Potrat, smrť dieťatka v maternici a následný pôrod sú náročné udalosti v živote matky, otca a celej rodiny. Mnohí rodičia nevedia, že si v ktoromkoľvek trimestri môžu vyžiadať pozostatky dieťaťa na dôstojnú rozlúčku, čo je dôležitá súčasť trúchlenia. Pochopenie toho, čo sa deje s plodom po strate, aké sú možnosti následnej starostlivosti a aká psychologická podpora je dostupná, môže pomôcť zmierniť bolesť a uľahčiť proces vyrovnávania sa s touto traumatizujúcou skúsenosťou. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty potratu a pôrodu mŕtveho dieťatka, od medicínskych definícií a štatistík, cez príčiny a priebeh, až po právne a emocionálne súvislosti.
Definícia a druhy ukončenia tehotenstva
Tehotenstvo môže tragicky skončiť v ktoromkoľvek štádiu a trimestri. Na lepšie pochopenie problematiky je dôležité rozlišovať medzi rôznymi druhmi ukončenia tehotenstva.
Potrat a pôrod mŕtveho dieťatka:Najčastejšie sa strata tehotenstva deje v I. trimestri tehotenstva. Ak sa tak udeje pred 24. týždňom, oficiálne sa hovorí o spontánnom potrate alebo potrate, pričom pred ukončeným 12. týždňom gravidity ide o včasný potrat. Riziko potratu klesá po tomto týždni. V II. trimestri je riziko úmrtia plodu v maternici výrazne nižšie. V našich podmienkach je 24. týždeň tehotenstva obdobie, kedy by už plod mohol prežiť aj mimo maternice.
V pôrodníctve vo všeobecnosti platí, že ak ukončenie tehotenstva nastane v pokročilejšom štádiu, ide o narodenie mŕtveho plodu. Na Slovensku je touto hranicou pôrod plodu bez známok života (nezistená srdcová frekvencia, dýchacia činnosť, pulzácia pupočníka či aktívna činnosť kostrového svalstva) s pôrodnou hmotnosťou viac ako 500 gramov, prípadne gestačný vek „od 22. tt“ podľa právnej úpravy EÚ.
Druhy potratov podľa príčin a priebehu:Potrat, známy aj ako abort alebo abortus, je definovaný ako predčasné ukončenie tehotenstva, buď vypudením plodu, alebo jeho odstránením z maternice. Môže nastať spontánne (samovoľný potrat) alebo umelo (interrupcia) z rôznych dôvodov.
- Spontánny potrat (prirodzený potrat): Ide o samovoľné ukončenie tehotenstva, najčastejšie v prvom trimestri. Je spôsobený infekčnými alebo neinfekčnými faktormi.
- Včasný potrat: Do 12. týždňa tehotenstva.
- Neskorý potrat: Po 12. týždni tehotenstva, ale predtým, ako je plod schopný prežiť mimo maternice.
- Kompletný potrat: Maternica sa sama úplne vyprázdni.
- Nekompletný potrat: Časť tkaniva zostáva v maternici a vyžaduje si lekársky zákrok (kyretáž) na jej vyčistenie.
- Zamĺknutý potrat (missed abortion): Je jednou z foriem spontánneho potratu. Rozdiel oproti bežnému potratu je v tom, že sa u ženy neprejavuje krvácaním a bolesťami v podbrušku, teda príznakmi vypudzovania potrateného embrya z maternice. Plod zomrie v maternici bez prejavov bolesti alebo krvácania a prestane sa vyvíjať.
- Habituálny potrat: Opakujúce sa potraty (tri a viac za sebou).
- Umelé prerušenie tehotenstva (interrupcia): Na žiadosť matky alebo zo zdravotných indikácií.
Štatistiky a rozšírenosť potratov
Potrat je citlivá a často tabuizovaná téma, ktorá sa dotýka mnohých žien a rodín. Napriek tomu, že sa o ňom v spoločnosti málo hovorí, je dôležité si uvedomiť, že strata tehotenstva je relatívne častá.
Frekvencia spontánnych potratov:Podľa gynekológa MUDr. Marka Drába sa odhaduje, že až 26% všetkých tehotenstiev končí potratom. V prípade klinicky rozpoznaných tehotenstiev (potvrdených gynekológom či gynekologičkou) je to až 10%. Z toho v 80% prípadov skorých tehotenských strát dochádza v I. trimestri. Približne polovica všetkých tehotenstiev končí potratom, väčšinou však ženy ani netušia, že boli tehotné. Uvedené percento potratov je v skutočnosti pravdepodobne ešte vyššie, pretože krvácanie, ktoré sprevádza potrat, je ľahko zameniteľné za menštruáciu.
Rizikové faktory a vek:Riziko potratu závisí od veku ženy a tiež od toho, či prekonala potrat v minulosti. Vo veku 20-29 rokov je riziko potratu 12% a vo veku 45 rokov a viac stúpa na 65%. Ak žena potrat v minulosti neprekonala, riziko je 11%, no toto stúpa o 10% pri každom ďalšom potrate. Vek ako rizikový faktor je spojený predovšetkým so vzostupom genetických anomálií u plodov, predovšetkým trizómií (napr. 13. chromozómu - Patauov syndróm, 18. chromozómu - Edwardsov syndróm a 21. chromozómu - Downov syndróm).
