Nástup do škôlky predstavuje významný míľnik v živote dieťaťa aj celej rodiny. Je to dôležitý krok pre dieťa aj pre jeho rodičov, pretože deti a rodičia, ktorí sú k sebe tesne pripútaní, sa vstupom do škôlky musia na určitú dobu odpútať. Táto fáza je obrovským krokom v emocionálnom a sociálnom dozrievaní dieťaťa. Úspešná adaptácia a motivácia dieťaťa k chodeniu do škôlky si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zohľadňuje psychické, emocionálne a sociálne aspekty. Významný francúzsky detský psychiater Marcel Rufo píše, že život je o neustálom pripútavaní a odpútavaní, pričom škôlka je akýmsi trenažérom tých schopností, ktoré bude musieť dieťa veľakrát uplatniť aj vo svojej dospelosti. Odlúčenie je potrebné preto, aby sme vlastnili svoje JA, čo nám umožňuje vytvárať nové väzby, nové vzťahy a žiť svoj život.
Pre obe strany, dieťa aj rodičov, je to extrémne náročná situácia. Nástup do škôlky je však u dieťaťa spojený s vekom, kedy je danú situáciu schopné zvládnuť, no dospelí mu v tom musia pomôcť. Vďaka úzkej spolupráci s učiteľmi a odborníkmi v škôlke a dôkladnej príprave rodičov na tento krok, prechod dieťaťa do škôlky nemusí byť vôbec stresujúci. Správna príprava budúcich škôlkarov a škôlkariek môže výrazne uľahčiť tento prechod a pomôcť im cítiť sa v škôlke bezpečne a sebaisto. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na problematiku motivácie detí k chodeniu do škôlky, s dôrazom na praktické rady a stratégie, ktoré môžu rodičia a pedagógovia aplikovať.
Nástup do škôlky: Významný míľnik vo vývine dieťaťa
Pre malého človiečika to znamená nové prostredie, veľa nových tvárí a úplne iný denný režim. Pre dieťa je nástup do škôlky veľmi dôležitý a významný, predstavuje prvotné odlúčenie od matky a získanie náhradnej vzťahovej osoby, ktorej dieťa bude dôverovať. Zároveň sa prispôsobuje novému režimu a pravidlám a nadväzuje vzťahy. Dieťa sa musí naučiť fungovať v skupine a deliť sa o veci. Ak nemá viacerých súrodencov, doma sa to nenaučí. Odlúčenie je spojené aj so smútkom a je to v poriadku, pretože vývinovo je úplne normálne, že deti sú z odlúčenia smutné a radšej by boli doma s mamou. Vždy sme smutní, ak sa lúčime s niekým, koho milujeme. Pre deti je pocit bezpečia a istoty to najdôležitejšie a ten majú od svojho narodenia práve pri rodičoch. Odlúčenie a separácia má však v živote dieťaťa z viacerých dôvodov veľký význam.
Odborníci sa najčastejšie zhodujú na tom, že z vývojového hľadiska je najlepšie dať dieťa do škôlky približne v troch rokoch. Je však dôležité poznamenať, že každé dieťa je jedinečné a vývojovo pripravené na odlúčenie je individuálna záležitosť. Nie každé dieťa môže byť v troch rokoch na škôlku pripravené. O nástupe do škôlky by ste mali začať uvažovať, akonáhle zaregistrujete, že váš potomok začína vyhľadávať nové podnety, činnosti, nových kamarátov, dokáže sa hrať aj bez rodičov a túži objavovať. V škôlke nájde veľa podnetov na objavovanie a môže sa komplexne rozvíjať. Odlúčenie je veľmi dôležitý vývinový krok a deti vďaka nemu emocionálne dozrejú, čo je dôležité nielen pre každé dieťa, ale aj jeho rodiča. Najdôležitejšie je, ako tento krok urobíme. Rodičia by sa mali zaujímať, ako to čo najlepšie zvládnuť a zabezpečiť, aby z toho dieťa nemalo traumu.
Kľúč k úspešnému štartu: Predškolská príprava doma
Správna príprava na nástup do škôlky môže výrazne uľahčiť tento prechod a pomôcť dieťaťu cítiť sa v novom prostredí bezpečne a spokojne. Už doma by sa mali rodičia s deťmi o materskej škole veľa rozprávať, čítať rôzne knihy a príbehy z prostredia MŠ, chodiť sa okolo škôlky prechádzať a podobne. Všetky tieto veci by sa mali niesť v pozitívnom duchu, nakoľko rodič chce u dieťaťa vzbudiť zvedavosť a záujem, nie strach a odpor.
