Kreslenie je pre deti oveľa viac než len obyčajná zábava. Predstavuje dôležitý nástroj pre komplexný rozvoj ich osobnosti, kreativity, jemnej motoriky a komunikačných schopností. Už od útleho veku sa prostredníctvom kresby deti učia vyjadrovať svoje myšlienky, pocity a vnímanie sveta, čo je kľúčové najmä v čase, keď ešte nedokážu všetko vyjadriť slovami. Podpora kreslenia u detí vo veku 3 až 5 rokov si vyžaduje trpezlivosť, neustále povzbudzovanie a prispôsobenie aktivít ich aktuálnemu veku a individuálnym schopnostiam. Tento článok ponúka komplexný pohľad na to, čo možno očakávať od kresby trojročného dieťaťa, prečo je tento proces taký významný a ako efektívne podporiť jeho výtvarný a celkový psychomotorický rozvoj.
Prečo je kreslenie pre deti tak dôležité?
Kreslenie má pre deti mnohostranný význam a prispieva k ich harmonickému rozvoju v rôznych oblastiach. Je to prirodzená forma sebavyjadrenia, ktorá je úzko prepojená s emocionálnymi, intelektuálnymi a motorickými schopnosťami dieťaťa.
Jedným z kľúčových aspektov je rozvoj jemnej motoriky. Kreslenie vyžaduje presné pohyby rúk a prstov, čo pomáha deťom rozvíjať správny úchop ceruzky a iných kresliacich materiálov. Tieto zručnosti sú nevyhnutné pre neskoršie písanie, strihanie, lepenie a ďalšie aktivity, ktoré si vyžadujú precíznu motorickú koordináciu. Keď dieťa kreslí, trénuje spojenie oka, mozgu a ruky, čím posilňuje koordináciu oko-ruka.
Ďalším významným prínosom je rozvoj sebavedomia. Keď sa deťom darí v kreslení a ich tvorba je oceňovaná, buduje to ich sebavedomie a pocit úspechu. Dokončenie kresby a hrdosť na svoju prácu sú kľúčové k budovaniu zdravej sebadôvery. Oceňovanie snahy a výsledkov, namiesto kritiky, je esenciálne pre pozitívny vzťah dieťaťa k tvorivej činnosti.
Rozvoj kreativity a fantázie je neoddeliteľnou súčasťou kreslenia. Kreslenie umožňuje deťom objavovať svet okolo seba, experimentovať s farbami a technikami a rozvíjať svoju predstavivosť. Keď deti dostanú voľnosť pri kreslení, môžu vymýšľať vlastné príbehy a postavy, čo výrazne podporuje ich tvorivé myslenie a schopnosť riešiť problémy. Tento proces tiež posilňuje ich logické myslenie.
Kreslenie tiež úzko súvisí s rozvojom reči a komunikácie. Kresba je pre deti formou komunikácie, najmä keď ešte nedokážu vyjadriť svoje pocity slovami. Podobne ako detské džavotanie, prvé kresby sa neskôr zdokonaľujú a stávajú sa uceleným vyjadrením vnútorného sveta dieťaťa. Odborníci dokonca tvrdia, že kresba prakticky nahrádza písmo pre deti, ktoré ešte nedokážu svoje pocity a myšlienky komplexne verbalizovať. Uvoľnená ruka pri kreslení môže prispieť k uvoľneniu hovoridiel a zlepšeniu reči. Súvislosť medzi kreslením, písaním a rečou je zrejmá a prepojená.
Okrem toho, kresby detí môžu byť zrkadlom ich vnútorného sveta, pocitov a úrovne rozvoja. Slúžia ako cenný zdroj informácií pre rodičov a pedagógov o tom, čo dieťa prežíva a ako vníma svoje okolie. Často sú pokladané iba za detskú hru, avšak odborníci v nich nachádzajú aj spojenie detskej reality a snenia. Dieťa je pri kreslení vnútorne motivované tým, čo ho trápi alebo zaujíma.
