Každý rodič sa občas zamyslí nad správaním svojho dieťaťa a hľadá odpovede na otázky týkajúce sa jeho vývoja. Jednou z častých obáv je situácia, keď sa dieťa pozerá „do blba“ - pohľadom upretým do neurčita, bez zjavného zamerania na konkrétny objekt. Táto, na prvý pohľad nevinná, činnosť môže vyvolávať množstvo otázok, od úsmevného predpokladu, že dieťa komunikuje s anjelikmi, až po vážne obavy z neurologických či vývinových porúch, ako je epilepsia alebo poruchy autistického spektra. V tomto článku sa podrobne pozrieme na možné príčiny takéhoto správania, vysvetlíme, kedy je čas spozornieť a vyhľadať odbornú pomoc, a poskytneme komplexné informácie o poruchách autistického spektra.
Je pozeranie „do blba“ vždy dôvodom na obavy?
Je dôležité si uvedomiť, že v rannom detstve je vývoj veľmi individuálny a niektoré prejavy správania môžu byť len prechodné alebo úplne bežné. Rodičia často zdieľajú skúsenosti, keď sa ich dieťa, napríklad 13-mesačný syn, pozerá do ničoho na pár sekúnd, „ako keby rozmýšľalo“, pričom sa niekedy aj usmeje. Takéto správanie niektorí vnímajú ako normálne, naznačujúc, že dieťa sa len zamyslí alebo ignoruje okolie. Iné mamičky spomínajú, že ich 6-mesačné bábätko sa začalo zapozerávať, často sa zahľadí a ani nežmurkne, len pozerá, kým ho niekto nevyruší, pričom nie je unavené a spí normálne, iba často pozerá „do blba“.
Medzi rodičmi sa šíria aj názory, že deti vidia anjelikov, duchov a iné mystické bytosti a že sa s nimi rozprávajú, najmä keď sa pri pozeraní do stropu rehlia a rozprávajú. Podľa týchto interpretácií sa usmievajú na anjelikov a toto správanie prejde vekom. Rovnako sa objavujú humornejšie vysvetlenia, že sa dieťa v tej chvíli len sústreďuje, napríklad pri vykonávaní potreby.
Avšak, popri týchto bežných vysvetleniach sa k rodičom dostávajú aj informácie z iných zdrojov, napríklad od "Dr. Google", že takéto zazeranie môže byť znakom epilepsie alebo jedným zo znakov autizmu. Preto je kľúčové rozlišovať medzi normálnym vývinovým javom a potenciálnym varovným signálom.
Medzi možné bežné príčiny pozerania do neurčita u detí patria:
- Únava: Deti v útlom veku majú veľa energie a niekedy môžu byť preťažené podnetmi. Pozeranie do neurčita môže byť prejavom únavy a potreby odpočinku.
- Spracovávanie informácií: Deti neustále spracovávajú nové informácie a učia sa. Pozeranie do neurčita môže byť spôsob, ako si dieťa utriedi myšlienky a spracuje nové zážitky.
- Nuda: Ak dieťa nemá dostatok podnetov alebo sa nudí, môže sa začať pozerať do neurčita.
- Problémy so zrakom: V niektorých prípadoch môže byť pozeranie do neurčita spôsobené problémami so zrakom. Vždy je vhodné navštíviť očného lekára a nechať dieťa vyšetriť, aby sa táto možnosť vylúčila.
Lekcia 10.Ako na prehodnocovanie - 5 Pravidiel efektívnej tímovej spolupráce
Popri týchto bežných javoch je však nevyhnutné sledovať, či dieťa reaguje okamžite, keď ho oslovíte, alebo sa „nedá vyrušiť“ a je akoby „mimo“. Práve v takýchto prípadoch je potrebné zvážiť neurologickú ambulanciu, pretože mikrozáchvaty, známe ako absencie, môžu byť prejavom epilepsie, aj keď sa človeka „nehádže“. Kamoške sa napríklad syn akože zahľadel do blba, ale už mal aj rok, niekoľkokrát za deň, nesmial sa skoro vôbec a potvrdila sa mu epilepsia. Takéto sledovanie je kľúčové, aby sa predišlo katastrofálnym následkom pri neliečení.
Poruchy autistického spektra: Komplexný pohľad na neurovývinové ochorenie
Poruchy autistického spektra (PAS), autistický syndróm alebo pervazívne vývinové poruchy (PVP) sú súhrnným pojmom pre rôznorodú skupinu neurovývinových porúch, alebo inak skupinu diagnóz, ktoré poznáte pod zjednodušeným pojmom autizmus. Autizmus je neurologická a vývojová porucha, ktorá zasahuje oblasť interakcie k ostatným ľuďom, komunikáciu voči okoliu a správanie k ostatným ľuďom. Je to pervazívna vývinová porucha, zasahujúca do viacerých funkčných oblastí života. Jeho prejavy sa môžu líšiť a často zahŕňajú ťažkosti so sociálnou interakciou a komunikáciou či opakujúce sa správanie spojené s limitovaným množstvom stereotypných činností, ako ozrejmilo ministerstvo zdravotníctva.