Ženy, ktoré v minulosti potratili, majú často potraty práve v II. trimestri, vrátane pôrodu mŕtveho plodu. Podľa zdravotníckych štatistických údajov to je až 52% (zvýšené riziko potratu v II. trimestri u ženy, ktorá v minulosti prekonala potrat) oproti 37% (u žien, ktoré potrat v minulosti neprekonali).
Štatistiky mŕtvorodenosti:Podľa gynekológa a pôrodníka MUDr. Tomáša Danysa je na Slovensku mŕtvorodenosť 2-3 promile.
Príčiny straty tehotenstva: Komplexný pohľad
Prečo sa to deje? Táto otázka trápi každú ženu, ktorá niekedy potratila. Vo väčšine prípadov žena za spontánny potrat nemôže. Vývoj nového človeka je nesmierne zložitý proces, preto nie je nič zvláštne na tom, že v určitom štádiu tohto vývoja sa niečo „pokazí“. Podľa odborníkov sa v 20-50% prípadov príčina potratu či úmrtia plodu počas tehotenstva nezistí. Všeobecne sa príčiny v ostatných prípadoch delia na príčiny zo strany matky, plodu a placentárne či pupočníkové príčiny. Ako pripomína MUDr. Danys, „medzi najčastejšie príčiny patria infekcie, naopak Rh imunizácia rapídne klesla.“
Príčiny potratu v I. trimestri:Najčastejšou príčinou spontánnych potratov, približne v 50 percentách prípadov, sú problémy s chromozómami dieťaťa. Tieto chromozómové abnormality sú zistené asi v 46% potratených plodov pri genetickej analýze. Väčšina týchto chromozómových problémov je spôsobená náhodne, keď sa embryo delí a rastie, hoci sa to stáva bežnejším, keď ženy starnú.
Ďalšími príčinami môžu byť niektoré infekcie, najčastejšie sa udáva bakteriálna vaginóza, brucelóza, chlamýdióza, herpes genitalis, cytomegalovírus, parvovírus B19, adenoasociované vírusy aj koronavírusy. Aj niektoré materské ochorenia ako antifosfolipidový syndróm a znížená funkcia štítnej žľazy zvyšujú riziko spontánneho potratu. Menej významným rizikovým faktorom môžu byť vrodené vývojové chyby maternice alebo prítomnosť častého nezhubného nádoru - myómu.
MUDr. Dráb pripomína, že „riziko potratu zvyšuje aj vyšší vek otca dieťaťa nad 40 rokov.“ Podľa gynekológa sa obezita matky podľa viacerých štúdií ako jednoznačný rizikový faktor potratu nepotvrdila, no naopak riziko spontánneho potratu zvyšujú práve faktory životného štýlu ako fajčenie, konzumácia alkoholu a kofeínu. Nezabúdajme ani na nočnú prácu a chronický stres.
Príčiny potratu/úmrtia plodu v II. trimestri:Podľa MUDr. Drába za tehotenské straty v tomto trimestri môžu stáť zdravotné problémy a ochorenia matky, placentárne príčiny (poruchy funkcie placenty, napr. abrupcia placenty, placenta praevia) a ochorenia plodu (genetické príčiny, chromozomálne anomálie, rôzne vrodené vývojové vady alebo získané ochorenia plodu - napr. celkový opuch plodu s následkom zlyhania srdca).
Príčiny úmrtia plodu v III. trimestri:Štúdium špecifických príčin mŕtvorodených detí sťažuje podľa MUDr. Drába nedostatok údajov dostupných po patologicko-anatomickom (príp. genetickom) rozbore pozostatkov plodu, placenty, pupočnej šnúry a plodových obalov. „Teda u významnej časti mŕtvonarodených detí zostáva príčina nevysvetlená aj po dôkladnom vyhodnotení pozostatkov plodu.“ Na základe vlastných klinických skúseností spomína gynekológ tieto príčiny úmrtia plodu v III. trimestri:„V prvom rade je to spomalenie alebo obmedzenie rastu plodu. Významne to zvyšuje riziko mŕtvorodenosti. Najviac ohrozené sú plody s hmotnosťou, ktorá sa pohybuje pod úrovňou 2,5 percentilu. Najčastejšie ho pozorujeme pri plodoch, ktoré majú chromozomálne abnormality, prekonávajú alebo prekonali infekciu, u matiek, ktoré fajčia alebo majú vysoký krvný tlak, autoimunitné ochorenia, trpia nadváhou alebo cukrovkou. Ostatné príčiny môžu byť spojené s predčasným odlúčením placenty (časté u matiek narkomaniek), môže sprevádzať matky s hypertenziou či preeklampsiou,“ hovorí MUDr. Dráb.V prípade často diskutovanej pupočnej šnúry ako príčiny úmrtia nabáda na opatrnosť: „Často diskutovanou témou medzi budúcimi mamičkami je aj téma pupočnej šnúry ako potenciálneho pôvodcu komplikácií v prípade jej otočenia okolo krku plodu alebo prítomnosti uzla. Napriek tomu, že u mnohých mŕtvorodených detí pozorujeme vyššie uvedené uloženie pupočnej šnúry či uzol, s touto diagnózou je treba narábať opatrne. Abnormality pupočnej šnúry, vrátane pupočníka okolo krku totiž pozorujeme aj u približne 25-30 % normálnych pôrodov. Môže sa teda jednať o náhodný nález.“
Ako sa vyhnúť potratu - POTRAT, príčiny, príznaky a symptómy, diagnostika a liečba
Proces ukončenia tehotenstva a pôrodu mŕtveho dieťatka
Spôsob a načasovanie pôrodu mŕtveho plodu závisí od gestačného veku, v ktorom došlo k úmrtiu, predchádzajúcej jazvy na maternici u matky a počtu predchádzajúcich pôrodov. Väčšina pacientiek aj lekárov či lekárok preferuje čo najrýchlejšie načasovanie pôrodu, teda hospitalizáciu.
