Strata dieťaťa, či už v dôsledku spontánneho alebo umelého potratu, je hlboko traumatická udalosť, ktorá môže mať závažné fyzické, psychické a emocionálne následky pre ženu, jej partnera a celú rodinu. Napriek tomu, že ide o prekvapivo častý jav - podľa údajov Birminghamskej univerzity až 15 až 25 percent tehotenstiev končí potratom a 25 až 50 percent žien zažije aspoň jeden spontánny potrat počas svojho reprodukčného života - je táto téma v spoločnosti často obrovským tabu. Ženy tak majú pocit, že sú na svoje trápenie samy, zatiaľ čo okolie, hoci v najlepšom úmysle, často nevie, ako správne reagovať alebo komunikovať so zranenou ženou, prípadne vysloví vety, ktoré jej ešte viac ublížia alebo ju urazia.
Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na to, čo žena a jej blízki prežívajú po potrate, od medicínskych faktov cez psychologické dopady, až po možnosti podpory a duchovného uzdravenia. Budeme sa venovať rozdielom v prežívaní po spontánnom a umelom potrate, rolu partnera, rodiny a priateľov, ako aj úlohe špecializovaných organizácií, ktoré poskytujú pomoc v týchto náročných životných situáciách.
I. Spontánny potrat: Medicínsky pohľad a jeho dôsledky
Spontánny potrat, z latinského „aborior“ - zomrieť pred narodením, je definovaný ako predčasná smrť embrya alebo plodu počas jeho prenatálneho vývoja. Ide o jav, pri ktorom dochádza k strate plodu bez úmyselného zavinenia a bez zásahu človeka. S touto nepríjemnou udalosťou sa stretávajú ženy najčastejšie pred dovŕšením 20. týždňa tehotenstva, respektíve v prvom trimestri. Veľká časť spontánnych potratov prebehne v prvých 12 týždňoch gravidity, a mnohokrát sa stáva, že k potratu dôjde skôr, ako žena vôbec zistí, že je tehotná. Hoci riziko potratu sa po 13 až 20 týždňoch od počiatku gravidity síce znižuje, naďalej pretrváva, a to aj po zvyšok tehotenstva. Podľa štatistík Union zdravotnej poisťovne väčšina potratov nastáva pred 12. týždňom tehotenstva.
Príznaky a typy spontánnych potratov
Rozpoznanie spontánneho potratu je kľúčové pre správnu medicínsku starostlivosť. Jedným z najčastejších príznakov je krvácanie, ktoré môže ženám pripomínať silnejšie menštruačné krvácanie. Počas spontánneho potratu môže dochádzať aj k silným kŕčovitým bolestiam v podbruší, ktoré taktiež pripomínajú intenzívne menštruačné kŕče až kontrakcie. Množstvo žien počas spontánneho potratu pociťuje bolesti v chrbte, ktorých intenzita sa líši prípad od prípadu. Dĺžka krvácania po spontánnom potrate je do veľkej miery individuálna, ale malo by s odstupom času zoslabnúť, v ideálnom prípade nepresahujúc dobu siedmich dní.
Spontánne potraty sa delia na niekoľko typov v závislosti od ich priebehu a následnej rekonvalescencie:
- Kompletný potrat: Nastáva, keď dôjde k prirodzenému prerušeniu tehotenstva, sprevádzanému bolesťami, krvácaním, kŕčmi v podbruší a úplným vyprázdnením maternice bez zásahu lekárov.
- Nekompletný potrat: Je sprevádzaný krvácaním, kŕčmi podobnými kontrakciám a otvorením krčka maternice. Jeho nekompletnosť sa prejavuje tým, že tkanivové ostatky, ako je placenta alebo plodový vak, zotrvávajú v maternici po potrate.
- Zamlčaný potrat: Tento typ je úplne bezpríznakový, a jeho následky v podobe chýbajúceho pulzu dieťatka zisťuje žena až v gynekologickej ambulancii počas bežného ultrazvukového vyšetrenia.
Príčiny spontánnych potratov a rizikové skupiny
Príčiny spontánnych potratov sú veľmi individuálne a líšia sa prípad od prípadu, no mnohokrát sa vôbec nezistia. Vo väčšine prípadov ide o medicínsky dôvod, za ktorý žena nemôže, najčastejšie genetický. To znamená, že plod nebol geneticky v poriadku a takéto bábätko by nemalo šancu žiť zdravý a plnohodnotný život. Preto to príroda „zariadi“ inak a tehotnosť sa skončí potratom najčastejšie vo veľmi skorom štádiu - v siedmom či ôsmom týždni tehotenstva.
Medzi neovplyvniteľné faktory patrí vek ženy; pravdepodobnosť spontánneho potratu sa totiž pribúdajúcim vekom zvyšuje. MUDr. Katarína Balasičová, PhD. upozorňuje, že „v skupine 20 - 24-ročných žien je výskyt potratov 11 %, u žien od 35 rokov je to až štvrtina tehotenstiev, ktorá sa končí potratom. A u žien po štyridsiatke je to až polovica gravidít.“
Ďalšími príčinami môžu byť:
- Genetické a chromozómové chyby: Ktoré plod nadobudne už po úspešnom oplodnení vajíčka.