Rozhovory a pozitívne očakávania
Dieťa je nevyhnutné pripraviť na škôlku formou spoločných rozhovorov. Vysvetlite mu, čo ho v škôlke čaká, že škôlka má iné pravidlá a organizáciu dňa ako doma a že ako škôlkar bude mať aj zodpovednosť a do škôlky sa chodiť musí. Rodič môže dieťa pripraviť bežnými rozhovormi alebo pozeraním rozprávok o deťoch, ktoré chodia do škôlky. Hovorte dieťaťu o veciach, ktoré má rado a ktoré v škôlke budú, napríklad: „Bude tam aj tvoja kamarátka Janka“ alebo „Videla si tu veľkú kuchynku čo tam mali?“. Ak sa vám zdá, že hra so zvieratkami či iná hra nepomohla, alebo to chcete doma ešte viac doladiť, vezmite si na pomoc detské knižky s tematikou škôlky, na trhu ich je neúrekom. Čítajte si spoločne, ukazujte obrázky, kto sa tvári ako a prečo, ako sa cíti, čo mu pomohlo, čo objavilo, aké dobrodružstvo zažilo, čo mu to dalo. Pýtajte sa dieťaťa, čo si o tom myslí, ako by sa správalo ono, keby je na mieste hlavnej postavy z knižky, čo by mu poradilo.
Keď rozprávate svojmu dieťaťu o tom, čo ho v škôlke čaká, hovorte fakticky a jasne. Namiesto toho, aby ste hovorili o tom, ako sa mu tam bude páčiť a aké úžasné to tam bude, zamerajte sa len na tie veci, ktoré dokážete povedať s istotou: „Budú tam iné deti, bude tam pani učiteľka, budete spolu hrať hry, spievať, tancovať, jesť a spať.“ Vynechajte neautentické nadšenie a miesto toho buďte otvorení otázkam a obavám vášho dieťaťa. A pokiaľ vaše dieťa položí otázku, na ktorú neviete s istotou odpovedať, pripustite to. Napríklad: „Neviem úplne presne, ako to tam bude vyzerať.“
Vyhnite sa negatívnym vyhláseniam a strašeniu
Nestrašte dieťa vetami: „Počkaj, až pôjdeš do škôlky…" alebo „Oni ťa v tej škôlke dajú do poriadku!". Taktiež je nežiaduce prenášať pochybnosti na dieťa. Budúci škôlkar si tak môže vybudovať zbytočný odpor, neistotu alebo strach ku škôlke a už samotný štart bude veľmi negatívne poznačený. Vyhnite sa frázam typu „Musíš byť veľký/á chlapec/dievča“ alebo „Ak nebudeš dobrý/á, budeš musieť ísť do škôlky“. Tieto výroky môžu zvyšovať úzkosť a nepríjemné emócie voči škôlke. Ak bude vaše dieťa do škôlky chodiť len na dopoludnie, nehovorte mu, že ak bude hnevať, necháte ho tam až do popoludnia.
Vytváranie predvídateľného režimu dňa
Deti milujú rutinu, pretože im dáva pocit bezpečia. Preto je vhodné už zo začiatku vypestovať u dieťaťa potrebné režimové prvky - vstávať v určitú hodinu a chodievať spať v rovnaký čas. Pred nástupom do škôlky im vysvetlite, aký bude ich nový denný režim. Môžete si spolu prejsť časové rozvrhy, ako napríklad kedy budú jesť, hrať sa, spať a kedy si ich prídete vyzdvihnúť. Keď už viete, že vaše dieťa bude nastupovať do škôlky, tak sa snažte doma nastaviť „škôlkarský“ režim - nech vaše dieťa vstáva v podobnom čase, ako bude vstávať aj do škôlky. Večer sa majú uložiť do postele tiež skôr, aby boli ráno oddýchnuté. Pamätajte, že pre zdravý vývin dieťaťa je potrebný dostatok spánku. Aj ranná rutina znázornená vizuálne môže byť pre vás aj vaše dieťa veľkou pomocou pred odchodom do škôlky.
Jednoduchá ranná kalendárová rutina
Rozvíjanie samostatnosti a sebaobsluhy
Aby ste nástup do škôlky svojmu zlatíčku uľahčili, je dobré ho viesť k samostatnosti a zvládaniu sebaobsluhy. Je jasné, že mu pani učiteľka so všetkým pomôže, ale dieťa bude pokojnejšie, ak bude rovnako šikovné ako jeho kamaráti. Naučte dieťa samostatnosti v obliekaní (dávajte mu skôr jednoduchšie oblečenie, vďaka ktorému sa bude cítiť pyšné na to, že sa zvládlo samo obliecť), jedení, nemať plienku, umyť si zuby, použiť toaletu, vysmrkať sa, upratať hračky, naučiť ho zaspávať samé a prezúvať sa. Dieťa by malo vedieť komunikovať, poslúchnuť učiteľku, vyjadriť svoje potreby, podeliť sa o hračky, pozornosť a tiež sa chvíľku sústrediť na cielenú činnosť. Odnaúčanie od plienok, cumlíka či dojčenia je dôležité robiť vopred, lebo tých zmien by bolo na dieťa veľa.
Postupné zvykanie na iných dospelých a detský kolektív
Pokiaľ sa s deťmi odmala stretávate s rôznymi ľuďmi, ľahšie budú znášať aj škôlkarský kolektív. Riešením môže byť aj kurz v Baby Balance. Okrem toho sa určite oplatí čas od času malého nechať na stráženie blízkym osobám, ako sú starí rodičia, tety alebo dobrí priatelia. Deti sa tak naučia komunikovať aj s inými dospelými, podelia sa o hračky a nerozhodí ich, keď do nich iné dieťa v škôlke napríklad "buchne". Tréning separácie považujem za kľúčový. Odlučovanie je potrebné začať postupne a nespôsobiť dieťaťu šok. Môžete to robiť s pomocou otca, babičiek a pod. Sú rodičia, ktorí pred nástupom do škôlky povedia, že dieťa s nimi chodí úplne všade, spávajú spolu a vôbec nie je zvyknuté bez nich fungovať.
