Život v bytovom dome prináša mnoho výhod, ale aj výziev. Jednou z nich sú susedské vzťahy a s nimi spojená tolerancia. Behanie detí po byte, dupotanie, hlučné hry - to všetko môže byť pre niektorých susedov nepríjemné a stáva sa častým zdrojom konfliktov. Otázka „čo robiť, keď dieťa dupe“ rezonuje v mnohých domácnostiach a vyžaduje si pochopenie, empatiu a často aj praktické riešenia. V nasledujúcom článku sa pozrieme na túto tému z pohľadu rodičov, susedov a právnych možností.
Hluk detí ako prirodzená súčasť vývoja v bytovke: Perspektíva rodičov
Mnohí rodičia, ktorí žijú v bytoch, sa stretávajú s problémom, že ich deti sú hlučné. Deti sú prirodzene aktívne a radi sa hrajú, čo často vedie k dupotaniu, behaniu a iným formám hluku. Tento hluk môže byť pre susedov rušivý, najmä ak ide o starších ľudí alebo ľudí, ktorí potrebujú pokoj na prácu alebo odpočinok.
Jeden z rodičov sa zveril so svojou skúsenosťou: „Pod nami býva sused, ktorý sa sťažuje na to, že môj 2 a pol ročný synček dupoce.“ Opisuje, ako sa snažila reagovať spočiatku. „Ako keď bol prvý krát bola som milá, že teda nech sa nehnevá, že on je malý a ťažko mu to vysvetliť. Proste nechcela som zlé vzťahy.“ Avšak situácia sa časom zhoršila. „Ale už bol viac krát a posledne bol už fakt nepríjemný a ja už tiež. Povedal, že robte niečo s tým dupotom, lebo sa pôjde sťažovať na mesto.“ Takéto ultimáta sú pre rodičov frustrujúce a vyvolávajú pocit bezmocnosti. „A to ma teda už nahnevalo, lebo čo ho mám priviazať?!!“
Rodičia sa pritom snažia situáciu aktívne riešiť v rámci možností. „Samozrejme, že sa snažíme to všetko tlmiť papučkami, hráme sa na koberci a aj keď behá po byte, snažíme sa ho učiť, nech kráča, lebo teda on sa presúva len behom, ale nič nezvyčajné na jeho vek.“ Ukazuje to na snahu nájsť kompromis a zohľadniť potreby susedov. Rodičia často sami zažívajú hluk z iných bytov a prejavujú väčšiu mieru tolerancie. „Nad nami tiež býva malé dieťa, niekedy mám tiež pocit, že na nás padne strop, ale chápem to a nikdy, ani keď som ešte nemala dieťa, som sa nebola sťažovať.“ To naznačuje uvedomenie si, že život v bytovom dome prináša rôzne zvuky a vyžaduje si vzájomné pochopenie. „Takže my veľmi dobre vieme, čo počuje a myslím, že to máme ešte horšie ako on, lebo tu dupe aj sused nad nami, nie len ich malý syn.“ Pridáva sa aj poznámka, že „My s manželom tiež nosíme gumené papuče. Bývame v takom baraku, že bohužiaľ počuť všetko.“ Táto veta zdôrazňuje objektívnu realitu starších bytových domov, kde je zvuková izolácia často nedostatočná.
Iná podobná skúsenosť potvrdzuje pocit rodičov, že sú terčom selektívnej pozornosti. „Ahojte chcela by som sa spýtať. Žijeme v bytovke, kde žije samý dôchodca. Najskôr sa sťažovali, že mám naučiť 2 ročné dieťa chodiť po špičkách, lebo im to vadí, ako dupoce, alebo si mám po celom byte kúpiť koberec na vlastné náklady.“ Takéto požiadavky sú pre rodičov absurdné a finančne náročné. „Teraz po novom som sa raz pohádala s mužom a suseda ma stretla, že nemám tak kričať po mužovi, lebo susedom to vadí a nedá sa to počúvať.“ Zarážajúce je, že to isté pravidlo neplatí pre iných. „Ale od rána do večera trieskajú ľudia s bytovými dverami. O pol jedenástej večer trieskajú a ich návšteva, ktorá od nich odchádza, hučí a budia nás. Decká lietajú po schodoch, dupú a strašne vrieskajú. No susedia nepočujú nič iba nás. Je toto normálne?“ Rodičia sa cítia nespravodlivo obviňovaní, keď je ich správanie pod drobnohľadom, zatiaľ čo iní sú ignorovaní. „Taktiež tá suseda sa hádala s mužom, ktorej vadilo, že sa my hádame. Je toto normálne? Veď každý sa poháda.“ Suseda dokonca dávala rady do výchovy: „Povedala mi, že nemám kričať ani do synovi, že máme byť ticho a keď nepočúva, mám mu zobrať, čo má najradšej.“ To poukazuje na prekračovanie hraníc a zasahovanie do súkromia.