Vývoj detskej kresby: Cesta od čmáraníc k vizuálnemu realizmu
Vývoj detskej kresby prechádza niekoľkými štádiami, ktoré súvisia s vekom dieťaťa a jeho celkovým rozvojom. Tieto fázy sú ukazovateľmi nielen fyzického, ale aj mentálneho a emocionálneho rastu dieťaťa. Je dôležité poznamenať, že nie všetky deti dosahujú tieto štádiá v rovnakom čase a na vývoj kresby v značnej miere vplýva aj okolie dieťaťa.
Prvé štádium kresby (11 - 20 mesiacov): Oboznamovanie sa s možnosťami
Toto je nezobrazujúce obdobie, kedy sa dieťa iba oboznamuje s podstatou kreslenia. Vytvára prvé čarbanice, ktoré ešte nemajú žiadny konkrétny zmysel. Deje sa tak približne okolo 11. až 20. mesiaca jeho života. Okolo jedného roka dieťa zisťuje, že ceruzka alebo štetec s farbou zanecháva určitú stopu na papieri. Spočiatku dokáže vytvárať iba bodky alebo škvrny. Tieto škvrny a bodky sú spájané s poznaním a skúsenosťami dieťaťa, ktoré v tomto veku spoznáva svet po kúskoch. Psychoanalyticky je toto štádium, kedy dieťa "kreslí škvrny alebo čmára", prirovnávané k pocitu potešenia, ktoré dieťa pociťuje pri vyprázdňovaní.
Druhé štádium kresby (okolo 2 rokov): Čmáranice a izolované predstavy
V tomto období dieťa prechádza od bezobsažných škvŕn k čmáraniciam rôzneho druhu. Okolo dvoch rokov už dieťa dokáže zvládať rôzne typy čmáraníc. Rozpoznáva rozdiely vo svojich čmáraniciach a uspokojuje ho najmä krúživý pohyb, ktorý spočiatku vykonáva v rýchlom tempe, no neskôr sa toto tempo spomalí. V tomto štádiu sa dieťa naučí vytvoriť uzavretý objekt, ako je napríklad ovál. Pre dospelého človeka tieto čmáranice často nemajú žiadny zrejmý význam, avšak deti v tom majú úplne jasno. Dokážu presne povedať, čo nakreslili, a dokonca tento obsah niekoľkokrát zmeniť. Vo veku 1,5 až 2 rokov dieťa po prvýkrát vytvára myšlienkový konštrukt skutočnosti. Svojím pozorovaním a vnímaním vzťahov okolo seba sa snaží o ich zachytenie, čím vstupuje do intepersonálnych vzťahov a trénuje spojenie oka, mozgu a ruky. Dieťa začína formovať na papieri tvary a prechádza do štádia izolovaných predstáv. Dokáže kresliť postavy a predmety, ktoré nie sú súčasťou nejakého deja alebo priestoru, napriek tomu, že dieťa to tak vníma. Vidí svoje postavy ako živé a konajúce.
Čo dokáže nakresliť trojročné dieťa? (Okolo 3 rokov)
Okolo tretieho roku života dochádza v kresbe dieťaťa k výraznému posunu. Už 2,5-ročné dieťa je schopné hrať sa s kľukatou čiarou, z ktorej neskôr vytvorí abstraktný ornament. Pred tretím rokom života spoznáva tvary ako kruh a špirála. Dieťa potrebuje zminimalizovať automatizmus, a hoci sa to nikdy nepodarí celkom, čím viac sa zapája rozum, tým skôr automatizmus ustupuje. Dieťa začne hľadať rovnováhu a objaví ďalšie dva tvary - štvorec a trojuholník. Tieto pratvary je možné už zmysluplne kombinovať, obmieňať a vyberať z nich jednotlivosti, ako sú uhly a krivky. Vo veku 2 roky a 2 mesiace dieťa vie "kresliť" slimáka, ale len jeho domček. Vie kresliť kruh, takže mu rodič môže nakresliť vláčik a mnoho vagónov, a dieťa potom dokreslí kolieska.
