Napriek tomu, že množstvo mamičiek si vopred zisťuje, čo by ich dieťatko malo v určitom veku vedieť, zvládať a vnímať, dajte predpísané tabuľky bokom. Samozrejme, určité vývojové míľniky netreba ignorovať, no prehnané upínanie sa na všetky vopred štruktúrované body podľa týždňa či mesiaca nie je správne. Každé dieťa je individuálne a zatiaľ čo v jednej fáze vývoja zaostáva, v inej napreduje alebo sa prirodzene začne rozvíjať neskôr. Sledujte psychomotorický vývoj dieťaťa, no nefixujte sa na všetko, čo sa dočítate či dopočujete, že by presne takto malo u bábätka byť. Prvé dni a týždne s novorodencom sú plné otázok, prekvapení aj obáv, či je všetko v poriadku. Telo bábätka sa len učí fungovať mimo maternice a mamička spoznáva úplne nový svet signálov a zmien. Prvé štyri týždne života sú pre bábätko obdobím intenzívneho prispôsobovania sa. Status novorodenca patrí vášmu drobcovi do 28. - 30. dňa života. Po tomto termíne sa už z novorodeniatka stáva „veľké“ dojča, ktoré bude ešte intenzívnejšie určovať chod celej domácnosti.
Novorodenec doma: Vstup do nového sveta
Potom, čo si domov prinesiete zabalené bábätko v teplej perinke, je potrebné pripraviť sa na množstvo zmien. Nebudú sa týkať len vás, ale na nový režim si v priebehu niekoľkých dní a týždňov musí zvyknúť aj vaše bábätko. V priebehu 4 týždňov si malé „nemluvňa“ prejde výraznými zmenami. Možno si to ako rodič neuvedomujete, no stvorenie, na ktoré sa s láskou pozeráte, bolo donedávna zvyknuté na život v miernej tme a pohybovalo sa v plodovej vode. Vyživované bolo cez placentu a pupočník, nenosilo plienky a nemalo potrebu ani sať materské mlieko. Teraz je tu, zázrak je tu, a vy ho držíte v náručí, dotýkate sa jeho vláskov a skúmate, na koho sa podobá.
Priemerné miery donoseného novorodenca sú približne 3 300 gramov a 50 centimetrov. Ide však len o orientačné hodnoty. Každé bábätko má svoje tempo a drobné odchýlky sú bežné. Počas prvých dní môže bábätko stratiť až 10 percent pôrodnej hmotnosti. Tento úbytok je prirodzený a súvisí s odchodom prebytočných tekutín z tela. Hlavička novorodenca môže mať po pôrode nepravidelný tvar. Je to dôsledok prechodu pôrodnými cestami a pružnosti lebky. V priebehu týždňov sa tvar hlavičky postupne upraví. Kosti lebky ešte nie sú pevne zrastené. Na temene sa nachádza mäkké miesto nazývané fontanela, ktoré umožňuje rast mozgu. Dotyk fontanely je bezpečný a nepredstavuje pre dieťa riziko. Ak si všimnete, že bábätko drží hlavičku neustále na jednej strane, je vhodné upozorniť pediatra.
Na tvári novorodenca sa môžu objaviť drobné biele bodky nazývané milia. Ide o upchaté mazové žliazky, ktoré sa samy stratia. Jemné chĺpky lanugo sú tiež bežné a postupne vymiznú. Vlásky, s ktorými sa bábätko narodí, sú často len dočasné. Môžu vypadnúť a neskôr dorásť v inej farbe či štruktúre. Oči novorodenca majú spočiatku sivastý odtieň. Definitívna farba sa ukáže až po niekoľkých mesiacoch. Pokožka bábätka môže mať rôzne sfarbenie. Častý je belavý povlak nazývaný mázok, ktorý má ochrannú funkciu. Niektoré deti majú modrosivú škvrnu v oblasti krížov, ktorá je neškodná. V prvých dňoch sa môže objaviť novorodenecká žltačka. Ide o bežný stav, ktorý súvisí so spracovaním bilirubínu v pečeni.