Každé dieťa s autizmom je svojim spôsobom jedinečné. Deti s autizmom nemusia mať nevyhnutne rovnaké prejavy, znaky a symptómy spojené so syndrómom autizmu. PAS sa vyskytuje u každého pohlavia, u všetkých etnických skupín a rasy, v hociktorej ekonomickej a sociálnej vrstve. Je definovaný abnormálnym oneskoreným vývinom, ktorý sa prejavuje pred dovŕšením tretieho roku života. Je charakteristický abnormalitami vo všetkých troch oblastiach psychopatológie: vo vzájomnej sociálnej interakcii, komunikácii a v obmedzenom, stereotypne sa opakujúcom správaní. Tieto tri oblasti tvoria tzv. autistickú triádu:
- Sociálna interakcia je vzájomná súčinnosť, vzájomné ovplyvňovanie sa a pôsobenie medzi ľuďmi, či už jednotlivcami alebo skupinami. Interakcia vedie k nadväzovaniu sociálnych vzťahov. Kvalitatívne narušenie recipročnej sociálnej interakcie zahŕňa problémy v oblasti porozumenia a používania rôznych foriem neverbálneho správania, neschopnosť pochopiť emócie druhých ľudí a primerane na ne reagovať, neschopnosť adekvátneho vyjadrenia svojich emócií, neschopnosť zdieľať pozornosť, zážitky a skúsenosti, neschopnosť správať sa primerane v rozličných spoločenských situáciách. Dieťa s autizmom má problém so zaradením sa do spoločnosti a vytváraním vzájomných vzťahov.
- Komunikácia je vzájomné dorozumievanie sa ľudí, výmena informácií, myšlienok a pocitov. Prebieha vďaka spoločnému systému znakov buď verbálne prostredníctvom jazyka alebo neverbálne prostredníctvom reči tela, gestikulácie a mimiky. Kvalitatívne narušenie komunikačnej schopnosti sa prejavuje vo verbálnej i neverbálnej oblasti.
- Predstavivosť, imaginácia, fantázia či obrazotvornosť je psychický proces, schopnosť človeka predstavovať si veci a deje v myšlienkach, vytvárať pamäťové predstavy, mať vo vedomí javy či obrazy, ktoré práve zmyslovo nevníma alebo ktoré nikdy predtým nevnímal. Poškodenie imaginatívnej činnosti a jej nahradenie úzkym repertoárom stereotypných činností znamená, že dieťa nie je schopné hrať sa s predmetmi alebo hračkami imaginatívne (ani s inými deťmi či dospelými).
Okrem týchto špecifických diagnostických čŕt býva prítomná škála nešpecifických odchýlok ako sú rôzne fóbie, stravovacie ťažkosti, poruchy spánku, afektívne a agresívne prejavy.O autizme ste určite už počuli, celosvetovo povedomie o tejto diagnóze neustále rastie spoločne s prevalenciou (štatistickým výskytom), no zrejme netušíte, koľko ľudí z vášho okolia môže byť autistami či autistkami, a v mnohých prípadoch to nemusia tušiť ani oni sami. Podľa odhadov žije na Slovensku s touto poruchou okolo 40 000 ľudí. Autizmus alebo porucha autistického spektra, PAS (angl. Autism Spectrum Disorder, ASD) je neurologická a vývojová porucha, ktorá zasahuje oblasť interakcie k ostatným ľuďom, komunikáciu voči okoliu a správanie k ostatným ľuďom. Autizmus je spektrum, čo znamená, že každý ho prežíva inak. Autizmus sa u detí zvyčajne začne prejavovať okolo druhého roku života. Častejšie postihuje chlapcov, pričom v ideálnom prípade by mal byť diagnostikovaný do 36 mesiacov, hoci ide len o priemerný údaj a konkrétny počet sa líši od krajiny ku krajine. Porucha autistického spektra zahŕňa celý rad stavov charakterizovaných problémami v komunikácii, sociálnej interakcii a správaní.
Druhý apríl bol rezolúciou Organizácie Spojených Národov vyhlásený ako Svetový deň povedomia o autizme. Títo úžasní ľudkovia sa celé desaťročia nachádzajú na okraji spoločnosti. Ich rodiny by mohli rozprávať tisícky príbehov. I keď odborníci upozorňujú, že s deťmi trpiacimi autizmom by sa malo začať pracovať čo najskôr, často zostávajú nepovšimnuté. Pomocnú ruku podáva najmä tretí sektor, no aj tak takmer celá ťarcha starostlivosti a pomoci zostáva na rodine. O tom, čo všetko rodiny s autistickými deťmi prežívajú, napísal vlani veľmi inšpiratívnu knihu Nezlomní novinár a bloger Jozef Bednár, otec dospelého autistického syna Mareka.
Typy porúch autistického spektra
Keď hovoríme o skupine diagnóz spadajúcich pod poruchy autistického spektra, nájdete tu všetko možné. Jednotlivé poruchy autistického spektra sú detský autizmus, atypický autizmus, Rettov syndróm, detská dezintegračná porucha, hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi, Aspergerov syndróm, iné pervazívne vývinové poruchy a pervazívna vývinová porucha nešpecifikovaná. Aj keď sa termín „typy autizmu“ v klinickej definícii bežne nepoužíva, pacienti s touto diagnózou môžu mať rôzne úrovne potrieb.
- Detský autizmus (alebo tiež raný detský autizmus, Kannerov syndróm) je najznámejšou a najčastejšie diagnostikovanou formou. Prejavy detského autizmu sa často objavia pred dosiahnutím tretieho roku života. Charakteristický je abnormalitami vo všetkých troch oblastiach psychopatológie: vo vzájomnej sociálnej interakcii, komunikácii a v obmedzenom, stereotypne sa opakujúcom správaní.
- Atypický autizmus sa od detského autizmu líši buď dobou vzniku (prítomný je oneskorený nástup príznakov po 3. roku života dieťaťa), alebo nenaplnenie všetkých troch oblastí poškodenia. Chýbajú jedna či dve z troch oblastí postihnutia požadovaných pre diagnózu autizmu, aj napriek tomu, že sú prítomné abnormality v iných oblastiach.