- Abnormality pohlavných orgánov ženy: Abnormálne tvarovaná maternica, nehostinná maternica či problémy s krčkom maternice môžu spôsobiť opakované potratenie.
- Hormonálne problémy: Problémy s tvorbou hormónov môžu podmieniť riziko spontánneho potratu.
- Iné zdravotné komplikácie: Potravinová otrava, niektoré lieky nevhodné pre tehotné ženy, myómy na maternici, polypy v dutine maternice, hematologické (napr. predispozícia k intenzívnejšiemu zrážaniu krvi), imunologické či infekčné choroby.
- Psychická trauma a životný štýl: Priebeh tehotenstva môže v značnej miere ovplyvniť aj existujúca psychická trauma, ponocovanie a duševné ťažkosti spojené so stresom a nervozitou. Psychika totiž vo veľkej miere vplýva na fyzické zdravie ľudského tela.
- Váha ženy: Jej životný štýl v súvislosti so zdravým príjmom stravy. Hmotnostný faktor vplýva na pravdepodobnosť spontánneho potratu len v extrémnych prípadoch podvýživy či nadváhy.
Prevencia spontánneho potratu
Hoci mnohé príčiny potratu nie sú ovplyvniteľné, existujú pravidlá, ktoré môžu pomôcť podporiť zdravý priebeh tehotenstva. Medzi ne patrí úplné obmedzenie požívania návykových látok, ako sú cigarety, drogy či alkohol. Dostatočný prísun potrebných živín do tela tehotnej ženy je jedným z najdôležitejších aspektov, a preto by si každá žena mala dať záležať na zdravej a vyváženej strave, ktorú v značnej miere tvorí ovocie a zelenina. Aj vďaka takémuto opatreniu sa docieli zdravá váha počas tehotenstva. K základným princípom prispievajúcim k čo najlepšiemu priebehu tehotenstva patrí jednak primeraná hygiena, no tiež obmedzenie kontaktu s chorými a infikovanými osobami. Je v záujme čo najlepšieho priebehu tehotenstva, aby bola tehotná žena v čo možno najväčšej duševnej pohode.
Rekonvalescencia po spontánnom potrate: Fyzické zotavenie
Proces zotavenia po spontánnom potrate vo veľkej miere závisí od spôsobu, akým k potrateniu došlo. Kým u niektorých žien je bezpečné vyčkávanie, a teda odovzdanie kontroly nad situáciou vlastnému telu a fyziologickým procesom, iné sa uchyľujú k chirurgickým zákrokom, ako je kyretáž. Prirodzená forma potratu vyžaduje pravidelné kontroly na vyšetrenie stavu a priebehu niekedy až trojtýždňového procesu vypudenia tkanivových zvyškov z maternice. Po kyretáži je potrebné nejakú dobu pobudnúť v nemocnici, v závislosti od toho, či došlo k zákroku pri plnej alebo lokálnej anestézii. Vyčkávacia alternatíva však nie vždy vylučuje nutnosť chirurgického zásahu.
Ženské telo potrebuje aspoň dvojtýždňovú rekonvalescenčnú dobu, počas ktorej by sa nemalo do vagíny nič vkladať, vrátane tampónov či antikoncepčných pomôcok. Po potrate by sa ženy mali tiež vyhýbať pohlavnému styku a kúpeľu vo vani, pričom základnú hygienu sa odporúča vykonávať sprchovaním. Menštruačný cykel sa obvykle vráti do starých koľají štyri až šesť týždňov po potratení plodu, no toto obdobie sa môže natiahnuť v závislosti od spôsobu prečistenia dutiny maternice. Keďže spontánny potrat je často sprevádzaný intenzívnym krvácaním, ženské telo si po takomto traumatickom zážitku vyžaduje vyšší prísun istých látok, najmä železa, ktoré je možné získať prijímaním stravy s vysokým obsahom tejto zložky.
II. Psychické prežívanie a postabortívny syndróm (PAS)
Strata nenarodeného dieťatka je situácia, ktorej spracovanie si vyžaduje čas, priestor a pokoj. Každá strata dieťaťa ženu významne ovplyvní po psychickej stránke. Ako výstižne poznamenala Lenka (28) po spontánnom potrate, „V deň potratu som stále nemohla uveriť, čo sa stalo.“ Žena, ktorá je čerstvo po potrate, „nechce byť zase tehotná, ale ešte stále tehotná.“ Tieto slová ilustrujú hĺbku väzby, ktorá sa vytvára už v raných fázach tehotenstva. Hoci spontánny potrat nastal na začiatku tehotenstva, žena cíti, že prišla o svoje dieťa, a preto nie je vhodné ho odlišovať od úmrtia dieťaťa pri pôrode alebo vo vyšších štádiách tehotenstva.
Symptómy postabortívneho syndrómu (PAS)
V psychológii sa často hovorí o postabortívnom syndróme (PAS), čo je súbor psychických a emocionálnych symptómov, ktoré žena po potrate prežíva. Mgr. Zuzana Straková z Poradne ALEXIS potvrdzuje: „Syndróm je súhrn symptómov, ktoré sú veľmi podobné až rovnaké. Tieto symptómy vidím u žien po potrate bez ohľadu na ich vek, status či vzdelanie.“ Naša skúsenosť je, že každá žena po potrate je týmto rozhodnutím hlboko ovplyvnená - niekedy si to uvedomuje hneď, inokedy až po dlhých rokoch.