Kýptik pupočnej šnúry po niekoľkých dňoch zaschne a odpadne. Počas tohto obdobia je dôležité udržiavať pupok čistý a suchý. U niektorých bábätiek sa môže objaviť drobná pupočná hernia. Novorodenec má prirodzene skrčené končatiny. Ak ich narovnáte, vrátia sa späť do pôvodnej polohy. Ide o normálny svalový tonus. Pediater pri kontrolách sleduje aj bedrové kĺby. U chlapcov je predkožka pevne spojená so žaluďom a nie je potrebné ju sťahovať. Tento stav sa upravuje postupne v priebehu rokov. Dievčatká môžu mať vplyvom hormónov dočasný výtok alebo zdurené bradavky. Prvá stolica novorodenca sa nazýva smolka. Je tmavá a lepkavá. Po niekoľkých dňoch sa stolica mení v závislosti od typu výživy. Dojčené deti majú zvyčajne častejšiu, mäkkú stolicu. Predčasne narodené alebo hypotrofické bábätká potrebujú individuálnu starostlivosť. Ich vývoj sa môže líšiť, no s odbornou podporou majú veľkú šancu dobehnúť rovesníkov. Neváhajte sa pýtať zdravotníckeho personálu.
Počiatočné vyšetrenie novorodenca (fyzikálne vyšetrenie) | Lecturio Care of Family in Tehotenstvo
Prvá návšteva pediatra: Základ pre zdravý štart
Prvá vstupná prehliadka u pediatra by mala po správnosti prebehnúť do 3 dní od okamihu, keď ste si dieťatko priniesli domov z pôrodnice. Realita môže byť s počtom dní mierne odlišná, no návšteva pediatra by mala byť samozrejmosťou a určite ju netreba odďaľovať. Lekár/ka si okrem založenia potrebnej dokumentácie začne viesť zdravotnú kartu vášho bábätka, kde sa budú zaznamenávať všetky vyšetrenia a nálezy. Počas prvej preventívnej prehliadky si lekárka bábätko odváži a zmeria (obvod hlavičky a hrudníka, dĺžka), pozoruje sa činnosť srdca i dýchanie. Lekár hodnotí taktiež psychomotorický vývin bábätka a pozoruje prípadné neurologické odchýlky. Krátko po pôrode lekárka kontroluje takisto hojenie pupka novorodenca a sleduje sa prípadný výskyt novorodeneckej žltačky, novorodeneckého akné alebo iných typických diagnóz.
Na základe prvotných údajov bude možné sledovať ďalší progres vo fyzickom i mentálnom vývoji. V neskoršom priebehu bude dieťa absolvovať pravidelné preventívne prehliadky u pediatra, pričom postupne sa budú intervaly preventívnych kontrol predlžovať. S veľkou pravdepodobnosťou lekár bábätku po prvej prehliadke predpíše podpornú vitamínovú terapiu. Konkrétne vitamín D (na správny vývoj kostí) a vitamín K (ako prevenciu neskorej krvácavej choroby z nedostatku vitamínu K, hrozí krvácanie do centrálneho nervového systému).
Dojčené dieťa by malo v prvom polroku svojho života dostávať vitamín K a D. Vitamín K ordinuje pediater a v prvom mesiaci života dostáva dieťa 1 kvapku za týždeň, od druhého mesiaca 1 kvapku mesačne. Vitamín D užívajú dojčené aj nedojčené deti od druhého týždňa života, v druhom roku života počas zimného obdobia s nedostatočným množstvom slnečných dní ako prevenciu vzniku rachitídy (krivice). Pediater môže predpísať Infadin 2 kvapky denne, Vigantol 1 až 2 kvapky novorodencom, nedonoseným deťom, dojčatám a starším deťom alebo predpíše vitamín AD 1 až 2 kvapky deťom nedonoseným, hypotrofickým (porucha výživy), pri zvýšenom sklone k infekciám. Na udržanie normálnej hladiny vitamínu D stačí, aby dieťa bolo vystavené slneniu celého tela 30 minút v týždni, pri slnení len hlavičky sú potrebné až 2 hodiny do týždňa. Pediater upozorní rodičov, že oba vitamíny sú rozpustné v tukoch, preto ich mamička podáva vždy do mlieka na lyžičke.
