Výchova detí prináša mnoho radostí, ale aj výziev, a jednou z nich môže byť situácia, keď sa dieťa javí ako „pohodlné“. Tento stav sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi a v rôznych vývojových fázach - od počiatočnej adaptácie novorodenca na život mimo maternice, cez emocionálne reakcie batoľaťa na hnev, odmietanie škôlky, až po odpor voči školským povinnostiam u starších detí. Kľúčom k úspešnému zvládaniu týchto situácií je porozumenie, trpezlivosť a aktívna podpora zo strany rodičov. Cieľom tohto článku je predstaviť aktivity, hry, hračky, starostlivosť a všetko, čo súvisí s vhodnou stimuláciou dieťaťa a efektívnymi stratégiami pre rodičov, aby podporili jeho zdravý vývoj a pomohli mu prekonávať prekážky spojené s „pohodlnosťou“ či odporom v rôznych životných etapách.
Prvé mesiace života: Adaptácia, pohodlie a dôležitosť dotyku
Prvých dvadsaťosem dní po narodení nazývame bábätko novorodenec. Následne až do jedného roka ho označujeme ako dojča. V prvých mesiacoch je najdôležitejšie poskytnúť bábätku prostredie, čas a starostlivosť, ktoré mu pomôžu prispôsobiť sa novej situácii ‒ životu mimo maminkinho bruška. Prechod z intrauterinného do extrauterinného prostredia je radikálny. Aj zdravý, donosený novorodenec sa rodí fyziologicky aj psychicky nevyzretý. Psychológovia tvrdia, že dieťa sa psychicky narodí až v druhom mesiaci. Zmeny po narodení sa týkajú fyziologických, biochemických, imunologických a hormonálnych funkcií. Novorodenec je pre toto náročné obdobie vybavený radom primárnych (alebo primitívnych) reflexov, zvýšeným svalovým napätím a schopnosťou komunikovať.
V každom prípade prijatie tejto zmeny býva často sprevádzané nepohodou, plačom a podráždením. Okrem bezpečného, príjemného a čistého prostredia a jedla bábätko potrebuje iba vás rodičov. Vaše objatie, hladenie, emocionálnu prítomnosť, pochopenie, vašu tvár, hlas a vôňu. Umožnite mu prijať zmenu a dozrieť. Pochopte, čo prežíva. Nebojte sa dieťatko nosiť, hojdať, pritisnúť si ho na telo. Hľadajte riešenia, ktoré mu umožnia uvoľniť sa. Pre dozrievanie bábätka je potrebné, aby bolo čo najviac pokojné. Len čo sa mu táto premena podarí, všetko bude inak. Nemusíte sa báť, že ho svojou starostlivosťou rozmaznáte.
Zabezpečte si pohodlné miesto na prebaľovanie a dennú starostlivosť. Stačí vám jednoduchá pevná prebaľovacia podložka, ktorú v prípade potreby môžete premiestniť. Počas dňa sa môžete s bábätkom hrať aj na posteli. Nechávajte ho aspoň chvíľu bez plienky. Pre pohodlné dojčenie alebo kŕmenie vám postačia vankúše alebo podhlavníky, alebo si môžete kúpiť dojčiaci vankúš. Ak bábätko dojčíte, neobmedzujte čas, ktorý trávi na vašom prsníku. Dojčenie nie je iba o zabezpečení potreby hladu. Poskytuje dieťaťu pocit bezpečia. Satie ho upokojuje a stimuluje dozrievanie nervovej sústavy. Ak dieťa kŕmite fľaškou, robte to v náručí. Dieťatku sa prihovárajte, jemne ho hlaďte, prípadne mu spievajte. Bábätko noste, pritískajte si ho na telo, hojdajte pomaly v náručí.
