Cez predškolský vek sa vaše dieťa rozvíja neuveriteľným tempom. Zahanbené, osamotene hrajúce dieťa začína objavovať svojich rovesníkov. Môžete si všimnúť, že je vytrvalejšie a lepšie znáša aj námahu. Pre 4‑ročné dieťa je dospelý najdôležitejším vzorom, ktorý napodobňuje - od nás záleží, aký obraz o svete si vytvorí. Nie je to len učenie, ale aj to, čo si nežne všimne a ako to hlboko ovplyvní jeho osobnosť, schopnosť riešiť problémy, správanie.
Psychologický profil dieťaťa v predškolskom veku
Už v dojčenskom veku môžu byť dedičné znaky zjavné, najmä ak má dieťa súrodenca s odlišnou povahou a stavbou. My, rodičia, môžeme vytvoriť bezpečné a slobodné prostredie. Dieťa hrá inštinktívne - hru vedie vnútorná potreba. Každá hra je zároveň učením: podporuje pohyb, pozornosť, kreatívnosť, komunikáciu i socializáciu. Každé dieťa sa hrá unikátnym spôsobom - je to správne také, aké to robí.
V rannom predškolskom veku sa deti hrajú prevažne osamote a sú iba observátormi. V stredne veľkej skupine však čoraz častejšie interagujú, vyberajú si kamarátov a začínajú sa navzájom zaujímať. Dieťa dokáže odlíšiť pozadie od hlavnej časti, formy a kategórie veľkosti sa etabliujú, pozná základné geometrické tvary a ťažko/ľahko či hrubé/hladké vníma cez hry. Dieťa začína s rešpektom slugárensky komunikovať: používa slová „ďakujem“, „prosím“, v hre sa delí, čakať svoj rad, vníma emócie druhých a dokáže pokojne rešpektovať konflikt.
Vo veku 4 rokov je dieťa obvykle veľmi zvedavé, má chuť sa učiť, postupne sa zlepšuje jeho pamäť a schopnosť sústrediť sa. Zároveň však v tomto období deti ľahko vybuchnú, nazlostia sa, rozplačú - ich emócie sú akoby na hojdačke. Vo veku štyroch rokov dieťa viac začína rozvíjať svoju hru, zdokonaľuje reč a motoriku. Už v tomto období treba mať troška nastražené „radary“ a sledovať, či vaše dieťa nepotrebuje niekde posilniť v rozvoji svojich schopností. Vie rozprávať o obrázkoch - krátky príbeh, čo vidí nekreslené napr. Stále prevažuje individuálna hra dieťaťa, začiatkom 4. roku deti začínajú obľubovať hru vo dvojici, trojici. Mala by sa objavovať hra „na niečo“ - obchod, lekára.
Fyzický a motorický vývin
Dieťa rastie priamo pred očami. Mení sa z malého bábätka na predškoláka. Môžeme to vidieť na jeho fyzickom vývine, ale aj emocionálnom, sociálnom a kognitívnom. Medzi 2. - 6. rokom rodičia môžu pozorovať, že dieťa žije naozaj naplno a využíva každú možnú chvíľku na to, aby sa hralo, učilo a rozvíjalo. Dieťa sa stále učí ovládať svoje telo a pocit úspechu ho motivuje k tomu, aby skúšalo nové veci a tak sa ďalej rozvíjalo. Už je schopné skákať na mieste a tiež udržať balans na jednej nohe. Rovnako sa výrazne zlepšujú jeho schopnosti chôdze po schodoch a hádzanie lopty. Koordinácia pohybov tela je stále lepšia, aj keď priestorové videnie ešte stále nie je dostatočne rozvinuté, preto môže pri otočení hlavy naraziť. Vyhľadáva možnosti na fyzické aktivity - obľubuje pieskoviská, chytanie motýľov, chrobákov, práce na záhrade.
Spolu s hrubou motorikou sa rozvíjajú aj jemnomotorické zručnosti dieťaťa - tie potrebuje pre svoju budúcnosť v škole. Pomaly sa ukazuje, či bude pravák alebo ľavák - lateralita nie je celkom vyhranená. Mal by vedieť kresliť čiary, vlnovky, osmičky. Je dobré, ak má dieťa možnosť pravidelne strihať, lepiť, či navliekať korálky.
Nástup do materskej školy a adaptácia
Nástup do materskej školy predstavuje významný míľnik v živote dieťaťa aj jeho rodičov. Opustenie známeho rodinného prostredia a začlenenie sa do kolektívu vrstovníkov si vyžaduje istú mieru pripravenosti. Na predprimárne vzdelávanie v MŠ sa prijíma spravidla dieťa od 3 do 6 rokov veku, výnimočne možno prijať dieťa od 2 rokov veku. Prednostne sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo piaty rok veku.
Na otázku, či je vhodné zaraďovať dvojročné deti do materských škôl, možno odpovedať konštatovaním, že tak ako trojročné alebo štvorročné dieťa ešte nemusí byť zrelé na vstup do materskej školy a môže mať veľké problémy s adaptáciou, môžu byť naopak mnohé dvojročné deti schopné bez problémov a s radosťou navštevovať materskú školu či iné zariadenie pre deti mladšie ako tri roky. Vývoj v ranom detstve prebieha u jednotlivých detí rôzne rýchle a v odlišnej intenzite, preto treba rešpektovať, že rozdiely medzi jednotlivými deťmi môžu byť v tomto období značné. Veľmi dôležité je rešpektovať individuálne rozdiely jednotlivých detí, nesnažiť sa násilným spôsobom ich vývoj akcelerovať.