V 4. týždni života by dieťa malo absolvovať ultrazvuk bedrových kĺbov u detského ortopéda. V poradni každá poradňa začína vypočutím problémov mamičky, dôkladným vyšetrením zdravotného stavu dieťatka (meria sa obvod hlavy, hrudníka, dĺžka, hmotnosť). Lekár zhodnotí aj neurologický a psychomotorický vývin dieťatka, pričom využíva aj odpovede mamičky na konkrétne otázky. Upozorní na potrebné kontrolné vyšetrenia pri zistení možného problému (ortopéd, neurológ, alergiológ, kardiológ…). Prediskutuje s mamičkou stravu v danom vekovom období, skontroluje podávanie vitamínu D. V závere lekár určí ďalší termín poradne.
Psychomotorický vývoj v 1. mesiaci: Prvé míľniky
Čo asi tak dokáže 4-týždňové bábätko? Divili by ste sa, ale už po prvom mesiaci možno u dieťaťa pozorovať značný posun v oblasti psychomotorického vývoja. Hoci je toto bezbranné stvorenie neustále ležiace, prvý mesiac znamená, že dieťa začína kopať nožičkami a hýbe ručičkami. Paže má ohnuté a zovreté v päsť. Postupne by však malo byť bábätko schopné pršteky uvoľniť a dlaň na krátko roztvoriť. Ak mu do dlane dáte prst, prejavuje sa úchopový reflex. Primárna poloha je ležmo na chrbte. Dieťa dokáže mierne nadvihnúť hlavičku a otáčať ňou za rôznymi podnetmi. Ľah na brušku je pre dieťa neprirodzený, no pod dohľadom to dieťa zvládne. Zároveň natáčaním hlavičky v tejto polohe sa posilňuje chrbtové a krčné svalstvo. Pohyby sú v 1. mesiaci života dieťaťa ešte nekoordinované a často trhavé.
Z hľadiska vnímania dokáže vnímať tvár matky a reagovať na cudzie tváre. Veľkou odmenou môže byť pohyb kútikov úst značiací úsmev alebo mrkanie očkami. Menej príjemné môže byť, že dokáže plakať, a to výdatne. Ide však o komunikačný nástroj, ktorým vyjadruje svoje požiadavky. V neposlednom rade je schopné kŕmenia a rozvinul sa sací reflex. Dokáže rozoznávať kontrastné pastelové farby a ich odtiene, avšak až po prvých dvoch týždňoch. Tieto prvotné prejavy sú znakom vývoja v prvom mesiaci.
Nemajte obavy, ak sa niektoré z nich objavia neskôr. Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom. Novorodenec „funguje“ však stále ovplyvnený jeho nepodmienenými reflexmi. Malo by už vedieť udržať svoju telesnú teplotu a nemalo by mať problém s dojčením. V prípade obáv v súvislosti so psychomotorickým vývojom bábätka kontaktujte svojho pediatra. Pravidelnými preventívnymi prehliadkami sa na prípadné odchýlky či nedostatky príde včas a je možné zvoliť adekvátne riešenie.
Dojčenie a výživa novorodenca: Základ pre rast
Bezprostredne po pôrode je nevyhnutné prikladanie bábätka k prsiam matky. Cieľom je dosiahnuť, aby si bábätko vybudovalo sací reflex. Tento proces nie je vždy úplne automatický a v mnohých prípadoch sa objavujú pri dojčení problémy s prisatím bábätka. Pri problémoch s dojčením môže dochádzať tiež k spomalenej produkcii mlieka. Všetko je však o správnej technike dojčenia a polohovaní. Pomôcť môže pediatrička či laktačná poradkyňa, prípadne skúsenejšia mamička. Počas prvých 2 až 3 dní dieťatko z prsníkov získava kolostrum, čo je prvé mlieko s vysokým obsahom živín podporujúcich imunitu a rastový faktor.