Medzi najčastejšie príznaky PAS patria:
- Úzkostné stavy, depresie, častý plač, nespavosť a vyčerpanie.
- Pocity viny či hanby, strata sebaúcty, komplex menejcennosti.
- Nepokoj, citová otupenosť, narušený obraz o sebe samej.
- Problémy vo vzťahoch, sexuálne problémy.
- Myšlienky na samovraždu.
- Nočné mory týkajúce sa ich dieťaťa a flashbacky.
- Vyhýbanie sa tehotným ženám či nemocniciam.
- Zhoršené vnímanie seba ako matky.
Tieto dôsledky sa môžu objaviť hneď alebo aj neskôr. Žena, ktorá bola na potrate, neraz tieto symptómy nespája s tým, čo sa stalo. Spúšťačom alebo dôvodom zintenzívnenia popotratových psychických problémov môžu byť podnety - ako vypočutie správ, prednášok či informácií o deťoch, o potratoch, o zabitom či nájdenom dieťati, ale aj zhliadnutie dieťatka v kočíku či dátum potratu alebo možného narodenia. Psychické problémy po potrate sa môžu aj somatizovať.
Rozdiely v prežívaní po spontánnom a umelom potrate
Hoci prežívanie po spontánnom a umelom potrate môže byť v mnohom podobné - obaja partneri môžu zažívať pocity smútku, beznádeje, nepokoja, depresie a straty zmyslu života - existujú aj určité rozdiely. Zuzana Straková z Poradne Alexis hovorí, že „žena po umelom ukončení tehotenstva má oveľa väčší pocit viny. Naopak, žena po spontánnom potrate ho zväčša nemá, pretože si uvedomuje, že nemohla spraviť nič viac pre záchranu svojho bábätka.“ A aj keď sa objaví, zďaleka to nie je také intenzívne ako po umelom potrate.
Ženy po umelom potrate, ktoré sa ním trápia, sa dostávajú do izolácie. Hovoria si, že asi sú jediné, kto to takto prežíva, veď žiadny postabortívny syndróm neexistuje, ako píšu médiá. Boja sa odsúdenia, niekedy je poradkyňa prvý alebo druhý človek, komu o potrate povedia. Naopak, žena po spontánnom potrate často nájde oporu u príbuzných, hoci ani to nie je pravidlo. Vedomie, že nemala zlý úmysel, jej pomáha pri vyrovnávaní sa s pocitmi, či „urobila niečo zle, či zanedbala stravu, alebo sa nejako inak rizikovo správala.“
Smútenie vo vlnách a faktory ovplyvňujúce vyrovnávanie sa so stratou
Zuzana Straková hovorí, že prežívanie straty nenarodeného dieťaťa sa u žien prejavuje ako smútenie vo vlnách. Zo začiatku sa smútkom cítia úplne zaplavené a vnímajú len svoju stratu a bolesť. Pomaličky však prichádzajú chvíle, kedy sa vedia z tejto vlny vynoriť a nadýchnuť a od smútku sa tak odpútať. Vidia, že život je nielen bolestný, ale aj plný dobrých vecí. Časom sú vlny smútku menej časté a menej intenzívne a to je znak, že sa človek so svojou stratou vyrovnáva. Smútok je individuálny proces, ktorý nie je viazaný na časové ohraničenie. Je to ohraničenie, ktoré zahŕňa spôsoby, ako sa vyrovnať so živými spomienkami a bolesťou asociovanou so stratou.
Vyrovnávanie sa so stratou dieťaťa po potrate ovplyvňuje viacero faktorov, ako napríklad:
- Vek ženy
- Rodinné zázemie
- Osobnosť a minulé skúsenosti
- Podpora okolia a prístup personálu v nemocnici
- Vzťah k nenarodenému dieťaťu
- Viera
Dôležité je, aby žena mala dobré rodinné zázemie, vnútornú pripravenosť čeliť životným ťažkostiam, zdravý životný štýl a psychohygienu.
III. Úloha okolia a podpora blízkych
Keď žena spontánne potratí alebo jej zomrie dieťa pri pôrode, okolie sa jej snaží čo najviac pomôcť. Často sa však zameriava skôr na svoj postoj vo vzťahu k žene, ako na skutočné potreby ženy samotnej. Priatelia, rodina a najbližšie okolie často nevedia, ako komunikovať so zranenou ženou. V najlepšom úmysle často vyslovia vety, ktoré jej ešte viac ublížia alebo ju urazia, ako napríklad zľahčovanie situácie typu: „Veď si bola ešte len v 6. týždni.“ Medicínskym faktom však ostáva, že dôvody spontánneho potratu nie sú vo väčšine prípadov známe, ako ani jeho prevencia a liečba. Preto žene, ktorá sa s náhlou stratou snaží vyrovnať, nepomôžu slová útechy vychádzajúce z medicínskej nutnosti potreby spontánneho potratu alebo z odôvodnenia založeného na osudovosti či náhode.
