Vývin každého dieťaťa je jedinečný. Napriek tomu, že máme definované vývinové míľniky pre daný vek, nie všetky deti ich musia dosiahnuť v rovnakom čase a rovnakým spôsobom. Na ceste od batoľaťa k dospievajúcemu jedincovi prechádza dieťa mnohými fázami, pričom každá z nich formuje jeho osobnosť, schopnosti a pohľad na svet. Desaťročné dieťa sa nachádza na zaujímavej hranici - už to nie je malé dieťa, no ešte ani dospelý. Toto obdobie, často označované ako predpuberta, je plné významných zmien, ktoré sú odrazom predchádzajúcich vývinových etáp a zároveň prípravou na dospievanie. Aby sme lepšie pochopili desaťročné dieťa, je užitočné pozrieť sa na cestu, ktorou prešlo, a na výzvy, ktoré ho čakajú.
Základy vývinu: Od batoľaťa po predškoláka
Život detí je plný istých míľnikov, ktoré sú dôležité ako pre ne, tak i pre nás rodičov. Od bábätka až do puberty sa toho na deti toľko ‘nalepí‘. Sú však zásadné veci, ktoré by mali byť súčasťou života každého jedného dieťaťa. Pochopenie predchádzajúcich vývinových fáz nám pomáha vnímať komplexnosť a kontinuitu vývoja, ktorá vedie až k charakteristikám desaťročného dieťaťa.
Prvý rok života: Míľniky a objavovanie sveta
Za prvý rok života sa dieťatko rozvíjalo v mnohých smeroch, po stránke fyzickej i psychickej. Obrovský pokrok nastal v motorike - jemnej (drobné pohyby rúk, úchopy…), hrubej (sedenie, lozenie, chodenie), v sociálnej oblasti i v rozvoji reči, mimiky, fantázie, myslenia. Pokrok, ktorý dieťa urobilo za prvý rok svojho života, už nikdy nebude taký enormne rýchly.
Vývin reči v 12. mesiaci:Každé dieťa je originálne, nielen čo sa týka výzoru, záujmov, ale aj reči. Kým niektoré detičky už v roku džavocú, iné si na svojom prejave dávajú záležať. Je to individuálne. Spočiatku sa rozvíja porozumenie, až potom aktívna slovná zásoba, teda slová, ktoré dieťa správne spojí s danou vecou (napr. auto) a pomenuje ich. Vývoj reči je veľmi individuálny. Najprv sa rozvíja porozumenie, až neskôr aktívna slovná zásoba. Niektoré deti už okolo svojich 1. narodenín zreteľne vyslovia niekoľko jedno- a dvojslabičných slov, ako napríklad mama, tata, baba, pápá alebo nie, bác či dokonca auto. Iným deťom sa jazýček ešte stále nerozviazal a dohovárajú sa džavotaním a mimikou. Ďalšie si tvoria vlastný slovník, ktorým opisujú ľudí, zvieratá, veci, činnosti či jedlá. Mama a otec rýchlo porozumejú reči svojho miláčika. Menej blízki alebo neznámi ľudia však zvyčajne netušia, čo dieťa hovorí, preto im rodičia musia „tlmočiť“. Zvyšuje sa záujem o riekanky, obrázky, čo by mali rodičia podnecovať pozeraním vhodných knižiek.
Fyzický vývoj a motorika v 12. mesiaci:Samostatnosť - črta, ktorú rodičia u svojho ročného dieťatka môžu pozorovať čoraz viac - v pokusoch o chôdzu, jedenie, hru atď. Dieťa v 12. mesiaci zvyčajne vie samostatne sedieť, postaviť sa, pridŕžajúc sa nábytku alebo vás, a znovu sa posadiť. Dokáže uchopiť prštekmi aj drobné predmety vo veľkosti hrášku (kliešťový úchop), podávať si predmet z jednej rúčky do druhej, otáčať ho a obzerať si ho zo všetkých strán. Človek je v tomto veku nesmierne zvedavý a živý, potrebuje priestor, pohyb a príležitosť na objavovanie svojho okolia. Prostredie, v ktorom sa pohybuje, však musí byť bezpečné. Nikdy ho nenechávajte bez dozoru - najmä nie v kuchyni pri varení, v kúpeľni pri kúpaní a určite nie na balkóne. Učte ho, čo je nebezpečné, vysvetľujte mu, prečo musí byť opatrný.