- Rettov syndróm je až dodnes popisovaný iba u dievčat, pričom jeho príčina stále nie je známa. Raný vývin dieťaťa v skorých štádiách býva v medziach normy, ale zvrat nastáva v období medzi 7. až 24. mesiacom života. Dochádza k čiastočnej alebo úplnej strate získaných manuálnych a verbálnych zručností, súčasne so spomalením rastu hlavy. Nastáva regres vo všetkých oblastiach. Charakteristická je strata funkčných pohybov ruky, stereotypné točiace zvieranie ruky, nedostatočné žutie, nadmerné slinenie s vyplazovaním jazyka. V detstve sa objavuje vybočenie chrbtice, epileptické záchvaty, a takmer všetci žiaci s touto diagnózou sú mentálne retardovaní.
- Detská dezintegračná porucha (Hellerov syndróm) je veľmi vzácna, resp. je veľmi zriedkavo diagnostikovaná. Jej výskyt je 10x menej častý v porovnaní s autizmom. Vývoj dieťaťa je do 2 rokov spravidla normálny, neskôr dochádza k problémom v oblasti vývinu, ktoré sa vyskytnú v pár mesiacoch. Približne v dobe začiatku poruchy dochádza k definitívnej strate predtým získaných zručností so závažnými emočnými problémami. Súčasne rastie porucha reči a komunikácie, avšak po čase sa schopnosti v neverbálnej oblasti dokážu obnoviť. Poruchy reči a sociálnej interakcie zostávajú narušené po celý život.
- Hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi je charakterizovaná rovnakým typom kvalitatívnych porúch vzájomnej sociálnej interakcie, typických pre autizmus, spolu s obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov a činností. Je zrejmý problém zostať sedieť a veľmi rýchle zmeny aktivity, takže aktivity trvajú zvyčajne menej ako minútu (občasná dlhšia doba, ktorú dieťa trávi veľmi obľúbenou činnosťou, túto diagnózu nevylučujú).
- Aspergerov syndróm sa primárne líši od autizmu tým, že sa u tejto poruchy nevyskytuje celkové oneskorenie alebo retardácia reči ani kognitívneho vývinu. U pacientov s Aspergerovým syndrómom, ktorý je považovaný za miernejšiu formu autizmu, je často pozorovaná priemerná až nadpriemerná inteligencia, no tiež ťažkosti so sociálnymi interakciami. Väčšina jedincov má normálnu všeobecnú inteligenciu, ale obyčajne je značne nemotorná. Toto ochorenie sa vyskytuje prevažne u chlapcov (v pomere asi 8:1), ale nie je isté, či to platí pre všetkých. Tieto abnormality väčšinou pretrvávajú do adolescencie a dospelosti a zdá sa, že predstavujú individuálne charakteristiky, na ktoré vplyvy prostredia výrazne nepôsobia.
- Iné pervazívne vývinové poruchy zahŕňajú hraničnú symptomatiku s nešpecifickými symptómami. Kvalita komunikácie, sociálnej interakcie a hry je narušená, ale nie do takej miery, ktorá by zodpovedala diagnóze autizmu alebo atypickému autizmu. Symptomatika je rôznorodá, jednotlivé symptómy môžu byť totožné so správaním dieťaťa s autizmom, ale nikdy sa nevyskytujú v danej kategórii vo väčšom počte. Môže to byť často náročné na starostlivosť. Diagnóza sa často vyskytuje u detí, ktoré majú ťažkú formu poruchy aktivity a pozornosti, vývinovú dysfáziu, nerovnomerne rozvinuté kognitívne schopnosti, mentálnu retardáciu a malý výskyt prejavov typických pre autizmus.
- Pervazívna vývinová porucha nešpecifikovaná je druhou skupinou detí, ktoré zaraďujeme do tejto kategórie. Sú to deti s výrazne narušenou oblasťou predstavivosti. Typická je malá schopnosť rozoznávať medzi fantáziou a realitou a vyhranený záujem o určitú tému, ktorej sa venujú. Problémy s predstavivosťou a stereotypné, rigidné záujmy a správanie sa majú vplyv na kvalitu komunikácie a sociálnej interakcie, ide však o sekundárnu poruchu. Spôsob sociálneho správania sa a komunikácie predstavuje iba minimum znakov typických pre autizmus. Vek rozpoznania poruchy je rôzny. Sociálne zručnosti variujú, komunikačná schopnosť je slabá, zvyčajne nenastáva strata manuálnych zručností. Väčšina postihnutých sa nachádza v strednom stupni mentálnej retardácie až v norme.
Okrem týchto foriem sa dá autizmus rozdeliť na vysokofunkčný a nízkofunkčný. Vysokofunkčný autizmus sa zvyčajne vzťahuje na pacientov, ktorí majú silné verbálne a kognitívne schopnosti, ale môžu zápasiť s nadväzovaním vzťahov, zmyslovou precitlivenosťou, zvládaním emócií alebo riešením problémov. Horšie to môže byť u ľahších foriem autizmu (vysokofunkčný autizmus, Aspergerov syndróm), pretože prejavy sú v ranom veku mierne a ťažkosti sa prejavia skôr pri nástupe do kolektívu napr. MŠ, alebo v rámci ZŠ, keď vzrastajú požiadavky hlavne v sociálnej oblasti. Nie je nezvyčajné, že podstata ťažkostí a vášho „zlého, neposlušného, zle vychovaného“ dieťaťa sa odhalí až na 2. stupni ZŠ či neskôr.