Vývinovo si má dieťa prechádzať určitými štádiami a veľmi dôležité výzvy sú pri tom aj odlúčenia. Vo vývinovej psychológii sa hovorí o štádiách, kedy sa dieťa cíti byť súčasťou tela matky, postupne prechádza do diády, teda už vníma „ja a ty“. V tomto momente ho má začať rodič trošku púšťať. Mali by sme mu začať dávať viac voľnosti, možnosti spoznávať svet okolo seba. Veľmi sa mi páči vo výchove prístup, že dieťa sa má možnosť kedykoľvek sa ku rodičovi dostať a zároveň sa spolieha samé na seba. Ak má dieťa v noci potrebuje a príde za vami, či je staršie alebo mladšie, má na to svoj dôvod. Potrebuje si niečo nasýtiť, alebo niečo zažilo počas dňa, cíti sa choré a chce sa pritúliť, treba mu to dovoliť. Som za to, aby si rodičia cez dieťa neriešili svoje neistoty a nezdravo nenaväzovali deti na seba. Neskôr je to pre ich deti ťažšie. Takéto deti majú väčšie problémy s nadväzovaním nových vzťahov.
Zoznamovanie sa s prostredím škôlky
Využívajte každú príležitosť na to, aby ste zoznámili svoje dieťa so škôlkou - jej prostredím či atmosférou. Stačí sa prechádzať okolo budovy škôlky (nemusí byť nutne tá, do ktorej vaše dieťa pôjde). Pozorujte spolu deti, popisujte, čo robia ony, čo robí pani učiteľka. Hovorte nadšene. Vôbec sa nemusíte baviť o tom, že tam raz bude chodiť aj ono. Veľkou výhodou je, ak už súrodenec dieťaťa navštevuje škôlku. Pred samotným nástupom do škôlky je dobré, ak máte možnosť navštíviť škôlku spolu s dieťaťom či už na zápise, alebo kedykoľvek inokedy, kedy vám to škôlka umožní. Zoznámte ho s prostredím, ukážte mu triedu, toalety, jedáleň a ďalšie priestory, kde bude tráviť čas. Ak vybraná škôlka usporadúva dni otvorených dverí alebo spoločné akcie, zúčastnite sa ich. Môžete s nimi ísť napríklad v lampiónovom sprievode alebo na jar vynášať Morana. V deň otvorených dverí deťom ukážte hračky a preveďte ho škôlkou. Pokiaľ bude čas, môžete ho zoznámiť aj s pani učiteľkou.
Hra ako nástroj prípravy
Deti vyjadrujú svoje zážitky, potreby a pocity najprirodzenejšie hrou. Hra je jednou z možných stratégií pre deti, ako sa vyrovnať so zmenami, ktoré so sebou prinášajú stres. Z tohto dôvodu hra na škôlku pomáha deťom lepšie si predstaviť, čo ich čaká a zároveň spracovávať pocity, ktoré sú s nástupom do škôlky spojené. Hrať sa na škôlku môžete doma s postavičkami alebo zvieratkami, alebo môžete hrať rolovú hru a imitovať škôlkarský život. Ak to nejde podľa plánu, vezmite si na pomoc hru, napríklad zvieratká, ktoré čakajú na vláčik a majú sa odlúčiť - čo čaká zvieratko mamičku, ktorá uteká do práce, čo zvieratko dieťatko, ktoré ostáva v škôlke? Presne časovo ohraďte, odkedy dokedy zvieratká budú tráviť čas separovane, kedy sa znovu uvidia. Ukážte, čo všetko zvieratko v škôlke bude čakať, ako sa môže zabávať, s kým sa hrať a zhovárať.
Minimalizácia súbežných zmien
Neodporúčam robiť naraz veľa zmien v čase nástupu do škôlky. Mali by sme si zodpovedne naplánovať nástup dieťaťa do škôlky a podmieniť tomu aj ostatné veci. Ak rodič nastupuje do práce, mal by zaškôlkovať dieťa aj dva až šesť mesiacov vopred ako nastúpi do práce. Je to úplne nová situácia pre všetkých. Odnaúčanie od plienok, cumlíka či dojčenia je dôležité robiť vopred, lebo tých zmien by bolo na dieťa veľa. Podobne aj v prípade, ak sa má narodiť súrodenec. Každá zmena prináša dieťaťu pocit narušenia istoty a bezpečia. Bude sa musieť vyrovnávať so zmenami, ktoré budú výrazne vplývať na jeho život. Čím menej zmien, tým lepšie.