Môže ležať na chrbátiku na vašich nohách tvárou k vám. V tejto relaxačnej polohe má bábätko telíčko schúlené a nôžky vyložené na vašom hrudníku. Svoje nohy pokrčte tak, aby sa k vám priblížilo tvárou na približne pätnásť centimetrov. Z tejto vzdialenosti dokáže prvé dva mesiace rozoznávať detailne mimiku tváre. V prvých mesiacoch je pre dieťa veľmi dôležité naučiť sa rozumieť výrazu vašej tváre. Vaša vzájomná komunikácia je zdrojom utvárania hlbokých citových väzieb. Vaša tvár a váš hlas bude prvé dva mesiace pre dieťa najdôležitejším zdrojom zábavy, pozornosti a učenia.
Dotyk ako prvý jazyk a stimulácia rozvoja
Koža, najväčší orgán, je od narodenia nastavená na príjem podnetov z okolia. Na rozdiel od nás dospelých deti prijímajú stimuly celotelovo. Dotyk podporuje dozrievanie centrálnej nervovej sústavy a tvorbu bohatej nervovej siete. Stimuluje produkciu hormónov šťastia, prináša teda upokojenie a relax. Redukuje množstvo stresových hormónov. Dotykom dokážete spevniť svaly dieťatka alebo uvoľniť ich napätie. Dotýkajte sa celého tela bábätka. Zdvíhajte mu nožičky nad podložku, kolienka pokrčte k brušku. Dotýkajte sa jeho ručičiek, hladkajte ich a zdvíhajte jemne nad hrudník. Hlavičku sa usilujte jemne nasmerovať do stredovej polohy. Vydávajte zvuky, prihovárajte sa mu. Niektorí novorodenci počas prvého mesiaca nemajú radi nahotu. Sledujte, ako bude vaše bábätko reagovať.
Asi ste už z predchádzajúcich riadkov pochopili, že prvé mesiace potrebuje bábätko minimum stimulácií prostredníctvom hračiek a pomôcok. Môžete mu však dopriať chvíľu hry samého so sebou. Nechajte bábätko vhodne a správne položené na chrbátiku, ideálne zahniezdené. V prvých mesiacoch uprednostnite kontrastné farby ‒ čiernu, bielu, červenú, žltú. Čítajte si spolu knižky, pozerajte karty, ktoré sú farebne upravené pre najmenšie bábätká. Môžete mu pustiť príjemnú hudbu na počúvanie. Detské uspávanky, vážnu hudbu alebo aj jemný blues či iný hudobný žáner nenásilného charakteru. Ak chcete bábätko stimulovať k pretáčaniu hlavičky na strany, môžete použiť jemne hrkajúce hrkálky. Do dlaní ich zatiaľ nedokáže uchopiť, resp. nebude o ich uchopenie prejavovať záujem. Radšej chytí vaše prsty a silno ich zovrie pomocou úchopového reflexu. Masírujte mu vašimi palcami dlane. Cieľom je zvoľniť úchopový reflex, roztvoriť dlane a roztiahnuť pršteky bábätka.
5 hier, ktoré môžete hrať s novorodencom, ktoré sú skvelé pre rozvoj (a veľa zábavy!)
Pohodlie a podpora motorického vývoja: Od asymetrie k symetrii
Každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie - aby rástlo zdravé, šťastné a správne sa vyvíjalo. Ako môžete pomôcť svojmu bábätku posilniť motoriku, koordináciu, zmyslové vnímanie a zároveň si užiť spoločné chvíle? Bábätká sa učia cez pohyb - od prvých pokusov o dvíhanie hlavičky až po prvé kroky. Aby sa mohlo dieťa bezpečne rozvíjať, potrebuje vhodné prostredie. Podpora zdravého vývoja dieťaťa neznamená robiť komplikované aktivity alebo kupovať drahé pomôcky. S kvalitnou hracou podložkou vytvoríte ideálne prostredie pre rozvoj vášho dieťaťa, kde sa bude cítiť bezpečne a pohodlne.