Postup pri potrate v I. trimestri (do 12. týždňa):Pri potratoch do 12. týždňa je vhodné vyčkať 14 dní od diagnostikovania potratu, pretože môže dôjsť k spontánnemu vypudeniu plodu. Uvedené obdobie a následná ultrazvuková kontrola môžu významným spôsobom prispieť k zmenšeniu pochybností pacientky o vyrieknutej diagnóze. Zároveň to predstavuje čas, kedy sa môžu rodičia vysporiadať s realitou úmrtia plodu. MUDr. Dráb zároveň upozorňuje: „No čo sa týka komplikácií, predlžovanie prítomnosti mŕtveho plodu v maternici môže predstavovať zvýšené riziko poruchy zrážania krvi, aj keď veľmi zriedkavé.“ MUDr. Danys zdôrazňuje rýchle porodenie alebo potratenie plodu v rámci zabránenia hemokoagulačným komplikáciám.
V I. trimestri sa na vypudenie plodu z dutiny maternice aplikujú lieky do pošvy alebo cez ústa. Ak by tento proces zlyhal, rovnako ako v II. trimestri to môže vyústiť do chirurgického odstránenia plodu z dutiny maternice cez dilatáciu kŕčka maternice a následnú chirurgickú evakuáciu plodu. Tento výkon sa nazýva inštrumentálna revízia dutiny maternice a vykonáva sa v celkovej anestézii pacientky. Zabezpečí sa ním aj dokonalá regenerácia sliznice maternice a príprava na možnú ďalšiu tehotnosť. MUDr. Dráb upozorňuje: „Pacientky však musia byť informované, že uvedené spôsoby môžu obmedziť schopnosť vyšetriť alebo pitvať plod, prípadne zhodnotiť prípadné abnormality.“
Postup pri pôrode mŕtveho plodu v neskoršom štádiu tehotenstva:Podľa lekárov je vyvolanie pôrodu vhodné v neskoršom období tehotenstva. Pred 28. tt sa vaginálne aplikuje liek misoprostol, prípadne sa podá liek na vyvolanie kontrakcií v infúzii - oxytocín. „Po 28. tt by vyvolanie pôrodu malo prebiehať podľa bežného pôrodníckeho protokolu.“
Potrebné vyšetrenia:U tehotnej s mŕtvym plodom sa vykonajú nasledovné vyšetrenia: tlak krvi, pulz, telesná teplota, pôrodnícke vyšetrenie, odbery na krvný obraz, kompletné parametre krvnej zrážanlivosti, vrátane D-diméru, biochemické vyšetrenie, ultrazvukové, diagnostiku infekcií (CRP, kultivácie, krvná skupina a Rh faktor, Rh protilátky).
Prečo sa lekári vyhýbajú cisárskemu rezu pri úmrtí plodu:Cisárskemu rezu sa lekári a lekárky snažia vyhnúť, ak nejde o život ohrozujúci stav matky. MUDr. Danys upozornil, že „cisársky rez je metódou voľby u stavov bezprostredne ohrozujúcich život ženy a u absolútnych kontraindikácií k vaginálnemu pôrodu.“ Ak by nastala pri vaginálnom vedení pôrodu urgentná situácia, napr. silné krvácanie, vtedy je potrebné vykonať cisársky rez. Rovnako MUDr. Dráb pripomína: „Pôrod cisárskym rezom je vyhradený pre neobvyklé okolnosti, pretože je spojený s potenciálnym zhoršením zdravia matky či prípadným nepriaznivým ovplyvnením plodnosti v budúcnosti.“
Pitva a následné vyšetrenia: Dôležitosť pre budúcnosť
Obaja lekári, MUDr. Danys a MUDr. Dráb, zdôrazňujú nutnosť odoslať plod, placentu aj pupočník na patologicko-anatomickú pitvu na zistenie príčiny úmrtia. Aj keď „zarmútení rodičia môžu nezriedka nesúhlasiť s odoslaním dieťaťa na pitvu, ich rozhodnutie rešpektujeme,“ uvádza MUDr. Dráb. Rodičia však bývajú informovaní o dôvodoch pitvy či iných vyšetrení, ktoré môžu priniesť zásadné informácie o dôvodoch úmrtia. Aj keď pozostalí nemusia chcieť tieto informácie počuť ihneď, je namieste pokúsiť sa o diskusiu opakovane - výsledky vyšetrení môžu byť užitočné pre pacientku a jej rodinu pri plánovaní budúceho tehotenstva.