Komunikácia a empatia
Ak sa rodina alebo priatelia necítia komfortne rozprávať sa so ženou o tom, čo zažila, je postačujúce, ak ju budú len počúvať. Dokonca je to v mnohých prípadoch nápomocnejšie, ako dávanie nevhodných rád. Mali by byť pripravení, že bude rozprávať o strate svojho dieťaťa, aj keď tehotenstvo trvalo len pár týždňov. Pozorného a chápavého poslucháča potrebuje smútiaca žena najviac. Veľký význam môže mať aj povzbudenie ženy k prejaveniu emócií, ako je smútok, hnev, stres, vina či frustrácia. Nie je potrebné sa snažiť za každú cenu ženu rozveseliť, keďže smútok je prirodzeným prejavom v procese ozdravovania a je pre úplné psychické zotavenie potrebný. Rodina a priatelia by nemali ostať zaskočení ani inými fyzickými prejavmi smútku ako je plač, nechuť do jedla, potreba samoty, či hyperaktivita smútiacej ženy, ktorá sa na príklad začne púšťať do nových projektov.
Podpora manžela a otca dieťaťa
Muži prežívajú stratu dieťaťa rovnako ako ženy, hoci často iným spôsobom. „V ten deň som prvýkrát videla manžela plakať,“ hovorí Katka (31) po spontánnom potrate. Žena často pochybuje, či manžel dostatočne rozumie, čo sa jej alebo lepšie povedané obom stalo. Môže sa uzatvárať do seba, pretože má pocit, že ide výlučne o jej zlyhanie alebo jej utrpenie. V niektorých prípadoch prestáva mať záujem o sex alebo ho považuje len za nástroj na splodenie ďalšieho potomka. Ak v rámci procesu ozdravovania začne trpieť túžbou po ďalšom dieťati, môže byť pre ňu manželské spojenie motivované výlučne touto túžbou. V týchto situáciách je dôležité, aby si žena uvedomila, že manžel rovnako ako ona stratil dieťa, po ktorom túžil. To ale neznamená, že má strácať aj ženu, ktorú miluje.
Muži, ktorí vidia manželku smútiť, majú tendenciu rýchlo problém vyriešiť. Preto neotvárajú témy, ktoré ju rozplačú, robia aktivity, ktoré ju privedú na iné myšlienky a podobne. Žena môže takto nadobudnúť pocit, že manžel ju nechce vypočuť, alebo sa ho to až tak nedotýka. Paradoxne, žene sa uľaví, ak ju manžel trpezlivo vypočuje, ak sa bude môcť pri ňom vyplakať a neskrývať svoj smútok. Keď partnerka bude rozoberať tú istú tému stále dookola, je vhodné, aby bol partner trpezlivý a zároveň sledoval, či sa partnerkin stav postupne zlepšuje alebo či nepotrebuje vyhľadať odbornú pomoc.
Lucia (33) hovorí: „Manžela to zobralo, ale snažila som sa mu o tom veľa rozprávať a bolo dobré, že sme boli veľa spolu.“ A iná Lucia (31) dodáva: „S manželom sme sa nevzdali myšlienky, že budeme mať ďalšie dieťa. Nevyhýbali sme sa tej téme a dúfali, že Pán Boh dá… Pomohlo, že sme sa mohli o tom spolu rozprávať. Manžel mi pomohol najviac tým, že nevyhľadával tú tému, ale bol pozitívny. Rozhodli sme sa myslieť na budúcnosť a tešiť sa z každého dňa. Neberiem to ako životnú traumu, veď všetko zlé je na niečo dobré. Keďže som v nemocnici strávila skoro dva týždne, s manželom nás to dalo viac dokopy. Začali sme spolu počas návštevných hodín hrať karty a druhýkrát som sa do neho zaľúbila. Keď som videla, aký má pozitívny prístup, tešila som sa, že ma príde znovu ďalší deň navštíviť.“
Keďže ženy reagujú na životné krízy inak ako muži, odporúčame im na prekonanie postpotratovej traumy otvoriť sa viac svojmu manželovi, veľa sa rozprávať aj o každodenných smútkoch, úspechoch a pádoch, neodmietať jeho pozornosť, snažiť sa postupne vystúpiť zo svojho smútku a plánovať aktivity, ktoré urobia manžela šťastným - spoločná večera, kultúrny program, dovolenka či akýkoľvek čas strávený spoločnou relaxáciou.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Ak sa psychický stav ženy nezlepšuje ani po niekoľkých mesiacoch od potratu, je nutné zasiahnuť a ponúknuť jej pomocnú ruku, ktorá môže mať podobu terapie či podpornej skupiny. Zabúdať však netreba ani na partnera, ktorý spontánny potrat síce prežíva iným spôsobom ako žena, no trauma, bolesť, trúchlenie a negatívne emócie mu nie sú neznáme. Psychika a prežívanie síce nespôsobujú potraty, no výrazne ovplyvňujú, ako žena vníma seba, svoje telo aj ďalšie tehotenstvo. Smútok je potrebné prežiť a prijať, dopriať si čas na hojenie, no zároveň si uchovať vedomie, že cesta vpred existuje - aj keď je niekedy kľukatá.
IV. Medicínske a spoločenské aspekty interrupcie (umelého potratu)
Umelý alebo úmyselný potrat je násilné ukončenie života človeka počas prenatálneho vývoja. V medicíne alebo v populárnej literatúre zaužívané pomenovanie „umelé prerušenie tehotenstva“ je nepravdivý eufemizmus, pretože po potrate sa v tehotenstve pokračovať nedá. Okrem toho je potrat drastický úkon - v aktuálnom čase pre dieťa (niekedy aj pre matku), do budúcnosti (väčšinou) s drastickými následkami voči matke.
