Nástup do základnej školy predstavuje jeden z najvýznamnejších míľnikov v živote každého dieťaťa a rovnako aj jeho rodičov. Je to obdobie plné zmien, ktoré so sebou prináša množstvo otázok, či je dieťa dostatočne pripravené a ako vieme, že je zrelé do školy. Ak sa deti poznajú z materskej školy, nepredstavuje pre nich prvý ročník veľký skok v ich živote. V opačnom prípade sa u nich pravdepodobne vyskytnú určité obavy z toho, ako budú vychádzať so spolužiakmi. Pre mnohé deti je to prvý kontakt s kolektívom mimo domova, pre iných návrat po prázdninách, počas ktorých si zvykli na inú rutinu. Včasná príprava dieťaťa pred nástupom do školy zjednoduší jeho adaptáciu.
Konkrétne Zručnosti a Vedomosti, ktoré by mal ovládať budúcí prvák
Príprava dieťaťa na zápis do 1. ročníka základnej školy by mala byť systematická a hravá. Zameriava sa na rozvoj kľúčových schopností a zručností potrebných pre úspešný vstup do školy. Ak chýba sebaistota, rodičia by ju mali svojmu prváčikovi systematicky dodávať.
Základné Sociálne a Sebaobslužné Zručnosti
Budúci prvák by mal mať základné sociálne návyky. Dieťa zrelé do školy sa nehanbí nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými. Mal by sa vedieť predstaviť, poznať svoju adresu a mená rodičov. Pri príchode vie pozdraviť. Vie sa sústrediť na jednu činnosť aspoň 20 minút a vie ju aj dokončiť. Malo by vedieť sa samé prezuť, obliecť, umyť, chodí na toaletu. Nerobí mu problém ostať chvíľu bez rodiča. Pri stolovaní sa nerozptyľuje hraním alebo rozprávaním, vie si po sebe upratať hračky a nemá problém hračky požičať. Vie rozpoznať hru od povinnosti, vie spolupracovať. Ovláda sebaobslužné zručnosti ako obliekanie, stolovanie a hygienické návyky. Dieťa by nemalo mať problémy povedať svoje želania, prípadne starosti, ktoré ho trápia. Malo by byť schopné podeliť sa, spolupracovať, komunikovať a dodržiavať alebo rešpektovať jednoduché, dohodnuté pravidlá. Tiež je dôležité, aby reagovalo na pokyny autority a vedelo sa začleniť do kolektívu. Malo by byť trpezlivé a počkať, až na neho príde rad.
Komunikačné a Rečové Schopnosti: Brána k poznaniu
Dieťa pripravené na školu by malo mať dostatočnú slovnú zásobu a hovoriť čisto a zrozumiteľne. Pri spontánnom rečovom prejave by malo hovoriť gramaticky správne. Ak dieťa nemá čistú výslovnosť, treba navštíviť logopéda, ktorý by to do niekoľkých týždňov až mesiacov mohol napraviť. Malo by poznať svoje celé meno, adresu, členov rodiny, dni v týždni, ročné obdobia (prípadne aj mesiace v roku), základné farby, geometrické tvary, pomenovať bežné zvieratá, rastliny, časti tela. Taktiež by malo vedieť vysvetliť, čo znamenajú niektoré slová (napríklad: žaba, kabát, auto), a vystihnúť charakteristickú vlastnosť či funkciu slova.
V čom má veľa detí problémy, je rozvinutá sluchová analýza: budúci školák by mal vedieť povedať, aké písmeno je na začiatku slova, aké na konci, prípadne aj vytlieskať slabiky a hlásky. Dieťa by malo vedieť vyčleniť prvú a poslednú hlásku v slove, povedať slová začínajúce na rovnakú hlásku. Malo by vedieť zostavovať vety z 3 - 4 slov, deliť vety na slová a slová na slabiky. Plynulo prerozprávať udalosti, ktoré zažilo, príbeh, ktorý si vypočulo, a vyjadrovať sa plynulo v zložitejších vetách. Naspamäť by malo poznať básničku, pesničku, riekanku a pod.