Mnoho rodičov po kŕmení bezodkladne čaká na odgrgnutie. U mnohých dojčených bábätiek k tomuto javu dochádza, pretože počas dojčenia bábätko nasaje spolu s materským mliekom aj častice vzduchu. Avšak odgrgnutie nie je nevyhnutné za každých okolností. Po jedle môže 1-mesačné bábätko štikútať, čo taktiež nie je žiadnou chybou. Ak po kŕmení dieťatko trochu mliečka vygrcká, nič sa nedeje. U novorodencov sa môže objaviť tzv. dojčenská kolika. Ide o stav, v ktorom dieťa vytrvalo denne plače aspoň 3 hodiny, minimálne 3 dni v týždni a stav sa opakuje po dobu 3 týždňov. Dojčenská kolika je občas záhadou, pretože dieťatko inak prospieva a priberá. Postupne sa však u bábätka môžu prejavovať príznaky, ktoré môžu znamenať iné ťažkosti. Prejavy dojčenskej koliky spravidla vymiznú do 3 až 6 mesiacov veku.
Bez akejkoľvek diskusie, mlieko od mamy je úplne naj. Odborníci odporúčajú dojčiť naplno prvých šesť mesiacov a pokračovať v dojčení s podávaním vhodnej doplnkovej stravy, tzv. príkrmov. V prípade dojčiat, ktoré nemôžu byť z rôznych príčin úplne alebo vôbec dojčené, odborníci odporúčajú podávať mliečnu výživu. Je vhodná v prvom roku a po ňom, a to aj popri príkrmoch na dojčenie. Zavedenie vhodnej doplnkovej stravy sa odporúča najskôr na začiatku 5. mesiaca života dieťaťa. S vhodným obdobím na zavedenie príkrmov vám najlepšie poradí pediater alebo pediatrička. Najčastejšie je to v období od ukončeného 4. až 6. mesiaca života. Bábätko môže papať kašu, príkrm alebo jedlo priamo z rodinného stola za predpokladu, že ponúkaná strava je preň vhodná. To znamená, že jedlo by malo mať absolútne minimálny obsah soli a cukru, byť bez aromatických prísad alebo konzervačných látok a byť čo najprirodzenejšie a šetrne spracované. Odporúča sa vyvážený, zdravý mix ovocia a zeleniny, potraviny s vysokým obsahom vlákniny, ako sú celozrnné cestoviny, ryža alebo chlieb. Dôležité: Jedlo by malo byť pre dieťa zábavou a zážitkom pre všetky jeho zmysly.
Kúpanie a stolica: Starostlivosť o hygienu
V priebehu prvý štyroch dní sa môžete stretnúť s čiernou farbou stolice. Ide o tzv. smolku, ktorá obsahuje žlč, plodovú vodu a hlien. Postupne by sa pri dojčených deťoch mala objaviť žltá - horčicová až zelenožltá stolica. Takáto farba je v zásade znakom zdravej stolice. Zápach stolice je prenikavý, vzhľadom na mliečnu stravu. Kakať by malo dieťatko minimálne raz denne. Nie je výnimkou, ak dieťa prebaľujete aj viackrát za deň. Často sa stáva, že v prvom mesiaci je stolica menej pravidelná, napríklad každé 2 až 3 dni. Kontrolujte konzistenciu stolice, či nejde o dojčenskú zápchu alebo hnačku.
Kúpanie postačuje každý druhý až tretí deň, ak nie je dieťa výdatne znečistené. Pri prebaľovaní oblasť genitálu vyčistite vždy. Umývať postačuje len čistou vodou. Krémovanie ani olejčekovanie nie je nevyhnutné. Počas všetkých úkonov od prebaľovania až po uspávanie dieťa stimulujete a ponúkate mu hmatové, sluchové, vizuálne či emocionálne podnety.
Zmyslové vnímanie: Ako novorodenec vidí a počuje svet
Sluch majú novorodenci už od narodenia dobre vyvinutý. Dokážu si pamätať hlas matky a dokonca na zvuky reagujú. Na hlasité vokalizácie však reagujú negatívne a vyvolávajú u nich strach. S bábätkom je dôležité hovoriť, prihovárať sa mu, pretože váš hlas veľmi pozorne vníma.