Porozumenie a podpora emocionálneho sveta dieťaťa
Aj to najodvážnejšie a najkomunikatívnejšie dieťa môže pred nástupom do škôlky zažívať istú mieru stresu a môže mať obavy. Predsa ho čaká niečo nové, nepoznané. Dávajte pozor na to, aby ste nechtiac nepotlačili pocity detí. Smútok, hnev aj strach potrebujú zažiť a prežiť - jedine tak sa s týmito nepríjemnými pocitmi vyrovnávajú. Uznajte to, ako sa cítia. Pri komunikácii s dieťaťom vám môže pomôcť, ak si predstavíte, ako sa cítite vy, keď ste vystavení novej situácii, a čo vám pomáha. Myslite ale na to, že vy ako dospelí už máte skúsenosti a máte vypestované určité stratégie na zvládanie nových situácií - vaše deti ešte nie. Prijmite a rešpektujte emócie svojho dieťaťa.
Prejavy a príznaky stresu u detí
Špecifické príznaky stresového stavu žiaka sa prejavujú v tom, že prestáva hovoriť o škôlke a dáva rodičom len informácie, na ktoré sa sami spýtajú. Medzi ďalšie ukazovatele patria nezvyčajné prerieknutia a neobratnosti v jednoduchých motorických zručnostiach. Škôlka môže byť pôvodcom stresu. Stres sťažuje optimálny výkon a je zvyčajne vyvolaný preťažením dieťaťa, ako aj množstvom úloh, ktoré musí riešiť v časovej tiesni. Prispieva k nemu aj opakovaný neúspech a zvýšená kritika. Stres nikdy nepodceňujte: ako dôsledok sa môžu objaviť napríklad bolesti brucha, kŕče, zvracanie aj nevoľnosť, bolesti hlavy a nechuť ísť do škôlky. Vtedy by ste mali zistiť, kde strach pramení.
Ako reagovať na obavy a strach
Ak pocítite nejakú neistotu, nepresviedčajte dieťa, že nie je čoho sa báť, skôr mu povedzte, že je to normálne a že strach má každý. Dokonca aj vy. Preberte s dieťaťom jeho obavy a strachy tak, ako by ste ich preberali s najlepším kamarátom. Nezabudnite sa opýtať, čo by drobcovi od strachu pomohlo. Opýtajte sa ho, čo by potreboval vedieť, aby sa nebál? Alebo čo by potreboval mať pri sebe? Rozprávajte s dieťaťom o všetkom. Napríklad, či mu robia zle kamaráti alebo kričí pani učiteľka. Počúvajte dieťa pozorne, podporujte ho, dôvera, ktorú si vzájomne vybudujete, pretrvá až do obdobia škôlky. Oceňte úprimnosť, netrestajte a riešte problém (napríklad sa stretnete s pani učiteľkou, riaditeľom škôlky).
Význam dôvery a bezpečia
Dajte dieťaťu najavo, že rozumiete jeho prípadným obavám a uistite ho, že mu veríte, a že to určite zvládne. Zvýšite tak jeho sebadôveru. Zároveň mu dovoľte zobrať si so sebou niečo dôverné, napríklad obľúbenú hračku alebo „mojkáčika“, hračku, ktorá mu bude pripomínať bezpečie domova a tým pomôže v náročných chvíľach. Dieťa si postupne zvyká na to, že pár hodín trávi bez vás - zisťuje, že sa nemá čoho báť. Je dôležité, aby vaše dieťa vedelo, že vaša priazeň nikam neodchádza, aj keď bude tráviť čas v škôlke.
Úloha rodiča v regulácii vlastných emócií
Rodičia sú často zneistení a preto je nutné si uvedomiť, že prechod do škôlky musia v prvom rade po emocionálnej stránke zvládnuť oni. Rodič sa musí v prvom rade pre vstup do škôlky pevne rozhodnúť. Zvážiť všetky pre a proti, emocionálnu zrelosť svojho dieťaťa a rodinnú situáciu. Rozhodnutie o umiestnení dieťaťa do škôlky by malo byť dostatočne pevné. Ak to tak nie je, dieťa veľmi rýchlo vycíti slabosť svojho rodiča a hladký prechod do škôlky sa nepodarí. Deti veľmi citlivo vnímajú emocionálny stav rodičov. Ak máte obavy, či je škôlka pre vaše dieťa tým správnym rozhodnutím, vaše dieťa to vycíti. Ujasnite si dôvody, prečo svoje dieťa dávate do škôlky - či už je to kvôli finančnému zabezpečeniu rodiny, potrebe oddychu alebo sebarealizácie. Svoje potreby neznevažujte ani nebagatelizujte. Ak sa ráno mama pri odovzdávaní dieťaťa v škôlke rozplače, je jasné, že sa rovnako bude správať aj dieťa. Bude si myslieť, že sa má tejto novej situácie tiež báť.
Komunikácia po návrate zo škôlky
Netreba na strach dieťaťa zabúdať ani po nástupe do škôlky. Musí cítiť záujem rodiča, teda by ste sa ho mali spýtať, ako sa v škôlke malo - ale nie konkrétne túto otázku, ktorá je pre malé deti nič nehovoriaca - pýtajte sa konkrétne na detaily - s kým sa hralo, akú hračku objavilo, čo robili pred obedom, čo papkali na obed, ako vyzerala pani učiteľka a ako sa tvárila, s kým sa zhováralo, čo robilo na preliezkach, bolo vonku? Pršalo? Keď prídete po svoje dieťa do škôlky, tak ho privítajte a povedzte, ako radi ho vidíte. Môžete povedať niečo v zmysle, čo pravdepodobne vystihuje jeho deň („zdá sa mi, že ste dnes boli veľa na dvore“ alebo „vyzerá to tak, že ste kreslili obrázky“). Určite nehovorte, ako veľmi ste bez neho trpeli (hoci to prvé dni môže byť naozaj tak) a nevypytujte sa otázky, na ktoré od detí nedostanete odpovede („čo jedlo, či spalo, s kým sa hralo“). Pamätajte, že pre deti sú dôležité iné veci ako pre nás.