Ak rodina namieta proti štandardnej pitve, mala by byť informovaná aspoň o možnosti čiastočnej diagnostiky formou odobratia malej vzorky tkaniva či krvi, prípadne zhotovenia rontgenových snímok. Môžu napomôcť identifikovať niektoré ochorenia (syndrómy) alebo chromozomálne abnormality aj bez úplných údajov z pitvy. Materiál z dutiny maternice (embryo a ostatné štruktúry) sa tiež histologicky vyšetruje, aby sa vylúčili menej časté a závažnejšie príčiny zastavenia vývinu tehotnosti.
Podľa lekárov by malo nasledovať aj podrobné a komplexné zisťovanie potrebných údajov o zdravotnom stave matky, otca dieťaťa i ostatných rodinných príslušníkov, podrobné zhodnotenie priebehu gravidity, vyšetrenie mŕtveho plodu novorodeneckým lekárom - ide o štandardný postup. „Všetky uvedené vyšetrenia majú za cieľ napomôcť zistiť príčinu a poskytnúť vhodné poradenstvo rodičom. Najlepšie výsledky môže dosiahnuť tím zložený z pôrodníkov a pôrodníčok, pediatrov či pediatričiek alebo neonatológov/ičiek, patológov/ičiek a genetikov/čiek. Genetické vyšetrenie a výsledky pitvy môžu pomôcť koordinovať v budúcnosti potrebné opatrenia a prípadnú liečbu, ak je možná,“ dodáva MUDr. Dráb.
Čo sa stane s plodom po potrate alebo interrupcii: Právne a etické aspekty
Otázka, čo sa deje s plodom po potrate alebo umelom prerušení tehotenstva, je veľmi osobná a často spojená s hlbokými emóciami. Informovanosť o právnych možnostiach a lekárskych postupoch môže pomôcť rodičom v tomto ťažkom období.
Právo na vydanie pozostatkov a pohreb:MUDr. Dráb zdôrazňuje: „Právna úprava umožňuje vyžiadanie telesných pozostatkov v ktorejkoľvek fáze tehotenstva a ich následné pochovanie. Zásadná je informácia, že začína plynúť lehota 96 hodín na rozhodnutie, či matka alebo rodičia chcú svoje dieťa pochovať.“ Právo vyžiadať si telo dieťaťa na pochovanie vyplýva zo Zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve.
- Paragraf 3, odsek 8 Zákona: „Rodič potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu môže písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho vydanie na pochovanie.“
- Paragraf 5, odsek 2, písmeno f) Zákona: „Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je ďalej povinný vydať bezodkladne na požiadanie potratený alebo predčasne odňatý ľudský plod rodičovi, ktorý o jeho vydanie požiada, alebo ním poverenej pohrebnej službe na pochovanie.“Rodičom sa myslí ako matka, tak aj otec.
Nakladanie s pozostatkami, ak nedôjde k vyžiadaniu:Ak k vyžiadaniu nedôjde, potratené či predčasne odňaté ľudské plody sa musia spopolniť v spaľovni (paragraf 3, odsek 5 Zákona). Viac o situácii na Slovensku nájdete aj v Porovnávacej analýze NRSR (Odbor Parlamentný inštitút). Existuje aj informácia pre nemocnice, že majú povinnosť vydať potratené dieťa na pochovanie, a to aj vtedy, ak jeho telo nie je možné oddeliť od iných tkanív alebo je príliš maličké.
Rozdiely pri pôrode mŕtveho dieťaťa (stillbirth):Odlišné pravidlá sa vzťahujú na vydávanie pozostatkov pri pôrode mŕtveho dieťaťa (po 22. týždni tehotenstva alebo s hmotnosťou nad 500g). Dieťa sa totiž zapisuje do matriky - knihy narodení a ustanovenia o práve rodičov na vydanie potrateného plodu sa neaplikujú, žiadosť teda nie je potrebná. Pochovanie mŕtvonarodeného dieťatka je nevyhnutné zabezpečiť priamo na základe zákona o pohrebníctve rovnako, ako tomu je pri úmrtí napr. dospelého človeka.
Čo sa deje s plodom po umelom prerušení tehotenstva (interrupcii):Pri umelom prerušení tehotenstva je situácia iná. Interrupciu žiadne dieťa prežiť nemôže, interrupciu ti plod neprežije, lebo ho celého roztrhajú a pri, resp. po potrate tiež nežije. Po umelom prerušení tehotenstva plod končí v organickom klinickom odpade, resp. v biologickom odpade v kafilerke. Mnoho žien túto dehonestujúcu myšlienku odmieta a preto sa o vydanie pozostatkov snažia.
