Termíny zápisu do školy sa blížia a pre mnohých rodičov je to obdobie plné očakávaní, ale aj obáv. Je moje dieťa pripravené? Čo by malo vedieť a ovládať? Tento článok vám poskytne komplexný prehľad zručností a vedomostí, ktoré by mal mať budúci prvák, aby bol jeho prechod do školy čo najplynulejší a najúspešnejší. Je dôležité si uvedomiť, že nie všetky 6-ročné deti sú v tomto veku schopné zvládnuť nároky 1. triedy bez vážnejších problémov. Pokiaľ dieťa zaostáva vo viacerých oblastiach, zvládnutie nárokov základnej školy mu môže spôsobiť výrazné problémy. Tento článok má za cieľ pomôcť rodičom zorientovať sa v tom, čo znamená byť pripravený na školu, a poskytnúť im praktické rady, ako svoje dieťa na túto významnú životnú etapu čo najlepšie pripraviť.
Zrelosť a školská spôsobilosť: Viac než len vedomosti
Pred menovaním predpokladov na nástup do prvej triedy by sme radi pripomenulo, že dieťa nastupujúce do prvej triedy základnej školy na to potrebuje byť zrelé - teda mať zrelý nervový systém, nielen isté vedomosti a rozumovú úroveň. Potrebuje sa vedieť sústrediť na dlhší čas, byť pracovne vytrvalé, vedieť kontrolovať svoju impulzívnosť, mať istú mieru pohyblivosti a tiež vyspelú jemnú motoriku. Potrebuje byť čiastočne odolné voči záťaži a byť emočne stabilné.
Potrebuje byť tiež pripravené na školu, teda dosiahnuť istú telesnú, citovú a sociálnu vyspelosť. Vek 6 rokov totiž nemusí byť určujúci, hoci sa všeobecne považuje za vek, kedy je dieťa na školu pripravené aj zrelé. Pokiaľ rodičia majú nejaké pochybnosti a premýšľajú nad posunutím nástupu do školy (odkladom povinnej školskej dochádzky) alebo naopak majú pocit, že ich 5-ročné dieťa je na školu už pripravené a zrelé, môžu ich dať posúdiť na príslušné Centrum poradenstva a prevencie. Podľa skúseností pracovníkov pedagogicko-psychologických poradní, nie všetky 6-ročné deti sú schopné v tomto veku zvládnuť nároky 1. triedy bez vážnejších problémov.
Do zoznamu typických prejavov nezrelosti patria: oneskorený vývin reči, citová labilita, nadmerná hravosť, nadmerná pohyblivosť, rýchla únava pozornosti, zábudlivosť, neschopnosť vyčleniť podstatné zo získaných informácií, znížená práceschopnosť, nepozornosť, vyrušovanie, neschopnosť dokončiť prácu, odmietanie písať domáce úlohy, zvýšená únava, strach zo školy, musí vynakladať na učenie priveľa námahy, a pritom často zle prospieva, ťažkosti v prispôsobení sa kolektívu, nedostatky vo výchovnom prostredí a pôsobení, nedostatky v somatickom vývoji, neurotický povahový vývoj, ranné poškodenie (centrálnej nervovej sústavy) CNS, výrazne podpriemerný intelekt.
Jazykové a komunikačné schopnosti: Kľúč k úspechu
Jednou z najdôležitejších oblastí pripravenosti na školu sú jazykové a komunikačné schopnosti. Dieťa by malo byť schopné plynulo a gramaticky správne rozprávať o svojich zážitkoch, pocitoch a prianiach. Malo by vedieť vysvetliť význam slov, napríklad pomenovať charakteristickú vlastnosť či funkciu slov ako "žaba", "kabát" alebo "auto". Schopnosť prerozprávať krátku, známu rozprávku s udržaním dejovej línie a tiež zoradiť obrázky podľa deja rozprávky je dôležitým ukazovateľom porozumenia.