Po návrate zo škôlky venujte svojmu dieťaťu čas a pozornosť, aby cítilo, že sa môže aj naďalej spoľahnúť na vašu podporu a blízkosť. Pomôže to upevniť jeho pocit istoty a bezpečia a rýchlejšie preklenúť túto náročnú fázu adaptácie. Rozprávajte sa o tom, čo vaše dieťa cez deň prežilo, čo ho rozosmialo a bavilo a naopak, čo sa mu až tak nepáčilo. A v prípade, že vaše dieťa ukáže po návrate domov svoje silné emócie, prijímajte celé ich spektrum.
Budovanie vnútornej motivácie a radosti z učenia
Každé dieťa sa rodí vnútorne motivované učiť sa a napredovať. Dôležité je nezabiť v ňom túto vnútornú motiváciu. Podľa výskumu Martina Kuruca z Centra pedagogického výskumu UK je až 73 percent detí motivovaných zvonka. To znamená, že sa učia, lebo za to niečo dostanú. Negatívne alebo pozitívne, teda trest alebo odmenu. Kvôli trestom a odmenám sa učí 40 percent detí. Ďalších 33 percent sa učí kvôli vnútorným trestom a odmenám, ktoré sú spojené s pocitmi viny a hanby. Vhodná motivácia môže vyvolávať a udržiavať záujem dieťaťa o učenie, o daný predmet alebo o určitú učebnú činnosť. Ak má dieťa k dispozícii veľké množstvo možností, z ktorých si môže pri učení vybrať a keď pozná veľa dôvodov, prečo by malo na sebe pracovať a prečo by sa malo učiť, väčšinou vždy nájde niečo, čo ho začne zaujímať a čo ho nakoniec aj k učeniu motivuje.
Ako podporiť vnútornú motiváciu
Hana Gabrielová a Michaela Willheimová zo Žijeme Montessori radia:
- Komunikujte: Hovorte s deťmi o tom, ako sa v škôlke cítia, ako ich to baví, čo ich baví, čo zaujímavé sa dozvedeli, čo sa naučili.
- Zľahčujte "výkony": Dajte dieťaťu najavo, že pre vás nie sú dôležité len konkrétne výstupy (napr. najlepší obrázok), ale dajte mu najavo záujem o to, čo sa učí a ako sa to učí, či ho to baví, či tomu rozumie, ako by ste mu mohli pomôcť. Veďte dieťa k tomu, aby sa vedelo ohodnotiť samé.
- Dôverujte: Dôverujte svojim deťom viac ako systému, škôlke, učiteľovi.
- Buďte vzorom: Ukazujte na vašom správaní, že ste schopní sa rozhodovať podľa vášho uváženia, ukazujte deťom vašu vnútornú slobodu a zodpovednosť za vaše rozhodnutie.
Zmysluplnosť, spolupráca a slobodná voľba sú tri nutné podmienky na udržanie vnútornej motivácie.
Kreatívne spôsoby motivácie a objavovania sveta pre škôlkarov
Pre podporu učenia a motivácie v škôlkovom veku môžete využiť rôzne hravé a kreatívne aktivity. Tieto aktivity pomáhajú rozvíjať zvedavosť a lásku k objavovaniu:
- Pozorovanie prírody: Sledujte životný cyklus húseníc zblízka alebo pestujte rastlinky.
- Modelovanie a tvorba: Modelujte planéty, slnko a mesiac z modelovacej hmoty alebo vytvorte z Lega mesto podľa vlastnej fantázie.
- Objavovanie sveta doma: Hľadajte pomocou Máp Google mesto, v ktorom žijete, a potom nájdite svoju ulicu.
- Príbehy a fakty: Sledujte spoločne dokumentárne filmy zamerané na prírodu, históriu (prispôsobené veku) alebo geografiu. Po pozeraní filmu ponúknite dieťaťu na prečítanie knihu, podľa ktorej bol vytvorený scenár filmu (ak existuje zjednodušená verzia pre deti).
- Písanie listov: Naučte ich písať listy napríklad starým rodičom alebo iným členom rodiny (kresby a pár slov).
- Jazykové hry: Cudzí jazyk sa môžu vaše deti učiť aj tak, že si vytvoria komiks a do bublín napíšu text v cudzom jazyku (s pomocou rodiča).
- Varenie a pečenie: Skôr, ako začnete variť, spoločne si prečítajte recept. Deti môžu pomáhať pri jednoduchých úkonoch, ako je miešanie alebo pridávanie surovín.
- Maľovanie vonku: Zoberte si do záhrady alebo do prírody farby, štetce, veľký výkres a dobrodružstvo sa môže začať.