Rozvíjanie predškolských schopností detí hravou formou je kľúčové pre ich harmonický rozvoj. Jazykové schopnosti možno podporiť organizovaním hier s rýmovaním, dopĺňaním slov do viet a čítaním krátkych príbehov. Pre sluchové vnímanie je vhodná aj hra „Povedz, koľkokrát som zatlieskal/a?“. Zatlieskame 1 až 10x a na otázku „povedz, koľkokrát som zatlieskal/zatlieskala?“ dieťa odpovedá. Dieťa by malo byť schopné určiť, či sa dve slová rýmujú alebo nie. Malo by vedieť rozlíšiť dvojice slov, či sú rovnaké alebo nie (napríklad hrady-brady, sud-sad, pije-bije), zopakovať vetu zloženú z piatich slov alebo zapamätať si štyri nesúvisiace slová. Vie tiež vytlieskať, vyklopkať jednoduchý rytmus, tlieskať potichu aj nahlas, v rozličnom tempe.
Matematické Predstavy a Orientácia
Šesťročné dieťa by malo vedieť počítať do desať, poznať číslice od jedna do desať a vedieť ich priradiť k počtu. Rovnako by malo vedieť priradiť počet predmetov k číslu, rozlúštiť ľahké matematické hádanky. Vie rozlišovať, čo je viac, čo menej, veľa, málo, trochu. Naša obľúbená matika. Deti vo všeobecnosti veľmi radi počítajú a sú nadšené, keď zistia výsledok alebo počet niečoho, čo spočítali a patrične sa s ním pochvália. Oveľa dôležitejšie, ako napríklad „napočítať do 10“, je chápať početnosť, aspoň do 5. Čiže ak povieš dieťaťu, dones mi tri ceruzky, tak to vie spraviť. Je úplne jedno, či vie „odrecitovať“ čísla do 10. Mnoho ľudí nechápe, že vedieť „vymenovať čísla za sebou“, je vlastne len básnička naučená naspamäť. Ale reálne pochopenie počtu, to už mnoho detí nevie a dospelí potom nechápu, že im nejde v škole matematika, lebo veď už v škôlke vedel napočítať do 100. Preto je potrebné precvičovať nie „napokladaj do 10“, ale vyslovene, „dones 5 jabĺčok, daj z nich štyri do taniera a jedno odnes ockovi. Spravodlivo podeľ cukríky sebe a bratovi.“ Toto sú presne „úlohy“, ktoré treba trénovať.
Dieťa pripravené na vstup do školy vie povedať, kde je vpravo, kde vľavo, a kde hore, dole, ponad, popod, cez. Malo by sa orientovať v priestore, vedieť kde je „vpredu“, „vzadu“, „hore“, „dole“, „vpravo“, „vľavo“. Nezablúdi v mieste svojho bydliska, pozná pravú a ľavú ruku. Vie sa orientovať aj v čase (dnes, včera, zajtra, ráno, obed, večer, bude, bolo). Rozozná základné farby a geometrické tvary (kruh, trojuholník, štvorec, obdĺžnik). Taktiež by malo vedieť určiť polohu predmetov - pred, za, pod, nad, vedľa, hore, dole, vpravo, vľavo. Rozlíši viac, menej, rovnako pri rôznej veľkosti a usporiadaní prvkov a určí množstvo o jedno viac alebo menej. Mali by vedieť rozdeliť predmety podľa farby, veľkosti, tvaru a zoradiť 5 prvkov podľa veľkosti od najmenšieho po najväčší a naopak. Rozlišuje pojmy: malý-stredný-veľký, vysoký-vyšší-najvyšší, málo-menej-najmenej.