Budúci prváci by mali vedieť vyjadrovať sa plynulo v zložitejších vetách a spamäti poznať básničku, pesničku alebo riekanku. Okrem toho je dôležité, aby dieťa vedelo povedať svoje celé meno, mená súrodencov, rodičov, kamarátov, svoju adresu, vek, krajinu a hlavné mesto. Malo by vedieť odpovedať na otázky, ktoré sa mu kladú, a tiež pochopiť a zrealizovať pokyny, napríklad „vezmi si modrú pastelku a nakresli kruh do stredu papiera“.
Ďalej by malo vedieť tvoriť nadradené pojmy, kategórie (napríklad: hruška, jablko, slivka je ovocie), tvoriť protiklady slov (napríklad: malý - veľký, teplý - studený). Čistá výslovnosť a plynulé hovorenie sú nevyhnutné. Dieťa by nemalo mať problémy s výslovnosťou niektorých hlások, malo by vedieť vysloviť jedno- a dvojslabičné slovo samostatne po hláskach a nezajakávať sa pri reči.
V oblasti sluchovej analýzy by dieťa malo vedieť určiť začiatočnú a poslednú hlásku v slove, povedať slová začínajúce na rovnakú hlásku, zostavovať vety z 3 - 4 slov, deliť vety na slová a slová na slabiky. Pri nedostatkoch vo výslovnosti a problémoch s určitými hláskami vám hravou formou radi pomôžu na logopédii. Je dobré vyhľadať logopéda ešte pred nástupom do školy, ak sú prítomné chyby vo výslovnosti.
Ako rodičia môžete podporiť jazykové zručnosti svojho dieťaťa tým, že s ním budete často rozprávať, čítať mu knihy a dávať mu priestor na vyjadrenie svojich myšlienok. Jednoduchými vetami by už malo vyjadriť, čo potrebuje alebo čo sa mu páči, resp. nepáči. Zvládne tak v škole lepšie interagovať s rovesníkmi a učiteľmi.
Sluchová a zraková pripravenosť: Vnímanie sveta okolo nás
Dieťa by malo byť sluchovo pripravené, čo znamená, že by malo byť schopné určiť, či sa dve slová rýmujú alebo nie. Malo by vedieť rozlíšiť dvojice slov, či sú rovnaké alebo nie (napríklad: hrady-brady, sud-sad, pije-bije). Tiež by malo vedieť zopakovať vetu zloženú z piatich slov alebo zapamätať si štyri nesúvisiace slová. Vie tiež vytlieskať, vyklopkať jednoduchý rytmus, tlieskať potichu aj nahlas, v rozličnom tempe.
Pripravenosť zrakového vnímania sa prejavuje v schopnosti odlíšiť v rade obrázkov ten, ktorý je iný, ak sa líšia v detaile. Dieťa by malo vedieť nájsť zhodné obrázky, doplniť chýbajúcu časť v obrázku alebo poskladať obrázok z niekoľkých častí - puzzle. Niektoré školy vyžadujú, aby dieťa vedelo napríklad zo 6 obrázkov aspoň 3 si zapamätať. Je dôležité, aby dieťa poznalo ročné obdobia, dni v týždni a mesiace v roku.
MŮJ PROBLÉM SE SLUCHEM
Matematické predstavy a kognitívne schopnosti: Základy logiky
Dieťa by malo mať osvojené základné matematické predstavy. Malo by vedieť počítať do 10 a poznať číslice do 10. Dôležité je aj riešiť logické úlohy primerané veku. Je potrebné, aby dieťa vedelo určiť polohu predmetov - pred, za, pod, nad, vedľa, hore, dole, vpravo, vľavo. Rozlíšenie pojmov viac, menej, rovnako pri rôznej veľkosti a usporiadaní prvkov je taktiež kľúčové.