Kľúčovým prvkom v kresbe trojročného dieťaťa je vznik hlavonožca. Okolo tretieho roku dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí, známe ako "hlavonožce". Postava je vyjadrená kruhom predstavujúcim hlavu a trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky, ktoré reprezentujú nohy. Niekedy prikreslí aj ruky. V tomto veku prechádza čmáranie do uzavretej formy, čo znamená, že tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka. Materské školy si všímajú, že deti najmladšej vekovej kategórie, teda 3-4 ročné, by už mali zvládnuť "hlavonožca", ktorý znázorňuje postavu, ale aj zvieratko či predmet. V tejto fáze je dôležité dieťa povzbudzovať v kreslení a podporovať jeho záujem aj sprievodnými aktivitami.
Tretie štádium kresby (3 - 5 rokov): Situačná kresba a nárast detailov
Toto štádium predstavuje situačná kresba, kde dieťa kreslí postavy a predmety, ktoré sú súčasťou deja alebo priestoru. Ako dieťa rastie a jeho vývoj napreduje, k postave hlavonožca pribúdajú mnohé detaily.
Okolo 4 rokov: Dieťa skúša kresliť na papier svoje predstavy a rozvíja vnímanie pre proporcie. Dokáže zakresliť menší tvar do väčšieho, napríklad oči na tvár alebo gombíky na košeľu. Jemná motorika tu zohráva veľkú rolu, pretože jej stupeň vývoja rozhoduje o presnosti čiar. Malý umelec už nie je sám, kto vie, čo namaľoval. Dieťa sa snaží prostredníctvom svojich kresieb komunikovať s okolím a zachytáva svoje zážitky, spomienky a priania. Zobrazuje ešte predmety a ľudí, ktorí nie sú zasadení do priestoru ani deja, aj keď ich tak dieťa opisuje. Akonáhle je schopnosť kritizovať u dieťaťa vyvinutejšia ako jeho schopnosť kresliť, môže sa začať kresleniu vyhýbať. V kresbe možno pozorovať aj rozdiely medzi dievčatami a chlapcami v tom, aké predmety si vyberajú na zobrazovanie. Do štyroch rokov dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov.
Okolo 5 rokov: V zobrazení ľudskej postavy nastáva veľký pokrok medzi štvrtým a piatym rokom. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začína používať aj krk. Trup môže mať rôzne tvary: kruhový, oválny, štvorcový alebo obdĺžnikový. Dieťa však často končatiny kreslí ešte jednodimenzionálne, teda jednou čiarou. Okolo piateho až šiesteho roku života sa u detí ukotvuje ich "telesná schéma".
Okolo 6 rokov: V tomto veku už dieťa zvláda zobraziť postavu človeka kompletne. Dvojdimenzionálna kresba je častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Podľa štúdie, ktorú uverejnila Roseline Davido, 71,5 % päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky. Ľudská postava je zreteľne členená na hlavu a trup. Ruky sú nasadené k trupu a smerujú von do strán alebo hore. Luquet tvrdí, že detaily na postave pribúdajú s vývojom mentálnej úrovne, a rýchlosť, akou sa dieťa naučí kresliť postavy, závisí od jeho intelektuálneho vývinu. Preto sa rodičia nemusia obávať, ak ich dieťa kreslí postavu ako "hlavonožca", pretože postupne sa naučí kresliť trup a mnohé ďalšie detaily.
Okolo 7 rokov: Dieťa začína kresliť to, čo vidí. Kresba sa nachádza v období tzv. vizuálneho realizmu. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Nohy majú postavy bližšie k sebe, paže sú vo výške ramien a znázorňujú už aj krk. Oblečenie, vlasy a ďalšie detaily sú viac prepracované.
Ako podporiť kreslenie a grafomotorický vývoj u 3-5 ročných detí?
Podpora kreslenia u detí je investíciou do ich celkového rozvoja. Rodičia a pedagógovia môžu významne ovplyvniť grafomotorický rozvoj dieťaťa tým, že mu poskytnú rôznorodé podnety, ktoré zodpovedajú aktuálnej úrovni jeho vývinu.