Jemná a Hrubá Motorika
Medzi rodičmi je veľmi diskutovanou témou grafomotorické predpoklady, správny úchop ceruzky, schopnosť vydržať a sústrediť sa, a mnoho iného. Takmer hotový školák by mal vedieť správne držať písacie potreby. Mnoho detí drží ceruzku v kŕči. Miesto mučenia, aby dieťa kreslilo pekne čiary a nevychádzalo z obrysov v omaľovánke, je lepšie snažiť sa o to, aby ruka bola voľná, uvoľnená a to treba začať od veľkých pohybov - napríklad kresliť mokrou špongiou na tabuľu, alebo prstovými farbami na veľký papier. Mal by vedieť napodobniť tvary písma, geometrické tvary a nakresliť kompletnú postavu človeka (s hlavou, krkom, rukami, nohami a bruchom). Mal by vedieť kresliť čiary, vlnovky, osmičky. Vyfarbiť obrázky, strihať, modelovať, navliekať korálky.
Dieťa by nemalo mať problém ani s hrubou motorikou: vie skákať (aj na jednej nohe), behať, preliezať, chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelce. Malo by vedieť držať rovnováhu, poskakovať na jednej nohe, chytať a hádzať loptu. Aj rodičia prvákov by sa mali pripraviť. Pre rozvoj motoriky je veľmi dobré, ak má dieťa možnosť pravidelne strihať, lepiť, či navliekať korálky. Pri tejto činnosti sa môžu trénovať aj počty: „Koľko korálok ešte chceš navliecť?“ Rovnako tiež možno precvičovať pravo-ľavú orientáciu a farby: „Nalep tieto modré guličky na ľavú stranu obrázku, červené daj na pravú.“
Sústredenie a Chuť učiť sa
Dieťa by malo byť schopné sústrediť sa na úlohy počas času na to určeného (25-30 minút) a dokončovať ich. Malo by byť schopné riešiť úlohy bez rozptyľovania 15 minút. V neposlednom rade by sa malo dieťa pripravené na vstup do školy rado učiť: chce vedieť viac, pýta sa rodičov na jednotlivé písmená, zaujíma sa o základné počty. Má v zásobe neustálu paľbu otázok typu: prečo? Rado dostáva nové úlohy a rieši ich, a vydrží ich riešiť až do konca? Potom je na školu pripravené. Nič nie je lepšie ako vedieť, že sa dieťa do školy teší. Motivuje ho, že si bude vedieť prečítať veci samo, alebo že vám môže samé niečo napísať, že pôjde do školy so svojimi kamarátmi.
Školská Zrelosť a Spôsobilosť: Holistický Pohľad na Pripravenosť
Úroveň vyspelosti dieťaťa sa označuje pojmami školská spôsobilosť či školská zrelosť. Školskou spôsobilosťou sa označuje súhrn psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý dieťaťu umožňuje stať sa žiakom a je predpokladom absolvovania výchovno-vzdelávacieho programu základnej školy. Dôležité je si uvedomiť, ak sa zistí, že je dieťa nespôsobilé na školskú dochádzku, neznamená to, že musí zaostávať v rozumovom vývine. Dieťa nespôsobilé - nepripravené na školskú dochádzku je aj dieťa s normálnymi intelektovými schopnosťami, s čiastkovými nedostatkami v niektorej z uvedených oblastí, ktoré sa procesom ďalšieho vývinu odstránia, vyrovnajú a po odklade školskej dochádzky je dieťa zaradené do 1. ročníka ZŠ.
Dieťa nastupujúce do prvej triedy základnej školy na to potrebuje byť zrelé - teda mať zrelý nervový systém, nielen isté vedomosti a rozumovú úroveň. Potrebuje sa vedieť sústrediť na dlhší čas, byť pracovne vytrvalé, vedieť kontrolovať svoju impulzívnosť, mať istú mieru pohyblivosti a tiež vyspelú jemnú motoriku. Potrebuje byť čiastočne odolné voči záťaži a byť emočne stabilné. Psychológovia charakterizujú toto obdobie ako „vek triezveho realizmu“. Školák je zameraný na to, čo je a ako to je (teda nie fantázia, ale ešte ani „ako by to malo byť“), chce pochopiť veci okolo seba „naozaj“ - z toho vyplýva výber záujmov, vývin kresby (realistická) a pod. Realizmus má svoje štádiá: najprv je to tzv. „naivný realizmus“ („autority vedia, ako to je“), potom „kritický realizmus“.