So zrakom sú na tom novorodenci „horšie“. Sú veľmi krátkozrakí a vidia len na tzv. mamičkovskú vzdialenosť - 20 až 30 cm. Ide o tzv. mamičkovskú vzdialenosť, kedy dieťa vníma tvár matky počas dojčenia. Dieťa dokáže vnímať pohyblivé objekty ostro len na túto krátku vzdialenosť. Na väčšiu vzdialenosť vidí veľmi rozmazane. Intenzívnejšie vnímajú len zmeny svetla. Dokážu vnímať tvár matky počas dojčenia, hoci vidia hmlisto a rozmazane. Aj to je dôvod, prečo často svoj pohľad smerujú hore. Ak sa nachádzate v optimálnej vzdialenosti, dieťa dokáže pohybovať očami a natáčať hlavičku. Tieto pohyby sú ešte nekoordinované, preto sa môže objaviť škúlenie. Dieťa do 2 týždňov nerozlišuje farby. Až v tomto období začína vnímať rôzne farebné odtiene, no plné farebné videnie sa rozvíja až v 4. mesiaci. Rozpoznávať tváre a zaostrovať na väčšiu vzdialenosť dieťa začína okolo 2. až 3. mesiaca.
Počiatočné vyšetrenie novorodenca (fyzikálne vyšetrenie) | Lecturio Care of Family in Tehotenstvo
Spánok, hry a komunikácia: Budovanie puta a stimulácia
Novorodenci väčšinu dňa prespia. Spať by malo bábätko výhradne na chrbte. Poloha na bruchu je pre spánok nie úplne vhodná. Ležanie na boku v klbku a na chrbte sa považuje za najprirodzenejšie polohy pre spánok. Počas dňa majú v rámci svojho biorytmu typické úseky, keď bdejú. Práve vtedy sa dožadujú, aby boli uspokojené ich potreby a požiadavky. Prebaľovanie, kŕmenie, nevyhnutná hygiena, ale aj komunikácia. Komunikácia formou očného kontaktu a dotykov je nevyhnutná pre získavanie vzájomnej dôvery a posilňovanie puta. Aj prihováraním sa výrazne stimulujete jeho zmysly, pretože váš hlas veľmi pozorne vníma. Bábätko v tomto veku ešte nedokáže komunikovať inak ako plačom, ktorým manifestuje svoju nespokojnosť (hlad - kŕmenie, chlad - prebaľovanie, únava - spánok). Jediný spôsob, ako dokáže bábätko zatiaľ komunikovať je plač. Mama a jej fyzické teplo je pre bábätko v 1. mesiaci života najdôležitejšie. Medicínske autority odporúčajú, aby bábätko ležalo primárne na chrbte alebo v klbku na boku. Ide o najprirodzenejšie a najbezpečnejšie polohy.
Čo sa týka hier, nemožno v tomto období hovoriť o typickom hraní, stačí, ak sa bábätku budete prihovárať, chytať mu ručičky, nožičky a nadväzovať s ním očný kontakt. Hra formou uspávaniek je niečo navyše, no váš pokojný hlas môže pri uspávaní pôsobiť veľmi upokojujúco. Novorodencovi nemá význam kupovať kadejaké hrkálky a kolotoče nad postieľku. Jednak na ne nedovidí, nevie sa za nimi načiahnuť, nevie ich chytiť do rúčky. Najlepšou hračkou v tomto čase je pre dieťa naša tvár, naše telo. Až postupne, ako dokáže dieťa ovládať svoje telo, ruky, ako sa učí s nimi manipulovať skúša si uchopovanie a púšťanie hračiek, začínajú mať pre neho význam hračky ako také. Kolotoče nad postieľkou, plyšové hračky alebo zvonkohry nemajú v tomto veku žiadny hlbší význam. V období, kedy je dieťatko čerstvým novorodencom vníma mamu ako stredobod vesmíru. Vytvára sa silné emocionálne puto. Bábätko sa adaptuje na vonkajšie prostredie a spoznáva nové situácie. Kŕmenie, prebaľovanie, kúpanie alebo uspávanie sú aktivity, ktoré sú nevyhnutné a zbližujúce.