Dieťa by malo vedieť určiť množstvo o jedno viac alebo menej, rozdeliť predmety podľa farby, veľkosti, tvaru a zradiť 5 prvkov podľa veľkosti od najmenšieho po najväčší a naopak. Rozlišovanie pojmov malý-stredný-veľký, vysoký-vyšší-najvyšší, málo-menej-najmenej je tiež dôležité. Poznať a pomenovať základné geometrické tvary ako kruh, trojuholník, štvorec a obdĺžnik je nevyhnutné.
Z tých vedomostných vecí je oveľa dôležitejšie, ako napríklad "napochytať do 10", chápať početnosť, aspoň do 5. Teda ak poviete dieťaťu, dones mi tri ceruzky, tak to vie spraviť. Je úplne jedno, či vie "odrecitovať" čísla do 10. Veľa ľudí nechápe, že vedieť "vymenovať čísla za sebou", je vlastne len básnička naučená naspamäť. Ale reálne pochopenie počtu, to už veľa detí nevie a dospelí potom nechápu, že im nejde v škole matematika, lebo veď už v škôlke vedel napočítať do 100. Teda precvičovať nie "napochytať do 10", ale vyslovene, dones 5 jabĺčok, daj z nich štyri do taniera a jedno odnes ockovi. Spravodlivo podeľ cukríky sebe a bratovi. Toto sú presne "úlohy", ktoré treba trénovať. A potom také, že zradiť niečo podľa veľkosti, vedieť, kde je vpredu, kde je vzadu, hneď pred, hneď za… všetko to robiť v prirodzenosti, netreba to robiť nasilu, že vyslovene, ideme trénovať, ale v bežných činnostiach.
Dieťa pripravené na školu by malo poznať: svoje celé meno, adresu, členov rodiny, dni v týždni, ročné obdobia (prípadne aj mesiace v roku), základné farby, geometrické tvary, pomenovať bežné zvieratá, rastliny, časti tela. Rozozná základné farby a geometrické tvary.
Grafomotorika a jemná motorika: Príprava na písanie
Pre úspešný nástup do školy je kľúčová rozvinutá grafomotorika a jemná motorika. Dieťa by malo vedieť správne držať ceruzku, uvoľniť ruku pri kreslení a kresliť základné tvary ako postavu, vlnovku, šikmú čiaru, „zuby“, horný a dolný oblúk. Malo by vedieť prekresliť podľa predlohy kruh, trojuholník a štvorec.
Na precvičovanie jemnej motoriky sú vhodné aj maľovanky, v ktorých sa dieťa učí vyfarbovať ohraničené tvary. Predškolák by mal vedieť nakresliť postavu a poznať a pomenovať časti ľudského tela. Okrem správneho držania ceruzky je dôležité overiť, či vie správne držať aj nožnice a strihať nimi. Malo by vedieť vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej línie.
Uvoľňovanie ruky je asi najdôležitejšie. Mnoho detí drží ceruzku v kŕči. Je až neuveriteľné, keď to sledujem. Takže namiesto mučenia, aby dieťa kreslilo pekné čiary a nevychádzalo z obrysov v omalovánke, je lepšie snažiť sa o to, aby ruka bola voľná, uvoľnená a to treba začať od veľkých pohybov - napríklad kresliť mokrou špongiou na tabuľu, alebo prstovými farbami na veľký papier. Jemná motorika je dôležitá pri mnohých činnostiach, ktoré predškolák v škole neskôr zvládne jednoduchšie. Je preto dobré, aby vedel strihať s nožnicami, lepiť, skladať stavebnice a zapínať gombíky.