Včasné varovné príznaky PAS: Na čo si všímať
Včasné varovné symptómy autizmu sa obvykle objavia pred tretím rokom veku. U niektorých detí je to už okolo roka, u iných dokonca aj omnoho neskôr. Odborníci upozorňujú, že niekedy sa príznaky objavujú sporadicky a nie vždy sa musia prejaviť aj v ordinácii lekára. Majte na pamäti, že diagnostikovanie autizmu je zložité. To, že u dieťaťa sa objaví jeden či dva príznaky z celej škály, obvykle vôbec na túto poruchu neupozorňuje. Napriek tomu je potrebné všímať si správanie a prejavy dieťaťa. Dôležité je tiež vedieť, že v rôznych vekových kategóriách sa objavujú rôzne príznaky. Čo môže byť znakom autizmu vo veku 3 rokov, môže byť v jednom či dvoch rokoch prejavom typického správania.
Vo všeobecnosti možno povedať, že diagnózy PAS pokrývajú ťažkosti detí v troch oblastiach: v sociálnej interakcii, flexibilite a verbálnej a neverbálnej komunikácie. Toto sú prvé príznaky PAS, ktoré sa ďalej môžu vyvíjať alebo naopak odoznieť, preto je potrebná konzultácia s odborníčkami a odborníkmi, špecializovanými centrami.
Problémy v sociálnej interakcii
- Žiadny alebo minimálny očný kontakt: Toto je jeden z charakteristických znakov autizmu. Malé deti majú tendenciu pozerať sa do očí blízkym aj cudzím, ale dieťa s autizmom sa tomu vyhýba, alebo len veľmi málo nadväzuje očný kontakt. Často sa pozerá z rôznych uhlov.
- Reakcia dieťaťa na vlastné meno: Dieťa s PAS často nereaguje na oslovenie. Bežné dieťa na svoje meno zareaguje takmer vždy na prvýkrát. Ak dieťa svoje meno ignoruje, treba spozornieť.
- Kontakt s druhými deťmi a dospelými: Dieťa nevyhľadáva ani dospelého človeka, ani iné deti do spoločnej hry. Skôr deti len pozoruje, alebo sa naopak snaží neprimeraným spôsobom o kontakt - je sociálne neobratné. Ak sa predsa len „hrá“ s iným človekom, ide len o „bláznenie“. Dieťa nie je schopné takto nadväzovať priateľstvá, nevyhľadáva možnosti, ako sa spojiť s inými deťmi. Samostatná hra však môže byť ukazovateľom autizmu. Ak sa ďalšie dieťa pokúsi s ním komunikovať alebo hrať, nemusí vedieť, ako reagovať. U menších ratolestí je to celkom bežné, ak sa to však stane u 6 či 7-ročného dieťaťa, je to silný varovný signál.
- Samota a nezáujem o sociálne prostredie: Tento záujem o sociálne prostredie je veľmi slabý - reaguje málo na snahu druhého človeka zaujať ho, nereaguje na prihováranie aj gestá, nezapája sa do ponúkaných aktivít. Vystačí si samé so sebou, alebo sa môže stať aj presný opak - že sa od neho nemôžete ani pohnúť. Hrá sa samo a nezaujíma sa o rovesníkov alebo sa hrá pri nich, ale nie s nimi.
- Nereaguje na dotyky: Dieťa nielen nereaguje na vaše dotyky, ale ich ani samo nepoužíva na komunikáciu či vyjadrenie svojich pocitov. Nemá dotyky vlastne rado, pretože vstupujete bez pozvania do jeho intímnej zóny (bez toho, aby rozumelo zámeru), vzdoruje objatiam, maznaniu, netoleruje ich.
- Nenapodobňuje výrazy tváre: Dieťa má nielen problém porozumieť výrazom tváre u iných ľudí, ale nedokáže ich ani napodobniť, respektíve to vyzerá, akoby na udalosti reagovalo kamennou tvárou - čo si mnohí vysvetľujú, že môže byť "bezcitné". Keď plačete, nerozumie výrazu tváre ani nesúcití s vami imitáciou pocitov a správania. Či opäť naopak, sú jeho gestá a mimika tváre prehnaná či nevhodná pre udalosť alebo situáciu (nezodpovedá tomu, čo sa vôkol dieťaťa deje). Jeho reč tela je neprimeraná, alebo úplne žiadna. Chýba radostný, šťastný výraz tváre napríklad pri krásnej udalosti. Pri smutnej, tragickej, zlej zase výraz smútku, strachu, nešťastia.
- Necíti empatiu: Dieťa má výrazne zníženú schopnosť rozpoznávať nálady a pocity druhých ľudí, nedokáže odhadnúť reakcie iných detí, ani nerozumie ich zámerom. Nerozumie, prečo iné dieťa plače alebo sa raduje. Nedokáže sa vcítiť, nie je schopné teda cítiť empatiu. Nie je tiež napríklad schopné pozrieť sa na vec z perspektívy druhého človeka.
