Stalo sa vám, že ste mali kvalitný vzťah so svojim dieťaťom, rozišli ste sa ako rodičia, z domácnosti ste odišla/odišiel a dieťa vás postupne začalo odmietať, začalo byť voči vám arogantné, očierňuje vás a ponižuje? Možno práve vy ste sa stali obeťou patologického javu, ktorý sa všeobecne nazýva „Syndróm zavrhnutého rodiča“. Tento komplexný problém, často málo známy, no pre mnohé rodiny mimoriadne bolestivý, poukazuje na narušené vzťahy medzi dieťaťom a rodičom, často v kontexte rozvodových sporov. Na druhej strane, téma nepriznaných detí matkou je často obklopená tichom a nepochopením. Tento článok si kladie za cieľ prelomiť toto ticho a priniesť porozumenie a súcit tým, ktorí túto skúsenosť zažili, ako aj tým, ktorí si to nevedia predstaviť. Otázka nepriznaného dieťaťa je komplexná problematika, ktorá zasahuje do právnych, sociálnych a psychologických oblastí. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty tejto témy, od emocionálnych dopadov, cez právne dôsledky, až po širší kontext detskej psychiatrie a výziev súčasnej doby.
Syndróm zavrhnutého rodiča: Keď sa dieťa stane nástrojom konfliktu
Termín syndróm zavrhnutého (odcudzeného) rodiča je na Slovensku pomerne málo známy, o čom svedčia aj naše skúsenosti z praxe. Jeho symptómy, ktoré popísal R. A. Gardner už pred tridsiatimi rokmi (1985), však možno pozorovať u mnohých detí v rozvodových a porozvodových sporoch. Americký psychiater Richard A. Gardner v roku 1985 publikoval v Academy Forum článok Recent Trends in Divorce and Custody Litigation. Jednalo sa o prvý článok, kde opísal Syndróm zavrhnutého rodiča (PAS) ako ochorenie, ktoré začal pozorovať od roku 1980. V roku 1987 ako prvý systematicky formuloval koncepciu PAS v knihe The Parental Alienation Syndrome and the Differentiation Between Fabricated and Genuine Child Sex Abuse, kde popísal syndróm zavrhnutého rodiča, techniky, motívy, symptómy a dôsledky a navrhol terapeutické riešenie.
Ako sa ďalej zmieňuje Bakalář (2009), v roku 1992 vydal Richard Gardner knihu s názvom The parental Alienation Syndrome (PAS), v roku 1998 jej druhé, rozšírené vydanie. PAS definoval ako poruchu, ktorá sa prejavuje tým, že dieťa sústavne a neodôvodnene zľahčuje a uráža jedného z rodičov. Warshak (2001,29) dopĺňa, že syndróm zavrhnutého rodiča je porucha, pri ktorej je primárnym prejavom neodôvodnená kampaň dieťaťa za degradáciu rodiča alebo odmietanie tohto rodiča, spôsobená vplyvom druhého rodiča v kombinácii s vlastným prispením dieťaťa. V prípade, že je neprítomný akýkoľvek z troch základov tejto definície (1. odmietnutie alebo degradácia jedného rodiča; 2. neexistujúci dôvod pre toto správanie; 3. vplyv druhého rodiča v kombinácii s prispením dieťaťa), potom nemôžeme hovoriť o PAS.
Bakalář (2009) uvádza v prehľade histórie syndrómu zavrhnutého rodiča dôležitý rok 1996, keď vydalo české Ministerstvo práce a sociálnych vecí preklad knihy (vybrané pasáže) Richarda Gardnera Parental Alienation Syndrome ako metodickú príručku pre sociálnych pracovníkov a ďalších špecialistov.
Symptómy syndrómu zavrhnutého rodiča
Symptómy, ktoré signalizujú prítomnosť PAS, sú rozsiahle a zahŕňajú:
- Nenávistná kampaň za degradáciu rodiča: Dieťa sústavne a neodôvodnene zľahčuje a uráža jedného z rodičov, cielene ho znevažuje a očierňuje.
- Absurdné zdôvodňovanie tejto nenávisti: Dôvody, ktoré dieťa uvádza pre svoje odmietavé správanie, sú často neprimerané, nepresvedčivé alebo jednoducho vymyslené.