1. Vytvorte podnetné a inšpiratívne prostredie
Kľúčové je zabezpečiť dostupnosť materiálov. Uistite sa, že dieťa má ľahký a neustály prístup k rôznym kresliacim materiálom, ako sú pastelky, farbičky, fixky, papier rôznych veľkostí a textúr. Ak rodičia umožnia dieťaťu kresliť na zvislé plochy, napríklad na papiere pripevnené na tabuli alebo na stene, a pripravia mu fixky, ktoré budú stále k dispozícii, môže dieťa kresliť, kedykoľvek bude chcieť bez toho, aby sa muselo pýtať. Vystavujte detské kresby na viditeľnom mieste, aby ste ich povzbudili a ukázali im, že si ich tvorbu vážite. Táto vizuálna inšpirácia a uznanie sú nesmierne motivujúce.
Dôležité je aj spoločné kreslenie. Kreslite s dieťaťom, aby ste ho inšpirovali a ukázali mu rôzne techniky a možnosti. Nie je nutné deti učiť, ako presne nakresliť slnko alebo človeka. Mali by sme ich nechať, aby si na to prišli samé. Ak deti vedieme k tomu, ako má vyzerať „správna“ postava alebo slniečko, z kresby sa vytráca autentickosť a dieťa je ochudobnené o vlastné skúmanie a objavovanie. Skutočnosť mu je predkladaná hotová a dieťa iba napodobňuje, a keď napodobní, tak je „úspešné“, čo však nie je cieľom.
2. Používajte rôzne kresliace materiály
Výber správnych kresliacich potrieb je kľúčový pre rozvoj správneho úchopu a radosti z tvorby.
- Pastelky: Pre najmenšie deti sú vhodné silnejšie a kratšie pastelky, ktoré sa im dobre držia v ruke. Pre staršie deti môžete zvoliť užšie pastelky. Dôležité je, aby pastelky kreslili jasnými farbami bez toho, aby na ne dieťa muselo tlačiť.
- Farbičky: Farbičky sú vhodné pre staršie deti, ktoré už majú lepšiu kontrolu nad rukou.
- Fixky: Fixky sú obľúbené pre ich sýte farby, ale je dôležité vyberať fixky, ktoré sú netoxické a ľahko umývateľné.
- Vodové farby a štetce: Maľovanie štetcom je pre deti zábavné a rozvíja ich koordináciu oko-ruka. Odporúča sa používať tenké ploché štetce a pripraviť si tri misky s vodou na umývanie štetca. Je dobré dohodnúť sa s dieťaťom na používaní len troch farieb, aby sa lepšie sústredilo. Pri samotnom maľovaní môže rodič napríklad nakresliť štyri väčšie bodky alebo krúžky na papier modrou farbou a priviesť dieťa k tomu, aby ich spojilo štetcom tiež modrou farbou. Aj keď bude čiara krivá a nerovnomerná, je to v poriadku. Následne môže rodič zelenou farbou nakresliť tri body v tom istom obrázku a tiež požiadať dieťa, aby ich spojilo. Takéto maľovanie je dobré na motoriku dieťaťa a neskôr vedie aj k rozpoznávaniu základných rovinných útvarov.
- Prstové farby: Pre najmenšie deti sú vhodné prstové farby, ktoré umožňujú experimentovať s farbami a textúrami bez použitia nástrojov. Môžete si dokonca pripraviť aj "jedlú" farbu na prsty zmiešaním 75 g hladkej múky s vodou. Pokiaľ bude farba redšia, nebude držať na prste, ak príliš hustá, bude tvoriť hrudky. Hmotu nechajte vychladnúť a zafarbite ju malým množstvom potravinárskej farby či vodovými farbami.
- Voskovky: Voskovky sú mäkké a ľahko sa s nimi kreslí, čo je ideálne pre malé deti.
3. Zamerajte sa na proces, nie na výsledok
Povzbudzujte snahu: Chváľte dieťa za snahu a úsilie, ktoré vkladá do kreslenia, bez ohľadu na to, ako vyzerá výsledný obrázok. Oceňovanie ich snahy a výsledkov je kľúčom k budovaniu ich sebadôvery.Nehodnoťte kresby: Vyhnite sa kritike a radšej sa zamerajte na to, čo sa dieťaťu na jeho kresbe páči a čo ho inšpirovalo. Namiesto kritiky skúste povedať: "To je zaujímavý obrázok! Povedz mi o ňom viac."Podporujte fantáziu: Nechajte dieťa, aby si samo určilo, čo kreslí, a podporujte jeho fantáziu a kreativitu. Nechajte deti kresliť spontánne, bez obmedzení a pravidiel. Tento prístup pomáha deťom uvoľniť sa a užiť si proces tvorby bez tlaku.