Kľúčové kompetencie dieťaťa pri vstupe do MŠ
Hoci sa požiadavky môžu líšiť, existujú všeobecné oblasti, v ktorých by malo byť dieťa pripravené:
- Samostatnosť v základných činnostiach: Jednou z najčastejších požiadaviek je samostatnosť v sebaobsluhe. Dieťa by malo byť bez plienok, vedieť samostatne použiť toaletu, umyť si ruky mydlom a utrieť si ich.
- Oblečenie a obúvanie: Dieťa by sa malo čo najviac samo obliekať a vyzliekať. Ideálne je zvoliť oblečenie, ktoré dieťa zvládne s minimálnou pomocou (žiadne zložité cvoky, gombíky či šnúrky).
- Stravovanie: Dieťa by malo byť schopné samostatne jesť, predovšetkým lyžicou, piť z pohára a neodbiehať od stola.
- Komunikácia: Dieťa musí vedieť zrozumiteľne vyjadriť svoje základné potreby - či je mu zima, teplo, má smäd, hlad, alebo potrebuje ísť na záchod.
- Sociálne zručnosti: Dieťa by malo poznať a používať slová ako „ďakujem“, „prosím“, „prepáč“, vedieť pozdraviť a odzdraviť. Materská škola je miestom, kde sa deti učia hrať sa spolu, požičiavať si hračky a rešpektovať sa navzájom.
Adaptácia detí v materskej škole – ako podporiť dieťa s adaptačnými ťažkosťami?
Podpora poznávacieho vývinu a reči
Vo veku štyroch rokov dieťa viac začína rozvíjať svoju hru, zdokonaľuje reč a motoriku. Rozumie a vie používať okolo 3 000 slov. Miluje rozprávky, príbehy, rado sa rozpráva - a veľmi veľa rozpráva. Nastáva aj fáza zajakávania sa - snaží sa niečo rýchlo povedať, a pritom zdvojuje prvú slabiku slova alebo viackrát opakuje prvé slovo vo vete. Obľubuje rytmické básničky, pesničky ap.
Je tiež spoločenské a rado sa pohybuje medzi inými ľuďmi a deťmi. Vyskytujú sa tiež uňho imaginatívni priatelia - preto ho môžete nájsť sa s nimi hrať, rozprávať sa a niekedy vyžaduje, aby sa s nimi pozdravili aj rodičia. Táto fáza sama pominie. Dieťa používa slová ďakujem, prosím, prepáč a začína pociťovať empatiu. Znižuje sa počet záchvatov zlosti - najmä preto, že už vie vyjadriť, čo chce a ostatní mu rozumejú.
Pamäť dieťaťa je mechanická a myslenie veľmi konkrétne. Je dôležité rozvíjať predstavivosť: skladať s ním skladačky, kocky, puzzle, hrať pexeso. Pri čítaní rozprávok sa môžeme pýtať: „Čo sa stalo v rozprávke? Ako ju princ odklial? Kto ešte vystupoval v rozprávke?“. Pre rozvoj reči je dobré hľadať rýmy, určovať prvé písmeno v slove či trénovať rozprávanie o obrázkoch.
Individuálne tempo a nástrahy ambicióznej výchovy
Nesmieme zabudnúť, že každé dieťa sa vyvíja individuálnym tempom. Niekedy sa rodičia snažia dieťa učiť všetko možné, len aby sa mohli pochváliť, ako dieťa vie písať, čítať, hoci chodí len do škôlky. Namiesto hrania sa s ním učia. Stáva sa potom, že keď takéto dieťa príde do školy, zistí, že ho učenie nebaví, lebo si už svoje „hravé detstvo“ vyčerpalo v predškolskom veku.
Radšej nech vaše dieťatko vie len to, čo chce vedieť, čo ho zaujíma. Nenúťte ho, aj keď nevie to, čo ostatné deti. Všetko je len na dieťatku, čo ho zaujme a čo nie. Dieťa sa má učiť len to, čo od neho hra vyžaduje a poprípade čo ho zaujíma. Rodičia, starí rodičia sú naďalej zdrojom bezpečia a istoty. Ak sa objavujú ťažkosti, treba sledovať grafomotoriku a prosociálne správanie.
Vzdelávanie by nemalo byť postavené najmä na memorovaní vedomostí. Pre dieťa je dôležité, aby malo čo najlepšie rozvinutú pamäť, ale zároveň aby si zachovalo zvedavosť. Pýtajte sa ho otázky typu: „Prečo?“. Podnecujte ho k aktivite. Materské školy na Slovensku dnes ponúkajú rôzne pedagogické, psychologické a sociálne prístupy, ktoré pomáhajú deťom osobnostne rásť a zároveň prežívať šťastné detstvo. Nezabúdajte, že každé dieťa je unikátna osobnosť, ktorá si zaslúži bezpečné a podnetné prostredie pre svoj zdravý vývin.
tags: #co #ma #vediet #4 #5 #rocne