Chôdza v 12. mesiaci:Čakanie na prvý krok dieťatka môže byť občas frustrujúce. Pre rodičov je signálom zdravého vývoja dieťaťa po pohybovej stránke, a tiež znakom osamostatňovania sa. Čas prvých krôčikov a samostatnej chôdze je však individuálny. Najprv sa dieťa obracalo, potom sedelo, naučilo sa postaviť a stáť. Približne vo veku 9 - 10 mesiacov sa objavuje prvý krok (obchádzanie nábytku ap.). Neskôr sa rozvíja chôdza ďalej, niektoré deti začnú chodiť v 11. či 12. mesiaci. Niektoré sú opatrnejšie a dlhšie chodia s pridržaním sa rúk rodiča ap. Širšia norma udáva, že zdravé dieťa sa naučí samostatne chodiť najneskôr do 17. - 18. mesiaca. Avšak, to, že samostatne chodí ešte neznamená, že sa vývin jeho chôdze ukončil. Naopak, chôdza sa zdokonaľuje - dieťa chodí po rovnej dlážke, po tráve, v snehu, z kopca, učí sa chodiť dopredu, dozadu, prekračovať prekážky ap. Pre zdravý vývin dieťaťa nie je vhodné podporovať jeho chôdzu v chodúľkach. Ich používanie nie je bezpečné a vedie k zlozvykom - chôdza na špičkách, krivenie chrbtice ap. Platí, že dieťa začne samo chodiť vtedy, keď je na to (fyzicky i psychicky) pripravené.
Hra a sociálne zručnosti v 12. mesiaci:Ročné dieťa sa už dokáže aj krátko zahrať. Vie vkladať geometrické tvary do skladačky, ktoré mu rodič pomáha pomenovať. Skladá kocky na seba, kolieska na tyč, ťahá hračku na povrázku, ukladá a vyťahuje predmety zo škatule, rozpoznáva niektoré zvieratká na obrázkoch. Sociálne zručnosti sa takisto rozvíjajú. Dieťa už dokáže reagovať na výzvy rodiča, napr. „Daj mi auto.“ Už vie rozlišovať jednoduché príkazy, čo je dovolené - zakázané, správne - nesprávne. Má záujem hrať sa, avšak skôr s dospelými, ktorí mu rozumejú a dokážu sa mu prispôsobiť. V tomto veku sa ešte malé deti nedokážu hrať so svojimi rovesníkmi, hrajú sa vedľa seba, prípadne si berú hračky. Je to preto, že dieťa v tomto veku je ešte príliš zamerané na seba a svoje potreby. Nesmieme zabudnúť na to, že aj keď dieťa začína chápať, že druhý prežíva bolesť a prejavuje aj akýsi súcit, keď niekto predstiera plač, aj tak zostáva veľmi egocentrické a zamerané na seba a svoje potreby. Jeho mottom je: všetko je moje a všetci sú tu len pre mňa. Napríklad dieťa vytrvalo vyžaduje, ak niečo chce a odmieta to, čo sa mu nepáči. Požičať hračku, vypýtať si ju, neplakať, keď niekto hračku vezme - to všetko je výchovná úloha rodičov. Je potrebné ho citlivo viesť k tomu, aby sa dokázalo rozdeliť a postupne spolupracovať. Využiť na to možno aj rôzne napodobňovacie hry, pretože dieťa chce v tomto období všetko napodobňovať. Je dobré podporovať dieťa a prizývať ho napr. k pomoci v kuchyni (napr. vaľkať cesto, vykladať riad z umývačky, ukladať ponožky do skrinky ap.). Všetko, čo sa dieťa naučí si ukladá do pamäti = učí sa žiť. Dieťa radšej napodobňuje skutočne než „akože“ symbolicky. Radšej teda vyrába niečo zo skutočného cesta a dáva to do skutočnej rúry, než akoby sa na to hralo na detskom sporáku s detským riadikom.
Stravovanie a sebestačnosť v 12. mesiaci:Stále viac treba podporovať samostatnosť v jedení. Ročné dieťa už vie samo piť z hrnčeka, vie si trafiť lyžičkou do úst, hoci rado papá rukami. Strava ročného dieťaťa má byť vyvážená a čo najčerstvejšia. Pokrmy pripravujte tak, aby obsahovali menšie aj väčšie kúsky, ktoré si malý jedák sám chytí do prštekov - od hrášku a rezancov cez krajček chleba či plátok jablka až po hrubšie kúsky mäsa. Do 1. roka by deti nemali konzumovať údeniny, morské plody, jahody, citrusové plody, kivi. Naďalej platí jedlá nesoliť, nekoreniť. Dieťa stále potrebuje v strave mlieko. Ak už dojčenie nie je možné, je vhodné podávať dieťaťu mliečnu formulu. Opatrnosť so zavádzaním nových potravín platí najmä u detí, ktoré majú alergiu alebo predispozíciu na ňu. Strava by však mala byť pestrá, plná vitamínov, nemalo by v nej chýbať mäso, ovocie, zelenina, mliečne výrobky, pečivo atď. V mnohom je podobná strave dospelých. Dieťa už má dobre vyvinuté chute, vyberá si, čo jesť bude, a čo nie. Skutočne, stravovanie môže byť zábava, teda viac pre dieťa ako pre rodičov, od tých vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a fantázie.
Štyri roky: Svet zvedavosti a emočných výkyvov
Vo veku 4 rokov je dieťa obvykle veľmi zvedavé, má chuť sa učiť, postupne sa zlepšuje jeho pamäť a schopnosť sústrediť sa. Zároveň však v tomto období deti ľahko vybuchnú, nazlostia sa, rozplačú - ich emócie sú akoby na hojdačke. Už v tomto období treba mať troška nastražené „radary“ a sledovať, či vaše dieťa nepotrebuje niekde posilniť v rozvoji svojich schopností.