Narušená komunikácia
- Reč dieťaťa: Najčastejšie rodičia spozornejú, keď dieťa nezačne rozprávať, prípadne je jeho reč veľmi slabá - hovorí iba pár slov, alebo hovorí nezrozumiteľnou hatlaninou. Namiesto odpovede zopakuje otázku. Môže hovoriť nezvyčajným tónom, rytmom alebo výškou reči. Oneskoruje sa vo vývine reči alebo nerozpráva vôbec. Môže opakovať rôzne riekanky a pesničky, prípadne celé časti rozprávok (opakuje/napodobňuje počuté slová, frázy), ale vôbec nevie reč použiť v bežnej situácii alebo komunikácii s nami. Napríklad vypýtať si jesť, povedať, kam chce ísť, odpovedať na jednoduchú otázku (ako sa voláš?). Reč býva monotónna, bez intonácie (alebo s abnormalitami vo výške hlasu, rytme, intonácii), dieťa nie je spontánne v používaní jazyka, dokonca nesprávne používa zámená (o sebe nehovorí ako o JA, namiesto TY používajú JA a podobne). Dieťa s autizmom sa môže zdať neochotné hovoriť alebo verbalizovať, aj keď to predtým robili. Napríklad dieťa, ktoré zvyklo bľabotať alebo tvorilo nezmyselné zvuky, sa môže zrazu „zaseknúť“.
- Nenasleduje inštrukcie, javí sa, že nerozumie: Máte pocit, že nerozumie, keď od neho niečo požadujete. Je oveľa ťažšie vysvetliť mu niektoré situácie než jeho rovesníkom alebo mladším deťom, javí sa, že vôbec nerozumie. Ide o to, že dieťa s PAS nerozumie abstraktným pojmom (ľúbiť, neskôr…), má problém v porozumení reči druhých, pokiaľ nemá napríklad vizuálne ilustrácie toho, o čom komunikujete. Nedokáže sa zapojiť do konverzácie typu otázka-odpoveď. Je bežné, že sa počas konverzovania napríklad od vás odvráti.
- Neukazuje prstom, nevyužíva gestá: Dieťa nezdieľa svoj záujem tak, že by ukázalo prstom na to, čo ho zaujalo alebo by chcelo získať. Na komunikáciu nevyužíva gestá - mávnutie, privolanie, odoslanie vzdušného bozku… Nie je schopné vás privolať ani zvukmi. Deti zvyčajne začnú venovať pozornosť veciam, ktoré im ukazujeme, okolo 14-teho mesiaca života. Ak neukazuje lietadlá ani psy alebo iné zaujímavé veci, môže to byť signálom, že má poruchu autistického spektra.
- Nesleduje predmety očami: Dieťa nedokáže sledovať pohyb objektu alebo vaše gestá pohľadom. Napríklad hračku, ktorú držíte v ruke, mávanie rukou. Nepozrie sa smerom, ktorým mu niečo ukazujeme.
Obmedzená predstavivosť a stereotypné správanie
- „Nehra“ dieťaťa: Rodičov prekvapí hra, respektíve „nehra“ dieťaťa. Nedokáže sa s ničím zabaviť na dlhší čas, väčšinu voľného času trávi pobehovaním, rozhadzovaním hračiek, alebo ich ukladaním do radu, presnej línie, triedením. Nejde o hru v pravom zmysle slova, skôr o manipuláciu s hračkami ako objektami (nie symbolmi postáv, zmenšeninami predmetov…). Dieťa o hračky nemusí vôbec prejaviť záujem, alebo sa skôr zameriava na detaily hračky, fascinujú ho napríklad kolesá autíčka, textília hračky, zvuky, ktoré hračka vydáva. Dieťa sa nevie hrať „na“ lekára, učiteľku, pilotku, bábiku - teda imaginatívna hra je nepredstaviteľná. Chýba mu zmysel aktivít, ktorých podstatou je zaoberanie sa so slovami, ako je spoločenský rozhovor, literatúra, najmä beletria, či slovné hračky (Šedibová, 1997). Chýba teda hra „akože“, neimituje ostatných. Väčšina detí si prezrie hračku pred tým, než sa s ňou bude hrať. To obvykle dlho netrvá a začína hra. Dieťa s autizmom sa však nezačne s autíčkom hrať tak, že bude jazdiť s ním po zemi, ale bude ho skúmať. Zameria sa na kolesá či na volant. Deti s autizmom často chýba predstava zručnosti. Nepoužívajú predmety na predstieranie hry. Napríklad malá škatuľka nikdy nemôže byť akože mobilom alebo palička zbraňou.
- Stereotypné činnosti: Dieťa miesto klasickej imaginatívnej hry dáva prednosť stereotypným činnostiam (prelievanie vody, presýpanie piesku, točenie…), alebo vyhľadáva iba jeden typ podnetov (často sa deti už v útlom veku úzko zamerajú len na písmenká, čísla, značky áut a podobne). S hračkou/objektom sa hrá opakujúcimi sa pohybmi. Staršie deti so „zanedbaným“ autizmom sa často fixujú na jednu konkrétnu tému či vec. Napríklad je to počasie alebo futbalový tím.
- Citlivé reakcie na zmeny, trvanie na rutine: Dieťa má nemenné, repetitívne (opakujúce sa), stereotypné vzorce správania (rituály a zvyky pred spánkom, pred raňajkami, trasy na prechádzke, pri obliekaní, rituály pri pozdravoch), je abnormálne zamerané na túto rutinnú činnosť a snaží sa nemeniť na nej nič, ale trvá na jej presnom dodržiavaní. V prípade akejkoľvek zmeny reaguje silným odporom, často výbuchmi zlosti, agresiou, dochádzať môže až k sebapoškodzovaniu a ubližovaniu si (búchanie hlavy o zem). Potrebuje mať všetko rovnaké každý jeden deň, potrebuje ten istý systém, rutinu, nemenný režim. Je neflexibilné. Je náročné dieťa upokojiť, keď je vystresované a má záchvat zlosti, kričí. Môže poškodzovať nábytok alebo veci. Dieťaťu sa nezvyčajne mení nálada, má nezvyčajné emocionálne reakcie na udalosti a okolnosti, dokáže sa vydesiť a záchvatom reagovať napr. na verejné obchodné centrum, miesto plné ľudí. Dieťa s autizmom sa môže "zaseknúť" na určitých návykoch, záujmoch alebo správaní. Napríklad môže vždy chcieť držať tú istú hračku - odmieta ju odložiť, aj keď sa pokúša hrať s niečím iným.