Vnímanie bolesti plodom počas zákroku:Diskusia o tom, či plod vníma bolesť počas potratu alebo interrupcie, je zložitá a vyvoláva silné emócie. Existujú rôzne názory a štúdie.Podporovatelia potratov tvrdia, že plod necíti bolesť, odporcovia potratov tvrdia, že už aj 8. týždňový plod bolesť cíti; obe skupiny sa odvolávajú na štúdie. Pre niektorých je to plnohodnotná bytosť, ktorá dokáže vnímať všetky modality - strach, neprijatie, pocit ohrozenia, bolesť.Z medicínskeho hľadiska je situácia komplexná:
- Fetus po 22 týždňoch dostáva aj narkózu pred zákrokom. Lieky proti bolesti sa dávajú od 22 týždňa. To kvôli tomu, že predtým plod nie je dostatočne vyvinutý a nemá veci potrebné na vnímanie bolesti. Je diskutabilné, či plod aj potom môže niečo vnímať, ale od tohto termínu sa to dáva, aby sa išlo na istotu.
- Pri ultrazvukovom pozorovaní potratu sa najprv dieťaťu podá smrteľná dávka narkózy, dieťa sa pomaly prestane hýbať a bolo preč. Až potom ho vybrali. Určite nič "netrhajú zaživa."
- Do 8. týždňa vzniká v mozgu ešte len prvotná, aká-taká elektrická aktivita, čo naznačuje, že plod v tomto ranom štádiu nemohol trpieť.
- Nenarodení tvory, či ľudia alebo zvieratá, nie sú v plne bdelom stave. Ináč by predsa nemohli čušať niekoľko mesiacov poskladané v malom priestore. Pri pôrode (stlačení) sa vyplavia hormóny, ktoré mozog naštartujú. Takže nie, nenarodené dieťa nevníma ešte poriadne svet a veci, čo sa okolo dejú.
- Kým dieťa nie je vonku, tak nie je úplne bdelé. Pozorované boli aj deti narodené cisárskym rezom v neporušenom plodovom vaku, a kým bol ten vak v celku a neporušený, tak to dieťa absolútne nereagovalo a "spalo". Aktivovalo sa až po puknutí.
Priebeh umelého prerušenia tehotenstva:Podľa Slovenskej legislatívy (Zákon č. 73/1986 Zb. - Zákon o umelom prerušení tehotenstva) sa bez udania dôvodu vykonáva do 12. týždňa tehotenstva. Do 8. týždňa možno vykonať tzv. miniinterrupciu. Ak sa tehotenstvo ženy nachádza v povolenom intervale, gynekológ ju o celom procese poučí a vysvetlí jej riziká. Potom má žena dva dni na premyslenie, kedy si to môže ešte rozmyslieť. Ak nie, lekár jej dá na vyplnenie „Žiadosť o umelé prerušenie tehotenstva a hlásenie potratu“. V ňom vyplní osobné údaje (nie dôvod, pre ktorý sa rozhodla podstúpiť potrat). Svojím podpisom potvrdí, že bola oboznámená s rizikami vyplývajúcimi z tohto zákroku. Žiadosť vypĺňa trojmo, dva exempláre pre zdravotnícke potreby a jeden pre štatistický úrad. Následne absolvuje niekoľko vyšetrení na overenie, že môže podstúpiť tento zákrok.
Ráno v dohodnutý deň príde nalačno na príjem do nemocnice. Po vybavení potrebnej administratívy čaká na svojej izbe. V určený čas ju privedú do malej operačnej sály - tzv. zákrokovne. Tu ju uložia v gynekologickej polohe na operačný stôl. Anesteziológ podá žene do žily lieky potrebné na to, aby ju uspal. Po dezinfekcii vonkajších rodidiel a pošvy sa maternica zachytí za krčok do tzv. amerických klieští. Operatér si pridržiava maternicu kliešťami v ľavej ruke a pravou, pomocou kovových tyčiniek - dilatátorov, otvára a rozširuje kanál v krčku. Tento kanál je budúci pôrodný kanál, počas bežného tehotenstva je až takmer do pôrodu zatvorený, aby chránil rastúce dieťa. Keď je kanál v krčku dostatočne rozšírený, zavedie sa do maternice trubica napojená na vysávací prístroj a dieťa, uhniezdené na stene maternice, sa odsaje spolu s tkanivom, ktoré ho obklopuje - vákuumexhauscia.
V prípade pokročilého tehotenstva (8.-12. týždeň), keď sa už dieťa „nevmestí“ do trubice odsávacieho zariadenia, pristúpi sa preto k vyprázdneniu maternice tupou kyretou - k tzv. kyretáži. Na vytiahnutie väčších častí, napr. hlavičky dieťaťa, sa používajú potratové kliešte. Dieťa sa väčšinou odstraňuje po častiach, jemné telíčko sa trhá a následne vyťahuje. Vo väčšine prípadov dostane pacientka do žily látky, ktoré pomáhajú sťahom maternice a predchádzajú tak nadmernému krvácaniu. Po ukončení zákroku sa žena prebudí a ešte niekoľko hodín ostáva intenzívne sledovaná. V poobedňajších hodinách odchádza domov.
Fyzické zotavovanie a starostlivosť po strate
Nielen duša, ale aj telo potrebuje čas na zotavenie. Čas zotavenia mamičky po pôrode mŕtveho plodu alebo potrate závisí od mnohých faktorov. Zvyčajne sa pohybuje v rozmedzí 6-8 týždňov a viac.