Reč a komunikácia vo veku 4 rokov:V tomto veku dieťa viac začína rozvíjať svoju hru, zdokonaľuje reč a motoriku. Vie rozprávať o obrázkoch - krátky príbeh, čo vidí nakreslené napr.
Sociálny vývin a hra vo veku 4 rokov:Stále prevažuje individuálna hra dieťaťa, začiatkom 4. roku deti začínajú obľubovať hru vo dvojici, trojici. Mala by sa objavovať hra „na niečo“ - obchod, lekára.
Päť rokov: Stabilizácia a rozvoj sociálnych zručností
Vývin dieťaťa je ovplyvnený prostredím, v ktorom vyrastá a skúsenosťami, ktoré sú mu dopriate. Päť rokov znamená v živote malého človiečika určitý zlom. Možno si dávate otázku, čo by vaše päťročné dieťa malo ovládať, ako by sa malo správať, čo by malo v určitých situáciách zvládnuť. Samozrejme, každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa svojím tempom.
Sociálne a emocionálne zručnosti v 5. roku:Dieťa začína byť pokojnejšie, nadobúda sebavedomie a môžete sa na neho spoľahnúť. Dieťa oveľa lepšie zvláda svoje pocity a sociálne situácie, je už oveľa nezávislejšie. Ak sa napr. hnevá, môže sa samo rozhodnúť, ako svoj hnev zvládne, či sa pôjde upokojiť do svojej izby alebo sa upokojí inak. Päťročné deti sú spoločenské a priateľstvá hľadajú už aj za hranicami svojej rodiny. Chcú sa s kamarátmi navštevovať a stretávať sa na ihriskách. Uprednostňujú zložitejšie hry plné fantázie a dramatickosti. Rado robí radosť kamarátom. Rado spieva, tancuje, a to aj s inými deťmi. Preukazuje viac nezávislosti, je ochotné ísť sa pohrať k susedom, ku spolužiakovi zo škôlky (bez prítomnosti rodiča). Čoraz častejšie súhlasí s pravidlami, ktoré stanovil niekto iný. Dieťa v piatich rokoch dokáže vyjadriť svoje pocity, ale občas pri ich identifikácii potrebuje pomoc. Má oveľa lepšiu kontrolu nad svojimi pocitmi a nečakaných výbuchov hnevu či smútku. I keď na jednej strane je päťročné dieťa čím ďalej tým viac nezávislé, na druhej potrebuje aj naďalej veľa vašej lásky a pozornosti. Vaša láska a rodina sú tou najdôležitejšou vecou v živote dieťaťa.
Reč a komunikácia v 5. roku:Päťročné deti väčšinou vyslovujú slová čisto, hovoria v rozvitých vetách a používajú gramatické pravidlá. V ich výslovnosti môžu byť ešte nejaké nedostatky - väčšinou sú to písmená R, L a sykavky, ktoré deti v tomto veku ešte trápia. Ak má vaše dieťa problém s výslovnosťou, v piatom roku je najvyšší čas začať to riešiť. Návštevu logopéda už neodkladajte, je dobré vstúpiť do školy už s bezproblémovou výslovnosťou. Päťročné deti majú bohatú slovnú zásobu, ktorá stále rýchlo rastie. Vedia počkať, až príde naň rad, ak sa rozprávajú viacerí. Sú schopné prerozprávať krátky príbeh. Vedia povedať svoje celé meno, priezvisko a tiež adresu, kde bývajú. Päťročné dieťa sa každý deň naučí približne 5 až 10 nových slov. Trénujte s dieťaťom opisovanie obrázkov tak, aby vedelo povedať súvisle 5 - 6 viet. Podporte dieťa, aby rozprávalo o tom, čo zažilo napríklad počas dňa. Motivujte ho k tomu, aby sa pokúsilo povedať, o čom bola rozprávka, film a podobne. Motivujte ho, aby samo vymyslelo napríklad iný koniec rozprávky a podobne.
Budovanie komunikačných schopností u detí s PAS
Myslenie a kognitívne schopnosti v 5. roku:Rozsah pozornosti päťročného dieťaťa sa každý deň zvyšuje. Vie sa zamerať na určitú tému aj na dlhšiu dobu. Chápe jednoduché pojmy ako je dnes, zajtra, včera, pozná ročné obdobia, učí sa počítať. Niektoré deti vedia počítať do 10, iné do 20 alebo aj do 100. Niektoré päťročné deti poznajú niektoré písmená. Mnohé dokonca v tomto veku dokážu napísať a prečítať svoje meno. Poznajú minimálne 4 farby a 3 tvary. Päťročné dieťa vie povedať svoju adresu, ale aj to, kedy má narodeniny, mená rodičov, súrodencov a podobne. Je schopné splniť rôzne pokyny. Pozná veci, ktoré sú súčasťou každodenného života, napr. peniaze, jedlo, domáce spotrebiče a podobne. Pozná tiež pojmy „pod, nad, hore, dole, vpredu, vzadu, pred, za“. Je schopné triediť predmety podľa viacerých charakteristík. Napríklad rozumie takým pojmom ako: „veľké modré štvorce“ alebo „malé žlté trojuholníky“. Má dobre vyvinutú aj pozornosť. Vo veku 5 rokov dieťa dokáže byť sústredené 10 - 12 minút. Dokáže zopakovať krátku básničku hneď po tom, ako ju počuje. Deti v tomto veku milujú rytmus. Rady tlieskajú do rytmu na pesničku, ktorú počúvajú.