- Ťažkosti v oblasti senzorickej integrácie: Dieťa je často senzoricky citlivé až precitlivené (alebo naopak hypocitlivé). Ak mu ponúknete iný typ potravín, odmieta ho, prejavuje silný odpor, a to sa týka aj ďalších zmien v jeho zvyklostiach. Autizmus môže spôsobiť, že zmysly dieťaťa sú veľmi citlivé. Dieťa si môže napríklad často vychutnávať jemné alebo mäkké povrchy. Alebo naopak, vyhýba sa všetkému jemnému a mäkkému, prekážajú mu dotyky. Môže precitlivelo reagovať na každodenné zvuky, napríklad ho znepokojuje pustená voda alebo zvuk vysávača. Vtedy si zakrýva uši rukami. Pod pojmom fascinácia, ktorý sa niekedy používa, sa rozumie mimoriadne zaujatie autistických detí niektorými špecifickými zmyslovými podnetmi, napr. pozorovanie kvapkajúcej vody, blikania neónových svetiel a pod. Často predmety ovoniavajú, ohmatávajú perami. Protikladom sú nezvyčajné, až extrémne vyjadrené strachové reakcie na niektoré podnety.
- Nezvyčajné pohyby: Dieťa vykonáva až obsesívne určité pohyby stále dokola, napríklad ťapkanie rukami, krúživé pohyby prstami, krútenie prstami. Môže mať nezvyčajné držanie tela, neobvyklú chôdzu, malé deti často chodia po špičkách. Môže chodiť do kruhu stále dokola. Dieťa neustále nosí so sebou nejaký objekt, pokladá ho z miesta na miesto, aby zabránilo záchvatu a cítilo sa bezpečne. Charakteristické sú aj stereotypné pohyby (točenie sa na mieste, točenie predmetov, či kývanie hlavou, rukami a žmolivé pohyby prstami). Vyskytujú sa prejavy, ktoré majú charakter nutkavého správania alebo rituálov.
Vývojové míľniky a vekovo špecifické príznaky
Je dôležité sledovať prejavy správania dieťaťa v kontexte jeho vývojového veku. Príznaky sa môžu v rôznych vekových kategóriách líšiť.
Prvé varovné príznaky rozdelené podľa veku dieťatka
9 mesiacov
- Nevšimli ste si, žeby dieťatko reagovalo úsmevom, výrazom radosti v tvári, alebo sa usmieva veľmi zriedkavo.
- Do komunikácie s vami sa nezapája nijako alebo len minimálne.
- Nereaguje, keď naňho hocijako voláte, nereaguje na privolanie pozornosti.
- Nevyjadruje strach, smútok, prekvapenie, hnev, radosť.
12 mesiacov
- Dieťa reaguje veľmi nečakane na nové tváre (nevšíma si ich, alebo je vydesené).
- Zriedkavo sa usmieva v rôznych radostných sociálnych situáciách.
- Neudržiava s vami žiadny očný kontakt, alebo len veľmi málo.
- Nesleduje objekt, ktorý mu ukazujete, očami, má ťažkosti s reagovaním na svoje meno.
- Nereaguje alebo len veľmi málo na hlasné zvuky, neobráti sa, aby ho lokalizoval. Alebo na niektoré bežné zvuky reaguje neprimerane, nadmerne.
- Nemá záujem o interaktívnu hru.
- Bľaboce veľmi málo alebo vôbec, nesnaží sa imitovať slová, zvuky, gestá - nemáva na ostatných, neukazuje prstom na objekty, ktoré ho zaujali.
- Neimituje vaše správanie ani správanie iných ľudí.
- Nemá rado dotyky, bozky, objatia.
- Robí isté opakujúce sa pohyby rúk, prstov.
- Nesnaží sa postaviť, štvornožkovať, stáť.
24 mesiacov
- Dieťa chodí po špičkách, prstoch.
- Prejavuje intenzívny záujem o určité povrchy, objekty, materiály.
- Opakuje isté aktivity, napríklad skupinkuje objekty, zaraďuje ich do línií.
- Nesnaží sa zaujať vašu pozornosť, nesnaží sa nadväzovať kontakt s inými deťmi, nezdieľa s vami svoje aktivity.
- Má limitované gestá a imitovaciu schopnosť, nie je schopné nasledovať jednoduché verbálne inštrukcie.
- Hovorí málo alebo vôbec.
- Nereaguje - neregistruje, ak niekto v ich okolí plače, je nahnevaný, teší sa.
- Alebo si do roka vyvinulo isté jazykové schopnosti a teraz ich stratilo.
- Vyzerá byť hluché, pretože nereaguje, ak naňho voláte.
- Vyhýba sa očnému kontaktu.
- Často sa v noci budí, slabo spinká.
- Prežíva prvé záchvaty.
- Neukazuje prstom na veci.
- Považujete ho za zlého jedáka.
36 mesiacov
- Dieťa stále málo rozpráva (nevyužíva samo od seba 2 a viacslovné spojenia primerane situácii) a veľmi nezvyčajne - používa a opakuje isté frázy, slová alebo celé pasáže z čítaných kníh alebo rozprávok neprimerane situácii či rozhovoru, nenasleduje konverzáciu otázka-odpoveď, počas nej sa odvráti, akoby ste neexistovali.