Navyše počas všetkých úkonov od prebaľovania až po uspávanie dieťa stimulujete a ponúkate mu hmatové, sluchové, vizuálne či emocionálne podnety. Pred spaním si pestujte rituál a vedzte, že neskôr zaň budete vďační. Pred spaním dieťa okúpte, prebaľte, nakŕmte, nechajte odgrgnúť a následne uspite. Uspávajte dieťa vždy potme alebo pri tlmenom svetle. Novorodenci väčšinu dňa prespia. Spať by malo bábätko výhradne na chrbte. Počas dňa majú v rámci svojho biorytmu typické úseky, keď bdejú. Práve vtedy sa dožadujú, aby boli uspokojené ich potreby a požiadavky.
Potreba spánku je individuálna a veľmi sa líši od jedného bábätka k druhému. Dieťa v prvom roku života spí niekoľko hodín počas dňa, avšak tieto hodiny sú rozdelené do spánkových fáz veľmi rôznorodej dĺžky. Dokopy bábo spočiatku spí 14 až 18 hodín z 24 hodín celého dňa. Denno-nočný rytmus sa však vyvíja postupne. Mnoho krátkych spánkov počas dňa sa do polovice druhého roka života zredukuje na jednu alebo dve stále spánkové jednotky. Nedovolí vám vaša ratolesť v noci spať? Nočné budenie sa vyskytuje v prípade väčšiny detí, a to najmä v prvých rokoch života. Neľakajte sa, z hľadiska fyziológie to nie je nič nezvyčajné. S faktom, že vy a prípadne aj váš partner trpíte nedostatkom spánku, sa musíte popasovať. Skúste odpočívať, keď dieťatko spí. Nemíňajte v tom čase vzácnu energiu na upratovanie - domáce práce možno aj u vás pôjdu v prvých mesiacoch bokom. Po nejakom čase si dieťa zosynchronizuje svoj spánkový rytmus so štandardným dospeláckym. Samozrejme, nie vždy a všade.
Vývojové míľniky a individualita dieťaťa: Dôležitosť vlastného tempa
Psychomotorický vývin dieťaťa je komplexný proces zahŕňajúci fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj, ktorý prebieha v priebehu prvých troch rokov života. Tento vývin sa líši od dieťaťa k dieťaťu, avšak existujú určité vývinové míľniky, ktoré nám môžu poskytnúť prehľad o typických etapách, ktorými prechádza. Ako rodičia budete s napätím a rovnakou dávkou nadšenia sledovať rast a vývoj novorodenca, neskôr dojčaťa a batoľaťa. Detská lekárka pri pravidelných kontrolných vyšetreniach skontroluje parametre primerané jeho veku, a to hmotnosť, dĺžku, obvod hlavy, zrak, sluch a motorický vývin.
Časový rámec na dosiahnutie dôležitých pohybových a zmyslových schopností je dosť rôznorodý. Nespĺňa vaše bábo niektoré tabuľkové parametre? Najdôležitejšie udalosti a míľniky vo vývoji, ktoré prichádzajú neskôr, zahŕňajú prvý úsmev v 2. mesiaci, vedomé pokusy o uchopenie v 3. mesiaci, prvé pokusy o plazenie medzi 6. až 8. mesiacom, prvé vedomé vnímanie zvukov od 5. mesiaca, prvé správne slovo krátko pred 1. narodeninami alebo po nich a prvé kroky okolo 1. narodenín. Tešíte sa, ako sa vaše bábo vyrovnáva s veľkými aj malými výzvami? Váš synček medzi ne nepatrí? Upokojte sa! Neporovnávajte ho s kamarátkinou dcérkou, jednoducho akceptujte fakt, že každé dieťa má vlastné, jedinečné tempo. Niektorí „lezúni“ sú pohodlnejší a potrebujú na osamostatnenie viac času.