Pohyb a jemná motorika v 5. roku:Dieťa má už natoľko koordinované pohyby a dokáže dobre udržať rovnováhu, že pravdepodobne zvládne aj jazdu na bicykli bez oporných koliesok. Tiež dokáže skákať cez švihadlo, zvládne prvé kroky na kolieskových i ľadových korčuliach, i jazdu na skateboarde. Dokáže skákať na jednej nohe, skúša skateboardy a pennyboardy, začínajú ho zaujímať tímové hry. Využite každú príležitosť na improvizované hry, ktoré podporujú koordináciu ruky a oka (príprava na písanie). Kotúľajte guľôčky do jamky, hádžte fazuľky na určený cieľ, krúžky na tyč. Zo športov je vhodné hádzanie do nižšieho koša, zhadzovanie kolkov, biliard, bicyklovanie, korčuľovanie, hra s loptou, tancovanie, plávanie. Pri rozvoji jemnej motoriky podporujte dieťa v činnostiach ako kreslenie, vymaľovávanie, strihanie, lepenie, skladanie, navliekanie korálikov, šitie. Nakreslite jednoduché tvary a nechajte dieťa vystrihovať ich. Naučte dieťa písať svoje krstné meno (veľkými tlačenými písmenami).
Desaťročné dieťa: Na prahu puberty a autonómie
Okolo desiatich rokov príde tá chvíľa, kedy si zrazu uvedomíme, že už to nie sú tie naše malé bábätká, ktoré nás ku všetkému potrebujú, no s tým ide ruka v ruke nielen samostatnosť, ale aj istá dávka zodpovednosti. Podľa niektorých psychológov je práve vek od 9 do 13 rokov obdobím, kedy sa dieťa postupne odpútava od rodičov a chce sa stať nezávislejším. Aby bol tento prechod hladký, mali by rodičia práve do tohto veku pomôcť získať základné životné zručnosti. Naša najstaršia už oslávila svoje deviate narodeniny a pomaly v jej správaní badáme určité zmeny. Na jednej strane je to stále naše bábätko, ktoré má potrebu nám dokazovať svoju bezhraničnú lásku, na strane druhej čoraz častejšie (a niekedy s veľkým hnevom) prejavuje svoje zásadné názory a postoje, ktoré sa výrazne líšia od tých našich. Táto akoby bipolarita je úplne prirodzenou prípravou na pubertu a dospievanie, a ako vždy je dobré byť pripravený a snažiť sa pochopiť, odkiaľ toto správanie pramení.
Charakteristika predpubertálneho obdobia (9 až 12 rokov)
Montessori pohľad na výchovu detí v predpuberte, teda veku 9 až 12 rokov, prináša cenné vhľady do tohto transformačného obdobia.
- Objavovanie vlastnej autonómie: Je tu túžba po samostatnosti, tak veľmi podobná obdobiu 3 až 6 rokov, tentokrát však zameraná nie na fyzickú stránku, ale psychickú. Teda nie v zmysle „Chcem sa vedieť sám obliecť a pripraviť si jedlo,“ ale skôr „Chcem mať možnosť sám o sebe rozhodovať.“
- Hnev ako príprava na odlúčenie: Dieťa sa už podvedome pripravuje na to, že čoskoro sa od rodičov osamostatní. Aby bolo dosť silné a dokázalo to (napriek tomu, že ich nadovšetko ľúbi), príroda to zariadila tak, že voči nim začína pociťovať občasné výbuchy hnevu. Naša dcéra občas na nás doslova vybuchne, ako ju nechápeme a ako niečo robíme úplne zle. Nevedieť, že je to úplne prirodzená fáza, popravde by ma to asi často dohnalo k slzám a ľútosti.
- Už nie „my“ ako ja a rodičia, ale „my“ ako ja a moji kamaráti: Dieťa má silnú potrebu byť členom nejakej partie, zapadnúť. Preto je ideálne, ak je súčasťou športového tímu, hudobného zboru či skautského oddielu.
- Túžba po pochopení sveta, kultúry, v ktorej žije: Milión otázok o fungovaní vecí, vzťahov, prírody, na ktoré hľadá odpoveď. Najlepšie mu pomôžeme tým, že mu nebudeme dávať odpovede, no budeme ho učiť hľadať ich. Toto koniec koncov platí pre každý vek.
- Logické uvažovanie, chápanie príčiny a dôsledku: Dieťa je v tomto období „vedcom v plienkach.” Opäť, našou úlohou je ho v bádaní podporiť, skúmať s ním.
- Potreba o všetkom diskutovať a vyjednávať: Každé jedno pravidlo sa stáva predmetom siahodlhej diskusie. A to je super, dieťa si tým cibrí kritické myslenie, schopnosť argumentovať a presadzovať svoje názory.
