Vývoj dieťaťa je fascinujúca cesta plná objavov, míľnikov a neustáleho rastu. Každé dieťa je jedinečné a postupuje svojím vlastným tempom, no existujú určité všeobecné fázy a schopnosti, ktoré možno očakávať v rôznych štádiách jeho raného detstva. Tento proces, známy ako psychomotorický vývin, zahŕňa fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj, ktorý prebieha v priebehu prvých rokov života.
Dynamika deviateho mesiaca: Kľúčový zlom v pohybe
V deviatom mesiaci prejde vaše dieťa veľkým pokrokom. Za relatívne krátku dobu (troch až štyroch týždňov) sa vaše dieťa zvládne naučiť mnohým zručnostiam. Naučí sa sedieť vzpriamene, kľačať a dokonca liezť po štyroch a navyše zvládne aj pritiahnutie do stoja. Vaše bábätko by už nemalo zotrvávať v ľahu na chrbte alebo na brušku, ak sa chce hrať. Jeho mentálny vývoj postupuje míľovými krokmi, a preto je pre neho veľkou motiváciou dosiahnuť na hračku, ktorá je položená napríklad na stoličke alebo nižšom stole.
Veľkým hnacím motorom vo vývoji pohybu vpred je fakt, že sa mamička či iná blízka osoba vzdialila príliš rýchlo a veľmi ďaleko. Snaha dosiahnuť na hračku, na ktorú síce vidí, ale nedosiahne na ňu, pretože je príliš ďaleko, ho bude motivovať k riešeniu, ako sa najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou dostať k vytúženému cieľu. Plazenie je v tomto prípade pre dieťa demotivujúce. Pri plazení dieťa vynakladá príliš veľa práce s pomalým efektom.
Techniky pohybu a lezenia
Dieťa sa môže dostať do pohybu zo šikmého sedu, kedy sa dieťa opiera o natiahnutú ruku, respektíve iba dlaň, jednu stranu panvy a o pokrčenú nohu. Druhú nožičku bude mať položenú voľne pred telom. Stačí málo. Druhým spôsobom je, že sa dieťa z ľahu na bruchu vzoprie na oboch ručičkách, prepne lakte a nakročí jednou a potom druhou nožičkou tak, že sa dostane do vzporu kľačmo.
Pokiaľ sa dieťa ešte len učí liezť, hovoríme o tzv. nezrelom lezení. Takéto nezrelé lezenie si môže dovoliť každé dieťa, ak sa ešte len liezť učí. Tzv. zrelé lezenie nadväzuje na nezrelé. Ide prakticky o lepšiu koordináciu nezrelého lezenia.
Správny vzpriamený sed a jeho úskalia
Vzpriamený sed je mamičkami či babičkami často zamieňaný za sed, do ktorého je dieťa pasívne posadené. Príbuzní sa potom radujú, že dieťa sedí, avšak dieťa sa často hrbí, predsúva hlavičku a preťažuje tak drobné kĺby na chrbtici, väzy a svaly v oblasti celej chrbtice. Celý kostný a väzivový systém dieťaťa je veľmi mäkký a ľahko dôjde k jeho štrukturálnemu poškodeniu vplyvom neadekvátneho tlaku či ťahu vyvíjaného na tento pohybový systém.
Ako by teda malo dieťa správny vzpriamený sed zvládnuť? Dostať sa do neho môže opäť spôsobom zo šikmého sedu. Stačí málo, aby dieťa prenieslo váhu z jednej polovice panvy na celý zadoček. Počiatky takéhoto vzpriameného sedu samozrejme sprevádzajú aj nedokonalosti v podobe ohnutého chrbátika (dieťa sa hrbí), ramienka sú vysoko u ušiek, v sede je dieťa nestabilné a má tendenciu padať. Len čo uvidíte, že vaše dieťa dokáže v vzpriamenom sede zdvihnúť obe ručičky nad horizont, je to znakom jeho sily.
Postavenie a rozvoj jemnej motoriky
Zvládnuť postavenie pri nábytku môže dieťa zo vzporu kľačmo, kedy prilezie k objektu (úchyt zásuvky, stoličky, konferenčný stolík…). V deviatom mesiaci vyhasína reakcia u posledného tzv. primitívneho reflexu. Mizne teda tzv. úchopový reflex nohy a to z toho dôvodu, že sa dieťa učí stavať a čoskoro sa bude učiť chodiť.