Bábätko v prvom roku života prechádza mnohými vývojovými štádiami. Veľmi dôležitý je motorický vývoj. Nasledujúci zoznam vám orientačne ukáže, aké etapy by mal váš potomok postupne zvládnuť: udrží samostatne hlavičku; keď leží na brušku, podoprie si rúčky a nadvihne chrbátik; obráti sa z bruška späť na chrbátik; obráti sa z chrbátika na bruško; začne štvornožky loziť; vie sa posadiť a sedieť; vie v ľahu alebo v sede uchopiť rôzne predmety; s pomocou mamy alebo otca vie uchopiť predmety v pohybe; vie stáť a začne chodiť.
Okrem toho sa deti v prvých týždňoch a mesiacoch učia vnímať podnety. Samozrejme, nové veci najprv skončia v ústočkách malého prieskumníka. Bábätko spoznáva svet skrátka najskôr cez pusinku. V prvom roku života výrazne napreduje aj kognitívny vývin. Drobček sa postupne naučí, že hračky alebo ľudia môžu byť neviditeľní, ale stále sú nablízku. Na všetky vývojové kroky vášho miláčika platí široké časové okno. Niektoré deti preskočia jednotlivé motorické fázy, napríklad plazenie, zatiaľ čo iné potrebujú viac času na každú oblasť. Nahlodávajú vás pochybnosti, či sa bábätko vyvíja primerane svojmu veku a či je zo zdravotného hľadiska všetko v poriadku? Bábo spočiatku nepotrebuje veľa. Aby mu bolo dobre, musí cítiť blízkosť mamy, otca či iných blízkych ľudí, ich hlasy a známe pachy. Dieťa rýchlo rastie a pozorným pohľadom objavuje svet. Miluje uspávanky, riekanky, hudbu a rado sa plazí. Obrázkové a dotykové knihy sú dobrou príležitosťou na hranie sa pre bábätká, ktoré už aktívne siahajú po predmetoch a hračkách. So zvyšujúcou sa pohyblivosťou sa rozširuje aj rozsah pohybu a akcie dojčaťa. Bábätká vo veku 6 až 8 mesiacov milujú jašenie sa s rodičmi a hry s jemným šteklením.
Podpora rodičov a pohoda matky: Nezabúdajte na seba
Príchod prvého dieťaťa do rodiny znamená štart do úplne novej dimenzie života. Odteraz sa všetko bude točiť okolo novorodenca, jeho potrieb a starostí o optimálny rast a vývoj. Na svete azda niet novopečenej mamy ani otca, ktorí by si po pôrode nekládli stovky otázok, no nenachádzajú na ne dostatok uspokojivých odpovedí. Pokúste sa dostatočne oddychovať, hlavne ak ste boli často v noci hore. Potom sa pokúste pospať si cez deň, aspoň jeden denný spánok dieťaťa spite s ním. Konzumujte dostatok ovocia, zeleniny, zemiakov a rýb. Snažte sa mať chvíľku pre seba, aj keď je to len pár minút.
V popôrodnom období sa veľmi často objavuje zhoršená nálada. 50 - 80% žien prežíva po pôrode krátke obdobie zhoršenej nálady, ktorá sa prejavuje podráždenosťou, kolísaním nálad a záchvatmi plaču, známe ako popôrodné blues. Dlhotrvajúce zhoršenie nálady rôzneho stupňa a trvania postihuje 8 -15 % žien. Obvykle sa popôrodná depresia prejaví cca mesiac po pôrode, ale môže sa objaviť kedykoľvek behom prvého roku. Prejavuje sa hlavne nadmernou únavou až vyčerpanosťou, podráždenosťou, výčitkami, úzkosťou, pocitmi neistoty a strachu, niekedy sa dostavia fóbické príznaky. Ak potrebujete dohnať nočný spánok, kľudne si pospite aj cez deň. Stravujte sa chutne a zdravo, zapnite si obľúbenú hudbu, relaxujte, koľko sa len dá.
tags: #co #vie #dietatko #ked #ma #4