Zmyslové vnímanie sa vyvíja, je jemnejšie, diferencovanejšie, vníma cieľavedome a systematicky (pozorovanie), prestáva byť viazané na aktuálne prežívanie, rozvíja sa predstavivosť (niekedy až eidetizmus). Zlepšuje a rozvíja sa reč: rastie slovná zásoba, zložitosť syntaxe a používanie gramatických pravidiel. Podľa Příhodu (1963) dosahuje veľkosť slovnej zásoby v češtine (a teda pravdepodobne aj v slovenčine) do 7 rokov približne 18.633 slov, v 11 rokoch cca 26.468 slov a v 15 rokoch 30.263 slov (čo je asi 70% slovníka). Slová sú používané primeranejšie, vymizne šušlavosť, zlepšuje sa artikulácia.
Rozvoj pamäte: dieťa začína spontánne používať pamäťové stratégie (najprv opakovanie, potom organizácia do logických celkov a pod.). Učenie: učenie sa viac opiera o reč, je plánovitejšie, rastie jeho zložitosť, dieťa si osvojuje aj stratégie učenia. Na začiatku: štádium konkrétnych operácií, t.j. dieťa je schopné skutočných logických operácií, ale týkajú sa len konkrétneho materiálu. Až v cca 11. rokoch nastupujú formálne operácie. Podľa Piageta v štádiu logických operácií riešia deti problémy ako pri korálkach, kde sú schopné podržať v mysli dve dimenzie súčasne a pracovať s nimi, t.j. sú schopné naraz viacerých myšlienkových transformácií. Chápu identitu objektu, zvratnosť (korálky je možné presýpať naspäť), spojenie rôznych myšlienkových procesov do jedného (výška aj šírka pohára s korálkami), sú schopné pochopiť zahrnutie (inklúziu) prvkov do kategórie (je tu viac žltých bonbónov alebo modrých bonbónov?).
Nové pokusy ukazujú, že nie vo všetkých dimenziách dochádza k rovnakému pokroku: princíp zachovania množstva je skorší pri diskontinuitných veciach (korálky) ako kontinuitných (plastelína). V oblasti sociálnych javov je schopnosť brať do úvahy viacero dimenzií obzvlášť pomalá. Školák lepšie chápe kauzalitu. V praxi sa na posúdenie všeobecnej schopnosti myslenia používajú inteligenčné testy, k tým je však časť psychológov skeptická. IQ nemusí byť konštantné, ale u mnohých detí ukazuje v škole výkyvy (resp. aj nárast a pokles). Vo všeobecnosti sa dá povedať, že intelektuálna výkonnosť významne závisí od iných známok osobnosti: hlavne od výkonovej motivácie a dobrého postoja k práci. Tieto vlastnosti môže značne ovplyvniť rodina a prostredie dieťaťa. Motivácia musí byť najprv vonkajšia (pochvala), postupne sa stáva súčasťou osobnosti. Predpokladom úspešnosti v škole je aj tvorivosť, ktorú IQ testy nemerajú.
Áno, u niektorých detí sa objavujú obavy z nástupu na základnú školu, ktoré vyplývajú z neznámeho prostredia, očakávaní či strachu zo zmeny. Tieto obavy sú častejšie u detí, ktoré sú citlivé na nové situácie alebo nemajú dostatok sebadôvery. Na druhej strane, mnoho detí sa na nástup do školy teší, vníma ho ako dobrodružstvo a prejavuje zvedavosť voči novým zážitkom a priateľstvám. Aby sa deti dokázali vysporiadať s obavami z nástupu na základnú školu, je dôležité im poskytnúť podporu a porozumenie. Rodičia a učitelia by mali viesť otvorený dialóg o ich pocitoch, čím im umožnia vyjadriť obavy a obavy zmenšiť.
