním. V prvých dňoch po pôrode sa u mnohých matiek objavujú úzkosti, podráždenosť, strach a pocity viny. Tieto stavy sú bežné a označujú sa ako „depka“. Je dôležité rozlišovať medzi bežnými citovými rozladeniami a závažnejšími psychickými poruchami, akými sú popôrodná depresia a laktačná psychóza.
Popôrodné baby blues: Bežné citové rozladenie
Popôrodné baby blues sa vyskytuje takmer u 80 % žien. Ide o prechodnú náladovú labilitu, nervozitu a smútok, ktoré netrvajú dlho a sú odkloniteľné. Ženy sú zvýšene plačlivé, emočne labilné, horšie sa sústreďujú, majú pocit smútku, sú precitlivelé a podráždené, majú pocity bezmocnosti, sú zmätené, úzkostné a majú sklon izolovať sa.Tento stav súvisí s hormonálnymi zmenami po pôrode a je adaptačnou reakciou na novú životnú situáciu. Spúšťačom môžu byť problémy s dojčením, pocity nedostatočnosti v úlohe matky a strach o novorodenca. Popôrodné baby blues sa objavuje v prvom týždni po pôrode a spontánne odznieva v priebehu týždňa. V tomto období je dôležitá podpora zdravotníckeho personálu a blízkeho rodinného okolia. Žena potrebuje adekvátne informácie o starostlivosti o dieťa, o sebe a o dojčení.
Popôrodná depresia: Závažný psychický stav
Popôrodná depresia je závažný psychický stav, ktorý postihuje 10 - 20 % žien. Na rozdiel od popôrodného blues, negatívne pocity sú oveľa intenzívnejšie a nie je možné sa od nich odpútať. Príznaky zahŕňajú pocity zlyhávania a nerozhodnosť, úzkosť a strach zo samoty, sociálnu izoláciu, bezmocnosť a beznádej, katastrofické obavy z budúcnosti, stratu záujmu a potešenia, nechutenstvo alebo prejedanie, poruchy spánku a nekontrolovateľnú plačlivosť. Žena môže mať problém dotýkať sa dieťaťa a starať sa oň, cítiť zlosť a podráždenosť, pocity straty kontroly. V extrémnych prípadoch môžu nastať psychotické situácie a riziko zabitia dieťaťa či samovraždy. Ženy s popôrodnou depresiou strácajú schopnosť starať sa o dieťa, domácnosť aj o seba. Pociťujú nenávisť k vlastnému telu a odmietajú kontakt s dieťaťom.
Popôrodná depresia sa zvyčajne objavuje 6 - 12 týždňov po pôrode, ale môže sa objaviť až do jedného roku od pôrodu. Prejavuje sa nadmernou únavou, podráždenosťou, výčitkami voči sebe, úzkosťou, pocitmi neistoty a strachu. Schopnosť postarať sa o dieťa klesá. Postihnutú mamičku okolie odsudzuje, obáva sa, že partner ju opustí a nechá s dieťaťom samotnú, vyhýba sa kontaktu s okolím, stráca potešenie z vecí, ktoré ju predtým bavili, stráca chuť do jedla a trpí úpornou nespavosťou. Medzi biologické rizikové faktory patrí predchádzajúca epizóda depresie, depresívna epizóda po minulom pôrode a depresívna porucha u pokrvných príbuzných. Medzi psychosociálne rizikové faktory patrí nedostatočná sociálna podpora, negatívne životné udalosti, nestabilita partnerského vzťahu a ambivalencia týkajúca sa tehotenstva. Do rizikovej skupiny patria aj ženy s komplikovaným tehotenstvom a pôrodom, ženy príliš mladé alebo staršieho veku, ženy v ťažkej sociálnej alebo finančnej situácii, ženy s negatívnymi zážitkami z detstva a ženy, ktoré riešia partnerskú či manželskú krízu.
Pri podozrení na rozvoj popôrodnej depresie je nutné vyhľadať odbornú lekársku pomoc. K liečbe sa užíva psychoterapia a lieky. Je dôležité si uvedomiť, že depresia nie je prechodná zlá nálada, ani známka osobnej slabosti. Ľudia postihnutí depresívnym ochorením sa nemôžu jednoducho dať do poriadku a uzdraviť sa bez liečby.
Laktačná psychóza: Zriedkavá, ale závažná porucha
Laktačná (popôrodná) psychóza je zriedkavá (1 - 2 prípady na 1 000 pôrodov), ale závažná porucha, ktorá sa objavuje v popôrodnom období. Prvými príznakmi sú nepokoj, podráždenosť a problémy so spánkom. Rýchlo sa objavia psychotické depresívne alebo manické príznaky s dezorganizovaným správaním, bludmi a halucináciami. Pri depresívnych prejavoch matka stráca kontakt s realitou, máva depresívne halucinácie (hlasy) a bludy (je presvedčená, že dieťa je podvrhnuté).Žena je bezradná, má nekontrolovateľné pocity úzkosti, nočné mory spojené s nespavosťou, halucinácie, poruchy príjmu potravy, samovražedné úmysly a pocit, že jej dieťa bolo vymenené. Typické sú poruchy pamäti, strata kontaktu s realitou a ďalšie psychotické prejavy, ktoré môžu ženu i jej dieťa ohroziť na zdraví i živote. Žena si svoj stav neuvedomuje.V prípade laktačnej psychózy je nevyhnutná urgentná hospitalizácia a okamžitá psychiatrická liečba. Dojčenie sa musí umelo zastaviť z dôvodu užívania liekov, ktoré by prestupom do mlieka mohli ohroziť zdravie bábätka. Pri včasnej liečbe príznaky popôrodnej psychózy väčšinou rýchlo ustupujú a je možno plne obnoviť vzťah medzi matkou a dieťaťom.