Čo sa týka písania - nie je dôležité, aby dieťa vedelo nejaké písmená alebo napísalo meno. To je opäť len mechanicky naučené niečo, väčšinou bez pochopenia toho. Oveľa prínosnejšie je trénovať sluchové vnímanie reči. Rytmizovanie napríklad je dnes veľmi podceňovaná záležitosť. Ale nie je nič lepšie, ako učiť dieťa jednoduché rýmovačky a ideálne spojené s pohybom, pri ktorých "cíti" slabiky. Alebo vytlieskavanie slov. Kedysi sa deti veľmi veľa hrali rôzne hry, kde presne toto bolo, tlieskanie do rytmu a k tomu nejaká "básnička". Alebo vypočítavanky, tie sú úplne ideálne. No a potom také veci, ako čo počuješ na začiatku slova, na konci slova a pod.
Hrubá motorika a fyzická zdatnosť: Pohyb ako základ
Dieťa, ktoré sa pripravuje na nástup do školy, má byť aj fyzicky dostatočne vyspelé. Malo by vedieť držať rovnováhu, poskakovať na jednej nohe, plaziť sa, chytať a hádzať loptu. Dieťa by nemalo mať problém ani s hrubou motorikou: vie skákať (aj na jednej nohe), behať, preliezať, chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelce. Malo by mať zvládnutú lokomóciu. Teda konkrétne chôdzu, chôdzu po schodoch s prikračovaním, beh.
Samostatnosť a sebaobsluha: Kroky k zodpovednosti
Keďže v škole už deti nesprevádza pri všetkých činnostiach pani učiteľka (tak, ako to bolo v škôlke), mali by byť už pomerne samostatné. Majú vedieť samy používať toaletu, spláchnuť a umyť si po nej (rovnako ako aj po práci s niečím špinavým) ruky. Budú potrebovať vedieť sa samy obliecť a obuť, pozapínať si gombíky, zaviazať šnúrky na topánkach či vysmrkať sa. Ani stolovanie (používanie príboru, schopnosť vedieť si priniesť a odniesť tanier či pohár) by im už nemalo robiť problémy. Učitelia rátajú s tým, že prvák je schopný zvládať bežné úkony bez neustálej pomoci dospelého.
Zmeny vo výchovnom prostredí a pôsobení môžu viesť k nedostatkom v somatickom vývoji, neurotickému povahovému vývoju, či dokonca k rannému poškodeniu centrálnej nervovej sústavy, čo môže viesť k výrazne podpriemernému intelektu. Preto je dôležité venovať pozornosť aj týmto aspektom.
Rodičia by nemali prenášať svoje obavy zo ZŠ na dieťa, mali by mu prejaviť dôveru, povzbudiť ho k zodpovednosti, samostatnosti a veriť v jeho schopnosti. Vedieť dieťa motivovať a nechať ho plniť úlohy, neriešiť ich za dieťa. Naučiť deti, že robiť chyby je v poriadku a dať mu dostatok času na čokoľvek, čo potrebuje. Netrestať dieťa za zlyhania, nezaťažovať ho vlastným sklamaním. Byť mu oporou.
Sociálna a emocionálna zrelosť: Srdce školskej pripravenosti
Školy však podotýkajú, že jedným z najpodstatnejších predpokladov dieťaťa na zvládnutie školy je sociálna a emocionálna zrelosť. Tá sa prejavuje hlavne v skupinkách detí či pri záťažových situáciách, nie vždy je preto rodič schopný túto zrelosť posúdiť sám.
Školy radia odsledovať si na dieťati, či je schopné: podeliť sa, spolupracovať, komunikovať a dodržiavať/rešpektovať jednoduché, dohodnuté pravidlá, reagovať na pokyny autority, začleniť sa do kolektívu, byť trpezlivé, počkať, až na neho príde rad, rozlišovať medzi hrou a úlohami, hodnotiť pod vedením dospelého následky vlastného správania v jednoduchých situáciách.
Dieťa by nemalo mať problémy povedať svoje želania, prípadne starosti, ktoré ho trápia. Emocionálna pripravenosť: K nástupu do školy je zo všetkého najdôležitejšia emocionálna pripravenosť. Dieťa by malo byť schopné zvládať odlúčenie od rodičov, vedieť interagovať s rovesníkmi a dokázať prijať autoritu učiteľa. Zároveň by malo poznať a dodržiavať základné pravidlá správania a vedieť, čo je to spolupráca a rešpekt voči ostatným.