Metódy a riziká umelého potratu
Chirurgický potrat sa na Slovensku vykonáva dvoma spôsobmi. Pri oboch sa najprv násilne rozšíri krčok maternice. Následne sa ľudský zárodok odsaje pomocou odsávačky alebo vyškrabe pomocou ostrej kovovej lyžičky - kyrety. Po potrate majú ženy kŕčovité sťahy maternice a krvácanie. Riziká zákroku sú spojené so samotnou anestézou pacientky. Okrem toho hrozí žene krvácanie, infekcia, zriedkavé je prederavenie maternice, výnimočne je nutné vybrať celú maternicu (hysterectomia). K možným neskorým komplikáciám patrí neplodnosť, nechcené spontánne potraty a predčasné pôrody ďalšieho dieťaťa (pre poškodenie funkcie krčka maternice).
Chemický potrat, ktorý na Slovensku nie je zákonom povolený, sa najčastejšie vykonáva kombináciou dvoch látok. Prvá látka - mifepriston (RU 486) - blokuje pôsobenie prirodzeného ženského hormónu progesterónu, čím spôsobuje odumretie vyvíjajúceho sa ľudského plodu v maternici. Psychologicky je prežívanie ženy po chemickom potrate úplne rovnaké ako po chirurgickom potrate. Podstata je tá, že žena rozhodla o živote svojho vlastného dieťaťa, a to má vždy určité následky, bez ohľadu na spôsob ukončenia tehotenstva. U žien po chemickom potrate môže byť priebeh často traumatický, čo môže ešte viac zhoršiť ich prežívanie, pretože na rozdiel od chirurgického zákroku pod narkózou, žena prežíva celý priebeh pri vedomí.
Právo na život vs. právo ženy na rozhodnutie o tele
Téma potratov rezonuje v celej spoločnosti, pričom jedni zdôrazňujú právo ženy rozhodovať o vlastnom tele, zatiaľ čo druhí vyzdvihujú právo dieťaťa na život. Psychologička Zuzana Straková upozorňuje, že „hoci sa často zdôrazňuje právo ženy rozhodnúť o svojom tele, zriedkakedy sa spomína právo dieťaťa na narodenie. Žena má možnosť robiť si čo chce, ale nie všetko, čo môžeme, nám osoží. Každé rozhodnutie má svoje dôsledky a práve s týmito následkami sa stretávame v našej poradni.“
Obeťou nie je len dieťa, ale aj matka svojím rozhodnutím, ktoré urobila, rovnako aj otec. Dôležité je mať na pamäti, čím bude žena po potrate s veľkou pravdepodobnosťou prechádzať.
Motivácie pre umelý potrat a rola muža
Prax ukazuje, že veľké percento žien, ktoré zvažujú potrat alebo ho podstúpia, to robí zo sociálno-ekonomických dôvodov. Veľký problém je aj nedostupnosť bývania. Zaznamenáva sa tiež nárast žien, ktoré majú stabilný život, vzťah, finančné zázemie a zaužívaný životný štýl, no ďalšie dieťa už doň nezapadá. Štatisticky najohrozenejšie sú „tretie deti“ v rodine, čo môže súvisieť s vnímaním „ideálneho“ počtu dvoch detí v spoločnosti, ako aj s praktickými otázkami bývania či auta. Ďalšou skupinou sú ženy, ktoré zvažujú potrat zo zdravotných dôvodov. Ženy po znásilnení prichádzajú, ale je ich málo.
Muž zohráva pri rozhodovaní ženy v otázke neplánovaného tehotenstva významnú úlohu, či už aktívne alebo pasívne. Často zvolí prístup, že žene poskytne zdanlivú slobodu voľby a vyhlási, že ju podporí v akomkoľvek rozhodnutí. Tento postoj je rozšírený, no vo väčšine prípadov to znamená, že je ochotný jej zaplatiť potrat. Pre mnohých mužov je totiž prijateľnejšie, aby žena tehotenstvo ukončila, než aby neskôr musel čeliť zodpovednosti za výživné a faktu, že dieťa privedené na svet vyžaduje starostlivosť. Nie sú výnimkou ani prípady, keď muž ženu otvorene tlačí do potratu, či už emocionálnym nátlakom alebo hrozbami. Samozrejme, existujú aj muži, ktorí ženu skutočne podporujú a s potratom nesúhlasia, sú ochotní prijať zodpovednosť a dokonca si „adoptovať“ vlastné dieťa.
Informovaný súhlas a štátna podpora
V roku 2009 bol zavedený informovaný súhlas pred potratom, ktorý zaväzuje gynekológov informovať ženu o dopadoch potratu na ňu aj na plod. Z praxe však vyplýva, že to funguje len v minimálnej miere. Žena len rýchlo podpíše nejaký papier, bez toho, aby ju lekár podrobnejšie informoval. Mnoho lekárov to vybaví ako pársekundovú záležitosť, lebo ak by mali žene štvrťhodinu vysvetľovať, ako vyzerá bábätko a aké má možnosti, nestojí im to za to, pokiaľ nemajú sami silnejšiu morálnu motiváciu.