Emocionálne výzvy a hormonálne zmeny
V tomto veku už s mnohými deťmi začína plieskať puberta. Väčšinou sa to ešte zatiaľ prejavuje vcelku jemne, ale výkyvy hormónov už sú pekne rozpoznateľné. Samozrejme, sú aj výnimky. Dieťaťu by sme mali vysvetliť, že ho čaká náročné obdobie a že sa môže stať, že bude plakať bez toho, aby vedelo prečo, že môže byť nahnevané, cítiť sa dotknuté alebo osamelé, i keď na to nebude mať zjavný dôvod. V prvom rade by malo vedieť, že keď sa bude cítiť akokoľvek, vždy sa môže obrátiť na vás, že vždy sa ho budete snažiť podporiť a všetko mu vysvetliť. Najdôležitejšia je dôvera a úprimnosť, inak nemôže medzi vami fungovať kamarátsky vzťah. Povedzte mu, že neraz bude vidieť všetko černejšie ako je to v skutočnosti a pomôžte im prežívať prvé ťažké duševné poryvy. Nastúpi tiež nový fenomén - zaľúbenosť. Pripravte ho na to, že sa môže stať a bude sa to stávať - že im priatelia zlomia srdce alebo oni priateľom a priateľkám. Buďte v týchto ťažkých momentoch pri nich.
Hľadanie vlastnej cesty a podpora rodičov
Arnaud Deroo, psychoanalytik a vychovávateľ, zdôrazňuje, že „Vychovávať znamená vnímať potrebu, ktorá stojí za pravým dôvodom neprijateľného správania. Znamená to byť empatický k príčine.” Predovšetkým si treba uvedomiť, že je dôležité chápať príčiny detského správania. Tak, ako doteraz v každom období vývoja, dieťa robí to, čo robí, z nejakého dôvodu. A nie je našou úlohou dieťa sa snažiť meniť na svoj obraz, ale pomôcť mu nájsť tú jeho cestu. Tu je pár tipov, ako dieťaťu vo veku 9 až 12 rokov pomôcť naplniť jeho potreby:
Väčšia autonómia: K väčšej autonómii mu pomôžeme napríklad tým, že bude chodiť samé do školy, ak to ešte nerobí, a ak je to samozrejme možné. A že bude môcť zostať samé z času na čas doma, ak doteraz túto možnosť nemalo. Znamená to hľadať spolu ideálnu cestu do školy (nie zásadne najkratšiu, skôr najbezpečnejšiu). Takisto to znamená postupne sa uistiť, že sa doma vie správať bezpečne a riešiť potenciálne problémy, napríklad v prípade požiaru, nečakaného zvonenia pri dverách a podobne. Časom by dieťa malo mať možnosť samé si organizovať svoj voľný čas.
Finančná nezávislosť: Súčasťou samostatnosti v tomto veku je aj finančná nezávislosť. Dieťaťu treba umožniť spravovať si vlastný rozpočet čo sa týka vreckového a kreditu na telefón. Ale rovnako mu môžeme napríklad dať mesačný alebo štvrťročný rozpočet na oblečenie. Je to dobrý spôsob, ako obísť prehnané nároky na značkové veci, a dieťaťu pomôcť uvedomiť si hodnotu peňazí.
Rodičovský vzor: Tak ako u malých detí, aj tu musíme my dospelí ísť príkladom. Dieťa stále zrkadlí to, čo vidí u rodičov. Ak my sa obliekame výlučne do drahého značkového oblečenia podľa najnovšej módy, dieťaťu ťažko budeme hovoriť o striedmosti v nakupovaní. Ak my trávime spoločný čas pozeraním do mobilu, dieťa ho bude tráviť rovnako. V tomto veku sa už nezdá, že by sme pre deti boli vzormi, no opak je pravdou.
Prepojenie učiva s reálnym svetom: V tomto období dieťa často spochybňuje dôležitosť toho, čo sa učí v škole. Na čo mi to kedy bude? Sú to samé blbosti! Pomôžme mu pochopiť súvislosti medzi učivom a reálnym svetom. V kuchyni mu ukážme, na čo sú mu dobré zlomky, delenie, váženie, meranie, v obchode, ako využije násobilku či sčítanie veľkých čísel. Chémia, fyzika, prírodoveda sú často žiaľ plné poučiek a teoretizovania, no obsahujú mnoho informácií o fungovaní sveta. V ideálnom prípade toto prepojenie deťom dáva škola, v tom menej ideálnom to môžeme byť my rodičia. Deti v tomto veku nadšene objavujú svet, ak v tom vidia zmysel.
Kreatívne využitie technológií: Ak je dieťa napriek našej nevôli neustále prilepené k tabletu či mobilu, môžeme skúsiť technológie využiť k podnieteniu jeho kreativity a zvedavosti. Hľadajme spôsoby, ako sa dieťa môže stať tvorcom obsahu, nie len konzumentom. Napríklad pomocou programu na ilustrácie, ak rado kreslí, alebo mu môžeme pomôcť naučiť sa strihať videá, či komponovať hudbu.