Keď položíme novorodenca na chrbát a zistíme, že jeho hlavička je vždy obrátená na jednu stranu, trup vytočený, ručičky a nožičky rovnako vytočené, zatiaľ čo na druhej strane sú vystreté, hovoríme, že dieťa neleží symetricky. Znamená to, že jeho nos, brada, stred hrudníka, pupok a lonová spona sa nenachádzajú v jednej línii. Polohová asymetria má veľa príčin. Môže súvisieť s polohou dieťatka v matkinom lone, s nesprávnou starostlivosťou a s nesprávnym nosením dieťaťa, s torticollisom, s poruchami sluchu, zraku, ale aj s nesprávnym ukladaním dieťaťa. Ak napríklad detská postieľka jednou stranou prilieha k stene, je pravdepodobné, že dieťa sa bude častejšie a radšej pozerať tým smerom, z ktorého k nemu prichádzame, zatiaľ čo druhú stranu prestane vnímať. Nemalý význam má aj matrac, na ktorom dieťa leží. Mal by byť nový, elastický, stredne tvrdý, vyrobený z bezpečného materiálu.
Predovšetkým neotáľaj s návštevou u fyzioterapeuta - pomôže problém zvládnuť a určiť jeho príčinu (torticollis, porucha zraku alebo sluchu). Všimni si, ako dvíhaš a nosíš bábätko. Všimni si predmety, ktoré sa nachádzajú v dohľade bábätka a kontrastujú s okolím, a preto môžu upútať jeho pozornosť. Možno práve preto dieťa uprednostňuje jednu stranu. Deti vnímajú kontrasty, a preto ich môžu priťahovať napr. ak sa dá, prichádzaj k dieťaťu raz z jednej a raz z druhej strany. Cvič s dieťaťom. Veľmi dobrý spôsob, ktorým možno upraviť symetriu bábätka, je položiť si ho na stehná. Sadni si pohodlne na podlahu alebo na gauč a nohy zohni v kolenách. Dieťa si polož na stehná tak, aby malo zaokrúhlenú panvu a hlavičku medzi tvojimi kolenami. Dbaj na to, aby sa nos, brada, stred trupu, pupok a lonový spoj dieťaťa nachádzali v jednej línii. Uisti sa, či je detský matrac vhodný a či poskytuje bábätku náležitú oporu. Keď dieťa začne sedieť, loziť a chodiť, je dôležité podporovať jeho rovnováhu a koordináciu. Hranie nie je len o pohybe - dieťa sa učí aj prostredníctvom interakcie s rodičmi. Spánok je rovnako dôležitý ako aktivity počas dňa.
Emocionálna "pohoda" a spracovanie hnevu: Emočný koučing pre deti
Každé dieťa sa ocitne v situácii, keď sa hnevá, niečo sa mu nepáči, s niečím nie je spokojné. Je to bežná emócia, s ktorou sa stretávame všetci, deti, ale aj my, dospelí. Je súčasťou bežného života a každý má na hnev právo. Otázkou je, ako dokáže dieťa túto emóciu spracovať, ako dokáže v takejto situácii reagovať. S touto schopnosťou sa dieťa nerodí, túto schopnosť sa musí naučiť. „Emočný koučing“ je proces, pri ktorom sa dieťa učí, ako vlastným pocitom porozumieť a ako ich spracovať. Mnohí rodičia deťom ukazujú, že hnev je niečo, čo sa nepatrí, čo je hodné trestu. Dieťa tak učíme hnev potláčať alebo sa zaň hanbiť.
V prvom rade by som rodičovi odporučila zamyslieť sa nad tým, ako on sám reaguje na hnev svojho dieťaťa. Ak rodič udrie svoje dieťa, nerobí to preto, že mu chce skutočne ublížiť. Urobí to preto, že neovládne svoje emócie. Bitka je jeden z príkladov správania, ktoré niektorí rodičia robia a zároveň si želajú, aby to ich deti nerobili. Aby sa súrodenci navzájom nebili, aby dieťa nebolo agresívne voči svojim kamarátom, aby neubližovalo iným deťom. Prečo dieťa nemôže ublížiť svojmu kamarátovi, ale rodič môže ublížiť svojmu dieťaťu? Zvládanie hnevu sa dieťa učí od rodiča. Nie na základe toho, čo mu rodič rozpráva, ale predovšetkým na základe toho, čo vidí, ako sa rodič správa, keď je nahnevaný.