Aktivita Ľadovec hnevu – Zvládanie hnevu pre deti – Čo sa skrýva pod povrchom?
Pohľad z druhej strany: Frustrácia susedov s hlukom
Na druhej strane mince stoja susedia, ktorí sú neustálym hlukom vyčerpaní a ich trpezlivosť sa vyčerpáva. Hlučné hádky, polnočné žúrky, cigaretový dym, zavýjanie psa či vŕtanie v nedeľu ráno - to sú len niektoré situácie, ktoré mnohým z nás dennodenne otravujú život v bytovke. Netolerantní susedia doháňajú k šialenstvu aj pani Ivetu (55) z Bratislavy. Deti jej vraj nad hlavou buchocú od skorého rána a pre ruch z horného poschodia nemá pokoj po návrate z práce do neskorého večera. Tvrdí, že sa už päť rokov poriadne nevyspala! Aj nevinné deti dokážu niekedy poriadne potrápiť! Hlukom znepríjemňujú život Bratislavčanke Ivete tak, že tá pre chronickú nevyspatosť už nevie, čo ďalej. „Bývam v tom byte celý život, ale peklo sa začalo pred piatimi rokmi. Sú nado mnou susedia s dvomi malými deťmi. Od šiestej rána a niekedy aj do pol jedenástej večer dupocú, hádžu veci o zem, búchajú nábytkom. Predstavte si, že sa nevyspíte jednu noc, ale ja toto zažívam už roky,“ opisuje zúfalú situáciu.
So susedmi to Iveta najprv skúšala dohovorom, no oni sa jej vysmiali, vraj - „také sú deti!“ To je často opakovaná fráza, ktorá však neposkytuje žiadne riešenie pre trpiaceho suseda. „Hlukom obťažujú ešte aj susedov podo mnou, tí búchajú na radiátor a ten buchot ide cez môj byt.“ To ukazuje, ako sa hluk šíri a ako môže eskalovať konflikty. „Keď túto podarenú rodinku stretnete vo vchode, neraz vidíte, že deti kopú do výťahov, no rodičia ich ani nenapomenú,“ doplnila Iveta, čo naznačuje nedostatok rodičovskej kontroly a ohľaduplnosti voči spoločnému majetku.
Podobnú skúsenosť má aj iný sused, ktorý sa sťažuje na hluk od čínskej rodiny. „Mám problém so susedmi - Číňanmi. Majú malé dieťa (asi 2,5r.), ktoré keď sa preženie po byte, mám pocit, že prešlo stádo slonov.“ Podobne ako Iveta, aj on bol spočiatku tolerantný. „Bola som najskôr tolerantná, sama čakám dieťa. Viem, že potrebuje pohyb, ale trpezlivosť nám s mužom už prešla a chceme to riešiť.“ Dohovor nepomohol, „ani v pokoji, ani v hneve, ani v plači.“ Problémom je, že otec dieťaťa vždy odpovie „a čo má robiť“. Navyše, „zároveň ho pokojne nechá premávať sa na niečom na kolieskach až do 22:00 hod. potom sa snažia byť ticho, ale počujem to dieťa koľkokrát aj dlhšie ako behá, stále niečo padá.“
Táto situácia je komplikovaná aj jazykovou bariérou a pocitom bezmocnosti. „Je jediný z ich komunity, čo vie po slovensky a evidentne si naštudoval, že do desiatej môžu aj tankom prechádzať po byte a nič nezmôžeme.“ Sťažujúci sa susedovi nevadí plač ani hlas, ale „otrasy“. Vyjadruje presvedčenie, že „3r. deti asi zvyčajne aj majú už aj nejaký režim,“ a považuje za „nenormálne byť celý deň v byte zavretý s nevybúreným dieťaťom a večer ho nechať vystrájať.“ Byt je bohužiaľ v ich vlastníctve, čo obmedzuje možnosti. „Ja sa snažím to cez deň znášať so slúchadlami v ušiach, ale večer mi už niekedy prasknú nervy. Som odhodlaná to riešiť.“ Tieto príklady jasne ukazujú na hĺbku frustrácie a potrebu účinných riešení.