Vytrvalosť v konfliktoch: Konflikty a rozdielne názory budú na dennom poriadku, no bolo by skôr čudné, keby neboli. Treba veriť, že sme zasiali dobré semienka a že si tie semienka časom nájdu cestu.
Podpora záujmov a talentov: Pri hľadaní voľnočasových aktivít hľadajme spôsoby, ako podporiť to, v čom je dieťa dobré, miesto toho, aby doháňalo to, čo mu nejde. Niekto spomínal, že celý druhý stupeň chodil na doučovanie z matematiky, ktorá mu nešla, a miesto toho nemal čas na hru na klavír, ktorá ho neskutočne bavila. Možno, keby sa mohol venovať klavíru, bol by z neho virtuóz, kdežto takto premárnil roky matematikou, ktorá mu bola neskôr nanič.
Počúvanie a pozorovanie: Počúvajme dieťa a nasledujme jeho záujmy miesto toho, aby sme pretláčali tie naše. Ak máme pocit, že dieťa sa nám vzďaľuje a prestávame ho poznať, pripomeňme si prvú zásadu Montessori pedagogiky. POZORUJME ho. Deň, dva, týždeň. Robme si kľudne poznámky. Nekomentujme, neraďme, len sledujme.
Pozitívne posilňovanie: Sústreďme sa na to dobré. Nehľadajme chyby. Ak dieťa prinesie domov test s dvomi zlými odpoveďami z desiatich, miesto upozorňovania na chyby vyzdvihnime to, že malo osem dobrých odpovedí. Aj v tomto veku navyše platí, že dieťa si najradšej opravuje chyby, ktoré si našlo samé, nie také, ktoré mu ukáže dospelý. Dajme im príležitosť učiť sa na vlastných chybách!
Životné zručnosti pre nezávislosť: Čo by malo vedieť 10-ročné dieťa
Každý rodič chce, aby jeho dieťa bolo čo najlepšie pripravené na život. Samozrejme, nie je vhodné podstrčiť mu všetku nami získanú životnú pravdu, pretože by ju nepochopilo správne a mohli by sme ho napríklad aj demotivovať. Podľa magazínu Brightside by úspešné, šikovné a sebestačné dieťa malo vedieť tieto zásadné životné schopnosti do veku 13 rokov, ktoré sú pre desaťročné dieťa už relevantné alebo na ne nadväzuje.
Finančná gramotnosť: Do veku 13 rokov by však dieťa malo vedieť počítať a kalkulovať dopredu. Rovnako by malo byť schopné ušetriť si peniaze napríklad z vreckového a malo by vedieť aspoň približne, koľko stojí fungovanie domácnosti. Okrem toho by malo porozumieť rozdielu medzi debetnými a kreditnými kartami a byť schopné rozhodovať o svojich výdavkoch a úsporách.
Základné domáce práce: Vynášanie smetí, menšie nákupy, vešanie bielizne, ukladanie riadu, vysávanie, pomoc pri varení - to všetko by už desaťročné deti mali vedieť a zvládnuť bez problémov. Domáce práce sú nevyhnutnosť. V tomto veku, ak ste nezačali skôr, nie je úplne najľahšie zavádzať pravidlá teraz, ale nie je to nemožné. Stanovte spôsoby, ako sa dieťa bude podieľať na chode domácnosti, a trvajte na nich. Ustlať si posteľ, poliať kvety, povysávať si izbu či podieľať sa na príprave večere je pre dieťa jednak prospešné z hľadiska posilňovania autonómie, a jednak mu môžete ukázať, že domáce práce sú jedna z mála oblastí, kde vidíte okamžitý výsledok svojej námahy. Za domáce práce by ste deťom nemali dávať peniaze ani iné odmeny. Sú bežnou súčasťou života. Podľa detských psychológov by sme už malé deti mali zapojiť do činností v domácnosti - ako napríklad zozbieranie špinavého riadu po večeri, odloženie špinavého oblečenia do koša na bielizeň. Do veku 13 rokov by mali byť deti schopné ožehliť si svoje oblečenie, vyložiť umývačku riadu, ustlať si posteľ, umyť auto, vyčistiť kúpeľňu a utrieť kuchyňu. Keď začnete svoje deti odmalička zapájať do činností v domácnosti, najmä v období, kedy vám chcú s radosťou pomáhať, podporíte tak v deťoch aj túto ich stránku, ktorá sa im v živote mimoriadne zíde. Umývanie kúpeľne môže znieť ako špinavá práca, ale dieťa ňou môže ľahko prispieť k chodu domácnosti a získať pocit zodpovednosti. Neľakajte sa. Vaše desaťročné dieťa ešte nemusí prať bielizeň celej rodine. Nechajte svoje dieťa trochu sa osamostatniť. Naučte ho zručnosti, ktoré môže vykonávať samo a za ktoré bude mať zodpovednosť.