Dieťa sa ocitne v situácii, keď mu niečo nedovolíme, keď od neho vyžadujeme niečo, čo sa mu nepáči a začne ho ovládať hnev. Rodič sa snaží túto vlnu negatívnych emócii zastaviť. Buď ustúpi zo svojich požiadaviek a vyhovie dieťaťu, čím mu vlastne ukazuje - hnevaj sa, zlosti a dosiahneš čo chceš. Alebo mu nariadi zákaz plaču alebo akéhokoľvek iného prejavu hnevu. Aké je riešenie? Neustúpiť, ale zároveň empaticky počúvať a prijať pocity dieťaťa. Vety ako „si zlý“… „reveš ako malé decko“… nie sú najšťastnejšie, miesto toho skôr použite slová ako „chápem, že ťa to nahnevalo“… „viem, že si z toho smutný“… „vidím, že sa ti to nepáči“… Dieťa tak vidí, že chápete jeho hnev a zvýšite tak pravdepodobnosť, že bude s vami spolupracovať. Vnímate jeho pocity, jeho hnev, nesúhlas, čo ale neznamená, že mu ustupujete.
Nie je dobré riešiť konflikt s dieťaťom v návale hnevu. Dajte mu priestor, nech sa ukľudní. Odíďte z miestnosti a skúste ho nechať chvíľu samé, prípadne ho niekde postavte alebo posaďte (nie dieťa, ktoré je mladšie ako 2 roky). Zároveň získate čas, aby ste sa aj vy ukľudnili a premysleli si, ako budete ďalej riešiť konflikt s dieťaťom. Keď sa dieťa aspoň čiastočne ukľudní, objímte ho, sadnite si k nemu a skúste sa vrátiť k tomu, čo ho nahnevalo. Jednajte s ním pokojne, bez kriku a ponižovania, môžete ho nechať, nech vám samo vysvetlí, čo ho nahnevalo, ako by ono chcelo situáciu vyriešiť. Vy určujete hranice a dôsledne, s láskou, trvajte na ich dodržiavaní. Napríklad: môžeš si pozrieť TV, keď budeš mať upratanú izbu. Deti tak učíme niesť zodpovednosť za svoje správanie - ono sa rozhoduje a nesie dôsledky - pozitívne alebo negatívne. Sú deti, ktoré nemajú radi náhle zmeny, rozhodnutia a príkazy, s ktorými sa v danom momente ťažko vyrovnávajú. Celý život sa vaše dieťa bude stretávať s tým, že niečo nie je tak, ako by si predstavovalo. Je úlohou rodiča pripraviť ho na to, aby dokázalo svoje negatívne emócie ovládať.
5 hier, ktoré môžete hrať s novorodencom, ktoré sú skvelé pre rozvoj (a veľa zábavy!)
Keď dieťa nechce chodiť do škôlky: Prekonávanie odporu a adaptácia
Moje dieťa nechce chodiť do škôlky. Odmietanie chodiť do škôlky môže byť náročné nielen pre dieťa, ale aj pre rodičov. Ako rodičia môžeme dieťaťu pomôcť prekonať tieto ťažkosti a uľahčiť mu prechod do škôlky tým, že poskytneme podporu, lásku a vhodné stratégie.
Prvým krokom je porozumieť tomu, prečo dieťa odmieta chodiť do škôlky. Pokúste sa s ním rozprávať a zistiť, čo mu spôsobuje nepohodlie. Môže ísť o strach z odlúčenia, obavy z učiteľov alebo iných detí, alebo jednoducho potrebu viac času na adaptáciu. Aby sa dieťa lepšie adaptovalo na nové prostredie, môže byť užitočné postupne ho zoznamovať so škôlkou. Môžete začať krátkymi návštevami, kedy sa spolu pozriete na priestory škôlky, zoznámite sa s učiteľmi a detskými aktivitami.