4. Hravé aktivity a cvičenia
Integrujte kreslenie do hravých aktivít, ktoré rozvíjajú rôzne schopnosti.
- Spájanie bodov: Táto aktivita rozvíja jemnú motoriku a koordináciu oko-ruka.
- Vymaľovávanie: Vymaľovávanie omaľovánok pomáha deťom učiť sa rozpoznávať farby a trénovať presnosť. Odporúčajú sa väčšie omaľovánky, ktoré netreba maľovať viac ako troma farbami, aby sa dieťa sústredilo viac na držanie štetca/ceruzky a tvary, než na pestrosť.
- Kreslenie podľa predlohy: Ukážte dieťaťu, ako nakresliť jednoduché tvary a postavy, a nechajte ho, aby ich napodobňovalo.
- Kreslenie príbehov: Vymýšľajte si s dieťaťom príbehy a nechajte ho, aby ich ilustrovalo.
- Kreslenie vonku: Využite prírodu ako inšpiráciu a kreslite kvety, stromy, zvieratá alebo krajinu.
- Kreslenie do piesku a snehu: Táto aktivita je vhodná pre najmenšie deti, ktoré ešte nemajú dobrú kontrolu nad ceruzkou.
- Kreslenie pomocou šablón: Šablóny môžu deťom pomôcť nakresliť zložitejšie tvary a postavy.
- Kreslenie realistických obrázkov: Kreslite spoločne realistické obrázky, napríklad osobu s hlavou, očami, ústami, nosom, ušami, rukami aj nohami.
5. Rozpoznávanie farieb
Farby, ktoré deti používajú, môžu mať pre ne osobitný význam, pretože môžu inštinktívne voliť farby podľa svojho emocionálneho stavu.
- Základné farby: Začnite so základnými farbami (červená, modrá, žltá, zelená) a postupne pridávajte ďalšie.
- Hry s farbami: Hrajte sa s dieťaťom hry, pri ktorých rozpoznáva a pomenúva farby.
- Pozorovanie sveta: Choďte von a pozorujte svet - "Akú farbu má tráva? Akú farbu má obloha?"
- Vzdelávacie pesničky: Využívajte vzdelávacie pesničky o farbách.
- Trpezlivosť a chvála: Buďte trpezliví, vytvárajte príležitosti na učenie farieb nenútene a chváľte každú snahu. Ak sa dieťa pomýli, pokojne opravte bez kritiky: "Takmer! To je červená."
6. Správny úchop ceruzky
Dôležitosť správneho úchopu: Je dôležité, aby si dieťa zafixovalo správny úchop ceruzky, pretože zlý úchop sa potom ťažko preučuje. Vývoj úchopu prechádza niekoľkými fázami:
- Dlaňový úchop: Zhruba od 1 roka držia deti pastelky dlaňovým úchopom. Pastelky pre najmenšie deti majú špeciálny úchop do dlane.
- Hrstičkový úchop: Medzi 2. a 3. rokom dieťa drží pastelku hrstičkovým úchopom. Začína ju uchopovať do prstov. Pre deti, ktoré držia ceruzku hrstičkovým úchopom, sú vhodné hrubé a krátke pastelky. Pastelky môžu byť užšie ako pastelky na dlaňový úchop.
- Štipkový úchop: Medzi 3. a 4. rokom sa pomaly prechádza na štipkový úchop, kedy dieťa drží pastelku tromi prstami. Palec a ukazovák sú bruškami proti sebe a zvierajú písaciu potrebu, pričom ostatné prsty sú položené na papieri a dlaň je voľná. Pre trénovanie správneho štipkového úchopu sú ideálne trojhranné pastelky.
7. Čo robiť, ak dieťa nechce kresliť?