Úloha Rodičov v Podpore Predškolskej Pripravenosti
Správna príprava rodičov je kľúčová pre plynulý prechod dieťaťa medzi materskou a základnou školou. Rodičia môžu podporiť svoje dieťa tým, že sa oboznámia s novými očakávaniami a zručnosťami, ktoré základná škola vyžaduje.
Ako pozitívne nastaviť dieťa na školské prostredie
Rodičov by malo predovšetkým v prvom ročníku veľmi zaujímať, čo dieťa zažilo, ako sa cítilo, aké aktivity v škole robilo. Dieťa veľmi potrebuje cítiť, že obaja rodičia sa o neho intenzívne zaujímajú. Nestačí sa len opýtať, či má dieťa napísané úlohy. „Dieťa sa chce s rodičmi rozprávať o všetkom. Aj o tom, čo všetko pani učiteľka povedala, čo od neho chcela, ako sa k nemu správajú spolužiaci, ako sa v škole cíti a ako je spokojné či nespokojné,“ upozorňuje psychoterapeutka Ivana Dlouhá. Treba si tiež dávať pozor, aby rodičia deti školou nestrašili. Deti by sa nemali báť chodiť do školy. Kulhánek radí rodičom, aby nepoužívali vetu: „Veď počkaj! V škole uvidíš, čo je život! Tam ťa vychovajú!“ Vždy je lepšie deti pozitívne motivovať a prejaviť im dôveru, že to zvládnu.
Psychoterapeut tiež odporúča rodičom, aby zo začiatku neriešili známky, ale skôr sa pýtali, ako sa dieťaťu v škole páči a či v nej má kamarátov. „Osobne by som v prvom ročníku známky nedával a ak áno, tak hlavne jednotky. Ak niekomu niečo nejde, mal by dostať nejakú alternatívnu známku, ale nie štvorku alebo päťku.“ Objasnite mu, že škola má iné pravidlá a inú organizáciu dňa ako škôlka. Povzbuďte dieťa, že v škole si nájde nových kamarátov a naučí sa veľa nového a zaujímavého. „Neprenášajte pochybnosti na dieťa. Budúci školák si tak môže vybudovať zbytočný odpor ku škole, neistotu alebo strach zo školy a už samotný štart bude veľmi negatívne poznačený.“
Podporujte dieťa v tom, že sa teší do školy, je dôležité pozitívne nastaviť myslenie o škole ako takej práve doma. Nepripomínajte im, koľko veľa povinností budú mať, alebo čo všetko budú MUSIEŤ robiť. Rodičia by nemali prenášať svoje obavy zo ZŠ na dieťa, prejaviť mu dôveru, povzbudiť ho k zodpovednosti, samostatnosti a veriť v jeho schopnosti. Vedieť dieťa motivovať a nechať ho plniť úlohy, neriešiť ich za dieťa. Naučiť deti, že robiť chyby je v poriadku a dať mu dostatok času na čokoľvek, čo potrebuje. Netrestať dieťa za zlyhania, nezaťažovať ho vlastným sklamaním. Byť mu oporou.
Hravé Aktivity na Rozvoj Kľúčových Zručností doma a v škôlke
Nebojte sa, každý jeden deň v škôlke s vašimi predškolákmi všetko poctivo trénujeme. Avšak, je veľmi dôležité, aby ste priložili ruku k výslednému predškolskému dielu.