Šestonedelie po potrate:Pojem šestonedelie je obdobie šiestich týždňov po tom, ako nastalo ukončenie tehotenstva - či už pôrodom, alebo potratom. Počas šestonedelia sa ženský organizmus pomaličky vracia do bežného stavu - zmenšuje sa a zavinúva maternica, vyrovnáva sa hormonálna hladina a jednotlivé orgány v jej tele už nie sú zaťažované takým bremenom, aké pre ne predstavovalo tehotenstvo.Zotavovanie sa po potrate sčasti závisí od toho, akým spôsobom potrat prebehol (biochemické tehotenstvo, zamĺknuté tehotenstvo, spontánny potrat, umelé prerušenie tehotenstva).
Zásady v šestonedelí po potrate:Počas šestonedelia by sa mala žena vyvarovať:
- Nadmernej fyzickej aktivite - ľahké strečingové cvičenia sú vítané, ale náročná fyzická aktivita nie je vhodná.
- Zavádzaniu tampónov - sú odporúčané len vložky.
- Návštevám verejných bazénov a kúpalísk.
- Vaginálnemu sexu - odporúča sa počkať do skončenia prvej menštruácie po šestonedelí.Po spontánnom potrate - približne 2 týždne. Počas nich sa (kvôli riziku infekcie) odporúča, nič do vagíny nevkladať, čiže žiadne tampóny alebo pesary. Menštruačné krvácanie sa zvykne obnoviť o 4 - 6 týždňov. Ovulácia ale môže nastať už po 14 dňoch od potratu.
Laktácia po strate:Ženám sa po ukončení tehotenstva môže spustiť proces laktácie, placenta totiž aktivovala hormóny, ktoré štartujú produkciu mlieka v prsníkoch. Lekári a lekárky vám navrhnú zastavenie laktácie užívaním na to určených liekov.
Psychologická podpora a spracovanie smútku
Psychické zotavovanie môže trvať oveľa dlhšie ako fyzické, keďže ide o tragickú a často emocionálne traumatizujúcu skúsenosť. Je to individuálna záležitosť. „Pri komunikácii s rodinou mŕtvonarodeného či potrateného dieťaťa je potrebná maximálna citlivosť,“ zdôrazňuje MUDr. Dráb.
Prežívanie smútku:Potrat znamená pre ženu celé spektrum nepríjemných pocitov, ktoré veľakrát zhorší napríklad chladné správanie zdravotníckeho personálu. Nemusíš predstierať, že sa nič nestalo. Priznať si, že sa necítiš dobre, je oslobodzujúce. Žiadnu emóciu totiž nespracuješ, ak ju budeš ignorovať. Dovoľte si ich prežiť a precítiť. Čím dlhšie im budete vzdorovať, tým dlhšie budú pretrvávať. Môžete byť v šoku a celú situáciu popierať. Tiež môžete cítiť vinu a hnev, hoci znovu viete, že ste neurobili nič zle a potratu ste zabrániť nemohli. Smútok, hnev, zmätok či apatia patria k tomuto obdobiu. Mnoho žien sa po potrate cíti depresívne a zúfalo, v jednom kuse plačú, majú problémy s jedlom, či so spánkom. Posledným v tejto vlne pocitov je obyčajne zmierenie sa s realitou. Niekedy nastáva opačný proces - necítite nič, neplačete, jednoducho - emócie neprichádzajú. Neexistuje akurátne množstvo zármutku, ktoré by ste po potrate mali cítiť; preto vedzte, že ani absencia emócií nie je nič čudné ani nenormálne.
Ako sa vyrovnať so stratou:
- Otvorená komunikácia: Zdieľajte svoje pocity úprimne a otvorene so svojím partnerom. Muži obyčajne nevyjadrujú svoje pocity natoľko, ako ženy, no prežívajú vlastný smútok. Zdieľanie vlastného strachu a obáv s partnerom uľahčuje a upokojuje.
- Vyrozprávanie sa: Ak máte potrebu rozprávať o tom, čo ste prežili, nájdite si dobrého poslucháča a vyrozprávajte sa.
- Odborná pomoc: Ženy sa môžu po potrate psychicky vyrovnať tým, že sa poradia s licencovaným terapeutom, ktorý im môže pomôcť prechádzať emóciami, ktoré cítia. Môžu ich tiež naučiť spôsoby, ako sa môžu vyrovnať so svojimi emóciami. Klinické pracoviská na Slovensku zväčša vedia zabezpečiť psychológa/čku, v prípade vážnych reaktivných porúch aj psychiatra/čku. Je dobré ustriehnuť, kedy ste prekročila neviditeľnú hranicu medzi bežným smútkom a depresiou.
- Podporné skupiny: Existuje aj množstvo online diskusných fór, kde sa o svoju skúsenosť môžete podeliť. Snažte sa však nájsť skupinu, v ktorej funguje vzájomná podpora a zdieľanie. Pomoc môžu rodičia nájsť aj v ďalších centrách na Slovensku na to určených, napríklad Poradňa Alexis, Ráchelina vinica, či OZ Tanana.