Ak dieťa odmieta kresliť, je dôležité nenútiť ho. Namiesto toho skúste ponúknuť iné kreatívne aktivity, ako napríklad modelovanie, strihanie alebo lepenie. Pokúste sa zistiť príčinu, prečo dieťa nechce kresliť. Možno má strach z neúspechu, alebo ho kreslenie jednoducho nebaví. Ak dieťa nebaví kreslenie ceruzkami, skúste mu ponúknuť iné materiály, ako napríklad farby, fixky alebo voskovky. Urobte z kreslenia zábavnú aktivitu, pri ktorej sa dieťa uvoľní a zabudne na strach z neúspechu. Dôležité je tiež sledovať celkový psychomotorický vývoj dieťaťa, pretože trojročné deti už vedia nadväzovať prvé priateľské vzťahy, rozopnúť a zapnúť gombíky, strihať rovno nožnicami a stoja na jednej nohe. Ak má dieťa chuť, dokáže samo rozopnúť aj zapnúť gombíky, čo mu umožňuje samostatné obliekanie. Pri strihaní nožnicami dokáže udržať líniu strihu takmer rovno.
8. Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak nekreslí 4 až 5-ročné dieťa, môže ísť o oslabenie v grafomotorickom vývine, nerovnomerný vývin alebo oneskorené zrenie psychických funkcií. Môže to znamenať, že dieťa nemá dostatočne rozvinutú jemnú motoriku, grafomotorické schopnosti, vizuo-motorickú koordináciu alebo pozornosť. U niektorých detí môže ísť až o tzv. dyspinxiu, čo je špecifická porucha kreslenia. V takýchto prípadoch je vhodné vyhľadať odbornú pomoc, napríklad u psychológa alebo špeciálneho pedagóga. Odborníci pripomínajú, že porovnávanie kresby dieťaťa s danými štandardmi by nemalo byť jediným kritériom pri posudzovaní jeho vývinu. Aj medzi deťmi, ktoré majú podpriemernú kresbu, sa môžu nachádzať nadpriemerne inteligentné deti. Posudzovať tak ich vyspelosť iba podľa kresby je problematické a nedostatočné.
Grafomotorický vývoj a školská zrelosť
Grafomotorika je jedným z kľúčových kritérií pre posudzovanie zrelosti dieťaťa pre školu, pretože je dôležitou podmienkou pre písanie. Mnohé deti predškolského veku potrebujú, aby sme ich grafomotorický vývoj podporili. Počas celého predškolského obdobia by dieťa malo mať dostatok príležitostí a podnetov ku grafickému prejavu. Okrem spomínaných tipov by sme mali dbať aj na správne uchopovanie písacieho náčinia.
Deti potrebujú získavať rôzne skúsenosti, ktoré im pomôžu rozvíjať jemnú i hrubú motoriku. Trojročné dieťa sa stáva oveľa pohyblivejšie. Dokáže napríklad chodiť po schodoch hore a dole a pritom striedať obe nohy, niekedy sa nepotrebuje ani pridržiavať zábradlia. Výborne zvláda jazdu na trojkolke či bicykli s prídavnými kolieskami. Trojročné deti sa rady pretekajú v rôznych hrách založených na skákaní, behaní a lezení. Testom pre zrelosť hrubej motoriky je stoj na jednej nohe. Pri stavaní kociek dokáže trojročné dieťa na seba postaviť 9 - 10 kociek bez toho, aby veža spadla, pričom dôležitá je rovnosť podkladu, na ktorom dieťa vežu stavia.
Cvičenia na rozvoj grafomotoriky
Na podporu grafomotorického vývoja možno využiť rôzne cvičenia:
- Správne postavenie prstov ruky: Dieťa otvorí ruku dlaňou hore. Vložíme mu na dlaň fazuľku a vyzveme ho, aby ju zachytilo skrčením malíčka a prstenníka. Ostatné prsty sú pri tom vystreté (akoby dieťa ukazovalo počet tri). Potom dieťa ruku otočí smerom k podložke, na ktorej je rozsypaná fazuľa alebo papierové guľôčky. Fazuľku stále drží dvoma prstami pritlačenými k dlani.