Prečo deti dupú a ako im pomôcť: Psychologický a vývojový aspekt
Pre deti je prirodzené, že svoje emócie nemajú pod kontrolou. Niektoré deti ich prejavujú výraznejšie, iné menej. Psychológovia neradia, aby ich dieťa (ani dospelý) potláčalo, skôr rodičom odporúčajú, aby deťom v takýchto situáciách pomohli. Keď sa dieťa hnevá, všetko ostatné ide bokom. Ako vraví Petra, dohováranie nepomáha: „Nepočúva, len si kričí svoje, prípadne si zapchá uši. Niekedy naozaj pochybujem, či je normálny.“ Hluk a dupot sú často prejavom prebytočnej energie, frustrácie, radosti alebo jednoducho nerozvinutých motorických zručností, kedy dieťa ešte nevie ovládať svoje pohyby tak koordinovane, aby nebolo hlučné. Pre malé deti je beh prirodzeným spôsobom pohybu a objavovania sveta. Učiť ich chodiť po špičkách alebo potichu je náročné a nie vždy v súlade s ich prirodzeným vývojom.
Čo teda robiť? Tu je sedem zásad, ktoré môžu deťom pomôcť dostať emócie pod kontrolu a zároveň prispieť k zníženiu nadmerného hluku v bytovke:
- Pýtajte sa detí na ich pocity: Vyzvite ich, aby opísali, ako sa cítia. To im pomáha verbalizovať svoje emócie namiesto fyzických prejavov ako je dupot alebo hádzanie vecí.
- Pomôžte deťom ich emócie rozpoznať a pomenovať: Najlepšie pomocou otázok, skúste spoločne s nimi skonštatovať, čo sa v nich odohráva. Napríklad, „Vidím, že si nahnevaný, pretože ti spadla hračka.“
- Nezastavujte prejavy detských emócií, nechajte ich prejaviť sa: Samozrejme tak, aby deti neubližovali sebe ani ostatným. Poskytnite im bezpečný priestor, kde môžu vypustiť paru, napríklad kričať do vankúša alebo dupotať na určenom koberci.
- Nebojte sa opísať ani vlastné emócie a emócie druhých ľudí: Aby ich deti dokázali lepšie chápať. „Teraz som smutná, pretože sa sused sťažoval na tvoj hluk, a ja sa o neho bojím.“
- Vyzdvihujte pozitíva: V duchu hesla „To, čomu venujem pozornosť, to posilním.“ Chváľte dieťa, keď sa pohybuje tichšie, hrá sa pokojne alebo prejaví ohľaduplnosť.
- Chodievajte často von: Pohyb na čerstvom vzduchu a vybitie energie vonku je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako znížiť potrebu behania a dupotania v interiéri. „Deti sa naháňajú vonku na ihrisku. A bodka.“
- Nastavujte hranice, jemne a láskavo, ale nastavujte: Vysvetlite, že v byte platia určité pravidlá pre hluk. A hlavne, aj keď to nie je ľahké: Zostaňte pokojní. Je to hnev vášho dieťaťa, nie váš vlastný.
Dodržiavanie režimu je pre deti dôležité pre ich pohodu aj pre zníženie hlučnosti. Sťažujúci sa sused, ktorý veril, že „3r. deti asi zvyčajne aj majú už aj nejaký režim,“ má čiastočne pravdu - pravidelný denný rytmus pomáha deťom lepšie zvládať emócie a únavu, čo môže znížiť impulzívne hlučné prejavy.