Deti milujú rutinu, pretože im dáva pocit bezpečia. Zaveďte pravidelnú rannú rutinu, ktorá dieťa pripraví na odchod do škôlky. Môže to byť spoločné raňajkovanie, obľúbená hudba, alebo hra, ktorá mu pomôže cítiť sa lepšie. Skúste sa sústrediť na pozitívne stránky škôlky a hovoriť o nej s nadšením. Môžete rozprávať o aktivitách, ktoré ho tam čakajú, o nových kamarátstvach a hrách. Pomôžte mu tešiť sa na škôlku tým, že budete zdôrazňovať to, čo ho čaká dobré.
Ak budete prejavovať nervozitu alebo váhanie, dieťa to vycíti a môže sa cítiť ešte viac neisté. Povedzte dieťaťu, že sa uvidíte poobede alebo po spánku, a ubezpečte ho, že sa vrátite. Učitelia v škôlke sú vašimi partnermi v adaptácii dieťaťa. Komunikujte s nimi o problémoch, ktoré dieťa má, a spoločne hľadajte riešenia. Pomôžte dieťaťu budovať sebavedomie tým, že ho budete povzbudzovať a chváliť za každý malý úspech. Napríklad, keď sa mu podarí prejsť do škôlky bez plaču alebo keď sa zapojí do hry s inými deťmi.
Pýtajte sa dieťaťa, čo by mu pomohlo cítiť sa v škôlke lepšie. Možno mu bude pomáhať mať pri sebe obľúbenú hračku alebo nejaký predmet, ktorý ho spája s domovom. Každé dieťa je jedinečné a niektorým môže adaptácia trvať dlhšie ako iným. Buďte trpezliví a dajte dieťaťu čas, ktorý potrebuje na to, aby sa cítilo v škôlke pohodlne. S porozumením, trpezlivosťou a podporou môžete dieťaťu pomôcť prekonať tento prechod a naučiť sa tešiť na nové zážitky, ktoré škôlka prináša.
Odolnosť voči domácim úlohám: Podpora učenia a motivácia starších detí
Pre väčšinu detí je rozhodujúce zapojenie rodičov do ich školskej práce vrátane podpory pri písaní domácich úloh. Zvládanie domácich úloh však môže byť náročné nielen pre deti, ale aj pre ich rodičov. Chceli by ste nájsť rovnováhu medzi tým, aby vaše dieťa správne splnilo úlohu a tým, aby pracovalo samostatne, lepšie porozumelo problému a učilo sa samo? Ak hľadáte osvedčené tipy a rady pre rodičov, ako vytvoriť produktívny študijný priestor, ktorý účinne podporí učenie a rozvoj vášho dieťaťa, nasledujúce informácie vám môžu pomôcť.
Vytvorenie produktívneho študijného priestoru
Vyhradené miesto na štúdium je pre dieťa dôležitou motiváciou. Môže to byť trvalé pracovné miesto, alebo to môže byť zákutie, ktoré sa používa aj na ďalšie činnosti, či ho prípadne využíva aj niekto iný. Ak ide o viacúčelový priestor, úložný box môže byť užitočný na upratanie pomôcok vášho dieťaťa, keď sa nepoužívajú, ale v prípade potreby zostávajú ľahko prístupné. Keď príde čas na štúdium, priestor by mal byť v poriadku, s dobrým osvetlením a potrebným vybavením.