V deviatom mesiaci by dieťa malo samostatne zvládnuť používať ukazovák na ruke. Môžete tak pozorovať, že dieťa ukazuje vzpriameným prstom na predmet alebo obrázok v knižke. Ak ukazuje na vzdialenejší predmet niekoľko metrov od seba, nemusí smer prsta zodpovedať smeru daného predmetu. Dieťa teda ukazuje nad seba či na stranu, hoci sa pozerá vpred.
Desiaty mesiac: Konsolidácia zručností
Desiaty mesiac nebude zďaleka taký prelomový, ako tomu bolo v predchádzajúcom mesiaci. Dieťa potrebuje čas na to, aby svoje novo nadobudnuté zložité zručnosti precvičovalo a maximálne zlepšilo. Celý 10. mesiac bude teda opakovať lezenie v vzpore kľačmo, vzpriamený sed a postavovanie pri nábytku. Nové schopnosti sú natoľko koordinačne zložité, že môže trvať aj časť 11. mesiaca, kým sa v nich dieťa úplne zdokonalí.
Neuponáhľajte vývoj svojho dieťaťa a doprajte mu, aby k jednotlivým zručnostiam dospelo samo, bez vašej pomoci. Jeho svalovo-kostrový aparát dozrieva pomaly a postupne. Až keď dieťa zvláda zručnosť samo, je aj aparát natoľko silný, aby váhu dieťaťa uniesol. Ak je predčasne posádzané dieťa, ktoré na túto zručnosť ešte nedospelo, môže u neho dôjsť nielen k poškodeniu väzov, ale aj stavby kostí.
Jedenásty a dvanásty mesiac: Rozvoj chôdze a sociálnych návykov
V 11. mesiaci sa začína rozvoj chôdze. Najprv sa to začína drobnými, neistými úkrokmi do strán, obchádzaním okolo postieľky, nábytku, až postupne drobec-chodec skúša kroky aj do priestoru. Spočiatku najmä s pomocou rodičov či iných osôb, ktorým dôveruje. A rovnako, ako sa učí chodiť, učí sa aj padať, čo môže trochu uberať na odvahe. Je vhodné odstrániť drobné koberčeky, na ktorých by sa dieťa mohlo šmyknúť, a obuť obuv s protišmykovou podrážkou.
O skutočnej chôdzi hovoríme až vtedy, ak dieťa vie počas kráčania zastaviť, zmeniť smer a pokračovať bez pádu ďalej. To, od prvých krôčikov, môže trvať niekoľko týždňov až 2 - 3 mesiace.
Ako môže každé dieťa prosperovať do piatich rokov | Molly Wright | TED
Hra a objavovanie sveta
V tomto období deti rady skúmajú a tvoria. V letnom období je hrou č. 1 pieskovisko. V zimnom čase je vhodné pripraviť veľa podnetov doma. Dovoľte drobcovi hrať sa so štipcami, vyťahovať bielizeň z práčky, ukladať varešky, vyskúšať si metličku. Všetko komentujte a nezabúdajte ani na slovné hry. Vaše dieťa už dobre rozumie aj hre na naháňačku, skrývačku a zbožňuje hry pri kúpaní, napr. prelievanie vody.
Túžba skúmať a skúšať je u detí veľmi silná. Niektoré želania si chce dieťa presadiť. Rozprávajte sa s ním a spolupracujte. Zároveň však trvajte na svojom, prípadne hľadajte alternatívne riešenia, ktoré nie sú až také nebezpečné. Dieťa chce v tomto období poznávať svoje okolie a skúša prísť na to, ako funguje svet okolo neho. Následkami svojho konania je dieťa častokrát prekvapené a preto to skúša stále znovu a znovu, kým vec nepochopí.
Reč a komunikácia
Drobec už vie pekne spolupracovať, napr. pri obliekaní, papaní, hoci niekedy je to skôr nespolupráca. Rozumie často viac, ako rodič predpokladá a má to svoju logiku. Reči totiž predchádza porozumenie. Aj preto treba neustále rozširovať slovnú zásobu a dieťaťu primeraným spôsobom vysvetľovať, čo sa deje, čo robíte, kam idete, pomenúvať predmety, s ktorými sa hrá.