- Prehliadka mesta: Vyberte sa na výlet do nejakého mesta. Zoberte si však pero a zošit. Dohodnite sa, že si budete zapisovať názvy ulíc, pamiatok, kostolov, budov, inštitúcií a podobne (pre starších škôlkarov).
- Slovné hry: Využívajte hry ako „je/nie je“ alebo „chcem/nechcem“ na rozprávanie sa o pocitoch a riešenie problémov. Môžete sa napríklad pýtať: „Lepšie je chodiť do škôlky, ako byť celý deň sám doma?“ a dieťa odpovie „je“ alebo „nie je“. Za každou odpoveďou sa môžete dieťaťa aj spýtať „prečo“. Tieto hry pomáhajú deťom uvažovať o probléme iným spôsobom, klásť si otázky, hľadať viacero možností riešenia a pozerať sa na problém z opačnej strany.
Jednoduchá ranná kalendárová rutina
Adaptačný proces v škôlke: Spolupráca a trpezlivosť
Otázka, ako dlho si dieťa zvyká na škôlku, je individuálna. Niekto si zvykne skoro, iný neskôr. Každopádne je vhodné deťom adaptáciu čo najviac uľahčiť. Adaptačné procesy a prvé mesiace v škôlkach často narušia aj choroby a blíži sa aj chrípková sezóna s chladnejším počasím, čo tiež deťom neuľahčuje zvykanie si. Obrňte sa trpezlivosťou a s deťmi pracujte počas celého školského roka. To znamená čítajte si, hrajte sa, trávte čas spolu a veľa sa pýtajte, zhovárajte a strach, smútok či stres nebagatelizujte ani neignorujte. Uznajte túto emóciu a priznajte, že ju cítite rovnako.
Individuálne tempo adaptácie a fázy
Prvý týždeň sa dieťa učí v škôlke orientovať, pozoruje, získava nové informácie, ale ešte nevyvíja iniciatívu a nenadväzuje kontakty s rovesníkmi. Druhý týždeň má obdobie presadenia sa. Začína komunikovať, získavať pozornosť všetkými možnými prostriedkami a hľadá si kamarátov. V treťom týždni sa už dieťa ukľudní a vyrovná. Prejavuje záujem o aktivity, istejšie sa v škôlke pohybuje a tiež napodobňuje ostatné deti. Väčšinou sa adaptácia zvládne do troch týždňov. Treba mať zdravý pohľad na škôlku a príliš sa o deti nebáť. Škôlka je potrebná, veľa deťom prinesie. A aj odlúčenie od nás rodičov deťom prospeje vo vývoji.
Význam rituálov pri lúčení
Ranné slzičky sa môžu objaviť, a to aj v prípade, že sa snažíte o čo najmiernejšiu adaptáciu. Niekedy deti plačú len prvý deň, inokedy to trvá dlhšie. Veľakrát je potrebné, aby sa s detskými slzičkami vyrovnali predovšetkým rodičia. Akonáhle rodič odíde, dieťa v škôlke spravidla prestane plakať. Neoplatí sa lúčenie preťahovať alebo pred dieťaťom plakať tiež. Správna pani učiteľka dokáže dieťa zabaviť a previesť jeho pozornosť na inú aktivitu. Rituál na rozlúčku môže pomôcť dieťaťu cítiť sa bezpečne pri odchode z domu do škôlky. Môže to byť napríklad objatie, pusa a vymyslený „tajný“ pozdrav, ktorý budete používať len vy dvaja. Po príchode do škôlky sa nezdržujte dlho v jej priestoroch. Povedzte svojmu synovi a dcére, že ich ľúbite a kedy konkrétne pre ne prídete. Po objatí a puse odchádzajte. Doplňte emocionálny pohár vášho dieťaťa svojou blízkosťou a prítomnosťou pred odchodom. Úspešné odlúčenie pri odchode do škôlky nie je to, keď vaše dieťa neplače, ale to, keď sa deje v spojení a porozumení.
Dôležitosť neprerušovanej návštevy
Psychologička dodáva, že alfou a omegou dobrej adaptácie je nepretržitá návšteva prevádzky MŠ. Z jej pohľadu nie je dobré návštevy po pár dňoch prerušiť a to ani v prípade, že dieťa pri odlúčení plače. Ak dieťa chodí do škôlky len pár dní v týždni, snažte sa, aby to boli stále tie isté dni. Ak je úzkostnejšie, necháme ho len hodinu a pol. Treba to riešiť individuálne a sledovať, ako reaguje. Je dôležité dobre naplánovať, kedy sa dieťa dostane z pol dňa na celý deň. Bežne hovoríme o jednom až dvoch týždňoch.