Infraštruktúra pomoci ženám v ťažkých situáciách zo strany štátu je nedostatočná. Príspevky na dieťa sú malé, núdzové bývanie pre takéto ženy je problematické, zariadení je málo a sú často plné. Navyše, pojem osamelá tehotná žena ako kategória nedávno vypadol aj zo zákona o sociálnej pomoci, čím sa pomoc tehotným ženám, ktoré sú v krízových centrách často „napasované do inej kategórie,“ ešte zhoršila.
V. Duchovné a náboženské aspekty vyrovnávania sa so stratou
Pre mnohých ľudí, veriaceho i neveriaceho presvedčenia, má potrat hlboký duchovný rozmer. Už svätá Matka Tereza z Kalkaty vyhlásila: „Som presvedčená o tom, že najväčším ohrozením mieru je dnes umelý potrat. Veď ak matka môže zabiť vlastné dieťa, čo môže zastaviť teba a mňa, aby sme sa navzájom nepozabíjali?“ Najbezbrannejšie sú deti v lonách mám, ktoré sú nimi zabité.
Potrat ako "hriech" a jeho duchovné dôsledky
Dominik Chmielewski a Otec Piotr Glas, ktorý ako exorcista dlhé roky oslobodzoval ženy od následkov potratov, hovoria o duchovnom pozadí tejto témy. Upozorňujú, že pri potrate sa lono matky stáva miestom vraždy, cintorínom. Ďalšie deti, ktoré sa narodia v takýchto lonách, sa deväť mesiacov vyvíjajú na mieste vraždy, namiesto najbezpečnejšieho miesta na svete. Prenatálna medicína a prenatálna psychológia hovoria veľmi zreteľne, že popotratový syndróm sa týka všetkých v rodine - aj detí, ktoré sa narodili po potrate, ale aj detí, ktoré sa narodili pred potratom, a samozrejme, aj manžela.
V momente vraždy dieťaťa v lone, žena zabíja svoje srdce. To, čo sa hovorí o traumách po potrate súvisí s tým, že žena zabila svoje srdce. Mnohokrát počuť v spovednici ženy, ktoré odprosujú Boha z celého srdca s veľkým plačom, za hriechy zabitia vlastných detí. Na druhej strane, len veľmi zriedkavo počuť v spovedniciach mužov, otcov, ktorí sa spovedajú z tohto hriechu, hoci sú spoluvinníkmi vraždy, aj keď len ľahostajne prijmú fakt, že žena dieťa zavraždila. Je potrebné vyznať tento hriech v spovednici. Takisto aj rodičia, ktorí dcére poradili ísť na potrat a ešte zaň aj zaplatili.
Viera zohráva významnú úlohu pri prežívaní tejto situácie. Veriace ženy sú ochotnejšie urobiť krok do neznáma, pretože v pozadí majú vedomie, že viera ich podrží. Napriek tomu vierovyznanie nie je samozrejmá záruka rozhodnutia sa pre život dieťaťa, keďže aj aktívne veriace ženy zvažujú potrat, čo ukazuje, že hoci viera nie je zárukou konečného rozhodnutia, formácia a hodnoty, ktorými človek žije, majú veľký vplyv na to, ako žena situáciu prežíva.
Proces zmierenia a uzdravenia
Jednou z najkrajších modlitieb, ktoré sa konajú, sú modlitby uzmierenia sa s dieťaťom po potrate. Otec Piotr Glas opisuje proces, kedy prichádzajú rodičia, vystavuje sa Najsvätejšia sviatosť oltárna a prosí sa, aby v priestore modlitby prišla Panna Mária so sv. Jozefom s dieťaťom, ktoré zabili títo rodičia. Rodičia sú vyzvaní, aby sa modlili, aby im Pán dal vnuknutie, či to bol chlapček alebo dievčatko, dali mu meno a následne nastáva uzmierenie. Najprv rodičia odprosujú dieťa za to, že ho zabili, potom prijímajú odpustenie od dieťaťa a toto dieťa prijímajú do svojej rodiny. Častokrát je tento modlitebný deň dňom narodenia sa dieťaťa. Uzmierením a prijatím dieťaťa do rodiny nastáva preseknutie prekliatia potratov. Až vtedy sa rodičia ozajstne uzmierujú s dieťaťom. Sú to často modlitby plné plaču, kedy po rokoch mama i otec dostávajú zo seba túto bolesť zabitia dieťaťa pred Bohom. Boh im v spovednici dávno odpustil, ale celá ich psychika je veľmi zranená.
Konkrétne kroky k duchovnému uzdraveniu:
- Dať dieťatku meno: Pretože Boh nás pozná podľa mena. Dieťatko v žiadnom prípade netreba brať ako zhluk buniek. Platí to v prípade úmyselného aj spontánneho potratu.
- Pokrstiť ho krstom lásky: Ak dieťatko nemohlo mať pohreb, je vhodné dať odslúžiť sv. omšu na úmysel ZA PRIJATIE DO NEBESKÉHO KRÁĽOVSTVA. Sv. omša sa neslúži za odpustenie hriechov pre dieťatko, pretože nemalo žiadne hriechy, iba ak dedičný hriech.