- Neprítomnosť ambivalencie (čiernobiele hodnotenie rodičov): Dieťa vníma jedného rodiča ako absolútne dobrého a druhého ako absolútne zlého, bez priestoru pre zmiešané alebo komplexné pocity. Nechápe, čo sa stalo, zrazu má do činenia s úplne iným potomkom.
- Reflexívna podpora programujúceho rodiča: Dieťa bez kritického myslenia preberá a opakuje názory a postoje rodiča, ktorý ho proti druhému rodičovi popudzuje. Dieťa prijíma jedného rodiča a druhého odmieta.
- Neprítomnosť pocitu viny: Dieťa necíti žiadnu vinu ani ľútosť za svoje kruté alebo odmietavé správanie voči odmietanému rodičovi.
- Vypožičané scenáre (papagájovanie): Dieťa používa frázy, slová alebo argumenty, ktoré mu boli vnuknuté programujúcim rodičom, často ich opakuje doslova.
Kontroverzie a diskusia okolo PAS
Hoci je syndróm zavrhnutého rodiča predmetom rozsiahlych štúdií a klinických pozorovaní, jeho oficiálne uznanie v medzinárodných klasifikáciách chorôb je stále kontroverzné. Pavlát a Janáčková (2007) uvádzajú, že Medzinárodná klasifikácia duševných chorôb DSM IV nepozná takýto syndróm. Americká psychiatrická asociácia, odborný garant DSM, nepovažuje parental alienation syndrome za psychickú poruchu a neuvažuje o jeho zaradení medzi psychické poruchy - dôvod je obmedzená validita výskumov na túto tému. Preto je podľa nich pojem parental alienation syndrome kontroverzný. Je to skôr popis situácie medzi rodičom a dieťaťom v sporoch o styk a o zverenie do starostlivosti. Pavlát a Janotová (2006,11) na jednej strane uvádzajú, že štúdium SZR je obohacujúcim pre poznanie psychických problémov rodičov a detí v rozvodových sporoch. Poukazujú zároveň na vysoký výskyt porúch psychického stavu u rodičov. Podľa nich len v ojedinelých prípadoch bolo možné jednoznačne hodnotiť postoje detí ako „syndróm zavrhnutého rodiča“. Na odmietaní druhého rodiča sa často podieľali vlastné negatívne zážitky s odmietaným rodičom. Navrhujú vhodnejší preklad „odcudzený“ rodič. Upozorňujú na dôležitosť včasného zachytenia a mediáciu - ako významný preventívny faktor.
Koncept rodičovského odcudzenia (PA) a syndróm zavrhnutého rodiča (PAS) bohužiaľ nie sú zahrnuté do DSM-V alebo ICD-11. Mnoho odborníkov z tejto oblasti sa usilovalo, aby sa pokúsili zahrnúť rodičovské odcudzenie v DSM-V. Dr. Amy Baker v rozhovore o syndróme zavrhnutého rodiča a jeho doterajšom nezaradení do medzinárodnej klasifikácie chorôb hovorí o lobingu a silnom zákulisnom tlaku. Podobne konštatuje aj Lowenstein (2012). Skutočnosť, že sa to nepodarilo, by nemalo v žiadnom prípade znamenať, že rodičovské odcudzenie a syndróm zavrhnutého rodiča neexistuje. Je takmer isté, že v budúcnosti bude súčasťou. Ako som uviedla v predchádzajúcom texte, niektorí autori poukazovali na nesprávny preklad anglického slova alienation a z toho vznikajúce rozpory v chápaní celej problematiky. Slovník sk. uvádza význam slov zavrhnúť a odcudziť. Zavrhnúť: (1) odmietnuť, zamietnuť niekoho, niečo, (2) zriecť sa niekoho, niečoho; (3) opovrhnúť, zamietnuť niekoho, niečo. Odcudziť: /1/ (koho) urobiť cudzím, ľahostajným, chladným, najmä v citovom vzťahu; /2/ (čo) neprávom si prisvojiť, ukradnúť: odcudziť sa (komu, čomu, zast.). Pavlát, Pavlovský, Janáčková (2006,376-380) opäť odporúčajú k používaniu „správneho“ prekladu Parental Alienation Syndrome (PAS) ako Syndróm odcudzeného rodiča. PAS považujú za ideologický koncept slúžiaci k organizovaniu otcov trpiacich nemožnosťou hodnotného styku s deťmi. Autori odmietajú Gardnerove stanovisko - riešenie situácie, ktorá je často neriešiteľná.