Praktické kroky pre rodičov na zníženie hluku a riešenie sťažností
Keď sa susedia sťažujú na hluk spôsobený vaším dieťaťom, je dôležité reagovať pokojne a konštruktívne. Tu je niekoľko tipov, ako postupovať, ktoré vychádzajú zo skúseností rodičov a odporúčaní:
- Komunikujte so susedmi: Snažte sa so susedmi porozprávať a vysvetliť im situáciu. Povedzte im, že si uvedomujete, že hluk môže byť rušivý, a že sa snažíte s tým niečo robiť. Otvorená komunikácia môže predísť mnohým nedorozumeniam a eskalácii konfliktu.
- Hľadajte kompromisy: Skúste nájsť kompromisy, ktoré by vyhovovali obom stranám. Napríklad, môžete sa dohodnúť, že sa budete snažiť obmedziť hluk v určitých časoch dňa, ako je čas po obede alebo večerné hodiny pred nočným pokojom.
- Zvážte úpravy v byte: Ak je to možné, zvážte úpravy v byte, ktoré by mohli znížiť hluk.
- Koberce: „Mám naučiť 2-ročné dieťa chodiť po špičkách, lebo im to vadí, ako dupoce, alebo si mám po celom byte kúpiť koberec na vlastné náklady.“ Hoci požiadavka na vlastné náklady môže byť neprimeraná, koberce sú efektívnym tlmičom zvuku. „Mama mi pod hračky dala koberec, rovnako aj ja svojej dcére som dala koberec a teda jej nič o podlahu netrieskalo.“ Ich umiestnenie na frekventovaných miestach v byte, najmä tam, kde sa deti hrajú alebo behajú, môže výrazne znížiť prenos dupotania.
- Zvukovoizolačné materiály: Hoci sú nákladnejšie, v extrémnych prípadoch možno zvážiť inštaláciu zvukovoizolačných podložiek pod plávajúcu podlahu alebo na steny.
- Umiestnenie nábytku: Hrubý nábytok, ako sú knižnice alebo skrine, umiestnený pri stenách, ktoré susedia s inými bytmi, môže tiež pomôcť tlmiť zvuk.
- Buďte ohľaduplní: Snažte sa byť ohľaduplní voči susedom a dodržiavať pravidlá bytového domu. Dbajte na to, aby deti nerušili nočný kľud (spravidla od 22:00 do 6:00) a aby sa správali slušne. „Rovnako ani nedupeme, nepiskáme po byte a deti sa naháňajú vonku na ihrisku. A bodka. Nikto nepozerá celý deň telku, ale ohľaduplnosť voči susedom je normálka. To, že mám dieťa, neznamená, že som pupok sveta.“
- Nezabúdajte na empatiu: Snažte sa vcítiť do situácie susedov a pochopiť, prečo im hluk vadí. Pamätajte, že každý má právo na pokojné bývanie. Aj keď je vaše dieťa malé a hluk prirodzený, dlhodobá nevyspatosť a stres sú vážne problémy.
Keď dohovor nestačí: Možnosti riešenia susedských sporov
Ak sa situácia so susedmi nedarí vyriešiť ústnym dohovorom a kompromisy sa nedarí nájsť, existujú aj formálnejšie cesty riešenia, ktoré môžu byť potrebné pri pretrvávajúcich problémoch s hlukom.
Obmedzené kompetencie správcov a samospráv:Iveta sa so svojou sťažnosťou obrátila na správcu bytovky, no nepochodila. „Bytový správca v tomto nemá kompetencie, poriadok si musia urobiť vlastníci bytu. Bytové družstvo rieši správu bytov, nie medziľudské vzťahy,“ vysvetlila pre Plus JEDEN DEŇ Monika Šamková, prezidentka Združenia spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku. Podobnú odpoveď dostala aj od mestskej časti: „My ako úrad nevieme zasiahnuť!“ reagovala Mária Halašková, z Oddelenia komunikácie s verejnosťou na Miestnom úrade Bratislava-Petržalka. Združenie miest a obcí Slovenska potvrdilo, že „V tomto prípade sú kompetencie samospráv výrazne oklieštené, a to na úroveň priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.“
Mediácia:Hovorca združenia Michal Kaliňák potvrdil, že „Za kľúčového aktéra v rámci riešenia takýchto sporov treba považovať napríklad mediátora, prípadne riešiť vec súdnou cestou.“ Predseda Asociácie mediátorov Slovenska Ernest Kováč však vysvetlil, že „mediátora k sporu by museli chcieť obe strany. V rámci susedských sporov to zvyčajne nie je možné, ukrivdená je len jedna strana.“ Mediácia je účinná len vtedy, ak sú obe strany ochotné nájsť spoločné riešenie, čo v silne vyhrotených susedských sporoch býva málokedy.