Úloha pani učiteľky a personálu
V MŠ pracujú kvalifikovaní ľudia, ktorí vedia ako dieťa ukľudniť či zaujať. Ak je rodič dobre nastavený, dieťa je zrelé a pani učiteľka vtiahne dieťa do kolektívu, adaptácia je otázkou niekoľkých dní. Aj ten veľký plač, čo rodičia zažívajú v šatni, vždy do pár sekúnd ustane, keď zatvoria dvere. Možno to znie neuveriteľne, ale je to tak. Rodič by mal k inštitúcii a personálu, ktorému zveruje svoje dieťa získať dôveru. Rodič by mal na tomto významnom akte veľmi intenzívne spolupracovať s personálom škôlky, ale aj naopak personál by mal dobre počúvať rodiča. Na rodičovské schopnosti a intuíciu netreba zabúdať, nie nadarmo sa hovorí, rodič je najlepší odborník na svoje dieťa, pretože ho najlepšie pozná a múdry personál v škôlke rodičovi načúva. Komunikácia s učiteľmi je kľúčová, sú vašimi partnermi v adaptácii dieťaťa. Ak má dieťa alergiu, bojí sa niečoho alebo potrebuje špeciálny prístup, povedzte to učiteľke už na začiatku.
Rodičovské očakávania a realita rannej rozlúčky
Možno si predstavujete, ako si vaše dieťa po týždni na škôlku zvykne a ako budú preto ranné odchody do škôlky prebiehať hladko a harmonicky. Pravda môže byť iná. Pripravte sa na to, že adaptácia na škôlku bude prebiehať postupne a môžu prísť obdobia, kedy to bude náročnejšie. Aj keď to na začiatku vyzerá, že sa dieťa do škôlky teší, zaručene príde aj chvíľa, keď bude prežívať ťažšie obdobie. Nevyčítajte svojmu dieťaťu, že sa mu v škôlke prestane páčiť, napriek tomu, že sa na ňu teraz teší. Miesto toho sprevádzajte jeho silné emócie, ak sa vyskytnú.
Rodičia sú tí, ktorí to musia ustáť. Nedať na sebe znať citové rozpoloženie. Tu sa vždy odporúča rodičom obmedziť pohyb v škôlke na minimum, aby nebol čas na vyjednávanie. Pre dieťa nie sú ľahké prvé dni v škôlke. Prvý deň v škôlke býva často náročnejší pre rodiča než pre dieťa. Je úplne normálne, že budete cítiť smútok alebo obavy. Doprajte si čas a verte učiteľkám. Trpezlivosť je kľúčová.
Prečo sú deti po škôlke unavenejšie a podráždenejšie
Nemusí to byť len stresom. Je to jednoducho zvýšenou záťažou. Tým, že sa kladú väčšie požiadavky na dieťa, musí nasledovať inštrukcie, prispôsobiť sa režimu, je tam viac detí, nové aktivity, je z toho unavené. Keď je organizmus vyčerpaný, má slabšiu imunitu a ľahšie ochorie. Súvisí s týmto vyčerpaním, že bývajú deti po návrate zo škôlky podráždenejšie a plačlivejšie.
Na jednej strane je adaptácia, ktorá sa deje v škôlke. Dieťa je najprv väčšinou vo fáze pozorovateľa, sleduje, čo sa okolo neho deje, nezapája sa veľmi. Potom sa začne aktívnejšie zapájať, skúša, testuje a následne si začne hľadať v kolektíve pozíciu. Zmeny v správaní nastanú aj doma. Dieťa bude unavenejšie, môže byť uzavretejšie. Potrebuje si spracovať zážitky. Často býva doma aj mrzutejšie. Tým, že v škôlke sa začne prispôsobovať novým pravidlám a režimu, doma môže skúšať posúvať túto hranicu a nechce sa mu už počúvať inštrukcie. Môže s rodičom viac bojovať, lebo potrebuje niekde „vypustiť paru“. Niekedy deti dostanú záchvat hnevu ešte v šatni, keď príde rodič. Mali by ste mu však dať šancu vykričať sa, uvoľniť sa. Je to to isté, akoby rodič začal chodiť do práce a stále od neho niekto niečo chce. Dieťa sa musí všeličomu prispôsobovať. Doma chce mať pokoj alebo sa vykričať, aby to dostalo zo seba. Nie je to znakom toho, že by mu v škôlke bolo zle.
Riešenie výziev a hľadanie odbornej pomoci
Niekedy predsa len adaptačný proces nevyjde na jednotku a podľa vašich predstáv. Nebojte sa, ako sme vyššie spomínali, byť trpezliví a s dieťaťom tráviť viac času. Napríklad ho vyzdvihujte zo škôlky skôr, alebo ho nechajte vyzdvihnúť skôr starším a zodpovedným súrodencom, babkou, tetou, ak máte možnosť, alebo zvážte výmenu škôlky za menšiu, prípadne skúste opatrovateľku. Ak máte tú možnosť, porozprávajte sa s pani učiteľkou, prípadne vyhľadajte psychologickú pomoc a nebojte sa skúsiť to o rok znova a netrápiť sa zbytočne vy ako mamička a vaše dieťa. O rok (alebo aj skôr) možno bude pripravenejšie, zrelšie a aj vy budete mať čas pracovať s dieťaťom tak, aby sa do škôlky tešilo - na hry, kamarátov aj pani učiteľky.