Prvé slová prichádzajú pomaly a často sú spojené s osobami alebo predmetmi, ktoré sú dieťaťu blízke (napr. mama, havo, auto). Udáva sa, že ak sa slovná zásoba dieťaťa rozšíri na cca 20 slov, začnú pribúdať nové slová rýchlejším tempom. Pri reči sa treba vyhýbať komoleniu slov, nárečovým a zdrobneným slovám. Rodič by mal hovoriť jednoducho, čisto a správne, iba tak si aj dieťa osvojí reč správne.
Stanovovanie hraníc a výchova
Keďže si stále viac uvedomuje svoje JA, treba pokračovať aj v stanovovaní hraníc a v učení sa, čo je dovolené, a čo nie. V tomto životnom období sa začínajú medzi dieťaťom a dospelými odohrávať prvé boje o moc. Dieťa sa stretáva so zákazmi a príkazmi, ktoré predtým pre neho neexistovali - nesmie sa dotýkať kvetov, sporáka, elektroniky. Zákazy veľmi rýchlo zabúdajú, pretože sú vedené túžbou po poznávaní a skúmaní.
Dôležitým pravidlom vo výchove je, aby následky zakázaného správania logicky súviseli s jeho predchádzajúcim chovaním a musia nasledovať bezprostredne po prečine, nikdy nie o 5 - 10 minút alebo 1 hodinu neskôr, pretože dieťa si to už nepamätá. Ďalšou možnosťou je naučiť dieťa ako s vecami narábať a vyhradiť mu priestor len pre neho.
Zdravotná starostlivosť a výživa v 11. mesiaci
Nielen sychravé počasie, ale aj stále sa prerezávajúce zúbky, najmä ak sa tlačia očné zuby a stoličky, môžu viesť k oslabenej imunite. Je to spôsobené aj tým, že si dieťa kvôli boľavým ďasnám pchá prsty do úst. Ak to zdravotný stav dovoľuje, je vhodné chodiť s dieťaťom na prechádzky aj v sychravejšom počasí, no dbať na jeho primerané oblečenie.
Stúpa počet jedál, ktoré dieťa obľubuje, a tiež tých, ktoré chce jesť samo, a najmä - rukami. Ale už vie uchopiť lyžicu (hoci ju ešte nemusí držať správne) a smerovať si jedlo do úst. Jedálniček je už skutočne bohatý a čoraz viac sa podobá strave dospelých. V tomto mesiaci už jedlo nemixujeme (iba popučíme vidličkou), pretože stále viac zúbkov v ústach dovoľuje dieťatku stravu pohrýzť, no stále je potrebné dbať na bezpečnosť.
Na návšteve v poradni v 11. mesiaci pediatrička opäť zhodnotí, koľko dieťa vyrástlo, pribralo, ako papá, ako sa zlepšujú jeho motorické či zmyslové schopnosti. Ak to zdravotný stav dieťatka dovoľuje, v 11. mesiaci (prípadne v 12.) sa pristupuje k očkovaniu.
Odchýlky vo vývine a kedy vyhľadať pomoc
Pohyb je základným a hlavným prejavom fungovania nervovej sústavy bábätiek, sledovať motorický vývin dieťaťa teda slúži aj k prípadnej diagnostike neurologických porúch dojčiat. Hodnotenie motorického vývinu dieťaťa by mal vykonávať odborník, väčšinou ho vykonáva pediater na preventívnych prehliadkach, ale aj správne informovaný rodič si dokáže problém všimnúť.
Medzi dôvody na ďalšie vyšetrenie patrí napr. predilekcia hlavičky a asymetria trupu aj po 2. mesiaci, nezvládnutie pasenia koníkov po 4. mesiaci, výrazné uprednostňovanie jednej strany pri pretáčaní sa a uchopovaní predmetov, nelozenie po 9. mesiaci, chodenie viac ako 3 až 4 týždne po špičkách. Ak aj po prečítaní tohto článku máte stále pochybnosti o pohybovom vývoji svojho dieťaťa, kontaktujte odborníka na hodnotenie psychomotorického vývoja detí. Môžete tiež začať s dieťaťom cvičiť (môže sa jednať napríklad len o jemnú stimuláciu).
Najlepšia pomoc je v motorickom vývine často žiadna pomoc. Motorický vývin dieťaťa najviac podporíme správnou manipuláciou s bábätkom, motiváciou a hraním sa s dieťaťom. Na všetko potom dieťa príde samo, keď príde v jeho vývine ten správny čas.
tags: #ak #dieta #postupuje #rychlo