- Vyznať tento ťažký hriech vo svätej spovedi: Je dobré sa zriecť aj zlých duchov, ktorí prichádzajú s týmto hriechom do života človeka. Odporúča sa modlitba: „Zriekam sa ducha potratu. Zriekam sa ducha smrti. Zriekam sa ducha nenarodených detí. Zriekam sa aj všetkých dôsledkov, ktoré tieto hriechy v mojom živote spôsobili. Zriekam sa všetkých duchov, ktorí vošli do môjho života v dôsledku týchto hriechov (používania antikoncepcie alebo v dôsledku spáchania potratov).“ Povedať kňazovi, koľko detí bolo potratených, či sa používala antikoncepcia v akejkoľvek forme.
- Obrátenie, zmena života, časté prijímanie sviatostí: Najmä Eucharistie a sv. spovede.
- Možnosť duchovnej adopcie nenarodeného dieťaťa (9 mesiacov): Ako možnosť nápravy a pokánia, keď sa žena deväť mesiacov modlí za nenarodené dieťa, ktoré je v ohrození života.
- Vykonať si púť s úmyslom odprosiť za svoj skutok.
- Modliť sa pred potratovými klinikami: Za ukončenie potratov.
- Duchovno-terapeutický víkendový program Ráchelina vinica: Ktorý je určený matkám, otcom, súrodencom, príbuzným, zdravotníkom, ktorí sú poznačení hlbokou bolesťou zo smrti dieťaťa (detí) spôsobenej potratom.
Cirkev zveruje potratené deti, ktoré zomreli bez krstu, Božiemu milosrdenstvu. Nemodlí sa za odpustenie hriechov, ako pri modlitbách za zosnulých, pretože sa tieto deti žiadnym spôsobom nepostavili Bohu. Skôr ide o vyjadrenie prosby, aby Boh, ktorý všetko vie a všetko môže, vo svojom milosrdenstve doplnil to, čo ľudia nevedia a nemôžu urobiť, pretože ani deti bez krstu nemôžu byť spasené inak ako prostredníctvom Ježiša Krista.
Ján Pavol II. v Evangelium vitae, 58 píše: „Je pravda, že matka umelý potrat prežíva často dramaticky a bolestne, lebo rozhodnutie zbaviť sa počatého plodu nepochádza vždy z čisto egoistických dôvodov a z pohodlnosti, ale má za cieľ chrániť isté dôležité dobrá, ako je vlastné zdravie alebo dôstojná životná úroveň ostatných členov rodiny. Niekedy prichádza obava, že počaté dieťa bude musieť žiť v takých zlých podmienkach, že sa stane lepšie, ak sa nenarodí.“ Ak sme podstúpili potrat alebo sme sa na jeho vykonaní nejako podieľali a teraz máme výčitky svedomia, netreba zúfať, pretože Božie milosrdenstvo je nekonečné a také obrovské, že dokáže odpustiť všetko, aj tento ťažký hriech, ak ho my ľutujeme a kajáme sa.
VI. Pomoc a podpora po potrate: Cesta k uzdraveniu
Strata dieťaťa, či už v dôsledku spontánneho alebo umelého potratu, je hlboko traumatická udalosť, ktorá môže mať závažné psychické a emocionálne následky pre ženu a jej okolie. Na Slovensku existujú organizácie a odborníci, ktorí sa venujú poskytovaniu psychologickej pomoci ženám po potrate, aby im pomohli vyrovnať sa s touto stratou a nájsť cestu k uzdraveniu.
Poradňa ALEXIS: Miesto, kde ženy nie sú samy
Jednou z organizácií, ktoré sa venujú pomoci ženám po potrate, je Poradňa ALEXIS. Táto nezisková organizácia poskytuje bezplatné odborné poradenstvo ženám a mužom v krízových životných situáciách, vrátane žien, ktoré neplánovane otehotneli alebo prežili spontánny či umelý potrat. „Našim cieľom nie je moralizovať, ale podať ženám pomocnú ruku. Chceme, aby vedeli, že na svoje trápenie nie sú samy,“ hovorí Mgr. Zuzana Straková z Poradne ALEXIS.
Poradňa ALEXIS ponúka rôzne formy pomoci:
- Telefonické a online poradenstvo: Umožňuje anonymnú formu pomoci.
- Osobné poradenstvo: V kanceláriách v Bratislave a Banskej Bystrici.
- Terénna práca: Poradkyne chodia za klientkami aj do ich domáceho prostredia.
- Svojpomocné podporné skupiny: Stretávanie sa žien s podobnou životnou skúsenosťou, ktoré sa zdieľajú a navzájom sa podporujú.
- Právne poradenstvo: V oblasti právnych otázok súvisiacich s tehotenstvom a rodičovstvom (napr. vymáhanie výživného alebo určenie otcovstva).
- Materiálna pomoc: Zabezpečenie výbavičky pre bábätko, kočíka, postieľky, plienok a iných potrebných vecí.
- Finančná pomoc: Pravidelná finančná pomoc pre ženy v náročnej rodinnej situácii prostredníctvom projektu Zachráňme životy.