Keď dieťa odmieta chodiť do škôlky: Hľadanie príčin
Sú deti, ktoré zo škôlky aj utekajú. Vtedy je najdôležitejšie zabezpečiť zvýšený dohľad, aby sa dieťatku nič nestalo. Vždy treba zistiť príčinu, čo je za tým. Či sa to dialo aj predtým, či je to separačná záležitosť alebo iný problém. Možno sa mu niekto posmieval, lebo za tie tri mesiace sa toho veľa stane. Niekedy rodič môže chodiť s dieťaťom na vyučovanie. Odlúčenie trénujeme postupne. Taktiež smerujeme rodiča k terapeutovi alebo k spolupráci s centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Prvým krokom je porozumieť tomu, prečo dieťa odmieta chodiť do škôlky.
Psychologička a pedagogička Gabriela Herényiová je presvedčená, že deti, ktoré rodičia dajú priskoro do školy, nikdy necítia pocit úspechu, ktorý je pre ľudské napredovanie a motiváciu veľmi dôležitý. Ak dajú rodičia nezrelé dieťa do škôlky, dieťa môže celý čas iba dobiehať svojich spolužiakov a keď ich doženie, tak tí sa zas posunú o kúsok ďalej. Ak nútime takéto dieťa chodiť do škôlky, tak je obvyklá reakcia to, že sa začne opäť počurávať, je umrnčané, uplakané - prejaví sa nezvládnuteľný stres. Pokiaľ počkáme pol roka-rok, prebehne nový nástup do škôlky bez väčších problémov. V tomto prípade sa môžete poradiť aj s učiteľkou, či odklad nástupu do škôlky je vhodným riešením. Vina nemusí byť na žiadnej strane. Jednoducho dieťa potrebuje ešte niečo iné.
Podpora dieťaťa pri prekonávaní sklamaní a neúspechov
Dieťa mnohokrát reflektuje rodičov. Cíti, či im na známkach (výkonoch) záleží. Rodič by mal dieťa vždy podporiť. Povedzte mu: „Teraz sa ti to nepodarilo podľa predstáv, ale pozri sa na to, čo sa tam dá zlepšiť, alebo to skúsme natrénovať, ak to chceš zlepšiť.“ A ak je to čitateľné a nevadí ti to, tak dvojka je len známka, to nehovorí o tom, aký si človek, ako si šikovný. U detí by som vždy využila čo najkonkrétnejšie znázornenie. Ideálne je využitie hry. „Ak sa ti aj z kociek nepodarí niečo postaviť podľa tvojich predstáv, vždy sa dá k tomu vrátiť a opraviť to, ak ti na tom záleží.“ Rodič musí dať najavo dieťaťu, že ho má rád, aj keď sa mu niečo nepodarí. Písanie možno nie je úplne super, ale treba hľadať, v čom je to dieťa dobré. „Pozri, ako sa perfektne bicykluješ. Poď trénovať to, čo ťa baví a čo ti ide.“
Ako naučiť dieťa bojovať so strachom
Najlepšie dieťaťu rodič pomôže, ak dieťa naučí so strachom bojovať a vyhrať nad ním. Prvým krokom je naučiť deti rozlišovať medzi sebou a svojim problémom. Dieťa musí vedieť, že problém (nepriateľ) nie je dieťa, ale situácia, v ktorej sa práve nachádza. „Tvoj nepriateľ nie je škôlka, rodič, tvojím nepriateľom je strach z neznáma, nových ľudí, z toho, že sa rodič po dieťa nevráti…, alebo nepriateľom je to, čoho sa bojí vaše dieťa.“ Dieťa si uvedomí, že nie je zlé a už len to, že zistí, čoho sa bojí, môže výrazne znížiť strach zo škôlky a vy môžete riešiť hlavný koreň problému.
Druhým krokom je, aby dieťa prevzalo zodpovednosť za riešenie situácie, problému a bojovalo s nepriateľom ono samo. Môžete dieťaťu povedať: „Viem, že sa bojíš ísť do škôlky, pretože tam nikoho nepoznáš, aj ja by som sa bála, to je normálne. Vieš, aj to, že tam musíš ísť a musíš prekonať svoj strach?“ Naučte deti uvažovať o probléme iným spôsobom. Klásť si otázky, odpovede, hľadať viacero možností riešenia, alebo sa na problém pozerať z opačnej strany: „čo všetko sa môžeš v škôlke naučiť? Čo všetko tam môžeš zažiť? Na čo sa najviac v škôlke tešíš? Čo ti včera v škôlke najviac urobilo radosť? Myslíš si, že je lepšie chodiť z plačom do škôlky, alebo by sme to vedeli urobiť aj tak, že by sme si spravili z toho zábavu plnú smiechu? Čo by si povedal na to, že si budeme celou cestou spievať pesničky?“
S dieťaťom sa môžete rozprávať o tom, ako by ste si ráno pred odchodom do škôlky predstavovali. Nech vám aj dieťa povie svoju verziu a na niečom sa dohodnite. Môže vám celé porozprávať, ako to bude vyzerať, čo si poviete, čo chce na raňajky, že mu dáte pusu na líčko pred odchodom do triedy a keď sa vyspinká, tak sa po neho vrátite. Z detskej verzie príbehu sa dozviete veľmi veľa, dozviete sa, čo by vaše dieťa chcelo a ako by to potrebovalo.
tags: #co #robit #aby #dieta #malo #rado