- Vhadzovanie predmetov do fľaše: Dieťa zbiera drobné predmety zo stola a po uchopení tromi prstami ich vhadzuje do fľaše. Týmto spôsobom si precvičuje nielen správne postavenie prstov pri držaní ceruzy, ale aj priestorovú orientáciu.
- Rozvíjanie haptiky: Haptika, alebo reč dotykov, sa rozvíja prostredníctvom manipulácie s rôznymi textúrami a predmetmi.
- Hádzanie, chytanie a hod na cieľ: Zdokonaľovanie týchto zručností je dôležité pre rozvoj grafomotoriky a celkovej koordinácie.
- Navliekanie korálikov a guľôčok na niť: Toto je chronicky známe a veľmi obľúbené cvičenie, ktoré pozná každá učiteľka materskej školy pre jeho prínos pre jemnú motoriku.
- Maľba penou na holenie po nafúknutom balóniku: Táto trochu nezvyčajná, no obľúbená činnosť stimuluje zmysly a motoriku.
- Cvičenie pravo-ľavej orientácie: Kreslenie vlastnej mapy alebo hra na telo, kde sa dieťa dotýka rôznych častí svojho tela, pričom vzorová osoba používa zrkadlové dotyky.
- Rečové cvičenia: Pomocou riekaniek a porekadiel si dieťa uvedomuje, že všetko v živote prebieha v určitom poriadku a následnosti dejov. Trojročné dieťa hovorí plynulejšie, je si istejšie, má rado nové slovíčka a samo si rado nové tvary slov tiež vymýšľa. Uvedomuje si, že prostredníctvom reči dokáže ovládať správanie iných ľudí, takže začne používať slová ako "Prines mi", "Môžem dostať", "Skúsim to", "Ty to urobíš", "Pomôž mi" a podobne. Rozvoj gramatiky je rýchly. Ak dieťa hľadá na vyjadrenie správny tvar slova, šetrne ho doplňte. Šetrne opravujte chyby, ktoré práve povedalo, ale oprava nie je nutná vždy. Pýtajte sa na názor dieťaťa, ak viete, že odpovie tak, že s tým môžete súhlasiť, a používajte dlhšie a zložitejšie vety.
"Čítanie" detských kresieb: Odkazy z vnútorného sveta dieťaťa
Neexistuje nijaká všeobecne platná metodika posudzovania a hodnotenia detského výtvarného prejavu. Vyžaduje si to skúsenosti a schopnosť zachytiť signály, ktoré nám dieťa vysiela. Tak ako historik umenia posudzuje obraz z hľadiska formy a obsahu, tak aj pri detskej kresbe môžeme dieťa vnímať ako umelca a dospelého ako vedca, ktorý si všíma určité kritériá. Každá detská kresba môže odrážať ich vnútorný svet, pocity a úroveň rozvoja. Deti v predškolskom veku, teda do 6. roku života, nie sú schopné samé rozprávať o svojich pocitoch. Tieto pocity však vedia vyjadriť napríklad v tom, čo nakreslia doma alebo v škole. Kresba nám pomôže odhaliť, čo dieťa prežíva a ako vníma svoje okolie.
Pri "čítaní" kresby je dôležité všímať si nasledovné aspekty:
- Správanie dieťaťa počas výtvarného aktu: Všímame si jeho záujem alebo nezáujem o kresbu. Ako dieťa reaguje na výzvu kresliť - či kreslí podľa inštrukcie, čaká na pokyny, alebo pracuje samostatne. Dôležité je tiež, či je so svojím výtvorom spokojné, alebo ho chce vylepšiť či dokonca zničiť. Pozornosť si zaslúži aj to, či počas procesu tvorby často gumuje alebo opravuje. Niektoré deti sú nadmieru spokojné aj s veľmi nedokonalým a na ich vek neprimeraným výtvorom, zatiaľ čo iné potrebujú svoju prácu neustále vylepšovať.
- Téma: Ak má dieťa ľubovoľnú tému, všímame si logiku kresby a aké námety preferuje. To nám môže prezradiť, čo dieťa zaujíma a čím sa „jeho hlavička zaoberá“. Napríklad chlapec, ktorý do šiestich rokov kreslil výlučne autá a stroje zvnútra ako technické výkresy, a len zriedka strom. Keď už raz nakreslil strom a jeho mama reagovala hlasným zvolaním: „Konečne, príroda!“, ukázalo to, aká je jeho myseľ zameraná.