- Môže byť extrémne citlivé alebo akoby ich vôbec neregistrovalo - na zvuky, vône, chute, svetlo, iné podnety ako chlad, teplo, smäd, bolesť.
- Nezaujíma sa o interaktívnu hru ani o iné deti, ktoré akoby neregistrovalo.
- Naopak fixuje sa na isté aktivity, rutinné činnosti, zvyklosti napr. pred spánkom, jedlom atď.
- Stále nenasleduje vaše jednoduché verbálne inštrukcie.
- Nevie sa imaginatívne hrať - na lekára, vodiča, pilota, hrdinu, princa, učiteľa…
- Nespieva, netancuje, nehrá sa s vami.
Diagnostika a intervenčné stratégie
Kľúčová je včasná diagnostika aj intervencia. Pretože sa hovorí, že každé dieťa s PAS je iné, unikátne. PAS bude sprevádzať vaše dieťa celý život (symptómy sa môžu meniť v čase, vplyv však bude mať na všetky aspekty života od správania, výsledkov a integrácie v škole, práci, po nadväzovanie vzťahov, atď), ale na jeho kvalitu bude vplývať práve kľúčová včasná, komplexná diagnostika a následná intervencia v podobe efektívnej, individualizovanej terapie, teda terapie ušitej na mieru. Na tému PAS u detí a spôsob, akým sa učia vnímať svet a ako im náš svet priblížiť, sa zhovárali s detskou psychologičkou Mgr. V prvých rokoch života dieťaťa dochádza k obrovskému fyzickému, kognitívnemu a sociálnemu vývoju. Rodičia si často všímajú rôzne prejavy správania svojich detí a niekedy majú obavy, či je všetko v poriadku.
Proces diagnostiky
Ak spozorujete oneskorenie vo vývoji alebo niektorý z vyššie spomenutých symptómov, obráťte sa na svojho pediatra. Zájsť môžete ako k prvej svojej pediatričke či pediatrovi, ale aj do Centier včasnej intervencie. Tam sa zameriavajú na zistenie, či deficity v komunikácii, sociálno-emočnom porozumení a prejavy správania zodpovedajú PAS. So stanovením diagnózy môže pomôcť detský psychológ/psychiater, ktorý sa špecializuje na diagnostiku autizmu.
- Psychologické diagnostické vyšetrenie: Pre klientov býva väčšinou príjemné, prebieha formou hier, plnenia rôznych úloh, rozhovoru, v ktorom administrátorky zaznamenávajú prejavy, ktoré môžu súvisieť s PAS.
- Špeciálno-pedagogické diagnostické vyšetrenie: Na druhom stretnutí s klientom prebehne špeciálno-pedagogické vyšetrenie zamerané na deficity, ktoré môžu súvisieť s PAS a ovplyvňovať vzdelávací proces. Prebieha za stolíkom, pri malých nezaškolených deťoch na koberci, formou hier s využitím didaktických pomôcok.
Cieľom stretnutí je zistiť, či je u dieťaťa prítomná niektorá z porúch autistického spektra a následne odporučiť rodičovi ďalší vhodný postup v oblasti zaškolenia a potrebnej odbornej starostlivosti.
Terapeutické prístupy
Keďže autizmus nie je choroba, ale spôsob, akým funguje mozog vášho dieťatka, nedá sa vyliečiť. Liečba autizmu u detí sa zameriava na zlepšenie komunikácie, sociálnych zručností a správania, ako aj na riešenie individuálnych problémov. Existuje široké spektrum terapií, ktoré pomáhajú autistom v dennom režime. Neexistuje univerzálny zoznam terapií, ktoré by mali rodičia s PAS absolvovať. Individualizovaná terapia môže byť behaviorálna, fyzická, logopedická, a mnoho ďalších.
Lekcia 10.Ako na prehodnocovanie - 5 Pravidiel efektívnej tímovej spolupráce
Príčiny vzniku porúch autistického spektra
Presné príčiny vzniku autizmu u detí nie sú doposiaľ úplne pochopené. Výskum však naznačuje, že ide o kombináciu genetických, environmentálnych a neurologických faktorov. Keďže sa u autistov stretávame s veľkou heterogenitou (rôznorodosťou) príznakov, predpokladá sa i veľká variabilita príčin jeho vzniku, ide o tzv. multifaktoriálne ochorenie. S vysokou pravdepodobnosťou sa na ňom zúčastňujú genetické faktory v súhre s vplyvom prostredia.
Z pohľadu medicíny má vplyv na vznik týchto porúch genetika, ale uvažuje sa aj o psychogénnych faktoroch prostredia, vplyve imunitného systému, metabolizmu, veku rodičky či užívaní určitých liekov v tehotenstve. Autizmus je najpravdepodobnejšie spôsobený kombináciou vyššie uvedených činiteľov. Po celom svete prebieha množstvo klinických štúdií, ktoré popisujú či už anatomické zmeny mozgu autistov, zmeny na úrovni bunkových štruktúr, poruchy imunity, či zmeny hladín niektorých dôležitých signálnych molekúl v mozgu a ich receptorov, zmeny chromozómov či iné genetické odchýlky a veľké množstvo ďalších možných príčin.
Dôležité upozornenie: Rozsiahly vedecký výskum nenašiel žiadnu súvislosť medzi vakcínami a výskytom poruchy autistického spektra. Očkovanie autizmus nespôsobuje.
Mobilné technológie a pozornosť detí: Súvislosť s „pozeraním do blba“?