Právne aspekty a možnosti:Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka: "Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv." To znamená, že susedia majú právo na to, aby ich iní neobťažovali nadmerným hlukom.
Obráťte sa na políciu: Ak ide o rušenie nočného pokoja (spravidla od 22:00 do 6:00), odporúča sa volať políciu. „Pri sústavnom rušení nočného pokoja preto zavolajte políciu a vypýtajte si potvrdenie o tom, že ste udalosť hlásili.“ Za rušenie nočného pokoja môže polícia vinníkov napomenúť a za priestupok im uložiť pokutu do 100 eur. „Nikdy nechoďte upozorňovať susedov sami,“ je dôležitá rada pre bezpečnosť.
Riešenie na miestnom úrade: S potvrdením od polície „choďte na okresný úrad, kde sa takéto spory riešia na občianskoprávnom oddelení. Nijako inak nevieme pomôcť,“ priznala šéfka správcov. Obec má tiež možnosť „nariadiť predbežnú ochranu tým, že zakáže zasahovanie do pokojného stavu podľa ust. § 5 Občianskeho zákonníka: Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci.“
Úrad verejného zdravotníctva: „Občan má možnosť obrátiť sa s podnetom na miestne príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva.“ Ten môže pomôcť aj pri získaní „odborného vyjadrenia, ktoré potvrdzuje, že bola prekročená prípustná miera hlučnosti,“ ako odporučila Mária Halašková. „Vypracovanie odborného vyjadrenia môžete riešiť prostredníctvom Úradu verejného zdravotníctva alebo znalca.“ Ak sa podnet ukáže opodstatnený, hlučný sused môže dostať pokutu. „Ten v prípade opodstatnenosti podnetu uloží prevádzkovateľovi zdroja hluku pokyn na odstránenie nedostatku, prípadne sankciu za správny delikt vo výške definovanej zákonom, teda od 150 do 20 000 eur,“ uviedla Dáša Račková, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva.
Súdna cesta: Ak zásah obce nemá žiadne účinky, „potom je jedinou možnosťou podať žalobu na súd.“ V takomto prípade je však dôležité zaznamenávať dôkazy o hluku; môžete použiť napríklad záznamy hluku alebo svedecké výpovede. „Všetci oslovení nám poradili riešiť spor súdnou cestou. Výsledok je však neistý, riskujete ďalšie nervy, ale aj peniaze.“ Spor sa na súde vlečie dva až tri roky a celý čas platíte advokáta. „Advokáti majú rôzne sadzby, asi od 40 do 150 eur na hodinu, ale môžu mať aj tarifnú sadzbu. Súd nepriznáva takú náhradu,“ upozorňuje právnik Andrej Schwarz.
Dvojitý meter: Keď hluk robia všetci, ale prekáža len jeden
Častým problémom v susedských vzťahoch je aj pocit nespravodlivosti a „dvojitého metra“, kde sa hluk jedného suseda kritizuje, zatiaľ čo podobný alebo aj horší hluk od iných je ignorovaný. Rodičia malých detí sa často stretávajú s týmto fenoménom. „No susedia nepočujú nič iba nás. Je toto normálne?“ táto otázka vyjadruje hlbokú frustráciu. Susedia, ktorí kritizujú hluk detí, často sami produkujú iné formy rušivých zvukov. „Ale od rána do večera trieskajú ľudia s bytovými dverami. O pol jedenástej večer trieskajú a ich návšteva, ktorá od nich odchádza, hučí a budí nás. Decká lietajú po schodoch, dupú a strašne vrieskajú.“ Napriek tomu, že „Všetci majú bezpečnostné dvere, ale my nie. Bohužiaľ zatiaľ na ne nemáme,“ čo by mohlo teoreticky znížiť hluk, sa sťažnosti sústredia iba na deti. „Keď som jej povedala, že dvere sa dajú aj tichšie zatvárať a nie, že ja viem presne, kedy suseda ide domov a všetci strašne trieskajú dverami, tak že ona nikdy nič nepočuje, ale my to počujeme a trpíme už dva roky. Zaujímavé.“
Skúsenosť iného suseda, ktorý býva „na 9tom a keď prical bolo ho počuť až dole,“ a suseda tvrdí, že „nikdy toho suseda nepočula kričať,“ len posilňuje dojem selektívneho vnímania hluku. Tieto situácie zdôrazňujú, že problém nemusí byť len v samotnom hluku, ale aj v osobnostných nezhodách, neochote tolerovať iných alebo v zaujatosti voči určitým skupinám obyvateľov. V takýchto prípadoch je riešenie ešte komplikovanejšie, pretože nejde len o objektívnu mieru hluku, ale aj o subjektívne vnímanie a vzájomné antipatie.