Uistite sa, že má vaše dieťa k dispozícii správne pomôcky na plnenie domácich úloh. V závislosti od typu úlohy bude určite potrebovať písacie potreby, ako aj nožnice, možno odvíjač lepiacej pásky na niektoré kreatívne práce a kôš na odpadky. Hodiť sa vám budú aj nástroje na udržiavanie poriadku, ako napríklad téglik na písacie potreby. Uprataný a usporiadaný stôl pomáha sústrediť sa na prácu. Okrem školských zošitov by deti mali mať aj ďalší blok na precvičovanie, poznámky a na prácu nanečisto. Nezabudnite, že niektoré úlohy si môžu vyžadovať schopnosť a preukázanie plánovania a prípravy, preto sa uistite, že deti vedia, čo z prípravných činností majú zaznamenať, čo zahrnúť. Staršie deti by mohli oceniť nástroj na organizovanie dokumentov a poznámok, aby si usporiadali svoju prácu. Farebné rozlíšenie jednotlivých dosiek, priečinkov, predmetov a aktivít pomáha študentom ľahko nájsť to, čo potrebujú, a umiestniť svoje dokumenty na správne miesto.
Pomoc s domácimi úlohami bez robenia práce za dieťa
Mali by ste byť svojmu dieťaťu k dispozícii, aby ste ho podporili pri plnení domácich úloh, ale mali by ste dbať na to, aby ste nakoniec prácu nerobili zaň. Mladšie deti môžu potrebovať viac vašej pozornosti a času, kým budú pracovať na svojich domácich úlohách. V prípade starších detí môže stačiť, ak sa o úlohe na začiatku porozprávate, aby si boli isté alebo mali jasnú predstavu o tom, čo majú urobiť. Ak sa v práci zaseknú, môžu sa k vám vrátiť a požiadať vás o radu, takže by ste mali zostať v tej istej miestnosti alebo v blízkosti, aby sa s vami mohli v prípade potreby hovoriť.
Spolupracujte s dieťaťom, nehovorte mu len, čo má robiť. Deti budú tiež spokojnejšie, ak si úlohu dokážu vyriešiť samy, napríklad ak im budete klásť otázky, ktoré ich dovedú k správnej odpovedi. Niekedy im spoločná práca na jednom probléme pomôže osviežiť si pamäť a potom už budú pracovať na ďalších problémoch samostatne. Pomôcť môže aj vytvorenie plánu domácich úloh, najmä ak má vaše dieťa pracovať na nejakom väčšom a náročnejšom projekte. Prediskutujte s deťmi, čo je potrebné, a spoločne rozdeľte projekt na menšie časti. Spýtajte sa ich, koľko času budú podľa nich potrebovať na dokončenie jednotlivých častí, a pomôžte deťom vytvoriť časový plán. Vďaka tomu môžu veľký projekt zvládnuť oveľa ľahšie, čo by malo dieťa povzbudiť k jeho dokončeniu.
Prekážky, prestávky a obmedzenie rozptyľovania
Skúste odhadnúť, kedy vaše dieťa potrebuje prestávku. Dávajte naň pozor, kým pracuje. Ak sa zdá, že sa naozaj trápi a je frustrované, je čas urobiť si prestávku. Zmena prostredia a činnosti je účinná, pomáha zresetovať sa a vrátiť sa k úlohe s novým pohľadom a energiou. Niekedy pomôže prechádzka vonku, inokedy stačí občerstvenie v inej miestnosti. Vaše dieťa môže potrebovať prediskutovať, o čom sa učí a s čím má problémy, čo mu môže pomôcť vyriešiť problém.
Čas, ktorý by vaše dieťa malo venovať domácim úlohám, sa líši v závislosti od jeho veku. Opýtajte sa učiteľov, koľko času by mali deti celkovo venovať domácim úlohám. Všeobecne sa odporúča, aby mladšie deti intenzívne pracovali bez prerušenia 10 až 30 minút, staršie deti zvládnu hodinu až dve. Sledujte, ako dlho sa vaše dieťa učí, a v prípade, že pracuje príliš dlho, pripomeňte mu, aby si urobilo prestávku alebo sa k projektu vrátilo v iný deň. Zabráni to jeho preťaženiu a negatívnemu postoju k domácim úlohám vo všeobecnosti.