Sociálne zručnosti: Predškolák by mal vedieť spolupracovať s ostatnými deťmi, vedieť sa podeliť o hračky, počkať, kým príde na rad a riešiť konflikty bez agresie. Tieto základné návyky podporia atmosféru rešpektu a bezpečia v triede, čo prospeje nielen vášmu dieťaťu, ale aj jeho spolužiakom. Dieťa zrelé do školy sa nehanbí nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými. Vie rozoznať hru od povinnosti, vie spolupracovať.
Školy uvádzajú na svojich stránkach aj ďalšie nároky na deti. Napríklad by sa v jeho správaní nemali objavovať zlozvyky ako cmúľanie prstov, obhrýzanie nechtov, pokašliavanie, žmurkanie, pomočovanie. Dieťa by nemalo byť agresívne a biť sa, hádať. Malo by si zvykať bez väčších problémov na nové prostredie či osoby, hrávať sa spoločne s deťmi, nestrániť sa ich spoločnosti, nebyť ani bojazlivý a plačlivý, ani vzdorovitý.
Posledné rady pre rodičov
Na záver si dovolíme citovať zástupkyňu riaditeľa pre 1. stupeň Mgr. Janu Babjakovú zo ZŠ Angyalovej v Kremnici, ktorá na stránke školy radí rodičom prváčikov a prváčok:
- Minimálne v prvom školskom roku je potrebné podať deťom pri učení pomocnú ruku. Je málo detí, ktoré zvládnu prvý rok bez pomoci, pretože tempo výuky je naozaj vysoké.
- Pomáhajte preto deťom s úlohami, precvičujte s nimi písmenká v bežnom živote - hľadajte vybrané písmená v nápisoch na budovách, dajte dieťaťu zakrúžkovať všetky „áčka“ v novinovom článku, kúpte mu zaujímavú knižku, v ktorej budete spoločne čítať.
- Povzbudzujte dieťa, aby sa pri prvých problémoch nevzdalo, náročný je najmä prvý polrok, potom by si už dieťa na školské tempo malo pomaly zvyknúť.
Ak sa zistí, že je dieťa nespôsobilé na školskú dochádzku, neznamená to, že musí zaostávať v rozumovom vývine. Dieťa nespôsobilé - nepripravené na školskú dochádzku je aj dieťa s normálnymi intelektovými schopnosťami, s čiastkovými nedostatkami v niektorej z uvedených oblastí, ktoré sa procesom ďalšieho vývinu odstránia, vyrovnajú a po odklade školskej dochádzky je dieťa zaradené do 1. ročníka ZŠ. Je dôležité, aby dieťa, ktoré je zrelé a pripravené na školu, ju začalo navštevovať práve vtedy.
Veľa sa v súčasnosti hovorí o odklade školskej dochádzky, najmä v tej súvislosti, že počet detí s odkladom školskej dochádzky stúpa. Odklad školskej dochádzky je veľmi užitočný pre tie deti, ktoré sú chronicky choré a doporučí to odborný lekár. Takisto je odklad školskej dochádzky vhodný pre dieťa, ak má problémy psychického charakteru, prípadne zaostáva. Avšak samotný odklad školskej dochádzky nestačí a nerieši problém dieťaťa. Je treba aplikovať u týchto detí, ktoré to potrebujú, intervenčný program rozvíjania reči, poznania, tvorivosti, grafomotoriky a prosociálneho správania.
Vydavateľstvo Fragment, s.r.o. ponúka knihu od Sally Hewitt, ktorá môže byť skvelým pomocníkom pri aktívnej príprave dieťaťa na školu. Pomôže mu riešiť jednoduché úlohy a rozvíjať analytické myslenie.
tags: #co #by #malo #dieta #vediet #pred