„My napr. počujeme dupot dieťaťa pod nami akoby nám behal nad hlavami. No my sme na najvyššom poschodí. Často si myslíme, že vedľa suseda sťahuje nábytok, no ona nie je doma, to nábytkom trepú kdesi o dve poschodia nižšie.“ Táto skúsenosť ukazuje na prekvapivú šírku šírenia zvuku v bytových domoch a na to, ako ľahko sa dá pomýliť zdroj hluku. Problém teda nie je vždy jednoznačný a vyžaduje si trpezlivé a objektívne posúdenie.
Ako byť dobrým susedom a riešiť hluk od ostatných
Vzájomná ohľaduplnosť a snaha o dobré susedské vzťahy by mali byť základom bývania v bytovom dome. Ak ste to vy, kto trpí hlukom od iných susedov, či už ide o hlasnú hudbu, hádky, alebo nadmerné búchanie dverami, postupujte premyslene:
- Komunikujte so susedom: Skúste sa so susedom najprv pokojne porozprávať a vysvetliť mu, že jeho hluk vás ruší. Možno si to ani neuvedomuje a bude ochotný s tým niečo robiť. Vyhnite sa obviňujúcemu tónu a zamerajte sa na to, ako vás hluk ovplyvňuje.
- Písomná výzva: Ak ústna dohoda nepomôže, adresujte susedovi písomnú výzvu, v ktorej ho upozorníte na jeho konanie a požiadate o zdržanie sa takého správania. Uveďte konkrétne časy a typy hluku. Výzvu si uschovajte pre prípad ďalšieho riešenia, môže slúžiť ako dôkaz snahy o mimosúdne vyrovnanie.
- Správca bytového domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov (SVB): Ak výzva nepomôže, môžete sa obrátiť na správcu bytového domu alebo SVB. Správca má síce obmedzené kompetencie v medziľudských vzťahoch, ale má povinnosť zabezpečovať pokojné užívanie bytov a môže voči rušiteľovi prijať opatrenia, napríklad formou upozornenia, prípadne zvolaním schôdze vlastníkov, kde sa problém prediskutuje.
- Polícia: V prípade, že rušenie nočného pokoja (od 22:00 do 6:00) pretrváva, odporúčam privolať mestskú alebo štátnu políciu. Môžu udeliť pokutu za priestupok podľa zákona o priestupkoch. Nezabudnite si vypýtať záznam o vykonanom zásahu, ktorý môže byť dôležitým dôkazom pre ďalšie kroky.
- Súd: Ak by ani tieto kroky neviedli k náprave, máte možnosť podať žalobu na súd podľa § 127 Občianskeho zákonníka a domáhať sa, aby súd susedovi zakázal takéto konanie. Toto je však posledná možnosť, ktorá je finančne aj časovo náročná.
Kľúčom k spolunažívaniu v bytovom dome je vzájomný rešpekt a snaha o pochopenie potrieb druhých. Hoci sú deti prirodzene hlučné a majú právo na pohyb a hru, rovnako majú susedia právo na pokojné bývanie. Nájsť rovnováhu medzi týmito právami je neľahká úloha, no s otvorenou komunikáciou a snahou o kompromis sa dá dosiahnuť.
tags: #co #robit #ked #dieta #dupe