Fidler a Bala (2010) upozorňujú, že extrémistické skupiny sa pokúšajú urobiť z tejto otázky rodovú vojnu. „… feministky, ktoré v mene pomoci ženám, popierajú, že odcudzenie existuje, robia medvediu službu nielen mnohým matkám, ktoré sú tiež bezdôvodne odcudzené od svojich detí, a často zneužívané mužmi, ale čo je dôležitejšie - robia medvediu službu deťom." Dr. William Bernet je emeritným profesorom na Vanderbilt University a vo svojej knihe Parental Alienation: The Handbook for Mental Health and Legal Professionals opisuje 500 právnych prípadov, pričom uvádza viac ako 1000 referencií v zozname literatúry z 35 krajín. Ako hovorí Bernet - Z čoho je nutné vychádzať? Deti potrebujú oboch rodičov, aby sa podieľali na ich výchove. Zavrhnutie rodiča je útokom na túto základnú potrebu. Pre blaho dieťaťa je najškodlivejšia snaha o vyradenie jedného rodiča zo života dieťaťa. To je morálne zlé a v mnohých jurisdikciách až príliš právne v poriadku. Je to všade škodlivé pre blaho dieťaťa. Čím väčšie je naše porozumenie a uznanie PA (rodičovské odcudzenie), tým viac môžeme prispieť k zlepšeniu správania rodičov a detí pri rozvodoch. Dr. Amy Baker je autorkou knihy Dospelé deti so syndrómom zavrhnutého rodiča: Prelomiť putá. Kniha obsahuje 40 prípadových štúdií a je založená na hĺbkovej výpovedi štyridsiatich dospelých. Amy Baker je autorkou a spoluautorkou 60 vedeckých článkov o vzťahoch rodičov a detí. Bernet a kol., Harman, Leder - Elder a Biringen (2016) vo svojej štúdii uvádzajú, že v USA sa odhaduje viac ako 22 miliónov dospelých, ktorí zažili rodičovské odcudzenie a 10 miliónov dospelých zažívajú to, čo vnímajú ako závažné odcudzenie svojich detí. Z pohľadu záujmu dieťaťa je používanie pojmu PAS kontraproduktívne - vedie k dôrazu na právo odmietaného rodiča domôcť sa nápravy, mnohokrát aj za cenu prinajmenšom problematického postupu.
Prípadová štúdia: Keď sa rodič stane obeťou programovania
Príklad z praxe ilustruje zložitosť tohto javu. Rodina s jedným dieťaťom žila v spoločnom dome s matkou manžela. Kvôli pretrvávajúcim nezhodám sa manželia rozhodli pre rozvod manželstva. V tom čase bol dvojročný chlapec zverený do starostlivosti matky. Matka bránila otcovi v kontakte so synom. Chlapec bol silne fixovaný na matku. Otec sa o dieťa snažil bojovať, čo sa mu aj neskôr podarilo. Situácia sa teda zopakovala iba v opačnom garde - tentoraz otec bráni matke v stretávaní so synom. Prípad bol matkou viackrát medializovaný, poslala početné sťažnosti na rôzne inštitúcie. Približne o pol roka od tejto udalosti (rok 2013) Radu pre práva dieťaťa, matka požiadala o pomoc. Následne došlo k osobnému stretnutiu s matkou. Priznala, že urobila chybu, keď bránila exmanželovi v kontakte so synom, pretože teraz už vie, ako sa cítil a ako tým zároveň ubližovala synovi. Za osem dlhých rokov sa matke nakopilo také množstvo dokumentov, že bolo mimoriadne náročné zorientovať sa v nich. Psychologické posudky, sťažnosti, rozsudky… z matky sa už takmer stala odborníčka na právo, vedela sa veľmi dobre orientovať v tejto oblasti.
Po dôkladnom zvážení bola pomoc prisľúbená pod jednou podmienkou - a to, že matka stiahne všetky trestné oznámenia a sťažnosti. Bola jej položená otázka, či by to všetko urobila, ak by potom exmanžel súhlasil, že sa môže stretávať so svojím synom. Neverila, že by sa niečo zmenilo, ak by sa prestala súdiť. Bolo jej vysvetlené, ako sa asi cíti jej syn, keď ho sústavne „ťahajú“ po súdoch a psychológoch. Bola požiadaná o telefonický kontakt na exmanžela. Opäť neverila, že by súhlasil so stretnutím. Dohodlo sa s ním osobné stretn
tags: #co #znamena #nepriznane #dieta #matkou