Príprava jedla: Nemusí ovládať gastronomické triky ani pripraviť trojchodový obed, no zručnosť varenia sa zíde každému dieťaťu. Do 13 rokov by mali vedieť pripraviť niektoré jednoduché recepty ako sú napríklad sendviče, vajíčka na rôzne spôsoby, cestoviny, polievku, šalát. Naplánovať a pripraviť jedlo pre rodinu podľa jednoduchého receptu a prácu s kuchynským vybavením by malo ovládať každé 13-ročné dieťa. Dôležité však je, aby ho rodičia naučili základy hygieny a bezpečnosti pri manipulácii s nimi. Vyzývajte deti, aby vám pomáhali v kuchyni. Naučte ich, ako si pripraviť cereálie s mliekom či jednoduchý chlieb s maslom a zeleninou, prípadne toast. Príprava ľahkého jedla je jedna z dôležitých zručností.
Nakupovanie potravín: Pomôžte deťom rozvíjať také základné zručnosti, ako je napísanie nákupného lístka, dodržiavanie rozpočtu na nákup a podobne. Zíde sa im to, keď budú mladiství a dospelí. Naučte ich čítať štítky na potravinách, spôsoby, kde a ako nájdu dobré a výhodné produkty. Nezabudnite im však stanoviť limity.
Osobná hygiena: Odborníci pripúšťajú, že mnohí rodičia si myslia o ich 10 či 11-ročných deťoch, že získajú správne hygienické návyky samé. Opak je však pravdou. My sme ich vzorom, preto by sme im mali vštepovať odmalička, aké dôležité je umyť si zuby, osprchovať sa, očesať si vlasy a podobne. Už v 13-tom roku svojho života by mali poznať dôležitosť každodenného sprchovania, používania dezodorantu, výmeny oblečenia, holenie, ústnej hygieny a porozumieť vlastnému telu. Dievčatám by sme mali vysvetliť tajomstvo ženskosti, chlapcom takisto objasniť intímnejšie otázky. Rodičia sú pre deti vzorom, preto im vysvetlite všetko dôkladne.
Základná prvá pomoc: Mimoriadne dôležiteľná zručnosť, ktorá môže vášmu dieťaťu zachrániť život. Je dôležité, aby si v budúcnosti vedelo pomôcť samo, ak sa zraní a nebude nikto v jeho blízkosti. Niektoré štúdie preukázali, že už deti vo veku 4 až 5 rokov si dokážu zapamätať správne núdzové telefónne číslo, správne posúdiť dýchanie osoby. Niektoré zručnosti by však už mali vedieť staršie - 13-ročné deti - napríklad ako zastaviť krvácanie, liečiť popáleniny alebo si poradiť so štípancami od komárov či včiel. Ošetrenie menšieho zranenia je niečo, čo by mali desaťročné deti zvládnuť.
Manažment vlastného času: Zručnosť riadenia svojho času je nevyhnutná. Dospievajúci mladý človek už musí vedieť plánovať, uprednostňovať, efektívne pracovať (domáce úlohy, pomoc doma). Snažte sa svojim deťom ukázať, že telefón nie je len na hranie či četovanie, ale sú v ňom aj kalendáre či zápisníky. Rozhodovanie o tom, čo a kedy to urobiť, sa stáva ľahším, ak to máme niekde napísané. Hodinky ako darček potešia každé dieťa, ale sú skvelým pomocníkom aj pre vás. Aspoň bude 13-ročný pubertiak vedieť, kedy má prísť domov či utekať do školy.
Byť sociálnym a správať sa slušne: Už odmalička učíme deti, aby vedeli pozdraviť, poďakovať, poprosiť či pomôcť. Čím sú staršie, tým by sme ich mali viac povzbudzovať v tom, aby boli zdvorilí, rešpektovali starších ľudí a vážili si ich. Aj doma, keď prídu návštevy, im môžeme ukázať, aké je to stať sa dobrým hostiteľom a správať sa k hosťom milo. V súčasnosti je však etika v spoločnosti rovnako dôležitá, ako tá digitálna (komunikácia na internete). Vedieť sa slušne správať a byť úctivým pomôže deťom stať sa dobrým človekom a uspieť na poli priateľstiev či kariérnom. Umenie venovať darček je krásna zručnosť.
Orientácia v okolí: Čas tak neuveriteľne rýchlo letí. Čoskoro budú mať deti 18, vodičský preukaz a už budú chcieť s rodičmi chodiť na dovolenky skutočne ojedinele. Aby však boli sebestační a mohli sa ‘túlať‘ svetom bezpečne, musíme ich to najskôr naučiť. Už od útleho veku by mali vedieť svoju adresu, postupne sa vedieť orientovať doma, v blízkom okolí či u známych. Neskôr prichádza na rad spoznávanie školy, mesta, až príde na rad celý svet. Do veku 13 rokov by však deti mali určite vedieť zapamätať si trasu, čítať symboly, mapy, orientovať sa. Ak sú to malí dobrodruhovia a turisti, o to viac! Pre základnú orientáciu dieťaťa je však veľmi dôležité vedieť čítať mapu a pohybovať sa podľa nej. Táto schopnosť podporuje pocit sebestačnosti.
Ovládanie emócií: Dieťa vie dať najavo svoje nepohodlie plačom, no ako reaguje dospelý človek? Hnev, úzkosť, strach, stres. Desaťročné dieťa už by malo mať základné povedomie o zvládaní svojich emócií a byť schopné ich vedome regulovať.