Najlepšou cestou, ako u dieťaťa rozvíjať reč a slovnú zásobu, je čítať mu rozprávky. Knižky máme všetci radi. Koľko je v nich tajomstva. Kto počúva, tento vie: bývajú v nich rozprávky a nádherné obrázky, aj veselé básničky, riekanky a pesničky. Kniha nás sprevádza už od kolísky. Knihy by mali byť ilustrované, aby dieťa mohlo sledovať dej podľa obrázkov. Po prečítaní sa ho jednoduchými otázkami treba spýtať na obsah: „Prečo Šípková Ruženka spala sto rokov? Ako ju princ odklial? Kto ešte vystupoval v rozprávke?“ Deti treba učiť aj riekanky a básničky - okrem slovnej zásoby im to trénuje aj pamäť. Aj cesta autom sa dá využiť na učenie: hrajte sa s dieťaťom na slová, pýtajte sa ho čo vidí, a slová potom rozoberajte: „Aké písmeno je na konci slova? Aké na začiatku?“ Vytlieskavajte slabiky, neskôr i hlásky (písmená) v slove. Obľúbená je hra, keď má dieťa na posledné písmeno slova vytvoriť nové slovo, ktoré bude posledným písmenom začínať (napríklad AUTO: posledné je o, teda nové slovo môže byť: Okno).
Hoci budete mať po tejto činnosti domácnosť možno ako po bombardovaní, nevzdávajte to. Naše školy sú, žiaľ, zatiaľ stále stavané najmä na memorovaní vedomostí. Preto je dobré, aby mal budúci školáčik čo najlepšie rozvinutú pamäť. Dieťaťu je preto dobré trénovať pamäť a predstavivosť: skladať s ním skladačky, kocky, puzzle, hrať pexeso. Pomôže i jednoduchá hra: na stôl položte 8 až 10 predmetov a nechajte dieťa, nech si ich minútu prezrie a nahlas pomenuje. Potom nech odíde z miestnosti (alebo sa môžu predmety prikryť) a po príchode určí, ktorý predmet tam už nie je. Trénovať sa môžu aj úlohy na hľadanie rozdielov (päť rozdielov, desať rozdielov). Deti s poruchou zrakovej pamäte obyčajne mávajú problémy pri zapamätávaní a vybavení zrakových podnetov - hlavne v správnom poradí. Dieťa nie je schopné zapamätať si poradie predmetov, písmen v slovách, slov vo vete, ktorú videlo. Položíme pred dieťa niekoľko predmetov. Keď si ich dieťa obzrie, otočí sa a my niektoré predmety vymeníme. Jeho úlohou je spoznať všetky zmeny. Hráme s dieťaťom hry s kartami založené na zapamätávaní si čísel, písmen alebo znakov. Dieťa sa chvíľu pozerá von oknom a pozoruje okolie. Potom rozpráva, alebo kreslí tri veci, ktoré videlo.
Pre rozvoj motoriky je veľmi dobré, ak má dieťa možnosť pravidelne strihať, lepiť, či navliekať korálky. Pri tejto činnosti sa môžu trénovať aj počty. Rovnako tiež možno precvičovať pravo-ľavú orientáciu a farby. Ak dieťaťu nie je cudzí počítač, netreba mu zapínať počítačové hry, ale skôr náučné CD, ktoré ho formou hier, príkladov či detektívnych úloh naučí základom písmen či počtov. Aj na slovenskom trhu existujú náučné DVD pre škôlkarov a školákov zamerané na slovenčinu a matematiku. Príprava na školu je komplexný proces, ktorý by mal byť nielen efektívny, ale aj zábavný. Rodičia môžu tento proces podporiť aj pomôckami, ktoré deťom pomôžu rozvíjať všetky dôležité zručnosti. Ideálnym nástrojom na tento účel je Edupad - interaktívny set, ktorý efektívne pripraví deti na školu.