- Duchovná služba: Je nevyhnutné spomenúť, že pacientky by mali mať možnosť využiť aj duchovnú službu, ak o takú požiadajú.
- Symbolická rozlúčka a pamiatka: Smrť blízkeho človeka obyčajne sprevádza pohreb, alebo aspoň posledná rozlúčka. Ide o veľmi dôležité prechodové rituály, ktoré ľuďom umožňujú smútiť. Ak ich nemáte, môžete usporiadať aspoň symbolický pohreb, alebo urobiť niečo, čo vám pomôže, aby ste bábätko riadne oplakali a odsmútili, niečo, čo vám ho bude pripomínať. Niektorí rodičia v procese rozlúčky, vyrovnania sa so stratou, uzavretiu bolestnej kapitoly či duchovného povzbudenia siahajú aj po vyhotovení pamiatky na dieťa v podobe fotografií, odtlačkov rúk či nožičiek alebo odstrihnutia vláskov dieťatka, ak je to možné.
- Rešpekt a empatia: „Ak rodičia dali dieťaťu meno, snažíme sa v našej praxi o dieťati hovoriť použitím jeho mena. Ak si želajú rodičia po pôrode vidieť či podržať dieťa v náručí a aktuálny stav dieťaťa (telesná integrita) a klinický stav matky to umožňujú, má im byť táto možnosť ponúknutá,“ hovorí gynekológ MUDr. Dráb.
- Chápanie reakcií okolia: Pripravte sa na to, že ľudia častokrát nevedia, ako zareagovať pri správe, že ste prišli o bábätko. Ak máte ďalšie deti, možno vám povedia, že „veď aspoň máte tie“. Často môžu opakovať aj frázy typu „malo to tak byť“, „aspoňže sa to stalo takto skoro“, či „neboj sa, ešte budeš mať veľa detí“. Myslite na to, že títo ľudia vám nechcú ublížiť, len nevedia, ako reagovať. Cudzí ľudia necítia hĺbku vášho zármutku. Hoci je normálne a dôležité, stratu bábätka odsmútiť, časom by ste sa mali začať cítiť lepšie.
Postabortívny syndróm:Postabortívny syndróm je posttraumatická porucha po potrate, ktorá vás núti celý proces neustále prežívať a vracať sa k nemu. Faktom je, že hoci porodíte desať zdravých detí, na to jedno, o ktoré ste prišli, nikdy nezabudnete. Smútok sa môže znovu vynoriť v čase výročia potratu alebo výročia dátumu, keď sa vaše bábätko malo narodiť.
Ako sa vyhnúť potratu - POTRAT, príčiny, príznaky a symptómy, diagnostika a liečba
Budúce tehotenstvo po strate
Tehotenstvo po útrapách potratu je ťažkým a bolestným rozhodnutím, ktoré je sprevádzané mnohými pochybnosťami a obavami. Vždy je tu strach z ďalšieho potratu, ktorý ťaží obdobie nového tehotenstva.
Kedy sa opäť pokúsiť otehotnieť:Prakticky je možné pokúsiť sa o ďalšie dieťa hneď v ďalšom cykle po zákroku. Odporúča sa však počkať aspoň tri nasledujúce menštruačné cykly, čím sa zabezpečí zregenerovanie sliznice dutiny maternice pred ďalšou implantáciou oplodneného vajíčka. Odborníci odporúčajú dať si pauzu aspoň dva týždne po potrate, a to najmä z dôvodu zvýšeného rizika vzniku infekcií. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča dokonca počkať až 6 mesiacov, a to najmä kvôli psychike. Kedysi sa ženám odporúčalo, aby s ďalším tehotenstvom počkali aspoň 3 až 6 mesiacov. Keďže každý prípad je individuálny, najlepšie urobíte, ak sa poradíte so svojím lekárom, ako dlho po zákroku vám odporúča počkať.
Riziko opakovaného potratu:Väčšina žien po predchádzajúcom potrate donosí zdravé bábätko. Riziko opakovaného potratu je po prvom potrate dvadsať percent, po dvoch potratoch približne dvadsaťosem percent. Ak máte za sebou tri a viac spontánnych potratov, riziko opakovaného potratu je vyššie, až štyridsaťtri percent. Štatisticky má žena, ktorá raz potratila, úplne rovnakú šancu počať a vynosiť zdravé dieťa, ako jej rovesníčka, ktorá touto skúsenosťou neprešla. Pri 3 a viacerých potratoch (týka sa asi 1 % žien) je však už nutné pátrať po príčine.
Štúdia publikovaná v roku 2017 dokonca poukázala na menšie riziko opakovaného potratu pri počatí počas prvých troch mesiacov po potrate. Vedci predpokladajú, že predchádzajúce tehotenstvo môže telo lepšie pripraviť na ďalšie tehotenstvo.