V kontexte moderného života je dôležité zvážiť aj vplyv digitálnych technológií na pozornosť a správanie detí. Hoci priamo nespôsobujú autizmus, môžu ovplyvňovať schopnosť sústredenia a viesť k prejavom, ktoré rodičia môžu interpretovať ako „pozeranie do blba“, ak sú deti preťažené podnetmi alebo naopak, príliš pohltené virtuálnym svetom.
Vek, kedy deti začínajú používať mobilné technológie
Je dôležité si uvedomiť, v akom veku deti prichádzajú do kontaktu s modernými technológiami, pretože to môže ovplyvniť ich správanie a pozornosť. Štatistiky ukazujú, že na Slovensku už štvor- a päťročné deti používajú mobily a tablety. Okolo siedmich rokov ich využívajú najmä na príbehy, rozprávky, hudbu a jednoduché hry, vnímajú ich teda ako hračku. Používanie mobilných technológií bez dozoru rodiča v útlom veku môže mať negatívny vplyv na pozornosť a schopnosť sústrediť sa.
Závislosť od mobilných technológií
Každé piate dieťa na Slovensku javí známky závislosti od mobilných technológií. Rodičia by mali sledovať, či dieťa dokáže vypnúť mobil a vymeniť ho za osobný kontakt s kamarátmi a hru na ihrisku, a či nejaví známky podráždenosti a nervozity, ak nemá tablet. Dôležité je dohodnúť si presné pravidlá a vyhradiť dieťaťu presne stanovený čas, kedy môže byť na internete.
Nevhodný obsah na internete
Deti sa môžu dostať do kontaktu s nevhodným obsahom na internete, ako je násilie, drogy či pornografia. Prieskumy ukazujú, že až dve tretiny detí vo veku 12 rokov videli na internete pornografiu či násilie. Rodič by mal byť sprievodcom dieťaťa a vysvetliť mu, čo je v poriadku a čo nie. Kontrola rodičov nad online aktivitami dieťaťa by mala byť do 15 rokov, kedy sú za ne plne zodpovední.
Rodičovský príklad
Deti vnímajú, ako rodičia narábajú s mobilnými technológiami. Ak rodičia neustále siahajú po mobile, nemôžu dieťaťu povedať, že ono to nemôže robiť.
Kyberšikana
Deti sa môžu stať obeťou kyberšikany, ktorá zahŕňa ohováranie, očierňovanie, vymýšľanie si, napodobňovanie či sociálnu izoláciu. Vo chvíli, keď sa dieťa zverí, že má problém, treba konať veľmi rýchlo, aby sa zamedzilo opakovaniu šikanovania.
Vplyv internetu na sebavedomie
Internet môže mať negatívny vplyv na sebavedomie dieťaťa. Posmešný komentár či výsmešný emotikon znášajú deti veľmi zle a sú to rany pre ich dušu. Deti majú pocity menejcennosti. Online svet má svoje špecifiká, lebo kritika je verejná, takže dieťa dehonestuje aj v očiach ostatných.
Vzory na internete
Deti vidia v youtuberoch moderné vzory. Mnohí rodičia však ani netušia, že ich deti vytvárajú na youtube obsah a vlogujú. Ak to deti robia, mali by to robiť kvalitne a s pomocou rodičov.
Zverejňovanie videí s deťmi na internete
Rodičia by nemali zverejňovať videá so svojimi deťmi na internete, pretože tak vytvárajú digitálnu stopu detí bez toho, aby to mohli akokoľvek ovplyvniť. Tínedžeri sa za taký obsah často veľmi hanbia.
Bezpečné informácie na internete
Deti by nemali zverejňovať osobné informácie, ako je miesto bydliska alebo telefónne číslo. Ak od dieťaťa niekto žiada telefón alebo adresu, tak na to musí mať dobrý dôvod.
Používanie tabletov na hodinách
Používanie tabletov na hodinách by nemalo tvoriť základ učenia. Interaktivita je dôležitá, a jej súčasťou sú aj mobilné technológie. Dieťa si najviac zapamätá vtedy, keď učivo vidí, počuje, diskutuje o ňom, ohmatá si ho a zažije.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Ak máte podozrenie, že vaše dieťa má autizmus, je dôležité neváhať a vyhľadať odbornú pomoc. Prvotné príznaky môžu byť veľmi rozdielne, ale kľúčová je včasná diagnostika a intervencia. Ak vaše dieťatko s vami nenadväzuje očný kontakt, nesleduje hračku, ktorú ukazujete, alebo sa reč vyvíja odlišne, je vhodné poradiť sa s pediatrom.
Zároveň, ak sú prítomné mikrozáchvaty, keď je dieťa akoby mimo, "nedá sa vyrušiť" a nereaguje na oslovenie, je nevyhnutné vyhľadať neurológa. Už boli zaznamenané prípady, kedy aj pri bežných EEG vyšetreniach boli zistené abnormality, ktoré súviseli s epileptickými prejavmi, aj keď dieťa nemalo typické záchvaty.
Rodičia si často všímajú rôzne prejavy správania svojich detí a niekedy majú obavy, či je všetko v poriadku. Niekedy môže byť v prvom roku života všetko zdanlivo v poriadku, no potom sa dieťa akoby „stráca“, prestane javiť záujem o ľudí, sústreďuje sa skôr na predmety či bezcieľne pobehuje, nenapreduje v reči (používa stále pár slov, alebo ich prestáva používať), nereaguje na pokyny a podobne. Najčastejšie k tomu dochádza vo veku medzi 12. a 18. mesiacom života. Preto je potrebné všímať si správanie a prejavy dieťaťa a v prípade akýchkoľvek pochybností vyhľadať odborníkov.
tags: #co #ak #dieta #pozera #do #blba