- Farba: Všímame si, či dieťa uprednostňuje teplé alebo skôr studené farby. Či dostatočne využíva ponúkanú škálu farieb, alebo je jeho kresba fádna, farebne chudobná. Dôležité sú aj kombinácie farieb, ktoré dieťa používa. Výskumy, napríklad Fleminghaus (1959), ukázali, že výber farieb je u detí pomerne konštantný. Chlapci uprednostňovali červenú, žltú, fialovú a modrú, zatiaľ čo dievčatá červenú, fialovú, žltú a nakoniec modrú. Avšak pozor: ak dieťa častokrát kreslí hlavne čiernou farbou, neznamená to automaticky, že je smutné alebo sa niečoho bojí. Môže to však byť signál, že niečo nie je v poriadku, ak dieťa neprimerane preferuje čiernu farbu. V jednom kazuistickom výskume sa čierna farba v podobe čierneho bodu objavovala pravidelne v rôznych kresbách 9-ročného dieťaťa s diagnózou cukrovka, akoby nevedome znázorňovalo „čierny bod svojho života“.
- Využitie priestoru: Ako dieťa využíva priestor na papieri? Využíva ho dostatočne, alebo kreslí len v nejakej časti, na okraji, v rohu? Využitie priestoru a umiestnenie obrázka na kresbe je dôležité.
- Kompozícia a integrácia kresby: V akom vzťahu dieťa jednotlivé prvky nakreslí. Sledujeme zostavovanie, usporiadanie a umiestnenie prvkov do celku. Napríklad dieťa so zajakavosťou a strachom z verbálnej komunikácie nakreslilo kresbu s mnohými osamotenými objektmi (dom, strom, postava, kvety, zvieratá), medzi ktorými neexistovala „komunikácia“, čo poukázalo na jeho nesmiernu osamelosť a neschopnosť nadviazať kontakty.
- Znázornenie postáv: Ak sa postavy v kresbe vyskytujú, všímame si ich veľkosť. Malé postavy (objekty) obyčajne poukazujú na znížené sebavedomie. Ďalej sledujeme ich proporcie, či dieťa nakreslí všetko, čo má postava mať, alebo nejaké časti vynechá, prípadne nakreslí predimenzovane alebo neprimerane.
- Línia, čiže čiara: Zaujíma nás intenzita a prítlak. Aká je čiara? Výrazná? Nevýrazná? Súvislá? Prerušovaná? Existujú čiary rýchle, živé alebo aj agresívne, ktoré dokážu prederaviť aj papier. Na druhej strane sú ťahy váhavé, ostýchavé alebo ledva sa dotýkajúce papiera. Už od raného veku, až na pár výnimiek, existuje súvislosť medzi grafickým prejavom a náladou, povahou. Zvýšený prítlak sa môže objaviť u detí agresívnych alebo detí napätých, naopak slabá intenzita čiary môže signalizovať neistotu. Expresivita farby úzko súvisí s expresivitou ťahu.
- Detaily: Pri detailoch si všímame ich vypracovanosť a prítomnosť v kresbe. Napríklad prítomnosť veľkého počtu detailov u 4-ročného dieťaťa môže poukazovať na výbornú pozorovaciu schopnosť a nadpriemerný intelekt. Naopak, pedantné až prehnané vypracovanie detailov sa často objavuje v kresbách neurotických a úzkostných detí.
Na záver je dôležité pripomenúť, že kresba sa posudzuje v celkovom kontexte osobnosti dieťaťa. Ostáva však čiastkovou, hoci dosť podstatnou správou o ňom. Môže byť výraznou pomôckou pri odhaľovaní, ale aj korekcii príčin jeho problémov. Tento proces je dlhodobý a vyžaduje „mravenčiu prácu“ a nesmiernu trpezlivosť, ako zo strany dieťaťa, tak aj dospelých.
tags: #co #ma #dieta #vediet #nakreslit #v