Život už nie je len zábava
I keď má ten najlepší život, najlepších rodičov, skvelú izbičku, kamarátov a kopec záľub, desaťročné dieťa by si už malo byť vedomé toho, že život nie je len zábava a sú omnoho dôležitejšie veci ako zábava. Tá je síce fajn, ale prvoradé sú povinnosti, ktoré veľmi zábavné nie sú. Všetky deti by mali vedieť, že zábava je záležitosť, ktorá je pre nich vtedy, keď si urobia úlohy a splnia domáce povinnosti - áno deti vo veku desať rokov by mali aktívne pomáhať pri domácich prácach. A sú dni, kedy jednoducho nie je čas na zábavu. Zábava nie je len návšteva super kina, výlet, či tablet alebo notebook. Zábava je aj kreslenie, tvorenie, čítanie, prechádzka v prírode.
Výchova a rodičovská rola: Budovanie dôvery a samostatnosti
Mnoho odborníkov tvrdí, že z rodičov sa stávajú „vrtuľníky“, ktoré neustále krúžia nad deťmi a pomáhajú im pri riešení aj tých najbanálnejších problémov. Dieťa tak nemá dosť priestoru na sebarealizáciu, na učenie sa nových vecí a vyrovnávanie sa s prekážkami. Nechajte svoje dieťa trochu sa osamostatniť. Naučte ho zručnosti, ktoré môže vykonávať samo a za ktoré bude mať zodpovednosť.
Podpora manuálnej práce a zručností:Nebojte sa zveriť svojim deťom manuálnu prácu. Nechajte ich, nech vás pri práci najskôr sledujú a potom nech si niečo z nej pod vaším dohľadom vyskúšajú. Každé dieťa asi nebude záhradkárom. Dokáže však lopatkou vyhĺbiť malú jamu, naliať do nej vodu a zasadiť rastlinu. Môžete si tak spoločne založiť aj záhradku na balkóne. Aj keď mnohí z nás už klasickú poštu nepoužívajú, písanie listov naučí deti hneď niekoľkým zručnostiam.
Význam rodinného zázemia:Žiaľ, niektoré deti, ktoré v ranom detstve prežili rôzne traumy a stresy - napríklad boli svedkami neustálych rodičovských hádok, či aj fyzického násilia, vedia skôr o negatívach. Pre tie je dôležité zase nájsť stabilný priestor, ukázať im že sa pri nás cítia istotu, že ich nekonečne milujeme a čo najviac ich zbaviť nadobudnutého stresu. Dôležité je, aby sa pri plnení povinností nestresovali nad mieru, čo býva veľmi časté. Blízkosť, bezpečnosť, ochrana, pohodlie, starostlivosť a uznanie predstavujú dôležité emocionálne kotvy pre každé dieťa.
Pretrvávajúca potreba lásky a bezpečia:Vysvetlite im, že napriek tomu, že už odteraz nikdy nebude ich vek tvoriť len jedna cifra, stále majú nárok byť deťmi. I keď navonok sa môžu tváriť čo najdospelejšie, predsa len, v kútiku duše sú to ešte deti, ktoré potrebujú mamičkino objatie, plyšáka v posteli alebo v noci rozsvietenú nočnú lampu. Dovoľte im to. To nie je hanba, ale na verejnosti o takýchto veciach nerozprávajme. Malo by to byť vaša tichá dohoda.
Zmeny v priateľstvách:I najlepší kamaráti sa menia. A najvýraznejšie práve v období puberty. Mnoho detí má veľmi bolestivé skúsenosti s tým, že najlepšia kamarátka, či kamarát, s ktorým sa priatelia už prakticky od materskej školy sa zrazu stane niekým iným. Môže sa stať, že si prestanú rozumieť, začnú mať iné záujmy, že dieťa stratí záujem o svoju kamarátku, či kamaráta alebo naopak. Naučme ich, aby tým netrpeli a aby to nebrali negatívne - je to len zmena a zmeny sprevádzajú celý život. Navyše všetci sa meníme na základe vlastných skúseností. Aj vaše dieťa sa formuje, pomôžte mu v tom, aby čo najlepšie zvládlo dospelosť.
Príprava na životné výzvy:Aj zlé veci sa dejú, nielen dobré. Najradšej by ste boli, keby vaše dieťa nemalo žiaden negatívny skúsenosti a prežívalo len dobré veci. I keď je to na jednej strane fajn, v konečnom dôsledku by to preň dobré vlastne nebolo. Pripravte ho na to, že zlé veci sa stávajú a že existujú aj zlí ľudia, ktorí môžu ublížiť. Žiaľ, každý si musí zopár zlých vecí odskúšať na vlastnej koži - ale vy ste tu na to, aby ste mu z nich pomohli. Malo by však vedieť, čo najlepšie sa chrániť pred negatívnymi skúsenosťami a nevyhľadávať ich. Je čas podebatovať si o násilí, drogách, alkohole, nevhodných kamarátstvach, nebezpečenstvách z internetu a iných životných hrozbách. Práve v tomto veku mnoho detí zažíva prvý kontakt s nimi.
tags: #co #ma #vediet #10 #rocne #dieta