Humanizácia cisárskeho rezu a podpora matiek
Napriek potenciálnym negatívnym dopadom cisárskeho rezu je dôležité zdôrazniť, že moderná medicína sa snaží tento zákrok humanizovať. Operatívne pôrody na jednej strane zachraňujú životy, na druhej ohrozujú zdravie matky, dieťaťa i jeho mladších súrodencov. V niektorých českých pôrodniciach už dnes ponúkajú laskavý cisársky rez. Pri ňom je matka bdelá (operácia prebieha v epidurálnej anestézii) a je podporovaný blízky kontakt rodičky a novorodenca. Pri plánovanom cisárskom reze máte väčšinou na výber medzi celkovou a epidurálnou anestéziou. Želať si môžete aj to, aby lekári nechali dotepať pupočník, aby dieťa nenatahovali za účelom zmerania dĺžky (ide o zbytočnú a pre dieťa bolestivú procedúru). Môžete si tiež želať čo najväčší kontakt so svojím dieťaťom.
Dôležitú úlohu zohráva aj komunikácia zdravotníckeho personálu. Laskavý a rešpektujúci prístup lekárov a sestier môže výrazne ovplyvniť celkové prežívanie pôrodu, a to ako pri cisárskom reze, tak aj pri prirodzenom pôrode. Personál by mal žene poskytnúť dostatok informácií o zdravotnom stave bábätka aj o jej vlastnom stave. Zdravotnícky personál by mal zabrániť tomu, aby žena úplne stratila kontrolu, a aktívne ju zapájať počas celej operácie. Mal by vytvoriť také podmienky, ktoré umožnia prítomnosť blízkej osoby, ktorá žene poskytne emocionálnu podporu. Zdravotníci by mali podporovať kontakt koža na kožu medzi matkou a bábätkom aj po pôrode cisárskym rezom. Po pôrode žena potrebuje praktickú pomoc a emocionálnu aj fyzickú podporu, vrátane pomoci s dojčením a starostlivosťou o bábätko, efektívne tíšenie bolesti a zodpovedanie akýchkoľvek otázok. Je dôležité rešpektovať pocity ženy, ktorá sa môže cítiť sklamaná alebo smutná z toho, že pôrod skončil cisárskym rezom, a poskytnúť jej emocionálnu podporu.
Pre ženy, ktoré rodili cisárskym rezom, je kľúčové prijať svoju skúsenosť a nezotrvávať v pocitoch zlyhania. Je dôležité uvedomiť si, že nič nie je stratené. Vyplakať pôrodné trauma spoločne s dieťaťom a veriť, že všetko bude dobré. V materstve sa nevypláca perfekcionizmus. Chce to čas, hodí sa podpora blízkych. Užitočná môže byť podpůrná skupina kamarádek či přímo matek, jež též rodily císařským řezem. Sdílení zkušeností, pocitů i obav pomáhá. Netreba si nechať vziať radosť zo svojho dieťaťa len preto, že ste neporodila presne podľa svojich predstáv. Dokonalé procesy existujú len v teórii, dokonalé bytosti vo fantázii.
Vzdelávanie a informovanosť sú kľúčom k lepším pôrodom. Vzdelávanie žien o priebehu pôrodu, rôznych možnostiach a potenciálnych rizikách je nevyhnutné. Informovaná žena je istejšia, má vyššiu sebadôveru a dokáže lepšie manažovať svoj pôrodný proces. V tomto kontexte je dôležité aj osvojenie si techník dýchania a relaxácie, ktoré môžu pomôcť zvládnuť pôrodné bolesti a znížiť potrebu medikácie. Pôrodníctvo, jeden z najstarších odborov medicíny, siaha až do praveku a jeho história je spojená so starostlivosťou o ženu a matku počas tehotenstva, pôrodu a po pôrode.
„Tokofóbia: Keď ťa myšlienka na pôrod desí… Ako prekonať strach a privítať bábätko s láskou“
Pôrodná asistencia je staršia ako písomné zmienky a jej korene možno nájsť už v starovekých civilizáciách, kde ženám pomáhali skúsenejšie ženy. Prvé písomné zmienky o pôrodníctve pochádzajú z Egypta a starovekého Ríma, kde sa dokonca v 7. storočí pred Kr. nariadil cisársky rez na tele mŕtvej matky pre záchranu dieťaťa. Dnes je prístup k pôrodu odlišný. Hoci je prirodzený pôrod vo všeobecnosti považovaný za šetrnejší a lepší pre matku i dieťa a ich vzájomný vzťah, je dôležité nezľahčovať situáciu žien, ktoré z rôznych dôvodov priviedli svoje dieťa na svet s pomocou skalpelu. Dôležité je poskytnúť im dostatočnú podporu a pochopenie, aby mohli prežiť plnohodnotné materstvo. V posledných rokoch sa vďaka tlaku verejnosti a iniciatívam, ako je napríklad tá pôrodnej asistentky Anny Škvorovej, stávajú štatistiky pôrodníc dostupnejšími. Tieto dáta umožňujú lepšie porovnávanie jednotlivých zariadení a informovanejší výber miesta pôrodu.
tags: #cisarsky #rez #zo #psychickych #pricin