Psychická záťaž a podpora:Pri tehotenstve po potrate je obzvlášť psychická záťaž veľmi vysoká. Radosť z tehotenstva po potrate je sprevádzaná pocitmi viny voči mŕtvemu dieťaťu. Okrem toho je nové tehotenstvo sprevádzané aj strachom z ďalšieho potratu. Preto je podpora partnera a rodiny v tomto období veľmi dôležitá. Často ženy skrývajú radosť z nového tehotenstva, aby opäť neboli zranené zo straty. Tento stav nie je nezvyčajný a nemá nič spoločné so skutočnými pocitmi voči súčasnému dieťaťu. Je dôležité uvedomiť si, že ide o úplne novú situáciu, ktorá nesúvisí s prvým tehotenstvom. Uveriť ďalšiemu tehotenstvu je ťažké, ale je to dôležité a opodstatnené, pretože potrat nemá automaticky ďalší potrat za následok.
Ako si uľahčiť nové tehotenstvo:
- Informovanosť: Počas tehotenstva je pre nastávajúcu matku ľahšie veriť v šťastný priebeh tehotenstva. Kvôli lepšiemu pocitu sa odporúča podrobnejšie sa informovať o príčinách potratu. Čím lepšie rozumiete, čo sa vo vašom tele deje, tým istejšie sa budete cítiť vo vašom súčasnom stave. Bude to jednoduchšie pre posúdenie nového rizika.
- Pravidelné konzultácie a monitoring: Pravidelné konzultácie s ošetrujúcim lekárom môžu pomôcť pri tomto posúdení. Navyše upokojuje neustále pozorovanie rastúceho plodu. Aj pozorovanie tehotenstva pôrodnou asistentkou môže významne prispieť k uvoľneniu nastávajúcej matky.
- Blízky styk s partnerom: V tejto dobe je najdôležitejší blízky styk s partnerom. Zdieľanie vlastného strachu a obáv s partnerom uľahčuje a upokojuje.
- Odborná pomoc: Ak cítite, že vás valcujú negatívne pocity, choďte za odborníkom alebo sa zverte niekomu, komu dôverujete. Nie ste v tom sama.
Prevencia potratov a úmrtia plodu v maternici
Na úvod je potrebné upozorniť - ako sme spomínali vyššie, v 20-50% prípadov sa príčina úmrtia plodu či potratu vôbec nezistí. Podľa National Library of Medicine až 76% prípadov úmrtia dieťatka počas tehotenstva globálne je nečakaných. Nie ste na vine a vo väčšine prípadov sa potratu nedá zabrániť. Je dôležité si uvedomiť, že potrat je strata dieťaťa pred vstupom ženy do 20. týždňa tehotenstva. K väčšine potratov dochádza vtedy, keď sa plod nevyvíja podľa očakávania. V približne 50 percentách prípadov sú problémy s chromozómami dieťaťa zodpovedné za skorú stratu tehotenstva. Väčšina týchto chromozómových problémov je spôsobená náhodne, keď sa embryo delí a rastie, hoci sa to stáva bežnejším, keď ženy starnú.
Čo môžete urobiť pre zníženie rizika:Hoci ženy nemôžu nevyhnutne zabrániť potratu, pretože polovica tehotenských strát sa deje v dôsledku chromozomálnych abnormalít, môžu prijať opatrenia na zníženie rizika.
- Zdravý životný štýl: Najlepšie, čo môžete pre seba po fyzickej stránke urobiť, je, keď udržíte svoje telo také zdravé, ako to len ide! Pretože práve to je najväčší predpoklad pre úspešné tehotenstvo. Zostaňte aktívni miernym cvičením aspoň 150 minút každý týždeň. Lekár odporučil cvičenia ako chôdza, jogging, plávanie, jóga a pilates. Mali by sa vyhýbať niektorým aktivitám, ako sú kontaktné športy, aktivity, pri ktorých môžu spadnúť a hot joga, kde sa môžu prehriať. Vyhýbajte sa fajčeniu, alkoholu a nadmernej konzumácii kofeínu.
- Manažment zdravotných stavov: Niekedy zdravotné stavy, vrátane zle kontrolovaného diabetu alebo problémov s maternicou, môžu spôsobiť potrat. Keď sa zistia dôvody potratu, liečba základnej príčiny môže ženám pomôcť otehotnieť a zostať tehotná.
- Konzultácia s lekárom pri opakovaných stratách: Ženy musia pri opakovanej strate tehotenstva navštíviť lekára. Zatiaľ čo až 75 percent opakovaných potratov môže byť spôsobených neznámou príčinou, niektoré zdravotné stavy môžu ženy vystaviť väčšiemu riziku straty tehotenstva. Pomôcť môžu špecifické testy, ako je ultrazvuk (transvaginálny alebo brušný), ktorým sa vyšetrí maternica, vaječníky a vajíčkovody, alebo sonohysterogram, pri ktorom sa vyšetruje vnútro maternice.
- Vek: Ženy nad 35 rokov môžu potratiť, pretože vajíčka majú tendenciu mať s vekom viac chromozomálnych abnormalít.
Pri všetkých zmenách životného štýlu musia ženy venovať pozornosť aj svojmu duševnému zdraviu, pretože je normálne, že keď sú tehotné po potrate, cítia celý rad emócií. Hoci ženy nemôžu urobiť nič, aby zabránili potratu, môžu si samy zvoliť zdravý životný štýl.
tags: #co #sa #deje #s #plodom #po