Prvý kontakt so ženou po potrate je veľmi dôležitý. Poradkyňa sa snaží vytvoriť bezpečné a dôverné prostredie, v ktorom sa žena môže otvoriť a zdieľať svoje pocity a prežívanie. „Klientka príde osobne, prípadne zavolá/napíše niekedy pár dní po potrate, ale niekedy aj po oveľa dlhšom čase, keď postupne zistila, že sa s touto situáciou nevie vyrovnať. Prípadne sa môže stať, že žena túto skúsenosť nejako potlačí a niekde ju to neskôr dobehne,“ vysvetľuje Mgr. Zuzana Straková. Počas prvého stretnutia poradkyňa vypočuje ženu, nechá ju rozprávať o tom, čo prežila a čo cíti, pomáha jej pomenovať a utriediť jej pocity, ubezpečuje ju, že jej reakcie sú normálne a pochopiteľné, a sprevádza ju na ceste zmierenia sa so stratou.
Laické poradenstvo a cesta k uzdraveniu
Ženy, ktoré kedysi samy prešli poradenstvom Alexis - boli neplánovane tehotné a rozhodli sa dieťa si nechať - sa po uplynutí času a s novými životnými skúsenosťami vracajú, aby ponúkli jednorazovú podporu ďalším ženám, ktoré teraz čelia podobnej situácii. Cieľom je, aby ženy mohli získať skúsenosti od niekoho, kto prešiel podobnou situáciou a zodpovedali si niektoré otázky. Táto forma pomoci má silný terapeutický účinok aj pre samotné ženy, ktoré už potrat podstúpili - tým, že podporujú iné ženy na ich životnej križovatke, prechádzajú procesom vlastného uzdravovania. A nejde len o subjektívny názor, ale o fakt, že ich osobné príbehy môžu doslova zachrániť ďalší ľudský život. Keď tehotná žena počuje, čím si druhá žena prešla po potrate, často sa rozhodne, že nechce prejsť rovnakým utrpením.
Psychologička Straková rada prirovnáva prežívanie po potrate k fyzickej rane: keď sa zahojí, zostane jazva. Tá jazva pripomína minulosť, ale neznamená, že nemôžeme žiť plnohodnotne. Podobne aj ženy po potrate môžu nájsť zmierenie, pokoj a nový zmysel.
Ďalšie organizácie, ktoré na Slovensku pomáhajú ženám po potrate, sú napríklad Centrum pre rodinu v Banskej Bystrici (s duchovnými obnovami Ráchelina vinica), Zachráňme životy, Kontaktné infocentrum FEMINA, či Áno pre život, n.o. Slovenský dohovor za rodinu o.z. sa tiež snaží šíriť osvetu a poskytovať podporu, pričom jeho hlavnou snahou je chrániť prirodzenú rodinu a život od počatia až po prirodzenú smrť. Organizujú modlitbové akcie, duchovné semináre a online relácie na rôzne duchovné témy.
VII. Plánovanie ďalšieho tehotenstva po strate
Ďalšie tehotenstvo a snahy o jeho dosiahnutie by mali partneri zvážiť spoločne, a to najmä z hľadiska ich psychickej pripravenosti po prežití spontánneho potratu. Lekári neodporúčajú odkladať ďalší pokus o dieťatko príliš dlho. „Ak budúca mamička spontánne potratila zakrvácaním, či jej v nemocnici vyčistili maternicu, ďalší pokus o dieťatko netreba odkladať. Odporúčam počkať na ďalšiu menštruáciu, ktorá príde po 4 - 6 týždňoch a po nej sa snažiť znova otehotnieť. Zo skúseností vieme, že šanca na otehotnenie je pomerne vysoká v prvých mesiacoch po tehotenskej strate. V minulosti sa odporúčalo čakať aj pol roka, ale nie je na to dôvod,“ uzavrela doktorka Balasičová. Opätovné tehotenstvo by sa malo každopádne plánovať v súlade so spôsobom potratu a stavom pohlavných orgánov ženy po potratení. Prečistenie maternice prostredníctvom kyretáže totiž vyžaduje dlhšiu dobu na úplné zotavenie, a teda by sa malo s pokusmi počkať trochu dlhšie.
Opakované straty a šance na úspech
Ak sa spontánny potrat opakuje, na rad prichádzajú lekárske vyšetrenia, pretože príčina môže byť aj na strane matky alebo otca. Pri opakovaných potratoch je potrebné vyšetriť možné príčiny - genetické, hormonálne, hematologické či imunologické. Na základe výsledkov sa následne stanoví individuálny liečebný a preventívny postup, aby sa zvýšila šanca na úspešné tehotenstvo. Napriek tomu, že príčin vedúcich k opakovaným potratom môže byť viacero, u väčšiny párov sa dôvod, pre ktorý dochádza k tehotenským stratám, nepodarí zistiť. Avšak pozitívnou informáciou je, že šance na narodenie dieťaťa aj po opakovaných potratoch sú vysoké a pohybujú sa v rozmedzí 55 - 80 %. „Naše pacientky a páry sú obrovskí bojovníci. Častokrát už samotná cesta k otehotneniu pre nich nie je jednoduchá, no vďaka správnym vyšetreniam, vhodným medicínskym postupom a citlivému prístupu s empatiou sa väčšina z nich nakoniec dočká svojho vysnívaného bábätka,“ dodáva doktorka Adamec.
tags: #co #preziva #atka #po #potrate