Obmedzte rozptyľovanie. Ak sa dieťa sústredí na prácu, nevyrušujte ho. Rušivým prvkom môže byť televízia, mobilný telefón, hudba, videohry. Nezabúdajte však, že rôzni ľudia majú rôzne študijné metódy. Niektorým deťom môže uľahčiť prácu hudba alebo okolitý hluk, ktorý im pomáha sústrediť sa. Niekomu môže vyhovovať štúdium v spoločnom priestore, inému sa lepšie pracuje v tichej súkromnej študijnej zóne. Porozprávajte sa s dieťaťom o tom, kde by chcelo pracovať a aké prostredie potrebuje, aby ho pri práci nič nerozptyľovalo. Súrodenci a ostatní členovia domácnosti by mali vedieť, že keď niekto pracuje vo vyhradenom študijnom priestore, nemali by ho rušiť. Ak sa študijný priestor nachádza v spoločnom priestore, pokúste sa vopred definovať pravidlá a napísať na tabuľu, čo sa od koho očakáva. Môžete použiť symboly - napríklad zelená značka môže znamenať, že hluk je v poriadku, zatiaľ čo červená značka môže znamenať, že v oblasti musí byť ticho. To všetko môže dieťaťu pomôcť sústrediť sa na prácu a úspešne ju zvládnuť. Nezabudnite, že niekedy môže byť na dokončenie domácich úloh potrebná technika. Deti môžu potrebovať telefón alebo notebook, aby si mohli niečo vyhľadať na internete, alebo ak potrebujú pomoc spolužiaka. Ak sa obávate, že sa vaše dieťa bude príliš ľahko rozptyľovať inými aplikáciami vo svojich zariadeniach, sledujte, čo používa. Existujú aplikácie, ktoré dokážu obmedziť, čo možno používať počas určitého časového obdobia, takže môžete zablokovať sociálne siete a iné webové stránky, kým sa vaše dieťa učí.
5 hier, ktoré môžete hrať s novorodencom, ktoré sú skvelé pre rozvoj (a veľa zábavy!)
Motivácia prostredníctvom nezávislosti a rodičovského príkladu
Poskytnutie určitej nezávislosti dieťaťu pri plnení úloh môže byť skvelou motiváciou. Jedným zo spôsobov, ako to urobiť, je nechať práve deti, aby si určili svoj rozvrh. Nech si naplánujú čas na svoje záľuby, obľúbené aktivity, hry vonku a na domáce úlohy. Nechajte ich rozhodnúť o poradí, v akom budú vykonávať jednotlivé činnosti s tým, že práca aj zábava musia byť hotové do konca dňa (alebo do večere či do kúpania a pod.). Vaše dieťa bude viac motivované robiť si domáce úlohy, ak bude mať určitú kontrolu nad tým, kedy sa do nich môže pustiť. Mladšie deti budú pravdepodobne potrebovať pripomenúť, koľko času im zostáva na dokončenie vlastných mimoškolských aktivít a na splnenie domácich úloh. Bez ohľadu na vek dieťaťa môže byť užitočné mať vizuálnu pripomienku, ktorá mu umožní lepšie sledovať čas. Môžete použiť tabuľu, na ktorú si deti nakreslia a vymaľujú rozvrh na celý deň, aby videli, čo sa od nich očakáva, a nástenné hodiny, ktoré im pomôžu zistiť, koľko je hodín. Nástenné hodiny Leitz sú tiché, tikanie nie je počuť, takže nerušia pri štúdiu. Sklenené nástenné hodiny Leitz Cosy sa navyše dodávajú s fixkou, takže si dieťa môže na ciferník hodín napísať, od kedy do kedy má robiť domáce úlohy, a tak ľahko a prehľadne dodržiavať svoj rozvrh.