Psychoterapeut Jan Kulhánek hovorí k problematike učenia čítať, písať a počítať pred nástupom do školy: „Osobne by som to nepodporoval. Pripadá mi lepšie, keď sa deti učia spolu s inými deťmi. Ale ak to dieťa veľmi baví a samo to chce, nie je potrebné ho brzdiť. Rizikom však je, že sa dieťa bude v škole nudiť, nenaučí sa dávať pozor a bude na seba upozorňovať. V takomto prípade to však už musí zvládnuť učiteľ, aby vedel s takýmito deťmi pracovať.“ Na škodu nemusí byť ani to, keď sa dieťa začne učiť cudzie jazyky aj v škôlke. „Spôsob, akým jednáme s dieťaťom, keď je rozrušené, významne ovplyvňuje ako sa vyvinie jeho mozog a taktiež, akým je človekom teraz a akým človekom sa stane v budúcnosti,“ dodáva Daniel J. Siegel. Môže tak získať viac istoty a sebavedomia.
Senzorická hra je hra, ktorá stimuluje zmysly dieťaťa - hmat, zrak, čuch, sluch, chuť, čím pomáha dieťaťu spoznávať okolitý svet prostredníctvom zmyslov a tak sa rýchlejšie učí. Čo môže dieťa pri senzorickej hre robiť? Presýpať rôzne materiály, napr. piesok, ryžu, cestoviny, fazuľu. Hry na rozvoj zrakového vnímania zahŕňajú napríklad nájdenie, čo nepatrí do skupiny vecí. Hry s kartami založené na zapamätávaní si čísel, písmen alebo znakov sú tiež prospešné.
Samostatnosť a zodpovednosť
Stanovte si pravidlá a režim dňa - aspoň 25 minút. Pomáhajte deťom s úlohami, precvičujte s nimi písmenká v bežnom živote - hľadajte vybrané písmená v nápisoch na budovách, dajte dieťaťu zakrúžkovať všetky „áčka“ v novinovom článku, kúpte mu zaujímavú knižku, v ktorej budete spoločne čítať. Povzbudzujte dieťa, aby sa pri prvých problémoch nevzdalo, náročný je najmä prvý polrok, potom by si už dieťa na školské tempo malo pomaly zvyknúť.
Kedy zvážiť Odklad Školskej Dochádzky a Prečo je Dôležitý
Veľa sa v súčasnosti hovorí o odklade školskej dochádzky, najmä v tej súvislosti, že počet detí s odkladom školskej dochádzky stúpa. O odklad povinnej školskej dochádzky je vhodné požiadať, ak má dieťa ťažkosti v oblasti fyzického, mentálneho, emocionálneho alebo sociálneho vývinu, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť jeho úspešnosť v škole. Rovnako je to vhodné, ak dieťa nedosahuje potrebnú školskú zrelosť, ktorá sa prejavuje napríklad nezrelosťou v reči, motorike, koncentrácii, alebo pri problémoch so zvládaním pravidiel. Ďalším dôvodom môže byť zdravotný stav dieťaťa, ktorý by mu bránil plnohodnotne sa zapájať do vzdelávania.
Avšak samotný odklad školskej dochádzky nestačí a nerieši problém dieťaťa. Je treba aplikovať u týchto detí, ktoré to potrebujú, intervenčný program rozvíjania reči, poznania, tvorivosti, grafomotoriky a prosociálneho správania. Ktorý, ako a kto - doporučí a rozhodne detský psychológ. Množia sa však počty detí, ktoré majú odklad školskej dochádzky z iných dôvodov, než bolo uvedené. Je napríklad módnym trendom niektorých rodičov „predĺžiť“ deťom detstvo o rok a nechajú ich doma, alebo v materskej škole. Ďalšiu skupinu rodičov detí, ktorí žiadajú o odklad školskej dochádzky pre svoje deti, je skupina podnikateľov, ktorí napríklad práve rozbiehajú svoj podnik a nemajú práve v tomto školskom roku čas venovať sa každodenne dieťaťu, aby ho vybavili do života, aby sa naučilo systematicky, každý deň pracovať, učiť sa, a tak rásť. Je dôležité, aby dieťa, ktoré je zrelé a pripravené na školu, ju začalo navštevovať práve vtedy.
Preto ak rodičia majú nejaké pochybnosti a premýšľajú nad posunutím nástupu do školy (odkladom povinnej školskej dochádzky) alebo naopak majú pocit, že ich 5-ročné dieťa je na školu už pripravené a zrelé, môžu ich dať posúdiť na príslušné Centrum poradenstva a prevencie. Vek 6 rokov totiž nemusí byť určujúci, hoci sa všeobecne považuje za vek, kedy je dieťa na školu pripravené aj zrelé.
Praktické Detaily pre Hladký Nástup do Školy
Lepšie zvládnutie zápisu a nástupu do školy môže podporiť postupné zvykanie dieťaťa na školské prostredie, čím sa znižuje jeho stres a obavy. Dôležitá je aj dôkladná príprava a informovanie o školskom režime, vytváranie pozitívnych očakávaní a zapájanie detí do prípravných aktivít, ako sú návštevy školy, zoznamovanie s učiteľmi alebo rozhovory o školskom živote.
Zápis do školy: Registrácia, nie skúšky
Prihlásenie dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky do základnej školy sa koná od 1. apríla do 30. apríla, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku. Zápis do školy nie sú prijímacie skúšky. Deti nerobia skúšky rozumovej a telesnej vyspelosti. Poslaním je riadne zaregistrovať školopovinné deti. Škola si overí osobné údaje o dieťati a zisťuje aj základné informácie o zákonných zástupcoch. Školy dávajú deťom aj tzv. zápisné úlohy, napr. niečo nakresliť, pomenovať farby, určiť počet predmetov, tvary, povedať básničku. Takto zisťujú prípadné rečové nedostatky, rozumovú a grafickú vyspelosť alebo zaostalosť.
Zdravie a Výbava Prváka
V prípade, že dieťa trpí dioptrickou chybou, neliečenou tupozrakosťou alebo škúlením, je to pre neho hendikep. Čím skôr lekár chybu zraku zistí, tým je vyššia šanca na úspešné liečenie. So zdravím súvisí tiež výber školskej tašky. Tá by sa nemala nosiť iba na jednom pleci, čo spôsobuje jednostrannú záťaž a môže viesť k poškodeniu chrbtice. Dnešné deti nosia niekedy na chrbtoch 6 až 7 kíl. Je naozaj dôležité vybrať vhodnú tašku, aby dieťa netrpelo a malo zdravú chrbticu. „Pri kupovaní školskej tašky berte do úvahy najmä hmotnosť dieťaťa. Príliš ťažká aktovka preťažuje svalstvo chrbtice a prispieva k stuhnutiu svalov v krčno-hrudnej časti chrbtice a k nesprávnemu držaniu tela. Dlhodobé preťaženie chrbtice vo vývine môže spôsobiť trvalejšie ťažkosti, deformácie a aj vznik skoliózy (vybočenie chrbtice do jednej strany).“
Rodičia často nezvolia vhodný typ obuvi. Podľa Jany Hamade by mala obuv pre deti, aby nepoškodila ich zdravie, spĺňať určité kritériá. Zároveň treba zohľadniť tiež typ aktivity, na ktorú má byť obuv určená. „Obuv z nekvalitných materiálov sa ťažko prispôsobuje tvaru chodidla, je tvrdá, nepriedušná, nedokáže odvádzať vlhkosť z povrchu kože, a tak môže spôsobiť napríklad plesňové a kvasinkové ochorenia. Nevhodná obuv môže mať pre dieťa vážne zdravotné dôsledky.“ Prezuvky by mali byť uzatvorené a vyrobené z prírodných materiálov, napríklad zo spracovanej kože a z textilu. Ideálne sú mäkké, ľahké, priedušné a také, ktoré absorbujú vlhkosť, nedráždia kožu a prispôsobia sa tvaru chodidla. Športová obuv by mala zodpovedať požiadavkám príslušného športu.
tags: #co #ma #vediet #dieta #pred #vstupom