Môžete sa poradiť s učiteľom svojho dieťaťa, aby ste sa uistili, že rozumiete tomu, čo sa od vás a vášho dieťaťa očakáva, čo sa týka domácich úloh, vrátane toho, koľko by ich malo každý týždeň urobiť a ako veľmi by ste sa mali zapojiť. Mali by ste sa snažiť zúčastniť čo najviac školských podujatí, ktoré škola organizuje. Niekedy majú rodičia problém pomáhať s domácimi úlohami, pretože sa učili inú metódu, ako sa učí ich dieťa. Niektoré školy môžu ponúkať aj workshopy, najmä k predmetom, ako je matematika. Ak ste pri plnení domácich úloh v strese, zúčastnite sa na týchto seminároch a získajte potrebné informácie a skúsenosti od iných rodičov. Ak má vaše dieťa s určitou domácou úlohou mimoriadne ťažkosti, mali by ste sa o tom porozprávať s jeho učiteľom. Môžu vám navrhnúť nejaké stratégie, ktoré pomôžu, alebo sa môže stať, že vaše dieťa bude potrebovať v škole väčšiu podpory v určitom predmete. V závislosti od závažnosti situácie môže stačiť napísať učiteľovi poznámku, v ktorej mu vysvetlíte, že ste museli poskytnúť dodatočnú pomoc, aby vaše dieťa dokázalo úlohu dokončiť. Ak vaše dieťa domácu úlohu vôbec nezvládlo, bolo by najlepšie porozprávať sa priamo s učiteľom.
Deti budú ochotnejšie plniť domáce úlohy, ak sa budete „učiť” aj vy. Takže miesto toho, aby ste sedeli pred televízorom, kým si vaše deti robia domáce úlohy, sa môžete venovať podobnej činnosti ako ony. Ak čítajú, môžete si v tej istej miestnosti čítať knihu aj vy. Ak si robia domáce úlohy z matematiky, využite príležitosť a vyriešte si vlastnú finančnú administratívu. Pre dieťa bude motivujúce, keď uvidí, že sa zaoberáte podobnou činnosťou. Je pravdepodobnejšie, že bude nasledovať váš príklad a uvidí, že domáce úlohy sú jednoducho súčasťou života a že všetci majú povinnosti bez ohľadu na to, či ste dieťa alebo dospelý.
Nikdy by ste nemali svoje dieťa nútiť alebo podplácať, aby si robilo domáce úlohy. Mali by ste sa snažiť, aby vaše dieťa nevnímalo domáce úlohy ako trest alebo povinnosť, ale ako príležitosť naučiť sa niečo nové, rozvíjať sa. Ak sa vaše dieťa domácim úlohám bráni, môžete mu vysvetliť, prečo sú pre neho prospešné, napríklad ako môžu upevniť to, čo sa naučilo v škole, aby si mohlo rozšíriť a prehĺbiť svoje vedomosti. Ak si vaše dieťa stále odmieta robiť domáce úlohy, mali by ste mu umožniť, aby videlo, aké to bude mať dôsledky. Dieťa bude musieť učiteľovi vysvetliť, prečo si neurobilo domácu úlohu, a pravdepodobne zistí, že je v učive pozadu. Je tiež pravdepodobné, že stratí časť alebo aj celú prestávku, aby si mohlo v škole dorobiť domáce úlohy. Ak si žiaci v nižších ročníkoch raz alebo dvakrát nevypracujú domácu úlohu, nebude to mať veľký vplyv na ich študijnú kariéru, ale naučí ich to, aký je účel domácich úloh a že ich nesplnenie môže mať negatívne dôsledky. Deti si zvyčajne čoskoro uvedomia, že je lepšie urobiť si domáce úlohy doma ako strácať čas cez prestávku v škole. Spoločnosť Leitz ponúka celú škálu potrieb a inovatívnych riešení do domácej kancelárie a pracovne, ktoré vám aj vašim deťom pomôžu udržať si poriadok v domácnosti a pracovať pohodlne a efektívne.
tags: #co #robit #ked #je #dieta #pohodlne